Videokanál klubu

Ďakujem. Tiež ma zaujal ten moment, kedy si sa, pán poslanec, rozhodol pomenovať teda veci pravým menom a hovoril si o možnej privatizácii alebo teda privatizácii, ktorú pripravuje strana SMER, a zároveň si spomínal aj sumy. Takže ja by som si dovolil možno v reakcii, či tomu teda dobre rozumiem, že strana, ktorá si vystavala svoju obrovskú mieru podpory aj na tom, že hovorila, že štát nemá byť odľahčovaný od nejakého majetku a má nakladať s majetkom, ak, ak ho teda vlastní nejakým spôsobom mimo privátneho sektoru, či 480- až 800-miliónová suma, čiže pol miliardy eur a viac je balík, ktorý sa chystá strana sprivatizovať, či tomu aj tí, ktorí sa tomu nevenujeme, môžme rozumieť takto.
Ďakujem.

Ďakujem. K tejto téme ja som spomenul zámerne možno tému, ktorá z elektronizácie bola asi najviac medializovaná, alebo pod najväčším takým mediálnym dohľadom, alebo jedna z tých, bola to téma ústredného portálu verejnej správy. Bola urobená vizibilita, odhad za pôvodnej vlády bol 47 mil., potom po prebratí ministerstva a spustenia nejakých procesov bol odhadnutý ústredný portál na 16 miliónov. Je veľmi ťažké verejnosti laickej, odbornej vidieť do tých procesov, prečo za Počiatka to bolo 40, prečo za Mikloša 16. Výsledok je ten, že nemáme ústredný portál verejnej správy, ale táto debata už zbehla. Ja preto chcem fakt v dobrej viere veriť, že či už tento zákon, ktorý hovorí o zavádzaní iných masívnych systémov a digitalizácie registrov a možnej povinnosti obehu informácií pred tým, alebo aby neobiehal občan, alebo obiehali informácie, a bude sa tu čím ďalej viacej digitalizovať, čím ďalej budeme svedkami toho, že zo štátneho rozpočtu budeme platiť a súťažiť o obrovské informačné systémy, aby existoval reálny dohľadateľný mechanizmus, aby sme si vedeli urobiť názor na to, či daná funkcionalita za danú cenu je to efektívne a to správne orechové pre Slovenskú republiku a jej občanov. Takže chcem veriť, že ministerstvo pod vedením pána ministra Kažimíra toto bude mať na srdci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Súhlasím s tým, ako sa pozeráš, vážený pán kolega, na túto elektronizáciu, pretože rôznym "éčkam" v tomto prípade, či v zdravotníctve, či v režime štátnej správy sa určite nevyhneme. Ale upozornil si správne na moment, ktorý aj mňa ako laika v tejto oblasti zaujal a vytvára trochu pocit istého ohrozenia, a to to, koľko to bude stáť. Keď, je fakt, že patrím k tým, ktorí vedia možno rozlíšiť zhruba rozdiel medzi Ferrari a Superbom, ale netušia, ktorý program môže koľko stáť. A mám skúsenosti, že to, čo odborníci povedali, že by malo stáť 7-tisíc eur, stojí napokon 700-tisíc, konkrétny prípad nebudem opakovať, aby to nebolo aj v tomto prípade. Či by náhodou nebolo dobré rozmýšľať pri tomto určite potrebnom zákone aj spôsob jeho aplikácie tak, aby sme sa vyhli pri tomto veľkom biznise, o ktorý zrejme pôjde, podozreniam. A keďže ide o ozaj obrovský projekt, keby sme možno zriadili štátnu firmu, ktorá bude túto vec celú nielen vytvárať, ale aj spravovať, aby sme nejaké pocity veľkých obchodov do budúcnosti nezafixovali pre niekoho, kto bude zneužívať potom svoj monopol na niečo takéto. A to mi trocha ešte pripomína aj ďalší problém, ktorý spočíva s tým elektronickým podpisom, o ktorom som počul, neviem, či mám teda dobrú informáciu, že tiež môže vytvoriť tlak na pravidelné poplatky každého občana, ktorý by mal za tento podpis ročne platiť komusi, kto bude opäť ovládať veľký biznis. Bolo by to asi nefér, občan si platí dane a riadi z toho, platí z toho štátnu správu. Predpokladám, že vplyvom e-governmentu bude táto štátna správa funkčnejšia, a tým pádom nie je dôvod na to, aby občan akýmkoľvek spôsobom bol zaťažený nejakým osobitným poplatkom, v tomto prípade za elektronický podpis.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tak ako ste povedali, meníme tému a zákon o e-governmente na začiatku by som chcel konštatovať - tu pravdepodobne sa asi zhodneme aj s pánom ministrom, aj s ostatnými, ktorí sú pri tejto téme zainteresovaní -, meškáme. Týka, tak ako bolo uvedené slovami pána ministra na začiatku, e-government by mal v prvom rade zabezpečiť uľahčenie života občanom a zefektívniť prácu verejnej štátnej správy na všetkých rôznych úrovniach. Možno tak ako, myslím, že to bolo české heslo pri zavádzaní ich obdoby našich integrovaných obslužných miest, ktoré boli spomínané, volajú sa, myslím, checkpointy, vtedy hovorili, že nech neobieha občan, ale nech obieha informácia. V tomto bode je dobré, že vláda pristupuje po relatívne krátkom teda, ešte v prvom, prvej polovici svojho vládnutia k tomu, že prichádza aj s legislatívnym rámcom úpravy tohoto, tohoto rozmeru, ktorý potrebujeme najprv do našej legislatívy upraviť a následne môže prikročiť k tomu, aby sme realizovali veľmi chvályhodný zámer, a to je, nech neobieha občan, ak štátna správa disponuje informáciami o ňom, ale nech obieha samotná informácia.
Čo nezaznelo na začiatku, je dôležitý okrem momentu vzťah štátnej správy a občana dôležitý aj moment, že e-government má zefektívniť fungovanie štátnej správy ako takej, čiže to, čo spomínal kolega Hraško, je veľmi dôležité pri tomto electronic acte alebo k zákonu o e-governmente zaviesť aj možnú povinnosť pre úrady - nazvem to takto všeobecne -, aby tak, ako to zaviedli v Českej republike, kde išli trošička inak na to, nevytvárali jednotnú zákonnú úpravu, ale menili postupne niekoľko desiatok zákonov na to, aby electronic act bol, čo vlastne znamená, aby sa zrovnoprávnila písomná listina s listinou, ak ju tak môžeme nazvať, elektronickou.
Čo ma zaujíma pri prvom čítaní o tomto zámere ministerstva financií, ministerstvo financií gestoruje túto tému a ja už sa dlhodobo snažím, sedí tu aj kolega z vládnej strany pán poslanec Kolesík, dlhodobo sa snažíme o to, aby sme zaviedli komisiu, ktorá by mohla fungovať pri výbore pre európske záležitosti, pretože to tak nejako historicky pri tomto výbore patrí, komisiu, ktorá by sa venovala práve celkovej téme elektronizácie, digitalizácie a možno aj zavádzania nových parametrov z oblasti fungovania elektroniky a teda aj e-governmentu.
Téma e-governmentu nie je nová ani v tejto poslaneckej snemovni, nedávno, na minulej schôdzi sme sa zaoberali inou oblasťou z pozície elektronizácie, bol to tzv. e-health a niektoré parametre, ktoré zavádzali z tejto oblasti. Mňa by možno zaujímalo aj pri prvom čítaní, v akom stave je ústredný portál verejnej správy, keďže za prvej vlády Roberta Fica sa pristúpilo k nejakej možnej realizácii. Následne to Miklošovo ministerstvo zastavilo a mám pocit, že viac-menej do pádu vlády sa s tým ani nič veľmi neurobilo. Takže čo s ústredným portálom, ktorý by mal byť možno aj nejakým takým spájacím mechanizmom rôznych registrov, ktoré majú občanom pomôcť, a ako sa na ministerstve financií pozerajú na túto otázku.
Ďalej by ma zaujímalo, alebo chcel by som osvetliť, pán minister tu spomínal dve podľa mňa dosť významné oblasti, ktoré sa budú zavádzať, a to je tzv. elektronická schránka a integrované obslužné miesto, elektronická schránka pre potreby štátnej správy, VÚC-iek, samospráv, právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov a následne aj fyzických osôb ako takých. A toto je služba, ktorá by mohla pomôcť každému jednému občanovi, ktorý sa v elektronickom svete samostatne orientuje. Takzvaná asistovaná služba pri tomto, aby sme nenastrašili verejnosť, že ak by sa zaviedla nejaká povinnosť komunikácie, nedbá sa aj na to, aby vznikla nejaká možná asistovaná služba, to sú integrované obslužné miesta, kde ak vyjdem z nejakého možného príkladu z nášho okolia, keďže tu bolo spomínané, že na 60 % sa to podobá úprave v Čechách, tak checkpoint v Čechách v podstate začínal s tromi digitalizovanými registrami, evergreenom alebo najpoužívanejším je výpis z registra trestov, následne mám pocit, že teraz je to asi už 17 zdigitálnených registrov, ktoré dokážu občania používať pri komunikácii so štátom a kde pravdepodobne štát asi následne prikročí k tomu, že úroveň štátnej správy, úroveň VÚC-iek u nás v našom prípade, úroveň miest a obcí bude mať povinnosť komunikovať ako keby a priori alebo prioritne cez obeh dát, ktoré, ktoré budú v našich digitalizovaných registroch.
Ja si možno dovolím ešte spomenúť jeden moment, pre účely potom druhého čítania by som to chcel asi pravdepodobne hlbšie rozobrať, chcel by som vystríhať pred jedným možným rizikom, ktoré pri zavádzaní e-governmentu máme aj z ostatných krajín typu Estónsko, a teda aj Česká republika, a to je otázka elektronického podpisu. Pozerám na ten legislatívny zámer s tým, že snažím sa aj na základe toho, ako prebehol medzirezort, ako sa naše možné, nechcem ich nazvať treťosektorové, ale profesné skupiny, ktoré sa zaoberajú nejakým spôsobom komentovaním alebo tvoria, alebo sú súčasťou tvorby legislatívy, pozerajú na elektronický podpis. Pretože elektronický podpis dokáže byť kameňom úrazu, ak to neuchopíme zo správneho konca. Ja musím povedať, že z daného legislatívneho textu, ktorý sme mali k dispozícii, sa mi páči celkový zámer a to, že teda e-government máme na stole, na druhej strane by som možno dopodrobna sa chcel venovať v druhom čítaní oblastiam, ktoré som teda vymenoval: zavádzanie elektronických schránok, integrované obslužné miesta a elektronický podpis. Pre toto možnože na ministerstve, ak bude vôľa, by som sa rád informoval k tomu, ako tie zámery ministerstvo uchopilo, keďže celkom zo zverejnených údajov mi nie sú niektoré veci jasné. Podľa mňa nemá veľmi zmysel rozoberať pre účely prvého čítania, keďže ja so zámerom zavádzať e-government súhlasím ako s celkom a pravdepodobne, keby s týmto zámerom prišla ktorákoľvek vláda, tak existuje asi málo odporu k tomu, aby sme to zaviedli aj na Slovensku. Je potom dôležité sa zamerať na jednotlivé detaily, ktoré môžu ovplyvniť aj daný legislatívny zámer, o ktorom sa tu teraz bavíme.
Čo ma ešte napadá, alebo čo som chcel spomenúť pri prvom čítaní, keďže sa bavíme o filozofii zámeru, dlhodobo je v spoločnosti vytváraný názor o tom, že všetko, čo sa týka oblasti IT, sa môže diať pod možno nedostatočným záujmom verejnosti, alebo možno aj pod tým, verejnosť celkom dobre nevie odhadnúť to, čo má koľko stáť a čo je aká funkčnosť a funkcionabilita vecí, ktoré chceme následne realizovať. Vysvetlím to možno na nejakom konkrétnom príklade, ak spomeniem, hovorím to len pre účely tejto debaty, dúfam, že to nebude ponímané ako reklama, ak poviem Ferrari a Superb. Mám pocit, že každý vieme, že sa bavíme o rôznych hodnotách, o rôznej funkcionalite daných áut, a toto vie celkom dobre verejnosť rozlíšiť. Ak sa budeme baviť ale o zavádzaní elektronických riešení a systémov, je veľmi ťažké rozlíšiť, alebo veľmi ťažké vysvetľovať verejnosti to, či funkcionalitu, ktorú má nejaký systém plniť, potrebujeme na úrovni Superbu, alebo na úrovni nejakého Ferrari, a či náhodou nekupujeme čosi, čo stojí finančné prostriedky za Ferrari a kupujeme Trabant. Je to obrovský problém, ktorý máme pri preukazovaní toho, či systémy a riešenia, ktoré chceme pod duchom zavádzania občana zavádzať, či toto je to správne, alebo nie. Rozkódovanie tohoto je veľmi zložité, a preto si myslím, že možno vysvetľujúca kampaň, ktorá - predpokladám, že zavádzanie, či už integrovaných obslužných miest, alebo dátových schránok, alebo komunikácie s verejnosťou - bude musieť byť dostatočne masívna na to, aby sme verejnosť zbytočne nevystrašili, aby sme odpovedali na to, že sme to urobili, alebo sa to urobilo, alebo ministerstvo to urobilo, vaša vláda to urobila, je to jedno, dostatočne efektívne. A zároveň, aby sme ustáli to, že doba, ktorá prichádza s výzvami na e-health, e-government, alebo bola tu debata aj o inteligentných dopravných systémoch a pod., aby nevzbudzovala skôr otázky a nedôveru, ale naopak, aby sme dokázali spoločnosť presvedčiť o tom, že toto sú kroky, ktorým sa nieže nemáme, alebo nevyhneme, ale že idú vo výraznej miere v prospech občana a uľahčenia života pri komunikácii so štátnou správou.
Poslednú, poslednú poznámku, chcel by som sa teda prihovoriť u pána ministra za to, aby sa možno aj zasadil svojou váhou za to, aby tu tá daná komisia na parlamentnej pôde konečne vznikla, aby sa možno aj intelektuálny potenciál našich ekonómov, ktorí pri páde daňového systému, ktorý má na svedomí pán Mikloš, aby sme sa tomu nevenovali len v otázkach financií, ale aj s otázkou toho, kde to naozaj je. Pretože to bol problém informatikov, bol to pád informačného systému, možno zlého výberového konania a podobne. Ale je podľa mňa dôležité, aby sme aj tu na parlamentnej pôde dokázali sa vyjadriť, alebo mali informácie z ministerstva na pôde s poslancami, ktorí sa tejto téme chcú a môžu venovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, toto je jeden zo zákonov, ktorý je veľmi dobrý a už dlhú dobu veľmi potrebný, preto vítam iniciatívu vlády, ktorá už konečne vlastne pristúpila k predloženiu takéhoto zákona do Národnej rady na schválenie. E-government v mnohých krajinách uľahčuje činnosť obyvateľom, a dokonca aj v rámci komunikácie štátnym inštitúciám, takže aj u nás si myslím, že dokáže pomôcť do budúcnosti jednak uľahčiť prístup k dátam, k informáciám, k výpisom, k dokumentom, ktoré potrebujú obyvatelia, a, samozrejme, aj v komunikácii navzájom medzi úradmi, čo súvisí, samozrejme, aj s ďalšou etapou programu ESO. E-government, tento vlastne zákon, ktorý bude umožňovať elektronickú komunikáciu, je prebratý, dá sa povedať, zhruba z 80 percent z Českej republiky. Čo si myslím, že je na druhej strane veľmi dobré, pretože som mal možnosť zoznámiť sa s fungovaním e-governmentu v Českej republike osobne a myslím si, že to funguje na veľmi dobrej úrovni. Samozrejme, aj tam boli muchy, ktoré sa snažia v Českej republike vychytať, ale pokiaľ sa, samozrejme, vychytajú u nás už dopredu, tak môžme napredovať omnoho rýchlejšie, pokiaľ, samozrejme, to tempo sme doteraz mali, by som povedal, trochu pomalé.
V každom prípade by som upozornil na jednu vec: Pri kopírovaní toho zákona sa neskopíroval alebo neupravil sa ešte ďalší zákon, pretože elektronické doručovanie ako také je v Českej republike nadradené nad ostatné typy doručovania. To znamená, že je, má prioritu a je povinné, to znamená, že elektronická komunikácia má prednosť pred inými typmi komunikácie a doručovania. Toto ale je ošetrené v inom zákone, v Českej republike je to v správnom poriadku. To znamená, že by som buď poprosil teda pána ministra, aby sa to zapojilo aj u nás, prípadne môžme dať nejaký takýto pozmeňovák, ale myslím si, že to bude v pohode. Takže zakotviť aj tuná, pretože pokiaľ by si mali úradníci v štátnych úradoch vybrať a nie je tam jednoznačné určené, že elektronická komunikácia má prednosť alebo teda doručovanie má prednosť pred klasickým doručovaním, tak mohli by si vybrať spôsob, ktorý je pre nich, pre nich zaužívaný, a ťažšie by sa potom mohlo pristupovať vlastne na tú elektronickú komunikáciu a vlastne využívať ten systém práve na to, na čo je postavený.
Takže ja si myslím, samozrejme, sú tam ešte ďalšie drobnosti, ktoré do budúcnosti určite budeme sledovať, možno sa k nim vyjadrí môj kolega Viskupič, pretože elektronizácia štátnych služieb alebo teda služieb štátu pre občana má mnoho takých tmavých zákutí, z ktorých by sa mohli vyvŕbiť v budúcnosti isté nezrovnalosti, tak budeme, samozrejme, dohliadať na to, aby proces nasadzovania tohto informačného systému alebo zavádzania kompletného e-governmentu bol v súlade s potrebami občanov Slovenskej republiky. Takže pokiaľ sa zapracujú tie, tieto drobnosti, o ktorých som tu ja hovoril, teda aby to, teda doručovanie, elektronické doručovanie bolo prioritné, tak za týchto okolností som ochotný podporiť zákon a postúpiť ho do druhého čítania.
Ďakujem.

Richard, tak ako ty, myslím si, že naivne sa spoliehaš, že možno na poslednú chvíľku sa nájde pár ľudí v SMER-e, ktorí si povedia, že to nespáchajú. Ja sa rovnako naivne na to spolieham, a preto sme tu aj tie transparenty dali. A takisto sa spolieham aj na to, že keď sa aj rozhodnú spáchať tento krok, tak ho urobia naozaj, hrdo na to, že ho spáchajú, a pôjdu rovno cez tie koridory a nebudú sa snažiť ho obísť cez koridor predsedu parlamentu. A keď teda to spáchať chcú, tak že tie transparenty roztrhajú. Myslím si, že ten moment bude veľmi dôležitý a som fakt zvedavý teda, že či spáchajú hriech priamo, alebo pokútne, tajne a zbabelo?

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady. Pán poslanec Poliačik, hovorili ste o symbole a ja mám symboly rád. Dovolím si doplniť do tvojho symbolu takú päťstupňovú pyramídu a nájdeme tam aj isté prepojenie. Ten základný stupeň, to je demokracia. A ja chcem povedať, že nebojím sa, že by aj po dnešnom dni tento základný stupeň sa nám potopil kdesi pod hladinou. Priznajme našim kolegom zo SMER-u, že zrejme to nebude úplne nedemokratické, keď si zvolia svojho generálneho prokurátora. Avšak na tom ďalšom stupienku nachádzam etiku politickej reprezentácie, a tá sa dnes dostane do agónie.
Na treťom stupni by som si dovolil porovnať tie dve hlavné postavy tohto smutného príbehu, čo ich spája. Spoločné začiatočné písmená, áno, možno aj ľudská, aj odborná kvalita, ale rozdiel je tu v pozadí, ktorý sem prináša do tohto zaujímavého dramatu. Jeden síce prichádza zo zbabranej, ale právne čistej voľby, druhý má pozadie právne neisté.
Nuž, na štvrtom stupni nachádzam vetu z rímskeho práva, že v prípade pochybností v prospech obvineného, dovolím si to pretransformovať, v prípade pochybností v tomto prípade v prospech človeka, ktorého pozadie právne je zbabrané, ale čisté.
A na tom vrchole party nájdeme prepojenie spoločné. Tam vidím aj ja tú chobotnicu, ktorá má v jednom chápadle nástenku, v druhom daňové riaditeľstvo, v treťom nejaké podobné hlasy. A vieme, že tých chobotov je ohromne veľa, a bojím sa, že to je symbol, ktorý je a naše dve vystúpenia smutne spája.
Ďakujem.

Áno, ten obraz sedí, slepá, okrídlená, chobotnicami rozvetvená hydra, ktorá, ktorá sa nám udomácni ešte lepšie, ak prebehne táto voľba. Ja by som chcel tým, že sme, Martin, obaja skrutátori a dozeráme na priebeh volieb, takisto aj môj kolega Janko Mičovský a myslím aj ostatní kolegovia z iných opozičných klubov, ktorí dohliadajú na proces volieb, na protest proti tejto voľbe sa odmietame zúčastniť dozerania na ohnutie demokracie, pošliapanie ústavy. A to môže, táto voľba predbieha dobu, kedy nedovolili, tak ako si spomínal, rozhodnúť Ústavnému súdu o veci, či prezident, tak významná ústavná funkcia, ktorá v našom štáte je, konal svojvoľne, alebo svojvoľne nekonal. Je to protest, aby si túto voľbu strana SMER urobila až do dôsledku sama.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. V čom osobne vidím hlavné riziko súčasnej situácie na Slovensku, to je návrat tendencií z päťdesiatych, sedemdesiatych a polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia a zároveň aj nedostatok odhodlania týmto tendenciám čeliť. A nemyslím tým rovinu rýdzo politickú či ústavnoprávnu, ale možno ešte viac rovinu hodnotovú a paradigmatickú. A nech nás nemýli skutočnosť, že formy a prejavy tohto pokusu o dejinný návrat sú neraz veľmi sofistikované a zaobalené do krásnych slov. V nadväznosti na predrečníka musím konštatovať, že často sa v podobných situáciách, ako je tá dnešná, dovolávame občana a obávame sa o jeho rezignáciu, vyzývame ho, aby nemlčal. Ale ak očakávame, že bude protestovať občan, od nás príslušníkov politickej opozície sa zaujatie jednoznačného postoja nielenže očakáva, ale je to jednoducho naša povinnosť.
A na záver, nechcem sa opakovať, ale musím zdôrazniť, že ak by sme dôrazne nereagovali, alebo len vlažne reagovali na túto zjavnú svojvôľu, ktorá sa tu chystá, nabudúce by prišla ešte väčšia. A to, že by nás v budúcnosti už nikto slušný nevolil, by bol ten najmiernejší trest, oveľa väčším trestom by bolo oprávnené pohŕdanie zo strany ľudí, na ktorých nám záleží. A toho sa asi nikto z nás nechce dožiť, a preto vám želám nielen pekný deň, ale aj zodpovedné rozhodnutie.
Ďakujem.

Chcel by som veľmi pekne poďakovať za tento prejav pani Žitňanskej a ja hlavne oceňujem to, že aj keď sa niektorým javí, že neexistujú zákonné dôvody pre to, aby bola voľba, tak tu bolo krásne vyjadrené to, aké je tzv. materiálne jadro ústavy, kde patria isté základy, princípy právneho štátu. To bolo z toho presne cítiť, ako by to malo byť a na čom má byť každý demokratický právny štát postavený. A týmto, čo sa tu práve teraz deje, je možné, že vy tie princípy pošliapete do takej miery, že už nebude cesty späť. Včera, keď prišiel pán Čižnár na výbor, ja som, musím sa priznať, že som z neho mal dobrý pocit, bol to rázny človek, odborník, spravil na mňa celkom dojem. Ale tu nejde o osobu pána Čižnára. Tu ide, tu ide práve o ten princíp, o princípy právneho štátu, ktoré vy niektorí možno aj nevedome porušíte. Ja, mrzelo ma, keď som sa pýtal, že prečo nepočkáme ešte nejaký čas, keď už sme čakali dva roky na generálneho prokurátora, prečo nepočkáme a čo sú tie dôvody, čo nás núti k tomu, aby sme volili generálneho prokurátora. O tomto som sa, na toto som odpoveď proste nedostal a to mi bolo strašne ľúto. Čiže ja doteraz neviem, čo sa deje. A myslím, že si to ľudia zaslúžia vedieť.
Vážení páni poslanci SMER-u, vy nás stále ignorujete. Ignorujete nás vo výbore, v pléne a my sa tu pokúšame hrať zápas o charakter právneho štátu, ale, žiaľ, sme iba náhradníci. Z tohto dôvodu my štafáž robiť nebudeme a tejto voľby sa nezúčastníme.