Videokanál klubu

Ďakujem. Myslím si, že, poviem to takto. Chcem zareagovať, tá suma, ktorá sa vygeneruje, môže byť v týchto číslach, môže byť v iných, vyšších, nižších. To samozrejme uvidíme, lebo ten parameter, ako sa ona bude generovať, závisí, a tuná je podľa mňa dosť podstatná vec, od vydavateľov a monitorov (Pozn. red.: ďalej rozumej pod slovom "monitor" monitorovacie agentúry). To, čo ministerstvo, aspoň ako to ja čítam, tuná mám trošička, končia moje obavy, pretože ministerstvo zavádza pravidlo, ktoré na jednej strane hovorí o vydavateľoch a na druhej strane o monitoroch, ak to riziko bude hroziť. Ale nemôžem ministerstvo pod gesciou pána Maďariča zo strany SMER celkom obviňovať, v úvodzovkách obviňovať, z nejakého nadŕžania vydavateľskému svetu, tejto strane. Na druhej strane nemôžem ani hovoriť, že monitory nejakým spôsobom vyhrali nejaký lobing. Čiže vydavatelia a monitory si medzi sebou budú musieť upraviť nejaké vzťahy, kde môžu vzniknúť nejaké peniaze, ktoré teraz nemáme, a tým pádom kvalita žurnalistiky, ak sa budeme baviť iba o čisto zdrojovosti, môže ísť hore, lebo predpokladám, že prinesie nejakú zdrojovosť.
Čo sa týka žurnalistov, hovorím, mal som lepší konštrukt a dúfam, že buď sa dostane do veľkého zákona alebo nie, ale viac by možno vyšiel v ústrety žurnalistom ako vydavateľom. A chcem povedať iba to na záver, že ak si vydavatelia voči monitorom a monitory voči vydavateľom ustriehnu svoje vzťahy, z môjho liberálneho pohľadu je tento model, ktorý sa zavádza, celkom slušným riešením, zároveň prináša teda peniaze, ktoré môžu využiť vydavatelia pri skvalitňovaní.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že máte určite zaujímavé debaty, by som si dovolil zaujať stanovisko, možno pár poznámok k zámeru ministerstva kultúry ako vládnemu návrhu a pár postrehov, ktoré sme preberali aj na výbore pre médiu a kultúru, médiá a kultúru.
Dôvodová správa v tomto, v oblasti teda, čo má za cieľ ministerstvo kultúry upraviť, hovorí o smernici, ktorá v miere implementácie do národnej legislatívy hovorí hlavne o uzatváraní, alebo o ochrane práv výkonného umelca, a predlžuje sa, jednoducho povedané, lehota na 70 rokov od vydania alebo od prvého prenosového zvukového záznamu, ak pri umeleckom diele, ktoré bolo zverejnené, prišlo k audiovizuálnemu alebo vizuálnemu záznamu. Je to, myslím si, aj z hľadiska európskeho práva, aj z hľadiska teda implementácie do národnej, téma, ktorá je dobrá, rešpektuje nové moderné technológie, a preto si myslím, že tuná nevznikne ani vecná, ani politická, ani žiadna iná debata, a stojí za podporu.
Druhý bod navrhovanej úpravy rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ako hovorí ministerstvo a predkladateľ, ktoré priniesla prax, a to so zreteľom na uzatváranie ich v písomnej forme, čo teda, čo si myslíme a dlhodobejšie sme si mysleli aj v súčasných opozičných kluboch, kde internetový svet priniesol jednu výzvu pre ochranu autorských práv, a to je priamo podmienka uzatvárania jednej formy zmlúv s písomným alebo nepísomným súhlasom, ktorá teda umožňovala to, aby internetový svet sa mohol nejakým spôsobom vysporiadať s týmto momentom.
Pracovne sme toto my volali Creative Commons, alebo aby náš právny systém zaviedol niektoré z možných licenčných zmlúv, ktoré poznáme z iných právnych systémov, a aby si aj náš právny systém všimol dobu internetu. Je pravdou, že za minulého vládneho obdobia sme vzhľadom na legislatívny proces, ktorý bol, a bol to poslanecký návrh Martina Poliačika, Mira Beblavého a Jany Žitňanskej a môj, nestihli sme proces.
A tak ako som hovoril pri prvom čítaní, túto iniciatívu rozhodne z pôdy ministerstva kultúry vítame, berieme ju, tak troška, keďže sme ju predkladali aj v tomto volebnom období, ako kontinuitu. A je veľmi dobré, že náš právny systém v miere autorského zákona si všimol, že máme internet a všimol si umelcov, ktorí by mohli kontenty, ktoré tvoria, pružnejšie a lepšie uplatniť vo svete s tým, že budú svoje autorskoprávne obsahy chrániť, napríklad pod verejnými licenciami typu Creative Commons, GMU, GPL, BSD, EUP a podobne. Je to v podstate jednoduchá vec. A nechcem byť nadmieru nekritický, ale budem konštruktívny, takže som rád, že sa táto vec dostáva do nášho právneho poriadku a tak isto si zaslúži pozornosť ctených kolegov a kolegýň.
A myslím si, čo som nespomínal v prvom čítaní, uzatvárané špecifickým spôsobom, ktorý priamo súvisí s internetovým svetom, sú tzv. zmluvy shrink wrap a click wrap. To sú zmluvy, ktoré budú závisieť, alebo teda konanie, ktoré môže otvárať to, že na niektorých stránkach sa objavujú potvrdzovania licenčných zmlúv a podobne. Doteraz to bol veľmi formálny krok. Mnohí si možno pamätajú, keď inštalovali windowsy alebo akýkoľvek iný program, kedy mohli súhlasiť a nemuseli súhlasiť s nejakým, s nejakou licenciou, ktorú im tam pred inštaláciou tohoto programu ponúkol softvér. Doteraz sa to dialo viac-menej vo formálnej rovine, po tejto úprave budeme môcť hovoriť o tom, že neexistuje možnosť formálnej roviny uzatvárania ako keby tohto súhlasu, ale budeme ho vedieť aj zákonne upraviť, respektíve je zákonne upravený.
Čiže licencie, ktoré idú v miere sharewerov a iných programov a nielen, lebo nebavíme sa len o hudobných dielach a dielach, ktoré tvoria výtvarníci a podobne, ale sú tu aj autori, ktorí robia, ktorí programujú a podobne, sú to autori softvéru, čiže v tejto miere si myslím, že naozaj je toto dobré a hodné podpory.
Pre mňa zádrheľom tak isto z rokovania na výbore bola oblasť, ja som ju pracovne nazval, denných správ. Tak isto sa dotýkala tejto oblasti pani kolegyňa. Chcem iba povedať, že áno, pán minister má pravdu, nejde to v miere transpozície, je to legislatívna iniciatíva, ktorá novelizuje podľa mňa, keďže som podobný návrh predkladal už v novembri pred ctené plénum, ktorá odomyká dlhodobé tabu, ktoré sme tu mali od roku 2002, a to, že s autorskými celkami, s ktorými, ktoré tvorili žurnalisti a boli obsahom niektorých denníkov, ako keby nepožívali autorskoprávnu ochranu. Dá sa to pre jednoduchosť, keďže je to dosť zložitá téma, povedať, že tieto autorskoprávne ochrany, články, komentáre, recenzie, reportáže a podobne, išli všetky v režime dennej správy, a tým pádom používatelia a v tomto momente jedna skupina používateľov týchto diel, môžme im pracovne hovoriť monitory, sa priživovala na práci žurnalistov a vo vyššej miere teda, keďže žurnalisti sú združení v nejakej, v nejakých celkoch, sú to vydavatelia, čiže aj na práci vydavateľov.
Môžem povedať dva argumenty, prečo je dobré sa touto témou zaoberať. A boli obrovské debaty. A ten 11-ročný, 11-ročná doba, ktorá sa túto dobu neriešila, priniesla obrovské historické nánosy na túto tému. Je dobré, že sa takisto tomu ministerstvo venuje, a chcem veriť, že naozaj sa stretli zástupcovia ministerstva s vydavateľmi, ich právnikmi a podobne. Ja som si túto cestu absolvoval takisto a nerád by som bol teda obvinený z akéhokoľvek lobizmu, pretože tie subjekty, ktoré do tohoto vstupujú, sú na jednej strane vydavatelia, na druhej strane monitory, alebo teda agentúry, ktoré sa venujú monitoringu, a ja by som k tomu ešte doplnil, že sú to samotní žurnalisti. Môj pôvodný konštrukt, ktorý hovoril o tom, aby sme priznali autorskoprávnu ochranu niektorým celkom, hovoril o tom, aby zdrojovosť, ktorá vzniká používaním článkov, ktoré píšu žurnalisti a vydávajú vydavatelia, bola nejakým spôsobom premietnutá, pretože do nášho sveta printovej tlače alebo vôbec sveta médií, a bolo by dobré, aby ten, kto využíva plody práce niekoho iného, za túto prácu dostal zaplatené a mohli vzniknúť zdroje možno aj na to, aby sa rozširoval počet vydavateľov. Alebo vydavatelia, ktorí súčasne tlač vydávajú, mali lepší, alebo mohli sa viac nadýchnuť. A možno aj kvalita žurnalistickej práce, ktorú tu často niekto kritizuje, alebo má na ňu rôzny názor, mohla ísť hore a možno aj výplatné pásky z mnohých pohľadov našich žurnalistov obsahovali vyššie čísla. Čiže aby, je to naozaj jedna dotknutá a historicky vyvinutá agentúra, ktorá sa venuje monitoringu a nemá uzatvorené zmluvy. Ale aj iné, ktoré tým, že tento stav nebol dobrý, síce mali uzatvorené zmluvy, ale išli v neúmerne malých platbách za články a diela, ktoré teda monitorovali.
Tak musím povedať, že dá sa akceptovať to, čo som doteraz hovoril: zdrojovosť a odmena za svoju vykonanú prácu tým, kto diela, tí, kto plody tejto práce vlastne používa, je dobrá. Kde som ja hovoril aj v prvom čítaní a videl som výhradu, a preto som sa snažil kontaktovať vydavateľov, do akej miery to vnímajú oni a kde sa tieto peniaze môžu nakoniec ocitnúť, som dostal pri tom nie veľkom množstve inak našich relevantných vydavateľov odpovede tie, že túto iniciatívu naozaj prediskutovali, viac-menej ju vítajú a je teda dobré, že nevyvážený stav po jedenástich rokoch niekto konečne nejakým spôsobom upravuje.
Chcel by som sa teda vyjadriť ešte k tomu, keďže ministerstvo čaká omnoho väčší záväzok ako tieto tri konkrétne návrhy, a to je úprava autorského zákona ako celku a príde teda pravdepodobne k právam mnohých iných inštitútov, aby zostalo pod drobnohľadom aj našich opozičných, ale aj koalič..., ale aj vládnych poslancov to, že či sa vysporiadalo ministerstvo s obrátením stavu, že všetko šlo v režime dennej správy a žurnalisti a vydavateľstvá z toho mali buď minimálny alebo takmer žiadny príjem. Obraciame do toho, že vydavateľom dávame do rúk obrovskú zbraň, ktorá môže nejakým spôsobom ovplyvniť množstvo monitorovacích agentúr na našom trhu, a iba tým, že teda rozhodnú, s kým uzavrú zmluvu a s kým nie, a ak vyhodnotíme následne, že tento stav, ktorý hovorím, že je jedným z možných rizík, by nešiel správnym smerom a bude asi dostatočný priestor časový na to, aby sa to vyhodnotiť dalo, aby sme to upravili. A skúsim to takisto nejakým modelom naznačiť. Je to nemecký model, ktorý ide v oblasti kolektívnej správy autorských práv našich možných žurnalistov. Naznačím to laicky, nechcem ísť veľmi do hĺbky. Je možné vyriešiť túto situáciu aj tak, že nebola by situácia medzi vydavateľom, monitorom (Pozn. red.: ďalej rozumej pod "monitorom" monitorovaciu agentúru) žurnalistom, postavené do situácie, že vydavateľ rozhodne výhradnou zmluvou, kto bude monitorovať výsledky, alebo teda články v rámci databázy, ktoré môže byť denník, ale budú združení v nejakej kolektívnej ochranke, ktorá bude nad záujmami vydavateľov, monitorov a žurnalistov, kde vzniká zdrojovosť, kde môže vzniknúť to, že nemôže si monitor len tak rozhodnúť, ktoré, vydavateľ len tak rozhodnúť, ktorý monitor bude jeho noviny, keď to takto poviem, monitorovať.
Zachytil som aj opravnú iniciatívu tuná pána spravodajcu, ktorý po ďalších diskusiách v negatívnej forme definoval, čo dennou správou nie je. Tým pádom by sme čiastočne mohli toto riziko oslabiť a z novín by vypadli tzv. denné správy, pretože pre účely tejto novely bol zadefinovaný v negatívnej forme. Čiže definuje publicistické žánre, ktoré autorsko chránené majú byť a ktoré nie a ktoré idú v režime teda dennej správy. Tým pádom ten monitor by mohol aspoň monitorovať správy, poviem to jednoducho, o tom, kde, kto, ako a čo, čiže nejaké konkrétne denné udalosti sa vyskytli. Musím skonštatovať z tohoto, keďže chcem, snažím sa byť konštruktívny, že zostáva mi iba konštatovať: uvidíme.
Podľa mňa snahy v tejto oblasti vo všetkých troch, transpozíciu som povedal len jednoducho, keďže vidím, že niekedy aj opozičné návrhy, ktoré sú predkladané z tohoto pléna, si všíma aj ministerstvo kultúry a niektorí zainteresovaní a po nejakom miernom alebo nejakom teda právnickom pohľade ministerstva sa nám to sem dostáva do pléna, chcem povedať, že v miere toho, že uvidíme, či táto cesta je dobrá, sme ochotní podporiť túto snahu. A dúfam, že následne, ak by vypadli z označeného možného rizika, možno monopolizácie monitorovacích agentúr, že by vznikla jedna monopolizácia, tým pádom aj správa a podobne, ak by tieto prvky sa objavili, aby ministerstvo potom zvážilo možno aj iný model spravovania autorských práv žurnalistov.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, spravodajca, dámy a páni, úvodom by som chcel oceniť, že v porovnaní s prvotnými návrhmi tohto zákona, ktoré sme mali možnosť vidieť a čítať začiatkom tohto roku, je tento návrh voči samosprávam, občanom a v konečnom dôsledku aj voči prírode a životnému prostrediu ústretovejší. Je to aj - alebo najmä? - vďaka kritike toho prvotného návrhu zo strany samosprávy, mimovládnych organizácií, časti odborníkov i médií, ale aj širokej dotknutej verejnosti. Vďaka tomuto tlaku, ale aj vďaka pozitívnemu rozhodnutiu ministerstva, nie sú práva samospráv v tomto smere v predloženom aktuálnom návrhu spochybnené a zachovávajú sa viac-menej v doterajšej podobe platnej od poslednej novelizácie geologického zákona v roku 2010 a v súčasnom návrhu novely zákona sa riešia v novelizačných bodoch 52 až 56.
Otvorenou otázkou zostáva, prečo sa toto právo samospráv má týkať len ťažby rádioaktívnych nerastných surovín, keď potenciálne nebezpečná môže byť aj ťažba iných surovín a najmä metódy, ktoré sa pri tom, metódy a technológie, ktoré sa pri tom zvyknú používať. Malo by sa teda podľa mňa podobne ako pri rádioaktívnych surovinách rešpektovať stanovisko obcí a veľkých územných celkov, vrátane práva veta, v prípade akejkoľvek významnej ťažby nerastných surovín na území toho-ktorého administratívneho samosprávneho celku.
Navrhujem preto rozšíriť kompetencie obcí a krajov na všetky kategórie ťažby nerastov. Môžme sa baviť, od akého rozsahu a akej potenciálnej nebezpečnosti, ale to všetko sa dá doladiť aj v tom medziobdobí pred druhým čítaním, prípadne v druhom čítaní, ak sa príjme táto filozofia.
Za problematické považujem aj niektoré novelizačné body predmetného návrhu novely zákona, ktorými sa zároveň mení aj banský zákon. Ide o to, že dotknuté zákony, teda geologický a banský, po ukončení geologického prieskumu, teda po schválení záverečnej správy o geologickom prieskume, určujú mimoriadne krátku lehotu pre držiteľa prieskumného územia. Doteraz to bolo šesť mesiacov, teraz sa tá lehota predlžuje na jeden rok, ale stále je to ešte veľmi krátka lehota podľa nášho názoru. Problém je v tom, že touto pomerne krátkou lehotou sa vytvára tlak na toho, kto toto oprávnenie dostal, na to, že sa musí rozhodnúť a urobiť ďalšie zásadné kroky smerom k ťažbe, inak to jeho prednostné právo na ťažbu zaniká, a ďalej sa pokračuje tak, že sa vlastne organizuje výberové konanie za účasti ďalších subjektov.
Práve pre túto mimoriadne krátku lehotu, ktorú má držiteľ prieskumného územia, na ktorú má teda prednostné právo, na dobývací priestor, je geologický prieskum zásadným predpokladom budúcej ťažby v krátkej budúcnosti. A z tohto dôvodu sú podľa nás zľahčujúce argumenty, že prieskum ešte neznamená ťažbu, značne zavádzajúce. A je to aj dôvod, prečo odporcovia ťažby nerastných surovín hroziacej mimoriadne negatívnymi dôsledkami voči životnému prostrediu, týka sa to najmä uránu a zlata v súčasnosti na Slovensku, ale nielen ich, vyvíjajú aktivity aj proti tejto vyššie opísanej praxi, ktorú máme teraz možnosť týmto zákonom zmeniť. A tá situácia by sa dala zásadne zmeniť, keby si štát po ukončení geologického prieskumu nechával niektoré preskúmané ložiská takpovediac v rezerve pre budúcnosť. Týka sa to najmä tých nerastných surovín, kde súčasné technológie ťažby a úpravy nedokážu dostatočne eliminovať negatívne dôsledky na životné prostredie a kvalitu života dotknutých obyvateľov. Je preto žiaduce, aby štát nevytváral legislatívne predpoklady pre urýchlenie budúcej ťažby príliš krátkou lehotou zachovania prednostného práva na dobývací priestor.
Vychádzame pri tom z predpokladu, že cena atraktívnych nerastných surovín má skôr tendenciu rásť ako klesať, ako aj z predpokladu, že sa dá očakávať, celkom logicky, pokrok vo vývoji príslušných technológií. A zároveň si myslíme, že by takéto konanie bolo ústretové voči súčasným i budúcim generáciám.
Navrhujem preto, aby predkladatelia tohto návrhu prehodnotili a dopracovali návrh zákona v zmysle týchto mojich pripomienok.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem, pán minister, za odpoveď, ja mám ešte jednu doplňujúcu otázku, či máte informácie v tých podkladoch, ktoré vám poskytli, že z koho pozostávala tá arbitrážna komisia, keby ste nám mohli povedať jej členov, prípadne jej zloženie, kto tam patrí.
Ďakujem.

Ja vám chcem, pani poslankyňa Žitňanská, poďakovať za to, že ste takto analyzovali celoslovenský problém, ktorý naozaj pre nás predstavuje výzvu, aj ako pre zákonodarcov, ale myslím si, že je to veľká výzva aj preto, aby začali výraznejšie spolupracovať jednak súdy a spotrebiteľské združenia. Ja vám viem z aplikačnej praxe povedať, že v mnohých prípadoch spotrebiteľské organizácie, hoc v podvyživenom finančnom režime, sa snažia pomôcť spotrebiteľom, ktorí sa dostali do exekúcií, a v mnohých prípadoch usilujú o zastavenie exekučných konaní s poukazom na to, že v mnohých prípadoch samotná odplata, alebo už aj tie exekučné výlohy sú mnohonásobne vyššie ako istina alebo úverová položka. V tomto smere ale, ako je zákon nastavený, ja nie som si celkom istá, že ideme po prameni a po jadre riešenia samotného problému, pretože ja si nemyslím, že sprísnenie a disciplinárne konania voči súdnych exekútorom budú riešením tejto celospoločenskej otázky tak, že zabránia veľkej zaťaženosti  poškodených nezákonnými exekúciami.
Chcem ešte reagovať na to, že rozhodcovská doložka alebo rozhodcovský rozsudok, je neprijateľnou podmienkou, pre ktorú v mnohých prípadoch aj my, pokiaľ analyzujeme konkrétne prípady, podávame na súdy žaloby o určenie neplatnosti zmluvy. Avšak naozaj chcem poukázať na to, že  je potrebné pripraviť komplexnejšie riešenie, ktoré má zamedziť nárastu takýchto exekúcií, kde naozaj sú sporné okolnosti, za akých sa uzatvárali rôzne zmluvy o spotrebiteľskom úvere, chcem naozaj apelovať na to, aby sa vytvoril... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za reakciu. Ja si stojím za tým, čo som povedal. A ono nečinnosť plodí len kriminalitu a zlo. Zvlášť mladí ľudia, ktorí sú nečinní. Ja nechcel som vyzdvihnúť to a som to aj tu povedal, že čierna práca je dobrá. Ale keď som si mal v tom zle vybrať, tak to menšie zlo som vybral, že je lepšie načierno pracovať ako nepracovať vôbec a je lepšie pracovať načierno ako páchať kriminálnu činnosť. To som chcel tým povedať.
A rovnako tie sankcie, ktoré, ja som to už tak nespomenul, lebo však predrečníci to spomínali, aj na tých dohodárov, keď tie sankcie sa tak sprísnia, no naozaj, keď tí kontrolóri, keď sa zamerajú tie inšpektoráty práce na tých dohodárov a budú to tak tlačiť na tých zamestnávateľov, tak dohody o brigádnickej činnosti a dohody o pracovnej činnosti de facto takýmto spôsobom represívnym vytlačíme z toho prostredia pracovnoprávneho. Dovolím si povedať, že bude to mať negatívny dopad na zamestnanosť, negatívny. A tak isto si dovolím povedať, že je negatívny dopad aj na to podnikateľské prostredie. Na to podnikateľské prostredie aj skrze tieto sankcie a pokuty, lebo tie priemerné pokuty za ďalší rok, možno 2013 nie, lebo to bude trošku možno okolo troch, možno niečo cez 3000 oscilovať, ale ten nasledujúci rok 2014, tak bude od 5 000 a viac. To bude premena, áno, to má možno pozitívny dopad ako na rozpočet, ale na podnikateľské prostredie zjavne bude mať negatívny. Ja si dovolím povedať, že tuná každému podnikateľovi na každom eure, na každej korune záleží, a 5000 eur šmahom ruky hocikto nezaplatí, aj keby to bola veľká firma.
Ďakujem.

Dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi tiež niekoľko slov k navrhovanému zákonu. Podobne budem kritický ako moji predchodcovia k tomuto zákonu. Nie preto, že oni boli kritickí, ale preto, že jednoducho tento navrhovaný zákon, ktorý tuná máme v laviciach, nepodporím ho ani hlasovaním.
Ja som to povedal už pánu ministrovi pred mesiacom, keď povedal, že bude tuná tento zákon, ktorý bude zvyšovať sankcie a bude potláčať nelegálnu prácu. Bol som zvedavý, že aký návrh zákona bude. Som veľmi nemilo prekvapený, lebo tak ako to kolega Brocka spomínal, že z 2 000 eur to skočí na 5 000 eur. Tá dolná hranica pokút je veľmi vysoká. Veľmi vysoká. Aj keď nechcem obhajovať tuná čiernu prácu, určite nie, ale vytváranie sankčných mechanizmov a jednoducho pritvrdzovanie, myslím si a dovolím si povedať, nebude riešiť zamestnanosť. Ja som o tom presvedčený, že nie.
Treba tu vytvárať podmienky predovšetkým na to, aby sa tu tvorili ďalšie nové pracovné miesta, aby tí zamestnávatelia mohli naozaj byť v dobrom prostredí podnikateľskom v tejto našej krajine. A potom, prosím, môžu byť aj sankcie, ak, ak sa nebudú dodržiavať podmienky. Ale 5 000 eur?! Možno, tak ako tu kolegovia niektorí spomenuli, keď sa im zdá málo, to je 150 000 korún. A 200 000 eur hornú hranicu, ja si ani neviem predstaviť. Keby aj veľká firma na Slovensku dostala 200 000 eur pokutu, no tak to je naozaj veľmi veľký peniaz. Však to je šesť miliónov korún. To je strašne veľa.
A ja keď som si pozeral, ja som sa tiež pozrel do tých čísel, ako kolega Brocka to tu spomínal, a bolo vykonaných 245 kontrol za roky 2010 a 2011. Myslím, že také to boli roky, tam bolo to obdobie, kde bolo v celkovej sume uložených vo výške, teda 510 000 eur bola celková pokuta za tých 245 kontrol, čo v priemere vychádza 2 082 eur na jednu kontrolu. Ja som si položil tiež takúto otázku, bol tu nejaký subjekt kontrolovaný, ktorý dostal, ja neviem, pokutu 100 000, 150 000? No nebol. Lebo tak potom by to nevychádzalo. Ale osciluje to okolo tej dolnej hranice. To znamená, že tam tie pokuty zrejme sa okolo tých 2 000 eur pohybovali. Možno niekde boli 3 000, možno 5 000, neprerátaval som to tak presne, ale však dá sa to tak prerátať. Teda aj tí samotní inšpektori práce majú problém dať tú hornú sadzbu. Majú problém. A neviem si to ani predstaviť, že naozaj 200 000, však to by bola pomaly z toho aféra.
Neviem, prečo dávame také tvrdé sankcie do zákona, ktorý reálne v praxi samotní tí ľudia, samotní tí kontrolóri, inšpektori budú mať problém s ich uplatňovaním. Dovolím si povedať, že ani v tom nasledujúcom roku, tak ako pán minister to deklaroval tuná, že bude sa tvrdo potláčať ako čierna práca. Bude bojovať proti čiernej práci. Dovolím si povedať, že ani v priebehu roka 2013 nepadne tu taká pokuta za čiernu prácu vo výške 200 000 eur. Dovolím si to povedať dopredu, tak ako tuto, tuná stojím. Predchádzajúca štatistika to jednoducho aj dá sa povedať, že to aj dokumentuje.
Hovorím, nechcem tuná obhajovať čiernu prácu, ale budem aj ja taký smelý a tiež som to chcel povedať, ako pán kolega to tu spomenul, tak, pán kolega Brocka, aj ja sa prikláňam k tomu, a môžte sa pohoršiť teraz z toho, je vždycky lepšie, ak ten človek pracuje, aj keď načierno, ako keď je v nečinnosti. Pán minister spravodlivosti, vy tu nie ste náhodou a vy to viete veľmi dobre. Lebo nečinnosť, čo plodí? Len kriminalitu! To sú len problémy na súdoch. Vždycky je lepšie, ak ten pracovník pracuje, keď aj načierno by pracoval, čo nechcem hovoriť, že teraz je to správne, je to dobré, ale vždycky, keď je v činnosti, a hlavne mladý človek, ako keď by nemal pracovať vôbec, vždycky je to lepšie.
Myslím si, že táto krajina nemá vytvorené dobré podmienky, aj títo zamestnávatelia, aby mohli tvoriť nové pracovné miesta. Myslím si, že sa to naozaj, tá tvorba nových pracovných miest cez tú legislatívu tvorí inak a nie tuná práve cez tento zákon o inšpekcii, ktorý je tuná predkladaný, o inšpekcii práce a o zvyšovaní sankcií.
Odhliadnuc od toho, že tí kolegovia zhruba v tom duchu hovorili, ako aj ja som bol na to pripravený, tak mi to takto prepáčte. Rovnako, no už, pán minister, keď vás tuná máme, keď není tu pán minister Richter, tak rovnako aj proti drogám či fajčeniu, tak bojovať je potrebné skôr by som povedal prevenciou, predchádzať týmto problémom. Rovnako predchádzať problémom tej čiernej práce a tou prevenciou tuná bojovať ako tou represiou. To je stará známa vec, ktorá tuná je. Rovnako niekoho trestať. A to si neodpustím, pán minister, keď vás mám tuná, odpustite mi to, pani predsedajúca, ale keď už je tu pán minister spravodlivosti, a rovnako niekoho trestať za to, a v Trestnom zákone sme to prijali, za to, že má iný ako prohomosexuálny názor, vnímam ako nespravodlivé a diskriminujúce. Pričom to má ešte oporu v Trestnom zákone. Ja si dovolím povedať a myslím si to a oprávnene a myslím si to, že je to aj v rozpore s ústavou našej Slovenskej republiky. (Hlas predkladateľa.) Neprijali sme to? (Hlas predkladateľa.) No osobitný motív, ale je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, venujte sa téme.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Pardon, keď som... Áno, ja sa vrátim ako k tejto téme. Ja som len toľko chcel tuná povedať pánu ministrovi.
Chcel som povedať ešte tuná jednu takú vec, ktorú kolegovia nespomínali. Ja som sa pozrel tiež ešte na tie preukazy a vzory kontrolórov, ktoré tuná sú. A tu je preukaz kontrolóra pre v podstate, ktorý platí pre celé, s preukazom pre celé územie Slovenskej republiky teda to je, kontrolóra ústredia a kontrolóra, ktorý je z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tiež sa mi zdá, že táto zmena, ktorá tuná prichádza... Kedysi tie kontroly sa vykonávali na základe poverení, teda vedúci oddelenia kontroly poveroval svojich zamestnancov kontroly tým, konkrétnou pracovnou úlohou, čo môžu kontrolovať, aký rozsah. Zdá sa mi, že vydaním týchto preukazov kontrolóra, no a keď ja to prečítam z toho vzoru, ktorý je tuná, tak "kontrolór je pri výkone kontrolnej činnosti oprávnený najmä vstupovať voľne a kedykoľvek na pracoviská podliehajúce kontrole a v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na súkromné pozemky a komunikácie", považovať, "požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti". "Uložiť poriadkovú pokutu zamestnancovi", to je ďalšia odrážka, "právnickej osoby alebo fyzickej osoby za marenie výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania, a to aj opätovne, ak sa povinnosť nesplnila ani v novo uloženej lehote."
Vstupovať voľne kedykoľvek na pracoviská, no môže to byť naozaj taká posadnutosť moci. A tak ako kolega to tu spomínal, aby sa to nezneužívalo, zase ten kontrolór, že by si mohol aj v rámci Slovenska, teda z toho ústredia, zmyslieť kedykoľvek a kdekoľvek, odrazu sa preukáže tým preukazom kontrolóra a kontrolovať a povie, že kontrolujem nelegálnu prácu. Obávam sa toho, že by sa to mohlo zneužívať. Rovnako aj na tej regionálnej úrovni.
A potom aj ďalšia vec je taká, že požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa. Ja som sa zamyslel nad takou otázkou, že bude tam ten, takýto človek alebo fyzická osoba, ktorá nemá ten pracovnoprávny vzťah, a trebárs teoreticky sa môže stať, že on odmietne sa preukázať tou totožnosťou, nepreukáže sa tou totožnosťou. Aký postih, aká sankcia pre takého človeka môže byť? Poriadkové pokuty, ktoré sú tuná zvýšené zo 605, z tých 65 až 650, teraz bude 100 až 1 000 eur. Na takúto fyzickú osobu sa nevzťahuje tá poriadková pokuta, ale len v podstate na zamestnancov, zamestnávateľa alebo zamestnávateľov alebo konateľov za tých podmienok, ktoré sú uvedené pri tých poriadkových pokutách. Takejto fyzickej osobe nie je možné udeliť v podstate nič. Znáša samozrejme tento, toto riziko alebo tú sankciu ten zamestnávateľ, teda, že tomu zamestnávateľovi hrozí tá pokuta, hej, za nedodržiavanie pracovnoprávnych vzťahov. Ale takejto fyzickej osobe, ktorá by tam eventuálne načierno bola, tak v podstate jeho sa to nedotkne. Myslím si, že tie kompetencie alebo tie právomoci, ktoré dávame týmto kontrolórom, zdajú sa mi, zdajú sa mi veľmi, veľmi vysoké a neprimerané. A dovolím si povedať, že aj samotní zamestnanci, či už ústredia úradu práce alebo úradov práce, nie sú na to ešte dostatočne zrelí. Nie sme dostatočne na to zrelí. Obávam sa, že by sa to mohlo aj v budúcnosti zneužívať. Predsa len cez to poverenie, kde bolo vymedzené, rozsah kontroly aj dátum a presne tieto veci, a tým sa preukazovali pri kontrolnej činnosti samotní tí kontrolóri, malo to predsa len nejakú tú brzdu, nejaký ten mechanizmus.
Preto aj ja sa prikláňam a pripájam sa ku kolegovi Brockovi. A ja podávam návrh, aby tento návrh zákona bol stiahnutý z tohto dnešného rokovania a aby sa v rokovaní nepokračovalo.
Ďakujem.