Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni, ja určite nebudem veľmi odľahčovať moje vystúpenie alebo v mojom vystúpení. Ja sa budem snažiť dotýkať vecí, ktoré nás trápia, a predovšetkým z pohľadu ekonomiky hospodárstva, vzhľadom na to, že cítime v tejto spoločnosti napätie, ktoré do určitej miery, samozrejme, aj skrz ekonomiku sa potom dostáva a transformuje do sociálnej sféry a do nespokojnosti...
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni, ja určite nebudem veľmi odľahčovať moje vystúpenie alebo v mojom vystúpení. Ja sa budem snažiť dotýkať vecí, ktoré nás trápia, a predovšetkým z pohľadu ekonomiky hospodárstva, vzhľadom na to, že cítime v tejto spoločnosti napätie, ktoré do určitej miery, samozrejme, aj skrz ekonomiku sa potom dostáva a transformuje do sociálnej sféry a do nespokojnosti ľudí, do nedostatku pracovných miest, do vzťahov, povedzme aj mimo, mimoslovenských. Takže určite veľmi rád sa budem dotýkať aj konsolidácie verejných financií, aj hospodárskeho rastu, aj zamestnanosti.
V podstate som veľmi rád, že táto vláda toto všetko zahrnula do vládneho programu. Problém je v tom, že všetky tie dobré úsilia alebo ciele, ktoré si dala skrz konsolidáciu verejných financií, respektíve následne hospodársky rast a zamestnanosť, samozrejme, úzko súvisia. Na druhej strane sa mi zdá, že potom už tie konkrétnejšie vyjadrenia zmieňované len skrz komunikáciu členov vlády cez médiá, iné ako sú explicitne uvedené v tomto vládnom programe, že tieto si dosť často potom kolidujú. Je dobré, aby sme sa snažili na jednej strane konsolidovať, ozdravovať hospodárstvo, na druhej strane nenechať padnúť ekonomiku Slovenskej republiky do recesie. Bola by to katastrofa. A, samozrejme, je dobré, aby sme urobili všetky predpoklady, či už legislatívne alebo aj ďalšie nato, aby sme minimálne udržali zamestnanosť a poprípade ju aj zvyšovali.
Z toho všetkého mi vychádza, ako keby vláda vo vládnom programe a vo vyhláseniach pánov ministrov a ministeriek sa snažili dať signál, dať taký message, že vlastne toto oni berú na svoje plecia, že ako keby vláda cez nejaké imaginárne sily vedela zabezpečiť či už hospodársky rast alebo samotnú zamestnanosť. Nemyslím, že to bude také jednoduché, a pokiaľ sa nebudeme koncentrovať na ekonomicky aktívnych ľudí, na podnikateľov, vytvárať im vhodné podnikateľské prostredie, samozrejme, skrz legislatívu, ale aj cez konkrétne opatrenia, vládne opatrenia, len veľmi ťažko budeme túto ekonomiku rozvíjať do takej miery, aby sme mohli hovoriť o hospodárskom raste, prípadne zamestnanosti.
Áno, ja vítam rozumné intervencie vlády, ktoré tu spomínal aj pán premiér, teda skrz konsolidáciu verejných financií, ale aj rozumné investície, povedzme do technickej infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj podnikania, predovšetkým dopravnej infraštruktúry, ale aj ďalšej, ako napríklad širokopásmový internet. Dôležitá vec, ktorá na Slovensku absolútne nie je samozrejmosťou, a hlavne v menej rozvinutých regiónoch. Toto všetko je treba rozumnými intervenciami vlády aj skrz kohézne a štrukturálne fondy, ktoré môžu tomu pomôcť, ale aj skrz lepšie podnikateľské prostredie vytvoriť také podmienky, aby sme tých aktívnych ľudí, ešte raz opakujem, aktívnych ľudí dostali do rozvoja ekonomiky, do kreovania, do generovania zdrojov a týmto zabezpečili hospodársky rast.
Áno, dámy a páni, hospodárstvo Slovenskej republiky a zamestnanosť bude rásť len vtedy, ak podmienky pre ekonomicky aktívnych ľudí, podnikateľov budú konkurencieschopné, budú stimulujúce, budú stabilné a budú predvídateľné. Je preto pre mňa dosť nepochopiteľné, že vládny program sa len veľmi málo venuje otázke práve podnikateľského prostredia a podpory malých a stredných podnikateľov. Naviac je doslova až zarážajúce, že v celom vládnom programe nenájdete zmienku o živnostníkoch. O tých podnikateľoch, o tých aktívnych ľudí, ktorí na seba preberajú skutočne všetko to riziko podnikania. Preberajú zodpovednosť za seba, za sebazamestnanie, za svoje rodiny a cez dane a odvody prispievajú do spoločného bohatstva tejto krajiny. Ak hovoríme o zamestnanosti, o koho iného by sme sa mali oprieť, ak nie o túto najzraniteľnejšiu skupinu malých podnikateľov.
Pán premiér nám oznámil, že členovia jeho vlády počas formovania vládneho programu sa stretli asi na sto stretnutiach s rôznymi sociálnymi partnermi. Tie organizácie, ktoré zastrešujú živnostníkov a malých podnikateľov, to nie sú sociálni partneri? Tí si nezaslúžia tú pozornosť nato, aby sme na nich takisto postavili predpokladaný hospodársky rast? Veď títo spolu s malými podnikmi vytvárajú viac ako 53 percent pracovných miest na Slovensku. Veď títo s malými podnikmi generujú viac ako tretinu hrubého domáceho produktu. Nezaslúži si, táto skupina podnikateľov, väčšiu pozornosť aj vo vládnom programe?
Dúfam, že to je len taký výpadok pozornosti. S pánom ministrom hospodárstva som na túto tému komunikoval, on to ospravedlňoval tým, že je to kdesi tam schované pod MSP, malé a stredné podniky. No, rád by som tomu veril. V každom prípade, vo svojom profesionálnom živote som sa dlhodobo venoval tejto skupine malých podnikateľov, živnostníkov. Musím povedať, že sú vo veľmi ťažkých podmienkach. Poznám ich problémy, poznám skutočne tie zložité podmienky, v ktorých pracujú. Sú najzraniteľnejšou skupinou podnikateľov balansujúcich medzi buzeráciou štátnej byrokracie a neserióznym správaním veľkých podnikov. A toto my musíme skutočne zmeniť na Slovensku. Živnostníci alebo živnostníctvo, alebo možnosť podnikania formou živnosti je často jedinou alternatívou práve v menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Pochádzam z východného Slovenska a môžem to len potvrdiť.
Takže aktívny človek, a je medzi nami hodne a takých, ktorí sa nemôžu realizovať, možno aj preto, že tie podmienky pre živnostníkov, pre malých podnikateľov sú také, aké sú, musí sa oprieť o sociálnu sieť. Hovoríme potom o solidarite, hovoríme o subsidiarite. Sú pekné slová, ale, bohužiaľ, nenaplnené.
Kresťanskodemokratické hnutie vo svojom hospodárskom programe má skutočne veľa dobrých ponúk aj pre túto skupinu podnikateľov, pre malé a stredné podniky. My sme si dali skutočne záležať, či už v predvolebnom čase, ale aj predtým, že sme veľmi často komunikovali a naďalej komunikujeme s malými podnikateľmi a živnostníkmi. Program, ktorý sme predstavili verejnosti, je skutočne odrazom potrieb malých podnikateľov a živnostníkov. Čiže ak budem teraz hovoriť o niektorých opatreniach, ktoré dávam ako ponuku tejto vláde, konštruktívne, tak berte to ako ponuku, ako potrebu živnostníkov a malých podnikateľov.
Chceme zjednodušiť podnikanie a zlepšiť podmienky živnostníkom a podnikateľom, prichádzame napríklad s licenciami. Sú to také paušálne, jednorazové poplatky, ktorými živnostník, malý podnikateľ môže kryť svoje daňové a odvodové povinnosti za celý rok. Nemusí sa venovať účtovníctvu, môže sa venovať podnikaniu. Ďalej to chceme rozšíriť dokonca etablovaním takzvaných malých, respektíve rodinných firiem na báze živnosti a následne na to aplikovať takzvanú rozšírenú licenciu. Sú to návrhy, ktoré už môžu priniesť aj zamestnanosť, odbúrajú šedú ekonomiku, pretože kde je živnostník, rodina aj tak participuje na tých aktivitách. Dosť často sú nezamestnaní, poberajú sociálne dávky. Tak by boli sformalizovaní, štát by dostal dokonca dopredu tieto prostriedky vo forme paušálnych poplatkov, čo sú vlastne dane a odvody, zvýšili by sme zamestnanosť, stimulovali by sme ľudí, aby nesedeli doma, aby nevyhľadávali možnosti ako nepracovať.
Takisto chceme vrátiť mikropôžičkový program do hry. Ja som bol jedným z iniciátorov ešte roku, okolo roku 2000, kde som naštartoval mikropôžičkový program cez regionálne štruktúry národnej agentúry. Ten program perfektne fungoval. Sú to zdroje na začatie podnikania pre malých podnikateľov, živnostníkov a sú to zdroje na ďalší rozvoj týchto firiem. Opäť, v roku 2009 program nezmyselne zastavený, doteraz nespustený. Poznám množstvo malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí majú ohromné inovatívne nápady. Ako im pomôcť ich realizovať? Vo svete sú dávno doriešené tieto veci, len treba ich aplikovať na Slovensku cez regionálne fondy rizikového kapitálu. Nehľadať žiadne zázraky. To sú veci, ktoré sa dajú skúsiť takmer okamžite pri lepšej vôli.
Už som hovoril o zraniteľnosti malých podnikateľov a živnostníkov. My sme prišli s návrhom zriadiť inštitút, takého obhajcu týchto podnikateľov, nie iba formálneho, nie takého ombudsmana, ktorý príde a ľudia sa posťažujú. Taký, aby živnostenské organizácie tam mali svojich zástupcov, tak aby ten inštitút bol dobre kompetenčne vybavený, tak aby mohol vstupovať aj do tvorby legislatívy, tak aby mohol intervenovať do rôznych negatívnych procesov, či už, hovorím, tej zbytočnej byrokracie štátnej a verejnej správy, respektíve neseriózneho konania veľkých podnikov, čo obyčajne súvisí potom s druhotnou platobnou neschopnosťou a tak ďalej. Toto sa všetko dá robiť aj bez toho, aby sme museli robiť nejaké reformy, nejakú novú, tvrdú legislatívu. To je ponuka, ktorú my dávame konštruktívnym spôsobom. Ja budem komunikovať s pánom ministrom hospodárstva aj vzhľadom na to, že sa poznáme, aj vzhľadom na to, že prichádza z podnikateľského sektora, a dúfam, že bude chápať potreby aj tých najmenších podnikateľov.
Áno, vážené dámy a páni, v tomto sú, tu môžeme hľadať tie istoty. Takto definujme tie istoty. A bude aj hospodársky rast a bude aj zamestnanosť. Som veľmi rád, že aj táto vláda berie vážne do úvahy, vo vládnom programe je to celkom dobre rozvedené, konsolidáciu verejných financií, ako nezvyšovať dlh Slovenska a v podstate ako prispieť viac-menej aj ku konsolidácii celej eurozóny a Európskej únie. Rovnako súhlasím, že aj pri znižovaní deficitu verejných financií je potrebné, aby naša ekonomika generovala viac zdrojov, aby sa to prejavilo, samozrejme, aj v príjmovej časti rozpočtu. Ale skôr to vidím opačne. Je treba nahnať teda viac zdrojov do príjmovej časti rozpočtu? No, tak poďme zdaňovať. Zdaňovať, zdaňovať všetko a kadekoho a všetkých. Opatrenia v prospech hospodárskeho rastu, aby ekonomika generovala viac zdrojov, aby do rozpočtu prišlo viac zdrojov, sa dajú urobiť aj cez systém, ktorý je nastavený skrz rovnú daň. Namiesto toho prichádzate s progresívnym zdaňovaním, ktorý je síce jasne, explicitne uvedený, ale nie je rozvedený, a hovorím, konkrétne veci sa dozvedáme skôr v komunikácii alebo z komunikácie členov vlády s médiami. Ja by som bol veľmi opatrný teraz prísť so zmenou, keď nad nami visí Damoklov meč dodržania záväzku trojpercentného deficitu, a teraz meniť celú sústavu daní a hlavne daní z príjmov prostredníctvom progresívneho zdaňovania. No, mám taký dojem, že minimálne je to riziko, ak nie hazard pre túto krajinu, pretože ten nový daňový systém pokiaľ sa zabehne, môže sa stať, že výber, ktorý očakávame, ktorý zázračne očakávame, že odrazu budeme mať v štátnom rozpočte toľko zdrojov, že nebudeme vedieť, čo s nimi máme robiť, a že nie je treba sa až toľko zaoberať výdavkovou stránkou rozpočtu, a teda seriózne šetriť.
Ja nechcem brať rovnú daň, ktorá doteraz funguje, ako nejaké zlaté teľa. Ale v každom prípade sú tu jej jasné komparatívne výhody, ktoré platia. Aj v minulosti, aj teraz, aj práve v tých zložitých ekonomických podmienkach rovná daň prispieva. Nehovorím, že to je iba zásluhou rovnej dane, ale že prispieva tak k hospodárskemu rastu, ako aj k zamestnanosti. Tu sa stále operuje týmto, že je treba bohatších zdaniť, byť solidárny s chudobnými, teda menej príjmovými skupinami. Ja si myslím, že sa to dá dosiahnuť aj s rovnou daňou. Tá daň je skutočne z percentuálneho pohľadu spravodlivá. Každý vlastne platí 19 percent. Z pohľadu jej absolútnej podstaty je v podstate progresívna. Devätnásť percent z nuly je nula. Devätnásť percent zo sto je 19. Devätnásť percent z milióna je 190 tisíc. Nižšie príjmové skupiny platia menej, vyššie príjmové skupiny platia viac. Ak chceme, aby tí nižší platili ešte menej a tí vyšší ešte viac, máme na to ďalšie nástroje. Odpočítateľné položky. A môžeme priamo ovplyvňovať aj sociálnu politiku, tým s nižšími príjmami zvýšime odpočítateľné položky. Čiže my ich odbremeníme. A opäť opačne. U tých vyšších príjmových skupín môžme odpočítateľnými položkami tento systém prenastaviť tak, že budú ešte teda platiť o niečo viac, pretože ten základ, daňový základ bude vyšší. Čiže vy nemusíte hneď prichádzať s novým systémom, pretože je tu nová vláda. Chcete sa nejakým spôsobom vymedziť, chcete byť sociálnejší. Aj rovnou daňou vieme urobiť progresivitu, ten solidárnejší princíp s tými, ktorí majú nižšie príjmy, viac zaťažiť tých, ktorí majú tie príjmy vyššie.
Ja beriem veci ako kresťanský demokrat. Ja vidím za trhom, za rozumne nastaveným trhom, za rozumne nastavenými podmienkami pre podnikateľov nielen výhody pre podnikateľov, ja na konci vidím človeka, a preto všetky tie opatrenia, o ktorých hovorím, za každým je na konci človek. Takže myslím si, že je treba hľadať konsenzus, nielen a priori odmietať. K celkovej zložitej ekonomickej, hospodárskej situácii vo svete, v Európe, na Slovensku prispieva kríza, ktorá nie je o trhu, o zlyhaní trhových mechanizmov. To je o zlyhaní morálky, etiky ľudí. V žiadnom prípade to nie je otázka zlyhania určitých mechanizmov, ktoré tu fungujú a sú overené. Zlyhali ľudia a tu je treba sa pri tom pozastaviť. Chcem teda v dobrom slova zmysle varovať túto vládu pred unáhleným rozhodnutím. Strata stimulačného účinku daňového systému môže viesť k ekonomickej pasivite a optimalizácii hospodárskych výsledkov a tým nižšiemu výberu daní a odvodov, čo vlastne bude kontraproduktívne k tomu, ako sa veci doteraz nastavili a ako to vnímam, že sa teda zrejme aj chcú nastaviť.
Čiže ak to tak trochu zhrniem, stimulácia podnikateľov, čo najviac vylepšovanie podnikateľského prostredia, zefektívnenie štátnej správy, rozumné výdavky, a teda aj, ak hovoríme o rozumných intervenciách, aj rozumné investície, znižovanie daňových únikov, lepšie, efektívnejšie využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov, to je tá správna cesta pre konsolidáciu, a teda hospodárenia tejto, tejto krajiny.
Čo sa týka ešte tejto, tejto agendy, my hľadáme kdekade zdroje, ako keby sme zabudli, že sme súčasťou Európskej únie, sme súčasťou eurozóny a máme tu, samozrejme, disponibilné štrukturálne nástroje, štrukturálne fondy, kohézne fondy, ktoré môžeme využívať. Áno, môžeme polemizovať kto a ako sa podieľal na tom, že sa nečerpajú, minimálne v štatistike je to jasné, že, bohužiaľ, za tri roky vašej vlády sa vyčerpalo asi 8 percent, my sme doteraz dočerpali asi do 27 percent. Nie je to žiadna chvála. To nejdem haniť vás a už vôbec nie chváliť nás. Myslím si, že problém bol v nastavení stratégie implementácie, kdesi na začiatku roku 2006. Národný strategický referenčný rámec bol nastavený zle, absolútne nebral do úvahy regionálne rozdiely. My ideme znižovať regionálne rozdiely, čo je hlavný cieľ štrukturálnych nástrojov Európskej únie, a vytvoríme jeden regionálny operačný program riadený centrálne. Každý jeden región má, samozrejme, určité diferencie. Treba nastaviť rozdielne prístupy. A o tom v tej súvislosti chcem tiež kriticky poukázať na to, že ani v tom vládnom programe zmienka o príprave kohéznej a štrukturálnej politiky na rok 2014 až '20 nie je zachytená. Ja netvrdím, že nekomunikujete s EÚ. My teraz rátame s každým eurom, hľadáme, je treba, aby sa venovalo viac pozornosti aj tejto otázke. My sme v komunikácii s Európskou komisiou dohodli, nastavili určitý objem zdrojov, ktorý je veľmi ambiciózny, asi necelých 14 mld. eur. Je to najviac na hlavu zo všetkých členských krajín. Je treba, aby sme skutočne nastavili tak ten strategický materiál, aby sme tieto zdroje už vedeli teraz, ako ich budeme čerpať a ako ich vyčerpáme. To znamená viac regionálnych operačných programov, aby odzrkadľovali rozdiely regiónov, a teda reagovali na potreby a potenciál jednotlivých regiónov. Nie jedenásť operačných programov, ako je to teraz. Každý sa hrá na svojom piesočku a prakticky tie programy medzi sebou nekomunikujú. Čiže maximálne päť multioperačných programov, nadrezortných, so snahou o integrovaný prístup, o tematickú koncentráciu a potom budeme schopní, ďaleko schopnejší tieto zdroje čerpať, teda oveľa, oveľa viac ako doteraz.
Ešte by som sa veľmi rád zmienil o energetike. Určite, že je to dôležitá záležitosť z pohľadu energetickej bezpečnosti krajiny aj napriek tomu, že tá štruktúra, ten energetický mix je vcelku v poriadku. Samozrejme, prioritou sú jadrové zdroje. V každom prípade je treba sa zaoberať aj tým, aby sme išli až ku konečným spotrebiteľom, aby platili spravodlivú cenu za, za energie. Ale nemôžem akceptovať takýto prístup, môžem citovať, že v energetickej oblasti, teda "implementáciou tretieho energetického balíčka EÚ podstatne sa rozšíria právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi". No a tým sa ešte odvolávate na tretí energetický balíček. Ak to zrealizujete, je to na infridžment zo strany Európskej komisie. My môžeme posilovať pozíciu, ale nezávislého regulátora URSO, ale nie posilovať funkciu regulátora ako štátu. Štát je len jeden z regulovaných subjektov.
Takže v dobrom slova zmysle vám to hovorím, je treba sa pozrieť na tú formuláciu, lebo ak by sme to takto mali implementovať, transformovať do našej legislatívy, tak bude z toho okamžitý problém vo forme sankcií.
Obnoviteľné zdroje. Máme záväzok 14 percent do konca roku 2020. Neviem, teraz sa to pohybuje okolo 7, maximálne 8 percent, máme čo robiť, aby sme to zrealizovali. Nenašiel som tam zmienku napríklad o geotermálnej energii, o využívaní geotermálnej energie. To je ohromný zdroj, ktorým Slovensko oplýva. Je treba, aby sa etablovali programy, ktoré pomôžu ďaleko lepším spôsobom využívať tieto zdroje. Potom môžeme ten výsledok celkom reálne dosiahnuť.
Takisto biomasa. Chcel by som upriamiť pozornosť na biomasu. Je to dobrý nástroj nielen ako doplniť obnoviteľné zdroje, ale na druhej strane ako výborný prostriedok vytvoriť pracovné miesta pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu. Bolo tu už hodne debát ohľadom rómskej komunity, ako im zabezpečiť prácu, a toto ja vidím jedno z riešení ako zabezpečiť prácu pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, respektíve pre nekvalifikovanú pracovnú silu, čiže zber a spracovanie biomasy a jej využívanie potom na energetické účely. Rozhodne, že je treba upraviť tú rovnicu, jednak stranu ponuky a dopytu, aby aj domácnosti vedeli potom reagovať na takúto ponuku.
Viac by som očakával, čo sa týka energetickej účinnosti a efektívnosti, či už je to otázka budov, ale aj aplikovaní nových technológií, účinnejších technológií, kde môžeme byť ďaleko konkurencieschopnejší. Až 40 percent spotrebovanej energie sa využíva na budovy. Takisto každá jedna fabrika, každý jeden podnikateľ, ak bude efektívne využívať energie a zníži svoje náklady, zároveň je konkurencieschopnejší oproti tým ostatným. Tam hľadám, tam vidím potenciál. Určite, tento trh treba liberalizovať, myslím energetický trh. Je treba, aby sme naň pustili čo najviac hráčov. Vytvorí sa tlak na nižšie ceny. Máme tu regulátora URSO, ktorý môže dohliadnuť na to, aby tie ceny boli férové, tak z pohľadu priamych, teda oprávnených nákladov tých subjektov, aj z pohľadu cien surovín na svetových trhoch. Je treba ale, aby tam, kde bude treba byť solidárny s určitými skupinami ľudí, ako sú dôchodcovia, ako sú menej príjmové skupiny ľudí, vytvoriť konkrétne nástroje. My sme mali a máme rozpracovaný fond energetickej chudoby. Energetické podniky majú dosť zdrojov na to, aby za každú kilowatthodinu mohli prispieť do takéhoto fondu a potom takýmto solidárnym spôsobom mohli pomôcť týmto cieľovým skupinám, týmto ľuďom, a nie deformovať prostredie cez rôzne úpravy URSO. To sú veci, ktoré nie sú skutočne štandardné, a do určitej miery sa nám to vráti. Myslím, že toto je oveľa lepší spôsob ako, ako rozvíjať jednak energetický trh, nedeformovať ho, a na druhej strane vlastne zabezpečiť, aby koncoví spotrebitelia boli spokojní. Jednoducho, aby dostali dostatok energie za rozumné ceny, za seriózne ceny, prípadne použiť ten solidárny prístup.
V závere chcem povedať, že napriek mojim viacerým kritickým pripomienkam, neberte ich tak, akože to sú za každú cenu, pretože som opozičným politikom. Sú to pripomienky, ktoré ako sú myslené v dobrom, v tom, že je treba, ja budem komunikovať s tými členmi vlády, ktorí, s ktorými vlastne, vlastne ktorá, ktorú agendu nejakým spôsobom sledujem v rámci hospodárskeho výboru. Budem sa snažiť v tom dobrom slova zmysle komunikovať a hľadať konštruktívne riešenia.
Na záver by som vám chcel povedať, nech Boh žehná všetky naše dobré úmysly, všetkých ako sme tu, s touto krajinou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
