Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.12.2018 o 16:44 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 16:44 - 16:45 hod.

Miroslav Sopko
Ďakujem za slovo a podporný komentár. V krátkosti len už iba doplním, že verím tomu, že pokiaľ to naozaj myslíme vážne, musíme prikročiť k činom a v tomto spájať sily. Naši zahraniční Slováci si to zaslúžia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 16:38 - 16:43 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi krátko dovoľte ešte aj mne vystúpiť v ústnej časti rozpravy s tým, že idem predniesť ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa ale nepriamo, ale dotýka ďalšej podstatnej oblasti, na ktorú sa zabúda. Konkrétne tento môj pozmeňujúci návrh v podobnom znení som priniesol aj minulý rok a uchádzam sa o podporu aj tentokrát. Ide o to navýšiť mierne, ale navýšiť presunom financií podporu pre našich zahraničných Slovákov.
Totižto vnímal som to v minulosti, dá sa povedať, tak z diaľky. Ale osobná skúsenosť je vždy najlepšia. A či už v komunikácii s našimi Slovákmi na Ukrajine, alebo napríklad v Srbsku som si uvedomil, hlboko sa pred nimi skláňam, ako si doteraz dokázali uchovať svoje národné povedomie napriek tým rokmi rôznych vírov a historických dejov, ktoré nimi prechádzali, sa stále hrdo hlásia k tomu, že sú Slováci. A myslím si a som o tom presvedčený, že máme voči ním morálny dlh a zároveň by sme mali navyšovať túto podporu a malo by sa to odrážať aj v návrhu rozpočtu na každý rok, navyše ak máme tu ešte uznesenie vlády z roku 2008. Konkrétne ide o uznesenie vlády č. 625 zo 17. septembra 2008, ktorý konkrétne navyšoval dotačný systém pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a môj návrh sa snaží dorovnať navrhovanú sumu, ktorá v súčasnosti je 1 019 916 eur, práve o 310 084 eur, aby sme sa dostali na tú úroveň, ktorá vtedy tam bola napísaná. Čierne na bielom.
Som presvedčený o tom, že nestačí len vyhlásenia o tom, ako ich treba podporovať, nestačia vyhlásenia o dôležitosti budovania národného povedomia a patriotizmu, ale ak si naozaj ctíme a rešpektujeme článok ústavy 7a o podpore svojich krajanov v zahraničí, mali by sme tento záväzok naplniť aj s dôrazom na to, že keď sa pozrieme do susedných krajín, či je to Maďarsko alebo Poľsko, tí dávajú mnohonásobne na podporu svojich rodákov viac. A preto dovolím si teraz prečítať samotný návrh pozmeňujúci.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto:
1. V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program 0D3 Štátna politika k Slovákom žijúcim v zahraničí zvyšuje o sumu 310 084 eur.
2. V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program 05T0A Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky znižuje o sumu 310 084 eur a o túto sumu sa znižuje aj suma výdavkov v eurách na podprogram 05T0A02 Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Ďakujem a dúfam v podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 10:37 - 10:39 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie. Ako keď som tak počúval kolegu Gröhlinga, som si tak predstavil jednu staršiu karikatúru Shootyho, možnože ju všetci poznáte - ako tak niekto kreslí na transparent: „Chceme to nejako inak.“
Ako je dosť podstatné to, aj to, čo si povedal, že zadefinovať si jasne, čo vlastne chceme zmeniť, a byť už konečne dôrazní v tom, keď si to zadefinujeme. To je to, čo vlastne mne najviac pri tomto chýba pri celej komunikácii ministerstva, a vlastne to vidíme aj v tomto rozpočte. Vybratím len konkrétnych niektorých tém, ktoré sa vedia dobre odprezentovať verejnosti, sa extra nikam veľmi neposunieme.
A najhoršia vec, čo sa nám môže stať, že napriek tým peniazom, ktoré do toho dáme, sa po rokoch zistí, že sa vôbec nič nezmenilo. A ešte horšie, že verejnosť najmä nepresvedčíme v spolupráci s odborníkmi a všetkými ostatnými, že máme reálne nástroje a máme ľudí, ktorými môžeme to školstvo kamsi posunúť. Nemyslím si, že to zvyšovanie platov slúži k tomu, aby sa uspokojili tí učitelia, pretože v ich požiadavkách nebolo len zvyšovanie platov. Ja len pripomínam, že ak žiadali peniaze, tak žiadali peniaze aj na vybavenie škôl, pretože čo by to bolo za učiteľa, keby nemyslel aj na tú školu a na ten proces, keď častokrát s holými rukami na vlastnom alebo na úkor vlastného času doma vyrába učebné pomôcky.
Takže moja výzva je, začnime byť konečne dôrazní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 10:10 - 10:32 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Takže, vážený pán predsedajúci, ctené dámy, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, milí hostia, prijmite teraz moje stanovisko k tomuto návrhu rozpočtu, kde primárne sa budem zameriavať v tej časti, ktorá sa týka školstva. Aj z toho dôvodu, že, nielenže je to moja srdcovka, ale najmä preto, aká podstatná vec, a to najmä investí..., investovania do školstva a celková štruktúra jeho financovania je dôležitá pre túto krajinu.
Na jednej strane ale zároveň musím aj vyhlásiť, že som priaznivcom vyrovnaného hospodárenia, a preto uznávam snahy vlády, keď predkladá vyrovnaný rozpočet, čo je mimoriadne dôležité pre budúcnosť. Budúcnosť sú nielen naše deti, ale budúcnosťou je aj to, aby sme im zachovali štát, kde pôjdeme smerom znižovania dlhu, ktorý sa tu postupne vytvára.
Ale každopádne nedá mi, aby som nekonštatoval, že rozpočet na školstve je málo odvážny, a to v dvoch pohľadoch, v kvantite a kvalite. Dá sa dokonca povedať, že je to rozpočet údržbársky, kedy sa snažíme, i keď môžeme mať na to rôzne pohľady, snažíme sa len pri logických pohľadoch na základe toho, akú vidíme nejakú výstupnú hodnotu, čo nám školstvo dáva, dávať ho a mať ho v rovine, pokiaľ sa určité veci nezačnú meniť, tak prečo by sme do toho naliali viac. Hovorí sa dokonca o čiernej diere v mnohých vyjadreniach, čo počúvam, a možno je základnou chybou to, že musíme ísť viac do hĺbky, viac do hĺbky a pozrieť sa na kvantitu i kvalitu toho, ako investujeme a ako nakladáme s každým jedným eurom, ktoré ide do školstva.
Pokiaľ ide o kvantitu prostriedkov, Slovensko je stále vo výdavkoch ďaleko za priemerom OECD, kam, kde sa hrdo patríme. Ale čo sa týka kvality využitých prostriedkov, je evidentné, že celé ministerstvo na čele s pani ministerkou, že tam jednoducho cítiť tú chýbajúcu odvahu pustiť sa do ktoréhokoľvek z kľúčových reformných riešení, ktoré máme už na stole. Máme schválený Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania a je tam určitý plán, implementačný plán, ktorý dáva jasné časové rámce, kedy sa majú konkrétne opatrenia uplatňovať, a, žiaľ, musím konštatovať zároveň, že tie najvýraznejšie, a ktoré najviac dopadajú na výraznejšie investície vo financovaní, sú posunuté až na roky, ktoré sú po roku 2020.
Ale poďme k tej kvantite prostriedkov. Napriek tomu, že ekonomika momentálne zažíva rekordne dobré časy, vo financovaní školstva stále ešte zaostávame za priemerom Európskej únie. Kým v Únii sa v priemere ročne dáva na školstvo 4,8 % hrubého domáceho produktu, u nás sú to len 4 %. Priemer krajín, ostatných krajín z V4 - Česko, Slovensko, Maďarsko - sa tiež pohybuje bližšie k tomuto priemeru Európskej únie. Také Fínsko, ktoré si dávame za vzor, je až na úrovni nad 6 %. Ak by teda školstvo bolo skutočnou prioritou, mohli by sme uvažovať o výraznom navýšení prostriedkov a trestuhodne teraz strácame ten, možno tú príležitosť, kedy by sa to aj reálne dalo uskutočniť viditeľne z tohto pohľadu, keď ekonomika šliape. Ale, je tu jedno veľké ale, čo som už aj spomínal na začiatku, to všetko za predpokladu, že sa pozrieme na efektivitu vynakladania, o ktorých budem hovoriť trošku neskôr. V dnešných dobrých časoch má vláda dostatok prostriedkov skokovite toto manko dorovnať.
Stretávam sa aj s názormi, ktoré hovoria, že je tu nejaký historický dlh a že mnohé veci sa dali uskutočniť výraznejšími investíciami podstatne skôr. Je to naozaj na diskusiu. Ale voči napríklad tzv. scenáru bez zmeny politík vláda v budúcom roku má minúť o vyše 900 mil. eur viac. A posledné čísla z daňového výberu hovoria, z daňového výboru hovoria, že dane a odvody budú vyššie skoro o ďalších 500 mil. eur. Takže reálne tu prostriedky sú. Ide o to, či je aj politická vôľa investovať do školstva. Toto je základná otázka, či to urobíme, a najmä aj ako to urobíme. Namiesto ale výrazného nárastu do vzdelávania ideme nakupovať príliš veliký objem zbraní. Ak si porovnáme, jedno porovnanie za všetky, ak si porovnáme relatívne výdavky na bezpečnosť a obranu v porovnaní s najvyspelejšími krajinami sveta, tie nie sú úplne rovnaké, ako sú zároveň výdavky na vzdelávanie zase s tými najvyspelejšími krajinami sveta. Nie je to v rovnováhe.
Analýza Hodnoty za peniaze pre školstvo konštatuje, že slovenské školstvo dosahuje podpriemerné a v mnohých rokoch zhoršujúce sa výsledky oproti najvyspelejším krajinám. Tak. Nachádzame to aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, je tam pomerne veľa hovoriaci graf, ktorý nemôžem vám ukázať, ale je to v prílohe, takže si to každý môže pozrieť na strane 27, ktorý ukazuje na predčasné ukončenie školskej dochádzky. Je to v percentách pre vekovú skupinu 18 a 24 rokov. Údaje za rok 2016 bolo pre Slovensko 7,4 a 2017: 9,3. Ale pripomínam, pripomínam, že takýmto tempom budeme musieť vynaložiť veľmi veľa úsilia, aby sme sa dostali na stratégii Európa 2020 stanovenú hranicu 6 %. My ideme presne opačne. Zatiaľ čo priemer sa znižuje v rámci Európskej únie, my stúpame. Čo z toho vyplýva? Špeciálne slabé výsledky, ide teda o deti z chudobnejších rodín a okrem iného je to aj dané tým, že dáme približne o 1 % hrubého domáceho produktu menej ako v priemere Európskej únie.
Čo sa týka podpory chudobnejších rodín s deťmi, na podporu rodiny ide nárast len o 2 %. V rámci toho priama podpora detí stúpne dokonca o menej ako 2 %. To sa týka tých prídavkov na deti. A pritom mladé rodiny s viacerými deťmi sú tou najohrozenejšou skupinou z pohľadu chudoby, a teda aj kvality vzdelania v spoločnosti. A ja tu pripomínam, prestaňme riešiť nejakú etnicitu. Bavme sa o chudobe ako takej, pretože toto je téma, ktorá sa môže ľahučko zneužívať, ale princíp je stále ten istý, ide o chudobné deti. A takto to treba aj začať komunikovať a takto treba aj o tom hovoriť, pretože ľudia vystavení generačnej chudobe, pre nich neplatia tie rámce, o ktorých si my myslíme a na ktoré sme my boli zvyknutí, nemajú ako reagovať, tak ako reagovali alebo ako si my predstavujeme, že by mali reagovať. Jednoducho má to silný dopad, je to bremeno, ktoré si so sebou nesú, a je to tak vážna téma, že by sa o nej malo podstatne viacej hovoriť.
Ale poďme ku kvalite prostriedkov. Letmý pohľad na priebežnú implementačnú správu, ktorú všetci poznáme, ukazuje, že ministerstvo školstva, už to bolo aj častokrát tu spomínané, má problém s domácimi úlohami. Tam bol ten viditeľný semafor, o ktorom ste už počuli, a mohli ste to aj vidieť, kto si tú implementačnú správu pozrel, kde prevažuje najmä červená, oranžová. Zelenú som tuším zachytil len v jednom prípade. No v dvoch.
A čo, o čom to svedčí, svedčí to o tom, že my pri, v tom stave, že máme kapacity, odborníkov a analytikov, ktorí jednoducho vedia nám pripravovať riešenia, my ich jednoducho neberieme úplne vážne. A neberieme ich častokrát na vedomie, aby sme to videli v konkrétnych krokoch. Toto je kritika, ktorá nie je zameraná na to, aby som teraz niekomu ubližoval, ale je to naozaj zamerané na to, že takýmto spôsobom sa ďalej nedá ísť, pokiaľ naozaj chceme zmeny. A základná otázka je, že či vôbec tie zmeny chceme presadzovať.
Konštatujem, že revízia výdavkov svedčí aj o tom, ako málo sa kladie dôraz na efektívne využitie prostriedkov na kvalitu, a teda svedčí aj o neochote podnikať zásadnejšie nejaké reformy. Uvediem také dva príklady praktické. Prvý tiež už bol tu spomínaný, sú priamo riadené organizácie pod ministerstvom školstva. Jednak to konštatuje aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, kde okrem iného vidíme nárast rozpočtových výdavkov, v roku 2017. sme tam mali 57 280-tisíc, v 2018. 69 872-tisíc, 2019 - návrh 74 534-tisíc. A Najvyšší kontrolný úrad uskutočnil kontrolu vo vybraných rozpočtových organizáciách a našiel súvis s nekoncepčným nastavením rozpočtového procesu. Išlo konkrétne o preverované rozpočtové roky 2015, 2017. Fungovalo to na princípe, chýbajú zdroje, vypýtame si a dostaneme. Ale ak sa tento spôsob dostaví až do prekročenia o 244,63 % základu, tak je to naozaj na pováženie, akým spôsobom sa tu efektívne nakladá so zverenými zdrojmi.
Druhý príklad a, samozrejme, ako čo si budeme hovoriť o tom, že mali by sme pristupovať podstatne, podstatne výraznejšie k úvahe, či ich toľko naozaj potrebujeme, tých organizácií, a či sa tieto nemajú už zlučovať pri, samozrejme, pri výraznejšom, výraznejšej úspore s financiami.
Druhý príklad súvisí s dohodovacím konaním. Tí, ktorí to poznáte, tak viete, že jednoducho každoročne vidíte na stránke ministerstva školstva peknú excelovú tabuľku, kde vidíte, akým spôsobom bol upravený rozpočet jednotlivých zariadení, a je to zaujímavé, keď sa na to pozriete trošku hlbšie, a vidíte tie cifry, ktoré tam lietajú. V samotnej aj položke dohodovacieho konania sú, je rozdelená na niekoľko stĺpčekov, čiže je tam rozdelenie na školské bazény, maturitné skúšky a záverečné skúšky 6 %, ktoré súvisia s tým, že ľudia, teda pracovníci vďaka kontinuálnemu vzdelávaniu majú vyššie platy, ale tam najmä - a to sa tiež kritizuje aj v implementačnej správe - položka ostatné, do ktorej si môžu ľudia zahrnúť alebo do ktorého môžme zahrnúť kadečo. A pre mňa na pováženie, ak si pozrieme tie presné čísla, ktoré tam sú, tak vidíte, z roku 2016 v rovine asi chce 16 mil., až po rok 2017, kde to vyskočilo pomaly k 24 mil., už teraz je tam skoro 8 mil. a to nie je koniec.
Čiže pokiaľ chcem hovoriť o racionalizácii akejkoľvek, bez toho, aby sa prijímali konkrétne opatrenia, ktoré sa budú týkať jednak riadenia ministerstva, jeho priamo riadených organizácií, jednak spôsobu, akým nakladáme s financiami, ťažko budeme komunikovať školám, či základným, alebo stredným, že jednoducho oni musia byť efektívnejší a oni, a oni sa musia zmieriť s tým, že jednoducho nebudú, pokiaľ sa nezačne hore. Pokiaľ sa nezačne na samotnom ministerstve, kde napríklad, musím oceniť napríklad spôsob organizácie ministerstva financií, akým spôsobom ono riadi, akým vynakladá prostriedky na svoje fungovanie, to sa netýka ale všetkých ostatných ministerstiev a tobôž sa to netýka ministerstva školstva. Máme tu kopu rozpracovaných vecí, rozpracované štúdie v oblasti kariérneho systému učiteľov, kredit, to je ten kreditový systém s atestačným konaním a zároveň racionalizácie systému škôl, ale nie sú uskutočnené a ich termín je otázny, kedy konečne pristúpime k potrebným krokom, tá revízna správa bola predsa ešte minulý rok v lete. A zase - čakáme a nevidíme. Pretavenie ani v rozpočte, ani v konkrétnych návrhoch zákonov. Zákon o pedagogických odborných zamestnancoch zastal, je zaseknutý, zmrazený a čakáme, čo bude ďalej. Čiže o čo vlastne ide. Jednak je tam o reforme kariérneho systému, kde základným predpokladom je vyzdvihnutie učiteľského stavu a jednak racionalizácia siete základných škôl, kde sa hovorí, že dajú sa na ňom ušetriť desiatky milión eur. A stále, pri akejkoľvek úspore by to bolo veľmi málo k tomu a chceme robiť tú výraznú investíciu pre zásadnú zmenu vzdelávacieho systému, jednoducho na to bude potrebné viac peňazí. To je moje presvedčenie.
Pár poznámok. Oceňuje valorizáciu platu učiteľov, bodaj by nie, veď som učiteľ. (Povedané so smiechom.) Ale, ale musí sa to doplniť o to osobitné zvýšenie nástupných platov začínajúcich učiteľov a zároveň sa nesmie stať a nesmie sa dopustiť, že jednotlivé položky medzi tým, ako kariérne rastú tí pedagógovia, ako na sebe pracujú, nebudú veľmi výrazné, pretože v tom prípade sa vytvára pocit krivdy, ktorý sa nám môže spätne vrátiť. Naším účelom, teda naším cieľom nemá byť rozdeliť ich kategóriu na tých mladých a starých, aby si jedni navzájom závideli, ale práve naopak, nastaviť systém tak, aby sme vedeli oceniť skúsenosť a prínos konkrétneho pedagóga pre danú školu. Spoločenské uznania, atraktivita učiteľského stavu sa zvýši práve spravodlivým nastavením.
Rozhodol som sa predniesť aj jeden pozmeňujúci návrh spolu s mojím kolegom Eduardom Hegerom, ktorý nebude žiadnou výraznou investíciou do školstva, ale pokúsi sa riešiť vec, ktorú som momentálne ešte nespomenul a ktorú preberáme momentálne na článkoch, v médiách a tak ďalej, kde sa hovorí o tom, a každý sa je, každý úžasný nad tým, aké sú hodnotové rámce našich mladých ľudí, koho by volili prvovoliči a podobne. Ako pripomínam, nie sú tam až tak veľmi rozdielne čísla oproti iným údajom, ktoré, a iným výskumom, ktoré boli už pred dvoma rokmi, ale svedčia o jednom a každá jedna štúdia mi to potvrdzuje, s mladými ľuďmi a deťmi treba viac pracovať.
Minulý týždeň bola aj konferencia Rady mládeže, kde oni sami konštatovali, že by potrebovali 4 mil. eur, aby dokázali zastabilizovať svoju organizáciu a viacej sa venovať deťom a mládeži. Ja navrhujem iba štvrtinu z toho. Dajme do podprogramu v kapitole č. 20 ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pod program 07818 Podpora detí a mládeže len 1 mil. euro na to, aby sme podporili práve tieto organizácie, ktoré potrebujú tie prostriedky, aby mohli pracovať s deťmi. Navyše to korešponduje aj s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 141 z 13. apríla 2016, čo je programové vyhlásenie vlády. Takže po takomto krátkom odôvodnení si dovolím prečítať svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národne j rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka a Eduarda Hegera k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (tlač 1090):
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu zvyšuje o 1 000 000 eur a o túto sumu (1 000 000 eur) sa zvyšuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu znižuje o sumu 1 000 000 eur a o túto sumu (1 000 000 eur) sa znižuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/ 2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
3. V prílohe č. 4 v kapitole č. 20 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu zvyšuje o 1 000 000 eur, suma výdavkov na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže (kód a názov programu) sa zvyšuje tiež o túto sumu (1 000 000 eur) a o túto sumu (1 000 000 eur) sa zvyšuje aj suma výdavkov na podprogram 07818 Podpora detí a mládeže (kód a názov podprogramu).
4. V prílohe č. 4 v kapitole č. 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov kapitoly v eurách znižuje o sumu 1 000 000 eur.
Prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ako hovorím, je to len jedna štvrtina toho, čo požadujú tieto organizácie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 12:45 - 12:46 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za komentáre. De facto v podstate už len doplním jednu vec, ktorú som zabudol, viac-menej aj súvisí s tým, o čom sme tu všetci hovorili. Tá efektivita, sa jednoducho na ňu musí prihliadať najmä preto, aj z toho pohľadu, že už dnes máme školy, ktoré nám hlásia, aký majú problém zohnať kvalifikované kuchárky do svojich jedální. To znamená, je to celý komplex problémov a je vlastne dobré, že tu o tom hovoríme, pretože tým sme otvorili podstatnú tému, veľmi dôležitú tému, ktorou práve je strava. A myslím si, že v tejto debate treba ďalej pokračovať, pretože tá strava je častokrát kľúčom aj k výsledkom. A o tom hovoria zahraničné štúdie, nielen konkrétne aj v obedoch, ale napríklad v Spojenom kráľovstve začínajú už aj so školskými raňajkami, takže je to naozaj na širokú debatu a poďme do nej. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 3.12.2018 12:27 - 12:37 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán navrhovateľ, milí hostia, veľmi krátko sa vyjadrím aj ja. Hneď v úvode poviem, že dobre, že sa o tejto téme hovorí a diskutujeme, nech už zaznejú viac-menej aj častokrát politické stanoviská, prevažovať by mala ale odborná, odbornosť a odborný charakter tejto debaty.
Totižto ak by som mal urobiť taký malý posun dozadu v čase, častokrát si pamätám v tých debatách, ktoré bývali o tom, že potrebujeme viac peňazí do školstva, častokrát sme počúvali, že jednoducho sa to nedá, pretože máme tu nejaký, nejaký stav udržateľnosti verejných financií, jednoducho treba počkať, pokiaľ financie a celková situácia sa neukáže, že tieto veci konkrétne, či už sa týkalo platov, vybavenia do škôl atď., že jednoducho príde ten čas, kedy sa dočkáme. A zároveň sa vždy aj argumentovalo, podľa mňa správne, tým, že pozrite sa na efektivitu toho všetkého. Áno, súhlasím.
A pozrime sa teda na efektivitu, aká je v súčasnosti zabezpečenia stravovania v školských jedálňach. Totižto v súčasnosti máme cca tých vyše 4-tisíc školských jedální a ak sa pozrieme na čísla, 28 % z nich má iba do 50 stravníkov a ďalších 21 % do 100 stravníkov. To znamená, ak si to premeníme na drobné, zistíme fakt alebo potvrdí sa nám fakt, ktorý si možno zasluhuje aj hlbšiu analýzu, že pri takomto veľkom množstve školských jedální, kde je taký nízky počet stravníkov, pri súčasných cifrách je naozaj problém zabezpečiť to, o čom by sme tu mali predovšetkým hovoriť, a to je tá kvalitná strava. Pretože každé jedno opatrenie, ktoré bude prijímané celoplošne, by malo pozerať aj na kvalitu. Ináč sa dočkáme, žiaľ, neblahého javu, ktorý pociťujeme i dnes, že tá vydaná strava bude končiť tam, kam nechceme, aby končila. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
Preto je dôležité, preto je veľmi dôležité celú túto diskusiu posunúť práve do vôd, kedy budeme nielen vyčleňovať peniaze, ktoré my chceme, ktorými chceme zadotovať určité nástroje, ktoré majú určite, ich myšlienky sú vznešené a kto by nechcel podporiť deti, samozrejme, ale každopádne ak v minulosti sme vedeli prijať výtku, že naliať peniaze do akéhokoľvek systému musí byť spojené aj s efektívnymi opatreniami, tak by to malo platiť aj v tomto prípade.
To znamená, že moja výzva k predkladateľom, aby v rámci potom aplikácie tohto konkrétneho opatrenia nezabúdali na to, že pokiaľ nebudeme riešiť najmä kontrolou kvalitu stravy a samozrejme aj to, že dnes máme zistené, že vieme zabezpečiť dovoz tejto stravy, už dnes sa to, bohužiaľ, aj deje, nieže bohužiaľ, ale vďakabohu, deje, kedy sú školy, ktoré pochopili, že predsa len je pre nich výhodnejšie mať iba výdajňu stravy a nie mať samotnú kuchyňu, a nebudeme tieto, a nebudeme pomáhať zriaďovateľom v tom, aby sa išlo touto cestou, tak veľmi sa nepohneme ani v súvislosti s tým, že budeme chcieť zvyšovať túto kvalitu.
A navyše, keď sa zameriame na ďalší dôležitý aspekt, a to je zdravá strava. To znamená, nielen pomocou podpory projektov, kde sa vykonávajú besedy a hovorí sa to v priebehu niektorých týždňov. Veľmi oceňujem aktivitu napríklad Hovorme o jedle, ktorá bola teraz v októbri. Sú to chvályhodné aktivity, treba ich robiť, ale potrebujeme systémovejší prístup, aby sme dostali do, na stoly našich detí zdravú, kvalitnú, vyváženú stravu, ktorá jednoducho bude viesť k tomu, že na tie obedy by sa nahlásili, či by bola alebo nebola dotovaná. Jednoducho, že sa tam varí chutne a jednoducho ony tú stravu majú rady.
Videli sme predsa aj v relácii ešte pár rokov dozadu, áno, šéf, v relácii "Áno, šéfe", kde bol taký exkurz do hlbín školských kuchýň, a naozaj sa tí ľudia tam snažia, ale z toho, čo majú momentálne k dispozícii aj v rámci toho, koľko financií do toho dávame, sa jednoducho málokedy darí uvariť stravu, ktorá tie deti priláka. A strava je veľmi dôležitá. To je nielen o tom, že sa tam odstraňujú tie rozdiely, to súvisí s ďalším, množstvom ďalších vecí, ktoré proste k tomu prináležia. Spomínali sa tu škandinávske krajiny. Áno, tohto roku vo Fínsku konkrétne už oslavujú také okrúhle 70. výročie, kedy toto opatrenie zaviedli, ale spolu s ostatnými opatreniami. To znamená, s opatreniami, ktoré súvisia na zabezpečenie pomôcok na vyučovanie, ktoré súvisia so školskými autobusmi a ďalšími a ďalšími, ako celým komplexom opatrení. To znamená, nemôžeme ísť neustále cestou, že si vyberieme niečo ľúbivé a ideme o tom hovoriť. Robme veci komplexnejšie a naraz.
Preto z mojej pozície by som uvítal v budúcnosti takéto zmeny, aby prichádzali vládnymi návrhmi zákonov, aby bolo k tomu dostatočne dlhé medzirezortné pripomienkové konanie, kde by došlo k tej odbornej diskusii, aby sa veci robili komplexnejšie k prospechu všetkých. Tak len môžeme dospieť k stavu, že sa podarí tá chvályhodná myšlienka, ktorá v tom návrhu je, aby sme zotierali rozdiely, sociálne rozdiely medzi deťmi a zároveň aby nedochádzalo k plytvaniu. Najhoršie, čo sa môže stať, je, keď to plytvanie sa začne zvyšovať a naše deti budú vlastne vidieť, že tá strava, na ktorú predtým nechodili a teraz už môžu, neni nič extra. Preto je podstatné sústrediť sa aj na tento moment. A taktiež robiť opatrenia, ktoré dostanú a pomôžu našim dodávateľom, aby viacej mohli umiestňovať svoje produkty v ponuke, ktorá sa bude odzrkadľovať potom v tých školských jedálňach na tých stoloch konkrétne. Musí tam nastať väčšia kooperácia a tým pádom nebude hroziť, že tá strava skončí tam v tom koši, čo osobne považujem za veľmi vážne riziko a treba o ňom hovoriť.
Takže a ešte na záver taká malá poznámka. Nie sú medzi nami až také veľké rozdiely. Snáď iba v tom, že v princípe sa môžeme na to pozerať vždy, lebo tá minca má vždy dve strany, tak, že chceme pomáhať tým ľuďom a chceme pomáhať najmä tým deťom v tom, aby sa im život uľahčil a pomohlo sa im v tom, v čom chceme podporovať. A druhý pohľad, ktorý s tým priamo súvisí, je, že ich naučíme vážiť si to, čo dostávajú, a naučíme ich tak edukačne, že nič nebýva v živote zadarmo a všetko si často, treba, krát aj nielen zaslúžiť, ale treba sa o to aj snažiť. My sme navrhovali v septembri formuláciu, ktorou sme chceli dať do zákona, aby strava bola teplá.
A ja osobne začínam byť pomaly optimistom po včerajšku, keď som počul v relácii V politike pána predsedu vlády, konkrétne v 48. minúte a 54. sekunde, že áno, bude zabezpečená tá strava teplá, dostane teda ten teplý obed ten žiak základnej školy a dieťa v materskej škole. Takže pevne dúfam, že práve prax prinesie, aby sa dosiahol stav, ktorý chceme. Aby to bola naozaj výchova k stravovacím návykom, a ja podotýkam a podčiarkujem, zdravým stravovacím návykom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 12:17 - 12:19 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Oceňujem naozaj vecný príspevok mojej poslaneckej kolegyni Soni Gaborčákovej. A myslím si, že práve to, že sme tu už mali od roku 2010 tento zákon o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa už nachádzala tá formulácia, o ktorej sme sa tu už bavili, o "inom jedle". Práve ten čas nám ukázal aj v praxi, akým spôsobom sa to často v mnohých školách deje a akým spôsobom sa teda, dochádza k tomu, že deti, ktoré v tom čase boli v tej kategórii sociálneho ohrozenia, sociálneho vylúčenia, boli odbité tými suchými obedmi, tými balíčkami. Práve ten čas nám ukázal, ako formulácia, ktorá nemá presné vymedzenie a nie je jasne stanovená, sa potom môže v praxi ukazovať. Teda je to pre nás aj príklad toho, aby sme vždy pozerali aj na negatívne príklady, ktoré nám ukazuje prax, keď sa nejaké opatrenie uplatňuje a aby sme sa z toho v budúcnosti vyvarovali, a nie, aby sme to obhajovali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 11:39 - 11:41 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No myslím si, že táto debata sa nám kamsi začína posúvať, asi tam, kde by mala byť, pretože sme tu politici, sme v Národnej rade a musia zaznieť aj jednoznačné postoje k tomu, čo si kto o tom myslí.
Ja sa vyjadrím najmä k tej veci, čo zaznela v tomto prejave, k tým obedom, či sú takzvané alebo nie sú takzvané. Pretože či sa na to pozeráme z jednej alebo z druhej strany, mne osobne vadí, že tieto veci by malo sa riešiť rezortom školstva a riešiť v rámci školských legislatívnych zámerov, a práve cítim z toho, bohužiaľ, trošku možno takú rivalitu ohľadom toho, kto ktorý rezort má v rukách. Ale dobre. Čo však je iné, je, keď už hovoríme o tom, že chceme zabezpečiť každému dieťaťu stravu a dokonca aj v podobe iného jedla, vôbec sa nezamýšľame nad tým, aká tá strava v súčasnosti v našich školských jedálňach je. Skrátka a dobre, pokiaľ by tá strava bola na vysokej úrovni a kvalitná, čo samozrejme vychádza aj z toho, koľko peňazí na to máme a koľko sa do toho investuje, tak by určite bol väčší počet stravníkov a nemali by sme také ohlasy, aké máme zo škôl, ako to jedlo často dopadne. A to sa bojíme najviac, že jednoducho tu budeme vidieť veľké plytvanie. A to je to posledné, čo by sme predsa všetci chceli. Aby sa deti rozvíjali v plytvaní jedlom a odnášania jedla ku tomu okienku.
Preto si myslím, že je podstatné zamýšľať sa aj nad týmito vecami. A hľadajme riešenia, ako podporovať rozvoj kvality. Jedným z tých ciest je, aby sme sa pozerali na efektivitu školských zariadení stra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 10:44 - 10:46 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pri tejto príležitosti sa chcem pána navrhovateľa opýtať také dve otázky. V prvom rade akože oceňujem to, že navrhovatelia boli ústretoví voči požiadavkám ZMOS-u a dostatočne predĺžili to prechodné obdobie, aby mali čas samosprávy ako zriaďovatelia týchto zariadení sa pripraviť.
Spomínali ste technické a personálne podmienky, ale mňa by veľmi zaujímalo, ako zamýšľate riešiť priestore vybavenie, pretože kapacitne nemusia pri tom náraste, aj keď bude postupný, týchto stravníkov, zvládať práve zariadenia. Upozorňujem tu, že v školskom zákone máme nielen v §140 zadefinované školské jedálne, ale aj v § 141 aj výdajné školské jedálne, to znamená, zariadenia, kde sa vydáva strava, a ani tam nie každá škola má toto zriadené. To znamená, že tu treba riešiť aj kapacitne, akým spôsobom pri zvýšení toho záujmu sa toto bude dať obslúžiť, aby jednoducho sa necítili rodičia ukrivdení, že práve na ich dieťa nemajú priestor.
Ale ďalší veľmi, moja vážna otázka znie ku konkrétnemu termínu "iné jedlo", ktoré ostalo z toho pôvodného návrhu zákona v dotáciách. A viem, že v požiadavke ZMOS-u bolo, aby sa tento termín vylúčil, pretože nepozná ho vyhláška č. 330 o zariadeniach školského stravovania. Tam sa rozlišuje iba hlavné jedno, kam patrí obed, večera a doplnkové jedlo raňajky, desiata, olovrant a podobne, pretože máme tu nejaké záväzne materiálno spotrebné normy, kde treba myslieť na to, čo sa vlastne pod tým iným jedlom myslí, aby nám nedochádzalo k tomu stavu, ktorý máme i dnes, kde sa, žiaľ, bohužiaľ, je to tak, spôsob vydávania v tom prípade, kedy boli tí žiaci v tej núdzi, zabezpečovalo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 9:30 - 9:32 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať za príspevok mojej poslaneckej kolegyni Soni Gaborčákovej, ktorá ho poňala naozaj vecne a išla do mnohých vecí viac do hĺbky, aby sme si naozaj uvedomili, aký závažný problém tu teraz riešime. Pretože tento problém sa nám postupne bude vracať.
Mňa osobne pri dôvodovej správe k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu najviac zaujala veta, citujem: "Cudzinci prichádzajú hlavne do regiónov s nedostatkom pracovnej sily a poukazujú tak na nedostatočnú pracovnú mobilitu domácej pracovnej sily."
Som z východu a často cestujem smerom východ – západ a sledujem ten nedostatok pracovnej mobility, keď vidím, ako ľudia od nás z východu odchádzajú pracovať, ale nie tu v rámci Slovenska, ale ďalej. Pretože pracovnú mobilitu môžeme rozlišovať na priestorovú a štrukturálnu. Priestorová práve súvisí s dochádzkou do zamestnania a tá štrukturálna so zmenou odboru a resp. rekvalifikáciou. Práve tých ľudí, ktorých stretávam, však mi všetci zhodne tvrdia, že pokiaľ sa nezmení miera mzdy na Slovensku, pokiaľ budú naozaj tie platy nižšie, ako sú v zahraničí, jednoducho nemajú dôvod meniť svoje rozhodnutie, aby tie svoje schopnosti, ktoré uplatňujú na svojich pracovných pozíciách, uplatňovali aj tu.
A ďalší, ďalšia vec, na ktorú chcem upozorniť. Stúpa nám percento predčasného ukončenia školskej dochádzky v percentách. V roku 2016 7,4 na v 2017. roku 9,3. Budeme tu mať teda markantne ďalší problém, ako pracovať ďalej s ľuďmi, ktorí nedosiahnu ani len vzdelanie základnej školy, ako budeme s nimi, ďalej ich zapájať do pracovného trhu. Toto musíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis