Takže, vážený pán predsedajúci, ctené dámy, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, milí hostia, prijmite teraz moje stanovisko k tomuto návrhu rozpočtu, kde primárne sa budem zameriavať v tej časti, ktorá sa týka školstva. Aj z toho dôvodu, že, nielenže je to moja srdcovka, ale najmä preto, aká podstatná vec, a to najmä investí..., investovania do školstva a celková štruktúra jeho financovania je dôležitá pre túto krajinu.
Na jednej strane ale zároveň musím aj vyhlásiť, že som priaznivcom vyrovnaného hospodárenia, a preto uznávam snahy vlády, keď predkladá vyrovnaný rozpočet, čo je mimoriadne dôležité pre budúcnosť. Budúcnosť sú nielen naše deti, ale budúcnosťou je aj to, aby sme im zachovali štát, kde pôjdeme smerom znižovania dlhu, ktorý sa tu postupne vytvára.
Ale každopádne nedá mi, aby som nekonštatoval, že rozpočet na školstve je málo odvážny, a to v dvoch pohľadoch, v kvantite a kvalite. Dá sa dokonca povedať, že je to rozpočet údržbársky, kedy sa snažíme, i keď môžeme mať na to rôzne pohľady, snažíme sa len pri logických pohľadoch na základe toho, akú vidíme nejakú výstupnú hodnotu, čo nám školstvo dáva, dávať ho a mať ho v rovine, pokiaľ sa určité veci nezačnú meniť, tak prečo by sme do toho naliali viac. Hovorí sa dokonca o čiernej diere v mnohých vyjadreniach, čo počúvam, a možno je základnou chybou to, že musíme ísť viac do hĺbky, viac do hĺbky a pozrieť sa na kvantitu i kvalitu toho, ako investujeme a ako nakladáme s každým jedným eurom, ktoré ide do školstva.
Pokiaľ ide o kvantitu prostriedkov, Slovensko je stále vo výdavkoch ďaleko za priemerom OECD, kam, kde sa hrdo patríme. Ale čo sa týka kvality využitých prostriedkov, je evidentné, že celé ministerstvo na čele s pani ministerkou, že tam jednoducho cítiť tú chýbajúcu odvahu pustiť sa do ktoréhokoľvek z kľúčových reformných riešení, ktoré máme už na stole. Máme schválený Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania a je tam určitý plán, implementačný plán, ktorý dáva jasné časové rámce, kedy sa majú konkrétne opatrenia uplatňovať, a, žiaľ, musím konštatovať zároveň, že tie najvýraznejšie, a ktoré najviac dopadajú na výraznejšie investície vo financovaní, sú posunuté až na roky, ktoré sú po roku 2020.
Ale poďme k tej kvantite prostriedkov. Napriek tomu, že ekonomika momentálne zažíva rekordne dobré časy, vo financovaní školstva stále ešte zaostávame za priemerom Európskej únie. Kým v Únii sa v priemere ročne dáva na školstvo 4,8 % hrubého domáceho produktu, u nás sú to len 4 %. Priemer krajín, ostatných krajín z V4 - Česko, Slovensko, Maďarsko - sa tiež pohybuje bližšie k tomuto priemeru Európskej únie. Také Fínsko, ktoré si dávame za vzor, je až na úrovni nad 6 %. Ak by teda školstvo bolo skutočnou prioritou, mohli by sme uvažovať o výraznom navýšení prostriedkov a trestuhodne teraz strácame ten, možno tú príležitosť, kedy by sa to aj reálne dalo uskutočniť viditeľne z tohto pohľadu, keď ekonomika šliape. Ale, je tu jedno veľké ale, čo som už aj spomínal na začiatku, to všetko za predpokladu, že sa pozrieme na efektivitu vynakladania, o ktorých budem hovoriť trošku neskôr. V dnešných dobrých časoch má vláda dostatok prostriedkov skokovite toto manko dorovnať.
Stretávam sa aj s názormi, ktoré hovoria, že je tu nejaký historický dlh a že mnohé veci sa dali uskutočniť výraznejšími investíciami podstatne skôr. Je to naozaj na diskusiu. Ale voči napríklad tzv. scenáru bez zmeny politík vláda v budúcom roku má minúť o vyše 900 mil. eur viac. A posledné čísla z daňového výberu hovoria, z daňového výboru hovoria, že dane a odvody budú vyššie skoro o ďalších 500 mil. eur. Takže reálne tu prostriedky sú. Ide o to, či je aj politická vôľa investovať do školstva. Toto je základná otázka, či to urobíme, a najmä aj ako to urobíme. Namiesto ale výrazného nárastu do vzdelávania ideme nakupovať príliš veliký objem zbraní. Ak si porovnáme, jedno porovnanie za všetky, ak si porovnáme relatívne výdavky na bezpečnosť a obranu v porovnaní s najvyspelejšími krajinami sveta, tie nie sú úplne rovnaké, ako sú zároveň výdavky na vzdelávanie zase s tými najvyspelejšími krajinami sveta. Nie je to v rovnováhe.
Analýza Hodnoty za peniaze pre školstvo konštatuje, že slovenské školstvo dosahuje podpriemerné a v mnohých rokoch zhoršujúce sa výsledky oproti najvyspelejším krajinám. Tak. Nachádzame to aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, je tam pomerne veľa hovoriaci graf, ktorý nemôžem vám ukázať, ale je to v prílohe, takže si to každý môže pozrieť na strane 27, ktorý ukazuje na predčasné ukončenie školskej dochádzky. Je to v percentách pre vekovú skupinu 18 a 24 rokov. Údaje za rok 2016 bolo pre Slovensko 7,4 a 2017: 9,3. Ale pripomínam, pripomínam, že takýmto tempom budeme musieť vynaložiť veľmi veľa úsilia, aby sme sa dostali na stratégii Európa 2020 stanovenú hranicu 6 %. My ideme presne opačne. Zatiaľ čo priemer sa znižuje v rámci Európskej únie, my stúpame. Čo z toho vyplýva? Špeciálne slabé výsledky, ide teda o deti z chudobnejších rodín a okrem iného je to aj dané tým, že dáme približne o 1 % hrubého domáceho produktu menej ako v priemere Európskej únie.
Čo sa týka podpory chudobnejších rodín s deťmi, na podporu rodiny ide nárast len o 2 %. V rámci toho priama podpora detí stúpne dokonca o menej ako 2 %. To sa týka tých prídavkov na deti. A pritom mladé rodiny s viacerými deťmi sú tou najohrozenejšou skupinou z pohľadu chudoby, a teda aj kvality vzdelania v spoločnosti. A ja tu pripomínam, prestaňme riešiť nejakú etnicitu. Bavme sa o chudobe ako takej, pretože toto je téma, ktorá sa môže ľahučko zneužívať, ale princíp je stále ten istý, ide o chudobné deti. A takto to treba aj začať komunikovať a takto treba aj o tom hovoriť, pretože ľudia vystavení generačnej chudobe, pre nich neplatia tie rámce, o ktorých si my myslíme a na ktoré sme my boli zvyknutí, nemajú ako reagovať, tak ako reagovali alebo ako si my predstavujeme, že by mali reagovať. Jednoducho má to silný dopad, je to bremeno, ktoré si so sebou nesú, a je to tak vážna téma, že by sa o nej malo podstatne viacej hovoriť.
Ale poďme ku kvalite prostriedkov. Letmý pohľad na priebežnú implementačnú správu, ktorú všetci poznáme, ukazuje, že ministerstvo školstva, už to bolo aj častokrát tu spomínané, má problém s domácimi úlohami. Tam bol ten viditeľný semafor, o ktorom ste už počuli, a mohli ste to aj vidieť, kto si tú implementačnú správu pozrel, kde prevažuje najmä červená, oranžová. Zelenú som tuším zachytil len v jednom prípade. No v dvoch.
A čo, o čom to svedčí, svedčí to o tom, že my pri, v tom stave, že máme kapacity, odborníkov a analytikov, ktorí jednoducho vedia nám pripravovať riešenia, my ich jednoducho neberieme úplne vážne. A neberieme ich častokrát na vedomie, aby sme to videli v konkrétnych krokoch. Toto je kritika, ktorá nie je zameraná na to, aby som teraz niekomu ubližoval, ale je to naozaj zamerané na to, že takýmto spôsobom sa ďalej nedá ísť, pokiaľ naozaj chceme zmeny. A základná otázka je, že či vôbec tie zmeny chceme presadzovať.
Konštatujem, že revízia výdavkov svedčí aj o tom, ako málo sa kladie dôraz na efektívne využitie prostriedkov na kvalitu, a teda svedčí aj o neochote podnikať zásadnejšie nejaké reformy. Uvediem také dva príklady praktické. Prvý tiež už bol tu spomínaný, sú priamo riadené organizácie pod ministerstvom školstva. Jednak to konštatuje aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, kde okrem iného vidíme nárast rozpočtových výdavkov, v roku 2017. sme tam mali 57 280-tisíc, v 2018. 69 872-tisíc, 2019 - návrh 74 534-tisíc. A Najvyšší kontrolný úrad uskutočnil kontrolu vo vybraných rozpočtových organizáciách a našiel súvis s nekoncepčným nastavením rozpočtového procesu. Išlo konkrétne o preverované rozpočtové roky 2015, 2017. Fungovalo to na princípe, chýbajú zdroje, vypýtame si a dostaneme. Ale ak sa tento spôsob dostaví až do prekročenia o 244,63 % základu, tak je to naozaj na pováženie, akým spôsobom sa tu efektívne nakladá so zverenými zdrojmi.
Druhý príklad a, samozrejme, ako čo si budeme hovoriť o tom, že mali by sme pristupovať podstatne, podstatne výraznejšie k úvahe, či ich toľko naozaj potrebujeme, tých organizácií, a či sa tieto nemajú už zlučovať pri, samozrejme, pri výraznejšom, výraznejšej úspore s financiami.
Druhý príklad súvisí s dohodovacím konaním. Tí, ktorí to poznáte, tak viete, že jednoducho každoročne vidíte na stránke ministerstva školstva peknú excelovú tabuľku, kde vidíte, akým spôsobom bol upravený rozpočet jednotlivých zariadení, a je to zaujímavé, keď sa na to pozriete trošku hlbšie, a vidíte tie cifry, ktoré tam lietajú. V samotnej aj položke dohodovacieho konania sú, je rozdelená na niekoľko stĺpčekov, čiže je tam rozdelenie na školské bazény, maturitné skúšky a záverečné skúšky 6 %, ktoré súvisia s tým, že ľudia, teda pracovníci vďaka kontinuálnemu vzdelávaniu majú vyššie platy, ale tam najmä - a to sa tiež kritizuje aj v implementačnej správe - položka ostatné, do ktorej si môžu ľudia zahrnúť alebo do ktorého môžme zahrnúť kadečo. A pre mňa na pováženie, ak si pozrieme tie presné čísla, ktoré tam sú, tak vidíte, z roku 2016 v rovine asi chce 16 mil., až po rok 2017, kde to vyskočilo pomaly k 24 mil., už teraz je tam skoro 8 mil. a to nie je koniec.
Čiže pokiaľ chcem hovoriť o racionalizácii akejkoľvek, bez toho, aby sa prijímali konkrétne opatrenia, ktoré sa budú týkať jednak riadenia ministerstva, jeho priamo riadených organizácií, jednak spôsobu, akým nakladáme s financiami, ťažko budeme komunikovať školám, či základným, alebo stredným, že jednoducho oni musia byť efektívnejší a oni, a oni sa musia zmieriť s tým, že jednoducho nebudú, pokiaľ sa nezačne hore. Pokiaľ sa nezačne na samotnom ministerstve, kde napríklad, musím oceniť napríklad spôsob organizácie ministerstva financií, akým spôsobom ono riadi, akým vynakladá prostriedky na svoje fungovanie, to sa netýka ale všetkých ostatných ministerstiev a tobôž sa to netýka ministerstva školstva. Máme tu kopu rozpracovaných vecí, rozpracované štúdie v oblasti kariérneho systému učiteľov, kredit, to je ten kreditový systém s atestačným konaním a zároveň racionalizácie systému škôl, ale nie sú uskutočnené a ich termín je otázny, kedy konečne pristúpime k potrebným krokom, tá revízna správa bola predsa ešte minulý rok v lete. A zase - čakáme a nevidíme. Pretavenie ani v rozpočte, ani v konkrétnych návrhoch zákonov. Zákon o pedagogických odborných zamestnancoch zastal, je zaseknutý, zmrazený a čakáme, čo bude ďalej. Čiže o čo vlastne ide. Jednak je tam o reforme kariérneho systému, kde základným predpokladom je vyzdvihnutie učiteľského stavu a jednak racionalizácia siete základných škôl, kde sa hovorí, že dajú sa na ňom ušetriť desiatky milión eur. A stále, pri akejkoľvek úspore by to bolo veľmi málo k tomu a chceme robiť tú výraznú investíciu pre zásadnú zmenu vzdelávacieho systému, jednoducho na to bude potrebné viac peňazí. To je moje presvedčenie.
Pár poznámok. Oceňuje valorizáciu platu učiteľov, bodaj by nie, veď som učiteľ. (Povedané so smiechom.) Ale, ale musí sa to doplniť o to osobitné zvýšenie nástupných platov začínajúcich učiteľov a zároveň sa nesmie stať a nesmie sa dopustiť, že jednotlivé položky medzi tým, ako kariérne rastú tí pedagógovia, ako na sebe pracujú, nebudú veľmi výrazné, pretože v tom prípade sa vytvára pocit krivdy, ktorý sa nám môže spätne vrátiť. Naším účelom, teda naším cieľom nemá byť rozdeliť ich kategóriu na tých mladých a starých, aby si jedni navzájom závideli, ale práve naopak, nastaviť systém tak, aby sme vedeli oceniť skúsenosť a prínos konkrétneho pedagóga pre danú školu. Spoločenské uznania, atraktivita učiteľského stavu sa zvýši práve spravodlivým nastavením.
Rozhodol som sa predniesť aj jeden pozmeňujúci návrh spolu s mojím kolegom Eduardom Hegerom, ktorý nebude žiadnou výraznou investíciou do školstva, ale pokúsi sa riešiť vec, ktorú som momentálne ešte nespomenul a ktorú preberáme momentálne na článkoch, v médiách a tak ďalej, kde sa hovorí o tom, a každý sa je, každý úžasný nad tým, aké sú hodnotové rámce našich mladých ľudí, koho by volili prvovoliči a podobne. Ako pripomínam, nie sú tam až tak veľmi rozdielne čísla oproti iným údajom, ktoré, a iným výskumom, ktoré boli už pred dvoma rokmi, ale svedčia o jednom a každá jedna štúdia mi to potvrdzuje, s mladými ľuďmi a deťmi treba viac pracovať.
Minulý týždeň bola aj konferencia Rady mládeže, kde oni sami konštatovali, že by potrebovali 4 mil. eur, aby dokázali zastabilizovať svoju organizáciu a viacej sa venovať deťom a mládeži. Ja navrhujem iba štvrtinu z toho. Dajme do podprogramu v kapitole č. 20 ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pod program 07818 Podpora detí a mládeže len 1 mil. euro na to, aby sme podporili práve tieto organizácie, ktoré potrebujú tie prostriedky, aby mohli pracovať s deťmi. Navyše to korešponduje aj s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 141 z 13. apríla 2016, čo je programové vyhlásenie vlády. Takže po takomto krátkom odôvodnení si dovolím prečítať svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národne j rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka a Eduarda Hegera k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (tlač 1090):
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu zvyšuje o 1 000 000 eur a o túto sumu (1 000 000 eur) sa zvyšuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu znižuje o sumu 1 000 000 eur a o túto sumu (1 000 000 eur) sa znižuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/ 2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
3. V prílohe č. 4 v kapitole č. 20 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu zvyšuje o 1 000 000 eur, suma výdavkov na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže (kód a názov programu) sa zvyšuje tiež o túto sumu (1 000 000 eur) a o túto sumu (1 000 000 eur) sa zvyšuje aj suma výdavkov na podprogram 07818 Podpora detí a mládeže (kód a názov podprogramu).
4. V prílohe č. 4 v kapitole č. 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov kapitoly v eurách znižuje o sumu 1 000 000 eur.
Prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ako hovorím, je to len jedna štvrtina toho, čo požadujú tieto organizácie.
Ďakujem za pozornosť.
