Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.5.2013 o 18:22 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 18:22 - 18:24 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Padla tam taká nenápadná, nevinná veta, radosť prežívať v rodine. Ale je to veľmi významná vec - prežívať radosť v rodine. Keď sme mali aj ekonomické veci a k hospodárskej situácii k stavu, stave na Slovensku, tak ten rozmer šťastia spomenul tu aj Ivan Mikloš, Jozef Mikloško. Šťastie, to nie je len to, že ty máš bohatstvo a teraz máš veľký kapitál, možno máš bohatú firmu, môžeš si dovoliť luxus a kdečo všetko. Ale práve to šťastie ty môžeš prežívať v tom rodinnom podniku a to rodinné šťastie je oveľa viac ako to veľké bohatstvo. A tým v podstate najväčším bohatstvom je tá rodina, aby ten otec a mama boli doma a možno tie deti aby podieľali sa svojou prácou, svojou prácou, aby mali podiel na tom rodinnom podniku. O to ide. A tu utužujú sa aj tie rodinné väzby skrze tú prácu, ktorú robia. Všetci sa tešia z tejto rodiny. Nemali by sme tu možno toľko alkoholikov, toľko mladých ľudí závislých na drogách. Ak by on makal na tej roli, tak by bol taký šťastný, že môže ísť večer spať. Ničnerobenie je tým, tou najhoršou vecou, ktorá len vôbec v živote môže byť. Aj dovolím si povedať, že to bude mať pozitívny dopad aj na kriminalitu našej spoločnosti a počet kriminálnych činov klesne. Hospodárska kríza, dovolím si trošku k tomu ešte predchádzajúcemu predrečníkovi, ja to tiež veľmi častokrát hovorím, že je vlastne krízou morálnych hodnôt. Nevedel som, že Tomáš Baťa má také krásne výroky, hospodárska kríza sa nesanuje peniazmi, to je fakt pravda, ale návrat k morálnym hodnotám. A morálne hodnoty najlepšie reprezentuje práve rodina. Aby to rodina mohla reprezentovať tak, aby zostali spolu. Aby nemohli, nemuseli byť rozbité.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 18:20 - 18:22 hod.

Hraško Igor Zobrazit prepis
Ďakujem ti pekne, Martin, za tvoj príspevok. No vystihol si tam presne to, na čo sú tie rodinné podniky, rodinné malé farmy. Ono, problém v súčasnosti je taký, že veľké poľnohospodárske podniky pestujú prevažne na predaj. To znamená, že pokiaľ majú jednostrannú produkciu, teda len rastlinnú výrobu, nemajú to kde spotrebovávať, tak to dávajú, dávajú preč. Možno niekde do výroby, možno niekde úplne inde. Taký podnik, ktorý má aj rastlinnú, aj živočíšnu výrobu, vie si veľakrát vykryť tieto zdroje. Ale je ich, žiaľ, málo a práve to je problém, že to pestovanie, keďže je istým spôsobom dotované, preto máme tie žlté lány, ako si spomínal, a tieto produkty odchádzajú preč a neostávajú ako krmoviny pre dobytok a zvieratá u nás. No a potom sa musí, musia krmoviny draho nakupovať úplne inde a prípadne ešte zo zahraničia. Tým pádom sa predražuje chov zvierat, no a, samozrejme, cena potom mäsa pre konečného spotrebiteľa je vysoká. Dovážajú sa lacné sajrajty zo zahraničia.
Práve tieto malé rodinné farmy fungujú úplne iným princípom a pokiaľ si majú niečo dochovať, tak si k tomu aj dopestujú vlastné krmoviny, čo je omnoho širšie využitie daného územia, čiže danej poľnohospodárskej pôdy, ktorú oni obhospodarujú. No a pokiaľ ich je viacej na tej pôde a robia skutočne ako rodinný podnik, tak majú záujem na tom, aby robili dobre, robili v prvom rade pre seba a potom nadprodukciu mohli predávať povedzme z dvora, čo už sú, samozrejme, ďalšie možnosti odpredaja domácich výrobkov. Ale, samozrejme, robia kvalitu, pretože oni nemajú záujem na tom, aby nejak zarábali, pretože na malom množstve sa zarábať nedá, hej. Takže toto sú možnosti, ktoré by im mala priniesť práve aj zmena takéhoto zákona, o ktorom si, Martin, hovoril teda vo svojej rozprave.
Teda ďakujem takisto navrhovateľom a ja takýto zákon podporím takisto.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2013 18:10 - 18:20 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, ktorý sa tu niekde nachádza, predpokladám, kolegyne, kolegovia (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale je tu pán spravodajca, mal nejakú potrebu odísť, takže, ale počúvame, je tu. Nech sa páči.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Som v obraze. Ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby som aj ja trošku pridal do mlyna, nie dlho, aby sme to zbytočne nenaťahovali, ale v prvom rade chcem poďakovať predkladateľovi, že konečne takýto zákon ide, pretože aj v mnohých vystúpeniach, ktoré ste mohli registrovať v tomto volebnom období, absentoval mi v našej legislatíve pojem farma, farmár. A vyzerá, že už tu aspoň niečo tú rodinnú farmu nejakým spôsobom definuje, čo to vlastne bude, a myslím si, že je to tá prvá štartovacia čiara, ktorá by mala povedať ako ďalej. Myslím si, že po osemdesiatom deviatom sme to vzali trošku, nechcem povedať, že neodborne, ale trošku tak neprezieravo, pretože bol som aj pri reštitúciách, keď sa vracali malé podniky, bývalé, ktoré boli zoštátnené, znárodnené. Videl som, akým spôsobom sa tam kládli prekážky pre tých pôvodných reštituentov. Nemohol dostať mäsiareň, nemohol dostať nejaké holičstvo, čo bol tam, boli ťažké boje. Ťažké boje, pretože všetko to už malo mesto, mal to štát, a robili všetko preto, aby to ostalo tak, ako to bolo.
Ja si myslím, že keď sme to v štyridsiatom ôsmom odstrihli, tie rodinné podniky, resp. tie podniky, ktoré vtedy fungovali a sa dedili z generácie na generáciu, čo hovoríme, že závidíme západnej Európe, svetu, že takéto niečo majú, my sme vlastne odstrihli a nedali sme im šancu. Nedali sme im tú šancu, ktorú som myslel, že po deväťdesiatom roku budú mať, lebo kto mal lepšie vedieť z tej rodiny, ako sa podniká a podnikalo, ten socialistický direktor štátneho podniku? Výrobný námestník, ktorý zo dňa na deň cez stranícke tričko sa stal veľkým podnikateľom? A keď mi niekto povie, že on bude sociálne cítiť, tak sa ho pýtam, že kde sa to naučil, sociálne cítiť ku svojim zamestnancom. Videl od svojho otca, ako odmeňuje svojich zamestnancov? No nevidel to, žiaľ nevidel, päťdesiat rokov to tu nebolo. Aj u mňa boli v kancelárii tí, ktorí si žiadali aj malé živnosti, aj poľnohospodársku pôdu, aj lesnú pôdu. A keď vám tam vstúpi 65-ročný pán a ktorý to berie akože srdcom, lebo to je jeho majetok, ktorý, celá rodina v ňom žila, z neho sálal duch, ktorý hovoril o tom, že vie, ako má podnikať. Len mi dajte ten majetok, štát. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa to nestalo, mnohí už nie sú medzi nami a, samozrejme, že to trošku pohlo k iným cieľom ako v osemdesiatom deviatom sme si mysleli. Ja to aspoň takto vnímam a bojím sa, že nie iba ja, ale veľa občanov v tejto republike.
Dochádzalo tu k úžerníctvu a dochádza k úžerníctvu a podnikatelia robia to, čo robia. A pozrime sa na tie podniky, ktoré boli kvázi sprivatizované, dané za korunu, za euro, ako dopadli. Veď my vlastne, keď sa pozrieme na poľnohospodárstvo, ten spracovateľský priemysel, toho prvovýrobcu zlikvidovali komplet a keď to má byť akože vrchol nášho dvadsaťročného snaženia v takejto brandži, tak ja sa hanbím za to, otvorene poviem. A ako to pred chvíľkou, pred niekoľkými hodinami povedal pán minister, poľnohospodárstvo je v ruinách, nemáme na čom stavať, to sú nie moje slová, sú slová pána ministra. A potom sa pýtam, na čo nám tu je potom poľnohospodársky vzdelaná nejaká mládež, zrušme rovno poľnohospodársku vysokú školu, lebo načo, ničom to je, a pritom by to malo byť ten základ štátu.
Tvrdím, že v pote tváre sa musí dorábať ten chlieb, a ten chlieb budeme potrebovať, či to bude rok 500 alebo 1500, alebo 2800. Ten chlieb tu potrebujeme, a ten dorába poľnohospodár na tej pôde. Nikto iný ho nedorába, žiadne výskumné ústavy, banky, chémia, nie. Geneticky modifikované potraviny vieme, čo robia so svetom, takže nebudem sa k tomu vracať.
Takže ja som veľmi rád, že konečne tu dochádza k zákonu a je predložený zákon, ktorý bude hovoriť aj o rodinných farmách v našom prostredí. Tvrdím, že poľnohospodárstvo, ktoré ešte na Slovensku ostalo a môže byť krásnym odvetvím, ktoré môže znovu prekvitať, len dajme šancu tým ľuďom. Aj dnes sme tu mali agropodnikateľov aj s ministrom sa rozprávali, vďaka pánu Kuffovi sme to zrealizovali a mohol si vypočuť od tých farmárov, teda SHR-károv, v súčasnom evidenčnom liste vedených, nie farmárov, SHR-károv, ktorí mu tlmočili svoje výhrady. A myslím, že podľa ubezpečení pána ministra, že mali by padnúť na úrodnú pôdu, tak budem sledovať, že akým spôsobom sa to bude realizovať, z jeho úst. Aby to nebolo iba o tých veľkých sprivatizovaných štátnych majetkoch a stransformovaných družstvách, kde manažmenty, ako tu bolo spomínané, si urobili odbyt, respektíve robia si tie osevné postupy tak, že sa nám to všetko iba žlteje a nemáme tu pestrosť krajiny, vytráca sa to. Pretože súkromne hospodáriaci roľník vie, že musí dorobiť z každej komunity niečo, nie iba to jednostranne zamerať.
Tak to funguje na Západe a to je aj cieľom pozemkových úprav, ktoré by sme chceli na Slovensku zaviesť.
Myslím si, že z podnikania by mala byť radosť. Ja som v živote nepodnikal, respektíve veľmi krátke obdobie, nestojí ani za reč, a ja si myslím, že tú radosť by sme mali zažívať v rodine, lebo to je to pevné puto, ktoré je. Predpokladám, že nevchádzame do rodinných zväzov alebo teda do manželstva z vypočítavosti, že malo by to byť hlavne o tom cite ku tej druhej stránke, s ktorou sa snažím, respektíve uzatváram to manželské puto na celý život - aj v dobrom, aj v zlom. A práve v tých rodinných firmách, farmách tam prakticky by sa to malo prejaviť na sto percent, že to je ten motor, ktorý by mohol hnať aj naše podnikanie tu na Slovensku. Lebo keď si pozrieme, koľko eseročiek, akcioviek, ako sa to rozhádajú tí spoločníci, veď to je neskutočné. Viete ako a na čom? Na tých peniazoch a nie na tom cite, či čo k nemu cíti. On cíti iba ten ekonomický vzťah a to je zlé.
Takže vítam, že je tu definované rodinné podnikanie v tých formách, ktoré sú tam urobené. Aby som nezabudol, tak pripomeniem teraz pánu spravodajcovi, keď som to opomenul, respektíve prepočul, tak sa ospravedlňujem, týkajúc sa jednotlivých výborov, ktorým to bude delegované, keby to išlo do druhého čítania. Neviem, či som tam nepostrehol náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Pokiaľ tam nie je, tak by som ho žiadal teda doplniť, pretože je to aj o rodinných farmách, takže myslím si, že mali by sme to tiež prebrať v našom výbore. Takže taký môj doplnok.
A myslím si jedno, že keď niečo myslíme úprimne a dáme šancu tomu entuziazmu, ktorý ešte, myslím si, že aj v mladých farmároch je, tak toto, tento predložený zákon by mal byť jedným z tých, ktorý by mal ich stimulovať, ako to bolo už spomenuté nie k ziskom, ale k obnovovaniu tej krajiny. Aj na tých lazoch, kde prakticky sa nám vytráca ten život a za chvíľu zistíme, že tá pôda, ktorá bola poľnohospodárskou sa stáva lesnou, pretože samonálet si robí svoje. Príroda si berie naspäť to, čo sme spravili poľnohospodárskou pôdou. Tak myslím si, že dajme šancu, aby na tých lazoch aj na tých rodinných farmách mohli ľudia povedať, že štát má o mňa záujem, nehodil ma cez palubu a budem sa o tú krajinu starať tak, ako to robili moji predkovia, a nebudem sa hanbiť, čo som tu robil, keď som bol na tomto svete.
Takže toľko z mojej strany. Držím palce pánu predkladateľovi. Samozrejme, že myslím, že aj väčšina nášho klubu to podporíme, lebo má to zmysel. Nebudem sa vyjadrovať k ekonomickým aspektom, ako tu povedal pán Sulík, to je jeho kapusta a jeho portfólio, ale chcem veriť, že aj v laviciach vládnej strany sa nájdu poslanci, ktorí za tento návrh zahlasujú a postúpime ho do druhého čítania.
Takže hovorím, že vďaka, že ste s týmto prišli. Možnože budem mať aj ja v druhom čítaní, keby to bolo, ďalšie pozmeňujúce návrhy k tomuto, ktoré vzišli tiež z praxe agropodnikateľov, hlavne tých farmárov SHR-károv a potom by sme to doplnili. Dúfam, že sa toho dožijem.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2013 17:33 - 17:49 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. V úvode chcem poďakovať predkladateľom tohto zákona a hneď aj povedať to, že navrhovaný zákon o rodinnom podnikaní podporím v hlasovaní, je dobrým zákonom a úmysel predkladateľov je naozaj veľmi dobrý. A tuná s kolegom nesúhlasím, že cesta do pekla je vyskladaná dobrými úmyslami, ja si myslím, že cesta do pekla vedie iným spôsobom, nie tak, jak je to tu veľakrát prezentované. Oceňujem to, že máme tu konečne zákon, ktorý sa dotýka úplne nás všetkých, úplne, lebo každý jeden človek, každý jeden občan tejto krajiny je, pochádza z rodiny, či už je úplná, alebo neúplná, ale pochádza z rodiny.
Rovnako tiež predmetný zákon hovorí, teda predkladaný zákon, ktorý tu máme, má také tri zásadné spoločenské záujmy a to je, to je: zlepšiť podmienky pre stabilitu a ekonomickú nezávislosť rodín, zlepšiť spoľahlivosť a príťažlivosť podnikateľského prostredia a vytvoriť pravdivejšie vzťahy medzi rodinným podnikaním a sociálnym systémom. Ja keď som si pozeral tie prílohy, ktoré sú tuná v návrhu tohto zákona, tak tam som sa tak usmial nad tým, že vplyvy, vplyv na štátny rozpočet, hej, tak tam je aj pozitívny, aj negatívny. A je to aj v dôvodovej správe, je to aj odôvodnene, že ten prvotný vstup, bude to cca, je ten odhad na tých 250 miliónov eur. (Reakcia navrhovateľa.) 250-tisíc eur? Aha, 250-tisíc eur, tak pardon, ale ja som sa usmial teda nad tým, lebo ten krížik aj na jednej, aj na druhej strane tam sedí, že je aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Lebo na jednej strane tento výdaj, možno teda 250-tisíc, čo nie je veľa, to je úplne málo alebo takmer zanedbateľné, a ten nejaký negatívny vplyv potom to nemôže byť, ale je to naozaj skôr pozitívny. Ale to pozitívne vysoko, vysoko tuná to bude presahovať, pretože bude to mať naozaj aj ten sociálny rozmer, ale hlavne aj ten teda ekonomický rozmer na naše rodiny, ale aj na našu ekonomiku. A rovnako, rovnako jak, jak je správne aj označené, vplyvy na podnikateľské prostredie, teda pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, nie je zakrížikované nič, teda ja si dovolím tuná povedať, že pozitívny je tu vplyv na sociálnu exklúziu, tiež nie je označené, ale je to pozitívne, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyv na zamestnanosť pozitívny. Hej, netreba sa to báť tam označiť. Vplyv na životné prostredie určite je rovnako tiež pozitívny. Aj rodinný podnik zároveň aj vychováva, formuje členov tejto rodiny. Nie je neutrálny alebo žiadny dopad, on má pozitívny, skutočne má pozitívny. A tu už aj tie farmy, ktoré sme tu spomínali, alebo tých súkromne hospodáriacich roľníkov, tak oni tým, že šetrne pristupujú k tej prírode, nepoužívajú toľko chémie a v tom rodinnom podniku, samozrejme, aj racionálne mnohé veci zracionalizuvávajú, správajú sa ekologicky prirodzenou cestou. Vplyvy na informatizáciu, tiež si myslím, že to bude pozitívne.
Rovnako, tak ako je to aj uvedené a už toľkokrát a priam frázovito to vyznieva, že rodina je základnou bunkou spoločnosti. No je. Určite je, aj keď by sme sa mohli možno aj z toho posmievať. Štát je ten, ktorý má vytvárať podmienky, štát je ten, ktorý má vytvárať podmienky predovšetkým práve pre to rodinné prostredie. Súčasná doba, ktorá je, tak je trend taký, že mnohí otcovia, ale v dnešnej dobe je to tak, aj mnohé matky odchádzajú za prácou. Či už do iných vzdialených miest chodia na týždňovky, to je v rámci Slovenska, to je ešte tak, ako-tak prijateľné, ale odchádza sa do zahraničia. A tá oddelenosť manželov a veľakrát aj dlhodobá, chodí sa na turnusy dvojtýždňové, ale sú možno aj mesačné turnusy, práve negatívne pôsobí na tú rodinu a na manželstvo a na ten zväzok medzi mužom a ženou.
Kolega pán Sulík keď tuná spomínal, dotkol sa tej homosexuality a možno tej, tej farmy. Ja si neviem predstaviť, že by dvaja homosexuáli veľmi úspešne viedli rodinnú, v úvodzovkách, rodinnú farmu alebo ako by tá farma vyzerala, nemyslím si to. Úmysel a predkladateľ zákona, ktorý tu je, tak práve, dovolím si to tak upresniť, práve ten zväzok medzi mužom a ženou, tak ako je to aj zadefinované v zákone aj o rodine, máme to aj zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Tým, že my budeme vytvárať podmienky na optimálne rodinné podnikanie, aj keď na jednej strane, ako kolega tu spomenul, možno tie dane a že aké, že tie dane rovnaké ako pre všetkých. Ja by som sa nebál rodinu aj zvýhodniť, pretože jednoducho, ak my na jednej strane túto výhodu dáme, ako v tom rodinnom podnikaní a tejto rodine, tak štát bude mať nižšie výdaje, nižšie výdaje vo forme rôznych dávok, ktoré na druhej strane veľakrát vyplácame, či už v podpore nezamestnanosti, sociálne dávky a podobne. Rodina je naozaj takým stmeľujúcim prvkom a v tých rodinných podnikoch nebudú tam intrigy a podvody takého charakteru jak je veľakrát v tých podnikoch takých a možno veľakrát aj v štátnych podnikoch, kde nie je osobný vzťah, rodina nevytuneluje svoj vlastný rodinný podnik. Tu je veľmi veľa pozitívnych vecí, ktoré, naozaj si myslím, že sú veľmi dobré a v konečnom dôsledku, v konečnom dôsledku podporujú ten, ten prvok rodinného života.
Myslím si, že takisto, keď aj veľmi často ohýbame slovo hospodárska kríza, no predovšetkým si dovolím povedať, že tu je kríza spoločenská, kríza morálnych hodnôt, to je ten veľký problém. Aj v čase tejto krízy, možno hospodárskej krízy alebo morálnej krízy, najlepšou brzdou práve, ako zabrzdiť ten možno rozbehnutý mechanizmus tejto krízy, práve je rodina. Rodina je tým prvkom, ktorá má tú silu.
Ja verím, že aj v našej snemovni, aj tuná v našom parlamente, nájde sa dostatok poslancov na to, aby sme, aby sme tento zákon podporili a posunuli ho do druhého čítania. Predkladateľ spomínal tuná susedné krajiny, ako je Rakúsko, Nemecko možno Švajčiarsko, kde majú podobné rodinné podniky, majú s tým skúsenosť, aby aj my sme neboli tí, ktorí vymýšľame niečo, čo už je dobre ako zabehnuté v susedných krajinách. To, čo je dobré, nemusíme sa hanbiť to zobrať a to odkopírovať, možno to premodifikovať do konkrétnej našej podoby pre podmienky Slovenska, našej krajiny a trhu práce. Dobré veci ja som sám ochotný podporiť. Ja keď by som ich mal rozdeľovať, tak naozaj ich rozdeľujem na dobré nápady, dobré návrhy a možno zlé nápady a zlé návrhy.
Súkromne hospodáriacich roľníkov tiež sa tu chcem osobitne dotknúť. Je to skupina ľudí, ja som ich už tu častejšie spomínal, ktorí sú tu takí neviditeľní, ale oni sú schopní veľmi úžasne tuná ako fungovať a zlepšiť tú bilanciu, ktorú máme v sebestačnosti, v úvodzovkách, sebestačnosti potravín na Slovensku. Pán minister to tu aj opakovane spomínal. Štyridsaťpercentná sebestačnosť v produktivite potravín je naozaj veľmi nízka. Šesťdesiat percent potravín, naša, dá sa povedať, agrárna krajina je odkázaná na to, čo dovezieme zo zahraničia. Toto treba naozaj zmeniť čo najrýchlejšie a ako je to len možné. Ja keď som mal možnosť sa stretnúť s týmito roľníkmi a často sa s nimi stretávam, tak oni sú schopní uživiť svoje vlastné rodiny od dvoch, cez možno, dvoch hektárov, niektorí hovoria, že majú pätnásť hektárov, niektorí hospodária na päťdesiatich hektároch, ale už viac ako sto hektárov už je pre nich problém, sami o tom hovoria. Ak by aj tá poľnohospodárska pôda, ktorá na Slovensku tuná je, aby nebola len v tých bývalých poľnohospodárskych družstvách, dneska sú to eseročky alebo aj družstvá, niektoré sa ešte tak teda volajú, aby nebola tá pôda len tam sústredená, dvetisíc-, tritisíchektárové lány, ktoré obhospodarujú, ale nebáť sa to aj vhodnými návrhmi zákonov dostať to medzi tých ľudí.
Poľnohospodárska univerzita v Nitre každý rok produkuje množstvo kvalitných, si dovolím povedať, poľnohospodárskych inžinierov. Aj keď sa to nám možno nezdá, ale mnohí mladí ľudia, mladí, ktorí skončia túto univerzitu, túto školu majú chuť aj ambíciu začať hospodáriť. Veľmi ťažko sa im začína, alebo aj keď by teda chceli začínať v poľnohospodárstve a poľnohospodárskej výrobe, ako začať, keď ja nemám pôdu. V období minulosti tak vieme, jak to prešlo ako s tou pôdou.
Áno, naša krajina je rozdrobená na také mále pásy, remenice, tá poľnohospodárska pôda. Na jednej strane môže to byť nevýhoda, ale na druhej strane v týchto časoch ja to vnímam aj ako naše šťastie, že nenájde sa tu ktosi, kto by skúpil tú pôdu, hej, a možno začal s ňou obchodovať. Ale títo poľnohospodári majú, mladí poľnohospodári majú ambíciu teda pracovať, čo je dobré, čo je veľmi pozitívne a treba im preto vytvárať podmienky. Ale aby si ty mohol zodpovedne pracovať na tej pôde, a to hovoria jak poľnohospodári, a ja im verím, že to je tak, aj dedo bol poľnohospodár, bol gazda, mal role, mal gazdovku, ale on tú pôdu vlastnil a toto je veľmi dôležitá vec! Ty, aby si bol dobrým, spravodlivým hospodárom a dobrým gazdom, tak ty tú pôdu musíš vlastniť. K cudziemu sa správame veľmi často veľmi cudzo a veľmi nešetrne. Naša poľnohospodárska pôda, ak si ju zabijeme, v úvodzovkách, plodinami poľnohospodárskymi, ktoré sú skôr priemyselné plodiny, no tak keď si túto pôdu raz zničíme, tak to bude problém. Francúzi s tým majú problém a majú s tým aj skúsenosť, po desiatich rokoch dokázali si zabiť pôdu, zostala po desiatich rokoch pôda úplne mŕtva. A ten vzťah k tej pôde, ak ja vlastním túto pôdu, tak ja naozaj všetko budem preto robiť, aby táto pôda zostala, teda ak živí moju rodinu, tak aby aj tá pôda zostala živá, aby som ja túto pôdu nezabil. Je to takým silným paradoxom, ani ja som si to neuvedomoval, že je možné, hej, takým tým možno vykorisťovateľským spôsobom sa správať k tejto pôde a že sme schopní ju aj, túto pôdu zabiť.
Rovnako, keď hovorím toľko o tom poľnohospodárstve, pán minister dneska tuná to aj spomínal, a tá možná hrozba, ktorá tuná je, a tých firiem zahraničných, ktoré sa tuná tlačia cez geneticky modifikované osivá a, samozrejme, aj potraviny, dve také plodiny pokusné tu máme, také políčka, ale nedajme si to tuná v našej krajine zaburiniť geneticky modifikovanými osivami, našu krajinu. Ak sa to tu dostane, veľmi ťažko sa to vykoreňuje. Je to ako burina. Potom aj tie firmy, ktoré predávajú tie osivá, veľakrát na čiernom trhu pod cenu, tak správajú sa ako výpalníci. Dúfam, že to nechceme, aby naša krajina išla touto cestou. Zahraničie má s tým skúsenosti a farmári, ktorí, ktorí trebárs sa venovali aj tým geneticky modifikovaným rastlinám, konkrétne repka olejná, prirodzeným spôsobom, tak tie firmy zneužili to aj tak, že dokázali týchto farmárov obrať o celoročnú úrodu a skrze úrodu potom ich dostať až do takého tlaku, že ich dokážu obrať aj o pôdu. Toto je taký novodobý fenomén, ktorý tu hrozí a aby naozaj sa to tuná nejako nepremietlo v tomto parlamente, aby ktosi tuná neprišiel s návrhom zákona, ktorý by to dovoľoval.
V závere chcem len podporiť a povzbudiť navrhovateľov, aj keby to náhodou neprešlo aj do toho druhého čítania, aby sa nenechali odradiť. Ja viem, že návrhy zákonov, ktoré sú tu, koľkokrát tuná vidím aj, vnímam aj návrhy, vládne návrhy zákonov. Ani jeden zákon tejto krajiny nie je dokonalý a koľkokrát koľko veľa pozmeňovacích návrhov sprevádzajú aj samotné vládne návrhy, o to viac možno poslanecké návrhy zákonov, ktoré tuná sú. Ani tento zákon možno dokonalý nie je, ale ten úmysel je naozaj veľmi dobrý. Lebo tá rodina, keď podporí väzby, rodinné väzby v našej krajine, tým pádom, ak bude silná rodina, tak bude aj silný štát.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 16:21 - 16:23 hod.

Huba Mikuláš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Mám taký dojem, že situácia, do ktorej sme sa v tejto oblasti dostali, a stratégia, ktorú sme zvolili, je čosi ako pravý opak žiaducej stratégie win-win, alebo stratégie dvojitých či viacnárodných víťazstiev. A táto naša stratégia viacnásobných prehier sa vyznačuje neadekvátne vysokými cenami, ktoré za elektrickú energiu v súčasnosti platíme. Zároveň dosť pomýlenou koncepciou realizácie obnoviteľných zdrojov energie, ktorá je za istých okolností určite žiaduca, len ju treba robiť inak. Na tom sa asi zhodneme všetci, aj keď môžeme mať odlišné názory na to ako. Ale čo je dnes napriek bohatej diskusii trošku málo zdôrazňované, zdôrazňovaná tretia porážka v tomto celom, je kompromitácia vlastne rozvoja a podpory obnoviteľných zdrojov, ktorá je do budúcnosti žiaduca. Vyzýva nás k tomu aj stratégia 2020 a my teraz zvaľujeme ako keby všetku vinu na obnoviteľné zdroje, hoci aj na konkrétnych číslach tu bolo dnes niekoľkokrát dokumentované, že ani tú hlavnú vinu tie obnoviteľné zdroje nemajú, ale tak či tak ich celá táto diskusia výrazne kompromituje a bude problém potom presvedčiť všetkých zúčastnených v budúcnosti, že sa majú zasadzovať za podporu obnoviteľných zdrojov, ak si takto vlastne podpílime konár pod sebou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 16:11 - 16:13 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem za slovo. A k tým fotovoltaickým článkom, článkom sa chcem vyjadriť. Tiež ma to trápi koľkokrát, keď prechádzam krajinou, krajinou našou autom a pozriem sa, že tieto fotovoltaické články zaberajú úrodné pôdy na Slovensku. Veľmi ma to mrzí. Susedné krajiny tiež majú to, tú fotovoltaiku, ale v prevažnej väčšine, keď si všímam, tak je to naozaj na hospodárskych budovách, na školách, administratívnych budovách, na parkoviskách. Tam, kde v podstate by to dávalo aj svoje opodstatnenie. Nehovoriac už o tej skutočnosti, ktorá tu u nás na Slovensku je, že 15 rokov garantované ceny, ktoré sú nevýhodné, a my všetci v podstate spotrebitelia elektrickej energie máme zaplatiť v podstate súkromným podnikateľom to, že oni si nejak, boli šikovní v legislatíve, sa vedeli zorientovať. Je to veľmi nespravodlivé voči ostatným občanom Slovenska. Navyše ďalšia vec je taká, cena energie ak by zlacnela, čo zatiaľ je pravý opak a je najdrahšou v Európe, ak by šla dole, tak mohlo by to zlepšiť aj životnú úroveň mnohých rodín.
Najväčší problém, ktorý tuná vnímam, tak to je ten záber poľnohospodárskej pôdy. Toto vnímam ako veľmi negatívnu vec. Do budúcna by naozaj ten záber tej poľnohospodárskej pôdy tuná nebol. Pôdu si máme šetriť. Zaberáme ju pod diaľnice, pod železnice, rôzne iné veľké stavby, ktoré máme tuná, sklady, hypermarkety. To Slovensko nie je až takou veľkou krajinou, jednoducho potrebujeme mať aj pôdu na to, aby sme mohli dorábať chlieb v našej krajine. Pán minister tu spomínal, v sebestačnosti sme veľmi slabí, na úrovni 40 %, čo je veľmi slabé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 15:30 - 15:32 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Takže, Ďuro Miškov, ty si ma vôbec nepochopil. Neviem, možno si tu nebol asi počas toho môjho vystúpenia. Niekto ti povedal, že máš ísť vystúpiť rýchlo k tej téme (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Celý čas tu bol.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Keď si bol celý čas, tak asi si počúval niečo iné. Ja som hovoril a čo som vyčítal Lojzovi Přidalovi bolo to, že jeho psou povinnosťou, keď sa pasuje za energetického guru, bolo na prvú schôdzu parlamentu prísť s návrhom zákona, ktorý by to riešil. Nie čakať na ministra Lipšica, nebodaj ešte z nejakej feťáckej strany, jak to kádeháci nazývali, že teda on príde s nejakou iniciatívou a povie nejakému svojmu poslancovi, že predlož niečo. Čiže ja som chválil v tomto prípade SaS-ku, ale vyčítal som a naďalej budem vyčítať, lebo ničím si neopravil ten môj názor, kolegovi Přidalovi, ktorý sa pasuje za energetického guru, že on sem neprišiel a prvý zákon, ktorý nová vláda Radičovej prejednávala, prečo nebol ten, ktorý zastaví tento špinavý biznis? Prečo musel prísť minister Miškov, povedať Jurovi Jurčíkovi a urobiť to? Čiže o toto mi išlo a toto je ten rozdiel. Bolo to urobené o trištvrte roka neskôr, ako to mohlo byť urobené, ak by s tým prišiel kolega Přidal. Len teda, bohužiaľ, on je schopný možno iba rečniť.
A teda, pán kolega Mikloško, ďakujem za hlboko zmyselnú analýzu mojich výstupov. Celkom som to pochopil, že vlastne ako to robím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2013 15:12 - 15:25 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ, ja by som si dovolil nadpojiť sa na tú faktickú, nestihol som faktickú, ale, alebo teda príspevok môjho predrečníka pána Přidala, že jak by som to povedal, aby nevyskočil zo stoličky. Ale v podstate, ja tu vidím také trošičku dva svety, že toto je to, to staré myslenie a napriek tomu, že teda pán Lipšic je dlhoročný politik, ale myslím si, že toto je to inovatívne nové myslenie, ktoré môže byť síce nedokonalé, ale každopádne otvára aspoň nejakú diskusiu. A inak by som povedal: túto, to, tá stará časť KDH, to je, alebo pán Přidal, čo je stelesnením toho, tak to je hľadanie dôvodov, prečo sa to nedá, a toto je hľadanie spôsobov, ako z toho von. Takže vcelku zaujímavo sa cítim medzi týmito dvomi svetmi KDH. To bola taká politická vsuvka.
Ja som vám, pán Přidal, chcel v tej faktickej využiť vaše vlastné slová, kedy ste povedali, že "dobré ráno, stará mama", a povedali ste to tuším, že pán Fico, teda že sa zobudil. Ja som chcel povedať, že dobré ráno, stará mama, pán Přidal, že ste sa zobudili. Ono vám to potom tak trošku, aj keď nemusím súhlasiť so smerákmi a s absolútnou väčšinou vecí, ktoré predkladajú a navrhujú a hovoria, ja nesúhlasím, ale trošku vám to tu povedal aj, neviem ktorý konkrétny poslanec to bol a pripomenul vám vašu zodpovednosť pri cenách energie. Lebo myslím, že tento týždeň sa zavŕšil predaj Stredoslovenských elektrární, kde vlastne výnos z toho, komu vy ste pod cenu predali a vlastne vaša strana, teda váš súhlas bol k tomu nevyhnutný, toho, kto si vlastne teraz to predal následne finančným žralokom, tak bol úplne geniálny, úplne úžasná investícia. Vy, pán Přidal, ste boli súčasťou mašinérie, ktorá schválila hlboko pod cenu predaj napríklad tých Stredoslovenských energetických závodov, či jak sa to presne nazýva, a dnes ten investor pôvodný, ktorému ste to predali, predáva mnohonásobne drahšie ako to, za čo ste to vy sprivatizovali. Aj toto má dopad na koncové ceny energie.
Čiže tu je aj vaše maslo a to, že sa teraz snažíte silou-mocou maslo, ktoré máte aj vy na hlave, zvaliť na druhých, je síce politicky zaujímavé a ľúbivé, ale nie je to spravodlivé a nie je to správne. Čiže nezabúdajte na seba, keď vo vašom oku je brvno ešte väčšie. Áno, nechcem hovoriť že väčšie, ale minimálne rovnako veľké ako v prípade smerákov.
Áno, je pravda, že v roku 2009 vláda Roberta Fica prijala zákon, na základe ktorého sa rozdávali kšefty pri postavení fotovoltaických elektrární, to znamená to, čo vidíme po krajine, hlavne na tých úrodných poliach, kde je najkvalitnejšia pôda, odrazu tam je kopa nejakých zrkadiel natočených, oplotených a toto je to, na čo sa všetci na Slovensku skladáme. Všetci obyvatelia, všetky firmy sa v cene energie ako v celkovom tom konečnom účte skladáme na to, aby pár vyvolených mohlo mať biznis. Dnes na základe nakontrahovaných množstiev a vzhľadom na to, že vlastne sme takýmto spôsobom a smeráci tento zákon prijali, sme vlastne zaviazali sa 15 rokov platiť tým firmám, ktoré postavili solárne takéto parky, či jak sa to nazýva, fotovoltaické elektrárne, tak tým sme sa zaviazali 15 rokov platiť 8-krát vyššiu cenu, ako je dnes momentálne na trhu. Úplná nelogickosť, ktorú žiaden dobrý hospodár by neurobil. A ja si myslím, že to je naozaj, to hraničí so spáchaním nejakého trestného činu, vy viete asi lepšie povedať, ale určite to nebolo zodpovedné hospodárenie s verejnými zdrojmi. Myslím si, že existuje na to aj paragraf, a ak by sa dala takáto nejaká alebo poslanci, ktorí takýto návrh zákona schválili, žalovať, tak veľmi rád by som ich žaloval. Bohužiaľ, Národná rada sa žalovať za takéto zákony nedá.
Čiže na základe toho, čo spravili, čiže najprv, aby som bol chronologický, najprv pán Přidal, vtedy možno aj teda pán, pán Lipšic bol súčasťou vlád, ktoré na Slovensku privatizovali. Privatizovali aj elektrárne, aj rozvodové závody, to je jeden dôvod, prečo je vysoká cena elektriny, a druhý dôvod, že potom, keď už nebolo čo sprivatizovať, tak tí, ktorí kritizovali privatizáciu, urobili kšefty so svojimi vraj sponzormi. Hovorí sa o pánovi Brhelovi, ja neviem, či je sponzor, ale keď všetci o tom tvrdia, že je, tak asi je a vraj tento človek si urobil krásny lukratívny biznis, postavil pár fotovoltaických elektrární, dnes už medzičasom predal, ale každopádne Slovenská republika, my všetci sme sa zaviazali, že budeme doplácať voči normálnym cenám, za ktoré sa na trhu elektrina dá kúpiť, každý rok 300 miliónov eur. 9 miliárd korún v starej mene. 300; 9 miliárd korún, keď tak letmo rátam, je 9-tisíc trojizbových bytov, plus-mínus. Každý rok sme mohli mať, 9-tisíc rodinám sme mohli takto darovať. Fico by mohol na Úrade vlády stále, vlastne by ani nestačil vydávať tie darovacie dekréty na tie byty, ktoré sme mohli dávať mladým rodinám, ktorí by sa zosobášili. Nie, vy miesto toho, aby ste urobili takéto povedzme si prosociálne opatrenie, ste urobili probiznis, prosponzorské opatrenie, čiže svojim zrejme sponzorom ste nastavili zákon tak, že si mohli urobiť naozaj ryžu z toho, že si postavia fotovoltaickú elektráreň. Zaviazali ste sa za nás všetkých, za všetkých obyvateľov, za všetky firmy, ktoré platia cenu energie alebo platia účet alebo odoberajú elektrinu, čo je vlastne každý okrem možno pár chudákov v nejakých chatrčiach, tak ste sa za nás všetkých zaviazali 300 miliónov na 15 rokov, 4 a pol miliardy korún ste natlačili do gágora svojim sponzorom. Na toto budú doplácať všetci a aj doplácajú všetci. Tak ako tu bolo spomenuté, automaticky cena energie súvisí s tým, ako vytvárajú podnikatelia pracovné miesta, aké majú náklady a keď ich raz dusíme cez ceny energie, tak logicky, keď tam vedia, že musia zaplatiť, lebo majú nôž na krku, lebo automaticky, ak by nezaplatil jeden účet, tak už je odpojený, tak kde šetrí? Tak šetrí na ľuďoch, to je úplne normálne. Keď vidí aj tie otázky, čo tu bolo s VSŽ-kou tak akože, keď vlastne tá VSŽ-ka zrazu úplne legitímne pozerá, že v Amerike si vie kúpiť elektrinu za polovičnú cenu, v Nemecku si vie kúpiť elektrinu za polovičnú cenu, úplne legitímne ste boli postavení pred dilemu, ktorú ste si vlastne sami sebe spôsobili. Vy ste rozdali peniaze nás všetkých, zvýšili ste cenu energie aj tej VSŽ-ke a dnes vás ten problém počkal. Tak ako vás inokedy čakajú s arbitrážami a podobne, tie problémy vás počkajú, ale je to to, že vy spáchate niečo, ľudia na to doplatia a potom to zase za naše spoločné peniaze riešite, tak ako ste to riešili pri VSŽ-ke.
Jasné, potom si spravíte tlačovečku, žltú prilbičku, správny úbor a spravíme teatro, ako sme zachránili východné Slovensko. Vy ste zachraňovali východné Slovensko v podstate pred svojimi vlastnými skutkami! Vy ste spáchali v roku 2009 zákon, kde ste rozdali našich 300 miliónov eur, každý jeden rok, na základe toho VSŽ-ka chcela zdrhnúť a na základe toho teraz vy ste riešili akože problém. Geniálne zohrané divadlo! Vy ste krásni herci a ten, ktorého tam máte riaditeľa divadla, ten je úplne geniálny. Ten by mohol rovno si podľa mňa založiť školu a poskytovať mediálne poradenstvo všetkým diktátorom po svete.
Keď tento zákon v roku 2009 vládna strana prijala, tak ja som očakával od energetických guru opozičných strán, ja som sa za neho nikdy nepasoval, ani som sa ním necítil, ja som bol rád, že som sa dostal aj ako-tak do obrazu, keď som pred tromi rokmi do parlamentu prišiel, ale napríklad od pána Přidala, ktorý sa veľmi rád pasuje za energetického guru strany KDH a aj celej opozície, aj galaktickej opozície, tak som očakával, že hneď, jak získame moc, alebo predošlá vládna koalícia získa moc, tak hneď prvý zákon bude ten, ktorý opraví niečo, čo vlastne predtým kritizovali. Keď kritizovali nejaké fotovoltaické elektrárne, tak príde, predloží novelu zákona, aby sme teda tým sponzorom SMER-u nedávali nejaké naše spoločné peniaze. Čuduj sa svete, pán Přidal bol pri moci, jeho vládna strana vládla a žiaden zákon, žiadna novela neprichádzala. Až odrazu človek, ktorý, ktorým tu mnoho ľudí opovrhovalo, bol to Ľudo Jurčík z SaS, svojou vlastnou iniciatívou si to vyšlapal a prišiel sem s poslaneckým návrhom zákona. Žiadny vládny návrh zákona, ale poslanecký návrh zákona, dosť dlhú dobu po tom, ako ste prebrali moc. Ale ja som to očakával, že prvý tu bude pán Přidal. Hneď prvý zákon, ktorý predloží po voľbách, jak tu prvýkrát zloží sľub a už aj je v podateľni zákon. A nič. Čiže teraz neobviňujte iba tých, čo spáchali zlo, ale obviňujte aj samého seba, ktorý to zlo nesnažil sa vôbec žiadnym spôsobom umenšiť a opraviť.
Keď dnes hovoríte o tom, že, a hľadáte si podľa mňa doslova výhovorky, mne to pripadalo ako, dal som si tú robotu a vypočul som si tú polhodinku, čo ste tu o tom hovorili, chvíľku mi to pripadalo, že pôjdete už na takú nejakú konštruktívnu alebo racionálnu fázu, že teda už začnete hovoriť, že ako to teda, poďme to vymyslieť, ale potom zase použiť argument, že aritmetický priemer nie, musí mať vážený priemer, a preto to je zlé. Potom použiť argument, že to kam by sme došli, keď použijeme aritmetický priemer cien v Európe, to sa nedá, lebo to vlastne aj oni by si mohli povedať to isté, tak preto to je zlé. Ako malé decko, ktoré hľadá dôvody, prečo niečo neurobiť a absolútne nekonštruktívny, chybný podľa mňa prístup.
Zažil som to párkrát, keď som počas minulej vlády a keď sme boli my takým nejakým prílepkom v koalícii, chceným iba preto, aby sme stláčali správne gombičky, keď som si na niektoré ministerstvá išiel a prišiel som možno s nejakou provokatívnou, inovatívnou myšlienkou, tak keď mi tí úradníci povedali, že hops, hops, hops, všetko pekné, ale vy meníte filozofiu toho zákona, vy meníte filozofiu toho príspevku, to sa nedá. A prečo nie? Však my sme tu od toho, aby sme boli svojprávni, svojprávny zákonodarný orgán, ktorý prijíma zákony, ktorý hľadá cesty. Keď vidíme, že niečo, čo tu niekedy niekto prijal, medzičasom niekto iks-krát znovelizoval, že spôsobilo nejakú chybu, je našou psou povinnosťou prichádzať možno aj s provokatívnymi nápadmi, ako je nápad, ktorý tu teda predkladá predkladateľ, a hľadať spôsoby, keď dobre, keď nie je dokonalý, tak hľadajme spôsob, ako zrealizovať, ako vyriešiť problém. Ja som od pána kolegu Přidala počul iba to, čo sa nedá, nedá, nedá. Jasné, potom tak aj Slovensko vyzerá. Takíto práve ľudia, keď nám tu vládli tých predošlých 23 rokov, presne tam sme to dobačovali, lebo vlastne ich opil rožkom hocikto a to, že si smeráci niečo predložili, predložili, trošku som tuto zafrflal pred mikrofónom, ale keď som mohol zmeniť zákon, neurobil som absolútne nič. Pán Přidal, vám hovorím.
Čiže všetkými desiatimi tento návrh podporujem z jedného dôvodu. Uvedomujem si, čo je v ňom napísané, že tam je 500 miliónov eur a môžme teraz hovoriť, že ou, nezodpovedné. 500 miliónov eur, kde ich zoberieme? Ale práve takýto nôž na krku, ktorý by sme si sami sebe dali, že máme odrazu 500 miliónov, ktorých musí, musíme vlastne nejako vykryť, by nás donútil sa zamyslieť nad tým, či áno, či náhodou nejsť možno solárnou daňou pre tých, ktorí si jednoducho, ktorým ste svojho času nachystali biznis. Či teda nejsť a nehľadať iné rezervy, ktoré vlastne v systéme máme, ale, a poviem ešte aj teda iný dôvod, prečo, prečo ten návrh zákona chcem podporiť. Nielen preto, aby nás teda donútil hľadať rezervy naše vlastné a rozmýšľať, ako teda cenu elektriny znížiť, ale druhý, že si myslím, že práve takéto návrhy sú podľa mňa - a to ani vy to tak neprezentujete -, ale je to vlastne protikorupčný návrh zákona. Lebo keď raz dáme politikom alebo nejakému ÚRSO nôž na krk, že tu máš 500 miliónov mínus, ich to donúti k tomu sa správať efektívne a nekradnúť. Lebo za kradnutie ja považujem, ale nie iba ľudí v ÚRSO, ale aj politikov, lebo keď budú vedieť, že raz tu mám fixovanú cenu na priemernú cenu v Európskej únii, tak viem, že nemôžem sponzorovi prihodiť 300 miliónov eur ročne na 15 rokov. Jednoducho nemôžem, lebo ma to nepustí. Čiže tento návrh zákona svojím spôsobom ja považujem za protikorupčný návrh zákona na ochranu výrobcov, či výrobcov, spotrebiteľov elektrickej energie pred nenažranými politikmi, ich sponzormi a nesvojprávnymi politikmi, ktorí sú schopní iba kecať, ale keď majú možnosť niečo urobiť, nič neurobia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 15:10 - 15:11 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Dovolím si na tento návrh zareagovať aj ja, aj na diskusný príspevok pána poslanca Přidala, a to v tom zmysle, že naozaj, ak by Úrad pre reguláciu sieťových odvetví kontroloval, reguloval a dohliadal transparentne na určovanie taríf a poplatkov, tak ako treba, hádam by sme nemuseli hľadať nejaké substitučné náhradné riešenie. Ale vzhľadom na to, že v tých reálnych podmienkach jednoducho ten energetický trh nie je strážený, rovnako ako nie sú strážené zvyšovania, nekonečné zvyšovania cien, zvyšovania strát, sú neprehľadné vlastnícke štruktúry a zmeny vlastníckych pomerov v jednotlivých sieťových odvetviach, ja tento návrh budem považovať za hádam jediný možný, reálny, súčasný nástroj na to, aby sa regulovalo energetické trhové prostredie cez určenie tohto stropu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2013 14:52 - 14:54 hod.

Fecko Martin
Ďakujem. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Myslím, že v mnohých veciach bola vyčerpávajúca a ozrejmila trošku, ako je to vlastne s tými GMO. A priori sa chcem opýtať, filozofia nášho ministerstva voči týmto geneticky modifikovaným potravinám je áno, nie?
Skryt prepis