Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.5.2012 o 18:24 hod.

MUDr.

Ivan Uhliarik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 15.5.2012 18:24 - 18:34 hod.

Uhliarik Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu novely zákona pána poslanca Rašiho, ktorý rieši tri dôležité veci, ako sme počuli, zmenu systému prerozdelenia poistného, ktorú pripravila ešte bývala vláda, zmenu preukazovania platobnej schopnosti poisťovne a možnosť odvolať predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bezdôvodne.
Najskôr sa dotknem zmeny prerozdelenia poistného, tzv. PAYG. Ide o vecne pozitívny krok, ktorý bol od minulého roku pripravovaný spoločne s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A jeho uvedenie do praxe zabrzdil pád vlády a predčasné voľby. Konkrétne od júna minulého roku, roku 2011 do marca roku 2012 boli stanovené pracovné skupiny, ktoré toto pripravovali. Oceňujem, že nová vláda v našom projekte pokračuje. A skutočne je to dobrý krok pre zdravotníctvo.
Predložený návrh má však niekoľko detailov a otáznikov.
Na základe návrhu sa do zákona zavedie kritérium chorobnosti, tzv. nákladové skupiny podľa predpísaných liekov. V praxi to bude znamenať, že poisťovňa dostane za svojho poistenca s ťažkou a drahou diagnózou viac peňazí z prerozdelenia verejného zdravotného poistenia balíka, čo je spravodlivé. Inými slovami, nákladovo zdravotnú poisťovňu stojí inak 20-ročný mladík a inak 20-ročný diabetik. Dnes sa peniaze rozdeľujú na základe kritérií ako vek, pohlavie a ekonomická aktivita, či štát platí za svojho poistenca alebo za svojho poistenca neplatí. Hoci ide o napohľad dnes jednoznačné parametre, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou takmer na pravidelnej dennej báze dostáva námietky poisťovní voči výpadku prerozdelenia, pretože dochádza k nejednoznačným interpretáciám zákona. Tento parameter je používaný vo viacerých európskych krajinách. Prináša spravodlivejšie rozdeľovanie peňazí v závislosti od chorobnosti, ako aj predpoklad poisťovania chronicky chorých poistencov. Je predpoklad, že Všeobecná zdravotná poisťovňa na základe tohto mechanizmu dostane viac peňazí zo spoločného balíka.
Toľko skutočne pozitívna vec, ktorá je vecná.
Chcel by som však upozorniť na možné problémy, ktoré príliš rýchlym zavedením tohto mechanizmu môžu vzniknúť. Materiál totiž neprešiel štandardným pripomienkovým konaním. Čiže dotknuté subjekty, či už poisťovne, príp. Úrad pre dohľad, ktorých sa nové povinnosti a systém týka, nemali možnosť sa odborne vyjadriť a prispieť k vykonateľnosti tohto predpisu.
Pravidlá a zaraďovanie poistencov, ako aj systém kontroly je nastavený veľmi jednoducho. Teda chýba presnejšia úprava vytváranie farmaceuticko-nákladových skupín, postup zaraďovania poistencov do týchto skupín a podobne, čo môže v praxi priniesť obchádzanie tohto systému, a tak prídeme do rovnakého stavu ako dnes, keď skutočne každý mesiac pravidelne Úrad pre dohľad dostáva námietky.
Ďalším problémom, a to už je vecný problém, je, že ustanovenia sú retroaktívne a termíny neposkytujú dostatočný priestor pre zavedenie návrhu do praxe. Je navrhované prerozdelenie uprostred roka čiže účinnosť zákona od 1. 7. 2012. A toto naráža na určité technické problémy. Ministerstvo zdravotníctva totiž podľa tejto novely vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým určí riziká nákladov najneskôr do 31. augusta, to znamená dva mesiace následne po uplynutí začiatku účinnosti zákona čiže so spätnou platnosťou.
Ďalším problémom návrhu je, že v § 27b sa hovorí, že počty štandardných dávok liečiva v liekoch určujú zoznamy kategorizovaných liekov, ktoré vydáva ministerstvo zdravotníctva podľa zákona č. 363/2011 Z. z., ale na účely prerozdelenia možno upraviť počty odlišné, a to všeobecne záväzným právnym predpisom. To znamená, vyhláška upravuje odlišne to, čo ustanovuje zákon. Podľa, samozrejme, nášho právneho poriadku nemôže vyhláška odlišne upravovať niečo, čo zákon inak predpisuje. Je to legislatívne neprípustné.
Toľko čisto vecné pripomienky.
Druhou zásadnou zmenou predloženého návrhu je, že platobná schopnosť sa preukazuje iba kritériom schopnosti zdravotnej poisťovne uhrádzať svoje záväzky voči poskytovateľom v lehote, ktorá nepresiahne 30 kalendárnych dní odo dňa zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti záväzkom. Samozrejme, táto úprava sa navrhuje hlavne pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, nakoľko len táto má problém splniť prísnejšie kritériá preukazovania platobnej schopnosti účinné od 1. 7. 2012.
Zmena zákona je aj v tom, že platobná schopnosť je zabezpečená, ak zdravotná poisťovňa neeviduje ku dňu, ktorým sa platobná schopnosť vykazuje, záväzky, ktoré sú viac ako 30 dní po lehote splatnosti v objeme prevyšujúcom 0,2 % objemu všetkých záväzkov namiesto súčasných 0,5 %. Nakoľko je preukázanie platobnej schopnosti naviazané na lehotu 30 dní, Všeobecná zdravotná poisťovňa z pozície jej postavenia na trhu bude tlačiť na poskytovateľov tak, ako sa to dialo v minulosti, aby zmluvne dohadovali dlhšie lehoty splatnosti. Toto nie je len vecný problém. Toto je problém naozaj aj možného dominantného zneužitia postavenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože v rokoch 2008 a 2009 Všeobecná zdravotná poisťovňa práve na základe toho, že neexistovali tieto prísne kritériá posielala poskytovateľom návrhy zmlúv, ktoré udávali splatnosti nie 30 dní, ale 45 až 60 dní. K tomuto môže dôjsť aj v budúcnosti. Nehovorím, že k tomu dochádza, ale môže k tomu dôjsť, pretože tieto prísne kritériá tento zákon alebo táto navrhovaná novela stráca. V praxi môžu tieto zmeny znamenať menej prísnu kontrolu hospodárenia, čo je v príkrom rozpore s dnes schváleným programovým vyhlásením vlády, ktorým táto vláda chce prísnejšie strážiť peniaze z verejného zdravotného poistenia. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa tak opäť môže dostať na pokraj kolapsu, ako to bolo v roku 2010, keď dosiahla stratu 120 mil. eur a hrozila jej nútená správa. Ak má vláda problém udržať platobnú schopnosť k 1. júlu, môže posunúť účinnosť preukazovania platobnej schopnosti o akýkoľvek termín o pol roka, o rok. Všeobecnú zdravotnú poisťovňu sme vláde odovzdali so ziskom, pri jej dobrom riadení nebude problém už na základe dnes prísnych pravidiel preukazovať svoju platobnú schopnosť.
Treťou zmenou podľa novely zákona je rozšírenie dôvodov odvolania z funkcie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tento návrh zákona rozširuje dôvody, pre ktoré môže vláda na návrh ministerstva zdravotníctva odvolať z funkcie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ide o iné dôvody, ako sú dnes uvedené v odseku 10. Tie sú trestný čin, strata spôsobilosti, nezlučiteľnosť funkcií. Takto formulovaný dôvod znamená, že vláda ho môže prakticky odvolať z akéhokoľvek dôvodu, čím sa predseda úradu a správna rada úradu dostávajú do područia vlády a ministerstva zdravotníctva, čo znamená stratu nezávislého postavenia úradu ako orgánu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a verejným zdravotným poistením. Neobstojí argument v dôvodovej správe, že táto zmena je potrebná z dôvodu nemožnosti odvolania predsedu z funkcie pri objektívnom zistení nedostatkov v práci a vedení úradu bez právoplatného odsúdenia za spáchanie trestného činu. Vláda strany SMER už raz zrušila nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V tom čase úrad nezvládol svoju funkciu a nezachytil katastrofálne zadlžovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, poisťovňa sa zadlžovala tempom 5 mil. až 7 mil. mesačne, na čo úrad nereagoval. V prípade ak sa znova politicky ovládne nezávislý úrad, môžu hroziť zdravotníctvu ďalšie problémy, ktoré budeme riešiť celé roky.
Na záver mi dovoľte povedať, že hoci súhlasím so zavedením prvej časti parametra prerozdelenia poistného, tzv. PCG mechanizmu, nesúhlasím s navrhovaným paragrafovým znením, ktoré je retroaktívne a legislatívne v tejto forme nevykonateľné. Nemôžem tiež súhlasiť s navrhovanou zmenou preukazovania platobnej schopnosti zdravotných poisťovní, pretože znamená nižšiu kontrolu hospodárenia poisťovne, čo je v rozpore s programovým vyhlásením vlády. V žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s politickým ovládnutím Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Preto návrh ako celok nemôžem podporiť.
Odporúčam pánovi poslancovi, aby návrh stiahol z rokovania a znovu predložil po vecnom a legislatívnom prepracovaní aj za pomoci ministerstva zdravotníctva. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15.5.2012 17:34 - 17:35 hod.

Mikloško Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, na základe súhlasu štyroch poslaneckých klubov, KDH, SDKÚ, strany MOST – HÍD a SaS navrhujem doplnenie programu tejto schôdze o bod schválenia uznesenia Národnej rady k situácii expremiérky Ukrajiny Julie Tymošenkovej. Návrh uznesenia už bol poslancom rozdaný, v prípade schválenia doplnenia programu o tento bod je vypracovaná dôvodová správa, pričom po jej prerokovaní v zahraničnom výbore sa potom materiál predloží do pléna Národnej rady.
Skryt prepis
 

15.5.2012 17:29 - 17:33 hod.

Zajac Pavol Zobrazit prepis
Určite nie som rasista voči seniorom. Povedal som, že si seniorov nesmierne vážim. Hovoril som o práci v štátnej a verejnej správe, o súbehu, o odkaze občanom tejto republiky, o tom, ako desaťtisíce dôchodcov robia v štátnej správe a zároveň na úradoch práce platíme desaťtisíce absolventov škôl, ktorí sa nemôžu uplatniť v tejto republike a sú odkázaní na to, aby išli do sveta. Hovoríme o elektronizácii v štátnej správe. Prepáčte, ale poznám úrady, kde 90 % pracovníkov sú dôchodcovia a nie sú schopní už s modernou výpočtovou technikou pracovať.
Čo sa týka pána Macha, pán Hlina, tak pán Mach ešte nie je v dôchodkovom veku. Pokiaľ viem, má vek 60 rokov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2012 17:26 - 17:26 hod.

Zajac Pavol Zobrazit prepis
Vážený pán predseda parlamentu, kolegyne a kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k návrhu na voľbu riaditeľa NBÚ. Strana KDH považuje, ale aj ja osobne považujem Národný bezpečnostný úrad za veľmi dôležitý orgán v tomto štáte a jeho riaditeľa za plne výkonnú funkciu. Tí z vás, ktorí nepoznáte NBÚ, ani ja ho veľmi nepoznám, som sa skúsil porozprávať s ľuďmi, ktorí prešli previerkou NBÚ. A NBÚ dneska má informácie o vplyvných ľuďoch v tomto štáte. A tie informácie sú veľmi dôverné a veľmi podrobné. Takisto je to aj o firmách a takisto je to, ako pán Frešo spomínal, o styku, o medzinárodnom styku, styku s transatlantickými štruktúrami, ako je napr. NATO.
Neviem posúdiť vplyv pána Magalu na zastavenie Gorily. Naozaj si myslím, že by bolo najlepšie, keby táto kauza bola vyšetrená, ale k čomu sa viem vyjadriť, je to, čo som si prečítal v životopise pána Magalu. Veľmi ma prekvapilo, keď som sa dočítal, že pán Magala v tomto roku dosiahne vek 69 rokov. Pripomínam, že riaditeľa NBÚ volíme na 7 rokov. A ako som už spomínal, je to plne výkonná funkcia. Rozumiem tomu, že pán Robert Fico a vláda chce mať ako riaditeľa NBÚ svojho človeka. Plne to rešpektujem. Ale pýtam sa, aký odkaz, aký message dáva vláda občanom tejto republiky. Hovoríme, že máme v tejto republike 35-percentnú nezamestnanosť absolventov škôl, nevraviac o tom, že v štátnej a verejnej správe pracujú desaťtisíce ľudí, ktorí poberajú dôchodok, pričom to je jedno, či je starobný alebo výsluhový. Nemám nič proti seniorom, ale naozaj si myslím, že súbeh poberania dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe by mal byť zrušený. Táto vláda má na to dostatok mandátov v Národnej rade a malo by to byť zrušené už len preto, aby naši absolventi škôl nemuseli chodiť po svete, po Írsku a dievčatá robiť aupairky. Ja viem, že poviete, že to nesúvisí s voľbou riaditeľa NBÚ. Ale súvisí to s ňou. Čo si majú povedať občania tejto republiky, keď sa dozvedia, že pán Magala bude mať v tomto roku 69 rokov a volíme ho na sedemročné plne funkčné obdobie, výkonné obdobie? Takže ja osobne nepodporím a, predpokladám, aj moji kolegovia z klubu KDH nepodporia túto voľbu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2012 15:58 - 16:04 hod.

Hudacký Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dámy a páni, ja začnem skôr tým, čo tu bolo predložené alebo o čom sa tu hovorilo, teda návrhom pána Kaníka od skupiny poslancov. Určite si myslím, že je to dobrý nápad, je to riešenie práve tej zneisťujúcej sa situácie, ktorá vrcholí v Grécku. A je dobré v podstate, aby členovia vlády, minister financií dostal ďaleko väčší mandát, ako ho má doteraz. Určite nie som ani proti tomu, čo tu prišlo zo strany SaS, to znamená proti novele zákona č. 397/2004 Z. z. v súvislosti s úpravou vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky. Je dobré, aby sa tieto vzťahy vyjasnili, aj teraz v takej meniacej sa ekonomicko-sociálnej situácii, čo v podstate je globálna situácia vo svete, v Európe, ale aj na Slovensku, aby tie vzťahy boli jednoznačné.
Nebudem prechádzať chronológiou vytvárania tej systémovej pomoci, lebo, samozrejme, to začalo Gréckom, ale od začiatku vlastne sa pripravoval mechanizmus, ktorý by bol riešil komplexnejšie problémy v súvislosti s eurozónou alebo vôbec aj rozvojom finančného sektora, a teda konkrétne problémy niektorých členských krajín eurozóny.
Tá situácia, ako tu už bolo povedané, určite nie je ľahká. A budeme musieť prijímať veľmi závažné opatrenia aj v tej najbližšej budúcnosti. A preto treba, aby sme si uvedomili, v akom vzťahu je aj Slovenská republika ako člen eurozóny, ako otvorená ekonomika, ktorá je ohromným spôsobom závislá od krajín eurozóny, predovšetkým tých silných partnerov v eurozóne. Skutočne musíme sa pozerať aj na seba kdesi v rámci toho celého koláča, ktorý sa nejako pripravuje, pretože my nie sme až tak ďaleko od toho, že budeme musieť alebo teda potrebovať v budúcnosti takúto pomoc.
Pán Kollár sa tu zmieňoval o viacerých aspektoch prakticky viac-menej toho bankrotu. Hovoril, že on je vlastne už spustený tým, že Európska komisia, Európska centrálna banka už do toho napojila vlastne aj súkromný sektor, to znamená, že vlastne ako keby priznala riadený bankrot. Áno, to je v poriadku, ak je to riadený bankrot, s tým súhlasím. Dokonca vraj pod slovíčkom PSI jednoducho zakrývala tento riadený bankrot. Áno, myslím si, že v súvislosti aj s ďalšími aspektmi toho vývoja aj toto je veľmi dôležité.
Mali by sme brať do úvahy jednu významnú makroekonomickú veličinu, ktorá sa momentálne neberie do úvahy. A to je chaos. Viacerí významní svetoví ekonómovia už začínajú aj o tom rozmýšľať a prehlbovať určité teórie ohľadom chaosu. Neviem si predstaviť v podstate, ak by sme pripustili, čo tu bolo viackrát zdôrazňované aj zo strany SaS, že áno, veď aký je problém, jednoducho treba spustiť bankrot živelne, veď niektoré krajiny to už prekonali a čo je na tom, to nie je nič nové, v podstate to nie je súkromná firma, to nie je nejaká eseročka, ktorá jednoducho spadne do problémov insolventnosti, pričom treba v podstate, aby zbankrotovala. Tu hovoríme o štáte, ktorý je prepojený v rámci určitého systému eurozóny, a o tom, čo by spôsobil taký živelný bankrot v súvislosti s tým chaosom. Neviem si tak predstaviť tie návaly obyvateľov, tých sporiteľov na banky, aké by mali dopady nielen v tom samotnom Grécku. Tu by sa spustila ohromná lavína, ktorá by zasiahla predovšetkým, samozrejme, tie choré krajiny, tie krajiny, ktoré konali nezodpovedne a zadlžovali sa, a majú problémy aj teraz, a v konečnom dôsledku aké by to malo negatívne dopady a dôsledky na všetky krajiny eurozóny. V určitých nezávislých štúdiách bolo jasne naznačené, že v silných krajinách, ako sú Nemecko, Francúzsko, odhaduje sa, že tá ekonomika by stratila asi 30 až 40 % na svojej výkonnosti. Tie sociálne dopady, to si skutočne neviem ani predstaviť, hlavne na také tie okrajové krajiny, ako je Slovensko a ďalšie.
Čiže treba, aby sme skutočne hľadali tie cesty, aby efektívnym spôsobom takýto mechanizmus mohol fungovať, aby mohol napomáhať vlastne a stabilizovať situáciu, pretože žijeme vo veľmi neistých sociálno-ekonomických finančných podmienkach, nielen európskych, ale globálnych. Preto treba, aby sme s chladnou hlavou pristupovali k celému tomu procesu, aby jednoducho neprevažovali emócie, pretože to je tá cesta, ktorá nás privedie potom tam, kde nechceme byť, tam, kde Slovensko potom stratí tu výhodu, ktorú má skrz euro, skrz tú spoločnú menu, skrz otvorený hospodársky priestor. Len takto my môžeme a budeme, hovorím, participovať s chladnou hlavou na tomto systéme. Len vtedy môžeme v podstate zabezpečiť stabilnú ekonomickú a hospodársku prosperitu Slovenska. Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2012 15:51 - 15:57 hod.

Mikloško Jozef Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky, pred časom som sa spolu so zástupcami európskych seniorov stretol v Berlíne s nemeckou premiérkou Merkelovou, ktorá začala prejav tým, že práve telefonovala s americkým prezidentom a povedala mu vtip a začala ho hovoriť otázkou, aký je rozdiel medzi komunizmom a kapitalizmom, komunizmus najprv inštitúcie poštátnil a potom ich zruinoval, v kapitalizme je to naopak, najprv sa inštitúcie zruinujú, potom sa poštátnia.
Slovensko ako člen Európskej únie, myslím si, sa musí viac Bruselu snažiť o zmenu súčasného, najmä svetového finančného systému, v ktorom mnoho stojí na špekuláciách, pričom je odtrhnutý od produkcie a reálnej ekonomiky. Kríza je aj výzva a šanca. Ale málo hovoríme u nás aj tu v parlamente o príčinách, a teda aj o možnostiach riešenia tejto krízy. Za krízou je chamtivosť ľudí, zvyšujúce sa ich nároky napriek obmedzeným zdrojom, život na dlh a nad pomery a najmä finančné špekulácie na finančných trhoch, čo denne je asi 1,3 bilióna dolárov. Dnes keď 1 500 biliónov eur je v špekulatívnych obchodoch s derivátmi, keď HDP sveta je 25-krát menšie, 60 biliónov eur, je to skutočne finančná bublina veľmi nebezpečná, obchod s derivátmi je nekontrolovaný, nezdanený a vykonávaný 24 hodín denne mnohými počítačmi.
Hlavnú príčinu krízy vidím, nielen ja, v nedostatku morálky, to už vedel aj Baťa. Preto okrem eurovalu treba budovať aj morálny euroval, ako som to už spomenul aj vo svojej rozprave k programovému vyhláseniu. Pád veľkých bánk, napr. len v USA ich bolo 111, myslím, doteraz, ale aj krach napr. Enronu z roku 2001, ktorý bol iba špicou veľkého ľadovca, môže hocikedy vyvolať domino efekt, niekedy sa tomu hovorí aj finančný AIDS, alebo kasíno ekonomiku, proti čomu treba niečo zásadné robiť, minimálnym krokom je zdanenie finančných pohybov, obchodov s derivátmi, čo donedávna na Slovensku neplatilo, lebo Slovensko bolo proti.
Stále viac sa najmä v Spojených štátoch, ale aj inde, napr. v Nemecku a Taliansku diskutuje o návrate k tzv. Glass-Steagallovmu zákonu z tridsiatych rokov krízy v minulom storočí, kde sa vlastne jednalo o sanáciu bánk, ktoré sa rozdelili na komerčné a investičné. A tento zákon zakazoval štátu podporovať či zachraňovať banky, ktoré špekulovali na burzách. Tento zákon tým aj chránil vklady ľudí pred špekuláciou bánk. Mnohé hedge fondy, napr. v USA skrachovali, môj dobrý kamarát z Houstonu takto stratil stotisíc dolárov nedávno, ktoré boli určené na jeho budúce penzie. V roku 1999 Glass-Steagallov zákon v USA zrušili, ale teraz už zase veľa kongresmanov a senátorov podpísalo žiadosť o návrat k nemu. O ňom sa hovorí aj v Nemecku, v Taliansku aj v iných krajinách. Myslím, aj u nás by nebolo zlé sa k nemu vrátiť, prečítať si niečo o ňom
Dnes sa tiež veľa hovorí o novej Brettonwoodskej zmluve, ktorá bola schválená, z konca druhej svetovej vojny. Napr. v Taliansku ministri ekonomiky, financií o tom tiež hovoria často. Podľa tejto zmluvy boli peniaze štátov napojené na ich zlaté rezervy. A táto zmluva zakázala tlačiť ničím nekryté peniaze, čo dneska nie je zakázané a sa robí. Takisto určovala pevné kurzy medzi devízami.
Oprávnene sa dnes kritizujú aj ratingové agentúry, najmä zámorské a privátne, ktoré svojimi niekedy z neba spadnutými rozhodnutiami silno ovplyvňujú finančnú situáciu krajiny a jej suverenitu.
Sme radi, že Slovensko je v Európskej únii aj v eurozóne, ale myslím si, že práve preto, že sme tam, mali by nás tam viac počuť aj pri otázkach krízy a jej riešenia. Ja som niekoľko tém k tomuto bodu navrhol. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2012 15:51 - 15:51 hod.

Gibalová Monika
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, už nemastíme, už je remíza a obávam sa, že dopadneme veľmi zle. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2012 15:29 - 15:29 hod.

Fronc Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Sulík, neviem, či to je dobrá cesta, ktorá sa tu deje, že opozičné strany medzi sebou hrajú pingpong. No tak do toho sa nemienim zapojiť celkom iste. Ale ja vysvetlím, keby tam zostalo to slovo zaväzuje, tak musíme, aby sa dalo to naplniť, zmeniť aj zákon, a to dokonca ústavný zákon, pokiaľ tam bude to slovo žiada, tak to je slabé. A ja s vami súhlasím, že je to slabé, ale je to prijateľné. A nemám problém, ak dáte návrh ústavného zákona, taký ústavný zákon podporiť v tomto smere. A jednoducho, keď prejde, budem rád. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15.5.2012 14:53 - 14:53 hod.

Hudacký Ján
Pani predsedajúca, chcel by som vás poprosiť, aby ste mi poslali technikov. Ja som sa niekoľkonásobne hlásil s faktickou poznámkou do diskusie a to zrejme vysvetľuje aj teda to hlasovanie za vládny program, pretože jednoducho tento systém tu nefunguje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2012 14:46 - 14:46 hod.

Fronc Martin
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Kollár, pokiaľ som pochopil z vášho vystúpenia, tá zmena žiada namiesto zaväzuje sa vám vidí slabá. Súhlasím s vami. Ja si myslím, že na také vážne veci by asi Národná rada mala mať oveľa väčšiu kompetenciu, ale domnievam sa, že to by znamenalo zmenu ústavy. A na to v tejto chvíli akosi, mám pocit, nemáme silu. Ďakujem.
Skryt prepis