Videokanál klubu

Pán kolega, ďakujem vám veľmi pekne za vaše konštruktívne, racionálne vystúpenie, aj pohľad takého Slováka na vec racionálne. Snáď je treba pripomenúť, že Fico vtedy, keď ten zákon prijímali, sa snažil predbehnúť Slotu aj s Mečiarom. Že to urobil, je pravda. Ale doplatili na to občania Slovenska. Nie ani tak národnosti maďarskej, ale ostatní. A je hlúpe zbavovať sa občanov tejto krajiny. To každého, kto dneska vďaka Ficovým opatreniam nemôže si zabezpečiť živobytie a ide za hranice a bude potrebovať, aby tam mal nejaký ten status, a bude chcieť mať občianstvo, tak ho slovenská vláda s Ficom začne zbavovať preto, lebo mu nevedel zabezpečiť tu prácu?
A práve preto je treba pozrieť sa na veci reálne, možnože podmieniť, dať tam reálne väzby, ale pohľad kolegu Matoviča určite s tým súvislý nie je, pretože ten je blízky skôr tomu, čo reprezentoval niekedy v tomto parlamente pán Slota.

Veľmi krátko absurdný príklad. Takisto bude neústavné, ak povieme, že keď Igor Matovič sa nadýchne, dobrovoľne sa vzdáva všetkého svojho majetku. Môžme to dať do zákona, a keď, pán poslanec, vy sa nadýchnete, tak stratíte svoj majetok. Aj to je možné.
Čiže nie je možné túto právnu fikciu dať do zákona. (Potlesk.) Ja keď niečo. Áno, môžeme dať do zákona to, že keď vyjdete z Trnavy, tak dobrovoľne nastúpite do výkonu väzby. Môžme to dať do zákona. (Reakcia z pléna.) Do SMER-u, ešte horšie. (Potlesk a smiech v sále.) Čiže môžme dať do zákona, bude to mať silu zákona. Slovenské orgány budú mať donucovacie prostriedky, aby vás tam dali. No, ale to bude neústavné a vy túto právnu fikciu nikdy ste nechceli. A, bohužiaľ, je to zákon. Ale vy sa chcete nadýchnuť, vy chcete odísť z Trnavy, ako vyjsť z Trnavy, tak to máte. A to isté s tým občianstvom.
Do zákona zákonodarca dal, že keď nadobudnete cudzie štátne občianstvo, tak stratíte do slovenské. Ale to dal zákonodarca. Ja ako občan, výsostný pán, od ktorého pochádza táto moc, takýto súhlas som nikdy nedal. A, bohužiaľ, že Ústavný súd nerozhodol.

Ja sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Poliačikovi, ale chcem mu dať priestor, som taký férový, chcem dať potom priestor pánovi Matovičovi, poslancovi Matovičovi, aby vo svojom vystúpení vedel reagovať na mňa.
Čiže, pán Matovič, vy ste už v jednej svojej faktickej poznámke povedal, že pán poslanec Vörös tu citoval len čl. 5 ods. 2 a nie ako odsek 1 z čl. 5. Viete, to je taká hra so slovíčkami. Ale právom síce niektorí si myslíte, budiž, laici, že fakt ten paragraf je krivý kvôli tomu, aby sa dal všelijako vykrúcať, ale odtiaľ potiaľ, aj toto má svoje medze.
Ústava hovorí o tom, že strata je možná, ale nie odňatie. Tu práve na hru so slovíčkami pristúpila terajšia, vtedajšia koalícia. Nevyslovila to, že my odnímame týmto pod touto poslednou novelou štátne občianstvo, ale stratí. Kde som stratil to štátne občianstvo, niekde na stanici? Ja som to nestratil, mne to odňali, síce to v zákone nazvali ako stratou, ale stratou to nie, ja som to občianstvo nestratil. Mne to občianstvo zákonom odňala vládna koalícia SMER, HZDS, SNS. K vôli tomu, lebo boli pred voľbami. Ja som to nestratil, síce ako hovorím vo svojom mene, ale mňa sa to netýka, ale toho človeka, ktorého sa to týka, on to nestratil, jemu to odňali. Ale tu je práve hra so slovíčkami. Kebyže napíšu, že stratí slovenské štátne občianstvo občan, ktorý nadobudol cudzie, tak by to bolo flagrantné porušenie čl. 5 ústavy. Kvôli tomu tam dali to slovíčko, že strata a nie odňatie.
A druhá vec. Právo môže vychádzať z rôznych fikcií, že keď fikcia napríklad je doručenie, že keď neprevezmem poštu doporučenú do troch dní, tá fikcia, že som ju prebral, aj keď som ju neprevzal. To je možné z určitých procesných dôvodov pri procesných predpisoch. Ale ani napríklad pri trestnom rozkaze sa to nedá. Pri trestnom rozkaze fikcia doručenia neexistuje a pri ďalších závažných skutočnostiach fikcia doručenia nie je možná. A pri takejto závažnej veci, pri ústavou garantovanom práve tiež fikcia nie je možná. Lebo my tú fikciu toho občana, ktorý nadobudol štátne občianstvo, máme v tom zákone. A to, že ten občan, keď vyslovil svoju vôľu, že chce nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, tak určite vyslovuje aj tú svoju vôľu, že chce stratiť to slovenské. A toto je právna fikcia, ktorá v tomto prípade nie je možná. Nie je možná, lebo to ide o ústavou garantované právo. A ústava nedovoľuje, aby mi odňali, ja s tým nesúhlasím, aby mi odňali, a ústava predsa je len silnejší zákon ako zákon, ktorý bol prijatý v máji 2010. Tam ide o obyčajný zákon.
Čiže spájať jednu vôľu, ktorú som výslovne vyslovil, že chcem nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, s voľou, že tým pádom chcem stratiť, ktorú som nikdy nepovedal, nie je možné. Ide o ústavou garantované právo, právo na občianstvo. Preto to, že je čl. 5 od. 1, neznamená, že štát môže ľubovoľne odnímať štátne občianstvo našim občanom proti svojej vôli. Absolútne iné, keď takúto vôľu ten občan dá.
Občan je vždy, však vy ste občania, vy vystupujete v sále v mene občanov, občan je vždy viac ako aj tá ústava, je vždy viac ako zákon. A ten občan túto svoju vôľu nevyriekol. Nikdy.
Čo sa týka tej hry, ďalšej hry, že či to je v súlade, či Ústavný súd rozhodoval, alebo nerozhodol, viete, na Ústavnom súde, Ústavný súd mal možnosť, z rúk sudcu spravodajcu bol návrh, aby nevyhoveli nášmu podaniu, a boli dva návrhy, aby vyhoveli v časti alebo v celosti nášmu podaniu. Ani jeden z týchto troch návrhov nezískal potrebnú väčšinu. Problém je, náš problém je, že tým, že nerozhodli, zostal stav, aký je.
Ešte jednu vec. Európsky dohovor o štátnom občianstve dovoľuje zo zákona, aby niekto bol zbavený svojho občianstva, to dovoľuje Európsky dohovor. Ale za akých okolností? A tie okolnosti my nespĺňame. To je jedna vec.
A druhá vec. Zbytočne Európsky dohovor, keď máme ústavu, ktorá odňatie štátneho občianstva proti vôli nášho občana nedovoľuje. A hovorím, že síce zákonodarca hovorí, že o strate, ale to je presne ten terminus technicus, ktorý museli použiť, lebo kebyže ho nepoužijú, tak každý, aj malé decko, vie, že, aha, prijali jasne neústavný zákon títo páni. (Potlesk.)