66. schôdza

Áno, ďakujem za slovo. Ďakujem, pán minister, aspoň za takúto odpoveď a keď môžte tlmočiť aj kolegovi, pánovi Vlčanovi, dosť závažný fakt. Ľudia, keď vidia, že v okolitých štátoch je možnosť, aby 250 gramové maslo stálo 2 eurá a na Slovensku je to už okolo 4 eur, tak legitímne a regulérne sa pýtajú, že ako je to možné v zahraničí, a prečo to nie je možné na Slovensku. Čiže určite by som odporúčal, keby ministerstvo pôdohospodárstva dávalo tomu fakt silnú váhu, pretože pre ľudí je to veľmi dôležité, aby mali odpoveď na túto otázku a kvitujem aspoň túto odpoveď. Čiže keď môžete tlmočiť, fakt sa venujte tomu. Ďakujem.

Samozrejme, budem, ďakujem.

Ďakujeme za odpovede. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Miroslav Urban ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Lengvarskému a znie:
"Aký "záložný" plán máte pripravený v prípade, ak nedôjde k dohode s Lekárskym odborovým združením a v septembri podajú lekári výpovede?"

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, naším prvotným a aj záložným plánom je dohoda a konsenzus s predstaviteľmi lekárskych odborov. Plne rozumiem ich postoju, keďže uplynulé roky sa téme stabilizácie zdravotníckeho personálu venovala len minimálna alebo takmer žiadna pozornosť. Naším cieľom je nastaviť podmienky tak, aby zdravotnícki pracovníci mali adekvátne hodnotenia a súčasne aj kvalitné pracovné podmienky. Robíme všetko preto, aby k dohode došlo. Aktívne spolu s ministerstvom financií pracujeme na ôsmich úlohách, ktoré nám vyplynuli po vyhlásení štrajkovej pohotovosti lekárskych odborov a takisto z memoranda, ktoré teda pred časom zdravotnícke odbory vydali.
Harmonogram úloh s časovým plnením bol zaslaný na úrad vlády. Ministerstvo zdravotníctva vyvíja maximálne úsilie, aby získala dostatočné finančné prostriedky, vďaka ktorým sa podarí dosiahnuť zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov.
Je dôležité zdôrazniť, že zvýšenie mzdového hodnotenia musí byť trvalé a do systému musí priniesť väčšiu mieru spravodlivosti. Naši partneri, ktorí reprezentujú lekárske odbory, sú o krokoch ministerstva pravidelne informovaní na pracovných stretnutiach. Naším jediným a spoločným cieľom je dohoda, ku ktorej musíme dospieť.
A mimo tejto odpovede v podstate jediná vec, ktorá tam nie je už dohodnutá, sú platy. Inak ostatné veci, ktorá tam Lekárske odborové združenie v rámci memoranda požadovalo, boli, v podstate sú plnené alebo boli splnené.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja sa to pýtam ako z podpalubia Titanicu človeka, ktorý je pri kormidle alebo sedí v prvej triede. Tá najdôležitejšia vec zostala teda otvorená - platy. Ja to chápem, že sme tretia najchudobnejšia krajina v Európskej únii podľa Eurostatu, že tie peniaze budú vždycky problém. Chcem sa opýtať, že či bude zdravotníkom naďalej naviazaná na istý koeficient ako násobok priemernej mzdy, teraz je to 1,25 priemernej mzdy - neatestovaný lekár. Pre predstavu asi 1 200 v čistom zarobí lekár bez atestácie. Atestovaný lekár má 2,3-násobok priemernej mzdy, či je, to je cca 2 300 v čistom. Ja len spomeniem v Maďarsku je to 3,1-násobok, od budúceho roku 3,5-násobok priemernej mzdy. Čiže už teraz zarábajú 3 700 eur Maďari, od budúceho roku 4 200 eur, u nás 2 300. My sme absolútne nekonkurencieschopní s okolitými krajinami V4.
Čiže chcem sa opýtať teda, či ten koeficient budete riešiť nie ako násobok, či to zmeníte to číslo. A ešte či aj v tých vašich návrhoch je zohľadnené pri mzde aj odpracované roky a ako, to bola asi najväčšia taká výčitka Lekárskeho odborového združenia, aby tí, čo pracujú v zdravotníctve dlhšie, aby mali teda vyššie zárobky. Preto v nemocniciach chýbajú predovšetkým atestovaní lekári s dlhodobou praxou. No a to je asi všetko, ďakujem.

Áno, toto sú dva základné piliera, na ktorých staviame tieto diskusie. Prvým je, samozrejme, koeficientovanie či už lekárov, sestier, alebo iných zdravotníckych pracovníkov. A druhým, a podľa toho, tých rokovaní, kde som bol prítomný, tá miera odmeňovania za odpracované roky je ešte možno dôležitejším faktorom aj pre odborové združenia, či už sesterské, alebo lekárske. Takže vypracovali sme niekoľko možných spôsobov odmeňovania, či sa bavíme o kombinácii rôznych či už navyšovaní koeficientov rôznym spôsobom a súčasne aj odmeňovaním za roky praxe, či už je to na ročnej báze, dvojročnej, trojročnej. Takže v podstate posudzujú sa všetky tie návrhy, je ich asi 15 z našej strany.
Verím tomu, že k nejakej konečnej dohode dôjdeme. Ale, áno, máte pravdu. Základné piliere sú koeficienty a odmeňovanie za roky praxe.
Ďakujem.

Ďakujeme. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tomáš Šudík podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Richardovi Sulíkovi. Otázka znie:
"Pán minister, aké má ministerstvo stanovisko na návrhy Európskej komisie REPowerEU. Plánujete v tejto súvislosti vyhlásiť výzvy pre podnikateľov, domácnosti či samosprávy zamerané na obnoviteľné zdroje? Majú alebo budú mať teplárne či rovno samosprávy, ktoré vykurujú plynom, nejakú možnosť získať dotáciu na zníženie nákladov či na diverzifikáciu výroby tepla?"

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, dovoľ, aby som ti prečítal odpoveď pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva, pána Sulíka.
Vážený pán poslanec, navrhované opatrenia a legislatívne návrhy sú predmetom intenzívnej diskusie s dotknutými subjektmi, najmä ostatnými dotknutými ministerstvami a asociáciami podnikateľov. K jednotlivým častiam balíka REPowerEU sa aktuálne vypracovávajú riadne predbežné stanoviská Slovenskej republiky, ktoré budú v prípade novej legislatívy predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Tieto návrhy sú postavené na štyroch pilieroch, ktorými sú - úspory energie, diverzifikácia dodávok, nahradenie fosílnych palív a urýchlenie prechodu Európy na čistú energiu a smart kombinácia investícií a reforiem.
Slovenská republika rozvíja investičné náročné politiky energetickej efektívnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom naplnenia klimatickej neutrality. Návrhy REPowerEU na uniformné zvýšenie ambícií už aj tak vysokých cieľov Európskej únii sú pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť, preto považuje ministerstvo hospodárstva za problematické a z pohľadu nákladovosti a aktuálnej dostupnosti potrebných technológií, resp. kapacity stavebného sektoru za ťažko realizovateľné.
Sme toho názoru, že plán by sa mal na technologicky neutrálnom základe zamerať na čo najskoršie zníženie kritickej závislosti na dovoze energetických surovín z Ruska. Náležitá pozornosť by mala byť venovaná tiež krátkodobým opatreniam na posilnenie energetickej bezpečnosti a garantovanie dodávok energie.
V Slovenskej republike v súčasnosti posudzujeme možnosti podpory a efektívnu realizovanosť opatrení na zabezpečenie dodávok ropy a ropných produktov, dodávok plynu na riešenie v oblasti vodíka, biometánu a tiež elektroenergetický sektor. V rámci komponentu jedna plánu obnovy a odolnosti bolo 12. mája tohto roku vyhlásená prvá výzva na podporu výstavby nových zariadení na výrobu energie, elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a čoskoro budú vyhlásené ďalšie výzvy zamerané na modernizáciu bioplynových a vodných elektrární. Oprávnenými prijímateľmi sú podnikatelia.
Na základe návrhu Európskej komisie v rámci spomínaného programu aktuálne prebiehajú v gestorstve Úradu vlády Slovenskej republiky rokovania a v Rade Európskej únie o návrhu nových kapitol spomínaného projektu a investícií financovaných z plánu obnovy a odolnosti. Cieľom má byť zníženie závislosti Slovenska na dovoze fosílnych palív z Ruska. Presná podoba možných nových reforiem investície a výziev ešte nebola schválená. Problematicky však vnímame to, že jednou z hlavných otvorených otázok rokovaní je, z akých zdrojom majú pochádzať nové finančné prostriedky určené pre tieto investície a v akom objeme.
Okrem plánu obnovy a odolnosti sa podpora obnoviteľných zdrojov energie poskytuje aj z aktuálnych štrukturálnych fondov prostredníctvom Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Ide predovšetkým o podporu pre domácnosti v rámci projektu Zelená domácnostiam, na ktorý bolo nedávno navýšený rozpočet o 30 mil. eur. K dispozícii sú tiež výzvy zamerané na výstavbu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, v ktorých sú oprávnenými prijímateľmi firmy, subjekty verejnej správy, samospráva a neziskové organizácie. Po schválení nového programu Slovensko sa ráta s pokračovaním projektu Zelená domácnostiam a tiež s ďalšou podporou rozvoja obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom štrukturálnych fondov.
Pán poslanec, skončil som. Ak budeš chceš odpoveď, rád ti ju dám.

Pán poslanec nemá doplňujúcu otázku, takže môžeme ísť na ďalšiu, ktorú položil pán poslanec Miroslav Kollár, ktorý však nie je v rokovacej sále, takže sa na túto otázku neprihliada.
A ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Tomáš Šudík ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pánovi Samuelovi Vlčanovi a pýta sa ho:
"Pán minister, poľnohospodári, farmári a lesníci blokovali lesný horský priechod Dargov, čím podľa ich slov upozornili na viaceré pálčivé problémy v rezorte pôdohospodárstva ako zlyhania ministra, systém dotácií, nadmerná byrokracia alebo slabá podpora malých firiem. Ako sa k týmto stanoviskám postavilo ministerstvo? V čom je pripravené poľnohospodárom vyhovieť a, naopak, v čom nie?"