Ďakujem, vážená pani predsedajúca.
Kolegyne, kolegovia, včera som pozeral taký film, že o Augustínovi svätom, a ten mal také, že rétorické cvičenia. Toto jedno, jedno z nich. (Povedané so smiechom.) Takže ďakujem za správu, úžasnú spravodajskú informáciu od kolegu Igora Hraška, ktorý tu inak celkom netradične, lebo tak sedí v úlohe spravodajcu pri jeho vlastnom návrhu zákona. To sa nestáva často.
Možno práve preto, že sme s pani podpredsedníčkou Jurinovou, s kolegom Kadúcom pripravili návrh zákona, ktorý smeruje k tomu, aby sme zlepšili život našich samospráv, aby ľudia, ktorí majú dodržiavať zákony boli informovaní aj o zákonoch nižšej právnej sily takým spôsobom, aby ich nemuseli vyhľadávať po zákutiach našich 2 900 miest, obcí, ale boli zverejňované na jednom mieste. Nie sme v tomto osamotení. Dal som si pre túto tému vypracovať aj taký jemný rešerš toho, ako pristupujú k tomuto problému štáty V4 alebo naši, naši susedia z V4, a vypadlo z toho dosť zaujímavá informácia, že napríklad Maďarská republika, kde zaviedli tzv. centrálny portál ich obdoby VZN, môžem poskytnúť aj webovú adresu jeho, je to nrt.bm.hu, kde má každý občan Maďarskej republiky v kategorizácii rozdelenej podľa, idú do úrovne okresov, miest, obcí a zároveň druhé kritérium je podľa dátumu ich platnosti a aktualizácie, čiže ako keby bol dopodrobna odsledovateľný proces normotvorby. A toto majú zavedené od roku 1998.
Myslím si, že vláda ohlasovala v programovom vyhlásení vlády a zároveň aj, aj sledujem či už legislatívnu činnosť vlády, ale aj jednotlivých ministerstiev, dve zásadné veci, čo sa týka samospráv, jednu volajú súborne pod reformou ESO, druhá sa týka zavádzania parametrov internetizácie a informatizácie, môžeme to všeobecne nazvať e-Governmentom.
My v tomto návrhu zákona sme okrem iného sa venovali tomu, aby vznikol tzv. centrálny register nariadení. Pre možno paralelu, alebo lepšiu predstavivosť, vzniklo by čosi ako elektronická Zbierka zákonov na úrovni všeobecného záväzného nariadenia, kde by bola povinnosť samospráv posielať zatiaľ v elektronickej podobe nariadenia, ktoré prijali, a kde by následne občan alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba mohla dohľadať to, aký právny stav v miere decentralizácie, čiže to, čo štát zveril samosprávam, platí na danom území. Praktické kroky k tomuto môžme nájsť v mnohých oblastiach. Jedna napr. je pri povoľovaní prevádzok. Pri povoľovaní prevádzok sú treba ohlásiť tzv. otváracie hodiny. Tak ako to platí teraz, môžeme sa reálne domnievať, že môže platiť v 2 900 rôznych právnych režimoch, ako budú občania, ktorí chcú zriadiť nejakú prevádzku, chcú otvoriť terasu alebo chcú, alebo chcú sa dozvedieť, či na verejnosti alkohol môžu piť alebo nemôžu piť. Museli by pozrieť 2 900 právnych režimov, pretože niektoré samosprávy si tieto veci môžu upravovať alebo mali za to, že si ich môžu upravovať podľa vydania ich miestnych parlamentov alebo samosprávnych orgánov, ktoré si na toto zriadili.
To, že tento stav nie je dobrý, ja som tak spomínal úvetkom napríklad aj ten, to pitie alkoholu na verejnosti, kde si niektoré samosprávy mysleli, že to môžu urobiť, a na základe toho vznikla obrovská iniciatíva, na základe jedného iniciátora, ktorý vyhrával spory so samosprávami s tým, že napríklad takúto právomoc mať nemôžu. Teraz ale ten právny stav je taký, že tam, kde tieto spory vyhrali, už to neplatí, tam, kde nie, ako keby to platilo. Podľa mňa a podľa teda aj v zmysle tohto návrhu zákona je dôležité, aby keď chceme od občanov, aby zákony dodržiavali, a fungujeme v našom právnom štáte alebo v jeho zdaní na tzv. prezumpcii znalosti, čiže neznalosť zákona neospravedlňuje, mali by sme urobiť čo najviac krokov k tomu, aby občania boli oboznámení s normotvorbou a s tým, čo vlastne na územiach obcí a miest platí a čo nie.
Druhá rovina tohto návrhu zákona ide v línii toho, aby sme do tvorby samotných noriem, ktoré majú pre občanov platiť, mohli občanov pustiť, a to znamená, že aby podobne ako pri zákonoch, ktoré prijímame tu v Národnej rade, mohli do tohto procesu v jednej fáze vstúpiť, aby a ich hlas bol možno pri tejto legislatívnej tvorbe na úrovni miest a obcí relevantný a stal sa obsahom legislatívneho procesu.
Čiže tak, ako uvádzal navrhovateľ alebo jeden z navrhovateľov v úvodnej reči, tento zákon hovorí o nástrojoch legislatívneho procesu, publikáciách, výsledkoch tohto legislatívneho procesu a, samozrejme, sa dotýka aj legislatívneho procesu ako takého a otvára väčšie možnosti občianskej angažovanosti a väčšie možnosti informovanosti občanov o tom, aké pravidlá na úrovni miest a obcí platia.
Na záver by som chcel dodať, že sme zvažovali aj myšlienku, či pri centrálnom registri nariadení by sme nemohli ísť podobne, ako to majú v Maďarskej republike, ísť s podmienkou platnosti všeobecne záväzného nariadenia, to znamená, že všeobecne záväzné nariadenie by platilo až po tom, ako by bolo zverejnené vzhľadom na to, však ako je, ako prebieha proces, a vychádzajúc teda z toho, aby táto, tento návrh mohol získať podporu, sme aj teda z tých, ktorí prebrali zodpovednosť za spravovanie tejto krajiny, čiže hlavne vládnych poslancov a aby nebola výtka, že pokiaľ nebudeme mať zriadený tento centrálny register, by sme dávali tvrdú podmienku samosprávam. Zatiaľ sme stanovili povinnosť samosprávam, aby museli tieto všeobecne záväzné nariadenia na túto autoritu, ktorá by ich mala následne zverejňovať, tieto záväzné nariadenia posielať, a nedávali sme tam podmienku platnosti až po zverejnení v tomto centrálnom registri nariadení.
Ja by som sa prihováral, ak tento návrh zákona nebude mať podporu, aby pri reforme samospráv zvážili zodpovední - a či už na ministerstve vnútra, spravodlivosti alebo poslanci vládnej strany, ktorí sa tejto agende venujú -, aby zvážili to, že občania majú byť informovaní a majú byť vťahovaní do otázok, ktoré sa budú ich bytostne týkať, nemali by byť obchádzaní. A aby zvážili to, či skutočne nedisponujú mandátom na to, aby sme urobili raz a navždy poriadok v tom, čo na Slovensku platí a čo nie, čo platí v Cíferi, Ružindole alebo Banskej Bystrici, aby sa to dalo dohľadať na jednom mieste. Zároveň si viem predstaviť aj povinnosť platnosti elektronického zverejnenia. To znamená, ak sa vládna strana rozhodne a čo sa rozhodla ísť cestou zavádzania niektorých parametrov e-Governmentu, aby toto sa stalo obsahom zavedenia, aby sme nemuseli možno byť tvrdí na štátny rozpočet a na nejaké náklady, ktoré by neboli oprávnené, ale aby aspoň podmienka elektronického zverejnenia pri platnosti všeobecne záväzných nariadení bola zapracovaná do celkovej koncepcie zavádzania elektronickej či už štátnej správy, alebo samosprávy.
Ja touto cestou si dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Zároveň avizujem, že sme sa rozhodli s kolegami sa samospráve venovať aj systematicky a chceme či už na úrovni a v debatách na jednotlivých ministerstvách, aj keď sme z opozície, a ak neuspejeme, tak následne predkladať ďalšie návrhy zákonov, ktoré by umožnili lepší život ľuďom, ktorí všetci žijú či už v obciach, alebo mestách na území Slovenska, a myslím si, že je tu obrovské množstvo roboty aj v legislatívnej oblasti. Takže za štvoricu poslancov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností - podpredsedníčky Eriky Jurinovej, Mira Kadúca, Jura Hraška a mňa - vás prosím o podporu tohto návrhu a zároveň my ako štvorka, sa budeme venovať tejto otázke aj naďalej. Ďakujem za pozornosť.
