Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. V podstate takisto mi nič neostáva, len súhlasiť s pani poslankyňou Mezenskou, že tá procesná stránka veci bola rozhodne zle nastavená. Naviac nepriama novela cez zákon 309 o obnoviteľných zdrojoch, kde sa pripojili niektoré ustanovenia, ktoré vôbec nesúvisia s predmetným návrhom zákona v skrátenom legislatívnom konaní, hovorí o nesystémovosti prípravy takéhoto návrhu zákona a skutočne potom spochybňuje celý ten návrh zákona. Všetci vieme dobre, že potrebujeme urýchliť tento proces vzhľadom na transpozíciu európskej legislatívy. Na druhej strane toto vrhá veľmi zlý tieň na celú tú prípravu a v konečnom dôsledku potom nemáme čas sa venovať tej obsahovej stránke veci, kde určite by sme potrebovali viac času na to, aby sme sa mohli dotknúť konkrétneho návrhu a prekonzultovať predovšetkým s navrhovateľom všetky tie záležitosti, ktoré sa dotýkajú predmetného zákona. Takže iba toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude dnes o 12.30 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.

Chcel by som povedať to, že sú vo svete presné definície, čo je to erotika, čo je to pornografia, čo je to hrubá pornografia a tak ďalej. Nemci majú napríklad zákon na ochranu mládeže, kde tieto definície, aj keď je to už starší zákon, ale platí. Chcem podotknúť, že ešte aj dnes možno klepať na stánky PNS, keď tam niekto má niečo príliš vytrčené, lebo ten zákon z roku 1990 stále platí. Samozrejme, situácia je zložitejšia v tom, že dnes mnohé veci sa dovážajú zo zahraničia, už neexistujú colné bariéry, máme tu televíziu bez hraníc, máme tu internet, ktorý tiež prakticky nie je pokrytý žiadnym zákonom. Čiže, naozaj tí mladí sa môžu k tomu dostať veľmi, veľmi rýchlo. Stačí dvakrát kliknúť. Mám osemnásť rokov a už som tam. Čiže, toto vítam ako začiatok diskusie o tejto téme, pokojnej a jasnej. Verím, že či koalícia a aj opozícia sama k tomu dôjde, že je to treba robiť vzhľadom na budúcnosť nášho národa.

Jozef, ja by som ti chcel poďakovať aj za to, že si pripomenul príbeh, ktorý podobná legislatíva má za sebou po roku ´89. Je zvláštne, že sme práve my, ktorí sa snažíme brániť dôstojnosť intimity, obviňovaní z toho, že sexualizujeme tieto témy a že my to sem práve vnášame. Nie je to pravda. Je ale problém, že všetky legislatívy, ktoré majú tento morálny rozmer, zákonite stroskotávajú na tom, že nejestvuje presná a neviem, či sa dá dosiahnuť akási zhoda alebo konsenzus na dodefinovanie alebo definovaní toho, čo vlastne je to, čo nás uráža, to čo je nad. Lebo tie ľudské miery a tie postoje sú rozličné. A na tom by sme asi zhodu nenašli. Čiže, vôbec prvý problém je problém definície. A na tom troskotá akýkoľvek pokus morálne obsahy prepísať do zrozumiteľnej a aj vykonateľnej legislatívy. Keď hovoríme o vykonateľnosti, mám pred očami trošku insitný obraz môjho otca, ktorý chodil s tou 445-kou z deväťdesiateho roka po Trenčíne po stánkoch a búchal im to, tým predajcom, o hlavu a napriek tomu jeho úsiliu, ten výsledok bol  temer nulový. Takže je problém aj, ako vykonať, ak sa aj podarí napísať morálne témy do legislatívnej podoby. Celkom taká poznámka ešte možno nad rámec toho, čo tu nezaznelo. To, že sa tá sexualita a erotika v takej miere objavuje v médiách, nie je prejavom ani sexuálneho zdravia, ani normality, ani vitálnosti, ani apetítu. Ja osobne si myslím a tak to aj vnímam, že je to vec frustrácie. Že je to problém našej frustrácie z týchto tém a aj toho, že sme dneska v stave ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni poslanci, vážené preriednuté rady, dúfal som, že ešte prídeme pred hlasovaním a že dneska tento zákon do druhého čítania schválime. Nestalo sa tak, ale čo sa dá robiť. Som prekvapený, že vlastne do rozpravy som sa iba ja prihlásil, predseda Združenia kresťanských seniorov, na túto tému. Mám v tom 49-ročnú prax, 5 detí a 12 vnukov, takže dúfam, že poviem to, čo sa mi zdá podstatné k tejto téme.
Som presvedčený, že Boh stvoril veľa krásnych vecí a čo sa týka architektúry, najkrajším z jeho diel je určite žena, budem to do smrti hlásať, lebo je to tak. Isto si pamätáte na porevolučné roky, keď naraz zrazu so slobodou sa získali aj negatíva v podobe pornografie, drog, násilia a iných absurdností. Už vtedy, ale najmä teraz mládež treba chrániť pred týmito negatívnymi vplyvmi, ktoré sa odvtedy silne skomercionalizovali a sprofesionalizovali a hrnú sa na mládež a dospelých cez všetky, najmä komerčné médiá, tlač, televíziu, rozhlas, internet. Poznamenávam, že čo sa v roku 1990 napríklad označilo ako pornografia alebo tvrdá pornografia, dnes sa označuje ako jemná erotika. Pričom hranice únosnosti sa stále posúvajú ďalej. V zahraničí, najmä napríklad v Nemecku, majú v tomto smere už poriadok. Definície sú jasné. Nebudem sa ich snažiť tu opakovať, ale existujú. Najmä v porevolučnom čase vznikli masové a spontánne podpisovky a petície proti týmto fenoménom. Ich adresátmi boli najmä redakcie novín a časopisov, televízie, parlamenty aj vlády. Ja som vtedy vo federálnej vláde dostával množstvo petícií. Pamätám sa napríklad veľmi dobre na petíciu 996 lekárov z Českej a Slovenskej republiky. Ale boli to desaťtisícky podpisov a petícií z Moravy a aj zo Slovenska. Potom v súvislosti s prejednávaným zákonom SNR č. 445/1990 nastal na Slovensku útlm, ale keď sa účinok tohto zákona v praxi nijako neprejavil, začali dochádzať ďalšie listy a podpisovky. Pamätám sa, že vtedy denne prichádzalo aj mne do tisíc podpisov proti tomuto fenoménu. Ľudia písali, a to platí aj dnes, že si neprajú žiť v presexualizovanom prostredí, považujú záplavu erotiky za zásah do svojich osobných práv. Osobitne rodičia považovali verejný predaj erotiky a pornografie za porušovanie svojich rodičovských práv vychovať deti podľa svojho vedomia a svedomia. Explózia pornografie na verejnosti bola aj v rozpore s medzinárodnými dohodami, ktoré nás zaväzovali a zaväzujú chrániť deti a mládež pred informáciami, ktoré by im mohli škodiť. Napríklad takými sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, najmä článok 19 bod 3, ďalej článok 18 bod 4, 23 bod 1, 24 bod 1 a celá časť 3. Ďalej Všeobecná deklarácia ľudských práv je v rozpore s tým, čo sa tu deje, článok 29 bod 2, článok 16 bod 3, ale aj 26 bod 2 a 3. Aj medzinárodný pakt alebo dohoda o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach článok 12 bod 2a je v rozpore so súčasnou našou právnou situáciou. Pisatelia označovali, ale aj označujú tento stav za porušenie ľudských práv, za prejavy nekultúrnosti a urážania vkusu. Poukazovali na súvis šírenia pornografie s výskytom ochorení AIDS, s predčasným pohlavným životom mládeže, s citovou otupenosťou a následnou promiskuitou a nestabilitou manželských zväzkov a aj so sexuálnou kriminalitou. Pisatelia chceli a chcú, aby sa erotické tlačoviny nepropagovali a nepredávali na verejnosti v nekontrolovanom voľnom predaji, napríklad v stánkoch, aby sa erotické programy nevysielali v televízii v čase, keď by to ešte mohli sledovať deti, aby sa sex nepoužíval v reklame. Dobre si pamätám napríklad na argumenty už spomenutých 996 špičkových českých a slovenských lekárov, ktorí vyjadrili svoje znepokojenie z komercializácie sexu v spoločnosti a poukazovali na príčinnú súvislosť medzi verejne propagovanou a predanou erotikou a pornografiou a hromadným šírením AIDS. Temer tisíc lekárov vtedy požadovalo, aby prístup k verejnej propagácii erotiky a pornografie bol rovnaký ako prístup k šíreniu a predaju drog. Konštatujem, že v iných krajinách, napríklad v USA, Kanade, Nemecku sú zákony, ktoré regulujú erotiku a pornografiu v bežnej praxi.
Vážená Národná rada, sloboda jedného končí tam, kde začína nesloboda druhého. Po rôznych VZN-kách miest a obcí Slovenská národná rada v roku 1990 schválila zákon č. 445/1990 Zb., ktorý upravuje podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť. Napriek nemu sa však situácia u nás nezmenila, ba povedal by som, sa podstatne zhoršila. Takže teraz po 22 rokoch som rád, že kolega Škripek vypracoval novelu tohto zákona, s ktorou plne súhlasím. Všetci cítime, že v tomto smere treba niečo robiť, ak sa nemáme raz hanbiť pred svojimi deťmi, vnukmi a pravnukmi, že v čase, keď tu horel svet a Slovensko, sme sa zaoberali iba ekonomikou a peniazmi. Určite, ak nemôžeme predať cigarety a alkohol osobám mladším ako 18 rokov, potom by sme túto kategóriu mladých mali chrániť zákonom aspoň touto novelou. Odporúčam teda novelu schváliť do druhého čítania, v ktorom tiež odporúčam navrhovateľovi drobné zmeny tohto návrhu smerom k jeho lepšiemu a kvalitnejšiemu legislatívnemu spracovaniu. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 247.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani sociálne vplyvy, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a neovplyvní ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku o zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012, je to rozhodnutie č. 230, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela poprosiť, aby sme podporili všetci tento, túto novelu zákona. Ja som si teraz uvedomila pri vystúpení pána Kaníka, že na minulej schôdzi Národnej rady som predkladala návrh zákona k sociálnym štipendiám, kde som chcela, aby študenti, ktorí sú v hmotnej núdzi a študujú v zahraničí, najmä som upriamovala pozornosť na Českú republiku, mohli poberať sociálne štipendiá, lebo podľa súčasnej platnej úpravy nemôžu poberať títo študenti sociálne štipendiá ani v tom prípade, keď za normálnych okolností spĺňajú podmienky na prijímateľa sociálneho štipendia, či na Slovensku, dokonca aj v Českej republike. Tento môj návrh bol odmietnutý a je mi to ľúto, pretože práve v kontexte s prijatým zákonom o sociálnom poistení, práve v kontexte s prijatými zákonmi, ktoré budú diskriminovať tých študentov, ktorí si chcú privyrobiť, niektorí preto, že chcú získať skúsenosti, niektorí preto, že to je ich nevyhnutná záležitosť, aby mohli prežiť, aby si mohli zarobiť na základné potreby, či už študijné, alebo životné. Preto tento návrh zákona, ktorý teda prišiel a ktorý teraz prerokúvame aj v kontexte odmietnutia sociálnych štipendií z minulej schôdze Národnej rady, vítam a prosím o podporu. Skúsme sa na to pozrieť tak, že nebudeme len donútení nejakým tlakom študentov prijímať zákony a ich korekciu, ale aj z čistej logiky veci, a pomôžme im. Je to taká zraniteľná skupina a zaslúžia si to.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 246. Som určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 25 z 11. októbra. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom pod číslom rozhodnutia 229 z 28. septembra 2012. Súčasne konštatoval pán predseda, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Zákon odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť tento návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Martina Fecka a Heleny Mezenskej, a pani Heleny Mezenskej, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Je to tlač 245.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a tiež negatívny vplyv aj na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012, je to rozhodnutie č. 228, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a tiež Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Páni podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, chcela by som sa vyjadriť k čl. IV tejto novely zákona o sociálnom poistení. Nebudem komentovať, že je to nepriama novela a nechcem komentovať ani to, prečo taký poslanecký návrh do pléna dorazil. Je to istá korekcia toho, čo sme v takom chvate prijímali, ale teraz vecne k čl. IV, ktorým sa odkladá povinnosť obce a vyššieho územného celku poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu určenú § 34 a 41 zákona do 60 dní odo dňa podania žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Predkladatelia uvádzajú, že dôvodom je skutočnosť, že samospráva v tomto období nemá vytvorené také podmienky, aby mohla v zákonom stanovenom termíne plniť túto úlohu, nakoľko potreba zabezpečiť sociálnu službu vysoko prevyšuje ponuku. Dôkazom je aj vysoký počet čakateľov v poradovníkoch na jednotlivé druhy služby. Snáď by som sa opýtala predkladateľov, že čo tým mysleli konkrétne, a to úplne v dobrom a najlepšom slova zmysle, že nemá vytvorené také podmienky, či ide o podmienky finančné, alebo ide o podmienky personálne, alebo ide o materiálne vybavenie, alebo aké konkrétne sú to podmienky.
Ja vnímam tento článok IV ako veľmi nenápadný v tejto novele zákona, ale veľmi významný, a preto sa chcem k nemu vyjadriť, lebo ho považujem za zlý. Návrh odkladu povinnosti obce poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu je nie dobré riešenie, pretože uplatňovanie takejto zmeny, hoci aj na nejaký limitovaný čas, bude znamenať okrem nedostupnosti občanom k sociálnym službám, budú narastať práve tie uvádzané poradovníky, ktoré už dnes sa nemusia robiť, ale prakticky sa robia. O sociálnu službu tieto poradovníky budú narastať a ja vidím tu veľké nebezpečenstvo na našom Slovensku, že týmto oddialením tejto úlohy obce, ktorá hovorí, že je to jej originálna kompetencia a rovnako aj VÚC-iek, sa otvorí úžasná Pandorina skrinka pre korupciu. Lebo keď je niekde určená lehota, tak jednoducho sa to musí splniť a hľadajú sa prostriedky nielen finančné, ale i iné, personálne, aby sa to mohlo splniť, ale ak sa táto lehota zruší, hoci aj na určitý časový úsek, kým sa možno nenájdu prostriedky, alebo kým sa nenájde dosť personálu. Ja to považujem za veľmi zlé a nebezpečné, dokonca by som potom povedala aj to, že navrhnime potom aj odklad platenia daní občanov do kasy obcí do roku 2015, keď všetci títo občania, ktorí si svoje povinnosti voči obci plnia a musia plniť, ináč sú sankcionovaní, tak potom nemôžeme oddiaľovať aj povinnosť obce, ktorá má splniť do určitého času svoju kompetenciu, alebo svoju starostlivosť, alebo, ak chcete, svoju povinnosť voči občanovi.
Preto nepovažujem toto za správne, je tu veľké riziko na korupciu, je to neúctivé voči občanom, ktorí sú platcami daní a plnia si svoje povinnosti až na malé výnimky, preto nepodporím tento návrh a ak prejde, samozrejme, prejde, podrobnejšie sa k nemu vyjadrím v druhom čítaní.
Ďakujem.