Videokanál klubu

Stlačil som. Áno, ďakujem. Ak dovolíte, veľmi stručne na tie pripomienky v rámci faktických pripomienok. Ja nie som proti žiadnym rezervám. Je dobre, ak si vláda vytvára určité rezervy, a nie z druhého piliera, pretože vlastne tam tečú tie, alebo je tam pripravovaná táto rezerva, aby vláda vedela vygenerovať rezervu v podstate z ďalších škrtov na strane výdajov, nebol by som proti tomu. V konečnom dôsledku si musíte uvedomiť, že my by sme mali rozhodovať o účelovosti takej veľkej cifry, ako je pol miliardy eur, na čo ich vláda dá.
Vláda v podstate bude môcť nekontrolovateľným spôsobom tieto peniaze prerozdeliť ďalej.
Čo sa týka výtky prepúšťania ľudí na železniciach. Už za vašej vlády prakticky títo ľudia na železniciach nemali čo robiť. Oni prakticky piatky už nechodili do roboty.
Vy ak chcete, aby úroda na strome bola čo najlepšia, tak musíte orezať niektoré konáre, ktoré neprinášajú ovocie.
Jednoducho, my sme sa snažili zachrániť železnice, my sme sa nesnažili ich rozbiť. Takže toto je odpoveď na vašu druhú otázku.
Pán Blaha, mňa nezaujímajú v konečnom dôsledku sadzby, respektíve potom tie ďalšie činitele, ktoré ovplyvňujú celkový výsledok pôsobenia daní a odvodov.
V tomto prípade my máme nastavenú rovnú daň. Jednoducho ona je skutočne progresívna. Mňa zaujíma to, či  tá fyzická osoba s nízkym príjmom, či v konečnom dôsledku odvedie daň, alebo neodvedie. Rovná daň je nastavená tak, že momentálne títo ľudia neplatia nič. Veľké firmy platia relatívne vysoko vzhľadom na percentuálnu progresivitu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj ja vo svojom príspevku reagoval na návrh zákona o dani z príjmov. Strana SMER pred voľbami sľubovala ľuďom istoty. Zrušením rovnej dane a zvýšením sadzieb dane tak, ako to navrhlo ministerstvo financií, však ľudia čoskoro prídu aj o doterajšie istoty, ak ich takto vôbec môžeme nazvať. Vláda Roberta Fica bez ohľadu na to, čo sľúbila voličom, musí riešiť vážnu dilemu konsolidácie verejných financií a zároveň aspoň udržať doterajší stupeň hospodárskeho rastu a miery zamestnanosti.
Ako sa teda vláda rozhodla riešiť tieto významné výzvy v kontexte turbulencie ekonomickej krízy vo svete a dlhových problémov krajín eurozóny? Dá sa to zhrnúť do jedného slova. Po socialisticky. Zvýšiť dane, odvody, poplatky, kde a od koho sa to len dá. Potom rozdávať, pokiaľ možno neprehľadne, veď finančná rezerva pol miliardy eur sa dá populisticky dobre využiť a parlament nemusí rozhodnúť o účele týchto zdrojov. SMER sľuboval vo svojom programe zvyšovanie daňovej záťaže pre vysokopríjmové skupiny obyvateľstva a veľké podnikateľské spoločnosti. Aká je realita?
Idete finančne zaťažiť všetkých živnostníkov cez zvýšené odvody a poplatky, malé firmy, právnické osoby cez neúmerne vysokú daň 23 percent a aký z toho bude výsledok? Konkurzy, exekúcie, prepúšťania a daňové úniky. Súčasná rovná daň aplikovaná na príjmy fyzických a právnických osôb má napriek vášmu spochybňovaniu voči iným formám mnoho komparatívnych výhod, a to aj v doterajších zložitých ekonomických podmienkach. Od jej zavedenia s prijateľnou stimulujúcou sadzbou 19 percent, dokázateľne priaznivo pôsobí v prospech rastu hrubého domáceho produktu a zamestnanosti. Dala Slovensku značku daňovo stabilnej a investorsky atraktívnej krajiny. V percentuálnej rovnosti je spravodlivá, vo svojej absolútnej podstate je progresívna, a teda aj solidárna. Pre tých, ktorí o tom pochybujú, chcem pripomenúť, že 19 percent z 0 je 0, zo 100 je 19 a z milióna je 190 tisíc a tak ďalej. Tí, čo zarábajú viac, platia viac, nižšie príjmové skupiny menej. Nižšie príjmové skupiny pod hranicou nezdaniteľného minima neplatia nič. Aj vďaka zavedeniu rovnej dane vzniklo v rokoch 2004 až 2008 viac ako 250 tisíc nových pracovných miest. Miera zamestnanosti pritom klesla z 18 percent cirka v roku 2004 na 9,6 percenta v roku 2008.
Stupeň solidárnosti, respektíve percenta progresivity môžete zvýšiť vyššou hranicou zdaniteľného minima, nastavením vyššie odpočítateľných položiek pre nižšie príjmové skupiny, u živnostníkov paušálne výdavky a podobne. Rovnako u vyšších príjmových skupín sa dá takýmto spôsobom zvýšiť progresivita aj tej rovnej dane. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť osobnú skúsenosť niekedy okolo roku 2000, keď sme v rámci podnikateľského centra na regionálnej úrovni urobili prieskum medzi malými podnikateľmi a živnostníkmi s jedinou otázkou: "Aká by mala byť sadzba dane z príjmov, aby ste ju neobchádzali, aby ste nerobili daňové úniky?" Asi 85 percent opýtaných povedalo jasne, že medzi 19 až 20 percentami. V roku 2004 sme prišli s rovnou daňou a zhodou okolností bolo presne nastavených 19 percent. Skutočne to nebolo vycucané z prsta. Jednoducho, bola to realita, ktorú podnikatelia očakávali. Tých 19 percent bolo zaujímavých pre nich z hľadiska toho, aby nemuseli obchádzať, aby nemuseli optimalizovať, aby jednoducho dali štátu, čo mu patrí. Chcem vás preto, pán minister, aj keď ma nepočúvate, v dobrom slova zmysle varovať, že strata stimulačného účinku daňového systému môže viesť k ekonomickej pasivite a k optimalizáciám hospodárskych výsledkov a tým nižšiemu výberu daní a odvodov. A toho sa skutočne bojím v tejto krajine.
Zložitý čas globálnej hospodárskej krízy, citlivosti finančných trhov, v snahe spoločných fiškálnych opatrení Európskej únie, keď nad nami visí Damoklov meč 3-percentnej hranice deficitu verejných financií je rozhodnutie o takej zásadnej zmene systému daní z príjmov viac ako riskantné, je hazardom s ekonomikou tejto krajiny. Ak k tomu pridáme ešte zmeny v Zákonníku práce, skutočne prichádzame s vražednou kombináciou pre rozvoj ekonomiky Slovenska. Novou vašou istotou, pán minister, je, že po zvýšení daňovej a odvodovej záťaže pre aktívnych ľudí, zamestnávateľov, sťažíte hľadanie nových pracovných miest pre nezamestnaných, respektíve rozšírite armádu nezamestnaných. Na Slovensku sa bije o jedno voľné pracovné miesto 62 nezamestnaných.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, prepáčte, nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov, dobre?

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Máme armádu takmer 400 tisíc ľudí, ktorí sa snažia uživiť svoje rodiny. Zvýšením dane pre zamestnávateľov im dávate, pán minister, najavo, že vám na nich nezáleží.
Viacerí zamestnávatelia už totiž ohlásili, že kvôli zvyšujúcim sa daniam nevytvoria na Slovensku budúci rok žiadne nové pracovné miesta.
Moja osobná skúsenosť rovnako hovorí, stretávam sa s množstvom malých podnikateľov, malých firiem, ale aj živnostníkov, ktorých zamestnávajú, a títo jednoznačne prehlasujú, že pri takýchto podmienkach, ktoré sa navrhujú, teda zvýšených odvodoch, daniach, určite nebudú navyšovať pracovné miesta, a skôr pôjdu opačným smerom, to znamená, že budú prepúšťať týchto ľudí.
Pri analýze daní z príjmov v jednotlivých krajinách Európskej únie je možno vidieť, že vo väčšine krajín Európskej únie majú sadzby dane z príjmu fyzických osôb za obdobie 11 rokov, teda od roku 2000 do roku 2011 klesajúci trend. Iba v troch krajinách sa sadzby dane zvýšili, a to v Portugalsku, Švédsku a vo Veľkej Británii.
Z hľadiska sadzieb dane z príjmu fyzických osôb je v roku 2011 najviac ovplyvnená, a teraz chcem zdôrazniť, najlepšie zarábajúca skupiny ľudí vo Švédsku, kde je daň z príjmov 56,4 percent, v Belgicku a v Holandsku. Ale ešte raz zopakujem, najlepšie zarábajúca skupina ľudí.
Najnižšie daňové sadzby sú v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku. Na Slovensku sa zaznamenal tretí najvyšší pokles tejto sadzby daní medzi rokmi 2000 a 2011, a to 23 percentuálnych bodov. Viac klesla daňová sadzba len v Bulharsku a Rumunsku. Na úrovni EÚ 27 klesli sadzby o 7,6 percenta na 37,1 percenta. Sadzbu dane z príjmov právnických osôb za uvedené obdobie síce nepatrne zvýšilo iba Maďarsko, dôležitejšia je však skutočnosť, že v Európskej únii 27 priemerne klesli sadzby z 31,9 percenta na 23,2 percenta.
V oblasti zdanenia právnických osôb figurujú s najvyššou sadzbou dane Malta, Francúzsko a Belgicko s najnižšou sadzbou Bulharsko, Cyprus a Írsko. Za uvedené obdobie najviac poklesla sadzba dane v Bulharsku, Nemecku a na Cypre.
Chcem pripomenúť, vážení kolegovia, že relatívne vysoké sadzby dane z príjmov právnických a fyzických osôb v niektorých západných krajinách sú často propagandistickým nástrojom tých, ktorí sa snažia neúmerne dvíhať daňové zaťaženie. Neberú, alebo nechcú brať do úvahy fakt, že v týchto prípadoch je škála odpočítateľných položiek tak široká, že skutočné daňové zaťaženie podnikateľských subjektov, ale aj fyzických osôb je často nižšie ako u nás. To znamená, že títo ľudia v konečnom dôsledku odvádzajú ďaleko menej ako my pri sadzbe povedzme tých 19 percent.
Daň z príjmu právnických osôb na Slovensku patrí v rámci regiónu už v súčasnosti skôr tým vyšším.
Vyššiu sadzbu dane aplikujú len Chorvátsko, Slovinsko, Estónsko a Ukrajina. Po zvýšení sadzby dane na 23 percent bude táto sadzba dane v rámci regiónu, ak neberieme do úvahy možno Rakúsko, na Slovensku najvyššia. Od vypuknutia krízy v roku 2007 daň právnických osôb pritom zvýšilo z krajín regiónu len Maďarsko a krátkodobo aj Litva. Naopak, v niektorých krajinách regiónu pokračovali v trende spred krízy a po roku 2007 pristúpili k zníženiu sadzby dane. Pokles sadzby dane sme mohli pozorovať v Estónsku, Slovinsku, Českej republike a v Albánsku.
V znižovaní daňového zaťaženia firiem aj v súčasnosti pokračuje Ukrajina, ktorá plánuje postupne do roku 2014 znížiť daň z príjmu právnických osôb až na 16 percent.
Predseda vlády Robert Fico viackrát vyhlásil, že obdivuje Švédsko kvôli jeho daňovej politike. Momentálne však robí úplný opak. Švédsko totiž postupne od roku 1993 znižuje daň z príjmu podnikom a ako dôvod uvádza cieľ zlepšenia zamestnanosti, investovania a hospodárskeho rastu.
Švédi sa dokonca rozhodli znížiť dane firmám od budúceho roka na 22 percent. Hlavným dôvodom je práve podpora zamestnanosti cez prilákanie firiem. Švédsko tak bude mať nižšie dane ako Slovensko a nečudoval by som sa, ak by aj niektoré naše podniky nešli podnikať možno aj na sever Európy.
Výška sadzby dane je jedným z faktorov, ktoré rozhodujú o krajine umiestnenia zahraničných investícií. V prípade väčšiny firiem sa síce nejedná o najdôležitejší faktor, zvýšenie sadzby dane však znižuje potenciálny budúci výnos investície a môže tak byť kritickým bodom v rozhodovacom procese investora, ktorý nasmeruje investíciu do inej krajiny regiónu.
Slovenská ekonomika pritom v poslednej dekáde výrazne ťažila okrem iného aj z masívneho prílevu zahraničných investícií.
Ten sa však v čase krízy výrazne spomalil, a to nielen v dôsledku všeobecného zníženia prílevu zahraničných investícií do regiónu, preto je potrebné, aby Slovensko vytváralo priaznivé podmienky pre príchod nových investícií, a nie naopak.
Slovenská vláda podnikom, naopak, dane zvyšuje a tvári sa, že to nebude mať negatívne dôsledky pre zamestnanosť, hospodársky rast a životnú úroveň.
Vláda zámerne prehliada varovanie Národnej banky Slovenska, že kvôli zvýšeniu daní hrozí posunutie výroby do iných štátov.
Slovensko bude mať od Nového roku najvyššie dane v rámci Vyšehradskej štvorky a investori nás pravdepodobne budú obchádzať.
Ak k tomu ešte pripočítam niektoré populistické výstrelky, ako naposledy pána premiéra voči niektorým investorom SPP, pričom rozhodovanie o cene plynu v tomto prípade má vo svojich rukách, obávam sa, že to nebude, alebo nevysielame najlepšie signály investorom okolo nás. A nebude to určite pre Slovensko dobré.
Dámy a páni, v mene poslaneckého klubu KDH chcem na záver môjho príspevku povedať, že nepodporíme tento návrh zákona, ktorý poškodí ekonomiku Slovenska a bude mať nedozerné následky na hospodárstvo, zamestnanosť a životnú úroveň našich občanov minimálne na ďalšiu dekádu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem kolegom za poznámky. Chcel by som ešte dodať, možno čo som zabudol povedať. Odvetvie hracích automatov nesie pomerne dosť vysoké riziko, aj riziko toho, že v určitých obciach nebudeme môcť prevádzkovať. Ale to odvetvie, ktoré je vysoko rizikové, podnikatelia vedia, že tam, kde je vysoké riziko, je vysoko ziskové. Takže to riziko, ktoré musia podstúpiť prevádzkovatelia, či v určitej obci budú môcť prevádzkovať, alebo nie, je im vynahradené vysokými ziskami. Naozaj aj iní podnikatelia by mohli povedať, že prečo postavili penzión alebo hotel pri ceste 1. triedy, keď za pár rokov už štát postavil diaľnicu inde a oni prišli o svoje zisky rozhodnutím štátu. Takže ďakujem za poznámky.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem poďakovať kolegovi za to, že nám objasnil na konkrétnych príkladoch z tej miestnej úrovne tú situáciu aj okolo tej komunálnej správy a aj okolo komunálnych volieb, že aj komunálni poslanci, a teda poslanci obecných zastupiteľstiev, dostali dostatočný mandát na to, aby vedeli rozhodnúť o tom, či nejaké hracie automaty v tej obci budú alebo nebudú, čo im to prináša. Čo im to prináša, oni vidia na konkrétnych príkladoch tú biedu tých rodín, ktorých členovia sa dostali do závislosti na hracích automatoch. Čiže tu by sme mali si brať ten príklad, tu by vlastne malo aj to ministerstvo čerpať viac z tej miestnej úrovne, z tej regionálnej úrovne a nie od zeleného stola, nie cez čísla, aj keď tie čísla sú veľmi pofidérne.
Však som veľmi rád, že sa to takisto aj pán poslanec Kuffa, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Fecko jasne analyzovali, ten stav v jednotlivých krajinách sveta, kde absolútne nie je tá rovnováha, tá investícia, ktorá akože príde, resp. ten príjem, ktorý príde z týchto hracích automatov vo forme daní. A potom tie náklady, ktoré súvisia v podstate s prevenciou, resp. liečbou týchto závislých osôb, v podstate sú v absolútnej nerovnováhe. Takže kresliť si tu niečo, že ako štátny rozpočet na tom získa, je veľmi, je veľmi zlé.
Takže chcem ešte raz poďakovať pánovi poslancovi, že nám jasným príkladom z tej miestnej úrovne povedal, že tento zákon je skutočne veľmi zlý.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby aj ja som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona o hazardných hrách.
Začnem príkladom, osobným príkladom, lebo aj Komenský hovoril, že najlepšie sa veci vysvetľujú na príklade. Pred 14 rokmi, keď som sa stal poslancom Obecného zastupiteľstva v obci Sedliská, sme mali v našej obci zhodou okolností jeden hrací automat. Jeden z prvých návrhov na zastupiteľstve, mojich, bolo, že som presvedčil mojich kolegov, aby sme ten jeden hrací automat zrušili v našej obci. Odvtedy v našej obci nemáme hracie automaty a som veľmi rád.
Po prečítaní návrhu zákona som s hrôzou zistil, že toto by som na obecnom zastupiteľstve urobiť nemohol. Najprv by muselo prebehnúť referendum. Pýtam sa - prečo? Ako sa takýto návrh do zákona dostal? Pán minister nám tu včera rozprával niečo o tom, že Generálna prokuratúra to navrhuje. Ja hovorím, je to lobing prevádzkovateľov hracích automatov, ktorí či cez Generálnu prokuratúru, ale, pán minister, tento návrh ste nám doniesli vy. Vy ste sa podpísali, vláda Slovenskej republiky sa podpísala pod tento návrh.
Generálna prokuratúra údajne vraj hovorí, že návrh zákona, ktorý tu pred rokom bol prijatý z dielne KDH, som veľmi rád, že z dielne KDH, že je protiústavný? Ja o tom neviem, že by tento návrh zákona bol protiústavný. A ak sa obce na základe tohto zákona slobodne v obecnom zastupiteľstve VZN-kom rozhodnú, že nechcú hracie automaty, tak kde je problém? Pýtam sa, obecné zastupiteľstvo, ak rozhoduje o tom, či v obci bude nejaká továreň, alebo slnečná elektráreň, alebo nejaká krčma, má takisto vždycky zvolávať referendum? Predsa poslanci obecného zastupiteľstva boli zvolení, vy ste sám povedal včera, že komunálne voľby sú formou referenda, kde si ľudia zvolia svojich zástupcov a tí rozhodujú.
Pán minister, poslanci obecného zastupiteľstva nerozhodujú tak, že nejako tajne 83-ka namačká tlačítka. Na obecnom zastupiteľstve sa môžu zúčastniť občania, môžu vystúpiť na tom obecnom zastupiteľstve, po nejakom rozhodnutí obecného zastupiteľstva, ktorým sa to občanom nepáči, tak prídu za tým poslancom, nakričia naňho, prídu na obecný úrad, povedia svoje starostovi, to nie je také tajné, že sa schovám pod 83-ku.
Referendum, miestne referendum - prečo nie? Aj dneska predsa môžu občania slobodne zorganizovať referendum. Aj o otázke hazardných hier. Ale nepodmieňujte to, že obecné zastupiteľstvo musí na základe referenda.
Viete veľmi dobre, že to je gaťafalš, ktorý tam lobisti prevádzkovateľov hracích automatov dostali. Viete veľmi dobre, že v malých obciach je problém s účasťou na referende preto, lebo napríklad na východnom Slovensku 20 % ľudí chodí za prácou po svete. Oni vám kvôli referendu neprídu z Írska, Bratislavy, Prahy domov, z Rakúska. Ďalšia časť obyvateľstva, hlavne na východnom Slovensku, chodí na voľby alebo na referendá len vtedy, keď je motivovaná. Príkladom sú voľby do VÚC-ky v Prešovskom kraji, kde rómske obyvateľstvo chodí vtedy, keď je finančne motivované. Oni vám prídu na referendum proti hracím automatom? Možno naopak.
Takže inštitút referenda, 50-percentná účasť vo väčších mestách, lebo pred chvíľou som hovoril skôr o menších mestách, vo väčších mestách, viete veľmi dobre, že je to problém. Už niekoľko aj celoštátnych referend bolo, jedno bolo úspešné. My predsa máme komunálne voľby preto, aby si ľudia svojich zástupcov tam zvolili a aby ich zastupovali. Neotravujme ľudí nad rámec nutnosti. Chceme od ľudí, aby prišli na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky raz za štyri roky, niekedy aj skôr, potom dvakrát do VÚC-ky, dvakrát na prezidentské, európske voľby, komunálne voľby, medzitým je nejaké celoštátne referendum a ešte budeme zvolávať ľudí a podmieňovať nejakým miestnym referendom. Ak niekde majú ľudia chuť robiť referendum, nech si ho zorganizujú. Ja im prajem, aby bolo úspešné, ale obávam sa, že málokedy bude úspešné, nad 50 % účasť. A vedeli to aj tí, čo do zákona dostali tento gaťafalš. Veľmi dobre to vedeli.
K ďalším sprísneniam, ktoré sú také kozmetické, áno, reklama na verejnosti, som za. Číslo telefónne na hracích automatoch, budem sa opakovať za kolegami, už vidím toho patologického gamblera, ako volá na to číslo. Niektorým kolegom, ktorí hovorili o tom, že veď nechajme, nech ľudia majú možnosť si ísť zahrať do hracích automatov, zo SaS-ky. Vy si vážne myslíte, že podstatné zisky prevádzkovateľov hracích automatov spočívajú v tých ľuďoch, ktorí raz za čas, za dlhý čas si idú a nechajú tam 10 eur? Vážne si to myslíte? Prevádzkovatelia hracích automatov majú podstatu svojich ziskov, drvivú podstatu zo sociálnych dávok, osemnásteho, devätnásteho každý mesiac majú hody. Potom sú ďalší patologickí hráči, ktorí, poznám takéto prípady, živnostníci, ktorí zamestnávali desiatky ľudí a začali hrať, začali chodiť, stali sa patologickými, ich firmy skončili, ich rodiny sa rozpadli, prišli o strechu nad hlavou, exekútori sa tešia.
Takže viacerí takéto prípady poznáme, vidíme, preto považujeme hracie automaty, o ktorých sa dneska bavíme, nebavíme sa o internetových stávkach a podobných veciach, ak sa budeme baviť o nich, bavme sa, dneska sa bavíme o hracích automatoch, ktoré mimochodom len dva hracie automaty mimo herňu, čiže v krčmách, takisto nesprávny postup. Keď teda zostaneme na legislatívnej úrovni, na ktorej sme dneska vďaka KDH, poďme to vylepšiť a mimo herní, v druhom čítaní, povedzme žiaden hrací automat.
Takže hracie automaty tie peniaze, ktoré prinesú štátnemu rozpočtu, pán minister, nestoja nám za to. Tie peniaze smrdia sírou. Peniaze, ktoré štát vynakladá na liečbu týchto patologických hráčov, nám za to nestoja. KDH a ja osobne budeme proti takémuto zákonu, a ak aj vy ste osobne proti takému zákonu, tak ho stiahnite. Poslanci SMER-u sa predsa nemôžu donekonečna skrývať za to, že dostali sme príkaz. Osemdesiattrojka zaberie.
Generálna prokuratúra, ešte som zabudol povedať, Generálna prokuratúra, ktorá vraj toto referendum dostala do tohto návrhu zákona, to je tá Generálna prokuratúra, kde nemáme generálneho prokurátora? Skúste povedať pánovi premiérovi, nech požiada prezidenta, nech vymenuje právoplatne vymenovaného, zvoleného generálneho prokurátora.
Skryjeme sa pod 83-ku, že budeme hovoriť, že opozícii patrí ÚVO, a dáme si tam svojho človeka? Skryjeme sa pod 83-ku a povieme, že opozícii patrí NKÚ, ale hlasy nedáme? Poslanci SMER-u majú plnú zodpovednosť, strana SMER má plnú zodpovednosť za všetky tieto veci, aj za tento návrh zákona. Jedna vec je ich svedomie, s tým sa každý musí vysporiadať sám, aj ja, samozrejme, aj ja, všetci, podľa svojho svedomia a vedomia. Ale hovorím vám, na obecných zastupiteľstvách nejde takto mačkať tlačítka a tváriť sa, ja s tým nemám nič, ja som dostal príkaz, mne niekto ukázal prstom, ako mám voliť, hlasovať teda, pardon.
Takýto návrh zákona nemôžeme podporiť v druhom čítaní, ak teda tam prejde, ak ho nestiahnete, budeme sa ho snažiť vylepšiť.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, jednou vetou. Pán Droba, vy ste ako v tom porekadle, že trafená hus zagága. Ja si spomínam, ako v roku 2010 vy ste boli vtedy jeden z tých, ktorý ste v postate zámer megakasína obhajovali, a ja som bol zásadne proti. Čo sa týka tohoto návrhu zákona, kde SMER ustupuje nie tým veľkým megainvestorom, ktorí chcú zarábať na veľkom hazarde, hovorím, SMER ustupuje domácim, domácim "investorom", ktorí žijú z hazardu, a týmto návrhom zákona bariéry klasického hazardu SMER búra a zmenšuje. To je podstatou toho návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, vážený pán minister, na mňa včera večer takmer pozitívne zapôsobilo, keď pán minister na konci rokovania včera večer sa skoro akoby dištancoval od toho návrhu alebo minimálne od niektorých opatrení, ktoré vzbudili teda nevôľu v poslaneckej snemovni. Ja som to myslel skôr tak úsmevne, pán minister, ale teraz vážne.
Ak dovolíte, ja by som sa rád vrátil kúsok do minulosti, pretože v tomto prvom čítaní to zatiaľ nezaznelo.
Dámy a páni, keď bol SMER prvýkrát vo vláde, teda pred dvomi rokmi, tak uviedol sa ako priateľ hazardu. Klasik by povedal, že SMER bol hazard friendly. Áno, vtedy pred voľbami v roku 2010 sa vám podarilo zmeniť našu legislatívu takým spôsobom, aby na Slovensko mohlo prísť jedno veľké megakasíno. Pamätáte si to? Na Slovensku malo vyrásť druhé Las Vegas. A urobili to takým spôsobom, vtedy prevalcovali opozíciu, vtedy to bola koalícia SMER, SNS, HZDS, že pri inom zákone, pri inom zákone pozmeňovací návrh, ktorý mal niekoľko strán, tu predniesol, myslím, že to bol pán poslanec Burian, on bol vtedy predseda rozpočtového výboru a vtedy sme novelizovali zákon o daniach z príjmov aj o hazardných hrách. Ale to nevymyslel pán Burian. To bol veľký, rozsiahly pozmeňovací návrh z ministerstva financií, vtedy bol ministrom financií pán Počiatek a pán minister Kažimír bol vtedy jeho štátny tajomník. Spomínate si, čo to vtedy vyvolalo, akú vlnu nevôle a odporu? Opozícia, najmä Kresťanskodemokratické hnutie, iniciovala verejnosť petíciu, podpisová akcia, proste v samospráve, našťastie vtedy o tom, či na Slovensku bude megakasíno, alebo nebude, bola rozhodujúca aj samospráva. A, samozrejme, pod tým obrovským tlakom verejnosti, ale aj opozície, lebo ten tlak vtedy vzišiel z opozície, tak nakoniec k tomu neprišlo.
Ja si spomínam, vtedy, myslím, pán Zászlós bol taký hovorca, alebo teda zastupoval tých tzv. zahraničných investorov, ktorí chceli na Slovensku a našli tu ako ideálne miesto pri Bratislave, kde by mohlo vzniknúť to druhé Las Vegas. A spomínam si, ako vtedy argumentoval minister Počiatek, koľko nových pracovných miest vznikne na Slovensku, lebo už bola kríza, koľko peňazí to bude do štátneho rozpočtu. Chvalabohu, z toho projektu nič nebolo, lebo vlastne sa verejnosť včas spamätala a zastavila tento nešťastný projekt. Potom po voľbách v roku 2010 to bolo jedno z prvých opatrení Radičovej vlády, že sme legislatívu vrátili do stavu pred megakasínom, zjednodušene. To znamená investori, tí, ktorí chceli vybudovať na Dunaji také atraktívne miesto, že by to bolo centrum hazardu celej Európy, alebo teda minimálne strednej Európy, tento projekt skončil.
Toľko nedávna minulosť. Človek by si myslel, že jedna negatívna skúsenosť stačí SMER-u, možno múdremu stačí, SMER sa, ako ukazuje, z toho nepoučil, a preto si nemyslím, že sa SMER zmenil. Pretože vy prichádzate opäť s návrhmi na zmenu hazardu na Slovensku, pán minister. Áno, nie je to už o megakasíne, ale pre mňa je podstatná iná otázka. Bude - to prijatie, tohto zákona - hazard na Slovensku rozšírený menej alebo viacej?
Dámy a páni, spôsob regulácie hazardu cez obecné referendá je rafinovaný spôsob, ako hazard v našich obciach nezredukovať, ale, naopak, zabetónovať. Čiže inými slovami, jedno megakasíno nie, ale stovky, tisíc malých kasín, v úvodzovkách, možno herní, áno, pán minister, v každej krčme. Ja chápem váš zámer dostať viac peňazí do štátneho rozpočtu z tejto neresti, ale viac peňazí pri záchrane verejných financií môžete získať aj inak a včera večer sa vám to niektorí poslanci pokúsili aj navrhnúť.
Dámy a páni, zhrniem na záver: SMER sa nezmenil. Lobisti, ktorí zarábajú na hazarde a aj na nešťastí ľudí, boli opäť úspešnejší. Tentoraz ale tí domáci a SMER to podporuje, čiže je stále hazard friendly, inými slovami, priateľsky naklonený hazardu - a to považujem za nešťastie pre túto krajinu.
KDH nebude hlasovať za tento návrh zákona, za takto navrhnutú novelu zákona o hazardných hrách, pretože sme proti zneužívaniu hazardu, sme proti tomu, aby štát ťažil z biedy nešťastníkov. Štát by mal biedu zmenšovať. Zhodou okolností tento týždeň, pán minister, bol Medzinárodný deň zmenšovania biedy a chudoby. Ja si myslím, že sme sa mohli aj inak zapojiť, nemyslíte, pán minister? (Potlesk.)

Vážený pán minister, na úvod svojho vystúpenia ste hovorili, že nie ministerstvo, nie vy, ale Generálna prokuratúra namieta ústavnosť tohto zákona. Tak ak je úprimný zámer vás, ale aj strany SMER, tak aj hovorím za KDH, my hlasy na takýto ústavný zákon, počul som aj od Obyčajných ľudí, že aj oni by pridali hlasy na takýto ústavný zákon, ak k tomu dáte hlasy strany SMER, pridajú sa aj ďalší z ďalších strán, nemáme problém dať, takýto ústavný zákon prijať. Naozaj, ak je ten záujem úprimný, prijmime napríklad aj ústavný zákon. K ďalším veciam sa vyjadrím v rozprave.

Petrík, pozri sa, ja si ťa vážim, vážim si ťa naozaj, lebo nechcel by som byť na tvojom mieste, lebo ja by som sa asi zbláznil, keby som bol minister financií a mal by som splniť to, čo je nesplniteľné, že jednoducho postihnú celé tie opatrenia a ten výber peňazí 15 % ľudí a 85 % to nepostihne, lebo to je jasné, že to nie je pravda. Postihne to každého. Len toto je tak strašne citlivá vec. Ty si hovoril však o robení kampane v tom referende, nech sa robí kampaň, aby ľudia rozhodli správne. Ale kto z akých peňazí ako má robiť tú kampaň? Bude to robiť tá rodina, ktorej syn alebo otec každý mesiac nahádže ja neviem 500 eur do toho hracieho automatu, pričom tá rodina je z toho nešťastná? Naozaj my sme nie za prohibíciu, my sme len za to aby rozhodovalo to obecné alebo mestské zastupiteľstvo. A keď to povolí, tak je to v poriadku. Ale veď vieme, aj celoštátne referendá aké sú úspešné, koľko referend tu bolo úspešných. Jednoducho ja som naozaj presvedčený, že toto nie je cesta, že toto už hraničí s morálkou, jednoducho že ťahať peniaze od tých nešťastných ľudí a od tých nešťastných rodín jednoducho nie je fér.
A som presvedčený, že vy ste ešte schopní ušetriť, nie zvyšovať dane, ale hľadajte naozaj zdroje v obmedzení výdavkov štátnej správy, verejnej správy, nájdete ich toľko, a nerobte naozaj rodiny nešťastné. Ďakujem.

V prvom rade by som chcel povedať, že nesúhlasím s kolegom Matovičom a sa mi to zdá nesprávne, ten prístup, ktorý tu vyjadril, že, pán minister, my sme ochotní vykompenzovať vám toto, čo vám utečie z tohto hazardu, zvýšením akejkoľvek dane, my to podporíme, akúkoľvek daň. Ja si myslím, že to je nesprávny postoj. Ja si myslím, že SMER by mal konečne začať šetriť, a nie zvyšovať dane. A tam sú rezervy.
Ale súhlasím s kolegom Matovičom, že jednoducho celý ten zákon, to je vlastne taká bublina, taká dymová clona. A to podstatné asi vystihol pán Matovič správne, že vlastne vy ten hazard opäť chcete umožniť, lebo viete, že tie referendá nebudú úspešné.
A, pán minister, ja si vás celkom vážim. A keď chcete, aby som si vás vážil, tak naozaj nechajte to na rozhodnutí tých obecných a mestských zastupiteľstiev, lebo to je prehľadná finta, ako to jednoducho každý zbadá, že chcete sa zastrieť referendom, ale viete, že to nebude úspešné. A jednoducho netreba to na nešťastí ľudí. A ja poznám rodiny, ktoré sú zničené. V každej dedine sú takí ľudia, ktorí tam nahádžu celú výplatu. A jednoducho nemali by sme im to nejakým spôsobom uľahčovať. Naozaj majte citu. Keď si zvoláte svojich poradcov, ušetríte na výdavkoch štátnej, verejnej správy, ale neberte takto peniaze, to nie je fér. Ďakujem.