Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážení kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie som pripravil na ten pôvodný návrh zákona, ktorý sme prerokovali ešte, ešte v decembri. Na druhej strane už aj skrz môjho kolegu a podpredsedu hospodárskeho výboru pána poslanca Kondróta máme tu pozmeňovací návrh, ktorý skutočne radikálne mení podmienky návrhu tohto zákona a ktorý by zrejme bolo treba prerokovať v hospodárskom výbore vzhľadom na to, že je jednak rozsiahly, ale na druhej strane má množstvo ďalších referencií, ktoré je veľmi ťažko momentálne zanalyzovať a povedať, aký to bude mať dopad na celkový návrh zákona a koho a akým spôsobom bude ovplyvňovať a či teda vôbec bude pozitívnym riešením pre oblasť obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla.
Ja začnem skôr tak komplexnejšie posudzovať ten návrh zákona z pohľadu celkovej energetickej politiky na Slovensku, či už sa to dotýka aj bývalých vlád, ale predovšetkým súčasnej, a čo hovorí o tom, že na Slovensku momentálne nemáme jasnú energetickú politiku, nemáme jasnú koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výbory elektriny a tepla. A skôr operatívne, flexibilne, lobisticky, neviem ešte, akým spôsobom to môžem nazvať, vláda reaguje na potreby, či už oprávnené alebo neoprávnené, trhu a teda samozrejme energetických spoločností. Ak by som teda mal hovoriť o celom trhu, tak ono sa zdá, naoko, že je to aj pre koncových spotrebiteľov, či už domácnosti a podniky, ale ono to nie je celkom tak. Čiže, ako som hovoril, v tomto procese absolútne absentuje jasná vízia, jasná koncepcia rozvoja energetiky tak v strednodobom, ako aj v dlhodobom horizonte.
Už pri predstavovaní vládneho programu v rámci rozpravy som aj upozorňoval, či už pána ministra priamo alebo vôbec svojím spôsobom až premiéra, sprostredkovane teda, aby sa pripravila jasná koncepcia rozvoja energetiky, pretože energetická bezpečnosť samozrejme spolu s potravinovou bezpečnosťou je to najdôležitejšie, čo na Slovensku by sme mali urobiť tak, aby Slovensko mohlo konštatovať, že žiadna kríza nás nepoloží na kolená a žeSlovensko bude nejakým spôsobom životaschopné aj v prípade takýchto ohrození. No, nestalo sa tak. Predpokladal som, že ministerstvo príde s koncepciou rozvoja obnoviteľných zdrojov, a ak chcete teda aj zároveň kombinovanej výroby elektriny a tepla, a následne od toho, samozrejme, že táto koncepcia prejde všetkými relevantnými subjektmi a odborníkmi, ktorí budú reagovať a budú vedieť zanalyzovať dostatočne, že toto je skutočne to, čo Slovensko potrebuje aj s ohľadom na to, čo sa deje v okolitých krajinách, keď už hovoríme o obnoviteľných zdrojoch, akými skúsenosťami prešli takí priekopníci obnoviteľných zdrojov, ako sú Nemci, ako sú v podstate Česi. Tu skôr narážam na obnoviteľné zdroje, ktoré sa dotýkajú práve fotovoltaiky, čiže využívania slnečného zdroja energie, potom veterných zdrojov energie a podobne.
Samozrejme aj systém dotácií, ktorý naštartovali, a po čase zistili, že absolútne tento systém dotácií je nedobrý, deformuje to trhové prostredie, do určitej miery nenapomáha k optimálnej cene za energie, svojím spôsobom robí problémy v oblasti prenosu, ale aj v distribúcii. V každom prípade to všetko sa transformuje do nákladov, ktoré zvyšujú v konečnom dôsledku ceny energií, a je treba, aby sme sa učili alebo poučili z týchto pochybení týchto jednotlivých okolitých krajín. A samozrejme aj v súlade potom s nejakou európskou stratégiou rozvoja obnoviteľných zdrojov a s rôznymi cieľmi, ktoré si dala Európa 20-20-20 napríklad, že máme do roku 2020 dosiahnuť métu 20 % podielu obnoviteľných zdrojov na spotrebu a podobne.
My sme svojím spôsobom len akosi zľahka oprášili, tak ako, bohužiaľ, to robili aj niektoré vlády dozadu, oprášili energetickú koncepciu, oprášili koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov, ale absolútne sme nerešpektovali, akým vývojom sa uberá oblasť energetiky. Nenastavili sme si jasné zrkadlo, aký potenciál obnoviteľných zdrojov na Slovensku máme, čo z toho môžeme urobiť. Akú dotačnú politiku nastavíme tak, aby firmy, spoločnosti, ktoré sa venujú, a teda jednotlivci samozrejme, ktorí sa venujú využívaniu obnoviteľných zdrojov, aby boli dostatočne motivovaní, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby sme tými dotáciami nedeformovali podnikateľské prostredie, teda to trhové prostredie v rámci snahy aj Európskej únie, aj ostatných teda zákonov, ktoré sme prijali, energetické a podobne, keď sa snažíme liberalizovať energetický trh. To znamená, že nechať väčší priestor ďalším hráčom tak, aby tu bola dostatočná konkurencia, aby bol tlak na ceny. Jednoducho, aby skutočne fungovalo trhové prostredie, aby sme nemuseli deformovať trhové prostredie prehnanými dotáciami, netransparentnými dotáciami, a v konečnom dôsledku opäť vytlačíme menších hráčov, ktorí sa na tomto trhu podieľajú. A preto návrh zákona vyzerá tak, že je tu veľká kritika, oprávnená, možno menej oprávnená, niektoré veci povedzme nie sú celkom zlé aj v tomto návrhu, ale zásadné veci sú nie dobre nastavené. Prehnala sa tu kritika. Určite, že množstvo podozrení priniesol ten návrh sám, že ide v skrátenom legislatívnom konaní, čo som tak isto sám presvedčený, že bolo to šité na mieru jednej či viacerých spoločností, ale to už sme dostatočne prebrali aj pri rozpravách, ktoré súviseli práve pri predložení tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, v prípade v prvom čítaní. Takže nechcem sa už k tomu v podstate vracať.
Ten fakt je jasný, že potom lepíme všetky možné pozmeňovacie návrhy k tomuto návrhu zákona a na poslednú chvíľu, tak ako sa to udialo aj teraz, keď pán poslanec Kondrót priniesol síce, myslím si, že naoko aspoň minimálne, ja som to pri tom počutí celkom akceptoval, ale hovorím, je ťažké ich okamžite nejakým spôsobom vedieť zanalyzovať, vedieť, aké, čo všetko a čo s tým súvisí. A preto hovorím, tá kritika je namieste. A najoptimálnejšie by bolo, ak by takéto pozmeňovacie návrhy boli ešte prerokované vo výbore pre hospodárske záležitosti, pretože takýto dôležitý zákon si to určite zaslúži.
Ja sa teraz predsa len dotknem niektorých konkrétnejších vecí, aj keď už teraz budem mať zrejme problém a budem narážať na tento pozmeňovací návrh, ktorý už bol prednesený. Takže zrejme niektoré veci, a keďže samozrejme som si takmer istý, že tento pozmeňovací návrh bude aj schválený minimálne väčšinou poslancov vládnej strany, takže už teraz budem trošku improvizovať, čo sa týka, ako to bolo a ako to možno bude. Začnem možno tak všeobecnejšie.
Vy, pán minister, tak isto aj predseda ÚRSO, stále pri argumentácii, prečo tento zákon je takto nadstavený, obyčajne argumentujete, že sledujete zníženie koncovej ceny energií a že toto môžu vlastne zabezpečovať predovšetkým zdroje, ktoré majú vyšší výkon a teda môžu vyrábať efektívnejšie. Samozrejme, že vo všeobecnosti to do určitej miery môže aj platiť alebo minimálne na prvý pohľad, ak teda nezoberieme do úvahy, že takéto zariadenia, energetické zariadenia, sa veľmi štedro dotujú, a my ako keby sme nevnímali celú tú bilanciu tých vstupov, čiže finančných nákladov, samozrejme, čo súvisí aj s dotáciami, a kdesi na konci cena ponúkaná pre koncových spotrebiteľov. Čiže v konečnom dôsledku sú to verejné zdroje, sú to zdroje našich daňových poplatníkov a tieto vstupujú do celého toho systému, čiže bilancia je jasná. Tá bilancia je jasná, že zdroj energie, ktorý je takto štedro dotovaný, a možno až prehnane dotovaný, v konečnom dôsledku zaťažuje cenu tejto energie, aj keď možno koncoví zákazníci si myslia, že tá cena je prijateľná. Nie je to celkom tak. Nie je to celkom tak. Samozrejme, potom tie zdroje chýbajú kdesi inde, či už povedzme v zdravotníctve alebo v ďalších sférach, ale nechcem už okolo toho veľmi špekulovať.
Návrhom zákona znižujete podporu rozvoja fotovoltaiky tak, aby sa podporovali iba zdroje s inštalovaným výkonom do 30 kW namiesto súčasných 100 kW. Tu samozrejme potom prichádzajú rôzne otázky a stretávam sa s mnohými ľuďmi, a prečo potom nie 20 kW, prečo nie 50 kW. Obyčajne sa to obhajuje tým, že je to pasované na priemerný výkon, na priemerné plochy na strechách či už nejakých prevádzkarní, rodinných domov a podobne. Všetko je to skutočne veľmi subjektívne. A tu opäť bolo treba urobiť ďaleko širšiu diskusiu k tomu, ako napasovať výkon. Sú to dosť chabé argumenty. A opäť sme vlastne len pri tom, čo som hovoril na začiatku, že chýba tu jasná koncepcia aj podpory obnoviteľných zdrojov a teda samozrejme okrem toho, že ktoré z týchto zdrojov budú ešte podporované s nejakou prioritou.
Čo sa týka bodov 17, 18, čiastočne bod 7, cielená podpora spaľovania zemného plynu ako takého v zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla so zameraním na generovanie elektriny. Pričom v týchto väčších zdrojoch, síce sa hovorí, že sme o tých 300, do tých 300 MW, respektíve teraz už je to v tomto spoločnom návrhu alebo v spoločnej správe v podstate už neobmedzené, ktoré sa po novom majú vlastne zaradiť do podpory podľa tohto zákona 309, sa neuplatňuje podmienka 20 % podielu OZ na tomto palivovom mixe. V bode 9 v podstate priznávate doživotnú podporu vo forme garantovanej ceny a prevzatia zodpovednosti za odchýlku pre zdroje do 1 MW, na ktoré sa vzťahuje opäť podpora z tohto zákona. Tak isto, čo ma trochu trápi, aj keď už teraz je to vylepšené týmto pozmeňujúcim návrhom, to je pozícia alebo postavenie ÚRSO v celom tom procese, ktorý subjektívne bude rozhodovať o tom, ktoré existujúce zdroje obnoviteľných zdrojov alebo paroplynové cykly, čiže kombinovaná výroba s inštalovaným výkonom, teda už neobmedzeným teraz, ktoré prešli rekonštrukciou alebo modernizáciou, spĺňa podmienky na priznanie podpory podľa tohto zákona.
My keď sme mali energetickú komisiu, sme o tom rozprávali. Teraz sa to týmto pozmeňovacím návrhom už samozrejme ďaleko lepšie vylepšilo, že už sú explicitne jasne uvedené, akým spôsobom bude postupovať ÚRSO, ale toto už mohlo byť viac-menej na začiatku. Veď aj tam viacerí na komisii vystúpili, že je treba brať do úvahy, keď už teda nechceme brať do úvahy nejaký ten objem investície, a podľa toho, aj keď už v tom pozmeňovacom návrhu to odznelo, takže ako posudzovať ďalšie parametre, či už je to účinnosť, inovatívnosť a podobne. Samozrejme všetko by toto mohlo viesť potom aj k vyšším výkonom, pretože inovatívne technológie a podobne môžu zabezpečovaťzvýšenie výkonov za lepšej účinnosti ako povedzme staré technologické zariadenia. Čiže povedzme nejakým spôsobom toto sme doriešili, ale opäť sa musím len vrátiť k tomu, že na poslednú chvíľu a takýmto priplátaním, čo určite nedáva nijaký kredit, bohužiaľ, ministerstvu a svojím spôsobom potom ťažko brať celkový návrh nejak seriózne.
Potom, čo sa týka toho nešťastného bodu č. 7, tu už hovoríme teda o neobmedzenom výkone. A keby sme teda pripustili, že, že je aj spoločenským záujmom podpora veľkých zdrojov, ktoré majú fungovať efektívnejšie, a teda i zvýšenie hranice, ja ešte operujem s 300 megawattmi, ale otázkou ostáva, prečo majú byť zdroje podľa tohto paragrafu 3 ods. 3 zvýhodnené voči zdrojom inštalovaním výkonu do 200 MW alebo, alebo nižším, a ktoré nemusia vykázať podiel obnoviteľných zdrojov palív vyšší ako 20 percent. Súčasne je tiež otázkou, prečo ste sa rozhodli vložiť do návrhu nejasné ustanovenie, podľa ktorého sa bude zo zdrojov, teda už teda neobmedzených, vykupovať elektrina v prípade, ak bude jej cena nižšia, ako je cena elektriny vykupovanej so zariadením do 125 MW súhrnného inštalovaného výkonu alebo zariadení do 200 MW s podielom 20 % obnoviteľných zdrojov na palivovej zložke. Ak sa toto ustanovenie začne uplatňovať z vlastných zdrojov už teraz neobmedzených, ale hlavne tých vyšších výkonov, môže mať vlastne alternatívu, ako odpredať elektrinu buď trhovým spôsobom, alebo v prípade nepriaznivej ceny, tej trhovej ceny, potom sa môže rozhodnúť pre garantovaný výkup prostredníctvom systému podpory za cenu, ktorá môže byť len o málo nižšia ako výkupná cena elektriny z menších zdrojov. Čiže toto sú otázky, ktoré samozrejme trápia možno tých vlastníkov, tie energetické zdroje, ktoré, ktoré sa týmto samozrejme cítia byť diskriminované, a do určitej miery aj oprávnene.
Ale opäť musím len potvrdiť ten fakt, že ak by sme mali skutočne dobrú koncepciu, ak by sme išli, pripravovali legislatívu skutočne serióznym procesom tak, ako sa má, čiže aj mimorezortným pripomienkovým konaním, využitím takéhoto inštitútu, ako máme pod hospodárskym výborom, teda energetickej komisie, som presvedčený, že ten zákon mohol byť pripravený na ďaleko lepšej úrovni a určite by sa k tomu zákonu prihlásilo mnoho ľudí. A potom by sme mohli povedať, že rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku má budúcnosť, má perspektívu a len na základe jasných kritérií, jasných podmienok aj čo sa týka podpory zo strany štátu, aj čo sa týka potenciálu, ktorý tu máme.
V tejto chvíli musím, bohužiaľ, konštatovať, že to tak nie je. Máme tu zákon, ktorý, som presvedčený, že bol pripravovaný účelovo, potom už neskôr sa to prehuplo, že už jednoducho v tom skrátenom legislatívnom konaní to prešlo do nejakého kvázi normálneho procesu, ale ani to sa takto nedá nazvať, tak sa postupne vylepšuje cez také, hovorím, prilepené pozmeňovacie návrhy.
Na záver, čo môžem odporučiť, pán minister, ešte sa teda rozhodnúť, či nestiahnuť tento návrh zákona a pripraviť niečo, čo by malo skutočne hlavu aj pätu a vychádzalo by z jasnej koncepcie, ktorá by bola odobrená všetkými relevantnými subjektmi na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť.
