60. schôdza

15.3.2022 - 30.3.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.3.2022 o 19:00 hod.

Ing. et Ing.

Filip Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:00

Filip Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
No, už aj pán Valášek nám fandí ako strane, super, bu-bu-bu, neviete, či si máte plakať, či máte sa smiať, že mojim voličom som sa teraz prihovoril, že 70 voličov teraz ja stratím, že budú proti mne, lebo som si dovolil kritizovať, že my ideme vyhlásiť nejaký stav klimatickej núdze, ktorý, zopakujem, nie je ničím iným len bezvýznamným gestom, prázdnym, nič neriešiacim. To, že tam máte opatrenia, to je síce pekné, na štyri A4 rozpísané, ale v reále čo chcete presadiť. Ja som vám to povedal aj vo vzťahu k lesom, jak sa správa vaša strana Progresívne Slovensko, na jednej strane nám tu rozvracá naše spoločenstvá, na druhej strane tu vyplačkávate, že sa nám otepľuje. No bodaj by sa neotepľovalo, keď aj vďaka vašim prívržencom sme dospeli k tomu, že sa nám rozpadli obrovské spoločenstvá, obrovské lesné komplexy, a potom tu máme nie o jeden stupeň, ale o dva stupne sa nám oteplilo, to aby aj vaši voliči počuli, že za čo nesiete priamo zodpovednosť.
A je také úsmevné sledovať Progresívne Slovensko a dokonca stranu Slobodu a Solidarita, jak ste sa na výbore už neraz posekali, dokonca pri tejto otázke, takže vy tu s tými vašimi prieskumami môžte viete čo robiť. Pretože SaS-ka vás práve dodžubala, Progresívne Slovensko, že s čím to vy prichádzate, čo vy máte za plány, že akých 60 %, či tu idete teraz zničiť priemysel a všetko hospodárstvo? Tak to je naozaj už úsmevné, nie že my ako konzervatívci, lebo my si to vypočujeme, povieme ten názor, ale vy liberáli sa v tom medzi sebou sekáte a neviete sa na tom zhodnúť, takže to, že vy tu vytiahnete teraz nejaké prieskumy a že my na tom stratíme, to sa ani náhodou nebojím toho, že vy tu máte nejaké pofidérne prieskumy a teraz tuná bu-bu-bu, lebo strana Život stratí svojich voličov. No nestratí ich, nemusíte sa báť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.3.2022 o 19:00 hod.

Ing. et Ing.

Filip Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19:02

Jaroslav Karahuta
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, ja iba v krátkosti, iba v krátkosti.
Porovnávame, porovnávame všetky klimatické opatrenia s rokom 1990 a prečo nie s rokom 1980 alebo ´95? A podľa mňa ten rok 1990 je obdobie, ktoré je poznamenané obrovským zásahom globálnej produkcie, obrovským globálnym zásahom do vidieckej krajiny. A dopadom tých globálnych zásahov je práve, práve nárast emisie, produkcie emisných plynov. Ja už som to aj minule, keď sme mali tú petíciu, hovoril, že, a vidím to aj v tejto, v tomto návrhu uznesenia a to ma najviac vyrušuje, že hovoríme stále o produkcii, hovoríme stále o biznise a nehovoríme podľa mňa o tom ďaleko podstatnejšom, a to je spotreba. Stále je vo svete vyvážená produkcia a spotreba, my rozprávame o klíme a ja som dva roky tu v Národnej rade, ale tá spotreba je veľmi silne potláčaná, to znamená, nikto o tom nerozpráva. Momentálne sa nachádzame v období vojny, vojny veľmi blízko nás a my si musíme postaviť na misku váh: Ideme robiť peknú krajinu za každú cenu, čiže aj za cenu ťažkých ekonomických dopadov, alebo ideme produkovať potraviny, zachrániť potravinovú bezpečnosť? Prvý, druhý, tretí vojny ešte tie debaty neboli tak silné, ale včera už na Európskej komisii padlo rozhodnutie, že alebo mal by prísť teraz definitívne rozhodnutie, že dokonca bude sa rušiť aj 10-percentný úhor, čo je 4 milióny hektárov. Necháme medonosný úhor, lebo ten je potrebný pre včely, ale úhor padne.
Svet sa začína zaoberať otázkou potravinovej bezpečnosti, hej, utešujeme sa tým, že máme dvojnásobnú produkciu potravín v Európe, čo je pre nás veľmi dobré, ale my žijeme momentálne, bohužiaľ, v globálnom svete a musíme myslieť na to, že tie potraviny nerobíme iba pre občanov alebo obyvateľov Európskej únie, ale od produkcie potravín Európskej únie je závislý tretí svet. A to je Blízky a Stredný východ. Viete všetci dobre, čítame noviny, že v prípade, že ozaj tá vojna sa neukončí a Turecko, Egypt, Líbya a ďalšie štáty nedostanú toľko potravín a hlavne surovín, ako je pšenica a olej a slnečnica a ďalšie z Ruska a Ukrajiny, môžme očakávať vážne sociálne pohyby a tam nebude tri, štyri, päť miliónov ľudí, ale môžme očakávať desiatky miliónov ľudí. Tí ľudia chcú jesť. Takže mali by sme veľmi citlivo zvažovať, či pôjdeme za každú cenu a politicky riešiť klímu, alebo to budeme riešiť pragmaticky.
Mňa osobne mrzí, že z klímy sa stala politická téma. Je to politická téma, ja vôbec tomu nie som rád, nie som rád a skôr by som to riešil pragmaticky. Dnes sme mali, tak ako spomínal poslanec Kuffa, mali sme, mali sme tú petíciu, bezzásahu, 10 % Slovenskej republiky bezzásahu vrátane poľnohospodárskej pôdy. Kde chceme tie potraviny vyprodukovať? A predtým, pred rokom 1990, kedy všetci alebo väčšina tu v tomto pléne sa oháňa sebestačnosťou, tak sme tú situáciu takú nemali, čiže produkovali sme potraviny, obrábali sme pôdu, bezzásahy v podstate boli len ozaj na tých špičkových územiach, chránených územiach v národných parkoch. A my ideme robiť bezzásah ešte aj na poľnohospodársku pôdu. Nejak nám to nesedí. Nejak máme to zle zrátané.
Takže, takže ja som za a budem stále za vyrovnanie To znamená, nemôžem podporiť, nemôžem podporiť aktivitu, ktorá povie, že do konca roka, a to sme na výbore rozprávali s pánom poslancom, do konca roku pripraviť kvalitný klimatický zákon. Nejde to, veď sme tu legislatívci, vieme, ako funguje legislatíva. Legislatívny proces spojený s medzirezortným konaním a tak ďalej zabere dva mesiace minimálne. Máme leto, za chvíľočku sú Vianoce, kedy ho chceme pripraviť? Za dva mesiace? Kvalitný legislatívny zákon? A to si musíme uvedomiť, že pokiaľ takýto zákon chceme pripraviť a ja by som nemal s tým principiálny problém, tak do každého zákona vrátane ministerstva kultúry, školstva by musela byť klimatická doložka. A pokiaľ nechceme byť totálni formalisti, tak mala by byť nejakým spôsobom merateľná alebo kontrolovateľná, nemalo to byť len politické gesto. Takže pokiaľ by sme pripravili kvalitný klimatický zákon, ja len poviem to, čo som povedal na výbore, nech sa pripravuje, ja si myslím, že väčšina z nás by ho podporila a je na to potrebné minimálne rok a pol, dva roky, tri roky, ako dlhú dobu, minimálne do konca budúceho roku, aby to malo nejaký zmysel. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán predseda výboru, budete ešte dlho alebo...

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Nie, nie, takže ja už končím, ja len chcem povedať to, že...

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
V poriadku, nech sa páči, dokončite.

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Už iba na záver, k obsahu petície poprosím. Čiže po prvé, Slovenská republika sa prihlásila k tým hodnotám, ktoré vlastne sa prihlásila celá Európa, čiže klimatickej neutralite, produkcii emisií a prihlásime sa k tomu, že znížime teplotu maximálne o jeden a pol stupňa do roku 2050. Ďalšie pritvrdzovanie podmienok, si myslím, že asi to bude ťažko ekonomicky zvládnuteľné. A ja by som navrhoval, aby toto, čo priniesol pán poslanec Valášek, aby sa prenieslo trošku inou formou, možno nejakou legislatívnou, ale určite nie takýmto rýchlym uznesením.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

24.3.2022 o 19:02 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
60. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9:13

Boris Kollár
Skontrolovaný text
Vážené kolegyne, kolegovia, nakoľko dnes malo byť odvolávanie pána ministra Romana Mikulca, ale našťastie sme to ešte ne.. nevy... nepodpísali a nedali von, tak môžeme tento bod zaradiť v stredu tiež po rokovaní, ktoré sme presunuli dnes. To znamená, aby sme sa nerozbíjali v tom na dvakrát, takže odvolávanie pána ministra Mikulca bude v stredu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

25.3.2022 o 9:13 hod.

Boris Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:14

Peter Kremský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážení kolegovia, ctená snemovňa, práve dnes 25. marca je smutné výročie, ako už bolo spomínané, 80 rokov, odkedy bol z Popradu vypravený prvý transport slovenských Židov, išlo najmä o ženy a deti, do nacistického koncentračného, vyhladzovacieho tábora Auschwitz v dnešnom Poľsku, dnes sa vlastne toto miesto volá Osvienčim, a do týchto vagónov, v ktorých sa bežne prepravoval dobytok, muselo nastúpiť tisíc osôb z vtedajšej Šarišsko-zemplínskej župy a Tatranskej župy. Vlak cez obec Skalité cez Kysuce prišiel do cieľa svojej cesty 26. marca 1942. Tým sa začala prvá vlna deportácií Židov zo Slovenska.
Neskôr pokračovala deportáciami Rómov, Slovákov, Maďarov, dokonca aj Nemcov, ľudí, ktorí vtedajšiemu režimu sa priečili, mali iný názor, bojovali proti nemu, nejakým spôsobom boli nepohodlní.
Deň pred začatím týchto neľudských deportácií schválila vláda vtedajšej Slovenskej republiky návrh ústavného zákona o vysťahovaní Židov. Presne takto sa to volalo. Vtedajší parlament Snem Slovenskej republiky ho v modifikovanej podobe schválil ako ústavný zákon č. 68/1942 o vysťahovaní Židov dňa 15. mája 1942. Je veľmi zaujímavé, že to bola vlastne dodatočná legalizácia deportácií. V čase schválenia tohto zákona už hranice Slovenska prekročilo 28 transportov. Až potom to vlastne prešlo v parlamente.
Ústavný zákon o vysťahovaní Židov obsahoval sedem paragrafov, ktoré nielenže vytvorili právny rámec týchto deportácií, ale zároveň dotknuté osoby zbavovali občianstva a majetku v prospech štátu.
Do 20. októbra 1942, keď sa skončila prvá vlna deportácií zo Slovenska, bolo násilne vyvezených takmer 58-tisíc osôb. Je to vlastne jedno veľké mesto na Slovensku, alebo také väčšie, väčšie okresné mesto.
Celkovo bolo do konca marca 1945 zo Slovenska deportovaných viac ako 71-tisíc obyvateľov židovského pôvodu, pričom drvivá väčšina z nich bola zavraždená, prípadne zomrela na následky útrap v nacistických koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Zachránil sa iba zlomok z nich.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodla pri príležitosti 80. výročia deportácií Židov zo Slovenska týmto vyhlásením odsúdiť udalosti, ktoré sa pred ôsmimi desaťročiami na Slovensku odohrali. Vyjadriť ľútosť, ospravedlniť sa židovským obyvateľom za činy vtedajšej štátnej moci a zdôrazniť neprijateľnosť akejkoľvek legislatívy, ktorá vedie k diskriminácii alebo k porušovaniu ľudských a občianskych práv.
Týmto vyhlásením vo svetle slobodného historického výskumu po roku 1989 nadväzujeme na iniciatívu slovenských disidentov a aktivistov z októbra 1987, venovanú 45. výročiu transportov židovských spoluobčanov do koncentračných táborov, ktorá sa neskôr stala základom vyhlásenia Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej republiky k deportáciám Židov zo Slovenska po prvých slobodných, demokratických voľbách v roku 1990.
Dámy a páni, národ, ktorý nepozná, nepripomína si svoju históriu, je odsúdený si ju zopakovať. Toto je časť histórie Slovenskej republiky, je to smutná a bolestná história, ale je to niečo, čo, čomu sa potrebujeme pozrieť do očí a s čím sa potrebujeme vyrovnať.
Každá totalita, či je to nacistická, fašistická, komunistická alebo akákoľvek iná, vždy prenasleduje svojich odporcov, vždy prenasleduje ľudí, ktorí sú iní, majú iný názor a dovolia si ho vyjadriť. Slovensko musí rásť na iných hodnotách, na hodnotách priateľstva, otvorenosti, tolerancie a prijímania ľudí, ktorí sú iní, majú iný názor a vidia veci v inom svetle.
Práve preto skupina spojencov Izraela iniciovala toto uznesenie a žiadame o, žiadame vás o jeho podporu. Ja si dovolím ho teraz prečítať.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 25. 3. 2022 k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k 80. výročiu začatia deportácií Židov zo Slovenska.
Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný orgán Slovenskej republiky, pevne stojac na hodnotách slobody, demokracie a ľudskej dôstojnosti, ani dnes nezabúda na príkoria a zločiny, ktorých sa dopustila štátna moc v období rokov 1939 až 1945. Za zvlášť odsúdeniahodné považuje násilné deportácie občanov židovského pôvodu z územia vtedajšej Slovenskej republiky, ku ktorým došlo od 25. marca 1942 do 20. októbra 1942. Po tom, ako štát obral vlastných občanov o majetok a zbavil ich občianskych a ľudských práv, pristúpil v uvedenom období k ich deportáciám do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov. Drvivá väčšina deportovaných bola v týchto táboroch zavraždená alebo zahynula v dôsledku útrap. Za deportáciu každej osoby vtedajší štát hanebným spôsobom zaplatil nacistickému Nemecku 500 ríšskych mariek.
Ďalšia vlna deportácií Židov zo Slovenska prebiehala od septembra 1944 do konca marca 1945 počas okupácie Slovenska nemeckými jednotkami. Za asistencie slovenských bezpečnostných zložiek boli zo Slovenska deportované ďalšie tisíce židovských spoluobčanov.
Konanie vtedajšej štátnej moci odsudzujeme a vyjadrujeme hlbokú ľútosť nad tragédiou, ktorá zasiahla nevinné obete. Dnes, v čase smutného 80. výročia vypravenia prvého transportu do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov, si spytujeme svedomie a vyjadrujeme ľútosť nad zločinmi, ktoré boli spáchané vtedajšou štátnou mocou na našich židovských spoluobčanoch. Prosíme tiež o odpustenie všetkých, ktorí prežili, ako aj príbuzných a potomkov obetí.
Následky holokaustu pociťuje slovenská spoločnosť dodnes. Napriek jeho verejnému schvaľovaniu sa však našli statoční občania, ktorí ukrývali prenasledovaných Židov a pomáhali im. Vyjadrujeme preto úctu všetkým, ktorí riskovali vlastný život, aby svojich spoluobčanov zachránili pred prenasledovaním.
Tragické skúsenosti z našej minulosti nás utvrdzujú v presvedčení, že len pluralitná demokratická spoločnosť je skutočne schopná garantovať dodržiavanie ľudských a občianskych práv.
Ďakujem za vašu podporu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

25.3.2022 o 9:14 hod.

Mgr.

Peter Kremský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:23

Vladimíra Marcinková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 993 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Podpredseda výboru zvolal schôdzu výboru k prerokovaniu predmetného návrhu nadnes, avšak výbor, hoci bol výbor v čase rokovania o tomto bode uznášaniaschopný, v čase hlasovania už uznášaniaschopný nebol. Podpredseda výboru poveril mňa, aby som podala informáciu a predložila návrh na uznesenie Národnej rady. Predkladám teda návrh na uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila predmetné vyhlásenie.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.3.2022 o 9:23 hod.

Mgr.

Vladimíra Marcinková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
60. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9:11

Peter Pollák
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Chcem informovať členov ľudskoprávneho výboru, že výbor bude o 10.00 v miestnosti č. 149. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

30.3.2022 o 9:11 hod.

Mgr.

Peter Pollák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
60. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia 2
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:10

Romana Tabák
Skontrolovaný text
Pán predseda, prosím vás, pri hlasovaní som hlasovala „za“ a vykázalo ma ako „proti“.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

30.3.2022 o 11:10 hod.

Bc.

Romana Tabák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:10

Tomáš Šudík
Skontrolovaný text
Vážený pán predsedajúci, chcel by som oznámiť, že pri hlasovaní č. 215 ohľadne návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k 80. výročiu začatia deportácie Židov zo Slovenska, tlač 960, som hlasoval „za“, no systém ma vykázal, že som nehlasoval. Prosím opraviť toto hlasovanie, lebo na ostatnej schôdzi som to už nestihol. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

30.3.2022 o 11:10 hod.

Bc.

Tomáš Šudík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video