Videokanál klubu

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. A tiež o tom, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci: pán poslanec Miškov, Kolesík, Martvoň. Nezaznel žiadny procedurálny návrh. Prosím teda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Pán kolega Kolesík, mne sa zdá, že naozaj by to bolo dosť málo na doktorát, vedieť, že 51 je viac ako 49, nuž, možno časy sa menia, ale v našich časoch to tak nebolo, takže je dobré, že nemáte doktorát z matematiky.
Čo sa týka ale toho vášho vyjadrenia, že ste hovorili, že 51 je viac ako 49, no jednoducho problém je naozaj ten primárny v tých privatizačných zmluvách, kde tie zmluvy boli uzavreté tak, ako boli uzavreté, a ja si myslím, že možnože to bola aj chyba tých strategických partnerov, ktorí vstupovali do takýchto podnikov a mali si uvedomiť, že v budúcnosti jednoducho to môže robiť problém, že majú len 49 % akcií.
Možno najlepšie a definitívne vyriešenie by bolo také, keby naozaj, ako hovoril pán kolega Miškov, rozhodol s konečnou platnosťou Ústavný súd, lebo ani vy nebudete večne pri moci a zase príde nejaká iná vláda, ktorá to bude prehadzovať. Bolo by dobré v tom spraviť poriadok raz, a teda na dlhšie obdobie.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, je zjavné z toho návrhu, že je to účelová záležitosť, určite aby sa vyriešil ten pomer štátu, a teda súkromného investora alebo investorov.
V každom prípade chcem povedať, že na jednej strane, že je to neštandardný postup, pretože riešiť tieto veci vstupom do zmeny niektorých ustanovení Obchodného zákonníka je neštandardné. Jednoducho je to v celej Európe v Obchodných zákonníkoch, valné zhromaždenie môže, samozrejme, takúto, prijať určité opatrenia, aby jednoducho mohlo zasahovať aj do cenových stratégií, ale bežne je to tak, že buď to realizujú a riešia predstavenstvá, alebo jednoducho top manažmenty, myslím cenovú stratégiu a cenové ponuky.
Čo sa týka nejakých tých vedľajších dopadov, do určitej miery to doformuje tú štandardnú podnikateľskú legislatívu, predovšetkým zneisťuje potom aj tých potenciálnych investorov v tej oblasti energetiky, keďže hovoríme obyčajne o regulovaných subjektoch, a tu ja vidím trochu problém s týmto všetkým.
Nemyslím si, že by sme týmto návrhom, že by sa nejak porušovala ústava, resp. nejaké európske právo. V každom prípade ešte raz opakujem, je to neštandardný spôsob, ako vrátiť do hry štát. Ja si myslím, že na skutočnú reguláciu máme tu nezávislý regulačný úrad.
Mňa veľmi trápi, ako sa tu berie pozícia ÚRSO ako štátnej inštitúcie, štátny orgán a musí zabezpečovať v podstate pozíciu alebo rozhodnutia štátu. Nie, je to nezávislý orgán. Takto ho musíme brať a takto je formulovaný aj európskym právom a toto sa tu nejakým spôsobom vytráca a aj tomu vlastne celý ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán exminister, použili ste také trošku silné slová, asi ste presvedčený o tom, že máte pravdu. Ja by som si v žiadnom prípade nedovolil tvrdiť, že tento návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale máte na to inštitút, predpokladám, že poslanci SMER-u ten zákon teda schvália a potom cez 30 poslancov sa môžte obrátiť na Ústavný súd.
Viete, to, čo chceme riešiť, ale nie je problém tohto zákona, ale je to naozaj stav v regulácii a na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, s tým s vami plne súhlasím. Vy ste to chceli riešiť v závere teda skráteného volebného obdobia energetickým zákonom a zákonom o regulácii sieťových odvetví, Kresťanskodemokratické hnutie to podporilo. Ja myslím, že naša úloha v opozícii bude pri predkladaní týchto zákonov, ktoré sem nepochybne prídu, aby sme ustrážili nezávislosť regulátora, aj keď aj ja mám obavy, pretože ako som sa vyjadril aj k programovému vyhláseniu, tam sa zaštiťovala strana SMER alebo predkladateľ programu vládneho tým, že prakticky na základe tretieho liberalizačného balíčka zvýši ingerenciu štátu, čo sa týka regulácií sieťových odvetví - a to je zjavné nepochopenie tretieho energetického balíčka.
Ďakujem za pozornosť.

Dobré ráno prajem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 4 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb., teda Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento dokument bol predložený ako tlač č. 29. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Tiež konštatujem, že tento uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. O tom, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie.
Chcel by som v tejto predmetnej veci povedať, že vlastne sa vraciame k nášmu rokovaniu z 29. 3. 2012, v podstate ide o to, čo sa tu vtedy zmenilo. Vtedy to išlo o zrušenie zákona č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka, a teda zákona o regulácii sieťových odvetví. Vlastne páni poslanci týmto navrhujú, aby sa ten stav vrátil tak, ako bol predtým, a tá podstata tkvie v tom, že aby predstavenstvo mohlo podávať na ÚRSO cenový návrh len vtedy, keď je to schválené valným zhromaždením.
Ja by som chcel povedať, že tento predkladaný návrh poslaneckého návrhu zákona podporím v prvom čítaní. Možno že by bolo lepšie, keby išlo o vládny návrh zákona. Neviem, prečo ste to podávali takto. Podľa mňa neobstojí ani ten fakt, že teda v čase podávania poslaneckého návrhu nemala vláda dôveru, pretože bolo jasné, že ju získa. Predpokladám, že aj pán minister Malatinský je oboznámený s týmto zákonom, a teda že sa s ním stotožnil, prišiel z podnikateľského prostredia, a teda uvedomuje si dôsledky, ktoré tento zákon na podnikateľské prostredie bude mať.
Tiež sa mi zdá, že to zdôvodnenie, ktoré ste uviedli a pán poslanec Kondrót ho tu prečítal, ja ho zopakujem. Jednoducho, že ten návrh zákona rešpektuje ten princíp, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákona, podľa ktorého naozaj akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.
Tak ako som povedal v prvom čítaní, ho podporím, ale v druhom len za jednej podmienky. Jednoducho, keď ho opravíte v súlade s poslaneckým pozmeňovacím návrhom, ktorý riešil tú problematiku alebo upravoval v tej danej veci, bol to poslanecký návrh, ktorý tu odznel 29. 3. 2011, a vtedy teda najväčší, myslím, energetickí experti SMER-u sa pod neho podpísali a predkladal ho pán Ľubomír Jahnátek, Peter Žiga a Ladislav Lazár, boli autori pozmeňujúceho návrhu, podpísal ho aj premiér Robert Fico. A podstatou toho návrhu bolo, že podanie cenového návrhu na základe súhlasu valného zhromaždenia sa nevyžaduje a nevzťahuje sa na tie obchodné spoločnosti, ktoré majú viac ako päť spoločníkov alebo akcionárov.
Predpokladám, pán poslanec, že poznáte ten návrh vašich kolegov, a teda opakujem, môžem podporiť ten zákon len v tom prípade, keď v druhom čítaní prídete s takýmto pozmeňujúcim opatrením alebo návrhom teda, pardon.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. apríla 2012 č. 19 a tiež podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem práve Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka parlamentu, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Budem reagovať na pána poslanca Sulíka. Ostanem naozaj vo vecnej rovine. Včasná splatnosť faktúr, pán poslanec, naozaj ešte nezabezpečí, že poisťovňa bude schopná ustať krízové situácie. Pán poslanec Raši ako exminister zdravotníctva si iste pamätá na stav, keď v roku 2009 Všeobecná zdravotná poisťovňa vykazovala platobnú schopnosť iba na 24 hodín. Poviem to zjednodušene. V prípade napr. krízovej situácie, napr. epidémie žltačky keď nebude mať Všeobecná zdravotná poisťovňa dostatok peňazí na účte, môže to spôsobiť problém.
A čo sa týka ďalšej poznámky, ktorú ste dali, pán poslanec Sulík, to zmiernenie tých platobných kritérií v tomto návrhu zákona je aj pre súkromné zdravotné poisťovne. Čiže skutočne toto nie je len pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Toto je aj pre súkromné zdravotné poisťovne. Takže neviem, kto hovorí tu o uprednostňovaní súkromných zdravotných poisťovní. Ďakujem.

Ďakujem. Poprosím technikov, blbne mi to celý deň. Ďakujem.

Ak dovolíte, ďakujem pekne, hlásil som sa s faktickou poznámkou k pánovi poslancovi Novotnému a nefungovalo mi zariadenie.

Ďakujem pekne. Snažil som sa o vecný tón, pán poslanec, nepovedal som, môžete si to pozrieť v zázname, že bolo by dobré toto oddialiť. Povedal som len, že neprešiel materiál štandardným pripomienkovým konaním. Môžem vám to dať k dispozícii, mám to napísané. A môže byť to problém, že ten systém momentálne, ako ho navrhujete, je retroaktívny, to znamená, 31. augusta i vyhláška bude stanovovať niečo, čo je platné od 1. 7. Len si to vecne zmeňte, ja som vôbec nepovedal to, že od 1. 7. alebo neskôr tento materiál by mal byť. Ja absolútne rozumiem, že pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu je tento mechanizmus kľúčový. A takisto som za to, ja len hovorím vecne, legislatívne si to opravte. Ďakujem pekne.