Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. To nebude len megakasíno v Petržalke, to bude aj ten ropovod, možno ten, ktorý, už nikto o ňom nebude hovoriť.
Ale ja budem hovoriť o tej vinici, tá je symbolická, lebo náš pán premiér má vinicu. Ja som sa včera tam oháňal tou kosou, nebolo to také jednoduché, pokosiť tú burinu tam. A ja som to tak odhadoval aj na tie dve hodiny, čo sa kolegovi zdalo, že príliš dlho budeme 8 árov kosiť, ale je to fuška takto pokosiť.
Ale vrátim sa späť k tomu symbolu - a vtedy som sa práve tak aj zamyslel, tak biblicky - z Knihy kráľov. Ten Achab a Nabot, ja som to spomínal. Achab, keď sa pozrel zo svojho paláca a videl Nabotovu vinicu, zatúžil po nej, poviem, krvilačne po nej zatúžil. Prečo krvilačne? Lebo ho pripravila aj o život. Pripravila o život a zmocnil sa tejto vinice.
Táto vláda sa chce správať takto krvilačne? To by bolo hrozné úplne. A keď naozaj, keď sa táto vláda takto bude správať, tak zabije túto demokraciu. A keď zabije túto demokraciu, padne táto vláda, toto bude nasledovať. Toto ja si dovolím naozaj aj povedať, že naozaj padne táto vláda, lebo keď my budeme po základných ľudských právach tuná šliapať, tak to je čosi nehorázne.
Naozaj ten podnet na ten Ústavný súd, ja budem jeden z tých, ktorý to bude aj iniciovať, aj dám ten podpis, ak by sme prijali tento zákon. Bolo by to čosi skutočne nehorázne, návrat do totality. To hádam nikto na tomto Slovensku nechce.
Všetkých aj poslancov vyzývam k tomu, aby pri hlasovaní, ak vôbec k nemu dôjde, k tomu hlasovaniu, aby hlasovali proti návrhu tohto zákona. Aj kolegov zo SMER-u k tomu vyzývam. Samozrejme, môžte sa z toho smiať, že či tá moja výzva padne na úrodnú pôdu, alebo nie. Nerobte to, lebo šliapeme po ľudskej dôstojnosti a po ľudských právach.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, chcem by som ešte raz zdôrazniť, alebo najprv teda by som tak so zadosťučinením konštatovať, že som rád, že teda tí poslanci, ktorí ma vo veľkom kritizovali po mojom vystúpení ráno, že o čom to tu táram, že vlastne však už mesiac tu všetci hovoria, že nič nové som neobjavil, však už mesiac všetci vieme, že to je problém, že sa územné konanie presúva z obcí na krajský úrad, a ja som opakovane upozorňoval, že tu je stavebné konanie, nie územné konanie, pán Hlina, tak som rád, že uznali, že sa mýlili a že si problematiku doštudovali. Čiže to, čo som ráno hovoril, kde som upriamoval pozornosť vás, opozičných poslancov, že sústreďme sa na tento moment, kde sa úplne zbavujú obce, mestá kompetencií aj v stavebnom konaní, tak to je ten najväčší problém tejto novely a de facto sa to v novele nenachádza, ale teda v tej spoločnej správe.
Postrehol som medzičasom teda aj pozmeňovák, ktorým si Košičania, asi teda primátor Raši, nechce si zbytočne skomplikovať svoju pozíciu v Košiciach, kde si chránia a teda vylučujú nejaké banské stavby, aby sa to banských stavieb netýkalo, čiže aby urán na Jahodnej, či čo tam malo byť, aby asi teda nemohol byť. Ale vôbec sa to netýka megakasína, alebo naďalej sa ten návrh zákona týka megakasína v Bratislave, naďalej sa týka ropovodu v Bratislave, naďalej sa týka akéhokoľvek obchodného centra kdekoľvek, na ktoromkoľvek pozemku, ktorý si investor vyberie, naďalej sa to týka verejného domu, ktorý som tu ráno s vaším pohoršením spomínal, že si niekto povie, že tam a tam a tam si bude chcieť postaviť obchodné centrum s masážami, s bowlingom, s kasínom, samozrejme, prostitútky budú pri tom, takže tohoto sa to vôbec netýka.
Čiže očakával by som od vás, že aj takýto pozmeňováčik z dielne SMER-u ako samokontrola nejako vybehne. A takisto by som očakával ako samoopravný nejaký mechanizmus, že sa pozriete na to, akým spôsobom sankcionujete tých investorov, ktorí nepostavia tú významnú stavbu. A aby ste sa pozreli na to, keď to nie je vaším úmyslom, samozrejme, že tam takú dieru naschvál chcete nechať, a ak ju tam naozaj nechcete nechať a ak to myslíte úprimne, tak nemôžete dopustiť systém, že niekto proklamuje úmysel postaviť významnú stavbu, vláda koná, de facto vyvlastní cez svojho nominanta na krajskom úrade. Niekto ten, ktorý nie s čistým úmyslom takýmto spôsobom získal pozemok, ktorý patril niekomu inému, za dobrý peniaz, potom tento pozemok prevedie na druhú firmu spriatelenú a nechá vládu, nech sankcionuje pôvodnú firmu, ktorá žiadala o pozemok, ale ktorá, bohužiaľ, medzičasom už nemá žiadny majetok. Máte tam obrovskú dieru. A tak, ako som vám to hovoril v prvom vystúpení, hovorím vám to, pán Kondrót, aj teraz, aj keď vtedy ste reagovali, že teda hľadám cestičky, ako čo okradnúť, podviesť a podobne. Nie, ja vás upozorňujem na to, že máte chybu v zákone. A ak zákonodarca si prácu robí dobre, nesmie vytvárať korupčné prostredie alebo prostredie, kde môže byť štát okradnutý. A tu ani nejde o ten anonymný štát, ale prostredie, kde môže prísť súkromník o svoj vlastný pozemok a môže byť vlastne súčasťou podvodu, že o pozemok príde, ale nakoniec na tom pozemku bude postavené úplne niečo iné, čo vôbec nebolo ani v tom návrhu na určenie významnej stavby zo strany vlády. Čiže máte tam túto dieru, opravte si ju, prosím vás.
Predpokladám, že rozprava by sa mohla natiahnuť do utorka, hlasovanie určite bude v utorok, takže vy môžete potom asi aj otvoriť alebo požiadať o otvorenie rozpravy. Myslím si, že tým, že by ste dali návrh na opravu tejto chyby, by ste ukázali, že vám nejde o to, aby táto chyba v tom zákone bola. Ak návrh na to nedáte, je dôvodné a môžem sa dôvodne domnievať, že je to vaším úmyslom, aby ste takúto chybu tam dali, že je vaším úmyslom sa dostať k nejakým konkrétne vytypovaným pozemkom pod rúškom akože významných investícií a v skutočnosti potom tie pozemky previesť na nejakého iného.
Ešte raz by som chcel zopakovať, že je zvrátené, ak tu zrazu niekto si ide uzurpovať moc alebo sa opil mocou až do takého rozsahu, že si ide de facto, možno aj cez svojich sponzorov, možno cez spriaznené firmy, cez kamarátov, známych, ukázať na pozemok, ktorý sa mu páči, tento vyvlastniť a použiť ho vlastne na akýkoľvek účel bez toho, aby sa pýtal občana, pôvodného majiteľa, či s tým súhlasí, alebo nesúhlasí. Je zvrátené, že takýmto pokútnym, zákerným, nenápadným spôsobom cez spoločnú správu, cez pozmeňováčik, dvojslovný, konkrétne v tejto veci, beriete obciam a mestám možnosť konať v stavebnom konaní. Je to na hanbu, čo robíte.
Hovoríte tu o sociálnom dialógu, hovoríte tu o rade sociálneho, neviem, jak to máte pomaly, zmieru všeobjímajúceho, hovoríte o tom, ako si dobre vychádzate s obcami a so samosprávami, sám som bol na výročnom sneme ZMOS v Nitre, kde teda váš premiér alebo váš predseda strany rečnil o tom, ako dobre, ako ústretovo, ako všetko, čo s obcami chcú urobiť, ako si prerokujú, nič nerobia bez toho, aby nastal dialóg, a ja verím tomu, že túto vec ste s obcami, nie že verím tomu, ale viem o tom, túto vec ste s obcami vôbec nepreberali. Iba teraz pán kolega Kondrót si zobral na svoju hlavu špinavú prácu, ktorú chce strana SMER urobiť, vláda, ktorú chce urobiť a vykonávajú. Ste žoldnier, pán poslanec Kondrót, cenu by som chcel poznať vašej práce.
To, čo robíte, nie je v súlade so sociálnym dialógom, nie je v súlade s vecným dialógom, férovým prístupom k samosprávam, nie je v súlade so sociálnym cítením, ktoré máte rovno v názve, je to praktika hlbokého komunizmu polovičky minulého storočia. Vtedy takýmto spôsobom pristupovali komunisti k ľuďom, vtedy takto pristupovali k vlastníctvu, k našim pozemkom, vtedy komunisti na ústredných orgánoch si prstom ukazovali, čo sa im páči a čo bude družstevné alebo čo bude štátne. Ak takéto Slovensko chcete urobiť, ja urobím všetko pre to, aby takéto Slovensko nebolo.
Aj preto zajtra robíme na pozemku vášho predsedu vlády, predsedu vašej strany, robíme protestnú stanovačku. Na jeden deň mu chceme dať pocítiť na vlastnej koži, aké to je, keď si niekto privlastní jeho súkromný majetok. My to urobíme na jeden jediný deň, žiadnu škodu mu tam nespáchame, skôr naopak, včera sme mu so Števom Kuffom tú dvojmetrovú burinu, čo tam mal, pokosili, aby sme mali priestor na stany. Čiže sme mu de facto pomohli, ničím mu neublížime, protestne si tam zajtra v noci postavíme stany a budeme stanovať na jeho pozemku, aby za tú jednu noc mohol na vlastnej koži pocítiť, aké to je, keď si niekto privlastní niečo, čo mu nepatrí.
Pevne verím, že keď sa Robert Fico zobudí, uzná, že páchate zverstvo, uzná, že až takto hlboko klesnúť nemôžete, a v nedeľu ráno dostanete SMS-ku, aby ste tento návrh zákona stiahli. Ak to náhodou neurobíte, tak chcel by som dať návrh na to, aby sme v návrhu o tomto zákone nepokračovali, pre pani spravodajkyňu, aby sme možno aspoň takýmto posledným krokom mohli sa ako opozícia k tomuto zvrátenému návrhu zákona vyjadriť.
Každého z vás, kto si súkromné vlastníctvo cti a kto si nemyslí, že takto vulgárne by sme mali pristupovať k súkromným vlastníkom, že ráno otvorí okno na okenici a vidí, že mu behá už bager po ulici alebo po jeho pozemku, tak na protestnú stanovačku na Ficovom pozemku, samozrejme, pozývam. Pozvánka je na Facebooku pod názvom "Stanovačka u Fica".

Ďakujem pekne, pán kolega, za tvoju reakciu. Samozrejme, je to o tom zápase, ktorý sa tu hrá, a ako vlastne ten rozhodca vie si uznať možnože aj tú chybu, ktorú tam urobil. A ja viem, že tu nebudú mať asi nejakú audiotechniku, aby si to mohli znovu prehrať, ako to bude, a preto som apeloval na to proste, aby to vyhodnotenie tu bolo. Tých ich, reálneho výkonu toho, z tých prijatých zákonov, ktoré sú tu, aby sa z nich poučili a urobili príslušné nápravy, ktoré možnože budú trvať, žiaľ, aj niekoľko rokov. Ale, áno, je to o tom, takže vystihol si to presne. Ďakujem pekne.

Ďakujem, vážený pán podpredseda. Mne, Martin, pri tvojom vystúpení prišla na um jedna predstava a tá predstava je predstava futbalového rozhodcu, ktorý sa upískol a potom pocítil, že to upísknutie asi nebolo úplne fér, tak skúsil to napraviť a upískol sa opäť a potom opäť a už nevedel, kedy píska tak, aby napravil svoju chybu, a kedy píska dobre. Napadlo ma to v tej chvíli, keď si spomínal tú zvláštnu diferenciu medzi banskou činnosťou a inými činnosťami, ktoré môžu obyvateľom sa vskutku nepáčiť, a nejde o to, že sa im môžu nepáčiť, ale môžu ho reálne ohrozovať. A z toho mi teda tak vyplýva, že predkladatelia zákona si uvedomujú, že niektoré veci ozaj neboli odhadnuté, čo sa napokon stáva asi všetkým predkladateľom, a je to úplne v poriadku, že proces legislatívny sa musí vybrúsiť.
Ale predsi len pri toľkých závažných poznámkach a toľkých významných opravách, ktoré tu zaznievajú, a toľkej kritike, ktorá, to zrejme to všetci cítime, nie je to kritika, kvôli tomu, aby sa opozícia vyrozprávala a všetko išlo ďalej, bolo by asi veľmi dobré, keby sa ten hlavný rozhodca zamyslel nad svojimi upísknutiami, povedal si, že tento zápas sa skrečuje a že sa zahrá na tejto zaujímavej pôde vo veci významného zákona zápas úplne nanovo. Myslím, že by to bolo fér voči obidvom stranám ihriska.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, je nás tu síce pobiedne, ale, dobre, beriem. Stále tie piatky sú také, aké sú. A Slovensko je asi veľké, takže každý musí ísť po svojom.
Nechcem to znovu nejako veľmi naťahovať. Pretože myslím, že už to odznelo aj v prvom, aj v teraz v druhom čítaní veľmi veľa, hlavne negatívnych, názorov na tento predložený, na túto predloženú novelu zákona, ktorá aj podľa môjho usúdenia nemala ísť poslaneckým návrhom. Mala sa zúčastniť klasického pripomienkového konania, pretože neverím, že by prešla v takomto rozsahu a v takomto znení, ako je momentálne predkladaná.
Musím sa vrátiť do minulosti, nedá sa nič robiť. Pretože začiatkom 90. rokov mnoho občanov, a môžem povedať, státisíce občanov Slovenskej republiky si konečne vydýchlo, že to bezbrehé vyvlastňovanie, ktoré zažili za socializmu, ktoré bolo v halierových položkách, konečne prestane a že to vlastnícke právo, ktoré, chvalabohu, začala garantovať aj Ústava Slovenskej republiky ako novovzniknutého štátu. Občania v to vkladali veľkú nádej. Žiaľ, postupom rokov musím konštatovať ako občan tejto republiky, že to vlastnícke právo docenené neni v takýchto hodnotách, v takýchto vážnych, by som povedal, úlohách, ktoré má zohrávať v bežnom živote v iných štátoch a u nás sa stále po ňom šliape. Vlastnícke právo vyvolených je nad vlastníckym právom nevyvolených. Je to tak. Pokiaľ ste občan, ktorý máte iba tam nejaké podiely, nemáte peniaze, ale ste iba vlastník, máte smolu.
Pýtam sa, to má byť zmysel ´89. roku? To má byť zmysel demokracie? K tomu sme sa chceli dopracovať, vážení kolegovia a kolegyne? A mne je to jedno, či tu bude vláda prvá, ľavá, modrá, fialová, to stále hovorím, mali by sme dať zadosť, aby ten vlastník, pokiaľ to vlastnícke právo má, a ja tvrdím, že prišiel k nemu normálnou, nie výpalníckou cestou, malo by mu byť priznané tak, ako si zaslúži.
Už v prvom čítaní som kritizoval hlavne to znenie, ktoré hovorilo o, a je, musím povedať, aj v pôvodnom zákone, kde sa hovorí, že tou významnou investíciou môžu byť aj stavby, ktoré nespĺňajú to kritérium finančného obnosu, ale logisticky súvisia. No nehnevajte sa, myslím si, že aj vývoj ľudského myslenia na Slovensku podnikateľov predsa len napreduje a to logistické splynutie tej stavby, resp. jeho zastrešenie, má neobmedzené možnosti, hej. To má neobmedzené možnosti. Nehovorte mi, že nie. (Povedané so smiechom.) Pretože akonáhle, jak som povedal, pokiaľ poviem, že potrebujú tí robotníci topánky, tak logisticky mi to s tým súhlasí, s tou investíciou, a postavím tam továreň na topánky. Keď tam potrebujem postaviť, že by mali paradajky, tak postavíme tam fóliovníky - skleníky. Keď poviem, že tam potrebujeme mať energiu, postavme tam atómku. (Reakcia predkladateľa). Áno. Áno, jasné, jasné.
Ale myslím si, že pokiaľ sa to deklaruje takto, tak tam by som to hlavne teraz, nehnevajte sa, ale pokiaľ tá vláda doterajšia, sme mali, by som povedal, viacfarebnú, v súčasnosti je jednofarebná. Ja nechcem vás vopred nejako zatracovať, kolegovia z vládnej strany, a hlavne vládu, ktorá momentálne tu je, ale nechcem sa toho dožiť, aby sme po nejakých troch rokoch konštatovali, že ako to dopadlo. Hoci, pán kolega, hovoríte, že neuletíte, áno, nechcem uletieť, chcem vám veriť, že to, čo hovoríte, je aj reálna vaša, by som povedal, že tá cieľová nejaká méta, ktorú chcete dosiahnuť. Ale predkladaním aj takýchto zákonov ma o tom veľmi neutvrdzujete v niektorých tých štádiách. A neviem si predstaviť, čo by sa tu mohlo stať, aby ste tie naše pripomienky, prídu sprava, zľava, zvrchu, zospodu, aby ste ich brali vážne.
Ja napríklad som veľmi kvitoval, že tam bolo tých 300 zamestnancov, lebo každý hovorí, ide nám o tú zamestnanosť našich občanov, hej, že nemáme. Zrazu vy, ja som myslel, že ešte pritvrdíte, že keď to nebude 300, a skontrolujeme ho každý polrok, či ich tam má, alebo neviem čo ešte, ja si nechcem tu vymýšľať, ja som myslel, že toto ešte pritvrdíte. A vy ste to vyhodili! Veď tu ide ako kontra pre mňa, hej, však jako, hej? A tým pádom sa dostávame do všeobecných fráz - verejný záujem. No, definujte! Bol som na mnohých súdoch, kde tento verejný záujem som zistil, že nemáme zadefinovaný, akým spôsobom. A takéto všeobecné frázy, že, ja neviem, chceme mať zdravé životné prostredie. No chceme ho mať. Chceme žiť v dobrom štáte. No chceme, to je verejný záujem a to je veľmi široký pojem. To znamená, ten verejný záujem aj z tohto zákona proste môže sa vysvetľovať na milión päť spôsobov a nakoniec zistíte, že vlastne nemáme sa o čo oprieť.
No a v pôvodnom zákone, ktorý, otvorene musím povedať, tá stodesať, devina, je veľmi krátky, neni to nejaký siahodlhý zákon a vyzerá, že tam sme napríklad mali, v tom paragrafe, teda v § 1 ods. 3, že sa to robilo s tou, že môže byť tá stavba, aj teda technologicko-logisticky súvisí a mali sme tam "alebo bude jej dodávateľom súčiastok, dielov a polotovarov pre finálne výrobky". To znamená, že zase sa to nejak viazalo, hej, že musí to byť aj s tým, hej, ďalšie. My sme to zase vyhodili, to znamená, zase je voľnejší priestor pre mňa, hej, alebo pre toho investora, čiže pre toho, ja hovorím, pre tých, ktorí proste chcú to, dá sa povedať, využiť.
Takže, vážení, ja hovorím, nejak sa mi to nezdá, pretože začínam mať dojem, že aj pri dobrej myšlienke nakoniec sa to tak všetko nakoniec vyvŕbi, že sa tá dobrá myšlienka stratí z tohto návrhu.
Poďme teda ďalej. Ja sa pýtam, keď bol tu aj spomenutý, myslím, že z úst pána Zsolta Simona, prečo prakticky ZMOS nejakým spôsobom, keď mu berieme tú kompetenciu, prečo sa nevyjadruje k tomuto. Žiaľ, no neviem, prečo teda sa nevyjadrujú, to už by museli byť oni, nechcem byť ich nejaký ich zástupca alebo ich hovorca. To už nech si vo svojom svedomí vyhodnotí. Ale ja sa pýtam, prečo potom vznikol ZOMOS, to je Združenie občanov miest a obcí Slovenska. To znamená, asi ten ZMOS nebol až tak pre tých občanov, by som povedal, transparentný, že ich zastupuje, že vznikol nejaký ZOMOS, teda nejaký v úvodzovkách, teda nechcem sa nikoho dotknúť a uraziť ho. Takže vyzerá, že, a tento už vôbec nemá nijaký dosah na debatu s týmto, čo viem. Takže, vážení, tu sa máme, tu by sme si mali uvedomiť, že prakticky my by sme mali byť zástupcami tej najširšej občianskej platformy, ktorá tu je. To znamená tých našich občanov, všeckých našich voličov. Takže aj vyjadrenie takejto organizácie možnože mi aj chýba, lebo tí občania budú v prvom rade trpieť, resp. mať z toho nejaké tie výhody, nevýhody.
Ďalej chcem sa opýtať, nebol som tu, mnohí ste tu boli, niektorí ste tu už 10., 15., niektorí neviem koľký rok, ktoré volebné obdobie, ja sa pýtam, ja som to ešte nevidel, keď niekde to je, usmernite ma, budem veľmi rád, ja nie som vševed. Povedzte mi, ako boli vyhodnocované jednotlivé veľké investície, ktoré tu boli vložené do jednotlivých akcií, ktoré tu prebehli za tých 20 rokov, neviem za koľko, a ako sme sa z nich poučili? Čo sme povedali, že, ja neviem, vy ste boli zodpovední, poďme, nevyšlo to, do basy? Alebo čo sme povedali, urobili sme politickú zodpovednosť, že už nič z toho, lebo...? Povedzte mi, kde máme to vyhodnotenie? Ako sme sa poučili z tých neobsadených priemyselných parkov? Čo sme vlastne, ako sme vyvodili zodpovednosť, nezodpovednosť? Ako budeme vyvodzovať teraz, keď sa to nepodarí?
Tak ako napríklad som mal pána Blanára, ktorý povedal, keď CVC-čka, ktoré sme tu, viete, ako tiež kritizovali, neviem koľko dní sme do nich búšili, a ja ho chcem chytiť za slovo, povedal, že pokiaľ sa to dokáže, že to nevyjde po roku, po pol, že dôjde k ústupu tých CVC-čiek, že normálne že to prehodnotíte a poviete áno. Tak ja čakám, že kedy príde to vyhodnotenie aj v tomto napríklad prípade. A myslím, že je to logické, však to je logický uzáver nejakých činností, hej. Predsa nemôžem povedať, že je to super a potom povieme nič, že všecko je okej, hoci máme tam stranu a neviem čo. To je, to sa tak nedá fungovať, viete, ako ani v tejto republike našej, nehnevajte sa. Takže ja by som teda chcel vidieť.
A ďalšia vec, veď mne tu stále chýba ten cieľ. Mne stále chýba v tej našej republike cieľ. A pritom tu máme toľko výskumných ústavov kadejakých. Máme tu poradné, neviem aké tímy, všetko možné, ale cieľ mi tu chýba.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme aj toto nejakým spôsobom vedeli vyhodnotiť, keď teda predpokladám, že tento zákon bude prijatý, lebo vieme, aká je konštelácia Národnej rady, aké sú tu počty a tá matematika nepustí, a preto ja by som bol veľmi rád, keby, apelujem na vás, poslanci vládnej strany SMER, aby ste možnože po nejakom tom období urobili vyhodnotenie. Možno aby ste boli čo najtransparentnejší, že, áno, my sa nebojíme pozrieť občanom do očí. Pretože momentálne mi to vyzerá tak, ako by sme sa báli vlastných občanov a voličov, a to aj kvôli tomu, že im nedáme možnosť pripomienkovať takýto podľa mňa závažný zákon, ktorý sa dotkne toho vlastníckeho práva.
Ako som už povedal aj vo faktickej pripomienke, nerobme z toho vlastníckeho práva nejaké pofidérne, pofidérny pojem, pretože pokiaľ nedokážeme slovenského občana presvedčiť, že jeho najväčšie bohatstvo, ktoré tu má, je jeho zem, ktorú nemôžeš preniesť nikam, tak potom to bude veľmi ťažko. A vyzerá podľa doterajších skúseností, tých 20 rokov na to nestačilo. To znamená, 50 rokov socializmu spôsobilo, že viac-menej, alebo 40, to je jedno, spôsobilo, že 20 rokov nestačí, aby sa ten vlastnícky vzťah obnovil, aby sme sa za tú zem bili a aby sme jej dali zadosť aj pri konaniach, ktoré sú možnože vo verejnom záujme a v nejakých veľkých investíciách, a ten vlastník stále ťahá za kratší koniec.
Hovorili sme tu aj o územných plánoch, že územný plán je vlastne to, ktoré povie, a to už je nepriestrelné, a tam sa to dá a nedá. Vážení, hovorte si, čo chcete, ja som bol účastníkom tiež mnohých územných konaní, ktoré fungovali, a keď si niekto povedal, že v tej roli v strede, kde bol poľnohospodársky lán taký že 30-hektárový, a si povedal, že tu postavím to a tam to bolo. Dal štúdiu, okamžite to bolo schválené a ideme. A neni problém. Viete, ako teraz nie že územný plán nám tu zastreší všetko, alebo teda to je strecha, cez ktorú nič neprepadne. Vážení, prepadne tak, že až-až.
Mali sme veľkú polemiku s projektami pozemkových úprav, ktoré viac-menej tiež kolidovali, ako to územie má vyzerať v budúcnosti. Nechcem hovoriť, aké tam boli úniky informácií, aké tam boli ďalšie možné špekulácie s pozemkami, lebo to vlastníctvo pozemkov je veľmi lukratívne, tak to nebudeme si o tom hovoriť, to každý vie. A musím povedať, že ani ten projekt pozemkových úprav neni nejaký nepriestrelný, že by prakticky povedal, že sa to nedá. Dá sa to. Proste je to, je to všetko iba hranie sa na slovíčka a v reálnom výkone nám to v mnohých prípadoch neodchádza.
Vážení, ja budem veľmi rád, keď, neviem síce prečo teraz, keď pán Senko tu predniesol pozmeňujúci návrh, sa týka iba tých banských nejakých zásahov do územia, prečo by sme to nemohli aj v iných, nejakých ďalších, ktoré by tu mohli byť. Pretože tie investície, ja neviem, možno tam vznikne nejaká, neviem, chemička alebo čo tam vznikne, hej, proste. A teraz ako? Hej. Vy rozhodnete, že tam bude nejaká chemická továreň, ktorá nám bude robiť tu nejaké geneticky modifikované, neviem čo, osivá alebo neviem čo, hej, a prakticky rozhodne o tom vláda, hej. Pretože ona si povie, že, áno, chceme to tam mať.
No tak sa pýtam, tak, vážení, tak potom prečo iba tú banskú činnosť, že iné činnosti nás, by som povedal, alebo tých občanov nebudú ohrozovať na ich nejakom, by som povedal, v tom mierumilovnom žití v tom území, kde sa narodili a kde možno majú svoje korene 300-500-ročné? Iba kvôli tomu, že teraz tu máme vládu, ja neviem, jednostrannú, proste SMER - SD a vlastne oni rozhodli, že tam bude na ďalších 150 rokov nejaká chemická výroba, ktorá, žiaľ, je nejakým spôsobom deklarovaná. Áno, že ona to uzná, že ozaj je nejaká významná investícia. Vážení, to je u mňa, by som povedal, že občan až na nie že poslednom, na ďalekom mieste, ako ho zastupujeme, hej.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby takýto pozmeňujúci návrh prišiel na rôzne činnosti a nie iba na to, na tú banskú činnosť, ktorá tu bola spomínaná. Pretože možnože je to aj apel alebo je to aj výsledok toho, že sa to už kritizovalo možnože v prvom čítaní a hneď som na to zareagoval. Takže asi tak.
Vážení, nemám z toho dobrý pocit, poviem otvorene. Občania Slovenska, uvedomte si, že znovu to vyvlastňovacie konanie, ktoré, tá primeraná náhrada. Ja tvrdím, že primeraná náhrada je tá, s ktorou je vlastník spokojný. A môže mi tu hovoriť každý, čo chce. Keď raz ten vlastník povie, že "chcem pozemok a budem s ním spokojný", nech je ten pozemok. A zažil som to pri náhradných pozemkoch, ktoré sme dávali či už pri reštitúciách, alebo pri záhradkárskych osadách. Koľko ráz sme museli toho vlastníka, dá sa povedať, nie že lámať, ale dať mu šancu, nech si vyberie, z čoho to tam má.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi nerád, aby sme, keď už ten zákon bude prijatý, aby sme možnože po nejakom roku, dvoch, troch konštatovali, že koľko my tu máme zase nejakých odvolaní, koľko tu máme nejakých možno petícií, možnože aj v Štrasburgu súdov kvôli tomu, že bude dehonestované vlastnícke právo možnože aj týmto zákonom, ktorý sa tu prijme, novelou. Pretože vláda povie, že je to významná investícia a nikoho sa nebude pýta. A tá primeraná náhrada bude možno niekde vo hviezdach, s ktorou asi nebude spokojný. A tým pádom urobíme nie krok, ja hovorím, urobíme 5 krokov dozadu a budeme sa vracať do možnože kolektivizácie, resp. nejakého toho vyvlastňovania za smiešne peniaze, ktoré nemá nič spoločné s tým vlastníckym právom, ktoré by malo byť garantovateľné, nedotknuteľné a náhrada primeraná, s ktorou vlastník bude spokojný.
Takže, nehnevajte sa, ja sa s týmto pozmeňujúcim návrhom nemôžem stotožniť, takže budem hlasovať proti. A dúfam, resp. dávam návrh, aby sa nepokračovalo v ďalšom konaní o tomto zákone, aby bol stiahnutý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega predkladateľ, vážená kolegynka spravodajkyňa, milé kolegyne, kolegovia a takisto aj mládež hore na balkóne, tiež vítame mládežníkov výletníkov. Dúfam, že neprišli hľadať Tatry do Bratislavy, jak tu boli pred dvoma dňami s projektom Vysokých Tatier, tuná nájdete Dunaj, ale určite Tatry nie. Možno na nejakých, v nejakých galériách áno.
Dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. V úvode chcem hneď povedať, veď ja som to už avizoval aj v tom prvom čítaní, tento návrh zákona nemôžem podporiť a vo faktickej poznámke som teda prosil kolegov, aby to stiahli. Ale pripájam sa k predchádzajúcim kolegom, ktorí podávali v zmysle rokovacieho poriadku návrh na stiahnutie tohto zákona, a ja tiež teda sa pripájam k tomu, aby bol stiahnutý návrh tohto zákona, lebo ja si osobne myslím, že veľmi hrubým spôsobom zasahuje do vlastníckych práv. Títo mládežníci hore na balkóne ani netušia, čo sa dneska deje tuná v tomto parlamente. Ale ide aj o ich budúcnosť. Ide aj o ich budúcnosť, a to nie je len tá naša prítomnosť. Ono, viete, pozerať sa možno na nejaký dom alebo na nejaký pozemok, alebo na nejakú roľu, ako pán kolega Kondrót to spomenul, na Kysuciach, ktorá je zaradená, zarastená, tak ak nie je moja, tak k nej nemám žiaden citový vzťah, áno, je mi to ľavá, dve, je mi to úplne jedno. Ale kde prežiješ svoje detstvo, kde si videl svojich rodičov a starých rodičov, ktorí hospodárili, či už v tej vinici, alebo na tej roli, alebo bývali v tom dome, tak vytvára si každý človek taký osobný vzťah k tej pôde. To nie je hodnota majetku veľakrát. Tak ako tu kolega Dodo Hlina tuná spomínal, aj neviem koľké milióny môžte núkať za pozemok alebo za roľu, keď jednoducho pre vás má inú hodnotu, inú cenu. To nie je cena peňazí, to nie je cena a hodnota 100 mil. a to nemôže byť ani cena vytvorenia 300 pracovných miest. Áno, oceňujem, no tak neviem, či je to na ocenenie, lebo to v podstate sa dáva ešte voľný priestor na to rozhodnutie svojvoľné, ak mám teda tie peniaze a vyhliadnem si ten pozemok, ale ja nemôžem, nemôže byť cena ani vytvorenia 300 pracovných miest, aby som v podstate operoval tým, že ťa môžem obrať o tvoje vlastníctvo, o tvoj pozemok. Ak my budeme porušovať tieto základné práva a to je jedno zo základných práv, hovorím, je vlastniť, mať vlastníctvo, tak myslím si, že tento štát naozaj bude mať veľké problémy.
Ja keď som tak nad tým uvažoval, nad týmto návrhom zákona, tak pri tých mojich úvahách napadla ma jedna skutočná udalosť, ktorá sa stala, môžte si ju pozrieť a môžte o nej možno polemizovať, mladým ľuďom to aj doporučujem, aby si to možno prečítali, je to Kniha kráľov. A tam je jeden nádherný príbeh, kde je izraelský kráľ Achab a jeho podriadený a poddaný Nabot. V antickej dobe alebo prehistorickej, alebo antickej dobe, tak to bolo tak, že v podstate ten kráľ a panovník, tak mu patrili nielen tie pozemky, ale aj tí ľudia a všetko. Ale cez to všetko tie vlastnícke práva sa rešpektovali. A kráľ Achab jednoducho tak sa raz tak pozerá zo svojho paláca a vidí pred sebou nádhernú vinicu. Tá vinica patrila jeho podriadenému alebo poddanému, patrila Nabotovi. A zatúžil po tejto vinici. A kráľ teda požiadal Nabota, aby mu tú vinicu predal, ale tento jeho poddaný Nabot tú vinicu predať nechcel, ale nechcel ju vymeniť ani za žiaden pozemok. Preňho mala oveľa väčšiu hodnotu. Čo sa stalo? Tým, že bol kráľom a mal Jezabel, to bola jeho manželka, teraz, ženy, sa neurazte, ale tak to je, tento príbeh, tak zosnovala také intrigy, cez ktoré v podstate falošne obžalovali toho Nabota a ukameňovali ho. Ukameňovali ho, zomrel. A zmocnil sa tejto vinice. Ale predchádza prorok, ktorý mu prorokuje, že "aj ty zomrieš rovnako ako tvoj služobník Nabot a psy budú lízať tvoju krv".
Ja by som, no, viete, bude to veľmi silné prirovnanie, ale ani vláda, a ktorákoľvek, a pán, pán Kondrót to tuná aj spomenul, že teraz táto vláda je jednoliata a tá hrozba hrozí tuná, keď bude rôznorodá. Tak to bolo povedané. Hej, teda nebude taká jednoliata. No ja si dovolím povedať, že už najbližšie voľby a nebude jednoliata táto vláda. Aj keď by ľavica udržala túto moc, ale, a keby aj bola, tak ale naveky tu stále tuná nebude, že by bola jednoliata táto vláda. Teda sám ste pripustili túto hrozbu, že je tuná táto hrozba s týmto vyvlastňovaním.
A je to krátkozraké, ak my sa pozeráme na zákon, ktorý teraz v tejto chvíli, lebo to nám pasuje a možno, ja už neviem, nechcem vidieť tam tie osobné nejaké tie záujmy, ale pripúšťam, že môžu byť. Skôr sa obávam tých žralokov, ktorí sú tu, títo investiční žraloci, a zneužijú túto situáciu.
Ono dovtedy nič sa nedeje, kým sa to netýka teba a tvojich blízkych ľudí. Ale ak to prežiješ na vlastnej koži, oveľa ťažšie tieto veci a skutočnosti budeš prijímať. Neni to také jednoduché. Tvoje bohatstvo a 100-miliónový kapitál ťa neoprávňuje na to, aby si ty oberal druhého o jeho vlastníctvo. Vlastníctvo, ja som to tiež spomínal tuná, naozaj má byť posvätné a musí byť posvätné. My ak to vlastníctvo nebudeme rešpektovať, no tak začíname šliapať po základných ľudských právach. A to je čosi, čo si myslím, že si neželá nikto tuná z tohto parlamentu.
Predmet zákona hneď vo svojom prvom paragrafe uvádza: "Tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou, a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii." Ja si dovolím povedať, že tento zákon upravuje, ako obrať ťa o vlastníctvo. Nie je to dobrý zákon. Už či si to, kolegovia, dáte povedať, alebo nedáte povedať.
Môžme sa tuná možno smiať nad tým, ako kolega Matovič tuná spomínal čerešňový sad jeho starej mamy, a keď bol v plnom kvete a jednoducho prišiel traktorista, ktorý to povytrhával, a rástla tam burina. Áno, diali sa tuná tie skrivodlivosti. A keby tam boli aj zasiali tú kukuricu, takisto aj vinohrady sa takto vytrhali, rozorali sa, nikto sa nepýtal, nerešpektovali sa vlastnícke práva. Mnohé pozemky sa stratili, v úvodzovkách stratili, ten sa nemôže, samozrejme, stratiť, ale nikto sa nepýtal, že či ty súhlasíš s tým, že či ja tú stavbu môžem tam realizovať, alebo nemôžem. Jednoducho sa zrealizovala proti vôli vlastníkov.
Hovorím, ten vlastnícky vzťah, to nie je len možno taký pohľad na toho človeka, že je mamonársky, nevie sa zrieknuť toho pozemku. To nie je hodnota peňazí. Lebo keby bol ten mamonársky, no tak teoreticky dá sa kúpiť všetko. Za peniaze kúpiš všetko, ako sa hovorí. Ale tie väzby, ktoré sú, a to, čo si ty prežil, to sa nedá kúpiť, to sa nedá ani predať. A preto veľakrát je to tak, že sa tieto pozemky a veľakrát tí vlastníci sa postavia a nechcú predať tento pozemok.
V susednom Nemecku, tiež som počul prípad taký, kde dve obce, dve mestá mali spoločný investičný zámer a medzi tými obcami chceli realizovať takisto stavbu a vyhliadli si pozemok. Šli za vlastníkom, ale ten im ho nepredal. Nemohli zrealizovať ten svoj spoločný investičný zámer. Aj keď by sa to zdalo možno nejaký Aquapark, ktorý by mohol mať nejakú významnú, významnú, mohol by zohrávať významnú rolu možno na Kysuciach, tak ako ste to tuná spomínali, ale nemôže to byť za cenu pošliapavania ľudských práv a práv na vlastníctvo. To nemôže byť táto cena. Táto cena je privysoká a priveľká. Nerobme to.
Ak prijmete tento zákon, myslím si, že aj toto vládnutie bude mať veľmi krátke trvanie, ja si dovolím takto zaprorokovať, nebude mať to trvácnosť, lebo naozaj šliapeme tuná po tých základných právach ľudí.
Tak ako tu už bolo spomínané, tak naozaj ten kľúčový je tu § 117b, ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného zákona, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. No to územné konanie, to už sme hovorili, to už sa to ohýbalo a to stavebné konanie sa pridáva k tomu. Doteraz, kým to bolo na obciach, ktoré rozhodovali v územnom a stavebnom konaní, po novom obce a mestá v podstate tieto kompetencie mať nebudú.
Tiež si dovolím to tak ešte raz pripomenúť a možno aj zdôrazniť, že v tom pôvodnom znení zákona bolo uvedené, že musí ísť o stavbu, ktorá je určená na výrobu, výskum alebo vývoj. No a teraz podľa novej novely, alebo teda tejto navrhovanej novely už je len povedané a uvedené, že ide o stavbu, čiže akákoľvek stavba bez ohľadu na jej účel. Spomínali sme tu možné riziká, ktoré sú tuná. Ja sa obávam tiež týchto rizík a že tu megakasíno tu v tej Petržalke cez to všetko, že tí občania si to neželajú a keby sme urobili aj referendum v tejto celej našej krajine, dovolím si povedať, že väčšina občanov by s tým nesúhlasila, ale skrze tento zákon bude to možné ako realizovať. Áno. Uvidíme, možnože aspoň nejaké zmiernenie tu bude, že sa to nebude dotýkať, hej, táto investícia ťažby, možno zlata a uránu na Jahodnej pri Košiciach. Ale aj táto hrozba tuná je. A takisto aby občania rozhodovali vo svojom regióne, čo tam budú mať, čo nebudú mať. Pezinská skládka je toho živým príkladom. Tí občania jednoducho sa vzopreli a nechceli, aby sa smeti im hromadili rovno pred očami. A jednoducho teraz túto možnosť nebudú mať, lebo ani nebudú vedieť, že takéto investičné zámery sa tuná budú diať.
Na záver chcem ešte pripomenúť to, že ani vláda, ani parlament nie je ten, nemáme túto, tú moc na to, aby sme to zneužívali. Teda tá moc nemôže byť použitá na to, aby sme niekoho oberali o tie vlastnícke práva. Nie je to možné.
Tiež ma napadla tá vec, že aj u nás v regióne, keď sa pozriem, hej, a tak si len privriem oči a sú priemyselné parky, ktoré sú oplotené, svieti sa v noci tam a jednoducho sú prázdne. Možno jedna budova, ktorá pribudla za posledných nejakých desať rokov, alebo osem rokov. A jednoducho máme veľa takéhoto priestoru pripraveného na investičné zámery. Ja sa pýtam, prečo neprichádzajú títo investori? Azda je to nachystané pre konkrétnych investorov, ktorí predsa len to majú vyhliadnuté kdesi inde?
Ja som Tatranec a dovolím sa vyjadriť aj k tej olympiáde v tých Tatrách. Myslím si, že mali by sme a táto krajina by mala veľký problém pripraviť sa naozaj na dôstojné olympijské hry. Pri tom všetkom, čo teraz tam máme v tých Tatrách, stále je to málo. A dovolím si povedať, že naozaj by to bol obrovský problém, aby sme také zimné olympijské hry dokázali, dokázali zrealizovať.
Ja som zabudol kolegovi Dodovi Hlinovi, keďže ja ho oslovujem Dodo a je Alojz, tak sa tiež pripájam k tým gratuláciám a mu teda želám všetko dobré k jeho meninám. Nech ťa Boh žehná.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolega, aj za faktickú poznámku. Ja som v dnešnom mojom príspevku nehovoril o tom, že nejaký úradníček môže rozhodnúť o týchto veciach, hovoril to niekto iný, ale v poriadku.
S veľa vecami, aj čo ste teraz povedali, takisto súhlasím, len ja som hovoril o jeden veci. My už máme dnes kopec priemyselných parkov pri mestách a obciach, ktoré už majú vysporiadané pozemky. To znamená, že ak by chcela prísť naozaj veľká investícia výrobného, vedeckovýskumného, vývojového charakteru, tak nie je problém. Absolútne nie je problém. Líniové stavby väčšinou už máme tiež vysporiadané, pretože sa doťahujú diaľnice, ktoré už sú naprojektované, naplánované, a takisto aj väčšina rýchlostných ciest, tých podstatných, ktoré potrebujeme.
Ale tuná je otázka, že prečo potom nastáva takáto zmena zákona. Pre aký účel? Akých stavieb? Alebo čo ho vlastne potrebujeme, takýto zákon, teraz zmeniť, pokiaľ platil doteraz? Takže tuná je naozaj len otázka toho, že prečo sa to podáva takýto spôsobom, ak je to seriózny návrh, a prečo nastala zmena v tom, že už nie sú definované presne tie investície, ktoré tam majú byť. A to je potom to, čo sme hovorili, že tam môže byť to kasíno, obchodný dom, môže to byť ropovod cez Bratislavu, môžu to byť tie banské stavby. Ale pokiaľ sa banské stavby z toho vylúčia, čo pán predkladateľ hovoril, tak tým pádom je aspoň táto časť zažehnaná.
Takže ja som hovoril o týchto rizikách, ktoré môžu vstúpiť do celého konania, a, samozrejme, kvôli tomu hovorím, že ten zákon nie je dotiahnutý do konca.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa ku tomuto zákonu vyjadroval už v rozprave v prvom čítaní a nebol som sám, tak ako aj dnes diskusia k tomuto zákonu je skutočne bohatá a je vidno, že ten zákon stále nie je dobrý. Aj keď vidno, že na zákone sa popracovalo od minulej schôdze, riadnej schôdze, pretože tam pribudli niektoré pozmeňovacie návrhy, a teda nové body. Čo je chvályhodné. Vypustili sa vylučovacie spojky "alebo" z textu, čo je takisto pozitívne. Ostali tam už len čiarky. Pýtal som sa na názor aj právnikov, či je to už v súlade s tým, keď tam trebárs nie je písmeno "a", aby to teda bolo platné naozaj všetko dohromady. Takže je to správne, je to v poriadku. Takže aj ja som rád.
Ale! Kolega Kondrót argumentoval na zopár oponentských rečníckych rozpráv tým, že doteraz platný zákon je taký, aký je, a že sa vylepšuje. No, on sa vylepšuje, ale opäť je tu polemická otázka: Pre koho? Pretože v pôvodnom platnom zákone je napísané v čl. I § 1 bod 2: "Významná investícia je stavba určená na výrobu, výskum a vývoj." A tieto slová "výroba, výskum a vývoj" už z tejto novely zákona vypadli. To znamená, že už investícia, ktorá má byť významná, nepotrebuje, aby sa tam vyrábalo, nebudeme ani potrebovať, aby sa tam robil výskum, prípadne nejaký vývoj. To znamená, že už to môže byť čokoľvek z oblasti nášho bytia, žitia, biznisu.
No a teraz sa vrátim k niektorým tým poznámkam, ktoré tu už padli. Kasíno. Kasíno nie je ani výroba, ani výskum, ani vývoj. Ani areál určený pre potreby olympiády, či už tej plánovanej zimnej, nie je výroba, ani výskum, ani vývoj. Ani obchodné centrum nie je ani výroba, ani výskum, ani vývoj. Je pravda, že sa tam dokáže zamestnať zopár desiatok, možno aj stoviek ľudí. Môže to priniesť určité pracovné miesta. Ale je otázne, že či naša spoločnosť potrebuje mať megakasíno. Či ideme umožňovať niektorým, ktorí majú nadbytok financií, aby ich míňali pre niekoho, ktorý bude mať ešte viacej. Alebo nám treba zdehonestovať prírodu, lebo ideme vybudovať olympijský areál, ktorý, koniec koncov je otázne, že či bude vôbec využitý a či naozaj dospejeme do štádia, že budeme mať dostatok financií na to, aby sme tú olympiádu aj ufinancovali v tom konečnom štádiu. Nielen v štádiu príprav. A takisto aj obchodné centrum má svoju zamestnanosť, svoj účel. Ale myslím si, že v každom väčšom meste už je niekoľko takýchto obchodných centier. Takže je otázne, či má svoju relevanciu.
Boli tu spomínané aj iné stavby. Áno, boli problémy pri výstavbe Kia. Rozmýšľam nad ďalším, nenapadá ma, pretože ostatné už išli celkom v pohode. Problém pod Kiou však bol ten, že niekto šikovný, ktorý vedel, že takáto investícia sa bude uskutočňovať na Slovensku, poskupoval lacno pozemky a potom očakával, že ich štát odkúpi za trhovú cenu. Toto sa však neudialo, lebo sa vymenila medzitým garnitúra a začali sa tam prestoje. Samozrejme, odďaľovala sa investícia a potom sa tuná vyskakovalo, že vtedy sa to nedotiahlo, treba spraviť toto, treba spraviť hento, treba vyvlastňovať. No, áno, potom už bolo treba už vyvlastňovať za istých okolností, a preto sa spravil aj takýto zákon. Ale teraz si myslím, že už takéto problémy nie sú. Pretože diaľnice máme naplánované, väčšina rýchlostných ciest je takisto naplánovaných a už tam nikto neskupuje pozemky, aby potom ich výhodne predal štátu. A okrem toho už sa zadefinovali podmienky, za ktorých sa tieto pozemky budú odkupovať.
Takže je otázne, že či zmena pôvodného zákona v takomto znení má význam a pre koho má význam. Ktoré to majú byť tie stavby, ktoré majú zachrániť našu ekonomiku, majú byť trvalo udržateľné a majú poslúžiť občanom Slovenska? A tu sú práve tie pochybnosti, keďže tam nie je presne zadefinované, že z ktorej oblasti to má byť. Keby to malo byť z oblasti líniových stavieb, beriem. Možno niekde ešte môžu nastať takéto problémy. Ale nenapadá ma, z ktorej oblasti by ešte tak mohli byť neskutočne významné investície, ktoré sa nemôžu postaviť na pozemkoch, ktoré sú k dispozícii. To znamená, že niekto potrebuje postaviť niečo tam, kde to nie je úplne bežné. A tam sú práve problémy s občanmi, ktorí jednoducho nechcú opustiť svoje pozemky, svoju pôdu, svoje nehnuteľnosti, pretože možnože sa nachádzajú v krásnom lone prírody, možno sa nachádzajú mimo bežných zastavaných zón, mimo štandardného územia určeného na výstavbu. A tieto sú určené v územných plánoch. V územných plánoch obcí, miest, vyšších územných celkov. Áno, tieto schvaľujú poslanci. Samozrejme, aj medzi poslancami jednotlivých zastupiteľstiev je rôzne zastúpenie, preto sa opäť môže schváliť niečo, čo nie je po vôli úplne všetkým občanom. Ale väčšina poslancov, ktorá tam má väčšinu povedzme za niektorú stranu, to je jedno, či červenú, zelenú, fialovú, modrú, bledozelenú alebo inú, tak si to jednoducho schváli. A toto ohrozenie tu môže nastať nielen za súčasnej povedzme vlády, ale aj za mnohé ďalšie, ktoré potom prídu. Ja som argumentoval, že môže prísť úplne iná garnitúra možno ešte horších nejakých ľudí a potom nastanú tie problémy.
Boli podané teda nejaké pozmeňováky, o ktorých som hovoril. Ale takisto bolo povedané o nich, už to hovorili niektorí kolegovia predrečníci, že opäť je tu polemika o tom, že či slúžia účelu, na ktorý sú napísané, alebo len slúžia na zalepenie očí, aby si tam človek nevšimol niektoré drobnosti, ktoré ale zásadným spôsobom môžu ovplyvniť potom celý proces. A tu nehovoríme už len o vyvlastňovaní, ale aj o následnej výstavbe. Sú tam podmienky, do jedného roka sa musí začať, do siedmich rokov musí byť uskutočnená investícia, ale v prípade, že nie, tak už to bolo povedané, že sa môže presunúť. Že síce môže dostať pokutu vo výške 15 % z pôvodnej investície, ale kto ju dostane? Firma, ktorá už je zbankrotovaná, skrachovaná, prehodená na nejakého bieleho koňa? No áno, pravdepodobne to takto môže byť. A to sú tie ohrozenia, to sú tie riziká v rámci tohto zákona.
Áno, treba ten zákon nejakým spôsobom vylepšiť, pokiaľ skutočne sa jedná o investície, ktoré by mohli na Slovensko prísť a sú takého zásadného charakteru a nastávajú, alebo je pravdepodobné, že sa niekde vyskytnú problémy pri tom, že by túto investíciu nemali kde postaviť. Ale, naozaj, v súčasnej situácii si myslím, že je to dosť málo pravdepodobné, pretože priemyselných parkov, ktoré máme nachystané v mnohých mestách a obciach, sú prázdne. Tam sa dá stavať. Tam sú možnosti na investície. Prečo chce niekto zákon, ktorý umožní vyvlastňovať niekde úplne inde? A toto sú tie otázky, ktoré nás trápia a, žiaľ, nedostávame na ne odpovede.
A teraz sa vrátim k tomu, že prečo je to teda predložené ako poslanecký návrh. Veď máte predsa vládu, ste jednofarební, nemáte tam nikoho iného, máte možnosť predkladať vládne návrhy zákona. Už to bolo takisto párkrát spomenuté. No, tento zákon asi nemôže ísť štandardnou cestou, pretože by musel byť podrobený štandardnému medzirezortnému pripomienkovému konaniu, vonkajšiemu pripomienkovému konaniu a tu by už bolo zahrnutých kopec pripomienok od ľudí, ktorí sa tomu viacej rozumejú, odborníkov z rôznych oblastí, ktorí by tam možno našli ešte viacej drobných detailov a nuansov, na ktoré sme neprišli ani my poslanci. Takže preto sa to predkladá ako poslanecký návrh, aby sa tento štandardný proces obišiel. Ja som to už hovoril aj v tom prvom čítaní. Takže naozaj je otázne, či aj tie zmeny, ktoré sa zapracovali do druhého čítania, sú v pohode.
Okrem toho odstavec 2 hovoril teda o tom, že je to tá investícia, a odstavec 3 hovorí, aj ktorá iná významná investícia môže byť, ktorá nie je priamo na tom pozemku, ale je súvisiaca nejakým spôsobom so stavbou už postavenou. A teraz je otázne, že aká investícia to má byť. Dnes, si povedzme, ja už som to hovoril aj minule, dnes nie je problém 100-miliónovú investíciu v eurách spraviť do malej škatuľky, pretože stačí tam na, poviem to tak ľudovo, nasúkať počítačové technológie, ktoré dneska nie je problém, aby mali hodnotu 100 mil., plus sa postaví nejaká budova a máme investíciu za viac ako 100 mil. Ak ku tomu potom prifaríme ešte niečo a povieme, že toto s tým technologicky súvisí alebo logisticky a zrazu popri tom, popri malej budove vyrastie nejaký veľký megapark. Takže to je ďalšia záležitosť, ktorá mi ešte nie je jasná. Je polemická.
No potom sú tu ešte investičné náklady, o ktorých sa hovorí, a to som už spomínal, vlastne technologické zariadenie, ktoré je tam napísané. Hovorím, to technologické zariadenie môže mať v rámci IT sféry naozaj vo veľmi malom priestorovom objeme veľkú hodnotu investície.
No ak sa v tomto zákone vyskytujú pochybnosti, tak potom ten zákon nie je dobrý. Pretože zákon má hovoriť jednoznačne, jasne a zrozumiteľne. Nemá vytvárať pochybnosti, nemá vytvárať priestor pre to, aby sa dal interpretovať alebo interpretovať jednotlivé paragrafy iným spôsobom. No a preto si aj ja myslím, že aj keď napriek tomu, že sa popracovalo na tomto zákone, nie je pripravený dobre a zdieľam takisto názor mojich kolegov, aby sa o tomto zákone nerokovalo a skutočne išiel do vlády a radšej nech ho predloží vláda, ak skutočne máte záujem na tom, aby tento zákon bol dobrý a fungoval pre našu spoločnosť a priniesol našej spoločnosti také výhody, ktoré nám zvýšia zamestnanosť, prinesú ľuďom prácu a mohli sa ľudia o seba a o svoje rodiny dobre postarať. Urobte to. Potom zložím pred vami klobúk a poďakujem sa vám. Zatiaľ za tento zákon sa nemám poďakovať za čo.

Ďakujem za slovo. Dodo, pre teba je Čína takou blízkou krajinou, mám taký pocit, akoby druhou vlasťou. Ja som si tiež tak poznamenal tú poznámku pri tom jednom čínskom dome, kedy sa všetko obchádza. Ale chcem povedať to, že to nie je len ten čínsky dom, ale v tom čínskom dome býva človek, minimálne jeden, alebo žijú tam ľudia. Je to rodina. A to sú tie životné osudy, ktoré sa skrývajú za tým. Tak jak aj kolega tu spomínal aj Manhattan a podobne tieto veci. Rovnako aj tu v susednom Rakúsku alebo Nemecku obídu aj roľu, hej, keď jednoducho ten vlastník sa rozhodne nepredať. A nie všetko sa dá vyčísliť peniazmi. To je veľký omyl. Kolega to tu spomínal, rozpočtárovi zadáte úlohu, dostane bojovú úlohu, on dostane za to zaplatené, on vám ten rozpočet natiahne na taký, aký je potrebné. S týmto nie je problém. A toho sa obávam, že v postate dokonca ani nie tie peniaze, ktoré budú na účte, ale možno len fiktívne peniaze budú kryť v podstate krádež a zlodejstvo. My ešte keď, ak sa schváli tento zákon, tak nemôže to byť ešte aj opora v zákone, aby sme nemorálne konali a okrádali a oberali ľudí o vlastníctvo. To je úplne čosi, čosi hrozné.
K tej sekte len chcem povedať toľko, áno, príznaky sekty sú v tom, že človek, nakoľko sa cíti slobodný, ak stráca slobodu, každá sekta je tým príznačná, ak strácaš slobodu, tak sa stávaš do istej miery naozaj sektárom. Ak ťa tlačí kdesi do niečoho. A tam je naozaj veľakrát príznačné, ako si to spomenul v tom rozhovore, že ak už nemáš dostatok peňazí, ktoré od teba chcú vyťahovať, tak budú od teba vyťahovať ten nehnuteľný majetok. A to je dom a pozemky.

Ďakujem. Už som hovoril. Len na predrečníka, že štandardne sa občania trasú, keď zasadá parlament. Pri tomto návrhu zákona sa trasú a mali by sa triasť o svoje pozemky. Ale spomenul si v rozprave jeden taký, myslím, že to malo byť na nadnesenie témy alebo zdôraznenie, že tu môže vznikať nejaký Krtkoland. A ak vznikne Krtkoland, tak know-how na krtka môže spôsobiť to, že investičný zámer dosiahne, alebo teda práva na túto značku dosiahne nejakú sumu. Ja neviem, kto vlastní autorské práva alebo patent na používanie "A je to", ale môže vzniknúť aj "Ajetoland", len, bohužiaľ, myslím si, že tento návrh zákona, ktorý chce zasahovať do práv, vlastníckych práv občanov, vedie našu krajinu pod vedením "A je to" tam, kam nechceme, aby sme sa dostali.
Čiže tak ako si hovoril v rozprave, že už nevieš, ako to máš povedať, je skutočnou pravdou, že cez poslanecký návrh takýto zásah do majetkových práv občanov vlastníckeho práva, ktoré by malo byť posvätné alebo malo by mať požadovanú úctu, neexistuje žiadne ospravedlnenie, ak toto poslanci vládnej strany schvália.
Ďakujem.