Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rovnako ako predošlý návrh zákona, aj za tento návrh zákona hlasovať budem, len dôvod je možno trošku iný. Kým pri tom predošlom návrhu zákona si ho viem predstaviť ešte tvrdší, pri tomto bez toho, aby sa opravil v druhom čítaní a zásadne opravil, by v podstate tých, ktorých chcel možno navrhovateľ chrániť, by na neho, na súčasné znenie iba doplatili.
Skúsim to vysvetliť na jednoduchých dvoch nákresoch. Tak ako je napísaný návrh zákona, tak hovorí o týchto dvoch strechách. Je tu jedna strecha, má 500 m2 a je tu druhá strecha, ktorá má tak isto 500 m2. Pod touto strechou na Slavíne, pod strechou 500 m2 bývajú traja ľudia. Zbohatlík, vila za 3 mil. eur - platí za dažďovú vodu za 500 m2. Pod touto strechou, pod 500 m2, čo je približne plocha klasického činžiaka trojvchodového, býva 300 ľudí. Týchto 300 ľudí platí dažďovú vodu za 500 m2. Ak by sme išli a schválili návrh zákona v prvom a druhom čítaní bez zmien, podľa toho, čo navrhovateľ predstavuje, títo traja ľudia bývajúci u zbohatlíka a týchto 300 ľudí všetci by platili rovnakú sumu za dažďovú vodu. Lebo všetci by platili zvýšené poplatky za stočné, lebo vzhľadom na to, že navrhovateľ vôbec nenovelizuje zákon o regulácii sieťových odvetví, de facto, keď si prečíta návrh zákona o regulácií sieťových odvetví a vykonávaciu vyhlášku, § 2, kde je rozsah, štruktúra a výška oprávnených nákladov, de facto plné náklady, ktoré by sme takýmto, ktoré by takýmto, takouto novelou vodárňam vznikli a kanalizáciám, komplet celé náklady by sa premietli do zvýšenia ceny stočného za nie dažďovú vodu, lebo tá by sa už účtovať nemohla, ale za normálnu klasickú vodu, ktorá do tých bytov a domov bola privedená. Čiže toto najväčšia chyba, bohužiaľ, tohto zákona. Napriek tomu budem za neho hlasovať, lebo sa to dá opraviť v druhom čítaní. Ale jedine novelou zákona o regulácii sieťových odvetví, kde by sa muselo vyslovene zakázať preniesť tento poplatok alebo teda znížený príjem do zvýšenia ceny stočného. V tej podobe, ako navrhovateľ dnes návrh zákona predkladá, drasticky by sa zvýšili poplatky stočného pre najchudobnejších ľudí, ktorí bývajú v činžiakoch, a drasticky na druhej strane by sa znížili poplatky pre najbohatších ľudí, ktorí bývajú v luxusných viliach, vilách. Čím menej ľudí pod väčšou strechou, tým by sa mali lepšie, čím viacej ľudí pod menšou strechou, by sa mali horšie.
Čiže súčasne jak je napísaný návrh zákona, je výrazne, výrazne antisociálny, v prospech zbohatlíkov na úkor najchudobnejších ľudí. Hovorím, napriek tomu ho podporím, lebo sa to dá opraviť v druhom čítaní novelou zákona o regulácii sieťových odvetví. Skúsim teraz použiť ešte potom jeden príklad, ktorý aby sme tak možno sami pochopili takú tú nespravodlivosť, ktorú ľudia cítia, pri týchto poplatkov, alebo pri dažďovej vode, že prečo to je nespravodlivé. Skúsme si predstaviť, že lístok z Bratislavy do Popradu na IC-čko stojí 22 eur. A máme teraz dve možnosti. Že lístok z Bratislavy do Popradu stojí 22 eur alebo lístok stojí 12 eur a 10 eur stojí vstupenka na stanicu. Jeden aj druhý prípad je 22 eur. Ale ak by nám to účtovali železnice, že vstup na stanicu stojí 10 a lístok stojí 12, pravdepodobne by sa ľudia búrili proti tomu vstupu na stanicu, lebo by sa im to nezdalo normálne, však teda keď chcem ísť na vlak, tak musím vstúpiť na stanicu. A to je úplne krásna paralela s tým, čo dnes máme alebo akým spôsobom sú riešené poplatky za dažďové vody. Áno, máme tu náklady na stočné rozdelené medzi náklady na stočné z vody, ktorá do domu alebo bytu prichádza, a rozdelené medzi dažďovú vodu. Ale dokopy na základe zákona, ktorý navrhovateľ nemení, zákona o regulácii sieťových odvetví stále náklady tie kanalizácie budú mať rovnaké s odvodom tých splaškových vôd alebo jak sa to nazýva dokopy, splaškových a dažďových vôd. To znamená, že ak by sme prijali túto novelu, tak náklady by zostali rovnaké a ÚRSO by iba tieto náklady premietlo do menšieho počtu kubíkov, čiže do stočného za klasickú teda vodu, ktorá aj teda do bytu a do domu pritečie. Čiže nestalo by sa nič iné, iba príklad stočné by nestálo euro, ale stálo by dve eurá. Ale možno by ľudia mali lepší pocit, presne tak jako som popisoval pri tých dvoch cenách alebo dvoch rozličných cenových politikách pri lístkoch na IC-čko do Popradu. V jednom prípade ak to bude 22 eur a platíme iba za lístok do vlaku, sme spokojní. Ale ak by nám účtovali 10 plus 12, desať za vstup na stanicu a 12 lístok, tak naveky v nás zostáva nejaký pocit nespravodlivosti. Ale ak chceme, tým železniciam zakázať a zakázať tých, vyberať tých 10 eur, tak musíme povedať, odkiaľ tých 10 eur si zoberú. Alebo teda naozaj zmeniť zákon tak, že tých 10 eur si vôbec za vstup na stanicu pýtať nebudú môcť. A v tom prípade, naozaj reálne aj urobíme to, čo sľubujeme. Čiže, bohužiaľ, ale to ešte raz hovorím a tretí- alebo štvrtý- a desiatykrát, návrh zákona podporím, lebo úmysel je dobrý. Len ho treba opraviť v druhom čítaní. Bohužiaľ, v tejto podobe je iba v prospech bohatých a čím bohatší človek vo väčšom dome, tým väčší prospech a presne opačne na úkor tých najchudobnejších. Lebo nerieši to, kto by zaplatil vlastne znížené, znížený príjem vodární z dažďovej vody. Ďakujem pekne.
