Vážené kolegyne, kolegovia, takto v piatok večer byť tu, to je na úrovni týrania, naozaj, piatky ja mám rád od mladosti a piatky som zvykol tráviť naozaj plodnejšie. Nuž ale nevadí. Tak už, keď sa stalo, tak sa stalo.
Trošku prídem na začiatok. Pamätáte si, jak sme začali schôdzu, postavil sa tu Robert Fico a povedal, vy kresťania, teraz, teraz, vy kresťania, ste dali schôdzu? Strašne mi to pripomenulo tú scénu z Pelíšiek. Neviem, ktorí...
Vážené kolegyne, kolegovia, takto v piatok večer byť tu, to je na úrovni týrania, naozaj, piatky ja mám rád od mladosti a piatky som zvykol tráviť naozaj plodnejšie. Nuž ale nevadí. Tak už, keď sa stalo, tak sa stalo.
Trošku prídem na začiatok. Pamätáte si, jak sme začali schôdzu, postavil sa tu Robert Fico a povedal, vy kresťania, teraz, teraz, vy kresťania, ste dali schôdzu? Strašne mi to pripomenulo tú scénu z Pelíšiek. Neviem, ktorí si ju vybavujete, keď prišla Uzlinka zaklopať pánovi Krausovi a povedala, že tatínek hovorí, že "aspoň na Boží hod by mohol byť tady klid" (povedané so smiechom). Ja sa ospravedlňujem. A pán Kraus hovorí, že, počkajte, jak to tam mu povedal, že "nemusíš mi posielať spojku, že poď mi to povedať sám, ty Koneve, ty, čo sa na Boží hod zliješ jak mužík". Viete, že naozaj, že mne to tú scénu pripomenulo. Hej, že proste príde nám človek, ako Robert Fico nám tu apeloval na nás, že my kresťania, no. (Reakcia z pléna.)
Sviatky sú v nedeľu, pokiaľ ja viem, je Všech svätých, a svätý, to neni Marx, Engels, Stalin, to je, pozor, to pozrite si, to ja neviem, kto mu radil, a v pondelok je Pamiatka zosnulých, čiže to len na to. Dneska je piatok, pravdou je, že piatky sa vedia najlepšie využiť, ako tu byť, ale keď treba, tak treba.
Vážení, prosím vás pekne, ja to skúsim uchopiť cez nejakú absurditu, lebo mne to naozaj príde niekedy absurdné, že s čím sme konfrontovaní a od nás sa žiada, aby sme to akceptovali. Dobre? Ja to skúsim povedať, ja to tú mám zľahka napísané.
Premiér Fico tu, teda okrem toho, že tu na kresťanov apeloval, povedal, že teda oni sú schopní vyviesť zodpovednosť, keď sa stane niečo. Pamätáte? Tak to povedal, no nebudem ho presne citovať, niečo v tom zmysle. Čiže ak teda bol problém s Foraiom, tak oni to vybalili.
No nie, dve alebo tri hodiny po ňom vystúpil pán Raši a čítal tu, že vlastne všetko bolo v poriadku. Tak, prosím vás, pomôžte mi niekto. To už je ten očakávaný súboj košickej a bratislavskej kliky, že vlastne premiér povedal, že bol problém, keď bol problém, to vyriešili. Teta Anka, Forai, neviem čo. A došiel sem Raši a povedal, že nebol problém. Tak bol alebo nebol problém, prosím vás?!
Viete, tu že chodí po chodbách Pavol Paška. To generál Sun Tzu povedal 2 000 rokov dozadu, že keď chceš vyhrať, alebo musíš byť tam fyzicky. Zvykne tu pobehovať Burian, keď sa niečo deje, čo by mohlo ohroziť jeho záujmy podnikateľské. A dneska sa tu motá Pavol Paška. To znamená, ide, nastáva ten bod zlomu, kde dôjde už konečne k tomu povestnému súboju košickej a bratislavskej kliky, kde sa ukáže, kto tu má moc? Lebo prísne vzaté, ja mať stranu a ja poviem, že sme poriadok urobili a po mne tu dôjde nejaký hochštapler a povie, že neurobili, že to je všetko v poriadku, no tak by som si to vybavil potom. To by som si potom sakramentsky vybavil, lebo poriadok musí byť. Máte poriadok v SMER-e alebo nemáte poriadok v SMER-e? (Reakcie z pléna.) Prišiel Pavol Paška fyzicky chrániť pozície košickej skupiny? Čiže je už to ohrozenie tej košickej skupiny také, že bolo nevyhnutné, že sem Pavol Paška došiel?
Ja to len pre ľudí hovorím. Všímajte si tú absurditu. Čiže premiér povie, bol problém, vyvodili sme problém. Po ňom príde predstaviteľ košickej kliky, povie, že všetko bolo v poriadku.
Okrem iného povedal, znova len pre možno zápis. Podpis nie je podpis, "táta není můj táta". Čiže znova, keď niečo podpíšete, to ešte stále nič neznamená v tejto krajine. Rozumiete? Čiže bol tu niekto, bol nejaký riaditeľ nemocnice, predal heliporty, predal všetko, čo sa dalo, hej. Ja milujem, naozaj to pán Osuský vystihol, milujem tých ľudí, ktorí kupujú niečo, čo nemá zmysel. Ja tiež som kopu videl takých podnikateľských plánov, že presne, že kúpili PKO kvôli tomu. Niekto kúpil heliporty. Predstavte si, že niekto kúpil pozemky v nemocnici s heliportom, a teda dobrovoľne s tým, že teda bude mu tam tá helikoptéra - to hučí, viete, jak to hučí taká helikoptéra? Teraz predstavte si, pristávať, vstávať, teraz sem-tam dovezú nejakého polonebožtíka, krvi bude, on to potom bude umývať asi po tom asfalte. Si zoberte, že ja by som možno chcel vidieť toho, že čo to bolo za človeka? To bol nejaký slovenský Bill Gates alebo niekto, kto proste si povedal, že ja tie peniaze do toho dám a ten heliport, ja sa naň budem pozerať.
Čiže, vážení, výstupom dnešného dňa podpis neznamená nič. Čiže ak ste podpísali nejaké úverové zmluvy, jak ste niečo popodpisovali, kúpnopredajné zmluvy, to je, nie je nič! Pozor, to som nepovedal ja, to povedal primátor Košíc, bývalý minister zdravotníctva, terajší predseda výboru pre zdravotníctvo. Povedal, že podpis nie je nič. Podpis nič neznamená! (Reakcie z pléna.)
A ešte sme sa dozvedeli, teda tu bola druhá, tretia, sme sa dozvedeli, ja som nevedel, že zač je toho loket. Takže už viem, že prečo bolo potrebné kúpiť ten, predražené cétečko, lebo bolo vodou chladené. A všimnite si, ja neviem, ale tu niekto, vy si to čítate, keď vás sem niekto s tým pošle, že vy si to čítate? Lebo ja by som toto neprečítal. Ja, keby mne to niekto dal, tak poviem, že to vypustiť, však to je taká absurdita. Viete, že aby som sa nezhovadil, hej.
Čiže tá podmienka, aby cétečko bolo chladené vodou, bola primeraná. Čo na tom, že z piatich vylúčila štyroch, zostal jeden, a keď jeden vedel, že iba on robí vodou chladené, určite to bol tiež ďalší Bill Gates, ktorý povedal, že tej nemocnici ja to dodám so zápornou maržou. Však proste, ja viem, ja poznám nemocnicu na Kramároch, ja im to ešte zadotujem. Čiže o to šlo. Čiže, áno, on to tu človek povedal, že, áno, lebo oni vodou chladené, a ešte tu ako benefitum toho bolo, že teda, že keď by nefungovala tá voda, tak by mohli z vodovodu. To tiež zaznelo. To som si nevymyslel. Normálne, že z vodovodu. A že vzduchom nie, lebo nebola vzduchotechnika. To tiež zaznelo. Čiže, ľudia, nenechajte si, nie ste na to odkázaní, aby ste museli toto akceptovať.
Tých absurdít by som tu mohol povedať, Slovan, Pentliarik, neviem čo to. Vážení, naozaj, pán Čislák, však vy ste hrali za Slovan, nie? Hrali ste za Slovan? Hrali ste za Pentu? Hrali ste za Pentu. Však to ja nehovorím, prosím vás, nehovorím, z mojich nebudete počuť, že každý, kto robil niekde v skupine, ktorá patrí pod Pentu, je obliaty kýblom hnoja. Ja to nehovorím. Ja len hovorím, že hrali ste za Slovan? Hrali ste za Pentu? Povedzte? (Reakcia ministra.) Hrali ste, výborne! Čiže pán minister zdravotníctva hral za Pentu, bol jej zamestnanec. Dobre. Mali sme tu vašu predchodkyňu pani Zvolenskú, keby tu bola, by som sa jej pýtal: Hrali ste za Pentu? Musela by povedať, áno, hrala som za Pentu. Čiže už máme dvoch Slovanistov.
Viete, ale tuná je, zrazu sa to tak uchytilo, že Pentliarik. Ale on nehral za Pentu! On nehral. Fakt, on nehral. Veď pokiaľ ja viem, ja neviem. Pán Uhliarik, vy ste boli zamestnaný v nejakej skupine, ktorá patrila pod Pentu? (Reakcia z pléna.) Viete, a to je to fascinujúce, to je tá absurdita tohoto, že tuná fanúšikovia Slovanu, kvázi, s dešpektom hovoria na kolegu, že teda, že Slovanista, hral si. Neviem, či v tom obraze dobre hovorím, že nepríde vám to trošku absurdné, že fakt tu hráme totálne absurdné divadlo. Čiže ľudia, ktorí robili pre Pentu, hovoria druhému, že ty si hral za Pentu, a pritom on za ňu nehral, hej. Ja neviem, možno bol fanúšik alebo niekto, kto... - rozumiete tomu niekto?
Prosím vás, ja viem, že je piatok pred siedmou, to sa štartuje, hej, že na pekný poriadny večer, ale ešte aj tak by sme mali mať nejakú kritičnosť v hlave, že čo si pripustíme, čo nie.
Vo výpočte absurdít chcete ešte, aby som pokračoval? (Reakcia z pléna.) Neni potrebné. O stave zdravotníctva chcete sa rozprávať? Ja vám to poviem na príklade, na tej Mikulášskej nemocnici. Fakt mi tam, dva týždne dozadu som tam bol. To neni, že som ja niekde niečo čítal. Tam som bol! mikulášska nemocnica, Liptovský Mikuláš, pred 30 rokmi som kúsok cez ulicu tam chodil na strednú, poznám ju z toho času. A keď som tam bol teraz, ležal mi tam môj, teda manžel mojej maminej sestry, tak ležal, ja mám na salaši také cárky, že keď sa mi okotia ovce, tak potom tie jahňatá, tak my ich tak prehradzujeme, to sú také mreže. Ja vám poviem, že tie cárky moje sú, tie mreže sú o čosi lepšie jak tá konštrukcia tej postele, na ktorej ležal ten môj ujo. To je stav nemocnice. A tie budovy vyzerali presne tak, jak pred 30 rokmi, horšie dokonca. Sarajevo. Mi to pripomína, som vravel, že, išli sme tam s celou rodinou, že to je hotové Sarajevo.
Jak ešte chcete, o akom stave? O Mickiewiczovej? Tam minule, keď ma policajti váľali po zemi, prosím vás, narazili mi rebrá, doteraz sa neviem prudko pohnúť, to vám za to stálo, tak ma predviedli na Mickiewiczku a ja vám poradím, že kde zarobíte. Ponúknite to Američanom - Hostel trojku alebo štvorka, alebo koľkátka? Prosím vás, na Mickiewiczovej natočíte taký horor, pán minister, vážne, teraz bez všetkej srandy. Keď by tí Amíci vedeli, že tá Mickiewiczka je skutočná nemocnica, tak oni to, tá autenticita toho priestoru, ten fíling toho, oni to fakt ocenia. Oni by podľa mňa takú päťku za to dali, nejakých 5 mil. by možno dali, že keby ste im to poskytli ako interiéry a exteriéry pre Hostel. To by šlo.
Znova hovorím z osobnej skúsenosti, nie sprostredkovaná, že niekto mi povedal, počul som, jeden hovoril a ja som to počul. Ja som to videl, tam som bol. Fakt to tak vyzerá. Prostredie vychováva, prostredie lieči. To prostredie, ktoré, to sme sa o tej absurdite bavili, to prostredie, ktoré vy chcete, to je tá absurdita už posledná, že máte Rázsochy, máte Michala, Michala chcete zbúrať a hento, no nechce sa mi to vysvetľovať znova. Viete o tom. Viete o tom, ja len žasnem, že na čo táto krajina je pripravená. Na čo je pripravená to akceptovať a povedať, že to je v poriadku.
Máte nejaký PPP projekt na výstavbu Nemocnice sv. Michala, búrate funkčnú nemocnicu, vedľa toho máte nefunkčnú. Ja viem, že tam je, tam sú iné čísla, hej. Tam sú asi iné čísla, o ktoré sa jedná.
Len ja by som upozornil ľudí, že neviem, ako na to upozorniť, že - alebo ináč to poviem. Že kde zisťujem, a to už sa blížim ku koncu, kde je tá naša bieda. Viete, v zásade, viete, kde je možno tá naša bieda? Poviem to na príklade.
My sme boli teraz v Košiciach protestovať a my sme protestovali, v utorok sme pripravovali protest a v stredu sme mali protest. A v utorok a v stredu stál ten najnovší mercedes, aký existuje, ja neviem, céčko, ja neviem, ja to nepoznám tie typy, ale najlepší, aký existuje, s diplomatickou značkou v pešej zóne. Dva dni! Policajti obchádzali, ja som sa pýtal tých ľudí, že prečo tu stojí. No že CD. A ja vám poviem, vážení, ani Obama, ani Obama. A to, že tam už stojí dva mesiace to CD. A že to údajne jeden tu z tej vinárne. Čiže to asi ani nebude ani diplomat. Ja neviem, koľko je diplomatov v Košiciach.
Proste tá naša bieda, vážení ľudia, je v tom, že nám to nevadí, že na pešej zóne už dva mesiace stojí podľa mňa auto, ktoré tam má údajne CD, a my to všetko potichu obchádzame. Mestskí policajti, štátni policajti. Nikoho nenapadne sa spýtať. Neexistuje značka na svete, ktorá by oprávňovala takýmto spôsobom zneužívať tú výsadu. Neexistuje! Aj Obama, aj Obama by tam nemohol stáť dva mesiace v kuse. Tá CD značka k tomu, možno tam je ten pes zakopaný. Tam je tá naša malosť. V tom je tá, ten, ten strach v tom, že to obchádzame, že to trpíme, že vidíme, že to kole oči, ale obchádzame. Presne v tom to je. A oni to vedia, oni to vedia a presne to zneužívajú. Vedia, že sme slabí, vedia, že sa bojíme.
A možno to skončím, možno nie. Preto hovorím, tie Košice, my sme v stredu spravili protest a budem tlmočiť odkaz, pán minister. By ste neverili, boli tam ľudia, to ma teší, a som sa ich teda pýtal, že či môžem tlmočiť, aby ste odstúpili. Povedali áno. Som sa pýtal, či môžem tlmočiť, aby odstúpil pán Senčák? Povedali, že áno. Som sa pýtal, či môžem tlmočiť, aby odstúpila pani Pažinková? Že áno. Som sa pýtal, či môže odstúpiť pán, no pomôžte mi, Raši z výboru? A ešte koho to tam máte v tej skupine? (Reakcia z pléna.) No výborne! Presne tú som otázku čakal.
A teraz, vážení, vám poviem, koľkí tam boli ľudia. A toto bude záverečný bod môjho vystúpenia. Mne to povedali. Ja netrpím úchylkou, aby som pozeral spravodajstvo, kde sa predvádzate. Mne to len hovorili, že Raši bol včera v Správach a komentároch a hovoril, že tam bolo 152 ľudí.
Vážení Košičania, pozor, dajte pozor, 152. Ja si myslím, že oni vás majú dokonca odfotených. To nie že vás majú spočítaných, oni vás majú podľa mňa aj odfotených! (Reakcie z pléna.) A vážne, ale ako bez všetkej srandy. Ja tam hovorím, že tam bolo 200 ľudí. To znamená, že ak bolo 152, čiže bolo 48 ich. Rozumiete?! Že čiže tam bolo... (Zasmiatie sa rečníka.) A tých 48 ľudí proste urobili poriadnu dokumentáciu celého toho príbehu. A presne s tým sa tam tí ľudia boria. So strachom, vážení. 152 ich bolo? No však pán Raši to povedal.
Vážení, všimnite si, nepovedal okolo, on povedal 152. (Smiech rečníka.) Ja si myslím, že je niekde založených 152 fasciklov. (Povedané so smiechom.) Viete, že tam je streda, Košice, Hlavná - a je to tam. Bol si? Nebol si? Bol si? Nebol si? Ako proste 152, presne.
Takže, pán minister, na vašu otázku. Ja si myslím, že tam bolo 200 ľudí. Ale keď vy vravíte 152, takže asi, predpokladám, 48 agentov tam bolo od vás, dobre? Ja neviem, ja som to nevidel, ktorý je agent. Predpokladám, že to máte veľmi dobre zmapované. Dobre? Ja si myslím, že 200 ľudí je dosť. Na dnešné pomery, na dnešnú mizériu, na dnešnú atmosféru strachu, vážení, 200 ľudí je dosť.
A ja vám dám ponuku. Viete, akú vám dám ponuku? Veľmi dobrú. Počúvajte dobre. Ja viem, že vám leziem na nervy, ja viem, že vám hrozne leziem na nervy, viem, že by ste ma najradšej utopili v lyžke vody. Dám vám veľmi dobrú ponuku. Chcete mať pokoj odo mňa? Povedzte Pavlovi Paškovi, nech zoberie 200 ľudí, nech prídu pred môj dom, nech sa pred nich postaví a povie, zakričme spoločne: "Vráť mandát!" Keď to urobia trikrát, bude ich 200 a povie to Pavol Paška, tak ho položím, ten mandát. (Rečník pobúchaním rukami na rečnícky pult naznačil položenie mandátu.) A máte pokoj. Máte pokoj! Je to dobrá ponuka? Budete mať pokoj. Na tri mesiace, či koľko je, budete mať odo mňa pokoj. Stačí 200. To SMER ľavou zadnou dá.
Prosím vás, je vás 83. To, keď to do týždňa, ale, pozor, nie zas ja budem čakať, kedy prídete. Do týždňa vám dám možnosť. Dobre? Máte týždeň na to, týždeň na to, vážení, aby Pavol Paška zozbieral 200 ľudí, príďte mi pred dom. Ja sa nebojím. Vyjdem na balkón a chcem sa pozrieť tým očom (pozn. red.: správne "tými očami"), ja ich chcem konečne vidieť. Chcem konečne vidieť tých ľudí, ktorí sú tí vaši ľudia, ktorí pôjdu za Pavlom Paškom! Ja chcem vidieť ľudí, ktorí budú nasledovať Pavla Pašku a budú kričať pred Hlinovým domom: "Odstúp!" Ja ich chcem vidieť. Ja sa postavím na ten balkón, počkám si a čestné slovo hovorím, keď trikrát zakričia: "Vráť mandát!" vzdám sa mandátu. Dobre? Dobrá ponuka?
Keď nie, vrátim sa do Košíc, vrátim sa do Košíc, ja neviem, kde vy to tam všade bývate, dobre, a ešte, vážení, sme neskončili. Ešte sme neskončili, lebo ja to pre tých Košičanov urobím a pre ľudí z Košíc, lebo tí ľudia to reálne povedali. Tí ľudia povedali, že chcú, aby ste odstúpili. Vy nepočúvate, nepočúvate, ignorujete, stále si myslíte, že ste na koni. Raz tá doba príde, že sa to zlomí.
To je podľa mňa veľmi férová ponuka, veľmi férová ponuka. Ak aspoň trošku férovosti v sebe máte, tak očakávam, že férovo zareagujete.
Ďakujem.
Skryt prepis
