48. schôdza

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Určite sa pán minister zahraničných vecí k vašej otázke vyjadrí.
A ja si dovolím poznamenať, že je obvyklým v Európskej únii, ak sa aj poslanecké zbory zastanú slobody občanov, bol by som veľmi hrdý na to, ak by Národná rada Slovenskej republiky dokázala nájsť zhodu aspoň v tom, aj keď viem, že sú tu ešte obdivovatelia bývalého režimu, ba dokonca viacerých totalitných režimov z minulosti Slovenska, predsa len by nás mala spojiť solidarita s ľuďmi, ktorí s holými rukami, bez zbraní zápasia za svoju šancu na slobodu. Ak by také stanovisko slovenský parlament prijal, určite by to títo ľudia, ktorí za slobodu trpia, považovali za veľkú pomoc.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pokračujeme v poradí poslednou, ôsmou otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Anna Záborská ministrovi vnútra Slovenskej republiky Romanovi Mikulcovi. Avšak konštatujem, že pani poslankyňa sa v rokovacej sále nenachádza, takže jej otázka prepadáva.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte pred uplynutím jednej hodiny, ktorá je určená ako hodina otázok končím tento bod programu, pretože sme odpovedali na všetky položené otázky, ktoré položili páni poslanci ministrom.
Zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, pretože bude nasledovať časť programu písomne odpovede na interpelácie a samotné interpelácie.
Otváram teda tento bod,

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 29. septembra 2021,

je to parlamentná tlač 675. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 675 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. Otváram teraz rozpravu.
Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden pán poslanec, Miloš Svrček, ktorému udeľujem slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Aj napriek tomu, že nie je naplnený § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku, že by tu mala byť tretina členov vlády, tak prečítam nasledujúce svoje vyjadrenie v rozprave.
Kolegyne a kolegovia, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady som interpeloval ministra zdravotníctva Slovenskej republiky s viacerými otázkami. V celkovom zozname je uvedené pod číslom 3, aby ste vedeli o koknrét... o ktorú konkrétnu ide, a predovšetkým to, že či rezort zdravotníctva uskutočnil nejaké kroky v potenciálnej zákonnej možnosti na získanie nepretržitého alebo dočasného platného potvrdenia o získaní imunity osoby, ktorá prekonala COVID-19 aj po dobe dlhšej ako 180 dní po prerokovaní COVID-u.
Nepozdáva sa mi, že ľudia s vytvorenými protilátkami nemajú rovnakú pozíciu ako tí zaočkovaní. Podľa mnohých aj svetových imunológov je hromadné očkovanie proti koronavírusu bez náležitého merania protilátok neefektívne. Imúnni ľudia, ktorí prekonali uvedené ochorenie a následne pristúpili na očkovanie, ho zrejme podstúpili aj zbytočne. Je potrebné uviesť, že záujem Slovákov o zistenie prítomnosti protilátok na COVID-19 v organizme od decembra 2020 dokonca vzrástol až trojnásobne. Vedci o víruse COVID-19 zistili už za tento rok, čo je s nami a zistili určite aj veľa podstatných informácií aj na vedeckej báze.
Vieme, že sa pacientom, ktorí vírus prekonali, imunita tvorí, ktorá je komplexná a dostatočná. Informácie priniesla okrem mnohých aj rakúska štúdia Lekárskej univerzity v Innsbrucku, tam som aj uviedol v rámci interpelácie vedecký odkaz na celkovú túto štádiu. Vírus prestupuje už dlhé mesiace populáciou a imunita väčšiny ľudí narastá s opätovným stretnutím sa s ním, reinfekciou, ktorá je miernejšia, alebo aj s očkovaním. Vakcína je evidentne prospešná predovšetkým u ľudí bez imunitnej odpovede. Hoci vyšetrenie protilátok pred očkovaním sa u nás nevyžaduje, nič nikomu nebráni, aby tak urobil sám. Stále nie je zistené, ako dlho imunita po prekonaní COVID-u alebo po zaočkovaní vydrží. Časom môže evidentne slabnúť. Aj zaočkovaní sa môžu znovu nakaziť. Situácia s COVID-om sa však bude evidentne každý rok opakovať rovnako ako pri podobných infekciách. Nebude však prebiehať tak závažne s každou ďalšou reinfekciou.
Cieľom postupu v rámci získavania informácií, či majú protilátky, alebo nie, by malo byť zistenie imunitnej odpovede organizmu na prítomnosť alebo kontakt s vírusom COVID-19, rovnako aj protilátky po očkovaní. Tento údaj by mal zaujímať každého zaočkovaného. Líšia sa totiž od človeka k človeku. Výsledok ukáže prítomnosť protilátok a či testovaný človek v minulosti koronavírus prekonal, aj to, či je aktuálne nositeľom vírusu, aj keď nemá žiadne príznaky. Nie je možné zabúdať, že každý, kto prekonal ochorenie má v krvi špecifické protilátky voči patogénu, ktorému bol vystavený. Imunitný systém totiž vždy a za každých okolností produkuje protilátky ako súčasť boja proti infekcii. Tie ostávajú v krvi aj naďalej po prekonaní ochorenia a zdravotníci ich vedia merať. Ich množstvo určuje ochranu jedinca.
Na Slovensku však, mám pocit, že v danej oblasti sa zo strany rezortu zdravotníctva neriešia žiadne konkrétne kroky, keďže imúnni ľudia, ktorí prekonali uvedené ochorenie, nemajú rovnako postavenie ako tí, ktorí podstúpili očkovanie. Vyšetrením sa zabráni možnému šíreniu ochorenia, ale aj šikane okolia. Ak budú protilátky dostatočné, podľa môjho názoru, by dotknutý jedinec mal s očkovaním počkať a ponechať ho tým, ktorý ho potrebujú viac. Práve z uvedeného dôvodu by ľudia, ktorí prekonali nový koronavírus, mali získať nepretržité platné potvrdenie o získaní imunity, ako je to aj v prípade zaočkovaných jedincov, pričom by išlo o neobmedzený certifikát pre ľudí, ktorí prekonali COVID-19 a majú vytvorenú svoju vlastnú prirodzenú imunitu. Nie je podľa môjho názoru doriešené, že ľudia s vytvorenými protilátkami nemajú rovnakú pozíciu ako tí zaočkovaní. Kolektívna imunita sa ľahko dosiahne tak, že sa spočítajú tí, ktorí protilátky majú, a tí, ktorí už zaočkovaní sú. Tak ako som spomínal, protilátky sa dajú veľmi ľahko zistiť jednoduchým vyšetrením.
A v nadväznosti aj na tento obsah, ktorý som tuto povedal, som adresoval na ministerstvo zdravotníctva viaceré otázky, pričom som dostal nasledovné odpovede. Konkrétne pri prvej otázke, aké konkrétne kroky uskutočnil v období pokojných letných mesiacov jún až august 2021 rezort zdravotníctva k možnej zákonnej možnosti získania nepretržitého alebo dočasne platného potvrdenia o získaní imunity, ministerstvo zdravotníctva odpovedalo nasledovne: „Ministerstvo zdravotníctva zaviedlo vydávanie digitálnych COVID-19 preukazov Európskej únie. Stanovenie právnej normy, ktorá by určila požadovanú úroveň protilátok pri súčasnom stave poznatkov nie je reálne, najmä s prihliadnutím na možný vznik“ mutova... „mutantných vírusov.“
No tak k tejto odpovedi musím uviesť len nasledovné, že takže na to, aby bola prijatá právna norma, ktorá by určila požadovanú úroveň protilátok, pri súčasnom stave poznatkov nie je reálne najmä s prihliadnutím možný vznik týchto mutantných vírusov. Myslím si, že ako trošku sa mali viac popasovať s odpoveďou zo strany rezortu zdravotníctva, pretože aj viaceré štúdie ukázali, a boli aj verejne prístupné a sú aj verejne prístupné aj v mienkotvorných médiách, ukázali, že protilátke po... protilátky po vakcíne môžu začať po čase klesať, tak toto je podľa rezortu zdravotníctva asi v poriadku. No a myslím si, že v pohode to určite nie je.
Napríklad uvediem českú analýzu, ktorá aj potvrdila pokles protilátok u seniorov po štyroch mesiacoch od úplného očkovania. Až 60 % dôchodcov buď nemalo, alebo malo len malé protilátky. Rozdiely zaznamenali aj v rámci jednotlivých vakcín. Napríklad štúdiá Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, ktorá bola predložená izraelskej vláde, naznačuje pokles v účinnosti aj v prevencii proti vážnemu priebehu. To uviedol aj Times of Israel. Údaje zverejnené ministerstvom zdravotníctva naznačujú, že ľudia očkovaní v januári majú teraz iba 16-percentnú ochranu pred infekciou, zatiaľ čo u osôb očkovaných v apríli je účinnosť 75-percentná. Tu vidíme, ako to klesá. Účinnosť vakcíny pri prevencii závažných chorôb klesla na 80 % v porovnaní s viac ako 90-percentným, s 90-percentnou účinnosťou pred variantom delta.
Ja som tam kládol aj viaceré otázky, či rezort zdravotníctva napr. uvažoval nad možnosťou zavedenia tohto spomínaného potvrdenia o získaní imunity, ktoré by, samozrejme, bolo aj podložené lekárskym vyšetrením, na základe ktorého môžme určiť, či organizmus prešiel v minulosti do kontaktu s vírusom SARS-CoV-2. V prípade, ak rezort zdravotníctva nad tým aj uvažoval, tak som chcel vedieť odpoveď, že v akom časovom horizonte rezort zdravotníctva aj mienil konať.
A odpoveď mi prišla, že potvrdenie o tom, že pacient prišiel do kontaktu s vírusom spôsobujúcim COVID-19, môže na základe vyšetrenia protilátok vydať prakticky každý lekár, ktorý pacienta vyšetrí. Áno, s tým súhlasím, veď to je samozrejmé. Jedná sa o osobu, ktorá mala pozitívny PCR test, a od potvrdenia neprešlo viac ako 180 dní. Prečo však dávame na bok osoby, ktoré prekonali COVID, majú vysoké protilátky a potvrdený COVID mali pred viac ako 180 dňami, ale už nemajú to potvrdenie? Musia sa teda očkovať, musia sa testovať, keďže potvrdenie o prekonaní nemajú. Neviem, chýba mi tu trošku taká logika.
Nebudem sa vyjadrovať k ďalším odpovediam, lebo myslím si, že ani to nestojí za to. Trošku by som tak povedal, že keď ma chceli z rezortu zdravotníctva odbiť, tak nech to nabudúce spravia aj trošku inteligentnejším spôsobom a nech si aj odcitujú nejaké vedecké štúdie, pretože toto, čo mi odpovedali, tak to nestojí ani za odpoveď z mojej strany.
Minimálne chcem tuto v nadväznosti na vyjadrenie z rezortu zdravotníctva povedať, že aj v zmysle § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku sa interpelujúci má aj vyjadriť, či považuje odpoveď za uspokojivú. No s tým, aké boli odpovede predložené zo strany rezortu zdravotníctva, som absolútne nespokojný. Predložiť na jasné položené otázky ničnehovoriace odpovede je len potvrdením toho, že akým spôsobom sa rezort zdravotníctva mieni o tejto otázke baviť, a v zmysle citovaného ustanovenia rokovacieho poriadku preto aj považujem tieto odpovede za neuspokojivé.
Chcem však upozorniť na jeden závažný fakt. Aby som tu nehovoril len svoje dojmy, ale jednoducho poviem aj niektoré fakty zo zahraničia, z nám blízkej Českej republiky. Napríklad český Najvyšší správny súd sa pred dvoma mesiacmi opäť priklonil na stranu ľudí, ktorí sa chcú preukazovať potvrdením o prítomnosti protilátok voči koronavírusu SARS-CoV-2 v tele. České ministerstvo zdravotníctva totiž podľa súdu nedokázalo vysvetliť, prečo oproti nim zvýhodňuje ľudí, ktorí majú potvrdenie o prekonaní choroby COVID-19. Jedná sa o ľudí, ktorí majú protilátky a nemajú potvrdenie o prekonaní. Podľa rozsudku ministerstvo na jednej strane automaticky predpokladalo, že ľudia po COVID-e sú voči nákaze dostatočne chránení, aj keď sa im nemerajú protilátky. Keď sa však človek preukáže vysokými protilátkami, tak to štát nepovažuje za dostatočné, to dodáva súd. Súd už v minulosti diskrimináciu ľudí s protilátkami ministerstvu vyčítal. Tento najnovší verdikt však znamená, že ministerstvo neuspelo ani s novou argumentáciou, prečo protilátky neuznávať.
Tentoraz súd posudzoval ustanovenie z júna, ktoré platilo do konca júla. Išlo o časť mimoriadneho opatrenia, ktorým ministerstvo zdravotníctva povoľovalo vstup do verejných priestorov a na hromadné akcie iba ľuďom s testom, dokončeným očkovaním alebo s potvrdením o prekonaní ochorenia. Právnici z ministerstva zdravotníctva sa snažili presvedčiť, pre vašu informáciu, súd tým, že podľa vedcov majú ľudia po prekonaní COVID-u dostatočnú imunitu len 180 dní po prvom pozitívnom teste. U ľudí, ktorí sa preukážu nameranými protilátkami, avšak nevedia, kedy boli nakazení vírusom, sa podľa ministerstva nedalo určiť ten presný okamih, odkedy sú proti ďalšej infekcii chránení.
Nepanuje tiež zhoda o tom, aká hladina protilátok je dostačujúca, a podľa súdu práve na základe aj tejto argumentácie zo strany ministerstva, českého ministerstva zdravotníctva si samotné ministerstvo protirečilo, keďže pôvodne tvrdilo, že základným kritériom má byť predpoklad dostatočnej hladiny protilátok. Ministerstvo podľa súdu nedokázalo zdôvodniť, prečo osoby s nameranými protilátkami nemajú mať porovnateľné postavenie ako tí, ktorí majú potvrdenie o prekonanom COVID-e. K uznávaniu prítomnosti protilátok na preukázanie bezinfekčnosti sa v poslednom čase priklonil dokonca aj samotný premiér Andrej Babiš, ako aj parlamentná opozícia.
Čiže vidíme úplne diametrálne iný postoj a iné stanovisko v Českej republike ako tuto u nás na Slovensku, kde sa tvárime, že títo ľudia, ktorí majú vysoké protilátky, majú viac ako 180 dní od pozitívneho PCR testu, tak u nich sa tvárime, že sú roznášači COVID-u. Naše ministerstvo zahraničných, zdravotníctva Slovenskej republiky podľa môjho názoru pri tejto otázke spí ako šípková Ruženka a na otázku z mojej strany ma odbije, bohužiaľ, s ironickým, s ironickými odpoveďami.
Tu chcem uviesť, že štúdie aj naznačujú, že u starších osôb, ktoré boli očkované pred piatimi, možno šiestimi mesiacmi, dochádza k významnému poklesu hladiny protilátok. Tak, ako som už spomínal, ako to už hovorila aj izraelská štúdia, aj mnohé ďalšie, rakúske, americké štúdie, ktoré keby som tu mal citovať, tak som tu asi do rána. A zase seniori, ktorí COVID-19 prekonali, majú hladinu protilátok v úplne inej rovine, ako sú tí, ktorí sú očkovaní. Podľa českého premiéra, ak sa rozhodlo o uznávaní protilátok, niektorí by mohli získať motiváciu nechať sa očkovať, keď by zistili, že tých protilátok majú podstatne menej.
Ako som spomínal, vyšla štúdia aj v Izraeli, ktorá jednoznačne hovorila, že získaná, prirodzená imunita po prekonaní COVID-u je oveľa účinnejšia ako očkovanie. Česi sú podľa českého premiéra Babiša na milión obyvateľov najpremorenejší národ na svete, 1, 677 mil. Čechov na 10 mil., pričom z toho je asi 900-tisíc zaočkovaných. Zbytok nie je zaočkovaných. A dôležité je, samozrejme, aj úroveň výšky protilátok.
Len pred pár týždňami vyšla informácia aj v ďalších štúdiách, že prekonanie COVID-u vytvára silnejšiu ochranu ako vakcína. „Prirodzená imunita vytvorená po prekonaní COVID-u“ - citujem - „poskytuje dlhšiu a silnejšiu ochranu ako dve dávky vakcíny od spoločnosti Pfizer BioNTech proti symptomatickému priebehu ochorenia a hospitalizácii na COVID spôsobenú delta variantom nového koronavírusu.“
Uvedený citát pochádza z rozsiahlej izraelskej štúdie, ktorú minule zverejnili aj v databáze MEDRIX. Ide dosial o najväčšiu štúdiu svojho druhu. Izraelskí vedci zaradili do výskumu tisíce ľudí a porovnali ich imunitnú odpoveď po prekonaní ochorenia a zaočkovaní. Pre význam zistení o nej ešte pred vydaním vo vedeckom časopise dokonca písali viaceré svetové médiá vrátane The Guardian alebo Bloomberg. Obsiahly článok venoval štúdii aj top vedecký časopis The Science. Autori novej izraelskej štúdie zistili, že osoby, ktoré neprekonali COVID a zaočkovali sa v januári a februári 2021, mali v júni, v júli a v prvej polovici augusta 6- až 13-krát väčšiu pravdepodobnosť, že sa infikujú, v porovnaní s nezaočkovanými osobami, ktoré sa pred tým nakazili. Čiže mali prirodzenú imunitu, prirodzenú výšku protilátok.
Podľa jednej z analýz štúdie, ktorú vykonali na 32-tisíc ľuďoch bolo riziko symptomatického COVID-u medzi zaočkovanými osobami 27-krát väčšie a riziko hospitalizácie 8-krát väčšie ako u osôb, ktoré ochorenie prekonali. To znamená, že mali prirodzené protilátky. Preto požadujem, aby potvrdenie po prekonaní COVID-19 platilo nepretržite, nielen 180 dní. Ľudia, ktorí prekonali koronavírus, by mali získať nepretržite platné potvrdenie o získaní imunity, ako je to v prípade zaočkovaných jedincov. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky by malo o zmene vážne uvažovať, keďže sa dotýka stoviek tisícok obyvateľov, ktorí už prekonali COVID.
Určite budem ďalej bojovať a otvárať túto otázku, aby mali ľudia možnosť neobmedzeného certifikátu pre tých, ktorí prekonali COVID-19 a majú aj overenú imunitu, samozrejme, krvným testom, aby sa vedeli krvným testom preukázať, že majú požadovanú výšku protilátok. Doklad o prekonaní, ako určite viete, momentálne platí maximálne 180 dní a vôbec sa mi nepozdáva a určite je to aj mimo logiky, aby ľudia s vytvorenými protilátkami nemali rovnakú pozíciu ako tí, ktorí sú zaočkovaní, a dokonca majú v mnohých prípadoch menšiu mieru a úroveň tých protilátok ako tí, ktorí prekonali prirodzene COVID. Kolektívna imunita sa ľahko dosiahne tak, že sa spočítajú tí, ktorí protilátky majú, a tí, ktorí sú zaočkovaní. Protilátky sa dajú veľmi ľahko zistiť jednoduchým vyšetrením. A na to sa v dnešnej dobe zabúda, a vôbec inštitúcie či úrady na to neprihliadajú.
Ale tak, ako sa obrátili aj v Českej republike určité subjekty na český Najvyšší správny súd, myslím si, že aj tu sa určite nájdu subjekty, ktoré sa budú touto otázkou zaoberať, a minimálne aj ja uvažujem nad tým, aby som sa obrátil na najvyššie právne inštitúcie, aby sa začali zaoberať touto otázkou.
V nadväznosti na to, čo som povedal, preto žiadam aj v zmysle rokovacieho poriadku o hlasovanie o mojej nespokojnosti s odpoveďami zo strany ministra zdravotníctva na interpeláciu č. 3 (tlač 675).
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Akceptujem vašu výtku, ktorú ste uviedli na úvod vášho vystúpenia, že v zmysle rokovacieho poriadku § 130 ods. 7 na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, ktorých predsedovi Národnej rady písomne oznámil predseda vlády najneskôr do začatia bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie. Konštatujem, že táto povinnosť zo strany vlády nebola splnená, a preto mal som dve možnosti. V záujme plynulosti rokovania ponechať tento bod, aby sme ho prešli, a beriem to tak, pán poslanec, že ste to akceptovali, avšak budem informovať predsedu Národnej rady, aby on zo svojej úrovne túto výtku adresoval vláde Slovenskej republiky, lebo v opačnom prípade to môžeme vnímať za pohŕdanie vlády Slovenskej republiky parlamentom, teda presnejšie pohŕdanie parlamentu vládou Slovenskej republiky.
Pán poslanec, rovnako som zaevidoval, že budeme hlasovať o vašom návrhu v zmysle rokovacieho poriadku, že nie ste spokojný s odpoveďou na interpeláciu, ktorú ste adresovali príslušnému ministrovi vlády Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam teraz možnosť ústne sa prihlásiť. Nie je tomu tak. Čiže uzatváram možnosť prihlásiť sa do bodu odpovede na interpelácie, vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode a hlasovať sa bude ako som uviedol pred chvíľou na ďalšom hlasovaní aj o návrhu pána poslanca Svrčeka.
Teraz otváram bod

interpelácie.

Chcem vám dať do pozornosti, vážené pani poslankyne, páni poslanci, § 127 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu.
Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosť odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásili, neprihlásili žiadni páni poslanci pred začatím, teda pýtam sa, či niekto má záujem na prednesenie svojej interpelácie prihlásiť sa ústne, môže tak teraz urobiť.
Konštatujem, že nikto sa neprihlásil ani ústne, takže vyhlasujem týmto tento bod programu za skončený.
Ďakujem pánovi ministrovi jedinému, ktorý tu ešte ostal, za účasť na hodine otázok a interpeláciách.
A budeme pokračovať ďalej v prerušenej rozprave o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, parlamentná tlač 591.
Poprosím pána poslanca Jaromíra Šíbla, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a predsedo... predsedu pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Karahutu, aby zaujal miesto na pozícii spravodajcu. Za pána Šíbla zaujíma miesto ako navrhovateľ pán Zajačik, pán poslanec Zajačik. Takže z tohto pohľadu sme pripravení, aby sme mohli pokračovať ďalej v prerušenej rozprave o tomto bode.
S faktickými poznámkami na dopoludňajšie vystúpenie pána poslanca Šíbla sú prihlásení siedmi páni poslanci.
Ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 591.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Reagujem na zaujímavé a dlhé vystúpenie kolegu Jara Šíbla s tým, že v prvom rade chcem oceniť to, že dokázal oceniť veľmi objektívne a pravdivo prácu lesníkov, ktorí vždy vo svojej histórii, tak ako to on povedal, aj keď to nebudem citovať, konali v duchu svojich povinnosti, svojho poslania a v duchu svedomia lesníka. Takže naozaj vážim si zaznelo práve táto informácia v tejto zaujímavej a dlhej diskusii.
Už menej môžem súhlasiť s tým tvrdením keď povedal, že lesníci teda pri svojich povinnostiach vždy maximalizovali množstvo vyťaženého dreva a minimalizovali náklady na túto prácu. Nie je to tak. A veľmi jasnú odpoveď o poslaní lesníkov vlastne už v 18. storočí dal Jozef Dekret Matejovie, už sme ho tu spomínali, ktorý povedal, že tá veta je naozaj tesaná do kameňa navždy: „Zachovajme lesy potomkom, lebo oni sú predpokladom zachovania života na našej zemi.“ V tejto vete je vkľúčené základné lesnícke poslanie.
No ale dovolím si ešte zareagovať aj na tú časť Jarovho príhovoru, ktorú nevyslovil paradoxne. A to je otázka využitia možnosti tento zákon vylepšiť, tento návrh, a to zásadným spôsobom tak, ako sme o tom už neraz rozprávali aj s ním, aj na klube, aby boli presunuté nielen národné parky, ale všetky lesy Slovenska pod rezort životného prostredia.
Toto riešenie je veľmi účinné, elegantné, pretože zachováva všetky zámery predkladateľov zákona, odstraňuje všetky jeho veľmi závažné nedostatky, ktoré hraničia s nevykonateľnosťou, no ale najmä - a to podstatné - umožňujú vytvoriť účinnú bariéru proti klimatickým zmenám, ktoré sú jedným z najvážnejších ohrození našej doby.
Ďakujem.

Pán poslanec Faič. Nie je v rokovacej sále. Stráca možnosť podať faktickú poznámku, takisto aj pán poslanec Valocký.
Ďalší je pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánu kolegovi, že tak rozšír... rozšírne, by som povedal a myslím si, aj odborne vykladal, akým spôsobom sa ochrana prírody na Slovensku riadi, riadila, a som rád, že tam spomenul aj rangerov, to znamená, že potrebujeme do krajiny aj tých, ktorí budú sprevádzať tých ľudí, resp. dozerať na tú ochranu prírody. A neviem, či vie, vedia moji kolegovia a kolegyne, že aj na Slovensku vychovávame každý rok 30-40 rangerov, ktorí cez Technickú univerzitu Žilina sú absolventmi a môžu, verím, že budú a nájdu pracovné zaradenie aj tu na Slovensku, pretože momentálne veľa z nich viac menej vyštuduje a opúšťa našu krajinu.
Ďalej by som sa chcel vyjadriť k tomu, že kolega Šíbl spomínal a ukazoval ako vzor Šumavu. Áno, že Národný park Šumava, ako tam boli, pozerali, čo tam všecko je, tak sa chcem opýtať, pretože z mne dostupných údajov Národný park Šumava má rozpočet 15 mil. Z toho je 10 mil. z ťažieb a 5 mil. dáva štát. Akým spôsobom my plánujeme v našich parkoch, keď uvidíme, urobíme tú reformu, aký podiel bude štátneho a, by som povedal, iného rozpočtu ktorý bude nejakým spôsobom dorábaný.
A nakoniec ešte sa jedná, by som povedal, súhlasné stanovisko moje k tomu, že keď kolega Šíbl povedal, že odkláňame sa od toho konzervatívneho, by som povedal, že vnímania ochrany prírody, že nejaký, nejaké územie chránené ohradíme, aby tam nikto nemohol chodiť. No to sa nedá, pretože tým pádom ho strácame, a myslím si, že musíme sa poučiť z dejín, takže som veľmi rád, že bude to aktívna ochrana prírody, kde sa bude aj manažovať tak, aby ten druh, ktorý je chránený, tam vydržal.

S faktickou, pán poslanec Peter Dobeš.

Ďakujem pekne. Chcem oceniť, pán poslanec Jaroslav Šíbl, tvoj odborný príspevok, ktorým si poukázal na širokú problematiku vo fungovaní a prístupu k národným parkom, na problematiku trvalej udržateľnosti krajiny, takisto si poukázal na ekologické procesy a zákonitosti vo vývoji tejto krajiny z hľadiska fyzicko-geografického a socioekonomického.
Poukázal si aj na vplyv jednotlivých prvkov, biosféry, ako i vplyvu človeka na túto biodiverzitu. Oceňujem tvoju analýzu vrátane botanických a lesných spoločenstiev, ich porastov, ako i druhových zložení. Z nadhľadom si poukázal na tieto procesy vo vývoji krajiny ako takej vrátane štatistických ukazovateľov. Zaujalo ma takisto tvoj prístup, kedy si poukázal i na vzdelávacie možnosti, ako i rezervy, ktoré v tejto oblasti máme s poukázaním na zahraničné poznatky.
Podľa mňa tvoj pohľad na prírodu ako takú skúmaš z hľadiska rozloženia prírodných a spoločenských javov a z hľadiska vzťahov medzi nimi.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Zemanová nie je prítomná, prepadáva jej faktická poznámka.
Ďalšou s faktickou poznámkou bude pani poslankyňa Halgašová, nech sa páči.