Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.6.2018 o 12:49 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 12:49 - 12:51 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem len zareagovať v rámci akéhosi tónu, ktorým bol tento príspevok vedený, ktorý na mňa osobne zapôsobil v duchu, že my ako by sme už rezignovali na to, či tí zástupcovia verejnosti, kde počítam hlavne rodičov, by sa mali toho vôbec zúčastňovať. To si myslím, že nie je dobrá argumentácia. Práve naopak, ako môžeme robiť kroky, ktoré povedú k zlepšovaniu stavu na našich školách, pokiaľ nebudeme rozvíjať tú participáciu, aby sa verejnosť zúčastňovala práve na zasadnutiach rady školy?
Návrh kolegu Žarnaya podporujem a navyše dodávam, že on iba odstraňuje tú svojvôľu, ktorá sa častokrát stávala, áno, poznám to aj ja z praxe, počul som o tom, kedy sa rada školy, bohužiaľ, správa nie tak, ako by sa mala. Nie je úplne otvorená k tým veciam, ktoré sa tam preberajú. My musíme spoločnými silami dosiahnuť, aby sme práve, naopak, dotiahli tú verejnosť, dotiahli tých rodičov, aby sa zaujímali, aby sa celá spoločnosť začala zaujímať o to, čo sa deje na našich školách. Aby sa začali všetci zaujímať o to, aká je tam atmosféra, ako sa majú učitelia, aké sú vzťahy medzi učiteľmi, žiakmi. Čiže každé to opatrenie budem vždy podporovať, pretože toto je základ. Pokiaľ nemáme dobrú klímu na našich školách, tak môžeme prijímať nádherné dokumenty, ale nepohneme sa absolútne nikam.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 11:56 - 11:58 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za všetky faktické poznámky. Môj postoj je hlavne ten, že konkrétne veci, konkrétne veci by sa mali prijímať pri čo najširšej vždy dohode. Ja osobne ho, nikdy netvrdím že mám patent na pravdu. Ani to nebudem tvrdiť. To je jedna otázka.
Druhá otázka je, keď sa bavíme s odborníkmi, ktorí sa venujú tejto oblasti, a počúvame ich v tých diskusiách, ako áno, povieme to priamo, šomrú na to, koľkokrát v minulosti oni navrhovali opatrenia, ktoré už tu mohli byť dávno prijaté. Ten faktor času je náš spoločný nepriateľ. Ak my sami pre seba sa snažíme ospravedlniť, že len ten náš pohľad je na vec jediný správny a hľadáme skôr stále prekážky, prečo sa niečo nedá, ako hľadať dôvody, prečo sa to dá, takto potom častokrát dopadne tak, že strácame ten čas a neustále len postupne niečo dopĺňame. Mali by sme byť už konečne odvážnejší a pristupovať ku konkrétnym krokom podstatne, podstatne aj možno ráznejšie a prijímať tie veci, prijímať tie veci rýchlejšie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2018 11:43 - 11:52 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu programu tejto schôdze. Budem predkladať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, krátky návrh, ktorý sa bude týkať škôl umeleckého priemyslu, a v tomto prípade musím oceniť, že sa nám tieto školy definujú v tomto zákone o odbornom vzdelávaní a príprave.
Ale ešte pred tým, než odôvodním samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, mi dovoľte taký krátky úvod k tomu, o čom by sa mala debata o odbornom vzdelávaní v budúcnosti viesť. Pozerajme sa dopredu! Myslím si, že aj v dokumente Učiace sa Slovensko bola pomerne značná časť venovaná tejto dôležitej téme, 48 strán v desiatich kapitolách popisovala návrhy konkrétnych opatrení, ku ktorým jednoducho musíme mať jasné postoje.
A hneď v úvode sa uvádza, aké veľké výzvy na Slovensko čakajú. Moderné technológie sú už tu. Priemysel 4.0 sa zatiaľ spomína len v opatrných diskusiách v kuloároch a mal by byť predmetom podstatne širšej diskusie. Ale určite nedá sa povedať, že všetko by sa dalo urobiť naraz. Preto vítam, keď sa uskutočňujú zmeny a veci sa lepšia, veci sa zlepšujú a robia sa tie postupné kroky, ktorými môžeme celý tento proces posunúť dopredu. Som skrátka zástanca tých malých krokov, i keď y som rád uvítal, aby boli výraznejšie.
Ale jedna vec, o ktorej sa tu zmienim, je pre mňa zásadná, aby tu zaznela, a to je aj spôsob, ten systémový spôsob pohľadu na odborné vzdelávanie v príprave, ktorý sa práve uvádzal v dokumente Učiace sa Slovensko v časti 3-08 Vzdelávanie v pracovnom prostredí, kde autori tohto dokumentu idú podstatne do väčšej hĺbky. Aby sa, sme sa pozerali na celý tento proces odborného vzdelávania a prípravy ako na proces vzdelávania v pracovnom prostredí, ktorý sa týka každej strednej školy. Aby sme vytvárali podmienky, ktoré budú umožňovať zapojenosť našich detí a ich prípravu na svet práce v každom jednom druhu školy.
Teda vyspelý svet už určitý čas buduje nielen duál, posunuli sa podstatne dopredu. Hovorí sa o takzvanom triáli. To znamená, že okrem škôl a podnikov, ktoré majú byť v kooperácii prostredníctvom štátu, a tu nepopieram, že je tu dôležitá úloha štátu, sa vytvárajú, a tak je to aj tam zadefinované v tomto opatrení konkrétnom, nadpodnikové tréningové centrá. Tieto centrá totiž dokážu pokryť i tie kompetencie, ktoré majú žiaci získavať, ktoré samotné firmy v rámci svojich úzkych možností nemajú.
Viem, že aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol zo strany Asociácie priemyselných zväzov návrh na vytvorenie § 20, ktorý by sa zaoberal zamestnávateľskými centrami, a je tu určitý prvý taký krok, kde by sme o tom sa mohli aj seriózne začať baviť. Každopádne, každopádne, aj keby sme išli touto cestou a brali by sme tieto centrá odbornej prípravy ako jeden z dôležitých troch uzlov celého procesu, to znamená, školy, podniky a tieto centrá, vždy nesmieme zabudnúť na to, že veľká časť, veľká časť odbornej prípravy by sa mala odohrávať aj v školách, aby sa školy vybavili práve na tie zmeny, ktoré prichádzajú prostredníctvom moderných technológií a moderných postupov vo výrobe. Máme tu skrátka voči nim určitý dlh, ktorý musíme, na ktorý musíme reagovať.
Ale teraz už k samotnému môjmu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. O čo ide? Je veľmi podstatné, ak už hovorím o vzdelávaní a odbornej jeho zložke, uviesť, že táto odborná zložka vzdelávania sa delí na teoretickú oblasť a oblasť umeleckej prípravy, keď hovorím o týchto školách umeleckého priemyslu. Praktická príprava žiaka na umeleckej škole je pomenovaná ako oblasť umeleckej prípravy a tvorí ju nielen kvázi v minulosti vyučovací predmet umelecká prax, ale viac vyučovacích predmetov. Je to celý súbor predmetov, ktorý závisí od daného študijného odboru, ku ktorým patrí napríklad figurálne kreslenie, výtvarná príprava, navrhovanie, počítačová grafika. Niektoré školy môžu mať v tejto vzdelávacej oblasti zahrnuté aj iné ďalšie praktické predmety, i preto navrhujem toto riešenie a dovolím si teraz už prečítať konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 949).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b ods. 2 sa slová "umelecká prax" nahrádzajú slovami "umelecká príprava", ktorej podstatnou zložkou je umelecká prax.
2. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Umelecká príprava je vzdelávacia oblasť s odbornými vyučovacími predmetmi, v ktorých žiak získava praktické umelecké zručnosti."
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
3. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b ods. 5 sa slová "len umelecká prax a odborné vyučovacie predmety" nahrádzajú slovami "len odborné vyučovacie predmety a predmety umeleckej prípravy".
4. Čl. V, v doterajšom bode 25 sa slová "odsek 5" nahrádzajú slovami "odsek 6".
Ďakujem a verím, že tieto praktické veci, ktoré si žiadajú samotné umelecké školy, nájdu v tomto pléne podporu, aby kvôli lepšiemu vzdelávaniu sme nepozerali na to, kto konkrétne návrhy často predkladá, ale pozerali na to, čo predkladá, a posúvali veci dopredu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.6.2018 13:03 - 13:04 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Žiadam na základe § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku o zaradenie nového bodu do programu 33. schôdze - prerokovanie vládou schváleného Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, Kvalitné a dostupné vzdelanie pre Slovensko, aj s implementačným Plánom konkrétnych krokov, ktoré je potrebné realizovať.
Odôvodnenie: Tak zásadný strategický dokument, ktorý má určovať smerovanie slovenského školstva na nasledujúcich 10 rokov, si bude vyžadovať zhodu naprieč celým politickým spektrom, a preto by sme sa ním mali všetci zaoberať. Nazdávam sa, že ak chceme dosiahnuť zmeny v spoločnosti, tak najkratšou cestou je uskutočniť potrebné zmeny v školstve.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2018 16:32 - 16:34 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel oceniť, samozrejme, príspevok pána poslanca Jurzycu v tom, čo aj spomínal, pretože naozaj je dôležité spomínať veľmi často slovo efektivita, ktoré on rozviedol na jednotlivých príkladoch. Dotknem sa v krátkosti a trošku sa aj zastanem samospráv, pretože aj v správe Najvyššieho kontrolného úradu sa spomína kontrolná akcia, ktorá bola vykonaná v Košickom kraji. Konkrétne sa to jedná o preverenie štyroch projektov z regionálneho operačného programu Opatrenie 1.1. infraštruktúra vzdelávania. To boli tie finančné zdroje použité pri rekonštrukciách rozširovania a modernizácie základných škôl, kde sa stala veľmi zaujíma vec, a to tá, že aj samotná kontrola ukázala, že ministerstvo ako riadiaci orgán oznámilo, že nemá dostatok finančných zdrojov, pričom odporučilo mestám pozastaviť realizáciu projektov v čase, keď už mestá mali zazmluvnené firmy na rekonštrukciu. Dve samosprávy na to reagovali tým spôsobom, že v jednom prípade dokonca predalo časť svojich pozemkov, v druhom prípade sa dohodlo na posune o platnosti dodávateľských faktúr o 8 až 15 mesiacov. To je veľmi pozoruhodný fakt, ktorý by tu mal zaznieť. A čo je ale dôležitejšie povedať z tohto systémového pohľadu, ktorý ste vy spomínali nám, a to aj kontrola preukázala, že tu chýba nejaká jednoznačná metodika výpočtu niektorých merateľných ukazovateľov, ako je napríklad aj zníženie energetickej náročnosti budov. Pretože je dosť zaujímavým faktom, že pri týchto projektoch sa zabudlo, ak školy už išli zatepľovať objekty, že zabudlo sa na telocvične. Takže si myslím, že ak chceme hovoriť o nejakej efektivite, mali by sme nastavovať takú metodiku, ktorá bude zohľadňovať aj tieto faktory. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2018 13:32 - 13:34 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. A veď ja súhlasím, že je dôležité dostať školstvo pod jednu strechu, obávam sa len toho, že pokiaľ by sme znova sa vrátili k modelu krajských školských úradov, tak poznáme predsa čísla a vieme, že aj v roku 2012, keď tento model končil, tak samotné krajské školské úrady zhltli skoro 5 mil. eur. A zavádzanie vecí, ktoré by mohlo pri súčasnej dobe informatizácie zabezpečovať buď ministerstvo, alebo samospráva, je podľa mňa naozaj predmetom širšej diskusie, aby keď už hovoríme o hodnote za peniaze, aby čo najviac centov z každého jedného eura, ktoré vrazíme do školstva, sa nám vrátilo v tom, že to bude aj na tých školách vidno.
Je takým predpokladom a často počúvam, že z väčšieho balíka sa dá viac ušetriť. Je to naozaj predmet na diskusiu, ale myslím si, že momentálne aj ľudia, ktorí sa pohybujú v oblasti vzdelávania a v oblasti riadenia, by privítali ten krok, aby sa vytvorila znova aspoň na určitý čas špecializovaná správa v tej strednej úrovni riadenia, aspoň na určitú dobu, aby sme urobili všetky kroky k tomu, že ten priamy kanál medzi ministerstvom a školami by prinášal len prospech. Z čoho vychádza aj to, že som, samozrejme, aj zástancom stále väčšej a väčšej autonómie školských zariadení.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.5.2018 13:20 - 13:30 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Len veľmi krátko.
Vážení kolegovia, nedá mi to, naozaj mi to nedá, ospravedlňujem sa, ale keď sa preberajú školské veci, vždy sme v komornej atmosfére. Neviem, či to budeme parafrázovať Cata seniora ohľadom Kartága, ale jednoducho toto už začína byť pomaly pravidlo.
Každopádne k samotnému návrhu zákona. Ja osobne vítam, že je tu návrh zákona, ktorý chce dať financovanie školstva pod jednu strechu, pretože toto financovanie pod jednou strechou napriek diskusiám, ktoré môžu byť rôzne naprieč rôznymi skupinami, ktoré v spoločnosti fungujú, v odbornej verejnosti aj medzi rodičmi, toto financovanie pod jednou strechou má nesporne svoje výhody.
Veď napokon, ak sa pozrieme spätne dozadu, čo som si dal tú námahu, samotná zmena presunu tohto spôsobu financovania do tej dvojkoľajnosti, ktorú máme v súčasnosti, nebola úplne samozrejmá. Veď samotné ministerstvo školstva uverejňovalo aj argumenty, keď si pozrieme predchádzajúci legislatívny proces a rôzne pripomienkovania, kde uvádzalo vážne argumenty, že sa jej nezdá tento spôsob, aby takto prišlo o túto kompetenciu. Konkrétne z týchto argumentov, ak z nich môžem zacitovať, sa uvádzal aj hneď prvý, že by sa stratila autonómnosť riadenia školstva, čo je presun informácií medzi ministerstvom a zriaďovateľmi, možnosť vypracovať operatívne podklady, komunikácia s odbornými zamestnancami. Bolo tam upozorňované na neefektívnosť medzi stupňom riadenia, ktoré sa týmto spôsobom môžu vytvárať, a tiež aj strata vplyvu na výber odborných zamestnancov. Takže napriek týmto výhradám došlo k zrušeniu krajských školských úradov a je to naozaj, momentálne je to naozaj veľmi dobrý čas na to, aby sa otvorila odborná debata o tom, akým spôsobom chceme riadiť školstvo.
Práve my z pozície opozície môžeme, keďže poznáme parlamentné počty, byť tými otváračmi tém. Tými, ktorí tú diskusiu budú rozvíjať, trošku až možno aj v rámci polemiky a budú hlasným uchom hlasov, ktoré zaznievajú zdola, pretože v súčasnosti si povedzme, aký je stav aj v názoroch, ktoré prevládajú nielen medzi učiteľmi, ale, ako som už spomínal, rôznymi aktérmi, ktorí majú čo povedať do vzdelávania.
Učitelia často spomínajú s nostalgiou na stavy školských správ, kedy ktoré, kedy sme tu mali špecializovanú školskú správu, ktorá bola podľa mnohých aj v rámci nich, tých spomienok, ktoré mali, tým najideálnejším spôsobom. Ale dnes sme už v súčasnosti kamsi sa posunuli inam, dnes už školy majú svoju právnu subjektivitu, dnes už vykonávajú množstvo ďalších funkcií, ktoré na nich boli delegované, a treba sa nám pozerať dopredu.
Takže jedna z mojich takých drobných výtok je, že naozaj tie krajské školské úrady a ten spôsob návratu k nim v pôvodnom, ak by to malo ísť podľa toho pôvodného modelu, ktorý tu kedysi bol, by mohol byť vnímaný ako krok späť. Správne však pán predkladateľ v svojom úvodnom slove poznamenal, že je tu priestor na to, hľadať to najlepšie a najvýhodnejšie riešenie, akým chceme zabezpečiť čo najefektívnejšie riadenie škôl.
Efektivita je podľa mňa slovo, ktoré by malo zaznievať veľmi často, možno častejšie ako spomínaná, veľmi často opakovaná mantra o kvalite, pretože tá efektívnosť nevychádza len zo záverov, ktoré poznáme všetci z dokumentov, ktoré vychádzajú z hodnoty za peniaze, ale je hlavným predpokladom, aby každé jedno euro, ktoré ideme dávať do vzdelávania, bolo využívané k tomu, k čomu je určené a nestrácalo sa v rôznych iných kanáloch. Ako už bolo tu spomínané aj v tých argumentoch zásadných pripomienok, k vytváraniu rôznych neefektívnych medzistupňov riadenia.
Úprimne povedané, sme niečo vyše 5-miliónová krajina, a pokiaľ si by sme dokázali zmanažovať spôsob tohto riadenia, pretože mnohí odborníci na oblasti riadenia hovoria, že pokiaľ veci nefungujú, na 80 až 90 % za to môžu práve nedostatky v riadení. Pokiaľ vieme nájsť mechanizmus, ktorým by dokázalo ministerstvo priamo riadiť finančné toky tak, aby išli priamo do škôl, tak by to bola vec, ktorú by veľmi pozitívne vnímala väčšina. Pretože v rámci organizácií, v ktorých som pôsobil a pôsobím, vždy táto požiadavka zaznievala asi najhlasnejšie. Ľudia žiadajú, ktorí sú v školstve, aby tie peniaze, ktoré majú ísť do škôl, naozaj skončili v školách, aby sa nestrácali niekde inde.
Ale popravde spôsob financovania je len jedna strana mince. Povedzme si ešte o druhej, ktorá je rovnako dôležitá. Na čo sa absolútne zabudlo, je, že nám tu chýba metodika riadenia, resp. metodika ako taká. Úprimne poviem, že podľa mňa súčasnosť v nastavení metodické centrá, tak ako ich poznáme, neplnia svoju funkciu. Metodika, pomoc, servis, o ktorom sa často v minulosti hovorilo, sa školám nedostáva. Nepomôžu k tomu ani stovky rôzne pekne napísaných opatrení, ak nedokážeme zabezpečiť to, že učitelia na školách budú mať ten servis zabezpečený a naozaj sa môžu sústrediť iba na samotný proces vyučovania.
A rovnako je podstatné aj to, aby sme mali jasnú a čistú legislatívu, aby školská legislatíva, o ktorej sa hovorilo aj v programovom vyhlásení tejto vlády, že sa má zabezpečiť jej sprehľadnenie a akosi momentálne asi všetci, ako sme tuto, nevidíme až tak ružovo, pokiaľ nemáme jasné zákony, ktoré školskej legislatíve majú jasne stanovovať pravidlá hry, tak nám nepomôže ani dôkladne prepracovaná reforma ďalších priamo riadených inštitúcií alebo spôsobov toho stredného vstupu riadenia v rámci školstva.
Musíme spoločne tlačiť na túto vládnu koalíciu a mať pripravený dobrý plán, ako urobíme zásadné veci práve v školskej legislatíve, aby ten proces bol jasný a nestávalo sa, že riaditelia nevedia, čo konkrétne, náhle zmenené opatrenie so sebou prináša, pretože oni majú podstatne iné veci na práci, ako neustále sledovať meniacu sa legislatívu, prípadne - ak sú organizovaní v rôznych druhoch združení - aby mali niekedy 24 alebo 48 hodín na to, aby sa vyjadrovali k rôznym legislatívnym námetom a nápadom ministerských úradníkov. Podľa mňa jednou z vecí, ktorá by tu dnes mala zaznieť, je aj tá, že celé ministerstvo školstva ako organizácia potrebuje zásadnú zmenu svojej štruktúry a nastavení, ktoré by tam mali byť.
Takže vítam, že sa táto diskusia otvorila, ale paradoxne v predchádzajúcich dňoch napriek tomu, že som sa snažil pôsobiť optimisticky, v tomto prípade, keďže poznáme parlamentné počty, som skeptický a my sa tu dobre môžeme porozprávať, prípadne si po skončení rokovania dať kávu a debatovať o tom. Pokiaľ odborné hlasy, ktoré hovoria o zásadných zmenách v školstve, nebudú zaznievať i v médiách častejšie a vzdelávanie sa nestane naozaj dôležitou témou spoločenských diskusií, tak nás to bude asi podstatne všetkých frustrovať, pretože toto je vec, na ktorú sa dlhodobo zabúda. Ale som rád, že tento návrh zákona tu je, tak poďme o ňom diskutovať aspoň tí, ktorí sa o to zaujímajú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.5.2018 13:18 - 13:20 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, ctení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 933). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Poprosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 18:49 - 18:59 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia hore, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože osobne musím uvítať to, že máme znova otvorený školský zákon. Beriem to ako určitú príležitosť vždy, keď otvoríme nejaký zákon, aby sme určité veci mohli riešiť. A tiež z tohto miesta musím aj vyhlásiť, že je dobré, že sa rieši tento problém už teraz, pretože bolo by veľmi zlé, ak by sme opäť budúci školský rok postavili rodičov aj žiakov pred to, čo prežili vlastne počas tohto školského roka, a bez ohľadu na to, za akú politickú stranu či hnutie sme, prvoradý by pre nás mal byť povedzme ten komfort v tom, že naozaj sa môžu rozhodnúť, či si vyberú taký alebo onaký typ školy, či ostanú na základnej škole, alebo sa rozhodnú ísť na iný typ školy.
Apropo, osemročné gymnáziá. Myslím si, že základnou otázkou, ktorú by sme si tu dneska mali nastoliť, a už som sa o tom zmienil aj v prípade, keď sa prijímal spomínaný pozmeňujúci návrh, či naozaj chceme mať osemročné gymnáziá, alebo ich nechceme. Ak si položíme túto základnú otázku, vieme si sadnúť spoločne bez ohľadu na to, za akú politickú stranu a hnutie tu sme, dať na stôl argumenty a prediskutovať to, tak bude sa, bude situácia jasná a obloha sa vyčistí, aby sme mohli sa posunúť ďalej pri riešení iných, podstatnejších problémov, ktoré v školstve máme. Ak ich teda nechceme, začnime robiť všetko pre to, aby sme postupnými krokmi dospeli k stavu, že sa skvalitní výučba na základných školách, aby naozaj rodičia so žiakmi necítili potrebu, že chcú poskytovať tento typ vzdelávania, resp. chcú mať takýto typ vzdelávania. Ale ak nie, ak sa chceme zamýšľať nad tým, či si deti s nadaním, najmä matematickým alebo jazykovým, ak sa teda vrátime úplne na začiatok, k čomu vlastne pôvodne osemročné gymnáziá tu vznikali, najprv v menších, potom už väčších počtoch, ak ich naozaj chceme mať, tak možno by sme si mali položiť viacero ďalších dôležitejších otázok, ako meniť celkovo program, podľa ktorého sa na takomto type školy postupuje.
Už som to tu spomínal, tak to zopakujem, podľa môjho názoru je v prvom rade dôležité dať úlohu tým školám, ktoré by chceli pracovať s takýmito deťmi s týmto druhom nadaní, aby mali vypracovaný program, ktorý bude toto ich nadanie rozvíjať. To znamená, nejde tu len o to, aby sa deti presunuli z jedného typu školy do iného typu školy. Ide o to, aby tento program v dostatočnom časovom období, aby školy mali priestor na to, aby takýto program pre tento druh nadania mohli pre tieto deti vytvoriť na základe svojich kritérií, na základe svojich kritérií, ktoré naozaj v určitom časovom období vypracujú, a vymyslíme spôsob, akým; alebo akým sa tento program by napĺňal, a podľa týchto svojich kritérií, ktoré by si tieto školy stanovili, by sa postupovalo, by im to bolo umožnené. Samozrejme, za predpokladu, že by sme mohli hovoriť aj o určitom druhu regulácie, napríklad aj týchto 5 %, aj keď už tu padli aj dnes iné čísla.
Ale podstatnejšia je iná otázka. Podstatnejšia otázka z tohto miesta, ktorú chcem povedať nahlas, je, prestať sa sústreďovať stále na riešenia len určitého typu školy a celú tú diskusiu preorientovať naozaj na druh programu, ktorým daná škola realizuje potreby svojich žiakov. Nebáť sa z tohto pohľadu stanoviť kritériá, ale tie kritériá by nemali byť nejak centrálne dané, ale mali by si ich tie školy vytvárať samé. Pokiaľ ich nebudú dodržiavať, jednoducho tento typ vzdelávania nebudú poskytovať.
Osobne, aj keď sme v prvom čítaní a mali by sme skôr hovoriť o filozofii samotného návrhu zákona a nie k jednotlivým paragrafovým zneniam, ktoré verím, že bude v rámci diskusie aj v rámci výboru, prebrať z tohto pohľadu, ako jednotlivé ustanovenia vylepšiť, respektíve čo pridať alebo čo odobrať. A tú, možnože potom budem na seba nahnevaný, že čo teraz poviem, možno z toho skeptika sa stanem miernym optimistom, že budeme sa navzájom aj počúvať. Z tohto pohľadu oceňujem, že konečne ideme dať aspoň nejaké kritériá pri tom rozhodovaní, aby nenastal nám znova čas, že sa tu rozhodne, ako sa rozhodne, a potom sa v médiách dozvedáme, že buď sa rozhodovalo podľa takého dôvodu, alebo onakého dôvodu. To sme tu predsa všetci zažili.
Obzvlášť je mi blízky v tom navrhovanom § 64 bod h). To už je určitý náznak toho, o čom hovorím, zameranie školského vzdelávacieho programu gymnázií alebo tried na rozvoj nadania žiakov špecifických zručností alebo schopností žiakov. Ale toto musíme presnejšie precizovať, aby nedochádzalo k rôznym výkladom, pretože bez kritérií celý proces rozhodovania sa môže potom zvrhnúť a tu vidím určité nebezpečenstvo. A v ďalšom bode, ktorý hneď za ním nasleduje, a to je ďalšie; ďalších kritérií určených okresným úradom v sídle kraja, ako odôvodňuje zabezpečenie výchovy a vzdelávania. Aby zase na základe dojmov a nie objektívnych skutočností nikto nerozhodol a nezvýhodnil určitú školu oproti tej druhej. Čiže ide mi o elementárnu spravodlivosť.
Tí ľudia si zaslúžia na tých školách, aby vedeli, čo ich čaká, preto túto otázku si musíme zodpovedať už teraz: Chceme mať osemročné gymnáziá alebo ich nechceme? Ak ich chceme, aby ostali v systéme, poďme sa baviť o tom, ako nastaviť program pre deti s nadaním bez ohľadu, ako sa tá len škola bude volať. Často doslova ľpíme na určitej značke. Áno, mnohí rodičia sa rozhodujú pre to osemročné gymnázium, pretože to pre nich predstavuje určitú značku, že je to niečo iné ako tá bežná základná škola, že sa tam poskytuje určite lepšie vzdelávanie na základe rôznych rečí, ktoré v rámci svojich komunít, v komunitách počúvajú.
Ale podstatné je naozaj to dieťa. Ten druh nadania, ten talent, ktorý v nich je, potrebujeme rozvíjať. Aj v rámci väčších škôl, spojených škôl. Už dnes existujú spojené školy, ktoré dokážu poskytovať a spájať v sebe viacero tých organizačných foriem, a preto toto je pre mňa osobne výzva a myslím, že aj pre nás všetkých, aby týmto spôsobom sa viedla ďalej diskusia. Preto dúfam, že práve to, že sme teraz a tu tento zákon otvorili, je pre nás všetkých aj záväzkom, že chceme zabrániť, aby sa opakovalo to, čo sa dialo, a chceme urobiť všetko pre to, aby nadané deti mali vytvorené čo najlepšie predpoklady pre rozvoj svojho talentu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 15:35 - 15:37 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis

62.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanecký kolega Martin Poliačik, no tvrdá reč to bola o tom odpade a možnože práve takáto tvrdá reč musí zaznievať častejšie aj ohľadom tej stratenej generácie, o ktorej si hovoril, aj ohľadom toho, že netýka sa to možno detí len práve týchto typov škôl. Možnože sa to týka detí aj v mnohých iných typoch stredných škôl, kde naozaj deti, stále ešte deti, nemajú veľmi dobrú predstavu o tom, čo ich v budúcnosti čaká. Hovoríme tu všetci stále o potrebách trhu práce. No ale musíme hovoriť aj o ich potrebách. Ten proces formovania tej predstavy, že čo majú v živote robiť, by mal začať podstatne skôr. Už na základných školách. Kariérovou výchovou a potrebnými aktivitami, ktoré by vedeli v každom jednom dieťati nájsť, aby samo v sebe vedelo nájsť silné i slabé stránky, na čo má vlastne tú prirodzenú tendenciu, v čom môže sa zlepšovať.
A možnože celá táto debata by sa mala posunúť od pozícií škola a zamestnávateľ ku konkrétnemu cieľu, ktorý chceme dosiahnuť. Veď napokon aj v Učiacom sa Slovensku sa písalo v kapitole 308 o vzdelávaní v pracovnom prostredí, že svetový trend ide smerom k tzv. triálu. To jest popri škole a podniku existuje aj špecializované tréningové strediská, kde sa učiaci učia nadobúdať zručnosti a návyky, ktoré bežne by ešte možno nevedeli nájsť. Posuňme túto diskusiu už konečne aj kamsi inam. Bavme sa o alebo bavme sa o možnostiach, ako celá jedna generácia môže zdokonaľovať sa v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis