Videokanál klubu

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán spravodajca, mám dve poznámky, keďže k tejto téme som sa vyjadroval aj v prvom, aj v druhom čítaní. A problém som mal hlavne s nekonzistenciou návrhov, čo pri prvom čítaní prišlo z ministerstva spravodlivosti. A v druhom čítaní cez výbor prišiel už vtedy dosť zložitý legislatívny zámer. A návrh rozšíril o ďalší, ohľadom ktorého sa vyjadrujú naši kolegovia, ktorí sa zaoberajú zdravotníctvom. Pre účely tejto debaty, zdá sa mi, po poznámky bolo tu zopakované niekoľkokrát z niekoľkých uhlov pohľadu nejaké argumentárium, ktoré mám pocit, sa môže vnímať v dvoch rovinách. Prvá z nich je: „Repetitio mater studiorum est.“ (Opakovanie by mala byť matka štúdia, u nás sa hovorí, múdrosti.) Alebo sa to môže vnímať aj úplne z opačnej strany, že opakovane vyslovené zavádzanie alebo lož sa môže stávať pravdou, či už sa to týka návrhu, ktorý odstraňuje neodôvodnenú veľkú represiu pri užívateľoch drog, takisto aj v otázkach, ktoré sa dotýkajú zdravotníctva. Tieto témy ťažko pred verejnosťou spojíme. A celkom sa mi dobre počúva alebo súhlasím s tým, čo aj hovoril kolega Lipšic, že táto debata dostala tak obrovský priestor v rámci tohto pléna, že sa môže zdať verejnosti, ako keby sme nemali nič lepšie na riešenie ako toto. Na druhej strane však je nebezpečné si hovoriť a nejakým spôsobom prejsť a premostiť to, že ministerstvo chce meniť podmienky pri užívaní drog, chce nastavovať nejaké pravidlá pri násilných trestných činoch a zároveň akceptovalo cez výbor podaný návrh na z môjho pohľadu obmedzovanie práva na štrajk alebo využívanie reálnych metód, ak už všetky ostatné metódy zlyhali a zastrašujú zdravotníckych pracovníkov a lekárov a podobne.
Ak by sme sa mali baviť o pripomienkach prezidenta v niektorých bodoch, ako keby odbornú verejnosť alebo verejnosť, možno svoj vlastný názor pretavil do nejakej kratučkej alebo takej miernej zmeny. Ale musím byť skeptický v tom, že čakal som od neho väčšiu odvahu a napríklad postavenie relevantne k tomu, že jedna skupina obyvateľstva, ktorá trvala na svojich požiadavkách, trvala na tom, že ak bude dlhodobo ignorovaná, tak pristúpi k nejakým nástrojom, ktoré môže urobiť. A musíme si na to spomenúť. A mnohokrát to tu bolo, že podajú v nej hromadné výpovede, čím teda kompetentných donútia konať, to sa už do budúcna nebude diať. A myslím si, takisto ako pán Novotný tu hovoril, že tento inštitút sa neplánuje pravdepodobne nikdy využiť. Ale je to reálny zastrašujúci nástroj. A ja si aj osobne myslím, že mnohé ďalšie skupiny toto môžu vnímať ako zdvihnutý prst, že nabudúce, ak sa niečo podobné bude opakovať, či už pri učiteľoch alebo inej sociálnej alebo profesijnej skupine, pristúpime k zmene Trestného zákona, zadefinujeme nové skutkové podstaty. A obmedzíme vás tak natoľko, že si to dvakrát alebo trikrát rozmyslíte, než sa vydáte na barikády a budete sa domáhať svojich požiadaviek.
A prezident v podstate iba v jednom bode znížil sadzbu, keď môžu lekári za svoje konanie, ak sa nepodvolia, prísť o licenciu, desať rokov na dva roky. Sa mi to zdá málo. A preto sa tak ako pri prvom čítaní pýtam, kde je súčasný štátny tajomník Branislav Ondruš, ktorý stojac s odborármi lekárskymi na barikádach využíval ten stav, že tu bola kríza, že lekári oprávnene a lekári spolu so sestrami to žiadali, i keď tieto dve skupiny by som pre tento prípad nezamieňal, pretože skutočne je pravdou, že tie sestry, ktoré na to išli slušnými a vyjednávacími metódami, prišli absolútne skrátka. Kde je teraz? Kde je pán Blaha, ktorý právo na štrajk považuje za absolútne a na jeho siahanie je vyzbrojený obrovskými argumentmi, že nemáme to robiť, to nedopustiť? A nič nepočul som v debate o tom v prvom, druhom ani teraz pri vrátení novely od prezidenta.
Ale myslím si, že skutočne napríklad táto debata by si bola zaslúžila svoj vlastný bod, svoju legislatívnu iniciatívu, kde by bolo zapojené ministerstvo zdravotníctva, kde by bolo zapojené aj ministerstvo spravodlivosti a mohlo by prebehnúť nejaké medzirezortné konanie, profesijné organizácie sa mohli vyjadriť. Vôbec nič takéto sa neudialo. Iba cez pozmeňujúci návrh, zadefinované skutkové podstaty a komentár a návrh pána prezidenta, so skutkovými podstatami nerobíme nič, znižujeme možnosť alebo to, čo zákon predpokladal, že prídu lekári o licenciu na desať rokov, na dva roky, čo je pre mňa absolútne nedostatočné. Napriek tomu, toto podporím. A najradšej by som mal možnosť celý tento zákon zmiesť zo stola a otvoriť tú debatu úplne odznova, korektne, rozdelenú tematicky na to, čomu sa tie jednotlivé témy majú venovať.
Druhá téma, ktorá tu vzbudzuje podľa mňa, a nehnevajte sa, kolegovia z opozície, obrovské vášne hlavne medzi opozičnými lavicami, je téma drog, téma z môjho pohľadu užívateľov drog. A často som tu počul, kde je konkrétny príklad. Dávam do pozornosti, keďže sedím vo výbore pre médiá a kultúru, to, že mal som možnosť nedávno v relácii, ktorá beží na verejnoprávnom médiu, volá sa Colnica, zahliadnuť dokument jedného slovenského dokumentaristu, ktorý natočil dokument. Téma sa týkala toho, či Boh hovorí po slovensky alebo po česky. A téma sa dotýkala výpovedí a konkrétnych výpovedí ľudí, ktorí mali nejaký dotyk s transcendentom a podobne. Zhodou okolností k tejto téme sa vyjadril aj jeden programátor. Myslím si, že keďže to bolo na verejnoprávnom okruhu a tento dokument je verejný, dá sa spomenúť aj jeho meno. Volá sa Stanislav Mores tvorca toho dokumentu, ktorý sa volal Hrad prepevný. Dokumentoval a robil výpovede. Toto bol ako keby rozhovor na mobilné telefóny, kde tento pán, v súčasnosti veľmi veriaci človek, hovoril svoj vlastný príbeh. Pýtal som sa vedenia parlamentu, či tento 30-, 45-sekundový výsek by sa nedal prehrať. Ale nechcem tu vzbudzovať zbytočné vášne. A tento pán začína tým, že bol vychovávaný v katolíckej tradícii, pri vysokom školstve, pri vysokoškolskom štúdiu, orientujúc sa na prírodné vedy, toto opustil a začal experimentovať s LSD. Je to jeho konkrétna výpoveď. Odporúčam tento dokument si pozrieť, ešte raz, s názvom Hrad prepevný. A hovorí teda o tom, že následne toto vyhodnotil ako experimentáciu s tvrdou drogou, ako fatálny zlom v jeho živote, pričom sa začal následne stretávať s kresťanskými komunitami a podobne, až skončil s tým, že Boh mu poskytol v podstate odpoveď na otázku, ako ďalej. A momentálne je safe.
Prečo to spomínam. Mám pocit, že represia, spomínaná penológia pánom Čížom, rôzne názory tu zasvätených poslancov, ktorí si osobujú túto tému zobrazovať alebo hovoriť o nej s absolútnym zanietením, nie je čierno-biela. Táto téma je široká. Dotýka sa konkrétnych ľudských osudov. A pre účely trestného konania, ktoré môžeme vnímať ako ten najtvrdší betón a nástup represie, je dobré, aby táto debata proste zaznievala a aby sme si konečne povedali, ako Slovensko chce v tomto kráčať ďalej. Myslím si, že sú iné fóra ako fórum parlamentu, kde by mali prebehnúť v prvom rade debaty o tom, akým spôsobom sa budem stavať k represii, akým spôsobom sa pozrieme na našich drogovo závislých, akým spôsobom budeme rozlišovať medzi dílerom, malým dílerom, užívateľom a používateľom. Je pravdou, že pre odhaľovanie trestnej činnosti v tejto oblasti by sa malo urobiť viac. A malo by sa viac dbať na to, kto má s týmto skúsenosti, či sú to svetové skúsenosti alebo sú to skúsenosti našich odborníkov, a nie viesť zanietené, plamenné debaty o tom, že niekto tu uvoľňuje pravidlá dílerom.
Osobne, nech to čítam zhora, zdola, debatujem tu s právnikmi, ktorí možno už aj pre politické účely používajú argumentáciu a navzájom si so svojimi argumentmi súhlasia. Chcem iba povedať, že je tu aj iný pohľad. A ten hovorí o tej skupine ľudí, ktorí padnú do tejto skupiny, do toho, že sa dostanú do dotyku s drogami. Chcem len upozorniť na to, že toho bude, bohužiaľ, viac a viac. A budeme sa musieť pozrieť na to, či reálny mechanizmus, ktorý bol nastavený teraz, odpovedal tomu, že zatvárame alebo postihujeme spravodlivo tých ľudí, ktorí postihnutí majú byť, a tých, ktorí postihnutí nemajú byť.
Minister Borec prišiel s návrhom, ktorý uchopili niektorí spolukolegovia a kolegyne spôsobom takým, že otvárame možnosti vyvinenia sa alebo nejakým spôsobom nabiehame dílerom. Ale pýtal som sa už viacerých, aký účel by to sledovalo. Neviem si to predstaviť, prečo by toto jedno zodpovedné ministerstvo pri obrovských politických nákladoch sa vydalo touto cestou. Tak môžem si dovoliť špekulovať. Tak potom obviňme tých ľudí z toho, že majú nejaké prepojenie na drogové kartely. A to som tu teda nepočul. A myslím si, že asi by sme ani neboli veľmi úprimní, ak by sme toto urobili. Alebo teda majú skutočne na mysli tých ľudí, ktorí môžu byť neoprávnene postihnutí pri tom, že sa prvýkrát dostanú do styku s drogou, prvýkrát budú odhalení a nastúpi nejaká represia, ktorá sa aj mne zdá z pohľadu toho, ako je to doteraz nastavené, neprimeraná.
S recidívou sa nedeje nič. A nie som teda odborník na penológiu ani v Trestnom zákone. Tu nie je ani pán spravodajca. A mal som dlho, 19 rokov my sme sa tam aj s pánom spravodajcom stretávali, klub v Trnave, kde sme boli konfrontovaní presne s touto otázkou, ako plynuli deväťdesiate roky, nástup dvetisícich rokov, čím ďalej, tým viac a viac. Najprv bola situácia riešená spôsobom od zodpovedných, či už v meste alebo na úrovni štátu, tak, že zatvárali oči. Dokonca boli vyjadrenia zodpovedných u nás v Trnave: "V Trnave drogy nie sú." Mohli sme hovoriť o konkrétnych použitiach. Organizovali sme besedy. Pozývali sme na ne ľudí z resocializačných zariadení, drogovo závislých ľudí, aby podávali to svedectvo, a tých, ktorí sa liečili a chceli, aby sme mohli predchádzať týmto javom. A na základe toho si myslím, že táto debata, ktorá bola nastavená aj z pohľadu štátu na dávku alebo na sumu dávok, 10-násobok dennej dávky, bola falošná, pretože podľa mňa nevie tento moment rozdeliť, či sa jedná o dílera alebo sa jedná o používateľa. Proste bez ohľadu na to, či už sa budem baviť u nás na klube so Štefanom Kuffom alebo Igorom Matovičom, alebo s iným, toto nebol nikdy kvalifikačný rozdiel medzi dílerom a nedílerom. Ja si myslím, a chcem tomu veriť a dúfam, že to bude správne, že to, čo do budúcna urobí rozdiel medzi dílerom a užívateľom drog, bude to, že užívateľ bude odhalený tým, že tú drogu pri sebe bude mať a nastúpi možno zdvihnutý prst zo strany štátu, tá nižšia forma represie. Tak vypadne z toho procesu a pre účely trestného konania až ten, kto to bude robiť opakovane. Čiže tá recidíva urobí rozdiel medzi užívateľom a dílerom. Tak toto je ten moment, ktorý som ja možno laicky odhalil. A myslím si, že tadeto cesta presne vedie. Rozdiel medzi dílerom a užívateľom drog nerobí 10-násobok dávky, ale robí to, či to robiť opakovane bude alebo nie.
A tá širšia debata, ktorú som spomínal, by mala konečne prísť na to, či sa vydáme po striktných a represívnych cestách, ktoré, a nechcem ich tu teraz citovať, lebo tú literatúru máme pravdepodobne podobnú, zlyhávajú v mnohých štátoch, a múdry sa teda učí aj na cudzích chybách, a dáme sa touto cestou inšpirovať alebo budeme tvrdohlavo trvať na tom, že díler je proste ten, ktorého prvýkrát ja odhalím, ktorý bude mať možnosť iba rozhodnúť pri vine a treste a v konaní, lebo tu často ten argument zaznieva, že máme poskytnúť prípad, kedy bol niekto odsúdený, ak teda tu poskytol súčinnosť. Myslím si, že je lepšie, aby zabralo rodinné prostredie, spoločnosť ako taká, ako čisto sa spoliehať na represiu, a tým na vyriešenie toho problému. Proste štvorročný nepodmienečný trest alebo jeho hrozba v tomto prípade zlyháva. A skôr si myslím, že majú nastať iné mechanizmy, ktoré sú, apropo, a majú byť ďalej definované.
Keďže parlament by mal byť nejakým spôsobom výsekom spoločnosti, tak obávam sa, že táto debata bude ešte po mnoho rokov predmetom politického boja, lebo ten tu vnímam ja od rána, kto dá lepšie stanovisko k tejto téme a kto bude viacej represívny. A som trošička smutný z toho, že sa to deje priamo v sieni zákonnosti a nedokázali sme predtým vrátiť predkladateľovi tento zákon na prepracovanie, nie z pohľadu toho, že túto vec riešil zle, ale z pohľadu toho, že spojil mnohé témy, na ktoré, si myslím, sú úplne iné fóra, kde bolo treba riešiť tieto témy a možno tento stret názorový bez politických záujmov, bez toho, aby niekto deklaroval pred svojimi voličmi, že ja som bojoval proti dílerom. A na druhej strane mlčiaca väčšina vo faktických poznámkach, možno dvoch-troch v celej debate, hovorí a snaží sa obhájiť svoj vlastný zámer. Stratégia mlčania tu nezaberá. A stratégia politických deklarácií pri tejto téme podľa mňa nezaberá tiež. Chcel by som počuť rôzne názory aj tých penológov alebo tých, ktorí sa zaoberajú trestným právom. Chcel by som počuť ľudí, málo tu boli citovaní, ktorí sa priamo zaoberajú drogami. A sem ich ani nemôžeme pozvať. A prijímame možno riešenie, a ja sa teda chystám ho podporiť alebo teda nesúhlasiť s názorom pána prezidenta, aby sme urobili zadosť tomu, že cez cestu represie alebo jej zotrvanie to ďalej nepôjde. A práve tam, tak ako hovoril kolega Uhliarik, keby sa obracali na zodpovednosť rodičov. A tým, že nemáme na mysli naše deti, sme generácia, ktorá v tomto prostredí bola nútená vyrastať. Vás, bohužiaľ, páni kolegovia ten komunistický a socialistický režim ochránil priamo pred dotykom s tým, že príde díler a nejakým spôsobom v devätnástich, dvadsiatich, dvadsiatich piatich rokoch veku tomu musíte čeliť, či už sa to týka pána spravodajcu z oblasti Považskej Bystrice. A mohli by sme menovať mnohé oblasti, takisto to bola aj oblasť Trnavy, ktorá to riešila po svojom. Sme boli generáciou, ktorá bola bez skúseností od rodičov, bez toho, že by rodičia boli priamo informovaní o tom, čo drogy môžu spôsobiť, ako sa ich dieťa správa, ak je pod vplyvom drog a podobne. Toto sú veci, ktoré, dúfam, časom sa dostanú do našich rodín, aby presne tam sa riešili tie prvotné príklady, tie záchytné mechanizmy, a aby sa nepohybovalo po horskom teréne alebo úzkych kľukatých cestičkách spoločenských procesov kamiónom trestného práva. Trestné právo je tvrdý betón, železobetón alebo neobratný nástroj tam, kde môžu, tuná hovoril Maťo Poliačik o tom, nastúpiť húfnici. Ja môžem tu hovoriť o mäsiarskom noži tam, kde treba použiť skalpel, a to jemný. Takže tento problém nie je slovenský, tento problém je celosvetový a treba sa tou situáciou zaoberať. Nikto nie je rád, keď v jeho rodine sa takýto problém vyskytuje, ale myslím si, že prílišná represia mu nijakým spôsobom nepomáha a doteraz ani nepomohlo. Takže ochladnutie hláv a možno trošička otvorenie uší a očí v tejto debate je dôležitejšie ako to, že niekto vie a má patent na rozum, ako sa táto situácia dá riešiť. Chcem na záver teda veriť, že nepríde k stotožneniu sa s pohľadom pána prezidenta v tejto téme a umožníme v našej spoločnosti to, aby sme sa odklonili od represívne, húfnicou a mäsiarskym nožom riešenej situácie a išli skôr na to, aby mali možnosť tí, ktorí pochybili, dostať v živote druhú šancu. Ďakujem.

Ďakujem. Závislosť začína práve príležitostným užívaním drog. (Smiech v sále.) No môžete sa smiať, pán kolega, koľko chcete, ale tu máme takisto parlamentných guľometníkov, ktorí prídu do parlamentu a strieľajú ako guľometníci, naozaj mi to pripadá, ako keby som bol vo vojsku, a odídu preč a to je všetko.
Ja si myslím, že, pán Jarjabek, by ste mohli zaujať aj postoj, keďže ste šéfom pre kultúru a médiá, to s tým súvisí, však nech je tá kultúra tu taká, ktorá zaujme mladých ľudí. Prečo je na takej nízkej úrovni? A možno aj práve televízia, rozhlas, prečo to také je? Keby tí mladí ľudia zmysluplnejšie využívali ten čas a možno aj aktívne že by boli zapájaní do tých kultúrnych podujatí, no tak by nemali priestor na to, aby v nečinnosti páchali aj kriminálnu činnosť a užívali drogy. Nemali by tu na to ten priestor. Jednoducho rob, čo chceš, len nerob zle. A tu mladých ľudí treba vyťažiť, či už športom alebo kultúrou, všemožne, možno aj všelijakými kvízmi, možno súťažami, aj vedomostnými, zapájať týchto mladých ľudí do činnosti, to je veľmi dôležité.
Čo sa týka lekárov a zdravotníctva, ja som to spomínal, zdôrazním to ešte raz, my máme tak vysoký vekový priemer lekárov, obvodných lekárov, lekárov prvého kontaktu, u pediatrov je to 55 rokov, my o chvíľu budeme mať problém s detskými lekármi, u nás na Slovensku. V Bratislave vy to, samozrejme, nepociťujete, vy sa môžete tak z toho smiať, ale na východe Slovenska a možno na severe a severovýchode Slovenska je s tým problém. Takisto aj sú obvodní lekári, lekári prvého kontaktu, kde je priemerný vek 60 rokov. Je to problém.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, začnem tam, kde kolega Martin Poliačik skončil, že dať si jedného jointa a byť ešte teda spolu s nejakým kamarátom, no, pán kolega, musím ti povedať, že práve tak sa začína drogovať, odtiaľ sa začína. Kdesi začiatok musí byť. A je to veľké šťastie, že ty nie si práve ten, ktorý edukuje mládež našu a nerobí „prednášky" tie protidrogové, lebo ty si, Martin, práve ten, tuná priamo v parlamente, ktorý by nabádal mladých ľudí, aby drogovali. Začína to vždycky od drobnosti tým malým jointom, ktorého spomínaš. Nie je to tak.
Ja budem takto reagovať a ešte takto to pripomeniem. Je rozdiel, hovoril som to už, ale pripomeniem to znova, medzi užívateľom drog a dílerom drog. Drobný díler alebo veľký díler, to je úplne jedno, či je drobný alebo vo veľkom rozsahu, drog ale rozsieva smrť a nešťastie druhým. To je niečo, čo sa nedá tolerovať. A takíto drobní díleri, ktorí budú mať desať, možno jedenásť alebo dvanásť dávok týchto drog, tak budú považovaní za konzumentov. No naozaj je tu veľké nebezpečie, že to budú drobní díleri, ktorí, tak ako kolega Dodo Hlina tu povedal, obídu tie diskotéky a ja neviem kde čo všetko, kde sa stretávajú mladí ľudia. A jednoducho budú takto zásobovať týchto mladých ľudí. Takže tento problém na Slovensku tuná je. No, žiaľ, je aj na našom Slovensku, dokonca aj na Orave, kde by som povedal, že takýto problém nie je a že táto časť Slovenska akoby bola nejako, preženiem to, možno super konzervatívna. Ale práve aj tam majú tieto problémy, a to veľké problémy. A niektoré rodiny tam majú takéhoto drogovo závislého človeka, takéto dieťa, a niekedy to môže byť manžel, manželka. A dovolím si nesúhlasiť tuná s kolegom, lebo ani ty by si netoleroval to, aby tvoja manželka bola drogovo závislá a teraz dlhodobo že by si mal s takýmto človek žiť. No, neviem, či by sa ti to páčilo a či by si to toleroval. Rovnako si dovolím povedať, ani tvoja manželka by netolerovala to, že by si sa stal drogovo závislým. Veľakrát sa manželstvá rozpadávajú, poviem to len, hej, ale nie je to len, ale kvôli tomu alkoholu. Veľakrát tí, ktorí sú alkoholovo závislí, mnohokrát bývajú príčinou rozpadu rodiny.
Drogovo závislí že sú mierumilovní ľudia alebo že nič sa nedeje. Kolega Lipšic to tu spomínal. V priemere je to až 200 deliktov, ktoré spáchajú títo drogovo závislí. (Reakcia z pléna.) Tak mal túto štatistiku, myslím si. Keď by to bolo len sto alebo dvadsať, keď nesúhlasíš tuná, pán kolega, nemusíš súhlasiť, ale keby to bolo len desať, hej, tak je to zvýšená kriminalita. A to je čosi, čo je negatívne v tejto spoločnosti. A s tým sa nedá súhlasiť. Nehovorím celkom tak teoreticky to, čo možno tu je napísané, čo sme si mali možnosť prečítať, ale spolu s bratom, dá sa povedať, vyše dvadsať rokov pracujeme s týmito ľuďmi, stretávame sa s nimi. A dá sa povedať, už pred viac ako 20 rokmi sme sa stretávali s osudmi týchto mladých ľudí. Verte mi, nie je to jednoduché, dostať takého človeka späť, naspäť na tú správnu cestu. Ja na jednej strane naozaj súhlasím s tým, že treba dať mladému človeku a každému človeku šancu na nápravu a opraviť sa vo svojom živote, lebo každý z nás v živote sa môže potknúť, ale pán kolega Lipšic nás tuná ubezpečoval v tom a má skúsenosti aj ako minister vnútra, že nie je ani jeden prípad, a naozaj ste neuviedli tuná takýto príklad, že by ktosi bol odsúdený ako díler a mal trebárs tých desať dávok, alebo dokonca tu hovoril o dvanástich dávkach. Neuviedli ste ani jeden prípad. Verím, že je tomu tak. A jednoducho drobných dílerov nemôžeme kryť ani týmto zákonom.
Ja chcem práve oceniť tuná pána prezidenta. Možno nebudem teraz veľmi politický. Ale ja sa na túto tému naozaj politicky nepozerám. Ale skôr do budúcna hľadím na dobro tejto krajiny skrze mladých ľudí, keď ich tu vidím teraz cez tie prázdniny, keď chodievajú do toho parlamentu. Je šťastie, že možno dneska tuná práve nie sú na balkóne, keď je táto diskusia tuná, a možno pri tom internete ani to toľko tak až nesledujú. Ale boli by veľmi pomýlení z nás poslancov, sú tu ľudia, ktorí reprezentujú túto krajinu. Jeden hovorí, že táto farba je biela. A ďalší poslanec kolega povie a bude tvrdiť svätosväte, že je čierna. Kde si títo mladí ľudia v podstate majú utvoriť obraz a koľkokrát sú naozaj pomýlení? Taká slovná prestrelka tu dnes vznikla, či prezident tejto krajiny je vaším prezidentom alebo tvojím prezidentom, alebo naším. No ja sa priznávam k nemu, že je aj mojím prezidentom, lebo ja som predovšetkým občanom tejto krajiny a máme tohto prezidenta. Už akýkoľvek by bol prezident, či už je hodný alebo nehodný, tak je aj mojím prezidentom. Teda ja hovorím, že pán prezident je naším prezidentom. To, že ako či už politici alebo v tom ľudskom pohľade môžeme mať aj svoje nedostatky, beriem, určite áno. A máme právo sa vo svojom živote aj pomýliť, aj to beriem, lebo to patrí k ľudskému rozmeru. Ja sa, naopak, pozerám aj na tie vystúpenia, ktoré sú tuná. Možno pán kolega Číž sa hneval, že kolega Igor Matovič už je tu viackrát. Ja som tiež teraz tretíkrát pri tomto rečníckom pulte. A nepovažujem túto tému za nejakú menejcennú alebo proste bezvýznamnú. Alebo že rozprávam do prázdnych lavíc? Verím, že nie je to tak, lebo slovo má naozaj veľkú silu. A keby možno sme nevystupovali aj proti tomuto, tak nie je späť tento zákon v parlamente, ako ho pán prezident vrátil.
Keď budeme hlasovať o vrátených týchto návrhoch, ktoré pán prezident vrátil, a tých dôvodoch, ktoré tu dôvodí, tak ja budem hlasovať za všetky tri. Ja som v podstate mal výhrady, či už pri prvom alebo druhom čítaní, práve aj pri tých prípadoch všetkých troch. Zdá sa mi naozaj aj pri zdravotníkoch, že tie tresty sú neprimerane tvrdé. No aby zdravotnícky pracovník alebo lekár za to, že možno bojuje za svoje práva, dostal pokutu 3 300 eur, čo je desaťnásobok toho, čím bežne iní občania sú sankcionovaní, no tak myslím si, že to je aj také neúctivé, aj taký postoj tejto krajiny, nakoľko si skutočne vážime zdravotníkov a lekárov. Ak nám v skutočnosti ide o dobro pacienta, tak ako to možno pán minister Borec aj deklaroval, aj na zdravotníckom výbore, no tak takto sa za práva pacientov určite nebojuje, určite nie tak, že my budeme v podstate zatvárať týchto lekárov. Kam pôjdeš na to ošetrenie, keď tvoj ošetrujúci lekár nebude mať povolenie na vykonávanie svojej činnosti, svojej praxe alebo bude vo väzení tá hrozba, ktorá tu bola od dvoch do piatich rokov? No kde budeme potom chodiť? Do väzníc? Do basy pôjdem za svojím obvodným lekárom, ošetrujúcim lekárom? Myslím si, že nikto z nás by to nechcel.
V dnešnej situácii, ktorá v tom zdravotníctve je, nebudem to posudzovať finančne. Ja si osobne myslím, že peňazí v zdravotníctve je dosť, len sú nespravodlivo prerozdeľované a strácajú sa. Údajne až 40 % z celkového objemu, ktorý ide do zdravotníctva, tak sa stráca, končí mimo zdravotníctva. Na to sa treba pozrieť, kde tých 40 % končí. Myslím si, že peňazí je tam dosť. Ale, tak ako ste to tu aj správne spomenuli, nemôže to by len otázka peňazí. To musí byť aj spoločenské docenenie zdravotníckych pracovníkov a lekárov. A to spoločenské docenenie je aj skrze legislatívu, ktorá sa vytvára v tejto našej krajine. Ak my to spoločensky doceníme, aj tí lekári a zdravotníci sa budú tu cítiť dobre a nebudú utekať do toho zahraničia. Máme akútny nedostatok zdravotných sestier. Prečo utekajú do Rakúska, do Nemecka? Sú to veľakrát matky rodín. Má to aj negatívny dopad na naše rodiny, samozrejme, aj v širšom kontexte, aj na ten sociálny systém, lebo mnohé rodiny sa rozpadávajú. Teda otázka peňazí, to nie je len touto prioritou.
Kolegom liberálom chcem toľko odkázať, že sloboda je ukrytá práve v zodpovednosti, lebo sloboda bez zodpovednosti v podstate neexistuje. Ja sa nemôžem bezbreho správať v nijakom spoločenskom systéme. A demokraciu ak by sme si predstavovali tak, že ja si môžem robiť v demokracii to, čo chcem, čo sa mi páči, to je naozaj veľký omyl. Ak by sme šli touto cestou, je to tá najhoršia cesta, ktorá tu môže byť.
Nikdy som si nemyslel, že v pléne Národnej rady a práve na pôde parlamentu si vypočujem tak dehonestujúce slová na adresu našich vierozvestcov, svätého Cyrila a Metoda. A tu už môže mať každý iný pohľad na týchto vierozvestcov. Áno, sú to nositelia aj kultúry, doniesli nám aj písmo, aj kultúru. Martin, darmo sa smeješ, jednoducho sú týmito nositeľmi. A jednoducho to je neodškriepiteľné. To, že budeme mať slávnostné zasadnutie, tak to nie je náhodou, že ho budeme mať toho 4. júla, aby sme aj tento aspekt tu docenili. Nikdy som si nemyslel, že tak dehonestujúco budem tu počúvať práve o svätom Cyrilovi a Metodovi.
Kolega Vilo Novotný tu spomínal, že hráme futbal a strieľame do tých nesprávnych bránok, momentálne tu nie je. Ja som bol vo vojsku u delostrelcov. (Smiech v sále.) Môžete sa zasmiať. Ale tá dobrá delostrelecká príprava je vždycky dobrou ofenzívou pri ďalšej stratégii. A presne tá delostrelecká príprava, to je aj argument slov. Tu je bitka slov. A vždycky je to lepšie, kým sa križujú tie naše slová, ako keď sa majú skrížiť zbrane v uliciach. A to, že máme iné názory, tak to nás len môže posúvať. A na to, že sa pozeráme rozdielne na túto vec, ja sa nehnevám. Ale to nás jednoducho môže len stále posúvať viac a viac dopredu.
K tým drogovo závislým mladým ľuďom. Sme ich tu dosť často ohýbali. Tak dovolím si s niektorými kolegami nesúhlasiť práve v tom, že by sme boli donekonečna veľmi tolerantní voči drogovo závislému človeku, pretože všetko má svoje hranice. Na to potknutie máš právo. Aj ten probačný dohľad možno, ak by to bolo pri tom konzumentovi, viem si predstaviť. Ale nedá sa donekonečna túto vec tolerovať, pretože aj samotní rodičia v mnohých rodinách sú práve tí iniciátori, ktorí svoje deti jednoducho posielajú na ulici. Nie na úrade práce skončí takýto mladý človek. Ale skončí jednoducho na ulici ako bezdomovec. A veľakrát práve to, že sa ocitne na ulici a opovrhovaný aj spoločenským systémom, práve ten tlak, ktorý je tu, aj ten sociálny, ktorý sa vytvára, posúva týchto mladých ľudí k tomu, aby sa minimálne zamysleli. Padnúť a stať sa závislým od drog je veľmi ľahké. (A to presne tak sa začína, tým jedným jointom.) To je veľmi ľahké a veľmi jednoduché. Ale uzdravieť a získať späť to zdravie a nebyť závislým, no jednoducho to je tak ťažká cesta. Veľakrát títo mnohí mladí ľudia končia smrťou. Jednoducho to je ich vykúpenie. A to, myslím si, nechceme a neželáme si u žiadnych mladých ľudí. Naopak, ak je primeraný ten trest, ak je primeraný ten trest, opakujem, má ten výchovný moment. A je neprimeraný, za čo napríklad považujem aj pri tých lekároch odobratie registrácie na 10 rokov, aj to zníženie na tie 2 roky. Predsa taký lekár potrebuje fungovať v tej praxi. A jednoducho keď lekár aj na rok len vypadne, nie 2 roky, 5 rokov, keď už vypadne, tak to už je hotová katastrofa, to už skončil s medicínskou praxou. A rovnako sa to týka aj zdravotníckeho pracovníka, kohokoľvek v zdravotníctve. Tam sú ľudia, ktorí sa vzdelávajú. Toto je práve zdravotníctvo a všade aj vo svete. Ak raz vstúpiš do systému zdravotníctva, je to tvoja cesta sústavného perpetuálneho vzdelávania sa, samovzdelávania. Akonáhle ty sa nevzdelávaš, tak stagnuješ a strácaš svoju odbornosť. Preto aj to zníženie aj keď je miernejším dopadom, ktoré pán prezident tu navrhuje z 10 rokov na 2 roky, je to tá registráciu, to odňatie, je predsa len zmierňujúce, ale najlepšie by bolo, keby to tam nebolo. Preto ja aj by som odporúčal, aby tento zákon bol stiahnutý späť z tohto parlamentu, z tohto rokovania, tak ako kolega Lipšic to spomenul. Ja viem, že tak to je vec pohľadu. No tak to by bolo to najlepšie, čo by v tejto chvíli sme mohli spoločne urobiť. Ďakujem za pozornosť.

Martin Poliačik, skončil si jednou vetou: „Je veľmi ľahké v politike zneužívať nevedomosť.“ Presne toto vy robíte. A na to sa snažím upozorniť. Meníte paragraf, ktorý sa vyslovene týka iba dílerov drog. Tým, že ste si nedali prácu a že ste nerozdelili striktne možno užívateľov a dílerov a robíte to cez tento paragraf, takýmto spôsobom zabezpečíte, aby díleri drog mohli byť odsúdení iba na podmienku, z toho sa žiadnym spôsobom nedokážeš vyviniť. Paragraf, ktorý sa týka dílerov drog, kde znižujete sadzbu zo štyroch rokov na tri roky, ktorá zároveň môže byť podmienka, tak sa týka vyslovene dílerov drog. To, že môže niekedy niektorý užívateľ byť posúdený ako díler vzhľadom na to, že mal tri cigarety, ktoré majú vyšší obsah účinnej látky, a môže to byť viac ako desaťnásobok bežnej dávky, môže byť pravda, môže sa niekedy stať. Ale tento človek dnes má nástroj dohody o vine a treste, kde sa môže dohodnúť. A stačí, že iba udá, kde si tú drogu kúpil, od koho si ju kúpil a bude spolupracovať s prokuratúrou a nebude mať štyri roky natvrdo. Nebude 41 mesiacov, ako ty hovoríš, niekde v chládku.
A keď si tu spomínal chlapca, ktorý teda aj v podmienke znova si tú drogu kúpil, a preto skončil 41 mesiacov v chládku, tak ja si myslím, že to je správny trest, lebo porušil podmienku. A hovoríš tu o slušnom človeku. Slušný človek, ktorý vie, že má nejakú podmienku, a poruší to, čo mu súd prikáže, asi slušný úplne nie je. Podľa tvojho rebríčka možno slušný je. Ja si myslím, že slušný nie je.
A že som klamal. Je to tak. Štyri roky natvrdo meníte na tri roky a tri roky už môžu byť ako podmienka, de facto nula rokov vo väzení. Ja som to tak povedal, ale naschvál si zavádzal.

Pán kolega Číž, koľko času som k tomu navyprával? Toľko, koľko som chcel, práve preto, čo ste povedali, aby som upozornil na to, čo páchate. Vy tu síce to podsúvate, samozrejme, asi možno z neznalosti, možno s úmyslom, aby ste naschvál ľudí zaviedli, že však ide iba o to, či budú mať štyri roky alebo tri roky väzenia za to. Ale už nehovoríte to, že pri tých troch rokoch už môže byť podmienka a bez problémov tým pádom. Štyri roky natvrdo alebo podmienka, to je dosť sakramentský rozdiel. Ale to už nepoviete, lebo vám to nevyhovuje.
Keď potom hovoríte, že jeden mesiac nás stojí vo väzení... (Reakcia z pléna.) Nevykrikujte, pán Číž, správajte sa normálne, máte na to vek. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Kľud, páni poslanci.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Jeden mesiac vo väzení nás nestojí 60 000, 70 000, ale okolo 30 000 korún, keď už ste hovorili v korunách.
A keď hovoríte o insitných úvahách, o práve, tak toto bolo insitné, insitná demagógia, ktorou ste chceli navodiť atmosféru, že však vlastne iba znižujete trest zo štyroch na tri roky. Neznižujete to zo štyroch rokov na tri roky, znižujete to zo štyroch rokov basy na podmienku. A to je sakramentský rozdiel. A keď za to zahlasujete, tak vy sa to hanbite pán Číž.
Pán kolega Osuský, tuším tu nie je, (Hlasy z pléna.) alebo tam je niekde možno hore, použijem to slovíčko od kolegu Číža, toto bolo insitné alebo naivné z vašej strany, keď hovoríte, že sudca bude ten, ktorý to zváži. V čom tento paragraf, ktorý meníte, rozlišuje alebo robí lepšieho užívateľa od dílera? V ničom. Prečo by ten sudca mal byť odrazu ústretovejší k užívateľovi ako k dílerovi drog. Nie, vy meníte paragraf, ktorý sa týka dílerov. A ničím nenavodzujete u sudcu, aby dal nižší trest užívateľovi, lebo ste si neurobili zložitejšiu prácu, že by ste rozdelili dva paragrafy, aby ste to jednoznačne určili. Nie, zmenili ste jednoduché číselko zo štyroch na tri a myslíte si, že to je správne.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovolil som si využiť možnosť, že môžem vystúpiť aj v ústnej, aj v písomnej časti rozpravy, preto, lebo si myslím, že naozaj treba biť na poplach. Ale hlavne som to chcel kvôli poslancom strany SMER. Chcem sa im prihovoriť v tejto veci a možno vyzývať ich svedomie, aby nehlasovali. Ale keďže pozerám, že z 83 poslancov tu je až jedna, ktorá telefonuje práve, takže záujem je zrejme veľmi veľký. Takže nie je tu nikto. A tak dúfam, že niekde počúvajú, možno v kancelárii. Možno im asistenti povedia, o čom rozprava bola, hoci nádej, že sa niečo zmení, je možno malá. Ale treba možno byť v tejto veci otravný. Takže aj keď strana SMER tu nie je, ale tak možno tie prázdne stoličky omnoho lepšie symbolizujú poslancov vládnej strany ako tak, ak by boli obsadené, myslím týmto, že iba človek bez vlastného názoru a svedomia môže pôsobiť ako prázdna stolička, tak svojím spôsobom máme sálu plnú poslancov strany SMER lebo sú tu prázdne stoličky, lebo veľakrát sa práve takto správajú. Správajú sa ako prázdne stoličky, bez človeka, bez obsadenia, kde sa iba stláčajú nejaké tlačidlá, niekto, kto vyzerá ako človek, ale asi zrejme človekom nie je, lebo jednoducho svojho svedomia sa vzdáva, svojho svedomia a presvedčenia sa vzdáva na základe príkazu niekoho zhora, kto prikáže hlasovať. Chcel by som týmto prázdnym stoličkám sa prihovoriť, aby pri pripomienkach pána prezidenta, ide o prázdne stoličky, ktoré tu nie sú alebo ktoré nie sú obsadené poslancami strany SMER, skúsili tentoraz svedomie a presvedčenie nevymeniť za svedomie a presvedčenia pána ministra spravodlivosti, predsedu strany alebo, neviem, kto im dať tento návrh prikázal, za svedomie a presvedčenie pána prezidenta. Tentoraz si myslím, v tejto veci v prípade pripomienok by bolo omnoho lepšie, ak by si poslanci vypočuli prezidenta ako toho, kto im prikázal v druhom čítaní tento návrh zákona schváliť.
Chápem, že strana SaS, možno aj odídenci z SaS zažívajú príjemné chvíle, lebo konečne sa realizuje ich program a tá drogová koalícia, ktorú uzavreli, spoločne strana SMER a strana SaS, v tejto veci, im asi dobre robí. Chcel by som iba upozorniť vlastne na ten rozdiel, že keď my sme sa so stranou SMER dohodli v rómskych otázkach, naozaj v probléme, ktorý Slovensko dlhoročne trápi, že si dokážeme sadnúť za jeden stôl a budeme sa snažiť hľadať riešenia, ktorými tento problém posunieme dopredu, tak SaS-ka sa stavala na barikády a kričala nám o tom ako uzatvárame koalíciu, ako sme kolaboranti so stranou SMER a ako sme teda v koalícii so stranou SMER. A snažili sa pri každej jednej príležitosti nám to vytknúť. A ja by som teraz chcel sa opýtať, takto rečnícky, či je lepšie uzatvoriť so stranou SMER koalíciu na konkrétnom odbornom probléme, kde je riešenie problému, ktorý Slovensko trápi, alebo uzatvoriť takúto drogovú koalíciu, ktorú ste uzatvorili vy. Ja si myslím, že Slovensku omnoho viac pomôže rómska koalícia, keď to tak chcete nazývať, ktorú sme uzatvorili my, ako to, čo ste spáchali vy, nech máte akýkoľvek úmysel, následky, ak to prejde, poslanci strany SMER, už prišiel prvý. Prelomia prezidentovo veto. (Reakcia z pléna.) Vy ste tu síce, ale doteraz ste telefonovali, pani Vaľová, takže ste duchom asi neboli prítomná. Takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, nekričte, prosím vás. Už som vás raz upozornila gongom.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Čiže keď tento návrh zákona schválite, následky budeme pociťovať my všetci, nielen vy, nielen vaša osobná sloboda, neviem, ako to nazývate, ale my všetci, každá jedna rodina, ktorá zrazu bude mať problém s tým, čo možno doteraz nemusela mať, lebo sa možno ten díler obával toho trestu, ktorý mohol dostať. Akýkoľvek trest v každom zákone, ktorý je, tak má práve úlohu potrestať. Ale omnoho dôležitejšia úloha je odradiť prípadného páchateľa trestného činu od toho, aby tento trestný čin spáchal. Spôsob, ktorý ste zvolili a ktorý nehanebne obhajujete, je spôsob, ktorý jednoznačne nieže znižuje tresty drogovým dílerom, ale tým, že miesto minimálne štvorročného nepodmienečného trestu zavádzate podmienku, tak de facto ruší tresty pre tých, hlavne teda predpokladám, menších drogových dílerov, ale teoreticky, tak ako je paragraf napísaný, za ktorý sa bijete, aj tomu, kto bude predávať päťstopäťdesiat dávok drogy a nielen jedenásť či dvanásť.
Musím zároveň povedať to, že vždy som bol za to, aby sme užívateľov drogy brali ako obete trestných činov a aby sme ich netrestali za to, že nemajú možno nad sebou veľakrát kontrolu, o to viac aby sme trestali dílerov, ktorí tieto drogy predávajú. Pod s týmto prísľubom sme vlastne aj štyria v roku 2010 do parlamentu kandidovali. Bol som to ja, Martin Fecko, Erika Jurinová a Jozef Viskupič. Sme kandidovali s ideou: Áno, znížme tresty užívateľom drog alebo zrušme tresty obetiam vlastne dílerov drog, ale pod podmienkou, aby spolupracovali alebo udali vlastne dílera, ktorý im drogy predal. S týmto prísľubom sme kandidovali. A naďalej si za ním stojím, že toto je cesta, ktorou by sme sa mali vydať pri riešení drogovej kriminality a drogovej problematiky na Slovensku.
Spôsob, ktorý navrhujete vy, že pod rúškom akože znižovania trestnej sadzby pre malých užívateľov drogy, čo určite podľa mňa nie sú tí, ktorí pri sebe majú desaťnásobok a viac drogy, zároveň znižujete tresty alebo robíte to v paragrafe, ktorý rieši drogových dílerov, tak nič iné nerobíte, iba robíte presne to, čo vám tu mnohí, a ja to teraz zopakujem, z opozície otĺkajú o hlavu, znižujete alebo rušíte de facto nepodmienečné tresty pre drogových dílerov. Pod toto sa podpisuje strana SMER, pod toto sa podpisuje strana SaS, ale tam to asi čudné nie je, tí vlastne plus-mínus takéto veci rozprávali možno aj predtým. Ale to robia poslanci strany SMER, ktorí majú aj v názve tú sociálnu demokraciu, sociálne cítenie. Už to cítenie alebo to sociálne by malo byť, že snažím sa asi vytvárať také prostredie v štáte, ktoré to nebude umožňovať tým, ktorí chcú ničiť životy niekoho iného.
Takisto aj SaS-károv by som sa chcel opýtať, keď vytvárajú podmienky, ktoré na uľahčenie života drogovým dílerom, či to nie je to, že sa vlastne už zasahuje do slobody niekoho druhého, či ten drogový díler, keď teda mu chcete de facto zrušiť nepodmienečný trest, teda nebude tým svojím správaním zasahovať do slobodného rozhodnutia jeho obete, teda užívateľov drog.
Súčasný stav, ktorý umožňuje sa každému užívateľovi drogy, ktorý bol pristihnutý s vyššou dávkou, ako je desaťnásobok, dohodnúť s prokurátorom na vine a treste za podmienky, že bude spolupracovať, to znamená, že udá presný spôsob, akým spôsobom sa k droge dostal, od koho ju kúpil, jednoducho usvedčí de facto dílera, považujem za správny a dostatočný na to, keď nám teda ide o dobro užívateľov, ktorí teda zhodou okolností mali pre sebe možno aj, uznávam, že môže sa stať aj situácia, že to bude nevediac, viac ako 10-násobok dennej dávky. V tomto prípade vždy majú možnosť sa dohodnúť na dohode o vine a treste a dohodnúť si takýmto spôsobom, že vyviaznu len s podmienkou a nebudú mať nepodmienečný trest. Nie je tomu ani, myslím, dva týždne, možno tri týždne, keď jedného zo skupiny mafiánskej, sýkorovcov v Bratislave, a bol to usvedčený díler, odsúdili na podmienku iba preto, lebo takisto využil tento inštitút a dohodol sa na vine a treste, usvedčil ostatných ľudí, ktorí v tej siete boli zainteresovaní, a takýmto spôsobom vlastne napomohol tomu, aby sme efektívne s drogovou mafiou na Slovensku bojovali.
Nechápem tú zaslepenosť, ktorá vedie vás, SaS-ku, ale aj SMER, že silou-mocou tento návrh zákona alebo tento paragraf konkrétne obhajujete, lebo nemá to nič spoločné s užívateľmi drog. Užívatelia drog aj dnes sa mohli de facto vyviniť alebo získať iba podmienečný trest cez inštitút o dohode o vine a treste. Čiže všetky vaše argumenty o tom, ako týmto ľuďom chcete pomôcť, sú falošné, sú nemiestne, nie zavádzajúce, jednoducho je to bohapustý klam zo strany SMER-u, zo strany SaS-ky voči ľuďom, ktorí nevedia, čo vlastne presne prijímate, a možno také dve-tri vetičky niekde v správach si vypočujú, že však vlastne všetko to je v poriadku. V poriadku to určite nie je. Čiže neviem, čo mám pre to spraviť, nejakému opozičnému poslancovi zostáva iba tento kecpult a vyzývať poslancov v strane SMER, aby ste našli ten zdravý rozum a nepodporili dílerov drog. Proti každému z vás, kto týchto ľudí podporí, kto podporí dílerov drog, ja sám budem robiť kampaň osobne, vo vašej obci, vo vašom meste. A budem vypočítavať a napíšem presne, za čo ste hlasovali, menovite o každom jednom z vás, aby vaši voliči sa potom mohli s tým konfrontovať a mohli si zodpovedať otázku, či toto bolo hlasovanie, kvôli ktorému vás do parlamentu volili.
Nie je to zanedbateľné hlasovanie. Týmto hlasovaním odštartujete iný prístup k drogovej problematike, možno prístup rezignácie, keď tu Poliačik vykrikuje o tom. Áno, on túži po tom. Vraví, nechajme dílerov na pokoji, nekriminalizujme nikoho, nech si každý užíva, čo si chce pichnúť, nech si pichne, keď si chce niekto potiahnuť, nech si potiahne, nikoho netrestajme, každý je slobodný. Ale sloboda je zároveň aj zodpovednosť. A vy dnes musíte urobiť zodpovedné rozhodnutie. Zároveň dúfam, že bude aj slobodné a nebudete podliehať nejakému príkazu a budete v prvom rade počúvať svoje vlastné svedomie. To, čo navrhuje Poliačik a dnes, bohužiaľ, aj vy, v čom ste sa dali s nimi do drogovej koalície, nie je sloboda. To je anarchia, anarchia, keď díler sa bude môcť beztrestne pohybovať po ulici a bude vedieť, nič mu nehrozí, podmienku si u správneho sudcu vybaví.
Druhý bod a druhá námietka sa týka osobitného motívu spáchania trestného činu. Takisto nechápem pohnútku, prečo ste sa týmto smerom vydali. Ale tak ako som hovoril aj v prvom vystúpení, myslím si, že jediná pohnútka je tá, že chcete osloviť ten zbytok voličov SaS-ky a nejakým spôsobom si ich nakloniť na svoju stranu. Jasné, ste 40- a viacpercentná strana a nie ste na nich odkázaní, ale sami viete, že voľby niekedy môže rozhodnúť pol percenta, percento hlasov. A týchto ľudí, ktorých zvyčajne sa zastávajú možno tie sociálne demokracie v Európe, ste akýmsi spôsobom opomenuli. A teraz sa snažíte dobehnúť to, čo ste zameškali. Ja sa ich tiež chcem zastať. Samozrejme, útok z nenávisti, ktorý je hnaný nenávisťou voči skupine ľudí s inou sexuálnou orientáciou, trestajme viac ako útok, ktorý nie je hnaný. Ale zároveň trestajme rovnako útok z nenávisti voči akejkoľvek sociálnej skupine, nielen voči vyvoleným, inak sociálnej orientovaným, ale aj voči akejkoľvek sociálnej skupiny. To, čo navrhujete vy, je to, že iba vyvýšime jednu skupina nad ostatných a budeme sa tváriť, že títo ľudia potrebujú teraz nadpráva, potrebujú nejakú pozitívnu diskrimináciu, potrebujú, aby sme sa tvárili, že keď niekto napadne napríklad homosexuála, transvestitu alebo nejako inak sociálne orientovaných ľudí, tak títo budú za svoj trestný čin, za svoj skutok viacej trestaní ako tí, ktorí napadnú ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí, ktorí sú bez majetku, ktorí sú možno starší, ktorí sú veriaci, ktorí napríklad volia stranu SMER alebo SaS, jednoducho, ktorí sú združení v inej sociálnej skupine. To, čo navrhujete, je znova zvrátenosť voči tomu, čo ste navrhovali pri drogách, samozrejme, trochu iného kalibru. Ale vyzdvihovať jednu skupinu ľudí a všetkých ostatných tým pádom ponižovať a robiť ich menej cennými len preto, lebo sa chcete zalíškať jednej skupine ľudí, nie je správne. Toto robil pred osemdesiatimi rokmi Hitler. Dobre, mal vybranú inú skupinu, ktorú vyzdvihoval nad ostatných, ale robil presne tú istú politiku, ktorú teraz týmto hlasovaním znova chcete spraviť vy, ktorou je vyzdvihnúť jednu skupinu nad všetkých ostatných a tváriť sa, ako ste spravodliví, ako ste európski. Preto navrhujeme aj v novele Trestného zákona, aj sme to dávali ako pozmeňujúci návrh, bohužiaľ, ktorí ste neprijali, aby sme nevyzdvihovali žiadnu sociálnu skupinu, aby sme nevyzdvihovali ľudí, ktorí sú inak sexuálne orientovaní, ale aby sme všetky skupiny dali na jednu roveň a akýkoľvek útok z nenávisti aby sme trestali voči akejkoľvek sociálnej skupine rovnakým spôsobom. Nie je namieste vyzdvihovať v tomto prípade iba tých ľudí, ktorí to majú sexuálne inak trochu zariadené.
Tretia pripomienka pána prezidenta je spomínaná kriminalizácia zdravotníkov. Mrzí ma, že pán prezident poňal tú svoju pripomienku tak úzko a že vlastne vadí mu iba nejakých desať rokov a namiesto toho navrhuje dva roky a vlastne s celou ostatnou časťou tej kriminalizácie zdravotníkov tým pádom súhlasí. Ja súhlasiť s tým nedokážem, nielen preto, že moja mama celý život v zdravotníctve robila, ale preto, lebo vidím ako nieže sú dôležití, ale ako sú hlavne v prvom rade zdravotnícki pracovníci zaznávaní, ako sa na všetkých myslí, len napríklad na tie zdravotné sestry až úplne na samý koniec. A ešte aj na tento samý koniec sa im iba vlastne cez Ústavný súd smejeme všetci do tvárí. Zdravotné sestry začali boj za lepšie podmienky v zdravotníctve. A doslova vyšli na psí tridsiatok. Medzičasom sa trochu zlepšili podmienky lekárom. Ale zdravotné sestry nedostali ani to, čo na začiatku de facto mali, lebo mnohé z nich museli podpísať s lekármi zmluvy, že sú čiastočne už nie sestry, ale že sú administratívne pracovníčky na nižší úväzok (druhú časť na vyšší úväzok). A de facto zdravotné sestry sú prinajlepšom na tom istom, na čom boli pred viacerými rokmi, ničím si nepomohli, iba zase opäť vaším rozhodnutím ste im zobrali možno poslednú možnosť, kde si mohli v určitom momente povedať, že to stačilo, z tejto nemocnice odchádzam. A vy ste si uzurpovali práve rozhodnúť namiesto nich, dať im mrežu na nemocnicu alebo na polikliniku a povedať nie, vy neodídete, vy budete otroci alebo otrokyne, naďalej budete pracovať preto, lebo vláda sa tak rozhodla. Nie je to fér, hoci, samozrejme, si uvedomujem, že môžu nastať situácie, keby na celom Slovensku zrazu sa rozhodlo dvadsať, tridsať, päťdesiat percent zdravotných sestier alebo zdravotných pracovníkov odísť, tak asi by to Slovensko neustálo, nezvládli by sme to. A pravdepodobne je namieste v tom prípade povedať, že, áno, musíme zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Ale vy ste si uzurpovali právo, keď čo i len jedno oddelenie v nemocnici, v jednej konkrétnej nemocnici niekde nebude spokojné so svojím primárom, ktorého im tam dosadí váš politický nominant za riaditeľa nemocnice, ktorý možno bude tunelovať to oddelenie, ktorý bude tunelovať nemocnicu, a tieto zdravotné sestry si napríklad povedia, že nebudú viac a nechcú viac pod ním pracovať, ale budú chcieť pracovať v zdravotníctve, možno v druhom zariadení, tak vy im prikážete nie, nebudete slobodné a budete pracovať a musíte pracovať v tomto konkrétnom zdravotníckom zariadení. Toto nie je fér. A myslím si, nieže to nie je fér, to je vyslovene návrat do otrokárstva zdravotníckych pracovníkov. Síce dnes sa to volá fakultné nemocnice, ale bez problémov by ste to mohli premenovať na väzenské zariadenia alebo väzenské nemocnice, lebo tí ľudia, ktorí tam pracujú, majú zobraté práva, ale nedostali žiadne výhody. Pochopil by som, ak by ste zvolili cestu, ako náš štát rieši situáciu policajtom, vojakom. Dobre, majú nárok napríklad na výsluhový dôchodok. A tým pádom na druhej strane sa musia vzdať niektorých svojich práv, napríklad práva na štrajk. Zdravotným sestrám ste nedali absolútne nič. Ešte cez vami ovládaný Ústavný súd ste im zabezpečili rozhodnutie, že to, čo by mohli mať, tak nie je v súlade s ústavou a ako by chceli mať nejaké nadpráva. Zdravotným sestrám ste nedali absolútne nič, iba ste im zobrali posledné právo slobodne sa rozhodnúť, kde chcú alebo nechcú pracovať. Toto nie je fér, minimálne s tým, ako som povedal, keď to porovnávam s pozíciou policajtov, sudcov, prokurátorov alebo vojakov. Títo ľudia majú niektoré výhody. Na základe toho sa niektorých svojich práv dobrovoľne vzdávajú. Zdravotné sestry nemajú žiadne výhody a všetky práva ste im zobrali. Preto aj v tejto veci vás chcem poprosiť, aby ste minimálne to, čo navrhuje pán prezident, prijali, ale hlavne vás chcem poprosiť, aby ste celú novelu Trestného zákona vôbec neschválili.

V rámci faktickej poznámky sa asi ťažko dá dostať do takého švungu, v akom bol pán poslanec. Ale ja kvitujem ten spravodlivý hnev, ktorý hovorí o tom, že v prvom čítaní sme mali problém s dvomi spojenými témami a jednou transpozíciou. Druhé čítanie bolo obohatené presne o tento rozmer, ktorý tu spomína pán poslanec Novotný. A to je to, že vláda sociálnej demokracie svojím spôsobom obmedzuje právo na štrajk, akýkoľvek spôsob, ktorý by si zdravotnícki pracovníci zvolili za nejakú účinnú metódu, ktorou by mohli presadzovať svoje oprávnené požiadavky. Si pripravili na nich poslanci strany SMER kladivo. A už mnohokrát tu sa pýtame, prečo to robia cez pozmeňujúce návrhy, vyvlastňovací zákon á la Kondrót. Po tomto návrhu zákona nám príde zákon, keď si pani primátorka Vaľová, zhodou okolností sediaca v poslaneckej lavici, vyrovnáva účty s kontrolórmi, ako poslanecký návrh, nie vládny. A máme tu aj poslanecký návrh pána Valockého, ktorý ide kriminalizovať alebo zavádzať trestnoprávnu zodpovednosť zdravotníkov. A presne si to trafil, pán poslanec, deje sa to vo forme balónikov. Pustia balónik cez poslanecký návrh. Ak je okolo toho veľký virvar, tak sú pripravení svoje rozhodnutia korigovať, inak to tu pokútnou formou prejde. A odrazu sa doktori, sestričky, zdravotnícki pracovníci, lekárnici zobudia s tým, že v mimoriadnych situáciách ich budú nejakým spôsobom kriminalizovať. Si nemyslím, že toto je korektný a dobrý spôsob, ako nastoľovať témy a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja len som chcel dodať k tej vete, že zákon je právne zlý, vecne je zlý. Ten zákon hlavne je morálne zlý, morálne je zlý. A v podstate toto je tá základná vec. V podstate my sa budeme doťahovať na tých drobnostiach, čo všetko je vo vzťahu k zdravotníkom, možno malým dílerom. Ale naozaj celý ten zákon je veľmi zlý.
Ďalšia vec je to bagatelizovanie drog mäkkých, tvrdých a spájanie to s tým alkoholom, tak ako to už bolo spomínané. No morálne je lepšie, ak je menšie zlo než veľké zlo. A priemerný užívateľ tvrdých drog, ako to pán Lipšic tu spomínal, tak takýto priemerný, v priemere spáchal 200 trestných činov alebo prečinov v dôsledku užívania drog, aby sa dostal k finančným prostriedkom, aby mal si za čo nakúpiť tie drogy. Tak je otrasná štatistika 200 trestných činov spáchaných v súvislosti s užívaním drog. Naozaj alkoholici toto nerobia. Aspoň si nemyslím, že by takáto štatistika bola taká vysoká.
A chcem takú poznámku poznamenať, že drogovo závislí ľudia, občania nekončia na úradoch práce, ale na uliciach ako bezdomovci, lebo veľakrát ich vyhodia tí vlastní, rodičia. Rodičia sú tí, ktorí v konečnom dôsledku a v zúfalstve vyhodia týchto užívateľov drog na ulicu. Tresty sa neznižujú pre obete a pre užívateľov, ale pre dílerov. A to je to zlé na tomto návrhu tohto zákona.

Ďakujem za slovo. Áno, je rozdiel medzi tvrdou a mäkkou drogou, ale toto bude tu zošorované. Obyčajne narkomani, ktorí začínajú mäkkou drogou, tak končia pri tvrdých drogách. Ale považovať pohár vína za tvrdú drogu, tak ako si to, kolega, spomínal, poukázal si pritom na Martina Poliačika, to je práve ten omyl. A to je tá chyba. Ako takýto človek môže pôsobiť v rámci nejakých preventívnych prednášok a porád, keď nevie ani v podstate posúdiť to, čo tou drogou je. Skutočne rád by som aj videl takú jednu z týchto prednášok. A dovolím si to povedať, že skôr títo poslucháči sú pomýlení ako usmernení. A to je tá chyba. Mladých ľudí, ktorí sú hľadajúci a veľakrát úprimne hľadajúci, práve cez takéto výroky a cez takéto naše nezodpovedné postoje veľakrát môžeme pomýliť.
Dílerov drog nemôžeme chrániť, a to ani drobných, ani nijakých dílerov, bez ohľadu na to, či je niekto dílerom drobným alebo veľkým. Tak jednoducho to treba potláčať. Nerobme zo Slovenska a vôbec nie skrze tento parlament tu nejakých narkomanov a drogovo závislých, lebo Slováci takí zatiaľ nie sú, aspoň v prevažnej väčšine, chvalabohu.
Fungovanie tu ako zvelebovača drog. Myslím si, že zvelebovač drog v slovenskom parlamente nemá čo hľadať, pretože vyzdvihovať nejaké zlo a poukazovať na to, že je to dobro, tým takto mýlime mnohých ľudí.
Tichá drogová koalícia, ktorú si, kolega, spomínal, nemôže byť trváca, lebo ju spája zlo. Zlo, keď spája niečo, tak vždycky je to málo trváce. A stavať na nešťastí iných nemôže byť nikdy šťastím alebo trvácim. Ďakujem.

Tiež chcem oceniť, na to som zabudol pri predchádzajúcej faktickej poznámke, iniciatívu pána prezidenta, že vracia tento zákon opätovne do Národnej rady. Áno, aj zníženie trestu a zmiernenie negatívnych dopadov na zdravotníkov, aj to je forma. Ale tak ako to kolegynka Erika Jurinová spomenula, je lepšie, aby sa odstránila celkom tá diskriminácia. Vieme veľmi dobre, že povolania lekára a zdravotníka je špecifickým povolaním. Zdravotník a lekár jednoducho musí sa vzdelávať celý život, počas celej svojej praxe. A dokonca aj lekári, ktorí sú už aj na dôchodku, aj tí ďalej pokračujú vo svojom vzdelávaní. Neviem si predstaviť, že by takýto lekár na dva roky bol vyradený zo svojej činnosti. To je čosi, čo veľmi negatívne pôsobí na jeho odborný rast.
Rovnako chcem pripomenúť pri tej príležitosti, tiež ma napadla tá skutočnosť, kde priemerný vek obvodných lekárov osciluje kdesi okolo 60 rokov. Pediatri sú tu zhruba pri hranici 55 rokov. My máme nedostatok lekárov. O chvíľu to bude akútny nedostatok lekárov, lekárov prvého kontaktu. Ak my budeme kriminalizovať lekárov skrze Trestný zákon, a je to také dosť zlé, že predkladá to práve minister spravodlivosti, ktorý týmto zákonom by kriminalizoval lekárov, to je čosi, čo ešte horšie a negatívnejšie sa dotkne mnohých občanov na Slovensku. Možno Bratislava, Košice a veľké mestá, tam, kde tí lekári sú v dostatočnom množstve, tak to nepocítia. Ale periféria Slovenska, kde mnohí sme odkázaní na pomoc obvodných lekárov, bude to veľký problém pre túto krajinu.