Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ústav pamäti národa je o našej histórii, o našej minulosti, ale o tej temnej histórii, ktorou sa určite nemôžeme chváliť a hrdiť, skôr nás musí mrzieť a možno viacerí za ňu sa aj hanbíme. Ale si myslím, že takýto ústav je potrebný aj preto, že sa hovorí, že národ, ktorý si nepamätá svoju minulosť, je odsúdený ju prežiť znova. Pochybujem, že by niekto chcel prežívať znova mnohé tie veci, ktoré sa diali za komunizmu, alebo keď sme vyviezli do plynových komôr našich spoluobčanov za Slovenského štátu.
A k osobe Františka Mikloška veľmi krátko. Aj v tých kuloárnych diskusiách som občas počul, že sa ho niektorí obávajú. No musím povedať, že keby mal byť predsedom Ústavu pamäti národa niekto, kto vidí tú minulosť takpovediac ako červené súkno, tak by som za neho nehlasoval, ho nepodporil tiež, i keď mám osobné, nie dobré skúsenosti s komunizmom, ale o tom nechcem hovoriť. Ja si myslím, že v prípade Františka Mikloška to určite tak nie je. Je to človek, ktorý má za sebou istý príbeh, isté jasné vyhranené postoje a ktorý aj vzhľadom na svoje skúsenosti, ale aj na svoj vek, už nehľadí na veci z pohľadu časnosti zajtrajška a nejakých tých politických bodov, ale už z trochu iného pohľadu.
A druhá vec, ktorú pokladám za veľmi dôležitú, i keď tá je dôležitá aj pri iných pozíciách. Viete, príbeh Františka Mikloška a jeho schopnosť stáť za svojimi názormi a postojmi, i keď to bolelo, je vec, ktorá je vážna. Nie vždy, ja vnímam, ani ja som sa s ním vždy nezhodol, dokonca viete, že sme sa politicky rozišli, ale táto vlastnosť je mimoriadne cenná. František Mikloško určite nie je trstina klátená vo vetre. Myslím si, že je to dôstojný reprezentant na túto pozíciu.
A chcel by som poprosiť kolegov z vládnej strany, aby zvážili svoje rozhodnutie pri hlasovaní a podporili návrh Františka Mikloška na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny o rokovaní výboru k prerokovávanému bodu programu návrh na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Národná rada na svojej 11. schôdzi v novembri ani v opakovanej voľbe nezvolila z vtedy dvoch navrhnutých kandidátov na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa ani jedného, preto pán predseda Národnej rady spolu s predsedom výboru pre ľudského práva vyhlásil novú voľbu a stanovil termín, aby do 15. januára poslanci, respektíve poslaneckého kluby, navrhli svojich kandidátov.
Aj sa tak stalo. K termínu rokovania výboru do 22. januára boli podané dva návrhy, tak ako spomenula pani podpredsedníčka, poslanecké kluby KDH, SDKÚ, MOST - HÍD, SaS a OĽaNO navrhli spoločného kandidáta Františka Miklošku. A poslanecký klub za stranu SMER navrhol pána Juraja Kalinu.
Výbor návrhy prerokoval a konštatoval, že obidvaja navrhnutí kandidáti spĺňajú zákonom predpísané podmienky na voľbu za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Chcem informovať a potvrdiť to, čo pani podpredsedníčka pri uvádzaní bodu programu uviedla, že navrhovateľka pani podpredsedníčka Národnej rady Laššáková v zmysle § 5, pardon, čl. 5 volebného poriadku vzala späť návrh na voľbu pána Mgr. Juraja Kalinu. A jediným kandidátom v tejto chvíli na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa zostáva kandidát František Mikloško.
Chcem informovať ešte, z hľadiska ďalšieho procesného postupu pri voľbe, že ak v prvom kole voľby nebude zvolený navrhnutý kandidát, opakovaná voľba sa nekoná. Takto sme prijali návrh volebného poriadku pri voľbe funkcionárov, ak je kandidát len jeden.
V tom prípade, ak nebude zvolený, zostane miesto predsedu ústavu, správnej rady neobsadené, a postup budeme musieť zopakovať.
Pani podpredsedníčka, skončil som a chcel by som aj vzhľadom na túto skutočnosť poprosiť poslancov, aby podporili návrh kandidáta Františka Mikloška.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 110 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z. Je to tlač 340.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne s právom Európskej únie. Z doložky vybraných vplyvov je zrejmé, že predkladaný návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona a návrh zákona tiež obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. januára 2013 č. 330 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od jeho prerokovania, teda tohto návrhu zákona, v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega, zaujala ma jedna vec, a to podpora výskumu a vývoja. V minulosti každý rezort podporoval výskum a vývoj a jednoducho peniaze sa vynakladali naozaj častokrát na to isté. V roku 2004 po prijatí zákona o APVV jednoducho bola snaha a postupne sa išlo zjednocovať, aby výskum a vývoj bol podporovaný a gestorovaný z jedného rezortu. Toto je krok späť, ktorý si myslím, že nie je dobrý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne aj kolegovi Přidalovi za to, že doplnil moje, by som povedal, také ľudovou rečou zrozumiteľné vystúpenie odborným dovysvetlením.
Pán kolega Bagačka, ja, teda vy ste poslanec Národnej rady a vystupovali ste tak politicky ako ja. Ako o tom, že dopredu pripravené vystúpenia? Môžem vám dať svoje poznámky, ktoré som si písal, ako sme začali rokovať a dokonca som ich ani nepoužíval, lebo ani to nebolo potrebné. Ale, pán kolega, ja by som rád s vami diskutoval. Naozaj, vystúpte v rozprave a odpovedzte na moje otázky, ktoré som položil ministrovi, a ani potom nemusí minister vystupovať. Ale odpovedali ste vy na niektorú z otázok, ktoré sme tu položili? Ak je pravda, že Hatina a Kmotrík za minulý rok dostanú 12 mil. eur doplatok a že sa na to poskladajú ľudia v tých bytoch, činžiakových, v Leviciach a v iných mestách, kde odoberajú tú energiu, a budú ďalších pätnásť rokov odoberať, teda dostávať takéto doplatky, pätnásť rokov, ak schválime zákon v tomto znení, prosím vás, veď to je vážna vec.
Keď s tým prišiel do parlamentu minister Malatinský, bola to jeho zodpovednosť. Keď ste to vy schválili hlasovaním a posunuli do druhého čítania, už je to aj na vás. Ale teraz už je to na Ficovi, naozaj, toto je lúpež desaťročia. Tí odborníci vám to vysvetlia, ak teda tomu vy nerozumiete a budete počúvať, v čom to spočíva. Ale naozaj je to o tom, že niekto bude dojiť štát, ale v konečnom dôsledku tých ľudí, čo platia energie. Tí chudobní, ktorým ste sľubovali istoty, pán kolega. Naozaj, ak sa vám to nezdá byť odborné, čo hovorím, ale ja som tu na to, aby som to hovoril tak, ako mi to zo srdca ide. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Brocka, ono je to tak, že teraz zákon v tom pozmeňováku pána Kondróta bude môcť regulovať doplatok, a to v závislosti od rozsahu rekonštrukcie, ale táto regulácia sa netýka hlavnej zložky výkupnej ceny, a to ceny energie na straty, ktorá bude vyplácaná v plnej výške. Pre paroplynky, ktoré predávajú za trhové ceny a ktoré sú 2,3, na dve tretiny dňa nižšie, ako je ročne fixovaná cena energie na stratok, doplatok môže byť kľudne aj nulový. Hlavne, že budú mať fixovanú predajnú cenu za 24 hodín denne, 365 dní v roku, čo by pre nich znamenalo zlatú baňu, navyše istú, ďalších pätnásť rokov.
Ja si naozaj myslím, pán kolega Brocka, že tento zákon treba stiahnuť a dať ho do riadneho pripomienkovacieho konania, pretože v priebehu mesiaca najprv bola podpora obmedzená do 300 megawattov, potom bola podpora neobmedzená. Teraz sa zase vraciame, ten bod vyhadzujeme, ostáva tam len tá pôvodná podpora.
Vôbec ešte nevieme analyzovať, prečo je tam zahrnutý bod 2, nikto nám to nevysvetlil. Jednoducho takto sa nedá robiť, že nás tu stále staviate pred nejaký pozmeňujúci návrh. Jeden je oproti tomu pôvodnému o 180 % otočený. Ako nerobte z nás naozaj hlupákov! Stiahnite ten zákon, dajte to do riadneho legislatívneho procesu.
Pán poslanec Kondrót, vy ste chceli tento návrh predstaviť na energetickej komisii, takú som mal informáciu. Prečo ste ho nepredstavili tam, aby sa tí odborníci mohli k nemu vyjadriť? Jednoducho ja tomuto nerozumiem a hľadám za tým len ďalšiu lumpáreň.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dnes by som mohol byť spokojný a nemusel by som emócie vyvolávať, pretože my ako opozícia sme boli úspešní, relatívne úspešní. Vy ste to chceli cez vášho ministra, tento paškvil, také názvy alebo také nálepky tohto zákona tu odznievali, schváliť ako posledný zákon minulého roka. Prešiel takmer jeden a pol mesiaca, keď sme sa znovu zišli, nebude to posledný zákon minulého roka, možno to bude prvý zákon tohto roka, ale je tu aj iná zmena.
Vy ste prišli s pozmeňovacím návrhom a hovoríte tomu, že zásadný pozmeňovací návrh. No, neviem, či to je zásadný pozmeňovací návrh. (Oponujúci hlas spravodajcu.) Pardon? Váš predseda, predseda parlamentu hovoril o tom, že poslanci SMER-u predložia pri rozprave, tak som predpokladal, keďže iný za SMER nevystúpil, iba vy, pán spravodajca, tak predpokladám, že toto je ten zásadný návrh na zmenu. No veď sa to dozvieme, čo je tá zásadná zmena. Zatiaľ z toho, čo je v tom pozmeňovacom návrhu, tak to vyzerá tak, že kradnúť sa nebude cez jeden kanál, ale cez možno niekoľko, alebo niektorí iní, a bude ich viacej, ktorí sa namastia pri tomto zákone.
Ale skúsim to inak. Ja som čakal, dámy a páni, že dnes, keď začneme rozpravu, pán kolega, keď sme dnes začali rozpravu o tomto bode, tak som čakal, že vystúpi minister Malatinský a tak nám prehovorí do duše a nám povie, aké škody sme to napáchali, že sme ten zákon neschválili v skrátenom konaní toho 14. alebo 15. decembra, lebo to bol dôvod, pre ktorý sme mali o tom rokovať v skrátenom konaní. Je 29. januára, ja by som poprosil ministra, že by nám vyčíslil, má na to aparát, aké škody, komu sa tá škoda stala? Štátu? Pán Fecko pekne povedal, že bezpečnostná rada nezasadala, čiže stav núdze alebo vojny nie je, takže druhý dôvod, veľké národohospodárske škody, ja by som bol zvedavý, aké sú to tie škody, ktoré Národná rada spáchala, že sme ten zákon v skrátenom konaní neschválili. Čiže čakám, že pán minister vystúpi.
Pre mňa bola milá zmena, že pán minister dnes v rozprave vystúpil. Ale musím povedať, že, pán minister, vy nie ste vtipný. Tou vašou poznámkou, že nebudete hovoriť dlho, lebo je tu prihlásených ešte veľa odborníkov, vy ste neboli vtipný. Pán minister, vašou poznámkou vy ste boli drzý. Vy ak ste chceli diskutovať s odborníkmi, tak ten zákon mal ísť do riadneho pripomienkového konania a počuli by ste názor odborníkov. Ja sa nemám za odborníka v tejto oblasti a je mi ľúto, že musím strácať čas a hľadať aj v tomto pozmeňovacom návrhu, čo je podstata tej lumpárne, aj keď ju už šípim, aj keď ju už šípim, ale predpokladám, že sa k tomu vyjadria aj odborníci. To znamená, ak vy ste chceli diskutovať s odborníkmi, tak odborníkov v prvom rade vy neobchádzajte. My sme Národná rada, ja som poslanec Národnej rady, mňa sem poslali moji voliči a ja mám kontrolovať vládu, ja mám kontrolovať ministrov, ktorí chcú zneužívať cez našu legislatívu štát a zarábať na štáte. Alebo kryť tých, ktorí chcú zarábať na chudobe. Vy ste ministrom sociálnodemokratickej strany, ktorá sľubovala ľuďom vo voľbách istoty. A zatiaľ to vyzerá tak, že na tie vaše kšefty sa budú skladať tí činžiakoví chudobní ľudia, ktorí budú odoberať energie, či elektrickú alebo inú.
Pán minister, takto sa veci majú. A ak ten pozmeňovák, v ktorom vy akože ukazujete dobrú vôľu, že ustupujete, neustupujete. To, že nebude zarábať ten, čo má paroplynový cyklus, na dotácii za investície, že Hatina na tom nezarobí cez túto položku, tak zarobí cez inú, lebo ona aj pri minime investície bude mať garantované na 15 rokov, že distribučná sieť bude od neho odoberať energiu za ceny, pri ktorých on dobre zarobí.
A moja druhá otázka, aby som povedal, žiadosť na ministra, aby to, čo tu povedal poslanec Hlina, či je pravda, že páni, Hatina za minulý rok dostane 5 mil. eur, pán Kmotrík 7 mil. eur, a keď tento zákon schválime, že tak to budú dostávať a budú sa mastiť pätnásť rokov. Ak to je pravda, pán minister, tak naozaj si myslím, že vy nemáte právo sedieť na stoličke, na ktorej sedíte. Zatiaľ som toto považoval za potrebné povedať.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, nejako rýchlo som sa dostal k mikrofónu a mrzí ma to, že  som vás chvíľu zdržal vás hľadaním si potrebných papierov.
Ja by som tak povedal, že objavili sa tu nové námety, ktoré samozrejme nemám preštudované a samozrejme neviem, ako nakoniec dopadnú, čiže ja skôr niekoľko takých zásadných vecí, ktoré možno už budú aj nad rámec toho, čo sa navrhlo najmä pánom poslancom Kondrótom. Chcel by som sa podiviť na tom, že vlastne situácia je taká, že na základe zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla vlastne ÚRSO určí vo svojej vyhláške cenu za elektrinu vyrobenú u nás. Po vydaní rozhodnutia ÚRSO-om už konkrétnemu výrobcovi elektriny, alebo priznanie tejto ceny je cena garantovaná po dobu 15 rokov a celých 15 rokov sa jej hodnota nemení. To znamená, výrobca má 15 rokov garantovaný každoročný výnos za elektrinu a nezaujíma ho vôbec, aká je trhová cena elektriny. Ceny elektriny sú v regulačnej vyhláške nastavené výrazne nad trhové ceny elektriny v závislosti od použitej technológie výroby elektriny.
Systém podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, tento systém generuje náklady, ktoré sú v plnej miere prenesené na odberateľov elektriny a nie na štát, ako sa to často interpretuje v médiách, a to cez tarifu za prevádzkovanie systému. Táto tarifa sa objaví na každej faktúre za elektrinu. Odberatelia elektriny, ktorí takto platia podporu týmto obnoviteľným zdrojom energie, sú napríklad dôchodcovia, rodiny, školy, detské domovy, knižnice, nemocnice, obecné úrady a mestské úrady, živnostníci, obchodné spoločnosti, jednoducho všetci tí, ktorí majú elektromer. Je to akýsi nový druh výberu dane, ináč by sme ťažko zdanili dôchodcov, verejné inštitúcie a školy na podporu obnoviteľných zdrojov.
Podľa údajov, ako som si našiel na internetovej stránke ÚRSO, tak odberatelia elektriny podporili v roku 2011 napríklad viac ako tisíc subjektov. Uvediem veľmi rýchlo 11 subjektov, z ktorých každý bol podporený doplatkom v eurách za rok 2011 v hodnote viac ako 2 mil. eur. Sú to rádovo od 4, 5, 6 mil., napríklad Slovintegra Energy 4,1 mil., BIOENERGY Topoľčany 2,6, TEPLÁREŇ Považská Bystrica, žilinská tepláreň, martinská, zvolenská tepláreň cez 3,5, Mondi SCP 3,8, Slovenské elektrárne a vodná energia 2,3, Tepláreň Košice 5,7, Bioenergy Bardejov 4,5, Bukocel, a. s., 3,04 mil. a tak ďalej.
Je zaujímavé, že tarifa za prevádzkované systémy rástla veľmi prudko. Napríklad je to tarifa lomeno megawatty za hodinu, v 2009 to bolo 2,72, v 2010 už 6,3, v 2011 14,85, v 2012 15,7 a v 2013 je to 19,88. Čiže vzhľadom na rok 2009 je to nárast o 630 %, 630 percent. Z tejto tarify ide podpora na obnoviteľné zdroje energie a na tie vysoko účinné kumulované výroby elektriny a tepla, je to takto: 2009 - 0,46 eura, 2010 - 3,10, 2011 - 11,04, 2012 - 13,3, 2013 - 16,19. Čiže ten nárast je o 3 387 %, čiže obrovský nárast. Je to podľa rozhodnutia ÚRSO.
Takto budú náklady na podporu pre všetky podporované zariadenia v roku 2013 asi 390 mil. eur, v 2013, čo zaplatia odberatelia elektriny na Slovensku, aby podporili výrobcov obnoviteľných zdrojov. Tento obrovský medziročný nárast týchto taríf za prevádzkovanie systému v rokoch 2010 a viacej spôsobil ÚRSO pod vedením svojho predsedu pána Holienčíka. A je to v nastavení prehnane štedrých cien elektriny na prvý rok účinnosti nového zákona. Je to príklad nezodpovednosti a nekompetentnosti ÚRSO, takéto nastavenie cien elektriny pre fotovoltaické elektrárne napríklad na rok 2010, a to 430 eur za MW/h pre malé elektrárne a 425 pre veľké elektrárne. Pritom výrobcovia, ktorí dostali tieto ceny v rozhodnutí úradu, ich budú mať nezmenené 15 rokov až do roku 2025 a tým budú 15 rokov neprimerane dotovaní odberateľmi elektriny z celého Slovenska. Poznamenávam, že v Nemecku boli v roku 2010 ceny elektriny, podpora fotovoltaických elektrární v rozmedzí 230 až 250 eur/MW, čiže podstatne menej. Podpora tak znamená v roku 2013 35 % ceny komoditnej elektriny pre domácnosti, čo je neúnosné pre domácnosti, ako aj pre podnikateľské subjekty, ktoré ohlasujú stratu konkurencieschopnosti svojej produkcie na otvorených trhoch.
Teda mám tu teraz niektoré konkrétne kritiky novelizačného bodu 7, novelizačného bodu 12 a novelizačného bodu 19, ale nechcem vás nimi zaťažovať, pretože o nich sa už veľa hovorilo, a aj tak isto novelizačného bodu 29. Takže mne sa zdá serióznejšie si radšej doma ešte raz preštudovať to, čo sa už dneska navrhlo, alebo o čom sa hovorilo, a prípadne sa ešte k tomu zajtra znova vrátiť. Ja som z tých dôvodov, ktoré som chcel prečítať, ale je to na dve, tri strany, navrhoval, aby body 7 a 29, novelizačné body, sa vypustili. A tak isto som navrhoval znenie novelizačného bodu 9 tak, aby v § 3 ods. 6 znel, že "podpora podľa ods. 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenie výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky. Podpora podľa ods. 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do jedna megawatt po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny". Teda navrhujem z § 3 ods. 6 vypustiť ustanovenie o podpore pre rekonštruované alebo modernizované zariadenie výrobcov elektriny preto, keď už majú odberatelia elektriny na Slovensku dotovať výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, nech dotujú len nové zariadenia a nie stále dookola staré zariadenia, ktoré majú, alebo robia iba minimálne rekonštrukčné zásahy.
Opakujem, že tie závery a moje návrhy sú pravdepodobne už dané aj inými, aj ja som nejaké podpísal, napríklad poslancovi Přidalovi a ďalším, takže k tomu, či sa k nim ešte vrátim, sa rozhodnem po podrobnejšom preštudovaní materiálu a návrhoch, ktoré dnes padli.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď som v skrátenom legislatívnom konaní 13. decembra vystúpil ako druhý po Danielovi Lipšicovi a položil som pánovi ministrovi dve zásadné otázky, čakal som, že na nich bude zodpovedané. Prešiel mesiac a pol a tie dve zásadné otázky, prečo tento zákon máme v parlamente, nie sú zodpovedané.
Pán minister, pýtal som sa vás už vtedy, prečo skrátené legislatívne konanie? Prečo v čase, keď Národná rada mala ešte okolo 35 bodov na prerokovanie, pred Vianocami, po troch týždňoch rokovania, odrazu tento zákon? Pre koho je dobrý tento zákon?
Stále si myslím, že nie je dôvod, aby novela išla v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky skrátené legislatívne konanie môže byť uplatnené za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Obyvateľom Slovenskej republiky nehrozí podľa súčasného znenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov priame nebezpečenstvo ani štátu hospodárske škody. Nie je to vyčíslené ani v doložke vplyvov. Slovenskej republike nehrozí arbitráž ani iné konanie Európskej únie vo veci porušenia zmluvy. Jediným zmyslom skráteného legislatívneho konania je naozaj podpora "pépecečka" finančnej skupiny Penta, ktorej končí zmluva na podporu takto vyrobenej energie.
Druhá zásadná otázka bola, skúste si na to spomenúť, kto priniesol tento zákon do Národnej rady? Pýtal som sa vás vtedy, ste to vy, je to pán Holienčík alebo premiér Fico, alebo finančné skupiny, mecenáši, akcionári SMER-u? Prešiel deň a váš tlačový hovorca povedal, že tento zákon nebol pripravovaný na ministerstve hospodárstva. Prešiel deň a premiér Fico cez médiá odkázal predsedovi parlamentu, že požiadal predsedu parlamentu, aby sa odložilo hlasovanie o tomto zákone. Aká pozornosť od premiéra vlády Slovenskej republiky o tento zákon. Prečo sa takto zaujímal? Veď sme mali okolo 80 bodov programu a ani o jeden zákon sa takto živo nezaujímal premiér. Kto je za týmto zákonom? Ste len nosičom tohto zákona v tomto pléne?
Pán minister, keď ste boli nominovaný do vlády Roberta Fica ako nestraník, ako nečlen SMER-u, tak sme sa viacerí nádejali, že ste tam odborníkom a budete napĺňať programové vyhlásenie SMER-u, v ktorom sa niekoľkokrát opakuje ako zbožné prianie hospodársky rast. Naozaj, ak by ste svojou činnosťou v tejto vláde napĺňali toto programové vyhlásenie, hospodársky rast Slovenskej republiky založený na znižovaní nezamestnanosti, tak by sme boli všetci veľmi radi. Bolo by veľmi vhodné, aby ste kolegom, straníckym funkcionárom, ktorí sú ministrami, vysvetlili na rokovaní vlády, že zvyšovať dane a odvody, keď sa to robí, tak nenastane zvýšenie hospodárskeho rastu. Ak ste odborník a chlap na svojom mieste, mali by ste im to vysvetľovať a nie nosiť takéto návrhy zákona o tom, aby štát podporoval jednu finančnú skupinu. O tom je skrátené legislatívne konanie tohto zákona, inak by tento zákon mohol ísť v štandardnom legislatívnom procese do medzirezortných pripomienkových konaní, mohli by sa k ním vyjadrovať všetci odborníci a všetci zúčastnení. Z toho by sa vycibrilo to najlepšie, to by prišlo do Národnej rady a k tomu by sa potom vyjadrovali poslanci. A nie takto pozmeňujúcimi návrhmi, ako predložil dneska pán Kondrót. Mimochodom, pozmeňujúci návrh pána Kondróta ešte nie je schválený, takže tí vystupujúci, ktorí budú hovoriť o tom, že už nie je 300 MW, ale 200 MW, nie je schválený. Ja viem, že v tejto Národnej rade je tak, že s čím príde poslanec SMER-u, je to okamžite schválené. Ale táto Národná rada je a mala by byť o nejakej diskusii, z ktorej budú vyplývať čo najlepšie riešenia.
Takže, pán minister, vaša činnosť ako ministra hospodárstva by mala byť o tom, aby sme na Slovensku znižovali nezamestnanosť, o ktorej sme už tu dneska toľko hovorili, ktorá sa takto rapídne dvíha medziročne, a ľudia to veľmi pociťujú. A o tom, aby hospodárstvo nám rástlo. Lebo bez toho nebudeme znižovať nezamestnanosť.
Skúsim teraz trošku odborne predsa len o tomto zákone niečo povedať. Na jednej strane tento zákon znižuje podporu obnoviteľných zdrojov, to znamená solárnych elektrární, vodných elektrární. Na druhej strane podporuje viacej fosilné palivá, medzi ktoré patrí aj zemný plyn. To už len je podpora obnoviteľných zdrojov! Na jednej strane podnikatelia kričia, že majú vysoké ceny elektriky, a na druhej strane vládny návrh včleňuje do podpory ďalšie zdroje, ktoré predražia ceny elektriky. Vysvetlím, citujem z dennej tlače, denník Pravda, článok "Elektrika firmám stúpla skokovo", 19. január 2013, budem citovať: "Zástupcovia podnikateľov žiadajú zníženie poplatkov za elektrinu, ktoré inkasujú monopolné spoločnosti. Napríklad firmám na strednom Slovensku v novom roku stúpli poplatky za prenos elektriky o 14 percent. Firma s ročným odberom 300 megawathodín si tak priplatí takmer 3000 euro. V roku 2012 bola tarifa za prevádzkovanie systému," na to chcem upozorniť, lebo tomu sa ešte budem ďalej venovať, takže "tarifa za prevádzkovanie systému bola asi 21,5 eura za megawathodinu, po novom roku je to 27,8 eura, čiže poplatky sa zvýšia asi o 6,3 eura," spresňuje Tibor Gregor z Klubu 500, v ktorom sú združení najväčší zamestnávatelia na Slovensku. Najviac stúpla tarifa za prevádzku systému, prostredníctvom ktorej všetci odberatelia prispievajú na podporu pre slnečné elektrárne, na ťažbu uhlia na Hornej Nitre či paroplynové cykly.
Podľa šéfa energetickej sekcie Slovenskej obchodnej priemyselnej komory Roberta Zelenaya by takýto vývoj mohol spôsobiť zatváranie priemyselných fabrík na Slovensku. "Bolo by dobré podporu v blízkej budúcnosti obmedziť alebo zastaviť, lebo jej výška je na dostatočnej úrovni a pravdepodobne spĺňa aj tak naše záväzky voči Európskej únii," navrhuje Zelenay. Časť viac ako 6-eurového nárastu pokrylo vlaňajšie zlacnenie elektriky, ktoré sa udialo na medzinárodných burzách. Cena klesla zhruba o 4 eura za megawathodinu. Napriek tomu však podnikatelia varujú, že elektrina na Slovensku je pre vysoké regulované poplatky zrejme najdrahšia v Európskej únii. Slovenský priemysel spotreboval veľké množstvo elektriky. "Byť konkurenciaschopný pri týchto cenách je viac ako ťažké," dodáva Tibor Gregor.
Súčasné ceny elektriky sa nepozdávajú ani podnikateľom združených v Americkej obchodnej komore v Slovenskej republike. Zástupcovia komory preto na včerajšom stretnutí požiadali ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby spoločne našli opatrenia, ktorými by sa dali ceny elektriny pre podniky znížiť. "Vnímame ceny elektrickej energie ako veľký problém. Veríme, že sa nájdu nejaké riešenia," povedal agentúre SITA po stretnutí s ministrom hospodárstva predseda energetickej komisie Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike Milan Veselý."
Dovoľte mi, dámy a páni, spomenúť analýzu, ktorá bola schválená vo vláde 1. júna 2011, Analýza systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a návrh na jeho prehodnotenie. Všetkým, ktorí by mali záujem sa hlbšie vzdelávať v tejto problematike, by som odporúčal, aby si túto analýzu, a návrhy riešenia a prehodnotenia, naštudovali túto analýzu. Nebudem ju čítať celú, ak by bolo potrebné, pred Vianocami som to bol pripravený, má asi 20 strán, ale teraz len z toho chcem vypichnúť veci, ktoré som pred chvíľou spomínal. A to je, napríklad na strane 10 je graf, ktorý znázorňuje zložky taríf za prenos elektriky na Slovensku, a porovnáva to s ostatnými krajinami Európskej únie. Čuduj sa svete, máme tento prenos elektriky najdrahší v Európskej únii. Najdrahší v Európskej únii. Vysoké poplatky za prenosové služby sú ovplyvniteľné vysokými nákladmi na systémové služby, konkrétne nákladov na krytie nákupu podporných služieb kvôli zachovaniu stability, bezpečnosti a spoľahlivosti prenosovej sústavy. Podporné služby nakupuje SEPS, a. s., od poskytovateľov podporných služieb. Aj keď ÚRSO náklady na nákup týchto služieb každoročne znižuje, stále zostávajú niekoľkonásobne vyššie ako napríklad v Belgicku, ktoré má podobne ako Slovenská republika vysoký podiel elektriny vyrobenej z jadrovej energie. Samozrejme, na konci tejto analýzy sú aj návrhy na riešenie alebo na prehodnotenie systému podpory. Jedným z týchto bodov je stanovenie výkupných cien, rešpektujúce minimalizáciu dosahu na cenu elektriny, tam má, samozrejme, nezastupiteľnú ÚRSO. Ale jedna veta z toho dokumentu: "Preto je potrebné, aby ÚRSO zodpovedne pristupovalo k stanoveniu výkupných cien."
Ale druhý bod z tohto návrhu na opatrenia by som spomenul, ktorý tu ešte nebol spomínaný, a to sú aukcie. Aukcie: "Vysoký záujem investorov o výstavbu zdrojov na využitie veternej, slnečnej energie, teda zdrojov, ktoré sa vyznačujú fluktuáciou výroby, môže pri realizácii zámerov bez primeranej regulácie spôsobiť problémy v elektrikačnej sústave. Preto sa navrhuje opatrenie, pri ktorom sa určí požadovaný inštalovaný výkon na dané obdobie, a investori sa budú uchádzať o výstavbu týchto elektrární. Výber projektov bude fungovať na princípe reverznej aukcie. Reverzná aukcia predstavuje model s dynamickým klesajúcim oceňovaním s orientáciou na kupujúceho. Na začiatku aukcie je stanovená dĺžka trvania aukcie s maximálnou cenou, ktorú je kupujúci ochotný zaplatiť za obstaranie." Tým kupujúcim je, samozrejme, štát. "Vyhlasovateľ aukcie určí maximálnu inštalovanú kapacitu pre daný rok pre zdroje s fluktuáciou výroby tak, aby bola v zhode s očakávanými príspevkami výroby, ktoré sú uvedené v národnom programe na podporu obnoviteľných zdrojov. Investori podávajú svoje ponuky na výstavbu elektrární, pričom vedia, že budú uspokojení tí, ktorí podajú najnižšie požadované výkupné ceny energie.
To znamená, že počas aukcie je vytváraný tlak na minimalizáciu výkupnej ceny. Vyhlasovateľom aukcie bude jeden z nasledujúcich subjektov, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky alebo organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. A už to množstvo inštalovanej kapacity bude známe dopredu a určí ho ministerstvo hospodárstva v spolupráci so SEPS-om, a. s., tak, aby boli naplánované ciele v národnom operačnom programe na podporu obnoviteľných zdrojov a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrikačnej sústavy."
V tomto dokumente sa ešte píše o preskúmaní zmeny hraníc podpory: "Z dôvodu vytvorenia podpory rekonštruovaným zariadeniam s inštalovaným výkonom nad 30 MW, v situácii, keď táto podpora nie je nevyhnutá, je náležité preskúmať možné spôsoby zníženia týchto nákladov. Vzhľadom na pôvodný zámer zákona o podpore obnoviteľných zdrojov podporovať decentralizované," podotýkam decentralizované, "a nové zdroje na výrobu elektriny je vhodné zvážiť zníženie hraníc podpory tak, aby sa zefektívnili náklady na dosiahnutie cieľa obnoviteľných zdrojov. Zmena systému podpory nebude mať dopad na už existujúcu garantovanú podporu veľkých vodných elektrární, pretože podmienky podpory pred zmenou legislatívy zostanú zachované."
Dámy a páni, pýtam sa, o čo vlastne vláde Roberta Fica pri predkladaní tohto návrhu zákona ide? Ja som sa v programovom vyhlásení vlády nedočítal, že vláda ide podporovať výrobu elektriny z fosílnych palív. V pôvodnom návrhu zákona ešte pred vaším pozmeňujúcim návrhom, ktorý pravdepodobne bude prijatý, bolo, že ideme podporovať ešte s vyšším výkonom, ako je 200 MW. Pritom v tom dokumente, o ktorom som pred chvíľou, z ktorého som čítal, v tej analýze sa písalo o tom, že treba zvážiť práveže zníženie hraníc podpory. Presne o tom, o čom hovoril Alojz Hlina, že tí veľkí, silní, ktorí vysoko účinne vyrábajú, prečo tí by práve mali byť podporovaní. Chceme donekonečna podporovať rekonštrukcie týchto veľkých výrobcov, aby sme majiteľom pravidelne garantovali ich zisky? Chceme mať v elektrikačnej sústave taký nadbytok zdrojov, aby sa doň nezmestili dokončované bloky v Mochovciach? Alebo táto vláda rezignuje na dokončenie Mochoviec? Mali by sme, ešte raz podotýkam, obmedziť výstavbu a rekonštrukcie veľkých zdrojov. Mali by sme povedať, čo vlastne chceme, a nezakrývať to občas v debatách o tom, že ideme podporovať U.S. Steel týmto spôsobom. Myslím si, že U.S. Steel, či zostane na Slovensku alebo odíde preč, tak toto nie je preňho kľúčové. Mimochodom U.S. Steel Košice má inštalovaný výkon 188 MW.
Myslím si, že doterajšie znenie zákona sa snažilo podporovať decentralizáciu zdrojov aj pri stanovení hranice 125, respektíve len v presne vymedzenom prípade, keď bola podpora vyššia, tak bola hranica obmedzená 200 MW. Zvyšovať v žiadnom prípade nie, skôr decentralizovať a znižovať.
Preto na záver mi dovoľte, na záver prečítam svoj pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynie z toho, čo som hovoril. Ale ešte raz by som veľmi rád zopakoval, ak by tento zákon išiel v štandardnom legislatívnom procese do medzirezortného pripomienkovania, ku ktorému by sa mohli vyjadrovať odborníci a všetci dotknutí, tam by sa vyprecizovali tie všetky problémy, na ktoré dneska narážame. Preto by som vám odporúčal, pán minister, stiahnite tento návrh zákona a choďte do normálneho legislatívneho procesu, ktorý je naplánovaný v legislatívnych úlohách vlády.
Takže na záver mi dovoľte, aby som prečítal návrh pozmeňujúceho návrhu, ktorý vyplýva z predchádzajúcej debaty.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jana Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 334).
1. V čl. I sa text v bode 7 nahrádza novým textom:
"V § 3 ods. 3 v písm. a) sa číslo ,,125" nahrádza číslom ,,30" a v písm. b) sa číslo ,,200" nahrádza číslom ,,50"."
Odôvodnenie: Návrh novely zákona chce podporovať nové alebo existujúce zdroje s celkovým inštalovaným výkonom do 300 MW, ak je elektrina vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Ide o novú podporu, pretože doteraz hranica bola obmedzená na 200 MW. Zvýšenie podpory bude znamenať aj zvýšenie cien elektriny. Obnoviteľné zdroje, rovnako aj kombinovaná výroba, sú o decentralizácii zdrojov, teda o nižších výkonoch. Správny prístup je znižovanie hraníc podpory, lebo aj už súčasná hranica 200 MW je skôr o centralizácii zdrojov ako decentralizácii.
Dňa 30. 11. 2012 bola zverejnená štúdia SEPS, ktorá zhodnotila ďalšie využívanie slnečnej a veternej energie. Táto štúdia hovorí, že nie je možné stavať ďalšie zdroje, teda ani zdroje na kombinovanú výrobu z fosílnych palív, aby sa mohli aspoň čiastočne rozvíjať obnoviteľné zdroje. Uvádza sa v nej, že vzhľadom na reálne vysoké tranzity cez prenosovú sústavu Slovenskej republiky je potrebné poukázať na fakt, že súčasná skladba zdrojov plus plánovaná výstavba zdrojov s platným osvedčením od ministerstva hospodárstva plus plán inštalovania zdrojov obnoviteľných v súlade s Národným akčným plánom pre energiu z obnoviteľných zdrojov dostáva elektrikačnú sústavu Slovenskej republiky do stavov, kedy nie je možné plniť základné bezpečnostne kritérium N-1, resp. v ktorých je potrebné obmedzovať výrobu, resp. odstavovať v súčasnosti už postavené a prevádzkované zdroje. Z tohto dôvodu je potrebné odporučiť ministerstvu hospodárstva prehodnotiť postup pri vydávaní osvedčení pre výstavbu nových zdrojov elektriny a tiež prehodnotiť už vydané platné osvedčenia ministerstva hospodárstva na stavbu nových zdrojov elektriny tak, aby bolo možné naplniť hodnotu inštalovaných obnoviteľných zdrojov stanovené v Národnom akčnom pláne a splniť tak záväzok Slovenskej republiky ako člena Európskej komisie.
Predložený pozmeňujúci návrh znižuje súčasnú hranicu podpory na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW na novú hodnotu do 30 MW a ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20 % z doterajšej hodnoty do 200 MW na maximálnu hranicu do 50 MW.
2. V čI. I sa vypúšťa bod 9. Ostatne body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh vládnej novely ruší hranicu minimálnych 15 % investícii, konkrétne, že náklady na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriky musia byť vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti. To je pozmeňujúci návrh, ktorý predkladajú viacerí kolegovia vrátane Alojza Přidala.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 11. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh novely dopĺňa, čo sa nepočíta do využiteľného tepla. V dôvodovej správe sa uvádza, že uskutočnenie upresňuje, že teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu po výrobe bioplynu, ktoré vlastne predstavuje technologickú vlastnú spotrebu zariadenia, sa za využiteľné teplo nepovažuje a do dodávky využiteľného tepla sa nezapočíta. Technologickú vlastnú spotrebu zariadenia to však nepredstavuje, pretože je na každom výrobcovi bioplynu, či zvyšok odpadu energeticky spracuje alebo nie. Teda nejde o nevyhnutný proces súvisiaci s výrobou bioplynu. Veď ak niekto chce vyrábať brikety z tohto odpadu, tak je tam určitá pridaná hodnota, teda ide o zužitkovanie využiteľného tepla. Navyše táto zmena bude účinná od 1. januára 2013, teda aj pre rozostavané bioplynové stanice.
Toľko pozmeňujúci návrh, ktorý odovzdávam spravodajcovi.
Ešte raz vás chcem poprosiť, pán minister, stiahnite návrh zákona a nech tento návrh zákona ide do štandardného legislatívneho procesu.
Ďakujem za pozornosť..

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za pripomienku. Ale myslím si, že on nemusí byť rozsiahly počtom slov. Skutočne sú tam dosť dôležité zmeny, ktoré by si zaslúžili  určitú rozpravu, debatu, diskusiu. Škoda, že napríklad tento návrh, ak tento pozmeňovací návrh nezaznel aj na tej energetickej komisii. Myslím si, že bolo by to určite bývalo o niečo lepšie, ak teda už by sme ho nemali vracať do, čo som si istý, že aj tento procedurálny návrh neprejde, ale určite by stálo za to, ak by sme boli mali priestor na tejto energetickej komisii, ktorá je veľmi dobre obsadená. A práve sa čudujem, že takýto inštitút, takúto skupinu expertov v oblasti energetiky nevieme lepšie využiť, a tak isto, ktorí by mohli participovať, ako som už spomínal, aj na príprave jasnej koncepcie, či už celej energetickej koncepcie alebo v prípade expertov na obnoviteľné zdroje práve na oblasti obnoviteľných zdrojov, a určite by sme sa boli vyhli tým všelijakým problematickým bodom aj v návrhu tohto zákona a mohli by sme byť ďaleko spokojnejší s výsledkom.
Ďakujem.