Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni. Nezamestnanosť na Slovensku je stále ešte veľmi vysoká a preto je dobré, že sa snažíme aj v našej legislatíve prijímať permanentne opatrenia, ktoré ju môžu znižovať, lebo zákon č. 5/2004 je tou normou alebo tým nástrojom, ktorý určite na Slovensku vplýva na nezamestnanosť, či negatívne alebo pozitívne. Ak sa prijímajú zlé opatrenia, tak to škodí trhu práce, a keď sa prijímajú správne opatrenia, tak to trh práce ovplyvňuje pozitívne.
A ja v prípade tohoto návrhu zákona už v prvom čítaní som pána ministra pochválil, že sú v tom zákone návrhy, ktoré aj opoziční poslanci vítajú a určite podporujú. Sú to zmeny definície zamestnávateľa pre účely absolventskej praxe, zámer zosúladiť postup pri náhradnom doručovaní písomností so zákonom o správnom konaní, možnosť udeliť povolenie na zamestnanie na území Slovenskej republiky aj občanom z tretích krajín, takisto návrhy na znižovanie administratívnej záťaže zamestnávateľov, to znamená, znižovanie byrokracie je príklad pozitívnej zmeny.
A v tom výpočte tých pozitívnych zmien by som skončil alebo spomenul ešte jedno opatrenie, ktoré aj pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, a to je ten príspevok na podporu mobility za prácou. Vítam to aj preto, že opakovane sme tento návrh dávali ako opoziční poslanci, pretože príspevok na podporu – sťahovanie za prácou existuje v tomto zákone už veľa rokov a argumenty, že sa tento príspevok veľmi málo využíval, že boli roky, keď ho využilo niekoľko jednotlivcov, že to nebolo, že sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk, tak tá nízka využiteľnosť tohoto príspevku nebola v tom, že ten príspevok bol zbytočný, ale ona spočívala v podmienkach, ktoré musel ten záujemca splniť, aby na ten príspevok mal nárok. A v tom existujúcom zákone je tou podmienkou, že musí, ak cestuje za prácou napríklad z Košíc do Bratislavy, tak ten príspevok dostane vtedy, ak v Bratislave si vybaví trvalý pobyt. Ale trvalý pobyt je takmer neprekonateľná prekážka, lebo je zbytočná prekážka, pretože mnohí ľudia cestujú za prácou, to sú živitelia rodín, ale ich rodiny, partneri, manželia, manželky a deti zostávajú v mieste ich trvalého bydliska, teda v ich pôvodnom bydlisku. A preto to trvanie na tej, podľa môjho názoru nezmyselne tvrdej požiadavke, že zmeny trvalého pobytu, bolo príčinou, prečo sa tento príspevok nevyužíval. A preto vítam, že konečne už to nebude podmienka, že, že teda ten príspevok určite bude veľkou pomocou pre mnohých, ktorí tú dilemu majú, že v mieste ich bydliska práce niet alebo je málo. Čo len s ľútosťou konštatujem, že je to na konci volebného obdobia, že dosť to trvalo, kým teda tento príspevok sa do tohoto návrhu zákona dostáva.
Čo je súčasťou tohoto návrhu zákona, teda v prípade tohoto príspevku mi ešte jedna vec vadí a upozorňoval som na to aj v prvom čítaní a dával som to ako návrh, len zdá sa mi, že nejak ste tomu vy zo SMER-u nevenovali patričnú pozornosť, pretože keď na jednej strane pri jednom príspevku administratívnu náročnosť znižujete, že ten, kto ten príspevok dostane, nemusí preukazovať každý mesiac splnenie podmienky, ale úrad, keď kontroluje, tak ten zistí, či ten človek spĺňa podmienky, to znamená, na jednej strane pri jednom príspevku ste tak benevolentní alebo teda znižujete tú byrokraciu a pri tomto príspevku pri sťahovaní za prácou musí ten záujemca o ten príspevok každý mesiac preukazovať svoje náklady. A to ja považujem za zbytočnú šikanu.
Ďalšia vec, ktorá je predmetom tohoto návrhu, je novela v čl. 2, je novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. A už som to spomenul aj pri rokovaní nášho výboru dnes, na ktorom bol aj pán minister Richter, v súvislosti s prerokúvaním jeho kapitoly pri rokovaní o štátnom rozpočte na budúci rok, že to, že novelizujete zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, som privítal a sa mi to zdalo byť ako dobrá príležitosť, že môžete odstrániť tú nespravodlivosť alebo krivdu, ktorá sa tento rok, poviem to tak, spáchala na tisíckach opatrovateľov, opatrovateľov svojich blízkych ťažko zdravotne postihnutých, ktorí doma opatrujú svojho blízkeho, príbuzného. Zo zákona, ak, v najlepšom prípade ak splnia podmienky, tak dostanú od štátu príspevok vo výške 220 eur. Ale akonáhle ich príjem, toho poberateľa, respektíve opatrovaného človeka prekročí hranicu 1,4 násobok životného minima, tak o ten rozdiel sa táto suma 220 eur znižuje. A tak sú ľudia, ktorí dostávajú za to, že opatrujú celý mesiac svojho rodiča ležiaceho na posteli, nedostanú 220, ale 10 eur za mesiac, 10 eur za mesiac. No a 1. júla o tento príspevok títo ľudia prišli, pretože sa dôchodky dôchodcom, či invalidným, či starobným, tento rok, teda k tomuto roku valorizovali o 9 eur. Suma 9 eur spôsobila to, že tí opatrovatelia nemajú nárok ani na príspevok 10 eur za mesiac. No a teraz novelizujeme ten zákon, pán minister aj vie, ako to by sme im aj mohli pomôcť, tak som myslel, že to spraví, že to urobíme. Nestalo sa to a je mi to ľúto, lebo ja si myslím, že toto je skupina ľudí, ktorá patrí do, nieže do sociálneho balíka, tí by mali byť, mali by ste ich mať na zreteli na prvom mieste na ministerstve sociálnych vecí, lebo ak tí ľudia umiestnia svojho príbuzného v ústavnom zariadení, tak štát, vašu kapitolu, pán minister Richter, to stojí niekoľkonásobne viac peňazí ako cez ten príspevok. Sám ste povedali, že je to v priemere 320 eur za mesiac. Čiže niekde je to tristo, niekde štyristo, ale teda v priemere na toho človeka, ktorý je v ústavnom zariadení, štát dopláca niekoľko sto eur. A je, si myslím, že v záujme štátu a nás všetkých, že podporovať tú starostlivosť v domácom prostredí, lebo tým šetríme verejné zdroje.
No vy teraz ste urobili to, šetríte verejné zdroje, lebo v rozpočte na budúci rok bude menej peňazí na kompenzáciu na tie príspevky, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, o 3,5 % v porovnaní s týmto rokom. Je to viac ako 8 miliónov eur. Čiže tie príspevky budú nižšie na budúci rok zo strany štátu tým ľuďom, ktorí v podstate robia viac, ako by museli.
Je pravda, že pán minister povedal, že aby som nezabúdal aj na zákon o rodine, že je tu vzájomná vyživovacia povinnosť. Že keď rodičia vychovali deti, tak je povinnosťou detí sa o rodičov postarať. No ale medzi nami, to je v poriadku, to sedí, ale štát by mal takto pristupovať ku všetkým deťom, alebo ku všetkým rodinám, a nieže jedna skupina detí, keď dá svojich rodičov do ústavného zariadenia, tak štát im prispeje plus 320 eur a tí už nemajú vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom akoby, a iní, ktorí sa o tých rodičov starajú, že im svedomie, srdce nedovolí, tak štát to využíva, že koľko teda znesú, lebo tým šetria peniaze štátu.
Čiže keby ste to nenovelizovali v tomto zákone, tento zákon, možno by to nebolo na mieste o tom teraz hovoriť, ale zdá sa mi to byť veľmi aktuálne, lebo aj vy, pán minister, stojíte pri premiérovi a odfajkovávate tak bombasticky každé to opatrenie, ktorým sa chcete zapáčiť svojim voličom.
A spomínam to aj preto v tomto kontexte, že zároveň je to aj o zamestnávaní. Napríklad 1. 11., a to už súvisí s týmto zákonom, od 1. 11. zrazu 3600 opatrovateľov, ktorí dovtedy, do 1. 11. boli aj, by som povedal, zaplatení ako opatrovatelia, tak skončili, lebo sa vyčerpali prostriedky z európskych zdrojov. Projekt 1. 11. skončil a tých 3600 ľudí skončilo na úradoch práce; 3600 ľudí, prosím vás, veď to je jedna automobilka. Ako takto benevolentne, hovorím, trestuhodne ako zanedbať to, že tu zrazu skončí nejaký projekt a hotovo a starajte sa obce alebo VÚC-ky, to je vaša starosť, no ja si myslím, že ste zareagovali, pán minister, neskoro. Ak ste to chceli pripomenúť obciam a VÚC-kam, že však to bola vaša starosť, tú kontinuitu musíte vy udržiavať, že sa chcete z toho tak nejak vyzuť. Ja si myslím, že sa z toho nevyzujete. A najmä, že chcem ukázať, že tento priestor sociálnych služieb môže absorbovať veľmi veľa ľudí, ktorí sú v evidencii úradov práce, nezamestnaní ľudia, ako znižovať nezamestnanosť vysokú. Inokedy bránim ministra Richtera, že to neni len jeho problém, že sú aj iní ministri, ktorí svojím prístupom, svojimi návrhmi, opatreniami a spravovaním verejných financií môžu výrazne znižovať nezamestnanosť. Ale v tomto prípade, v prípade sociálnych služieb je to, aj keď sú to, poviete mi, originálne kompetencie obcí, ale veď to, že 3600 opatrovateliek bolo takto, by som povedal, zabezpečených akým-takým príjmom na úrovni minimálnej mzdy, na úrovni minimálnej mzdy, no veď to bola, to bolo vďaka ministerstvu sociálnych vecí. No ale ste to proste buď nezbadali, alebo zaspali, myslím, niekto na vašom úrade, že vám to nepripomenul. A aj to považujem za chybu, za chybu. A v istom zmysle aj za luxus pri takej nezamestnanosti, ako je na Slovensku, si myslím, že si to nemôžeme dovoliť v boji s nezamestnanosťou. Preto si myslím, že SMER nerobí dosť, máte na viac. A preto moji kolegovia poslanci za KDH pri hlasovaní o tomto návrhu sa zdržia hlasovania.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto návrhu ja som vystupoval v prvom čítaní a som rád, že má zmysel vystúpiť. Niekedy sa človek borí s takou márnosťou a vidíte, niekedy sa zadarí, že aj to niekde doletí, keď sa niečo povie. A niektoré postrehy uvediem. Filozoficky a, žiaľ, musím to povedať, filozoficky je to tak, že keby sme my mali konať prospotrebiteľsky, to znamená, tak ako ochrany spotrebiteľa, tak by to vyzeralo zúfalo. My v zásade, čo som tu ja svedkom za tieto tri a polroka, tak útrpne na poslednú chvíľu a v nevyhnutnom rozsahu aplikujeme smernice na ochranu. Pravdou je, že keď príde pán minister, tak aj počúva a má zmysel niečo povedať, možno pri iných ministroch by to nemalo. Ale to naozaj, to naše mentálne nastavenie je také, hej, čiže to nebola nejaká iniciatíva zvnútra, poďme, ochráňme, my to len teda už musíme, lebo je to transpozícia.
Možno si nepomôžem, mne sa vynára aj tak, u nás je tak hlboko zakorenený, aj v ľuďoch, taký ten historický obraz nejakého zlého Žida, viete, takého čo, úžerníka, hej. Ale podľa mňa je to mimoriadne nespravodlivé, mimoriadne nespravodlivé, lebo viete, toto by Žid nikdy neurobil, ani v tom obraze, čo je schopný urobiť našim ľuďom Košičan. Viete, že čo sú schopní našim ľuďom urobiť susedia, viete, že naši, hej. Že keby som pokračoval v tom, viete, že naozaj vytvárame nejaký mentálny obraz nejakého úžerníka, niekoho, história, hej, takého. Proste nepochopenie, totálne nepochopenie, že naši ľudia, váš sused spolustranník z jedného mesta, že čo dokáže urobiť. To je, že jak sa hovorí, človek človeku vlkom, je málo. Naozaj, že my, ja mám veľké výhrady voči Európskej únii, voči tomu systému, tomu socializmu a neviem čomu, ale v tomto prípade, chvalabohu, za Európsku komisiu, Európsku úniu, lebo keby na nás záležalo, naozaj keby na mentálnom nastavení nás, našich ľudí záležalo, že ako ideme ochrániť spotrebiteľa, tak to by bolo zúfalé, to by bolo naozaj zúfalé, hej. Čiže by som aj trošku poboril tie mýty, že jak ste prešli licencovaním. Licencovanie sa urobilo preto, lebo ste ho museli urobiť, vy ste ho nechceli urobiť. SMER ho musel urobiť, hej.
Naozaj ma to mrzí, že nemáme to v sebe, že ochránime nejakú pani zo Spišskej Belej. My to nemáme v sebe. My už len, keď teda je nevyhnutné, tak sa niekto zobudí, keď tu niekto robí okolo toho krik, tak sa niekto zo... Chvalabohu, aspoň aj za to, chvalabohu, ešte aspoň aj za to, že ste nezatvrdli, že tie srdcia vám nezatvrdli tak, ako niekomu môže zatvrdnúť srdce. Ja žasnem nad tým, jak niekomu môže stvrdnúť srdce, hej, že jak je niekto schopný proste si urobiť z pani na dôchodku otrokyňu, finančnú otrokyňu. Že jak je niekto. A ešte potom sa chváli na titulke nejakého bulváru, hej, že ako oslavoval narodeniny a že koľké hviezdy, hviezdy nášho celebritného neba a jak sa to ony volajú, tie všelijaké tie, mu tam boli tiež na tej oslave, a že koľko tá oslava stála. Normálne žasnem, normálne niekedy ma z toho napína. A to je z týchto peňazí, z tých peňazí, že si urobíte z biedneho človeka otroka.
Som rád, že sa niečo mení. Ja som v prvom čítaní avizoval, že by som názov toho zákona dal iný, ale už budiš. Avizoval som, že by sme nemali urobiť totálny automat, to znamená, tí, čo prejdú cez sito, cez spotrebiteľský zákon, že okamžite sú veriteľmi aj z tohto zákona. Som rád, že, že ministerstvo tam zapracovalo aspoň niečo. Keby na mne záležalo, bol by som tvrdší, ale viem sa tešiť aj z mála. A koniec koncov však doba nekončí a možno nám aj aplikácia ukáže, že čo sa deje a čo sa bude diať. A tu by som spravil také avízo, lebo my sme v zásade mali pripravený ten pozmeňovák aj na váš zákon, pán minister, a keďže to nebolo odkonzultované, my ho kľudne vieme predložiť aj k pánovi Borecovi, trestná zodpovednosť firiem. A tu by som teda to avízo urobil, že v čom by sme mohli byť ešte prospotrebiteľskí. Už keď máme tento stav. Je lepší, ako bol. Len viete, keď sú tu niekde u nás ľudia mentálne nastavení, že ako oni už teraz vedia ako s tým, čo zajtra o jedenástej schválime, oni už teraz vedia, ako s tým vybabrú, hej. Toto je, toto je hrozné, že proste ctihodní občania už teraz vedia, ako s tým vybabrú, hej.
A mrzí ma, že aj tu z tejto spoločnosti nezaznieva jasný signál, že nevybabrite s nami. Tu znova poviem na príklade, pán minister, že 2. 9. do videa pánovi Kordovi predstaviteľ spoločnosti Pohotovosť tvrdí, hovorí, že poskytujú úvery, lebo že nemajú pocit, prečo by nemali. O miesiac neskôr sa zbadali, nie ten istý, ale ten človek, čo stál vedľa neho, tvrdil policajtom, že nie, oni neposkytovali úvery. A vyšetrovateľ sa s tým stotožnil. Viete, ja neviem, teda ja viem, že všetko sa dá zmeniť, aj videá tu nič neznamenajú pre niekoho, ale ak na jednej strane tvrdíte, je obrazový, zvukový záznam, nebol vyhotovený nelegálne, lebo tu by možno ešte niekto mohol namietať, že nelegálne vyhotovený, bol legálne vyhotovený, on to normálne potvrdil do kamery, že poskytujú, o mesiac neskôr sa zbadali a vyšetrovateľ sa stotožnil.
Viete, akú majú mať ľudia vieru v ten systém, keď, keď toto nie je ničím, keď toto nie je ničím? Chvalabohu, sa mi podarilo zozbierať podpisy. Aj ľuďom avizujem, prosím vás, toto nie je téma, kde, ktorá bude v palcových titulkoch preto, lebo tieto firmy sú nositeľmi veľkého reklamného balíka, hej. Čiže len dávam do pozornosti, bude mimoriadny výbor, branno-bezpečnostný výbor, bude tam pozvaný pán Kaliňák a bude tam pozvaný pán Gašpar a bodom programu bude, ako polícia postupuje pri vyšetrovaní konania nebankových subjektov. Dávam fakt to do pozornosti. Dohľadajte si tie informácie, budete ich ťažko dolovať, nebudú to top témy, lebo polícia zly-ha-la. Ona neposlala jasný signál, nikomu tu neposlala jasný signál: chlapci, s nami už nie, chlapci, s nami už nie. Dokonca polícia koketuje s týmito skupinami, lebo by ste neverili, dokonca Pohotovosť vytvára polícii čísla, lebo my máme objasnenosť v ekonomickej kriminalite vysokú. Viete, prečo máme objasnenosť ekonomickej kriminalite vysokú? Lebo keď si viete požičať, trebárs do Pohotovosti, a poviete, aký máte príjem, 300 euro z dôchodku, tak povie ten sprostredkovateľ, viete čo, napíšme 400, aby vám vyšlo viac. Ten, chudák, nevie, povie, že dobre, potom za tento úkon, by ste neverili, pán minister, za tento úkon potom Pohotovosť zažaluje toho človeka za podvod a súdy, súdy, už sú rozsudky a polícia si toto vykáže, že je objasnenie ekonomickej kriminality.
Čiže my máme teraz čo iných podvodníkov, tu sú, chodia vyobliekaní v najlepších týchto, tak toto sú terajší podvodníci, ktorých chytá naša polícia. To normálne oni sa majú v tomto aj radi, lebo asi to v tých tabuľkách sa niekde ukáže, hej. Čiže z biedaka spravíte podvodníka, on je zaškrtnutý, že vyriešené. By ste neverili, do akých bizarných vecí toto všetko ide. A ja na to upozorňujem tri roky a som rád, že si pálenie rozsudkov všimla aj Európska komisia, že ich konečne zažaluje, pán minister, konečne zažaluje túto republiku. Ja to nerád hovorím, ale konečne nás zažaluje. A som zvedavý, že koľko budeme platiť my za úžerníkov a za to, že sme nekonali, že ste nekonali, že tí, čo mali, nekonali. To si niekto bude musieť ešte akože odpykať a zaplatiť, to si ešte bude musieť niekto odpykať a zaplatiť.
To už nehovorím o tom, že čo s tými ľuďmi, ktorým sa ublížilo. Tu sa strašne veľa ľuďom ublížilo. Tých chudákov nikto nepočúva. Všetci sme sa tvárili, nevidíme, nepočujeme, až nakoniec musela prísť Európska únia. Ten súd bude. Viete, tak ak vy chránite, kolegovia zo SMER-u, ak vy chránite Slovensko, prosím vás, chráňte, robte aj svetový mier ako venezuelská miska, ale skúste najskôr ochrániť našich ľudí, skúste ich najskôr ochrániť. To je tak, ako keby som si povedal, že celkom aj za to berieme peniaze, hej. Že my sme, nás nevolili v Sýrii ani v Eritree, ani neviem kde, je našou povinnosťou ochrániť našich ľudí. Nezvládli sme to, pán minister. Sú, sú veľké počty, tisíce konaní, desaťtisíce ľudí sú na čakačke, čo im zo života spravil niekto peklo preto, lebo sme sa na to pozerali.
No a ten pozmeňovací návrh, lebo bolo by to aj tu, ale dáme ho do trestnej zodpovednosti firiem, a toto avízo robím. Lebo aká môže situácia nastať? Chvalabohu, sa podarilo do zákona o trestnej zodpovednosti firiem dať aj trestný čin úžery, s čím sa nerátalo, ale vyzerá, že to prejde, čo je veľmi dobrá vec. Ja by som osobne navrhol aj nedovolené podnikanie a nebudem s tým zaťažovať z časového, to, že údajne už neprejde. Ale dobre, zase tešme sa z mála. Ak tam teda prejde úžera, tak aj z týchto okolností, ktoré tu sú, to znamená, že stále je to svojím spôsobom automat, hej, že to znamená, že ak niekto splní formálne náležitosti, teraz sme ich sťažili výškou imania a zdrojov a neviem čo, stále je to určitým spôsobom automat, to znamená, že ak tie podmienky splní, tak tú licenciu dostane a môže s tými ľuďmi robiť čo chce. A ten návrh by sa týkal toho, lebo ja som zvedavý, jak to chcete uchopiť potom. Ak bude podozrenie, že nejaká nebanková spoločnosť pácha trestný čin úžery, ktorý už bude ako trestný čin právnickej osoby, policajt sa konečne s tým stotožní, lebo to, viete, teraz nám Európska únia povie, že čo ste robili, a keď tu by bola polícia, tak ako by mala robiť polícia, tak dávno, dávno, dávno by mali byť niektoré firmy riešené a ľudia, teda konatelia doteraz, ale odteraz prijatím toho zákona riešené za úžeru.
Teraz nastane situácia, že dobre, nájde sa niekde nejaký policajt-hrdina, policajt-hrdina, ktorému nezavolá Fero, Jano, Jožko, hej, lebo tu by neveril, kto by všetko volal na ochranu, a znesie obvinenie za úžeru. A teraz ten pozmeňovací návrh bude hovoriť to, a to dám naozaj do pozornosti pre dobro veci, buďme už trošku fakt, že prospotrebiteľskí, že tento úkon, ak ho niekto vydá, tak dôsledkom toho by malo byť, že sa pozastaví tá banková licencia. Lebo ja, viete, keď niekto vznesie obvinenie, to teda ešte stále nič neznamená, či platí prezumpcia neviny alebo... A mňa zaujíma aj možno z teoretického hľadiska pri právnických firmách, ak vznesie nejaký vyšetrovateľ obvinenie z trestného činu úžery, vieme, ako to na našich súdoch chodí, po troch, po piatich rokoch súd rozhodne, že bola, abo nebola, a teraz si predstavte, že po piatich rokoch povie, že bola, hej. A teraz ona, tá firma pokračuje v tej činnosti. Potom čo s tými ľuďmi, ktorí päť rokov nepožívali žiadnu ochranu, hej? Čiže potom oni čo si budú nárokovať od štátu? Že štát im nezabezpečil ochranu, keď tak dlho posudzoval činnosť nejakej firmy? No, čiže to bude naozaj pôsobiť aj z tohto pohľadu, že štát využije tie možnosti, ktoré má, a v zmysle toho obvinenia sa pozastaví licencia. Ja si myslím, že je to korektné. Do rozhodnutia, môže prokurátor zrušiť uznesenie vyšetrovateľa, môže rýchlo prebehnúť súd a vtedy, ak sa nič neudeje, sa im licencia vráti. Štát má mať právo, štát má mať nejakú silu, štát má mať právo prostredníctvom, v tomto prípade NBS-ky, dokonca NBS-ka už teraz má právo posudzovať, má právo posudzovať a pri podozrivom konaní môže odňať, pozastaviť licenciu. Čiže ak sa nájde vyšetrovateľ a prokurátor mu to udobrí a budeme mať trestný čin právnickej osoby úžera, bude vznesené obvinenie, ten návrh sa bude týkať toho, chcel som ho predložiť teraz, teraz sa už opakujem, ale predložím ho, keď tu bude pán Borec. Lebo chcem to odkonzultovať, chcem, aby sa to prijalo, a nechcel som vás prekvapiť. Tak áno, chlapci moji zlatí, keď ste to dopracovali tam, tak kým sa nerozhodne, ako to vlastne bolo, tak tá vaša licencia bude pozastavená. My musíme vyslať jasný signál. Táto krajina musí vyslať jasný signál, odtiaľ-potiaľ, vážení. Ako naozaj odtiaľ-potiaľ, vážení, lebo nás to zničí. To zničí tú krajinu, úplne to zničí. A som rád, že si to už niektorí kolegovia tu aj uvedomujú. Len smutné na tom je, že to muselo dôjsť tak ďaleko, že našich ľudí musí ochrániť pomaly Európska únia, hej, že to sme nemuseli, mohli sme sa z kratšej cesty vrátiť. Ale svetlá výnimka v tomto smutnom príbehu, čo sme našim ľuďom dovolili, sú aj, nejaká osobná angažovanosť niektorých ľudí, aj predstaviteľov v tomto prípade vlády, lebo naozaj ja zatiaľ, čo sme sa o niečom bavili, tak aká-taká spätná väzba zo strany ministerstva financií bola, a to v tejto chvíli oceňujem.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, spravodajca, dámy a páni, naozaj krátko by som chcel vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý je obsiahly. Naozaj je to veľký, nový zákon, ktorý reaguje aj na nariadenia Európskeho parlamentu a Európskej komisie.
A týmto návrhom zákona by sa mala dosiahnuť väčšia kontrola, prísnejší audit finančných tokov a finančných operácií, ktoré sú vykonávané slovenskými verejnými inštitúciami, ale ktoré v sebe obsahujú aj použitie, v krátkosti povedané, eurofondov. A naozaj je potrebné, aby sme mali asi lepšiu kontrolu, lepší audit, o čom svedčí, že potrebujeme prísnejšiu kontrolu a prísnejší audit, svedčí o tom miera korekcií, ktoré Európska komisia voči Slovensku k dnešnému dňu v tomto operačnom programe, v programovom období vedie, a to je na úrovni, dámy a páni, 520 mil.; 520 mil. Európska komisia vedie korekcie voči Slovenskej republike. V preklade pre kolegov a pre verejnosť, 520 mil. nám Európska komisia nepreplatí za tie operačné programy a jednotlivé riešené, teda realizované projekty, aby som bol presnejší, za realizované projekty, ktoré boli na Slovensku aj skontrolované, auditované príslušným ministerstvom. A keďže ministerstvo financií audituje a je audítorom aj pre ostatné ministerstvá, takže prešli aj auditom ministerstva financií, a cez to všetko Brusel ich vyhodnotil ako korekcie voči Slovensku. Veľakrát sa za tými korekciami skrýva korupcia, ktorá veľakrát súvisí s tým, ako je na Slovensku realizované verejné obstarávanie týchto jednotlivých operačných programov alebo realizovaných projektov z týchto operačných programov.
Takže veľmi dobre rozumiem tomu, že sa ide sprísniť finančná kontrola a audit, vnútorný audit, že sa tam vstupuje aj do procesu realizovania, a nielen predbežný, konečný, ale aj v priebehu jednotlivých operácií sa bude môcť vstupovať. Tomu rozumiem. Ale keď si viacerí, kolegovia, prečítate a pozriete tento návrh zákona, dýcha to na mňa, nech sa pán minister nehnevá, príliš hlbokou byrokraciou. Príliš veľkou byrokraciou na mňa dýcha tento návrh zákona. A ja sa trochu obávam toho, čo je na Slovensku, čoho sme na Slovensku niekedy, aj v minulosti, aj dnes, svedkami, a to toho, že určité nariadenia, v tomto prípade o finančnej kontrole a audite, sa budú napĺňať byrokraticky, administratívne a nebudú mať vecný dopad na výsledok kontrol. Že sa proste budú kontrolovať len samotné procesy a podstata veci bude unikať, tak ako to je napríklad pri verejných obstarávaniach. Veľakrát sa s tým stretneme aj v poslednom období. Kauzy, kde po tom, keď médiá upozornia na určitú kauzu, bolo to v posledných dňoch, napríklad prenájmu kompy, 50 mil., myslím si, že na pätnásť rokov, tak sa osloví, príslušný minister povie, že osloví napríklad Najvyšší kontrolný úrad, a ten potom kontroluje alebo aj ministerská kontrola, kontroluje len samotný proces, či nedošlo k pochybeniu pri samotnom procese. A veľakrát sa zistí, že proces verejného obstarávania bol v súlade so zákonom, ale, ajhľa, podmienky, kritériá sú veľakrát nastavené tak, že sa zúčastní iba jeden súťažiaci alebo dvaja. Najčastejšie, ja mám skúsenosť, že dvaja zúčastnení na tejto súťaži sa, nehovorím o tej konkrétnej, ale aj na ďalších súťažiach, dvaja zúčastnení a tí potom dodajú príslušný tovar a služby za takú cenu, ako keď sa veľakrát môžu dohodnúť. Takže cena výsledná, nakoniec nadhodnotená, ale všetky procesy a zákony boli dodržané. Takže toho sa trošku obávam. A preto, nech sa pán minister nehnevá, ale klub KDH, aj moji kolegovia, nemôžme podporiť tento návrh zákona.
A keď už vystupujem k tomu návrhu zákona, rád by som sa spýtal, lebo aj pán minister to spomenul vo svojom úvodnom vystúpení, na jednu takú, síce drobnú, záležitosť. Pre tých kolegov, ktorí nepoznajú ten zákon, týmto zákon sa v podstate ruší správa finančnej kontroly, ktorá tu roky fungovala, so sídlom v Bratislave, vo Zvolene, v Košiciach, a zriaďuje sa nový Úrad vládneho auditu a aj v dôvodovej správe sa odvoláva toto opatrenie na ESO. Na reformu ESO, ktorou táto vláda, minister Kaliňák deklaruje, že sa ušetria verejné financie a zlepší sa efektivita štátnej správy. Ja by som sa chcel spýtať, že ako efektívnejšie bude fungovať táto časť verejnej správy, keď sa zrušia tri správy finančnej kontroly a zriadi sa jeden úrad, mimochodom, so sídlom vo Zvolene. To je priamo v § 4 napísané. Ja s tým nemám problém, že ten úrad bude sídliť vo Zvolene. (Reakcia predkladateľa.) Áno, v Prešove by mohol sídliť (vyslovené s pobavením), ale trochu mám problém v tom, že keď sa to napíše do zákona, aby sa napríklad o dva – tri roky nezistilo náhodou, že predsa len máme nejakú voľnú budovu v Košiciach alebo v Prešove a stojí nás menej ako vo Zvolene a príde sa na to, že, alebo v Bratislave, a ten úrad bude potom sídliť fyzicky niekde inde a ten Zvolen len preto, že to máme napísané v zákone, bude musieť akože tam mať jednu tabuľku a bude tam mať dvoch vrátnikov, ktorí budú vyzdvihovať poštu, a bude sa posielať každý deň auto do toho Zvolena pre poštu. Len preto sa pýtam, či to má nejaký meritórny základ, že či naozaj dôjde k nejakému k zefektívneniu tej štátnej správy. Lebo v dôvodovej správe som len si prečítal, lebo ESO, a preto sa ruší správa finančnej kontroly a zavádza sa Úrad vládneho auditu. A samozrejme pri takýchto zmenách vo verejnej správe, tých, ktorých sa to dotýka, a poviem konkrétne, pracovníkov správy finančnej kontroly, samozrejme, sa obávajú tých zmien. Na Slovensku je to tak, že každá zmena vyvoláva obavu u tých obyvateľov alebo pracovníkov, ktorých by sa to malo dotknúť. Oni sa samozrejme obávajú, či táto zmena nevyvolá určité prepúšťanie nepohodlných, nechcem povedať rovno, politicky nepohodlných ľudí. Ja pevne verím, že nie. Že nie, lebo aj z toho, čo som si prečítal, tej roboty na finančnej kontrole a vládnom audite nielen samotného úradu, ale všetkých príslušných ministerstiev a všetkých samosprávnych orgánov bude dosť a dosť. Nieže by som bol za navyšovanie pracovníkov v štátnej správe, to nie, ale pevne verím, že kontroly potrebujeme v tomto štáte viacej a viacej a títo ľudia neprídu o prácu.
A naozaj chcem dúfať, aj keď nepodporím tento návrh zákona, že aj na základe toho v budúcnosti nám Európska komisia nebude takéto čiastky ako teraz, 520 mil., vykazovať korekcií voči Slovensku, lebo to naozaj poškodzuje naše verejné financie. Namiesto toho, že sme mohli tieto financie dostať z Európskej komisie, z európskych fondov, musíme z našich spoločných peňazí túto čiastku zaplatiť.
Ďakujem za pozornosť.