Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, už som vlastne niečo naznačil vo svojej faktickej pripomienke. V každom prípade chcem len zopakovať meritum veci, o ktorom teraz tu hovoríme, že tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní nemá skutočne opodstatnenie vzhľadom na to, že teda ani neohrozuje, ani nevytvára žiadne nebezpečenstvo pre túto krajinu, pre ľudí tejto krajiny, ani nevytvára žiadne predpoklady pre vznik hospodárskych škôd.
Už som aj tu povedal, že skôr si myslím, že je tu záujem predovšetkým v rámci odseku 7, kde sa v tejto nadväznosti aj rozširuje kompetencia ÚRSO, ktorá bude stanovovať pre výber zariadenia, ktorým sa bude stanovovať vlastne podpora. Teda nie ako doteraz, transparentne po širších diskusiách, dokonca aj v prípade konkrétne legislatívy cez Národnú radu, aby sme my a zároveň aj verejnosť mala možnosť odsledovať, ako sa vytvárajú vlastne podmienky pre rozvoj energetiky, ako to bude dopadať na koncové ceny konečných spotrebiteľov. A na druhej strane, ako bude to motivovať, resp. demotivovať to podnikateľské prostredie predovšetkým v oblasti obnoviteľných zdrojov.
Takže ako vyzerá, z tohto návrhu vlastne Národná rada a poslanci a ďalšie relevantné inštitúcie budú vlastne vylúčení z toho celého procesu a jednoducho bude na vôli alebo nevôli Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ako sa budú stanovovať podmienky a kto vlastne v konečnom dôsledku tú podporu dostane.
V tomto návrhu, aj včera sme mali možnosť prostredníctvom pána Holjenčíka a takisto pána štátneho tajomníka vo výbore pre hospodárske záležitosti sa dozvedieť, že by malo vlastne dôjsť k zníženiu koncových cien alebo cien pre koncových spotrebiteľov. Osobne si myslím, že tieto zmeny v rámci tohto návrhu zákona skôr prinesú opak, a to zvýšenie cien energií. Dá sa predpokladať, a to koniec koncov už hovorí sa aj v štúdii SEPS-ky, ktorá hovorí, že v každom prípade ďalšie navyšovanie kapacity obnoviteľných zdrojov, a teda aj kombinovanej výroby, ktorá s týmto súvisí, môže zhoršovať tú situáciu a môže vytvárať reálne problémy pre prenos tejto elektrickej energie, a teda zvyšovať náklady prenosovej sústavy, čo sa všetko, samozrejme, že prenesie do koncovej ceny za elektrinu.
No a ja tu nechcem teraz hovoriť o finančných skupinách, ja nemám také dôkazy, o ktorých tu hovoril pán kolega Lipšic. Na druhej strane, keď v bode 7 teda vidíme tieto zmeny, neviem, prečo práve 300 MW, keď už teraz máme 200 MW, neviem, prečo práve 300 MW. Vyzerá to tak, že skutočne je to pripravované v rámci nejakých konkrétnych záujmov, ale nechcem tu teraz špekulovať o týchto veciach a nebudem sa už ani rozširovať aj vzhľadom na to, že vlastne teraz hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní.
Na záver mi dovoľte predniesť procedurálny návrh teda, aby sa tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní stiahol v rámci rokovania Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne všetkým predrečníkom. Chcem sa poďakovať aj kolegovi Přidalovi, ktorý ma ako starší, skúsený harcovník poučil, že naozaj aj táto vyhláška ÚRSO by mala byť súčasťou tohto návrhu, a nie je, ktorá je veľmi dôležitá. A takisto spomenul aj bod 9. Naozaj som ho zabudol spomenúť. Naozaj tento návrh zákona ruší podmienku, že takáto technológia musí byť rekonštruovaná, a ruší podmienku 50 % investičných nákladov na obstarávanie novej technologickej časti. To znamená, takéto úľavy mali doteraz firmy, ktoré 50 % investovali do technológie. Týmto bodom 9 sa to ruší. Ďakujem.

Pán kolega Zajac, tá dvadsaťdevina, ktorú hovoríte vy, jednoducho predpokladá, že ÚRSO má vydať vykonávací predpis. A v prípade, že by tento zákon dodržiaval rokovací poriadok, tak podľa rokovacieho poriadku, ak sa má podľa zákona, je to § 68 ods. 1, ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, tak návrh tohto vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný. Jednoducho si myslím, že aj tu nie je splnený rokovací poriadok. Ja si myslím, ale zaujímavý je ešte aj bod 9 návrhu zákona, nielen 7, aj 9, ale o tom neskôr. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď som sa zhruba pred týždňom a pol v tejto Národnej rade vyjadroval ku hracím automatom, tak som v určitej chvíli hovoril o tom, že kto vládne v tejto krajine, či zákony, ktoré sú predkladané v tomto pléne, predkladajú ministri, poslanci, alebo finančné skupiny cez svojich poslancov a svojich ministrov. Pýtal som sa, či finančné skupiny sú schopné v tejto republike si dosadiť aj svojich ministrov a cez nich presadzovať svoje záujmy.
V piatok, keď som sa vyjadroval ku štátnemu rozpočtu, tak som tu spomínal určité kauzy, megakauzy z prvej Dzurindovej (pozn. red.: správne má byť "Ficovej") vlády, bolo to elektronické mýto, SkyToll, PPP projekty, a takisto som sa pýtal, či nebolo lepšie v tom čase obstarávať niečo o polovičku lacnejšie alebo dokonca v prípade PPP projektov dokonca za pätinovú cenu. A, samozrejme, boli za tým finančné skupiny, ktoré si to za prvej Ficovej vlády presadili.
Pán minister, pýtam sa vám, kto tento návrh zákona predkladá v pléne Národnej rady? Ste to vy? Je to premiér Fico? Je to pán Holjenčík? Mimochodom, najsilnejší muž v tejto republike, čo sa týka energetiky, ani celá vláda s premiérom nemá takú silu ako pán Holjenčík.
Takže, áno, sú za tým záujmy, môžme to nazvať vianočné darčeky alebo darčeky na ďalších 15 rokov? Áno, je tam bod 7, kde sa zvyšuje hranica zo 125 MW, resp. aj dneska môže byť hranica až 200 MW, a tá sa zvyšuje až na 300 MW. Paroplynový cyklus, naozaj výkon z roku 1998 má 218 MW. Medzitým po inštalácii plynovej turbíny v roku 2011 ten výkon narástol o 58 kW. Takže aj takto je to dokopy 276 kW (reakcia z pléna), MW, pardon. Takže tá hranica 300 MW spĺňa tak či tak.
Takže už môj predrečník o tom hovoril, nebudem to ďalej popisovať, týmto spôsobom bude mať určitá firma - Paroplynový cyklus - doplácané na 13 rokov. A teraz koľko bude mať doplácané? Pán kolega Lipšic to vyjadril exaktne, ja tvrdím, a na to chcem ešte poukázať, že máme v návrhu zákona aj bod 29 a tam sa hovorí, že "ÚRSO určí kritériá, podľa ktorých sa bude vzťahovať podpora pre zariadenie do 300 MW". Kto sa nájde v týchto kritériách? Doteraz boli podmienky jasne definované zákonom. Tak to znamená, nie Národná rada Slovenskej republiky, nie vláda, ale ÚRSO určí, koľko sa bude doplácať za 1 MW elektriky. Takže tie čísla, ktoré tu boli spomínané, môžu byť rôzne, ale určite sa budú pohybovať v desiatkach miliónov eur na ďalších 13 rokov.
Prečo o tom hovoríme už teraz pri návrhu na skrátenie legislatívneho konania? Nuž preto, aby kolegovia so SMER-u si uvedomili, o čom budú hlasovať. Keď som ich predtým pri hazardných hrách upozorňoval na to, že rozhodujeme o tom, či sa finančným skupinám podarí pretlačiť do zákona, keď som pri rozprave o štátnom rozpočte hovoril o tom, že v minulosti si finančné skupiny dokázali presadiť rozhodnutia, ktoré majú dopad na túto republiku na 30 rokov, pri PPP projekte napríklad alebo pri elektronickom mýte. Na niekoľko rokov do budúcnosti. A môže sa tu meniť vláda, ako chce. Každý minister financií bude musieť v rozpočte pre tieto finančné skupiny nájsť prostriedky. Jedným rozhodnutím tohto pléna. Tak preto už hovoríme o tom teraz, aby si to kolegovia uvedomili, aby si to uvedomila aj verejnosť, kto rozhoduje v tomto pléne.
Môj kolega Igor Hraško dobre raz tu povedal, že nepraje si, aby médiá písali, že Národná rada prijala takýto alebo takýto zákon. Správne by malo byť, že poslanci SMER-u prijali takýto a takýto zákon, aby to bolo verejnosti jasné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedajúca. Ja sa rovnako chcem stotožniť s mojím kolegom Přidalom, pretože si myslím, že neboli naplnené podmienky na to, aby sme tento návrh zákona mohli riešiť skráteným legislatívnym konaním.
Myslím si, že obyvateľom Slovenska vôbec nehrozí žiadne nebezpečenstvo v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi ani žiadne hospodárske škody na to, aby sme museli tento zákon takto, takýmto spôsobom urýchľovať.
Aj napriek tomu teda, že zatiaľ ešte by sme nemali hovoriť o vecnej stránke, myslím si, že celý ten problém je v tom, aby sme vedeli dať podporu niektorým ďalším formám výroby elektriny aj s čiastočným využitím obnoviteľných zdrojov, a to je kombinovanej výroby, a teda aj do určitej miery aj zvýšenia kompetencií ÚRSO. Čo by na jednej strane možno nebol až taký problém, ale na druhej strane vidím problém v tom, že je tu snaha, aby sme v podstate zlepšovali podmienky pre tých väčších výrobcov a posúvame hranicu pre podporu výroby elektrickej energie s kombinovanou formou, s celkovým inštalovaným výkonom do 300 MW. Čiže toto sú asi tie konkrétne dôvody, prečo sa tento zákon ide urýchľovať a prečo ho posúvame do parlamentu na schvaľovanie.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne a kolegovia, 6. 11. 2012 tu bol v tomto parlamente návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze, o doplnení zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vtedy, chcem pripomenúť, išlo o to, že bolo treba transponovať smernicu Rady 2009/119/ES do 31. decembra 2012 a jednoducho boli tu vyčíslené nejaké materiálne škody, aby toto rokovanie mohlo začať. A tá minimálna paušálna pokuta, ktorá bola vtedy avizovaná, že by mohla vzniknúť, bola 896-tisíc eur, výška denného penále bola stanovená na 1 088 eur do 65 280 eur v závislosti od porušenia povinnosti.
Národná rada vtedy skrátené legislatívne konanie schválila. Vtedy tu pán poslanec František Šebej čítal, čítal jeden materiál, ktorý sa nazýva Analýza argumentácií, dostupnej pre napadnutie postupu Národnej rady Slovenskej republiky pre aplikáciu inštitútu skráteného legislatívneho konania. Tento materiál vypracoval môj kolega poslanec Radoslav Procházka, má tri časti.
Prvá časť je princíp legality, druhá princíp právnej istoty a tretia sú to ústavné oprávnenia poslancov.
Pán minister, ja by som vám rád tento materiál odovzdal, nech sa páči, keby ste ho prečítali, poprípade rozmnožili a dali ho aj pánovi premiérovi, aj kolegom ministrom. Jednoducho, aby sme tu už konečne s praxou týchto skrátených legislatívnych konaní prestali. Ja nie som právnik, tam je to právne teda napísané veľmi dobre, korektne a myslím, že každý to pochopí. Ale aj tak, keď nie som právnik, ja by som jednoducho chcel prečítať rokovací poriadok, čo hovorí v § 89, na ktorý sa odvolávate, o skrátenom legislatívnom konaní. Tu v odseku 1 je, že "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona". Potom je tu odsek 2, ktorý hovorí o tom, že to môže Národná rada spraviť vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie takého zákona. A trojka hovorí o legislatívnom skrátení konaní na obmedzenia podľa, a sú tu vyčítané alebo uvedené viaceré paragrafy a odseky.
Nebudem čítať, tak ako pán František Šebej, celý ten materiál pána Procházku, ale každému, aj kto nie je právnik, je jasné, že na to, aby sa tu rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, musia byť splnené dve formálne hľadiská alebo formálne podmienky, a to je návrh vlády na takýto postup.
Uznávam, to je. A musí byť schválenie tohto postupu uznesením Národnej rady. Máte 83 poslancov, verím, že, že - verím (zasmiatie sa rečníka) - viem, že jednoducho tých 83 poslancov zabere.
Ale je tu ešte to materiálne hľadisko, o ktorom som hovoril, a na to, aby sa tu rokovalo, musia byť splnené obe formálne, aspoň jedna z tých uvedených materiálnych podmienok. Teda buď existencia mimoriadnych okolností ohrozujúcich základné ľudské práva a slobody, alebo hrozba značnej hospodárskej škody štátu.
Ja som si istý, že neprijatím tohto zákona žiadna hrozba škody štátu nehrozí, že tá hrozba je taká, ako mne hrozí, alebo vám, že budete prezident Slovenskej republiky alebo kozmonaut. Jednoducho žiadna hrozba, že neprijatie tohto zákona by spôsobilo škody štátu, naozaj, naozaj nehrozí.
A, pán minister, to aj preto, že v tlači 334 je, a tu je, pán minister, tá doložka vybraných vplyvov. Doložka vybraných vplyvov zákona, ktorý predkladáte vy, vybraný vplyv na rozpočet verejnej správy žiadny, teda či sa, teda keď sa tento zákon prijme, tu vy sami uvádzate, že vybraný vplyv na rozpočet verejnej správy nebude žiadny. Vplyv na podnikateľské prostredie žiaden, sociálne vplyvy žiadne, vplyv na informatizáciu spoločnosti žiadny.
Preto jednoducho, naozaj, ja aby som zhrnul z toho materiálu, ktorý som vám odovzdal, ten záver tam, že na základe toho, čo som tu povedal, je zrejmé, že Národná rada pri výkone svojej zákonodarnej pôsobnosti podlieha pôsobnosti princípu legality podľa čl. 2 ods. 2 ústavy a v tom zmysle je viazaná povinnosťou dodržiavať zákonné pravidlá legislatívneho procesu, pričom právomocou uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona disponuje iba v prípade, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky, z čoho vyplýva, že ak sa Národná rada uznesenie na skrátenom legislatívnom konaní bez toho, že by boli splnené zákonné podmienky, postupuje v rozpore s rokovacím poriadkom, ale aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 spojený s čl. 1 ústavy, a tým jednoducho prostá väčšina tejto Národnej rady, osemdesiattrojka, bezprostredne zasahuje do oprávnení ostatných poslancov, teda aj mojich do oprávnení, ktoré súvisia s kvalifikovaným a zodpovedným výkonom môjho a ich normotvorného mandátu.
Aby bolo jasné, že čo hovorí teda čl. 1 ústavy, ten hovorí, a ja som presvedčený, že bude narušený, že "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo", a čl. 2I hovorí, že "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon".
Ja nie som právnik, ale tu v tomto parlamente sú excelentní právnici, pán Procházka, pani Žitňanská, Gábor Gál, Daniel Lipšic, ale aj Boris Susko, pán Mamojka, jednoducho, naozaj si myslím, že dozrel čas k tomu, aby ste pripravili podanie na Ústavný súd, kde Ústavný súd rozhodne, že či budeme takto lámať podľa môjho názoru právo. Ja chcem veriť, že už žijem v právnom štáte, že pol roka po uchopení sa moci vlády jednej strany už neplatí výrok Roberta Fica z roku 2004, že Slovensko nie je právny štát. A viem, že i keď Ústavný súd má veľa roboty, že bude rýchly a do dvoch-troch rokov v danej veci rozhodne.
Ja by som ešte mal aj vec nejako k tomu zákonu, ale neviem, či zatiaľ by som teraz skončil, uvidím, že či sa i vyjadrím teraz v rozprave, alebo potom, keď sa ten zákon dostane do, do druhého teda čítania.
Naozaj už v tlači 270, kedy sa prijímal ten zákon o zásobách ropy, v tom zákone bol čl. II a boli tam body 1 a 3, ktoré vôbec nesúviseli s tým zákonom o núdzových zásobách ropy. Vtedy pán poslanec Vážny prišiel s pozmeňujúcim výrokom, pozmeňujúcim návrhom, my sme sa najprv na výbore o ňom pohádali, ale potom aj on uznal, že jednoducho tie navrhované body 1 a 3 v tej 270-ke boli také, že by mohli byť v rozpore, v rozpore s ústavou, a nakoniec to teda stiahol a ten zákon o obnoviteľných zdrojoch nebol, nebol menený. Ale vtedy prvýkrát on svojím pozmeňujúcim návrhom prinášal niektoré návrhy prvýkrát, ako spomenul zdroj do 300 MW, čo sa týka KVET-u, a bol tam pripravovaný splnomocňovák na vydanie predpisu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý prakticky bol, podľa vtedy názoru aj legislatívcov, v rozpore s ústavou, ale keď bude treba, tak sa ešte vyjadrím.
Ja naozaj si myslím, že neexistujú žiadne dôvody pre skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. decembra 2012 č. 314 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 20. schôdzi výboru a uznesením č. 102 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.
Vážená pani predsedajúca, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi krátke vystúpenie v rozprave. Ako prihlásený písomne som predložil spolu s kolegami Abrhanom a Hrušovským dva pozmeňovacie návrhy. V pozmeňovacom návrhu č. 1 je technický preklep, tak ho chcem opraviť. Ten pozmeňujúci návrh sa netýka bodu 139, ale bodu 146. V bode 140 v § 73a v odseku 1 sa za poslednú vetu vkladá nasledujúci text: "Okrem študentov vojenských a policajných vysokých škôl sú údaje z registra študentov, ktoré sa týkajú mena a priezviska, rodného priezviska študenta a názov vysokej školy a názov fakulty, na ktorej študent študuje, verejne dostupné údaje."
Ďakujem pekne.

Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni poslanci, na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som predkladala návrh zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon 131/2002 o vysokých školách, ktorého ambíciou bolo jednoduchou a transparentnou úpravou dať možnosť - možnosť, nie založiť povinnosť - poskytnúť sociálne štipendium študentom študujúcim na vysokých školách v zahraničí. (Ruch v sále.) Pekne poprosím, potichučky.
Navrhovaná zákonná úprava dávala možnosť poskytnúť sociálne štipendium tým študentom v tom prípade, len ak oň požiadajú, ktorí by naň mali nárok, ak študujú na vysokej škole v zahraničí. Návrh vtedy, môj, novely zákona nenašiel podporu teda u vládnej strany a jedným z dôvodov, prečo nebol podporený, bolo aj podľa vyjadrení Ministerstva školstva Slovenskej republiky, že systém sociálnych štipendií je značne zneužívaný.
Keď som dávala túto novelu zákona, bolo to skoro v súbehu s tým, ako ministerstvo školstva pripravilo novú vyhlášku o sociálnych štipendiách, ktorá podstatne sprísnila, stransparentnila sociálne štipendiá a ich vyplácanie. Táto vyhláška nadobudla platnosť 1. septembra 2012, čo ja osobne, ja osobne oceňujem. Teda obavy zo zneužívania sociálnych štipendií sprísnením kontroly preukazovania napríklad nároku na toto štipendium boli eliminované.
Preto som sa vrátila k tejto myšlienke a k tomu návrhu formou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách a predkladám pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je umožniť študentom študujúcim na vysokých školách alebo univerzitách v zahraničí požiadať o sociálne štipendium. A zdôrazňujem opäť, že mi ide o fakultatívnosť v tomto mojom návrhu, nie o povinnosť, pretože vychádzam z toho, že áno a súhlasím s mojimi oponentmi a stotožňujem sa s tým názorom, že tí študenti, ktorí študujú na vysokých školách v zahraničí, prevažne pochádzajú zo solventnejšieho sociálneho prostredia, ale predsa sa občas vyskytnú aj takí, ktorí sú zo sociálneho prostredia, ktoré to štipendium po výpočte by vydalo nárok na poberanie.
V podstate o takúto, o takýto návrh a takýto vstup do vysokoškolského zákona som sa rozhodla po tom, čo som dostala podnet od matky takto študujúcej študentky v zahraničí, konkrétne na Masarykovej univerzite v Brne, a ja som tento prípad použila aj pri návrhu novely vysokoškolského zákona, a pretože je veľmi jednoduchý, ho zopakujem a citujem z tohto mailu od tejto matky: "Som samoživiteľka rodiny, mám dcéru, ktorá veľmi chcela študovať psychológiu v kombinácii so žurnalistikou. Táto kombinácia sa študuje len na Masarykovej univerzite v Brne. Moja dcéra spĺňa podmienky na priznanie sociálneho štipendia na Slovensku aj v Českej republike podľa výšky životného minima a kritérií v Slovenskej republike aj v Českej republike. V českom zákone o vysokých školách má nárok na sociálne štipendium aj študent, ak spĺňa podmienky životného minima rodiny bez ohľadu na to, kde sa rozhodne študovať." Koniec citátu.
Ak som si pozrela štatistiky, z ktorých vyplýva, že nároky na rozpočet po schválení môjho pozmeňujúceho návrhu sú minimálne a pridaná hodnota pre schválenie takého návrhu je jeho fakultatívnosť, tak si dovolím trochu štatistky. Z Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2011, teda akademický rok 2011/12, sa dozvedáme, že celkový počet študentov na vysokých školách a univerzitách klesá a v akademickom roku 2011/2012 bol 212 030 študentov, z toho 68 456 študentov študovalo v externej forme, čo je 32,3 %, a 143 574 v dennej forme štúdia. Študenti na externej forme štúdia, samozrejme, nárok na sociálne štipendium nemajú. A verejné vysoké školy vyplatili v roku 2011 sociálne štipendiá v objeme 24 789 319 eur a k 31. decembru 2011 poberalo sociálne štipendiá 16 828 študentov, teda necelých 12 % študentov denného štúdia, a to v priemernej výške približne 165 eur.
Štatistiky o občanoch v Slovenskej republike študujúcich na zahraničných vysokých školách sa nevedú. Údaje sú známe za Českú republiku a mám ich k dispozícii k poslednému dňu roka 2009. Podľa týchto štatistík vo všetkých formách štúdia v Českej republike študovalo 22 233 občanov Slovenskej republiky a podľa odhadov Ministerstva školstva Slovenskej republiky v zahraničí študuje vo všetkých formách celkovo, vrátane Českej republiky, 25-tisíc občanov Slovenskej republiky. Ak teda uplatníme rozloženie študentov tak ako na Slovensku, tak približne 16 950 študentov, občanov Slovenskej republiky, študuje v zahraničí dennou formou a približne 2 034 študentov má nárok na sociálne štipendium.
Ak teda priemerná výška štipendia je 165 alebo 167 eur mesačne a študent poberá štipendium približne deväť mesiacov, tak nárok na rozpočet v tom prípade je približne 3 mil. eur. Z toho množstva, opakujem zase, že nie všetci, predpokladám, že veľmi-veľmi malá skupina aj po sprísnení a vďaka sprísneniu prideľovania sociálnych štipendií by na takéto štipendium malo nárok. Takže predpokladám, že také najzákladnejšie prekážky sa upravili a boli eliminované teda.
Chcem veriť tomu, že nie je teraz nejaký relevantný dôvod vzhľadom k fakultatívnosti návrhu, aby prípadne nebol schválený. Uľahčíme tak študentom, ktorí sú naozaj na tie sociálne štipendiá odkázaní a sú sociálne slabší, ktorých určite nie je veľa. A takíto študenti sú obyčajne, zo skúseností vieme, usilovnejší, cieľavedomejší a ochotní veľa obetovať z vlastného pohodlia, aby v budúcnosti stáli na vlastných nohách a boli prínosom pre svoje okolie, a teda nie poberateľmi sociálnych dávok. Určite, určite aj takíto študenti a vždy budú študenti, ktorí si budú hľadať jednoduchšiu cestu, niektorí z nich, a budú v pokušení obchádzať aj akékoľvek prísne kritériá, ktoré ministerstvo nastaví, lebo ľudská vynaliezavosť skoro nemá hranice. Ale sociálne štipendium, ktoré v priemernej výške 165 eur mesačne by mohlo byť takou malou časťou tých skutočných nákladov, ktoré na svoju budúcnosť vynakladajú tí, ktorí nemajú to šťastie, že pochádzajú zo solventnejších rodín a rodičia majú možnosť im zaplatiť nie malé náklady na štúdium na vysokej škole, či už tu, alebo aj v zahraničí.
Preto dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Martina Fronca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. (parlamentná tlač 223).
1. V čl. I sa za bod 188 vkladá nový bod 189, ktorý znie: 189. V § 96 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Ministerstvo môže priznať sociálne štipendium za rovnakých podmienok ako v odseku 1 občanom Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a študujú na vysokých školách v zahraničí."
Doterajšie odseky 2 až 11 sa označujú ako odseky 3 až 12.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. I novelizačný bod 190 (189. bod návrhu) znie: 190. V § 96 sa vypúšťajú odseky 9 až 12.
3. V čl. I sa za bod 198 vkladá nový bod 199, ktorý znie: 199. V § 102 ods. 2 sa za písmeno t) vkladá nové písmeno u), ktoré znie:
"u) osobitným predpisom upravuje podrobnosti priznávania a vyplácania sociálneho štipendia občanom Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike a študujú na vysokých školách v zahraničí."
Doterajšie písmená u) až y) sa označujú ako písmená v) až aa).
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie tohto môjho návrhu som predniesla. Ďakujem vám za porozumenie, podporu. Odovzdávam pánu spravodajcovi návrh pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čítal som niekde na webe, že 21. decembra sa všetci vydáme na viactýždňový prechod svetelnou bránou, na konci ktorého tí z nás, ktorí budú pripravení, dočiahnu na život v päťrozmernom svete. A tento rozpočet si zoberte všetci so sebou, lebo to je vstupenka do sveta 5D. To je taká úroveň trikovej animácie, na akú sa nechytal ani James Cameron v Avatarovi. Štvrtý deň sa tu bavíme o dokumente, ktorý má vo vzťahu k realite budúceho roka asi takú výpovednú hodnotu ako prognózy premiérovho poradcu pána Staneka. Ale chápem, že z psychologických dôvodov dnes ešte treba predstierať, že to má význam, tak sa pridám aj ja.
Začnem tým, čo máte v rozpočte dobre. To, žiaľ, budem môcť vybaviť veľmi rýchlo. Máte tam výborne spravený prehľad výdavkov, neviem, či to robil Martin Filko alebo Rado Majerský alebo niekto iný, ale to je z technického hľadiska naozaj kvalifikovaná robota, klobúk dolu. Druhá dobrá vec sú parametrické zmeny v prvom pilieri. A keďže pri tejto vláde musí byť človek vďačný za každý záblesk lucidity, otvorene to chválim. Plus, samozrejme, pochvala za to odhodlanie aspoň na papieri dodržať trojpercentný deficit. To nech vám vydrží čo najdlhšie.
Čo tam máte zle, je ten zvyšok. Tri veci sa o ňom dajú povedať. Ten rozpočet je ideovo prázdny. Posiela Slovensko na maďarskú cestu a v absurdnom rozsahu prenáša bremeno konsolidácie zo štátu na jeho občanov.
Poďme postupne. Prvá vec, prečo je rozpočet ideovo prázdny. Preto, že v ňom chýbajú akékoľvek programové, politické priority, ktoré by mu dali nejakú uchopiteľnú identitu. Rozpočet má narysovať základnú architektúru hospodárenia štátu a jeho tvorba preto vyžaduje takpovediac architektonickú zručnosť. Vy však namiesto nej ponúkate inštalatérske služby. Ak porovnáme to, čo zákon roka má predstavovať, s tým, čo ste predložili vy, je to naozaj to isté, ako keby ste do súťaže o architektonické riešenie hradného nádvoria nominovali Karčiho a Lajčiho z obľúbenej kutilskej relácie Pomáhajbo.
Niet v tom rozpočte ani stopy po nejakom ucelenom pokuse niečo prestavať, sfunkčniť či nebodaj zefektívniť, ponúknuť aspoň náznak nejakého strategického plánu rozvoja. Nič, len konzervácia súčasnej mizérie, a to tak na úrovni systémových ideí, ako aj na úrovni ich technického zabezpečenia. Pozoruhodné je to najmä vo svetle vašej ambície, ktorú ste v programovom vyhlásení vlády nazvali strategickým vládnutím. Akokoľvek dobromyseľne na ten dokument človek nazerá, strategického prístupu sa dopátrať nedokáže.
Pán minister financií nazval tento rozpočet ambicióznym, ale verím, že to prehovoril len jeho zmysel pre sebairóniu, lebo ambícia z tohto rozpočtu trčí jediná. Tou ambíciou je prežiť to s odretými ušami do prezidentských volieb. Tou ambíciou je simulovať rozpočtovú realitu až do jari 2014. Vysvetlím. Rozpočet je postavený tak, aby čísla, ktoré sú pravidelne zverejňované v priebehu roka, vyzerali ako-tak nádejne. Do prezidentských volieb sa vláda bude tváriť, ako sa jej podarilo udržať deficit na plánovanej úrovni, prvá notifikácia z Eurostatu dorazí až v apríli 2014. Aj štátny záverečný účet bude zverejnený až po prezidentských voľbách, to bude ďalšia zrážka s realitou. Ale tá hlavná, definitívna, na nás počká do jesene, kedy rozpočet reklasifikuje Eurostat a odhalí skutočný deficit verejnej správy.
Napokon, máme s tým konkrétnu skúsenosť, a má ju aj pán minister, z roku 2010, keď prvá Ficova vláda hovorila o 6,3-percentnom deficite za rok 2009. Hovorila o ňom na jar 2010, nie rok dopredu, ani počas fiškálneho roka, ale po jeho skončení, 6,3 percenta. O niekoľko týždňov z toho bolo 6,77 %, aby sa neskôr, práve po reklasifikácii kapitálových injekcií do stratových odvetví, ukázalo, že deficit bol v skutočnosti takmer osempercentný.
Ako je to možné? Presne tak, ako to bude možné teraz. Vláda v rozpočte predpokladá, že sa okrem iného zlepší aj hospodárenie železníc, nemocníc a samospráv. Neviem, čo je horšie, či to, že to vláda predpokladá, súc o tom úprimne presvedčená, alebo či preto, že to predpokladá práve a len preto, aby sa skutočná veľkosť finančnej diery ukázala až po apríli 2014. Oboje je zlé, samozrejme, ale ja som presvedčený, že vláda veľmi dobre vie, že takýto predpoklad je dnes neudržateľný, neférový a nekompetentný rovnako, ako ním bol v roku 2009. Tváriť sa dnes, že práve v roku 2013 budú nemocnice či samosprávy hospodáriť inak, ako doteraz, je neuveriteľná drzosť. Ale čomu sa čudovať, tí istí ľudia, tie isté triky a, žiaľ, aj hrozba toho istého výsledku.
Druhá vec, prečo má rozpočet orbánovské črty. Preto, že významnou časťou jeho podstaty sú jednorazové opatrenia, ktorých účinok sa rýchlo vyčerpá a ktoré bude treba nahradiť. Ide o opatrenia, ktoré k finančnému bohatstvu štátu nijako nielenže nič nepridávajú, ale ani nijako nevytvárajú predpoklady pre jeho tvorbu, skôr naopak.
Osobitnou kapitolou je tu druhý pilier, kde si vláda dovolila to, čo doteraz iba krachujúca Argentína a Viktor Orbán. Ale stalo sa, máme, čo sme si zvolili, aj keď teda pripomínam ešte raz, že krátko pred voľbami ste ľuďom sľúbili, že práve toto neurobíte. Lenže namiesto toho, aby ste tie peniaze použili výlučne na zníženie dlhu, vrháte ich do rozpočtu spôsobom, ktorý vám umožní minúť ich na bežnú spotrebu. Ak by ste cítili skutočnú zodpovednosť za tento štát a jeho budúcnosť, použili by ste peniaze, získané dobrovoľným odchodom z druhého piliera práve na zníženie dlhového bremena. Nerobíte to a namiesto toho robíte presne to, čo vám vyčíta fiškálna rada, v rozsahu 0,2 percenta HDP znižujete čisté bohatstvo krajiny.
A páchate pritom ešte jeden veľký hriech: nielenže takto získané peniaze miniete inak, ako by ste mali, vy ešte preberáte záväzok, že výmenou za ne budete v budúcnosti vyplácať zo Sociálnej poisťovne vyššie dôchodky. A je vám zjavne jedno, akú mínu tým kladiete pod nohy deťom a vnukom, ktorí vaše dnešné pseudopriority raz budú musieť odrobiť. Iste, na presun aktív zo Sociálnej poisťovne je vytvorená rezerva v rovnakej výške, ale podstata zostáva rovnaká. Vyberáte peniaze z druhého piliera a neinvestujete ich do predpokladov rastu, ale máte ich v úmysle prejesť a účet za hostinu nechať na tých, čo prídu po vás. Míňate budúce, budúce peniaze bez toho, aby ste z nich čo len euro odložili na zníženie štrukturálneho dlhu. Robíte to takto vždy a znova, a robíte to takto aj preto, že keď to raz ľuďom naozaj docvakne, tak vy už budete za vodou, ešte ďalej, ako ste dnes.
Ale späť k orbánovským rysom vášho rozpočtu. Veľká časť tzv. konsolidačných opatrení, časť zodpovedajúca približne 0,7% HDP, je tvorená dočasnými záplatami a účtovnými trikmi, ktoré síce formálne deficit znížia, ale len za cenu vyšších nákladov, prenesených do budúcnosti.
Podľa fiškálnej rady sa na konsolidácii v rozsahu 0,7 percenta HDP podieľajú jednorazové efekty, ktoré bude treba nahradiť inými opatreniami najneskôr na budúci rok, pričom, povedzme si otvorene, pravdepodobnejšie je skôr to, že diery budete musieť ad hoc spôsobom plátať už v priebehu roka, a doterajšia skúsenosť nám hovorí, že si znova raz vyberiete tú ľahšiu a horšiu cestu, čiže zvyšovanie príjmov namiesto znižovania výdavkov.
Namiesto znižovania štrukturálneho deficitu, namiesto skutočnej rozpočtovej architektúry budete inštalatérskym spôsobom a polovičato plátať priesaky, až kým nebudete po kolená vo vode a znova raz nezačnete nariekať, nech vám teda opozícia povie čo s tým, tak, ako to robíte, odkedy ste sa ujali vlády.
Presne takto sa to už roky deje v Maďarsku, tri ad hoc balíky prijaté na jeseň tohto roka hovoria samé za seba. Ja chápem, že sa predsedovi vlády páčia tie pocty, ktoré mu adresuje Orbánova vláda, ale cenou za ne je jednak dramatické zníženie predvídateľnosti daňového a regulačného prostredia na Slovensku, a tým aj zníženie jeho atraktivity pre tých, ktorí v ňom vytvárajú pracovné miesta a financujú výdavky štátu, ale aj celková podobnosť s orbánovským chápaním verejných financií, či už ide o zásahy do súkromných úspor alebo o sektorové dane. Pri triezvom pohľade je ale každému zrejmé, kam tento tobogán smeruje: ekonomický rast je v Maďarsku úplne zabitý, investície a spotreba domácností nerastú už piaty rok v rade. Ak sa nespamätáte, skončíme v takom istom odtoku a vyhrabať sa z neho bude oveľa ťažšie, ako spraviť tú robotu raz a poriadne. A kto by ju mal spraviť iný, keď nie osemdesiattrojka, jednofarebná monolitná partia, ktorá má taký mocenský výtlak, že ešte aj prezident republiky v paláci s nádejou čaká na každé jej posolstvo?!
Čím sa dostávam k tretej veci, a tou je práve magická 83-ka. Presne také je totiž percento, ktorým sa na konsolidácii podieľa príjmová časť, ak odhliadneme od rezervy, ktorá napokon už je aj tak minutá skoro celá: 17 % výdavky štátu, 83 % zdroje zdola. To je absolútny unikát. Či už 83 % bez rezervy, alebo dve tretiny s ňou, bremeno konsolidácie ste sa rozhodli celkom jednoznačne naložiť na plecia občanov a firiem. Výborne.
Len jedna poznámka, tretieho júna tohto roku som v diskusii na STV s ministrom vnútra upozorňoval, že ak dúfate, že vyššie dane a odvody budú znamenať viac príjmov pre štát, dúfate zle. Hlavný efekt daňovej smršte tak, ako je nastavená, čiže na zdaňovanie práce, bude viac optimalizácie, viac odchodov veľkých firiem a bankrotov tých malých, menej práce, menej spotreby, menej investícií, menší rast. Vysmial sa tomu, vraj uvidíme už o pár mesiacov, že to funguje. Veď práve vidíme, ako to funguje. A podľa mňa vy to musíte vidieť tiež, musíte už dnes tušiť, že klesne nielen odhad daňových príjmov, ale znova aj odhad hospodárskeho rastu, z ktorého tie dane pochádzajú, ale rozhodli ste sa to ignorovať. A ja som presvedčený, že práve kvôli tomu, aby skutočné parametre vášho hospodárenia neboli vidieť, ako hovorí klasik, biele na čiernom, skôr ako po apríli 2014.
Je to zúfalo nezodpovedné. Pán minister financií rozpočet predkladal so slovami, že chce hrať otvorenú, férovú hru. Robíte presný opak. Zoberte si napríklad položku osobné výdavky v štátnych rozpočtových organizáciách. Tu síce avizujete 5 % dole, ale jednak odkazujete na, citujem, „výnimku z niektorých kategórií", a jednak z tabuliek, keď si ich človek naozaj pozrie, vyplýva, že šetriť sa nebude v podstate vôbec.
Už len posledná ukážka, niečo, čo je spolu s dôrazom na krátke jednorazové efekty a rast výdavkov, jediným špecifickým prvkom rozpočtu, ktorý mu dáva nejakú tvár, nejaké zreteľné obrysy. Je to masívne spoliehanie sa na eurofondy, ku ktorým je rozpočtované spolufinancovanie. Ak sa nestane zázrak, budeme eurofondy čerpať rovnako alebo podobne ako doteraz, čiže výrazne pod hladinou možného. Okrem iných efektov to bude znamenať aj to, že naše vlastné zdroje, ktoré sú dnes určené na spolufinancovanie, sa použijú na vykrytie toho, kde sa nepodarí šetriť tak, ako je to v pláne. Čiže nielenže ten plán sám osebe nezodpovedá reálnym potrebám šetrenia, ešte aj z toho mála napokon bude menej úspor a viac plytvania.
Mohol by som pokračovať, ale zbytočne. Vrátim sa radšej oblúkom na začiatok. Toto nie je návrh štátneho rozpočtu. Toto je vaše vlastné priznanie, že 21. decembra očakávate koniec sveta a že po ňom už na týchto srandovných číslach aj tak nebude záležať.
Mňa to mrzí z jedného dôvodu; 11. marca som si z psychohygienických dôvodov vnútil sugesciu, že nevadí, že ten masívny mandát, ktorý ste dostali, pochopíte ako záväzok, ako dôvod prevziať okrem moci aj zodpovednosť. Hovoril som si, zarobili ste za tie štyri roky už dosť, aby ste v sebe našli odvahu nechať po sebe nejakú poctivú robotu. Prvýkrát som pochopil, že to je ilúzia, keď ste sa vrhli na druhý pilier. To sa vám odpustiť nedá a nebude dať. Druhýkrát som sa vydesil, keď sa ukázalo, že pod rúškom boja proti zisku zdravotných poisťovní im ho vlastne chcete venovať z našich spoločných peňazí na dlhé roky dopredu. Ale stále som ešte ako občan dúfal, že vám aspoň trochu záleží na tom, ako sa a čo sa v tomto štáte s peniazmi jeho občanov bude diať.
Toto, čo ste nazvali zákonom o štátnom rozpočte, rozmetalo moje nádeje na prach. A naň sa to aj do pol roka obráti.
Ďakujem pekne.