23. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku, za váš naozaj úprimný záujem o dianie v rezorte kultúry. Skutočne ma teší osobne, že na každej jednej hodine otázok mi položíte hneď niekoľko otázok, aby ste sa asi mohli ubezpečiť, že či na ministerstve kultúry naozaj pracujeme, tak aj tentokrát vás môžem ubezpečiť, že áno. Pracujeme a plníme to, k čomu sme sa zaviazali v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.
Čo sa týka vašej prvej otázky z celkovej série z dnešných otázok na ministerstvo kultúry, ktoré ste mi položili aj teda k novej verzii hymny Slovenskej republiky, tak odpoveď na túto otázku je jednoduchá. Hľadáte problém tam, kde problém nie je. Prejdem k vysvetleniu.
Pred dňom podpisu zmluvy o dielo prebehla medzi zmluvnými stranami komunikácia ohľadom celkovej koncepcie prepracovania štátnej hymny Slovenskej republiky tak, aby zohľadňovala požiadavky ministerstva na predloženie rôznych návrhov aranžmánu hymny. Myslím si, že pri takomto projekte je to asi bežná prax, že ako zadávateľ ste s potencionálnym vyhotoviteľom v nejakej intenzívnej komunikácii, a teda v mojom prípade už vôbec nemôžem niečo podceniť. Výsledkom tejto komunikácie bolo posúdenie vhodnosti viacerých demoverzií zvukových nahrávok, z ktorých potom ministerstvo vybralo nejaký optimálny návrh, ktorého následná príprava sa stala predmetom uzatvorenej zmluvy o dielo. Autorský zákon na žiadnom mieste vo svojich ustanoveniach neustanovuje, že by okamih alebo čas vytvorenia diela spôsoboval neplatnosť určitého zmluvného záväzku alebo zmluvy.
Je nutné uviesť, že dielo sa v zmysle ustanovenia čl. 3 bod. 6 zmluvy považuje za vytvorené a odovzdané až okamihom podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí diela oboma zmluvnými stranami, v ktorom musí byť výslovne uvedené, že dielo nevykazuje žiadne právne či iné chyby alebo vady. Postupovali sme teda plne v súlade so zákonom a s dôrazom na to, že sme si už v procese prípravy boli plne vedomí, že táto téma bude veľmi citlivo vnímaná. Do samotného procesu sme si teda nedovolili ísť štýlom pokus – omyl. Žiadne experimenty sme si nemohli a ani nechceli dovoliť a vsadili sme teda na istotu.
Myslím, že výsledok oceníte v konečnom dôsledku aj vy, pán poslanec, keď budete túto hymnu počuť. (V sále zaznela zvučka z mobilného telefónu.) Nie, to nebola hymna.

Ďakujem za odpoveď, pani ministerka.
Pán poslanec má, samozrejme, doplňujúcu otázku, takže máte slovo, pán poslanec Dostál.

Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď.
No tak vo vašom rezorte sa toho stále veľa deje, tak je dôvod pýtať sa, preto sa pýtam a ja nechcem spochybňovať pána Rózsu ako, ako hudobníka, len sa teda pýtam, že, že čo bol vlas... a ďakujem za, za objasnenie toho konkrétneho rozmeru celej veci, ale, ale teda, že by ma zaujímalo, že ako vôbec došlo k tomu, že, že potrebuje Slovensko novú hymnu alebo novú verziu štátnej, štátnej hymny a či by tomu nemalo predchádzať nejaká, nejaký väčší konsenzus verejný alebo nejaká verejná, verejná diskusia, že niečo na tej verzii hymny, ktorá sa oficiálne používa, je zlé a už je potrebné nahradiť ju novou, lebo teda pán Rózsa mal takéto nešťastné vyjadrenie, že nie je, nie je hymna pre všetkých, potom sa zaňho aj ospravedlnil, čo teda kvitujem, ale, ale teda hymna by rozhodne mala byť pre všetkých bez ohľadu na to, že či sme v koalícii, opozícii, aký máme názor na tú alebo... tú alebo onú vec. Tak ma teda zaujímalo, že ako vôbec vznikla tá potreba novej, novej verzie hymny a či ten spôsob, že vy ste sa tak rozhodli na ministerstve, je vhodný na to, aby to naozaj bolo vnímané ako hudba... či ako hymna, ktorá je hymna nás všetkých, a nielen nejakej polovice krajiny.

Nech sa páči, pani ministerka, čas na odpoveď.

Tak ako ste spomenuli v tej prvej časti vašej otázky, že na ministerstve kultúry sa niečo deje, a vy teda ako opozičný poslanec máte právo pýtať sa a pýtate sa a ja som tu takmer na každej hodine otázok aj vďaka vám nielen preto, aby som zastupovala mojich kolegov.
Áno na ministerstve kultúry sa deje, pretože máme tam čo upratovať, a rozumiem niektorým ľuďom, ktorí kričia, pretože doteraz sa tam žilo takým nejakým podobným pokojným spôsobom života, nenarušeným, a zrazu teda tam prišiel nejaký víchor, ktorý to všetko teda dáva na poriadok.
Pokiaľ ide o nový šat našej hymny, tak pán Rózsa, keďže ste si už vypočuli aj jeho nejaké reakcie na... na to, že sa začalo konať v tejto veci, tak musíte priznať aj vy, pán poslanec, že útoky začali najskôr teda z tej druhej strany a toto bolo len nejakým vyvrcholením toho celého napätia, čo sa začalo diať potom, ako teda sa Slovensko dozvedelo, že sa ide robiť nejaká nová, nový šat hymny. Tam sa rozprávalo o tom, že ide sa meniť dokonca text hymny a tak ďalej. To, že sa hymna menila, hovoril aj vo svojich výpovediach pán Oskar Rózsa. A to tým spôsobom, že on mal pripravenú túto, tento nový šat alebo nové aranžmá už pred jedenástimi rokmi, a práve dnes alebo teda v tomto volebnom období sme sa rozhodli, že to ideme aj spracovať. Áno môžeme tu rozprávať o konsolidácii a tak ďalej. Ja som s ním včera osobne hovorila a dozvieme sa všetky veci, ktoré on robí, a uvidím, aká bude spätná reakcia, pretože tu vôbec nejde o tie peniaze, ja som v médiách v podstate celý môj aktívny život, viem, ako to v médiách funguje, či už v rádiu, alebo v televízii, preto mi teda všetci hovoria, že ja som nie kompetentná, myslím si, že televízia aj rádio patria do kompetencie ministerstva kultúry, aj keď som robila v súkromnej sfére, a myslím si, že ten nový šat alebo to nové aranžmá je bezpochyby veľmi dôležité.
Ja som hrdá na to, ako znie táto naša hymna, a pevne verím a dúfam, ak máte rád Slovensko, že budete aj vy hrdý na to, ako to je spracované a ako, aký nový šat dostala naša hymna, na ktorú môžeme byť hrdí a budeme ešte viac hrdí. Takže teším sa na Vianoce, že ich budem tráviť s rodinou konečne, ale ešte viac sa teším na novú verziu našej hymny.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pani ministerke za odpoveď na doplňujúcu otázku.
Pristúpime k siedmej vyžrebovanej otázke, od pani poslankyne Veroniky Šrobovej na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, otázka znie:
„Pán minister, minulý týždeň ste ohlásili vznik centier pomoci, moja otázka znie:
Ako plánujete zabezpečiť personálne obsadenie týchto centier napriek nízkym ponúkaným mzdám pre kvalifikovaných odborníkov, zároveň zabezpečiť efektivitu ich fungovania vrátane propagácie medzi občanmi a dostatočnej kapacity na zvládanie požiadaviek, a tiež ako bude garantovaná finančná udržateľnosť po vyčerpaní poskytnutých grantov?“
Odpovedať bude za pána ministra pani ministerka kultúry Šimkovičová, máte slovo.

Ďakujem pekne opäť za slovo. Teraz však v zastúpení pána kolegu:
„Vážená pani poslankyňa, domnievam sa, že vaša otázka smeruje k sieti poradní komplexnej pomoci, ktorá vznikne od 1. marca 2025 a je súčasťou strategického plánu zefektívnenia poradenských služieb.
Nová sieť vznikne spojením personálnych a materiálnych kapacít, rodinných poradní a bezplatných dlhových poradní. Tento integrovaný in-house prístup umožní odborníkom spolupracovať z jedného miesta, čím sa vytvorí synergický efekt v prospech klientov. Na zabezpečenie personálneho obsadenia plánujeme motivovať kvalifikovaných odborníkov nielen prostredníctvom konkurencieschopných pracovných podmienok, ale aj možnosťou ďalšieho vzdelávania a profesijného rastu. Súčasťou projektu sú tiež inovatívne prvky, ako je zapojenie sprievodcov s osobnou skúsenosťou pri práci s rodinami so zdravotne znevýhodnenými deťmi, čo zvýši kvalitu a diverzitu poskytovaných služieb.
Efektivita fungovania poradní bude posilnená regionálnou dostupnosťou, keďže sieť bude pôsobiť v 46 mestách Slovenska a odborníci budú poskytovať služby nielen priamo v priestoroch poradní, ale aj v prirodzenom prostredí klientov. Propagácia bude realizovaná v rámci národného projektu aj priamo odborníkmi prostredníctvom preventívnych aktivít v regiónoch.
Podmienky poskytovania poradenstva a finančná udržateľnosť systému budú následne riešené v pripravovanom návrhu zákona o poradensko-psychologických službách, ktorý je zaradený do plánu legislatívnych úloh na druhý štvrťrok 2026. Tento zákon vytvorí rámec pre stabilné financovanie a rozvoj poradní v dlhodobom horizonte.“
Ďakujem.

Ďakujem za odpoveď. Napriek tomu, že ste sa neprihlásili, chcete doplňujúcu otázku, pani poslankyňa? Nie, ďakujem.
Pristúpime k ôsmej vyžrebovanej otázke, opäť od pani poslankyne Veroniky Šrobovej na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša. Znenie otázky:
„Pán minister, minulý týždeň...“ To je to isté, takže ani doplňujúca asi nie je, predpokladám. Ďakujem.
Deviata otázka v poradí, pán poslanec Ondrej Dostál na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára. Znenie otázky:
„Podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko a Tibor Gašpar ohlásili, že mienia absolvovať cestu do Moskvy. Aký je oficiálny postoj ministerstva zahraničných vecí k tejto ceste do Ruska, teda krajiny, ktorá nás oficiálne považuje za nepriateľa a ktorá vedie agresívnu vojnu voči Ukrajine, nášmu susedovi.“ Odpovedať bude pán minister financií, pán Kamenický.
Ďakujem.

No dobre, takže, pán... Opäť za pána ministra Blanára:
„Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Listom z 22. novembra 2024 som bol“ podpredsedom poverený... pod vedením Národnej rady Slovenskej republiky... „poverený vedením Národnej rady Slovenskej republiky, požiadaný o stanovisko, či je predmetná služobná cesta predstaviteľov Národnej rady v súlade so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenskej republiky, pozíciou Slovenskej republiky ku konfliktu na Ukrajine.
V mojej odpovedi pre pána podpredsedu povereného vedením Národnej rady, som uviedol, citujem:
„Aj keď je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v zmysle kompetenčného zákona, ústredným orgánom štátnej správy zodpovedným za oblasť zahraničných vecí, plne rešpektuje nezávislosť zákonodarnej moci Slovenskej republiky a slobodný výkon mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, stanovený Ústavou Slovenskej republiky.
Ministerstvo zahraničných vecí, európskych záležitostí nemá kompetenciu posudzovať návrhy a realizáciu zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Prípadné stanoviská ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí v tomto smere majú odporúčací charakter.
V záujme prezentovania jednotnej zahraničnej politiky Slovenskej republiky navonok ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí vždy víta záujem poslancov alebo poslaneckých delegácií realizovať oficiálne zahraničné pracovné cesty v súlade so zahranično-politickými prioritami a postojmi vlády.
Vychádzajúc z ústavnoprávnych a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, ako aj z programového vyhlásenia vlády, medzi tieto patrí okrem iného presadzovanie dôsledného dodržiavania medzinárodného práva, podpora všetkých zmysluplných mierových aktivít na ukončenie konfliktu na Ukrajine v súlade s medzinárodným právom, všeobecná podpora územnej celistvosti štátov v ich medzinárodne uznávaných hraniciach a neprijateľnosť zmeny hraníc silou, ako aj rešpektovanie spoločných záväzkov prijatých v EÚ a NATO vrátane sankčnej politiky a koordinácii s partnermi.
V neposlednom rade je zahraničnopolitických aktivitách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, resp. výbere ich zahraničných partnerov, žiadúce brať na zreteľ aj širšie medzinárodné súvislosti. Uvítam, ak aj túto konkrétnu zahraničnú pracovnú cestu posúdite v tomto kontexte. V prípade, že bude o tom požiadané ministerstvo zahraničných vecí, európskych záležitostí, pripravíme poskytnúť vedeniu a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v rámci ich oficiálnych zahraničných pracovných ciest súčinnosť pri ich príprave a realizácii vrátane prípravy zahraničnopolitických podkladových materiálov a poskytnutie logistickej podpory príslušného zastupiteľského úradu.“ Koniec citátu.
Ďakujem a skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Dostál má doplňujúcu otázku, dávam mu slovo.