Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tak ako ste povedali, meníme tému a zákon o e-governmente na začiatku by som chcel konštatovať - tu pravdepodobne sa asi zhodneme aj s pánom ministrom, aj s ostatnými, ktorí sú pri tejto téme zainteresovaní -, meškáme. Týka, tak ako bolo uvedené slovami pána ministra na začiatku, e-government by mal v prvom rade zabezpečiť uľahčenie života občanom a zefektívniť prácu verejnej štátnej správy na všetkých rôznych úrovniach. Možno tak ako, myslím, že to bolo české heslo pri zavádzaní ich obdoby našich integrovaných obslužných miest, ktoré boli spomínané, volajú sa, myslím, checkpointy, vtedy hovorili, že nech neobieha občan, ale nech obieha informácia. V tomto bode je dobré, že vláda pristupuje po relatívne krátkom teda, ešte v prvom, prvej polovici svojho vládnutia k tomu, že prichádza aj s legislatívnym rámcom úpravy tohoto, tohoto rozmeru, ktorý potrebujeme najprv do našej legislatívy upraviť a následne môže prikročiť k tomu, aby sme realizovali veľmi chvályhodný zámer, a to je, nech neobieha občan, ak štátna správa disponuje informáciami o ňom, ale nech obieha samotná informácia.
Čo nezaznelo na začiatku, je dôležitý okrem momentu vzťah štátnej správy a občana dôležitý aj moment, že e-government má zefektívniť fungovanie štátnej správy ako takej, čiže to, čo spomínal kolega Hraško, je veľmi dôležité pri tomto electronic acte alebo k zákonu o e-governmente zaviesť aj možnú povinnosť pre úrady - nazvem to takto všeobecne -, aby tak, ako to zaviedli v Českej republike, kde išli trošička inak na to, nevytvárali jednotnú zákonnú úpravu, ale menili postupne niekoľko desiatok zákonov na to, aby electronic act bol, čo vlastne znamená, aby sa zrovnoprávnila písomná listina s listinou, ak ju tak môžeme nazvať, elektronickou.
Čo ma zaujíma pri prvom čítaní o tomto zámere ministerstva financií, ministerstvo financií gestoruje túto tému a ja už sa dlhodobo snažím, sedí tu aj kolega z vládnej strany pán poslanec Kolesík, dlhodobo sa snažíme o to, aby sme zaviedli komisiu, ktorá by mohla fungovať pri výbore pre európske záležitosti, pretože to tak nejako historicky pri tomto výbore patrí, komisiu, ktorá by sa venovala práve celkovej téme elektronizácie, digitalizácie a možno aj zavádzania nových parametrov z oblasti fungovania elektroniky a teda aj e-governmentu.
Téma e-governmentu nie je nová ani v tejto poslaneckej snemovni, nedávno, na minulej schôdzi sme sa zaoberali inou oblasťou z pozície elektronizácie, bol to tzv. e-health a niektoré parametre, ktoré zavádzali z tejto oblasti. Mňa by možno zaujímalo aj pri prvom čítaní, v akom stave je ústredný portál verejnej správy, keďže za prvej vlády Roberta Fica sa pristúpilo k nejakej možnej realizácii. Následne to Miklošovo ministerstvo zastavilo a mám pocit, že viac-menej do pádu vlády sa s tým ani nič veľmi neurobilo. Takže čo s ústredným portálom, ktorý by mal byť možno aj nejakým takým spájacím mechanizmom rôznych registrov, ktoré majú občanom pomôcť, a ako sa na ministerstve financií pozerajú na túto otázku.
Ďalej by ma zaujímalo, alebo chcel by som osvetliť, pán minister tu spomínal dve podľa mňa dosť významné oblasti, ktoré sa budú zavádzať, a to je tzv. elektronická schránka a integrované obslužné miesto, elektronická schránka pre potreby štátnej správy, VÚC-iek, samospráv, právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov a následne aj fyzických osôb ako takých. A toto je služba, ktorá by mohla pomôcť každému jednému občanovi, ktorý sa v elektronickom svete samostatne orientuje. Takzvaná asistovaná služba pri tomto, aby sme nenastrašili verejnosť, že ak by sa zaviedla nejaká povinnosť komunikácie, nedbá sa aj na to, aby vznikla nejaká možná asistovaná služba, to sú integrované obslužné miesta, kde ak vyjdem z nejakého možného príkladu z nášho okolia, keďže tu bolo spomínané, že na 60 % sa to podobá úprave v Čechách, tak checkpoint v Čechách v podstate začínal s tromi digitalizovanými registrami, evergreenom alebo najpoužívanejším je výpis z registra trestov, následne mám pocit, že teraz je to asi už 17 zdigitálnených registrov, ktoré dokážu občania používať pri komunikácii so štátom a kde pravdepodobne štát asi následne prikročí k tomu, že úroveň štátnej správy, úroveň VÚC-iek u nás v našom prípade, úroveň miest a obcí bude mať povinnosť komunikovať ako keby a priori alebo prioritne cez obeh dát, ktoré, ktoré budú v našich digitalizovaných registroch.
Ja si možno dovolím ešte spomenúť jeden moment, pre účely potom druhého čítania by som to chcel asi pravdepodobne hlbšie rozobrať, chcel by som vystríhať pred jedným možným rizikom, ktoré pri zavádzaní e-governmentu máme aj z ostatných krajín typu Estónsko, a teda aj Česká republika, a to je otázka elektronického podpisu. Pozerám na ten legislatívny zámer s tým, že snažím sa aj na základe toho, ako prebehol medzirezort, ako sa naše možné, nechcem ich nazvať treťosektorové, ale profesné skupiny, ktoré sa zaoberajú nejakým spôsobom komentovaním alebo tvoria, alebo sú súčasťou tvorby legislatívy, pozerajú na elektronický podpis. Pretože elektronický podpis dokáže byť kameňom úrazu, ak to neuchopíme zo správneho konca. Ja musím povedať, že z daného legislatívneho textu, ktorý sme mali k dispozícii, sa mi páči celkový zámer a to, že teda e-government máme na stole, na druhej strane by som možno dopodrobna sa chcel venovať v druhom čítaní oblastiam, ktoré som teda vymenoval: zavádzanie elektronických schránok, integrované obslužné miesta a elektronický podpis. Pre toto možnože na ministerstve, ak bude vôľa, by som sa rád informoval k tomu, ako tie zámery ministerstvo uchopilo, keďže celkom zo zverejnených údajov mi nie sú niektoré veci jasné. Podľa mňa nemá veľmi zmysel rozoberať pre účely prvého čítania, keďže ja so zámerom zavádzať e-government súhlasím ako s celkom a pravdepodobne, keby s týmto zámerom prišla ktorákoľvek vláda, tak existuje asi málo odporu k tomu, aby sme to zaviedli aj na Slovensku. Je potom dôležité sa zamerať na jednotlivé detaily, ktoré môžu ovplyvniť aj daný legislatívny zámer, o ktorom sa tu teraz bavíme.
Čo ma ešte napadá, alebo čo som chcel spomenúť pri prvom čítaní, keďže sa bavíme o filozofii zámeru, dlhodobo je v spoločnosti vytváraný názor o tom, že všetko, čo sa týka oblasti IT, sa môže diať pod možno nedostatočným záujmom verejnosti, alebo možno aj pod tým, verejnosť celkom dobre nevie odhadnúť to, čo má koľko stáť a čo je aká funkčnosť a funkcionabilita vecí, ktoré chceme následne realizovať. Vysvetlím to možno na nejakom konkrétnom príklade, ak spomeniem, hovorím to len pre účely tejto debaty, dúfam, že to nebude ponímané ako reklama, ak poviem Ferrari a Superb. Mám pocit, že každý vieme, že sa bavíme o rôznych hodnotách, o rôznej funkcionalite daných áut, a toto vie celkom dobre verejnosť rozlíšiť. Ak sa budeme baviť ale o zavádzaní elektronických riešení a systémov, je veľmi ťažké rozlíšiť, alebo veľmi ťažké vysvetľovať verejnosti to, či funkcionalitu, ktorú má nejaký systém plniť, potrebujeme na úrovni Superbu, alebo na úrovni nejakého Ferrari, a či náhodou nekupujeme čosi, čo stojí finančné prostriedky za Ferrari a kupujeme Trabant. Je to obrovský problém, ktorý máme pri preukazovaní toho, či systémy a riešenia, ktoré chceme pod duchom zavádzania občana zavádzať, či toto je to správne, alebo nie. Rozkódovanie tohoto je veľmi zložité, a preto si myslím, že možno vysvetľujúca kampaň, ktorá - predpokladám, že zavádzanie, či už integrovaných obslužných miest, alebo dátových schránok, alebo komunikácie s verejnosťou - bude musieť byť dostatočne masívna na to, aby sme verejnosť zbytočne nevystrašili, aby sme odpovedali na to, že sme to urobili, alebo sa to urobilo, alebo ministerstvo to urobilo, vaša vláda to urobila, je to jedno, dostatočne efektívne. A zároveň, aby sme ustáli to, že doba, ktorá prichádza s výzvami na e-health, e-government, alebo bola tu debata aj o inteligentných dopravných systémoch a pod., aby nevzbudzovala skôr otázky a nedôveru, ale naopak, aby sme dokázali spoločnosť presvedčiť o tom, že toto sú kroky, ktorým sa nieže nemáme, alebo nevyhneme, ale že idú vo výraznej miere v prospech občana a uľahčenia života pri komunikácii so štátnou správou.
Poslednú, poslednú poznámku, chcel by som sa teda prihovoriť u pána ministra za to, aby sa možno aj zasadil svojou váhou za to, aby tu tá daná komisia na parlamentnej pôde konečne vznikla, aby sa možno aj intelektuálny potenciál našich ekonómov, ktorí pri páde daňového systému, ktorý má na svedomí pán Mikloš, aby sme sa tomu nevenovali len v otázkach financií, ale aj s otázkou toho, kde to naozaj je. Pretože to bol problém informatikov, bol to pád informačného systému, možno zlého výberového konania a podobne. Ale je podľa mňa dôležité, aby sme aj tu na parlamentnej pôde dokázali sa vyjadriť, alebo mali informácie z ministerstva na pôde s poslancami, ktorí sa tejto téme chcú a môžu venovať.
Ďakujem za pozornosť.
