Videokanál klubu

Vážený pán kolega Matovič, vo svojom vystúpení ste prezentovali teóriu, že starostovia si pomocou aktivačných prác kupujú svojich voličov, tak musím vám povedať, že táto predstava je nereálna a nezmyselná. Súvisí to asi s tým, že nestačí raz za rok sa vybrať na výlet po rómskych osadách. Viacerí z poslancov žijú v okresoch, kde je nezamestnanosť cez 20 %. Rómsky problém žijú dennodenne, sociálne odkázaní občania tvoria väčšinu z okresu, a preto vám musím povedať, že je drvivá väčšina starostov takých, ktorí pomocou aktivačných prác urobia kopu dobrej práce v obci. Zveľaďujú túto obec. Ak budete mať záujem, niekedy bez kamier sa môžme v našom okrese vybrať, ja vás zoznámim s tými starostami a ukážu vám výsledky práce aktivačných pracovníkov.
Áno, v aktivačných prácach je treba niečo robiť s tými aktivačnými prácami, a preto aj tento návrh beriem ako, ako plus. Ja by som si vedel aj predstaviť, aby aktivačné práce boli rozšírené aj na štátne podniky, už som sa tu niekoľkokrát k tomu vyjadroval.
Ale chcel som vám ešte povedať, čo ste to hovorili, že štát nemôže kontrolovať aktivačné práce? Štát možno nestíha kontrolovať všetky aktivačné práce vo všetkých obciach, ale úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na okresných úradoch chodia kontrolovať tieto aktivačné práce. A to, čo ste pomenovali v tej teórii, ako sa to deje s podpisovaním, sa deje z mojich skúseností skôr výnimočne. A naozaj úrad práce chodí na tieto kontroly a vykonáva ich.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem pripomenúť členom výboru na kontrolu SIS, že zasadnutie výboru sa uskutoční o 12.15 hod., Západná terasa, miestnosť č. 213. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja súhlasím rovnako s pánom Feckom, tento zákon, resp. návrh zákona skutočne vytvára, ako tá idea samotná, veľmi dobre predpoklady pre zníženie administratívnej záťaže živnostníkov, na druhej strane myslím si, že takisto nie je celkom dopracované vzhľadom na to, že neberie do úvahy celú škálu tých obratov, ktorú tu spomínal aj pán Sulík. Teda tí živnostníci majú povedzme ten príjem od možno aj o nejakých 500 eur mesačne, možno aj nižšie, do 50 tisíc, na ktorých sa vlastne aj vzťahuje tento návrh. Čiže vôbec sa tento návrh zákona nezapodieva, ako rozložiť vlastne tú paušálnu sadzbu pre jednotlivé skupiny, minimálne by som to rozložil do niekoľko skupín podľa obratov, aby sme zachytili celú škálu týchto živnostníkov.
A takisto, ako tu bolo povedané, rozhodne v prípade práve tých živnostníkov s vyššími príjmami určite príde štát skrátka vzhľadom na to, že Slovensko potrebuje konsolidovať verejné financie. Myslím si, že tento návrh je z tohto pohľadu prakticky neakceptovateľný. My sme mali, KDH, tento návrh aj vo volebnom programe a v podstate rozpracovávame ho do podoby, skutočne aby sme zachytili celú tú škálu tých príjmov vlastne živnostníkov, a tak, aby sme, dá sa povedať, že by tento návrh zákona bol vlastne spravodlivý pre všetky skupiny, ktoré do toho spadajú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dve krátke poznámky. Prvá, chcem povedať, že tento zákon je legislatívne v poriadku, v súlade s vysokoškolským zákonom č. 131. Hovorím to aj ako jeden, ktorý ten vysokoškolský zákon spoluvytváral.
Druhá poznámka. Vystúpili dvaja poslanci, ktorí podporili návrh zákona. A vôbec z rozpravy mám pocit, že tento zákon by nemal mať problém postúpiť do druhého čítania. Ako to bude, uvidíme.
Ale chcel by som upozorniť na jednu vec. Obyčajne pri návrhu takéhoto zákona a v dnešnej situácii sa použije protiargument, že je to ďalší výdavok v rozpočte štátu a v tomto prípade v rozpočte rezortu ministerstva školstva a jednoducho v tejto chvíli na to nemáme. Treba si uvedomiť, že je to veľmi opatrný krok, že zavádza fakultatívne možnosť takéto štipendium dať. Čiže v zásade ten výdavok, môžeme povedať, nemusí byť ani nijaký. Je to dobrá vôľa pomôcť a ak by sme si overili a tento zákon, táto novela zákona začala platiť, tak celkom iste by sme aj videli, koľko bude tých žiadostí. Určite bude ten výdavok menší, ako kolegyňa uviedla, kde iste urobila aj odhad, aj pri dobrej vôli. Čiže naozaj si nemyslím, že argument, že na to dnes nie sú peniaze, by bol korektný. Samozrejme, zákon, ja za seba môžem povedať, že plne podporujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj len veľmi krátko. Chcem sa poďakovať všetkým teda vystupujúcim, aj pánu Mihálovi, aj pánu Vašečkovi, aj všetkým, ktorí sa dotkli tejto problematiky vo faktických poznámkach. Ja myslím, že všetci ste vycítili z tohto návrhu to, čo aj ja vidím ako veľmi dôležité, a to je to zdôraznenie, hlavne zabezpečiť rovnaké príležitosti pre študentov, ktorí sú v rovnakej východzej situácii. Lebo som presvedčená o tom, že tá kategória študentov, ktorá nemôže požiadať o sociálne štipendium len z toho titulu, že študujú v zahraničí, sú diskriminovaní voči tým, ktorí študujú tu doma a majú túto možnosť.
Rovnako ďakujem ešte za to, čo mne v tomto kontexte nenapadlo, že skutočne zrušenie daňových bonusov pre vysokoškolákov bude veľký problém. Pri tomto návrhu zákona chcem ešte upozorniť, že som vychádzala z českej legislatívy. Takým vzorom bol český zákon, kde toto je zakotvené fakultatívne, kde si myslím, že Česká republika v tejto oblasti je v prístupe k svojim občanom oveľa veľkorysejšia.
Rovnako chcem ešte povedať, že Slovenská rektorská konferencia považuje tento návrh za férový. Opakovane vás prosím, a teda z tej rozpravy vyplynulo, že tá prosba by mala smerovať najmä k poslancom vládnucej strany, aby skúsili pouvažovať a posunuli, pomohli, do druhého čítania, aby sme v druhom čítaní mohli ďalej odborne diskutovať.
Ešte jeden argument si na záver neodpustím, ktorý ma napadol teraz pri vašich vystúpeniach. Že ak prispievame rodinám v núdzi na takzvanú dochádzku do školy, tak prispejme aj tým, ktorí chcú plánovať svoju budúcnosť a ktorí sa nechcú stať bremenom pre seba, pre svoje rodiny ani pre spoločnosť a sú veľakrát v rovnako ťažkej sociálnej situácii.
Ďakujem vám za pozornosť.

Voľakedy dávno mi jeden starý pán povedal, že komunistom by všetko odpustil, ale to, že ako mladý nemohol cestovať po svete, im nikdy neodpustí. Ja myslím, že kresťan musí vždy odpustiť. Nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát, to znamená vždy, ale zabudnúť samozrejme nemusí. Treba podporovať štúdium našich v zahraničí, aj prácu v zahraničí, ale aj to, aby sa ľudia potom vrátili domov, načerpali a vrátili sa domov.
Otázka je, že tí, ktorí sa nevrátia, zostanú vonku, či by sme v budúcnosti nemali od nich žiadať prostriedky, keď to študovali zadarmo, aby zase vrátili štátu, keď už ostanú vonku, čo je poľutovaniahodné.
Posledné, čo chcem povedať, že samozrejme zákon rád podporím. Ide najmä o také štúdiá, ktoré tu vlastne nie je možné študovať. Vieme, že 37 vysokých škôl je veľa na Slovensko a že nie všetky spĺňajú vysoké kritériá. A najmä by som to podporil možno aj pozmeňovacím návrhom, že keď nie ináč, tak aspoň pre Čechy, kde naši mnohí študujú - myslím, že okolo 50 tisíc ľudí, možno, že som to prehnal, aspoň pre tých by bolo vhodné takéto štipendium dostať. Je to vlastne, svojím spôsobom by to mohla byť aj reciprocita, respektíve pomoc tým, ktorí budú študovať v Brne, Olomouci a kde-kade.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu pani poslankyne Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 136, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a to určený uznesením č. 24 z 23. júla 2012, a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 118 z 3. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods.. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená kolegyňa a páni, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, ktorý je veľmi jednoduchý, ale verím, že o to zaujímavejší a potrebnejší, ktorý reaguje na situáciu študentov, ktorí pochádzajú zo sociálne slabších rodín a z rozličných dôvodov sa rozhodnú pre vysokoškolské štúdium v zahraničí.
Platný zákon o vysokých školách, v jeho ustanovení § 96 ods. 1 upravuje podmienky pre priznanie sociálneho štipendia študentom, ktorým štát prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom výlučne študujúcim na vysokých školách na území Slovenskej republiky. Študenti, ktorí si vyberú študijný program alebo jeho kombináciu, ktorý nie je možné študovať na slovenských univerzitách alebo vysokých školách, sa dostávajú do nevýhodného postavenia voči študentom študujúcim v Slovenskej republike a sú poberateľmi sociálneho štipendia podľa platnej legislatívy.
Ide o študentov, ktorí by v prípade absolvovania štúdia na univerzite alebo vysokej škole na území Slovenskej republiky spĺňali podmienky pre poberanie sociálneho štipendia a podľa platných kritérií v zmysle zákonov by im takéto štipendium bolo priznané. Tento návrh zákona fakultatívne upravuje možnosť priznať sociálne štipendium teda aj tým študentom, pričom sa navrhuje osobitným predpisom upraviť podrobnosti priznávania a vyplácania sociálneho štipendia.
Dámy a páni, o takúto zmenu alebo úpravu platného zákona som sa začala zaujímať a rozmýšľať o nej po tom, čo som dostala podnet od občianky-matky, ktorá opisovala situáciu v rodine. A ja si dovolím len veľmi krátko zacitovať z tohto e-mailu: "Som samoživiteľka rodiny, mám dcéru, ktorá veľmi chcela študovať psychológiu v kombinácii so žurnalistikou. Táto kombinácia sa študuje len na Masarykovej univerzite v Brne. Moja dcéra spĺňa podmienky na priznanie sociálneho štipendia na Slovensku aj v Českej republike podľa výšky životného minima v Slovenskej republike aj v Českej republike. V českom zákone o vysokých školách má nárok na sociálne štipendium aj študent, ak spĺňa podmienky životného minima rodiny bez ohľadu na to, kde sa rozhodne študovať." A to bol dôvod, prečo som začala pátrať po tom, či naozaj je to tak. A naozaj som dospela k poznaniu, že takýto študent, ktorý z rôznych dôvodov sa rozhodne študovať na vysokej škole mimo územia Slovenskej republiky, a tu by mu toto sociálne štipendium bolo priznané, nemá naň nárok.
Teraz trochu krátko zo štatistiky. Celkovo v Slovenskej republike za posledné obdobia vzaté do roku 2009 dozadu študovalo spolu aj s externými študentmi dvestojedenásť tisíc päťstopäťdesiattri študentov. Externí študenti teda tvoria z tohto celého počtu 33,5 percent. Od roku 2009, 2010, 2011 tieto počty sú porovnateľné, plus, mínus.
V roku 2009 študovalo na štátnych verejných a súkromných vysokých školách stoštyridsať tisíc šesťstoosemdesiat študentov. V tomto počte môžu byť zahrnutí aj zahraniční študenti študujúci na našich vysokých školách, ktorí majú v Slovenskej republike trvalý pobyt. Také štatistiky sa ale u nás zvlášť nevedú.
Sociálne štipendium poberalo šestnásť tisíc deväťstodvanásť študentov na verejných a súkromných vysokých školách. Percentuálny podiel študentov poberajúcich sociálne štipendium bol 12,02.
Podľa odpovede, akú som získala na interpeláciu ešte v roku 2009, priemerná výška štipendia bola 197 eur, teraz je priemerná výška sociálneho štipendia asi, o zhruba 6 eur vyššia. K poslednému dňu roka 2009 bolo na sociálnych štipendiách vyplatené, a to vrátane, na verejných aj súkromných školách 23 410 814 eur.
Štatistiky o občanoch v Slovenskej republike študujúcich na zahraničných vysokých školách sa nevedú. Údaje sú známe za Českú republiku a mám ich k dispozícii tiež k poslednému dňu roka 2009. Podľa týchto štatistík vo všetkých formách štúdia v Českej republike študovalo dvadsaťdva tisíc dvestotridsaťtri občanov Slovenskej republiky. Podľa odhadov Ministerstva školstva Slovenskej republiky v zahraničí študuje vo všetkých formách celkovo vrátane Českej republiky dvadsaťpäť tisíc občanov Slovenskej republiky. Ak uplatníme rozloženie študentov ako v Slovenskej republike, tak približne 33 percent študuje externe a približne šestnásť tisíc sedemstopäťdesiat študentov študuje v zahraničí na dennom štúdiu. Približne 12 percent študentov v Slovenskej republike má nárok na sociálne štipendium. Ak uplatníme toto isté číslo, tak potom približne dve tisíc desať študentov, občanov v Slovenskej republike by mohlo spĺňať podmienky na poberanie sociálneho štipendia.
Predpokladám však, že tento počet bude omnoho nižší, pretože všetci predpokladáme, že tí, ktorí idú študovať do zahraničia, sú solventnejší, teda solventnejší sú ich rodičia, a preto môžu ísť študovať do zahraničia, ale práve existujú výnimky ako tá, o ktorej som už hovorila. Môžu byť študenti, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sú občanmi Slovenskej republiky, študujú v Českej republike a mali by nárok na sociálne štipendium, ale nemôžu ho dostať, pretože v zákone takáto možnosť, aspoň fakultatívna možnosť neexistuje. Pritom do Českej republiky je v rámci hraníc možno niekde zo Slovenska na vysokú školu bližšie ako napríklad z Košíc do Bratislavy a opačne.
Finančné náklady pri priemernej výške sociálneho štipendia 167 eur a predpokladaných mesiacov jeho poberania, to znamená deväť, tieto finančné náklady by tvorili, teda na jeden takýto školský rok alebo dvojsemestrálne štúdium, pre predpokladaný počet študentov, ktorý sa naozaj dá len odhadnúť, približne dve tisíc, by bolo 3 021 030 eur, čo si myslím, že nie je taký veľký obnos, aby sme nemohli vytvoriť pre týchto študentov, ktorí sú sociálne odkázaní, rovnaké podmienky ako pre študentov, ktorí študujú na vysokých školách v Slovenskej republike.
Čiže myslím si, že uchádzam sa o to, aby ste ma podporili pri tomto návrhu novely zákona. A budem rada, ak budeme v druhom čítaní možno hovoriť o detailoch, ale dovoľujem si vás vyzvať: umožníme aj možno nepatrnému počtu študentov, najmä tým, ktorí študujú v Českej republike, aby sa mohli aspoň uchádzať o sociálne štipendium.
Ten počet nebude nižší len preto, že, odhadovaný, len preto, že sa predpokladá, že solventnejší študenti študujú v zahraničí, ale aj preto, že od 1. septembra platí nová vyhláška, ktorá určuje výšku a vôbec nárok na sociálne štipendiá, a je sprísnená, čo teda ja kvitujem, čiže nemusíme sa obávať, že takýto návrh zákona spôsobí nejakú veľkú búrku v rozpočte na ministerstve školstva.
Ďakujem vám veľmi pekne za vypočutie.

Vážená pani predsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predkladateľ pán poslanec Číž, dovoľte, aby som v súlade s rokovacím poriadkom § 73 v prvom čítaní predniesol spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy. Nový návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. júla 2012 č. 108 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, ja by som chcel dve skôr poznámky povedať. Pánovi ministrovi som nedávno dal otázku na Hodine otázok. Čiastočne mi odpovedal. Týka sa to univerzít tretieho veku, ktoré, si myslím, tiež patria do takéhoto zákona. Vieme, že ich je na Slovensku už 14. Majú svoju asociáciu. Asi 7-tisíc seniorov chodí do týchto univerzít a snaha by bola aj z asociácie univerzít, aby sa univerzita, na ktorých sa tieto univerzity konajú, tretieho veku, sa tiež nejakým spôsobom podieľali na tej výuke aj spolufinancovaním, zľavami na prenájom, proste a prípadne ministerstvo aj zo štátneho rozpočtu, či by nemohlo tiež týmto univerzitám pomôcť v ich činnosti. Nateraz je to tak, že vlastne účastníci si všetko platia. Neni sú to veľké sumy, ale pri dnešných našich penziách proste platiť 60 - 100 eur, prípadne viacej, je iste veľa.
Čiže prosím pána ministra, keby vo svojej správe povedal, že či sa ešte nedá do tohto zákona vsunúť takýto paragraf alebo či univerzity tretieho veku budú v nejakom vysokoškolskom zákone, kde by asi skôr patrili, a jak teda v tomto smere rozmýšľa. Druhá vec je, že je dobrý návrh pána poslanca Fronca, že treba túto akreditačnú komisiu nazvať tak, ako kde patrí do celoživotného vzdelávania. Určite aj akreditačné komisie, ktoré sa starajú o kvalifikáciu a prideľovanie, by som povedal, možnosti štúdií, si tiež vyžadujú nejakú novelizáciu, si myslím, no. Je to určitý bič na univerzity, to, čo nie je zlé. Zas na druhej strane je to taký cyklus medzi akreditačnými komisiami a vysokými školami, lebo akreditačné komisie požadujú tvrdo garantov na jednotlivé univerzitné odbory, vysokoškolské odbory. Univerzity ich často nemajú, tak si kdekade požičiavajú alebo ich generujú - nových docentov, profesorov - aj príliš rýchlo, samy si ich generujú. Na druhej strane sa tu podporuje aj lietajúcich docentov a profesorov, ktorí chodia po celom Slovensku a učia kde kade, ale taký kampusovský univerzitný život na univerzitách potom neexistuje alebo je veľmi slabý.
Čiže tá otázka by znela, či sa pripravuje nejaká novelizácia zákona o veľkých akreditačných komisiách, alebo sa ostane iba pri tomto? Vlastne to je asi všetko a uvidím na reakciu pána ministra. Ďakujem.