Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

28.6.2013 o 12:52 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2013 12:40 - 12:41 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že si to vystihol presne. A ja sa tiež prihováram za ten hlbší význam, pretože v súčasnosti neviem, koľko tých historikov, teda starších, ja hovorím (taká rada starších slovenského národa), žije a vie si predstaviť jednotlivé župy, ako vlastne boli. Ja si to jednoducho neviem predstaviť, hoci som teda zo šarišskej časti. A myslím si, že mali by sme dať jasne najavo, že tým našim koreňom, ktoré tu boli a sú a z niečoho vychádzali, momentálne keď teda si vážime tú našu históriu, znovu dáme tú vážnosť.
A, samozrejme, tiež sa pripájam k tomu, že podporím tento váš návrh, hoci to je u mňa len kozmetická zatiaľ zmena, ktorá nemá nič spoločné s nejakými tými historickými danosťami toho regiónu, ako rozprával kolega Hraško.
Na druhej strane, by som povedal, treba, aby sme ľuďom nespôsobili chaos, lebo, viete, vyzerá to, že ten názov župan urobili médiá z toho. Začali to takto forsírovať. Potom sa to dalo na nejaké tie bilbordy.
Ja chápem vašu nejakú aktivitu z titulu kandidátskej nejakej vašej pozície v súčasnosti, ale myslím si, že neskončíme len pritom. Poďme ešte hlbšie do toho, a v budúcnosti to je jedno, aká tu bude opozícia, koalícia, kto tu bude vládnuť, aby táto myšlienka nezapadla. Myslím, že keby sme mali teraz referendum, tak občania asi by to prijali. A asi v tom referende, nechcem povedať, že by bolo stopercentne úspešné, veľa ľudí by povedalo na to áno. Tak by sme si to vedeli predstaviť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.7.2013 12:36 - 12:40 hod.

Hraško Igor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kaník, na začiatok poviem, že súhlasím s týmto zákonom a podporím ho v hlasovaní.
V druhom už naznačil niečo kolega Simon. Bolo by naozaj fajn, keby nielen tie župy boli aj označené, ale skutočne aj to usporiadanie alebo tie hranice tých žúp boli také, aké boli teda kedysi. Keď SMER vyrukoval s tým, že by chcel mať tri kraje, tak ja som oponoval, že ja si predstavujem, že by tých krajov mohlo byť až 24, práve podľa toho župného usporiadania, ktoré bolo kedysi u nás zaužívané. Tých žúp tam, samozrejme, bolo plus-mínus niekoľko, pretože niektoré boli také úplne malinké a zrejme by ani v súčasnosti nemali svoje opodstatnenie. Ale toto by boli kraje, ktoré sú aj regiónmi a ktoré by zároveň odpovedali aj hodnotiacim kritériám zo strany Európskej únie na úrovniach NUTS I až V a tak ďalej. Takže toto je ešte cesta, ktorá nás, samozrejme, čaká a nebude jednoduchá. Len súčasnej vláde sa nechce týmto smerom vydať, pretože by muselo dôjsť aj k istej municipalizácii obcí. A, samozrejme, tam by dochádzalo k strate starostov a k strate vplyvu. To znamená, že súčasná vláda zatiaľ tieto kroky neuvažuje robiť a chce to nechať na niekoho úplne iného. A ktovie, či to vôbec v budúcnosti bude podporovať. V každom prípade už sme zorganizovali niekoľko konferencií na tému reformy verejnej správy. A zhodli sme sa s niektorými odborníkmi na tom, že usporiadanie systémom župným (zhruba okolo tých 20 – 24) by bolo namieste, samozrejme, potom aj s následným usporiadaním municipalít alebo teda so spájaním menších sídelných útvarov do väčších municipalít. A tam by sa naozaj ušetrili neskutočne veľké finančné prostriedky v rámci samospráv. No ale ako som už spomínal, ušetrilo by sa tým aj na starostoch, ktorí by už neboli starostami. A tým pádom by sa ušetrilo aj na aparáte a, samozrejme, stratil by sa istý vplyv. Ale dúfajme, že budúcnosť prinesie aj túto otázku, pretože šetrenie financiami a verejnými zdrojmi naozaj smeruje k tomu, aby sa prehodnotilo aj usporiadanie Slovenskej republiky ako také. A do budúcnosti naozaj potrebujeme uvažovať o prirodzených regiónoch, pretože dneska sa hovorí napríklad o regionálnom rozvoji, ale financie sa smerujú zvláštnym spôsobom, idú niekde na kraj a ten ich potom akože prerozdeľuje. Zoberiem si náš Žilinský. A máme tam Kysuce, Oravu, Liptov, Turiec a horné Považie, ešte keď to tak zoberiem. No a teraz to nie je región žilinský, to je nejaký žilinský naozaj veľký kraj. Ale tie regióny sú inak. Každý má svoje špecifiká a svoje prírodné danosti a to, na čom môže stavať. Takže ten rozvoj regiónov vôbec nepokrýva práve rozvoj tých regiónov, ktoré by mali byť tie prirodzené. A práve to súvisí s týmto zvláštnym usporiadaním žúp.
Samozrejme, ďakujem aj kolegovi Osuskému, ktorý hovoril že držal tých 16 žúp, ktoré boli na začiatku. Samozrejme, malo to súvislosti práve s južným Slovenskom. Preto sa nakoniec urobilo osem krajov, tak ako sa urobilo. Ale ani toto riešenie nebolo zrejme to najvhodnejšie. Samozrejme, to je otázka do budúcnosti a na diskusiu. Tým sa teraz nebudem zaoberať.
Ešte raz, podporujem názov zmeny, pretože samosprávny kraj alebo vyšší územný celok, to ani ľuďom nejde do úst. A ani nikto nie je na to zvyknutý. Ľudia sa s tým jednoducho nestotožnili. Takže tu je práve prvý krôčik k tomu, aby sme, povedzme, najskôr zmenili názov a potom v budúcnosti možno menili aj niektoré ďalšie veci. Takže ďakujem pekne, tento váš zákon podporím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2013 12:01 - 12:03 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Kolega Simon, ja nie som teda poľovník na rozdiel od teba na rozdiel od spravodajcu a možno viacerých v tomto pléne. Ale matematika ma baví. A keď som teda dobre počúval zdôvodnenie či už teda Janka Mičovského ešte na klube alebo možno teda aj tu v rozprave a keď vychádzam z tvojho čísla 228 (revírov) a priemerná veľkosť revíra že vraj je okolo 3 000 hektárov, že vraj keď ide cez verejnú súťaž revír, tak sme schopní mať zaň 10 eur za jeden hektár ročne, keď nejde cez verejnú súťaž, tak je to jedno euro ročne, tak je tu čistá matematika, desať mínus jedna je deväť, čiže deväť eur krát 3 000 hektárov na rok, krát desať rokov, za jeden revír 270 000 eur, to je osem miliónov korún, krát 228 revírov je 61,5 mil. eur, čiže to, čo predkladáš, to, čo predkladal vlastne Jano Mičovský ako pozmeňovák pri novele zákona, neznamená nič iné, iba to, že štát môže mať o 61 miliónov eur za desať rokov viac, ak dá verejnú súťaž na revíry, o ktorých sa bavíme, ktorých má viac ako polovičku, ale menej ako dve tretiny, v prípade ak verejnú súťaž nedá, tak príde o týchto 61 miliónov eur, to sú dve miliardy korún na starú menu, aby teda sme si to premietli do čísiel, ktorým rozumieme, o túto sumu štát príde. A v podstate o túto sumu budú zvýhodnení zrejme kamaráti, ktorí dajú správny bakšiš a dostanú revír. Čiže ešte raz hovorím, nejde o drobné, ide o 61 miliónov eur. Je to suma rovná presne sume, ktorú si pýtali tu učitelia a ktorú im štát nechcel dať, jednou malinkou zmenou zákona. Je to v rukách strany SMER, či to bude chcieť dať kamarátom alebo ľuďom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2013 11:59 - 12:01 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dobre, pán poslanec zašiel ozaj trocha mimo témy, ale ja mu aj za to ďakujem, pretože ono všetko so všetkým súvisí. A práve poľovníctvo, to som vždy hovoril, nevytrhávajme z tých širokých kontextov lesníctva a štátneho podniku. V tomto prípade sú to Lesy Slovenskej republiky zvlášť. To je tak nádherný príklad toho, že ak vieme podporiť jednu vec a nepodporíme druhú, tak sa to navzájom niekde potom bije. Potom vznikajú pochybnosti o tom, či ozaj sledujeme vždy len ad hoc najlepšie odozvy od svojej voličskej základne alebo máme na mysli dlhodobé záujmy tejto krajiny. Ja som navrhol v tej stojedenástke, v tom zákone o štátnom podniku práve to, aby pán prezident ako najvyššia autorita štátu mal možnosť do tohto vstupovať. A ja nehovorím, teraz ako je to s jeho rozhodnutiami. Pre mňa funkcia prezidenta je najvyššia. A myslím, že to platí aj pre nás všetkých. A ak som to vtkal do tohto návrhu tak, aby práve prezident rozhodoval o dozornej rade, tak som to považoval za ten najvyšší level, za tú najvyššiu úroveň, ktorá sa tu dá do toho vniesť.
Ale poďme k tejto podstate. Veľa vecí vieme pospomínať, pán Simon, sú to aj vaše konkrétne veci, aj s pánom Lebockým. Aj zrejme veľa ľudí by tu mohlo otvoriť spomienky. A všetci by sme možno niektoré veci radi prešli takým rýchlejším tempom, až by nám nemuseli byť príjemné alebo nemali by sme dobré odpovede. Nesnažme sa byť dobrými rečníkmi vždy v každom prípade. A pozrime sa na túto novelu tým jednoznačným pohľadom bez nejakých ďalších doplnkov. Ak ju prijmeme, pomôžeme komplet tejto krajine, pomôžeme poľovníkom, pomôžeme občanom, pomôžeme lesníkom. Pomôžeme pánovi Kažimírovi, pomôžeme pánovi Jahnátkovi, aby tak mohli napĺňať svoje funkčné povinnosti. Odpustime si to všetko, čo nás napadá, tie spomienky, ten aparát spomienkový... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2013 11:42 - 11:44 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady.
Ja, pán Martvoň, musím povedať veľmi dôrazne a zopakovať, že čo sa týka našich povinností poslaneckých, jednoznačne nachádzam to jadro toho, čo tu máme urobiť v tom, aby sme v zákonoch neumožňovali robiť veci, ktoré sa robiť nemajú. Ja vôbec nehovorím, že každý je potenciálny lump a že sa bude zneužívať to, keď nejaká diera v zákone je, pretože ja si myslím, že slušný človek aj keď ta diera je, tak ju nevyužije a ten neslušný, aj keď zákon bude urobený so zlatých slovíčok, tak bude vždy hľadať spôsob, ako zneužiť. A práve preto považujem za našu prirodzenú povinnosť všetkých zhodnúť sa na tom, aby v prípade takom, ako sme to tu, ja myslím, aj preukázali, že sa jedná o veľmi jednoduchú, ale zároveň s vážnymi dôsledkami vypadajúcu novelu, ktorá zabráni devastovaniu štátnych financií, prostriedkov, sme sa na tom jednoducho zhodli, že v tomto prípade tu nie je otázka postavená tak, že vy ste všetci lumpi a my vás musíme tu zákonom chrániť. My chceme povedať, všetkým vám veríme a chceme vám naším zákonom pomôcť urobiť oporu, aby ste vo chvíľach, keď mocní prichádzajú, mali čosi v rukách.
A práve to je aj odpoveď možno pre pána poslanca Lebockého. Ja sám ako poľovník si hlboko vážim všetkých poľovníkov, ktorí majú túto krásnu záľubu a robia pre ňu veľa. Ja hovorím o niekoľkých jedincoch, ktorí dokázali, ako si málo vážia lesnícke a poľovnícke tradície a čo dokázali v časoch, ktoré sú nám všetkým dobre známe, spôsobiť to, že tomuto štátu z titulu takýchto, a ja to nechcem zopakovať takýmito slovami, ale skutočne obrovských zločinných postupov unikli zo zdrojov tejto krajiny ľudom, jej obyvateľom milióny. Tomuto chcem zabrániť. Nebavme sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2013 11:39 - 11:40 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím že si mal také trefné vystúpenie, s ktorým ja v plnej miere súhlasím. A pýtam sa, keď už máme iba tých 21 štátnych podnikov so stopercentnou účasťou a príjem do štátnej kasy je prevažne z daní, tak kto vlastne, keď nie štátny podnik, by nemal generovať ten zisk, pri ktorom potom možnože aj pán minister spomenie nejaké mimoriadne odvody, aby sa tie financie z tohto možnože zisku štátneho podniku dali na iné plátanie dier? Keď sa nám tu prakticky na podnose prináša ďalšia časť, ktorá by mohla byť a sanovať verejné rozpočty a rozpočet nášho štátu, pýtam sa, o čom tu ešte uvažovať, o čom vlastne ešte uvažovať chceme, koho vlastne zastupujeme, nezastupujeme našich občanov? Vážení, nehnevajte sa, takéto diery sa musia plátať okamžite. Tak som rád, že pán Zsolt Simon takýto zákon predkladá. A stopercentne som zaň. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.7.2013 11:12 - 11:37 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno začneme trocha klasicky, známym Michelangelovým výrokom, ktorý nám pripomína, že dokonalosť sa skladá z maličkostí, ale samotná dokonalosť už maličkosťou nie je. Verím, že by sa veľký majster nepohneval, keby som teraz trocha urobil z toho parafrázu a povedal, že boj s korupciou sa skladá z maličkostí, ale samotný boj s korupciou určite maličkosťou v reáliách v dnešných časoch nie je. A ja som presvedčený, že práve o takúto maličkosť, ale ozaj vo veľmi silných úvodzovkách, ide aj v návrhu novely zákona, ktorý práve teraz prerokúvame.
Keby sme sa pozreli na takú filozofickú podstatu, skôr než prejdeme k tej technickej, tak my vlastne chceme dať do rúk zodpovedným ľuďom tejto krajiny, ktorí majú na starosti štátny majetok, štátne pozemky, aby mali oporu v zákone a aby v prípadoch, ktoré to umožňujú aj tak, aj tak, východniari hovoria, aj tak še da, aj tak še da, vedeli, že tak sa to nedá, že je tu len jeden spôsob, spôsob, ktorý im ukladá povinnosť vyplývajúcu z ich funkcie (ale aj morálka a svedomie), a že sa musia rozhodovať jednoznačne tak, aby naplnili zmysel funkcií, ktoré zastávali takíto správcovia štátnych pozemkov v tomto prípade, lebo vieme, že tu práve mnohokrát tá nejednoznačnosť umožní slabším povahám, po veľkom nátlaku, povoliť napokon. Nuž sa spytujem, prečo by sme my mali v zákonoch vytvárať takýto priestor, aby slabšie povahy mali s tým nejaký zásadnejší problém. Možno keby bolo všetko ideálne, tak nepotrebujeme oporu v zákone. Ale keďže nežijeme v ideálnom svete, tak v takomto prípade považujem túto „maličkosť“ za veľmi dôležitú, lebo sú s ňou spojené obrovské milióny, ktoré vyplývajú zo systémovej chyby, ktorá v podstate sa nám sem dostala so stopätnástkou do zákona v apríli tohto roku o poľovníctve. A keď to povieme ešte z hľadiska širšej histórie, nuž veru sme tu mali v minulosti už toľko prípadov, keď sa preukázalo, že práve v oblasti poľovníctva je netušený raj pre rôznych zbojníkov, že to, čo sa udialo v rokoch deväťdesiatych, ale aj v prvom desaťročí tohto storočia, a len v tejto oblasti poľovných revírov nemožno nazvať to inakšie ako banditizmus na štátnom majetku, nie je možné. A, žiaľbohu, mnohé veci už neopravíme. Nuž tak, prosím, nezakladajme potom aspoň možnosť, aby takýto banditizmus alebo, buďme jemnejší už v tomto prípade, časy sa menia, aby takéto nehospodárne narábanie s majetkom štátu sme dierami v zákone umožnili. A toto je, prosím pekne, diera v zákone. Dokonca si myslím, že až podivne nepekne je tam vopchaná, nepochopiteľne, pretože, to spomenul aj predkladateľ, že máme tu priestor medzi polovicou, nadpolovičnou väčšinou a 66,66 %, teda dvojtretinovou väčšinou. Jednoducho v tomto prípade ide o to, aby sme prenajali štátne pozemky do revíru, aby to teda prenajal revír, ktorý má rozsah štátnych pozemkov medzi nadpolovičnou väčšinou a dvojtretinovou, aby sme nemuseli urobiť obchodnú verejnú súťaž. V časoch keď my tak často zdôrazňujeme, že potrebujeme so štátnym majetkom narábať hospodárne, sa nám zrazu, úplne ako nóvum, lebo to tu nebolo, dostáva takáto divná podmienka. Čitatelia detektívok poznajú túto otázku. To je v čí prospech, v prospech ľudového poľovníctva, v prospech nejakých záležitostí, ktoré by sa dali s prižmúrením oka považovať za správne? V žiadnom prípade, je to v prospech tých, ktorí si zvykli ryžovať na štátnom majetku, v prospech tých, ktorí si radi už aj z titulu svojho bohatstva zapoľujú, lebo poľovačka a bohatstvo to išlo voľáko vždy dohromady, ale, prosím, ja som už neraz povedal z tejto tribúny, že je to pekná záľuba. Len tí ľudia majú jeden problém, oni radi poľujú, ale neradi platia, lebo si zvykli v deväťdesiatych rokoch zrejme aj na to, že dobre bratstvá vytvárajú dobré predpoklady na to, aby platiť nemuseli ani do budúcnosti.
Skúsme si povedať taký fiktívny rozhovor, ktorý sa môže udiať práve na základe toho, čo sme v apríli v tej stopätnástke schválili. Nuž nejaká silná vplyvná osoba, ktorá má chodníčky na ministerstvo vychodené, povie, že by chcela pokračovať v tej zmluve, ktorú mala už desať rokov uzavretú. No keďže teraz tá zmluva práve končí, povie: „Počúvaj, Ďuri, veď vieš, chceme, potrebovali by sme pokračovať, ten nájom revíru je zaujímavý, nedalo by sa to?“ Nuž dá sa to. Čo by sa nedalo toto, jeden telefonát. Možno je jeden z takých významných správcov štátnych pozemkov, revírov, keď na neho riaditeľ v Bystrici dostane takú informáciu: „Vieš, je to náš taký dobrý, ale veď on už nám neraz pomohol, keby sa ti to dalo.“ No, viete, ak ten zákon umožní takúto dieru, tak sa to bude dať. „Načo súťažiť? Veď Jožo je náš, neraz nám pomohol, ešte nám aj pomôže.“ Ako sa môžeme obrániť. My jednoducho vytvárame bič práve na toho statočného chlapa, ktorý v tej Bystrici sedí a ktorý možno v istej chvíli bude zvažovať, že tak komu dá teraz prednosť, či bude to pánovi z ministerstva, ktorý má takéto na mňa požiadavky, alebo svedomiu. To je práve to, o čom sme nedávno bavili pri novele zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. My máme možnosť a v tejto sieni aj povinnosť vytvárať také podmienky, aby sme všetky chrapúnstva, ktoré tu vnikajú, zo správy štátneho majetku vylúčili. To je práve naša povinnosť. A toto je klasický príklad toho, ja na tú stojedenástku teraz nadviažem, klasický príklad toho, že práve niečo takéto máme možnosť urobiť. A ako aj povedal správne poslanec Simon, no divil by sa, keby niekto vlastne bol proti tomu. No ale ja sa divím, že ako to je, že sme boli za to, že sme si pripustili, takýto nejapný, a nebudem používať to slovo, jednoducho nepekný spôsob, ako narábať so štátnym majetkom. Z takejto vznešenej sály nemal nikdy vzísť. A keď vzišiel, tak to rýchlo opravme. A táto možnosť tu je.
Ja aj ďakujem poslancovi Simonovi, že tak rýchlo ho to napadlo, že takéto riešenie by bolo najčistejšie, a ďakujem mu aj za to, že pustil ten záznam pána ministra Jahnátka. Áno, vypadalo to celkom nádejne, lebo, pán minister, naozaj, ja som si nedal tú námahu, som si to nepustil, takže teraz mi to pripomenulo, že som si pamätal tie jeho slová: „Máte pravdu, páni poslanci, stala sa chyba, toto nám nejako na ministerstve ušlo, toto naši právnici nejako nepostrehli, ak budete takí šikovní, bol to, inak, piatok, ak predložíte do utorka pozmeňujúci návrh k tejto novele, ja už nemôžem to urobiť, že by som to predkladal sám, ale vy to máte v rukách, budem s tým súhlasiť.“ Keby pán Simon nechal ten záznam bežať dlhšie. Hneď za tým som vystupoval ja. A povedal som: „Pán minister, nemusíme čakať do utorka, či bude niekto taký šikovný, lebo ja ten pozmeňujúci návrh mám pripravený.“ A bol pripravený, a to presne na to, aby sme tú nezmyselnú škáru medzi 50 a 66 % vyhodili preč. Tak som sa až potešil, chlap Jahnátek je pripravený, výborne, pomôžeme dobrej veci. Uplynul víkend, prišiel utorok, hlasovali sme o stopätnástke, ešte to vtedy nebola stopätnástka, ale teda novela zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Čo sa stalo? Zrazu ruky poslancov sa zdvihli voľáko opačným smerom. Ja viem, minister môže povedať: „Ja som urobil, čo sa dalo, poslanci to majú v rukách. Ako sa rozhodli, tak je, ja to zmeniť nemôžem.“ No de iure je to pravda. Ale ja tejto pravde neverím, tak ako zrejme vy všetci jej neveríte, že pán minister nemal možnosť túto vec zmeniť. A preto sa musím opäť spýtať, ktože a čože to cez ten víkend pánovi ministrovi povedal, aby zase až taký veľkorysý nebol. Ja cítim tie mená, tie postavy, tie osoby, nemusím ich presne poznať, ani vy ich presne nepoznáte, ale vieme, že sú to ľudia, ktorí sú vplyvní a ktorí tušili, že 10-ročné zmluvy končia. Tušili to? Vedia to. A potrebujú zachovať to, čo sme tak často kritizovali. A to je rozkrádanie štátneho majetku. Takže v tom je hrôza tejto malej novely, že my jednoducho chceme to, čo sme odsúdili spoločne a k čomu sa ani SMER nehlási, lebo pochopil, že, že za toho Mečiara voľáko nemali celkom kuratelu nad tým poľovníctvom. Ale teraz už tu Mečiar nie je. A my opäť jeho ducha chceme vpustiť do tohto zákona práve takýmto nezmyslom? Ja vás skutočne prosím, že to nemôžme urobiť, pretože potom neverím, že tu je zmysel sedieť a že tu máme možnosť dačo meniť, pretože toto je exemplárny, jasný príklad, ako pomôcť dobrej veci bez toho, aby sme sa museli nejakým spôsobom meniť vnútri. Každý nech si zachová svoju ideológiu, každý nech bojuje za svoje presvedčenie, ľavičiari, pravičiari a vôbec každý, tak ako cíti, čo mu káže svedomie, morálka aj, povedzme, jeho kolegovia z klubu. Ale toto nie je ten problém, aby sme to takto riešili. Takže veľmi by som prosil, stále mi je to tu lakonicky, aby sme povinnosť urobiť obchodnú verejnú súťaž aj v intervale 50 až 66 % zachovali.
A viete, vôbec nejde o maličkosti, aby sme si nemysleli, že sa tu bavíme o nejakej drobnosti. Ak som si zrátal, neviem, či pozmeňujúci návrh, respektíve novela zákona pána poslanca Simona má 48 alebo 49 slovíčok, naozaj, kratučký zápis, ale s obrovským významom, pretože matematika tu nebude až taká zložitá. Ja vám ju poviem. Len najväčší správca týchto revírov, kde teda by sa mohlo hovoriť o tom, že revír spĺňa požiadavku, že je tam viac ako 50 %, ale menej ako dve tretiny štátnych pozemkov, len najväčší správca lesov, keď budeme sa baviť iba o lesoch, aj keď do poľovníckych revírov vstupujú, samozrejme, aj iné druhy pozemkov, Lesy Slovenskej republiky, má takýchto revírov okolo päťdesiat. Priemerná výmera by tam mohla byť v tom intervale medzi 50 a 66 %, povedzme, 1 500, nech sa nám dobre počíta. Viete, aké sú teraz ceny, tie mečiarovské, tie nízke, tie, ktoré ešte nevygeneroval trh? Zhruba sa to pohybuje, pre ľahkú matematiku, ale nie sme ďaleko od pravdy, za hektár 1 euro, 1 500 hektárov 1 500 eur, 50 revírov 10 rokov. No len tento jeden podnik môže pri tomto starom spôsobe nápočtu prenájmu, ten, ktorý teda je zaužívaný, čo ho vygenerovali doterajšie smutné skúsenosti, zhruba mi to vyšlo na 750 000 eur, jeden štátny podnik významný, ale jeden, o ďalších teraz nehovorím, získať za 10 rokov na prenájme takýchto revírov spĺňajúcich túto podmienku 750 000 eur. Ale viete, aká je pravda iná? Ten trh rastie, záujem stúpa, bohatých pribúda, aj keď medzi nimi je tá priepasť, ale to teraz neriešime. A oni si chcú aj zapoľovať. A dokonca aj by zaplatili, pretože skúsenosti z poľovníctva nemáme len na Slovensku. A oni by zaplatili, nie som ďaleko od pravdy, možno 8, možno 9, možno niekedy 12, povedzme, 10 eur za hektár. Takže len štátny podnik Lesy Slovenskej republiky môže miesto 750 000 eur mať z titulu týchto revírov, o ktorých tu teraz práve rozprávame, ktoré spĺňajú túto škáru, 7,5 mil. eur. Takže občan Slovenskej republiky, čo chceš, aby štátny podnik ako hospodáril, že to, čo môže zarobiť, aby malo hodnotu v korunách, keď to budem rátať, 2 milióny alebo 200 000 miliónov? Obrovský rozdiel v korunách, to vždy voľáko viacej človeka chytí za srdce. Takže tá matematika je taká.
A viete, tá skúsenosť. Ja si pomôžem jedným čerstvým príkladom. Asi nemám právo menovať človeka, ale je to významný človek, ktorý sa zjavuje na obrazovkách, alebo sa už tam nezjavuje, ja nesledujem tento typ televízií, to meno by nám bolo všetkým známe, ktorý si práve v nedávnych dňoch prenajal jeden významný revír, tuším Ihráč. Viete, koľko zaplatil za necelých 4 000 hektárov ročne? Nie mečiarovských 4 000, 3 000 alebo koľko, ale 50 000 eur ročne. Stojí mu to za to, celebrita platí, chvalabohu, nech takíto prenajímajú, nech takíto majú, nech tie peniaze sú úplne v poriadku, ak zarobil svojou šikovnosťou na obrazovke a ak ho táto spoločnosť oceňuje za jeho prácu, že si to môže dovoliť. Takže to sú nie nejaké výmysly.
A kto si ťukne stránku Lesov Českej republiky, pozrie sa, ako to robia kolegovia v Čechách, všetko ide do verejných súťaží, všetko ide do aukcií. A ich porovnateľné tržby z revírov v Českej republike sú mnohonásobne vyššie za prenájmy ako u nás. A to, prosím pekne, hovoríme o podniku, ktorý je naozaj bohatý, ktorý má tiež veľa svojich čiernych dier. Však sa to neraz aj hovorí. To priznávame aj u nás. Ale jednoducho táto čierna diera v Lesoch Českej republiky je odstránená, nefunguje to, resp. funguje to tým smerom, akoby sme chceli, aby to fungovalo aj u nás, a preto, kolegyne, kolegovia, mi z toho vychádza jeden taký dosť smutný poznatok.
Ja nie som si načistom práve tým vystúpením pána Jahnátka tu pred tými dvomi mesiacmi, či ozaj jeho slová viedla úprimnosť a presvedčenie, aj keď si nemyslím, že to je nejako z gruntu zlý chlap. Ale bojím sa, že poradcovia, ktorí sú okolo neho, nebudú z gruntu dobrí. Bojím sa, že ľudia, ktorí mu radia, lebo on, pán minister, asi nemôže byť odborník na všetko, aj na hospodárstvo, aj na poľnohospodárstvo, aj na lesníctvo, aj na poľovníctvo, tí nemajú dobré úmysly a on hovorí niečo niekedy, čo možno keby dobre poznal, tak by nepovedal, lebo, viete, tu za touto tribúnou stál, keď hovoril: „Pán Mičovský, ja sa vám divím, vy z Obyčajných ľudí ste proti ľudovému poľovníctvu. To vy chcete, aby sa ľudia nezišli pri ohníku, aby si nepošpásovali, aby si neporozprávali. Dačo si strelia, ja som za to.“ No keby to rozprával niekto iný ako minister, keby to rozprával niekto z novinárskej brandže alebo ja neviem proste človek, ktorý nezastáva záujmy tohto štátu, tak by to bolo celkom v poriadku. Len tá obrovská neúprimnosť a farizejstvo nebolo v poriadku. A preto si myslím, že aj to, čo sme mali premietnuté, nie je celkom tak. Však napokon veď už dneska alebo zajtra to budeme poznať podľa hlasovania. Ja si želám, aby som sa mýlim. Veľmi tým pomôžeme, lebo, viete, to farizejstvo má tu niekoľko tvárí. A ozaj nie je to zanedbateľné.
Predovšetkým musíme jasne povedať, že sa nebavíme o revíroch, ktoré si mali prenajímať nejakí ľudoví poľovníci, ktorí si ozaj chcú opiecť slaninku, zašportovať, zapoľovať. Keď sa pozriete do tých revírov, kto si ich prenajímal, tak sú to ľudia, ktorí sú nám väčšinou známi ich menami, vplyvní, bohatí, nie je to žiadne ľudové poľovníctvo, ale poľovníctvo založené na biznise. „Už máme všetko, ešte chceme byť poľovníci, lebo sa to voľáko hodí.“ Dobre, tradície, sú také, rešpektujem. No len treba platiť, tak ako tá celebrita v tom Ihráči to robí. A potom to bude úplne v poriadku.
Viete, to farizejstvo vychádza z toho, že na jednej strane, keď tu prerokovávame otázky ekonomické, otázky štátnych podnikov, tak hovoríme o tom, aké sú povinné tieto ekonomické momenty byť vyzdvihnuté, ako musí každý zodpovedný pracovník či poslanec, či zástupca štátneho podniku alebo ktokoľvek hľadieť na to, aby bol rentabilný každý krok, ktorý nariadi, ktorý urobí. No ako my môžeme chcieť na jednej strane od Lesov Slovenskej republiky, aby dali mimoriadny odvod, ako to tu pán Jahnátek oznámil, aby sa nám postarali o to, aby neboli povodne, aby mali špeciálne jemné hospodárenie, aby boli veľmi dobrí v ošetrovaní, v ochrane, aby používali najmodernejšie technológie, aby budovali cesty, ktorých máme mnohonásobne menej ako Rakúšania, Nemci a ostatné vyspelé lesnícke krajiny, keď na druhej strane povieme, že ale, viete, nech si zapoľujú chlapci, čo by sme chceli od nich, aby platili za revíry, načo by sme dostali sedem a pol milióna, keď nám stačí 750 tisíc? To je to farizejstvo, ktoré odsudzujem a voči ktorému musím vystúpiť práve v tejto súvislosti.
To, že si to pán Jahnátek uvedomoval, že zrejme nie je všetko s kostolným poriadkom, to sa v tom apríli prejavilo, pretože tam bol ďalší nezmysel v tom § 13a, ktorý dokonca nariaďoval rozhodovaciu maticu, že teda ideme nie súťažou, ale že ideme teda podľa tejto matice. Teda bola to vtedy súťaž, ale bola to súťaž založená na tom, že ten, kto dá najkrajší plán výhľadový správy toho revíru, tak že ten bude mať toto kritérium, tento parameter bude mať rozhodujúci prínos. No to už bolo také skoro úsmevné. Je veľmi dobré, že sa to stadiaľ stiahlo, jednoducho to už ozaj by neobstálo. A tak vlastne stále mi to vychádza, že pán minister alebo jeho poradcovia si uvedomujú, že je tam nejaký stupeň, po ktorý teda ešte môžu zájsť a potom by už asi ďalej zájsť nemali. Takže toto by bol taký jemný stupienok, ktorým si asi povedali, že už tú maticu rozhodujúcu tam nedajú, ale že tam nechajú vylúčenie obchodnej verejnej súťaže pri tom intervale od 50 do 66 %. To už sa im zdalo tak, že to skúsiť môžu.
Ale ja vám hovorím, tá matematika nie je vymyslená. Tých 49 Simonových slov nás pripraví za desať rokov len v jednom podniku o milióny, o sedem miliónov eur, pokiaľ teda sa nestane to, čo sa stať má a musí, že tu máme zdravý rozum a že teda keď korupciu obrátime na všetky možné spôsoby. No tak veď my nepôjdeme kontrolovať ľudí, či majú vrecká plné obálok. Nemáme na toto možnosť ani právo. Ale toto je naša možnosť, kolegovia poslankyne, poslanci, takúto vec vylúčiť. A verte tomu, že sa nám za to poďakujú nie priaznivci na strane opozície, ale tí, ktorí žijú denne s týmto zákonom. Viete, ja nie som teraz nejaká persona grata medzi lesníkmi, ktorá by tam chodila. Ja tam už nechodím. Ale ja ich mám rád. Ja mám rád ten podnik, lebo ja som sa stal lesníkom dávno a poslancom len toť na krátku chvíľu. Ja som lesník, ktorý sa stal politikom na chvíľočku. A ja viem, ako aj oni trpia kvôli tomuto zákonu, kvôli tomuto nezmyslu, lebo darmo tu pán Sulík minule povedal, že všetci sú potenciálni zlodeji a že teda sa všade kradne. Kradne sa, ale vôbec to nie je pravidlo a vôbec to nie je u všetkých, no ale my chceme týmto práve postrčiť, aby ten predstaviteľ toho podniku vo chvíli, keď príde chvíľka dilemy (áno alebo nie), povedal: „Ale veď viem komu patrím, veď viem, kto ma menoval do funkcie, veď mám tu svoje obmedzenia.“ A preto sa vraciam aj k tej stojedenástke, aj k tomu zákonu o štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky. Sme práve vyliali s tou vaničkou aj túto možnosť, aby sme ľudí menovali do funkcií tak, aby mohli povedať bez strachu, že: „Ráno ma odvolá pán minister, ale ja zodpovedám tej veľkej dozornej rade, ktorá predstavuje nielen tvoj záujem, ale záujem tvojho ministerstva, ale záujem celej spoločnosti, široký vejár.“ Preto ma mrzí, že ste to tak ľahkomyseľne odmietli, nielen ľavá strana, ale aj pravá.
A, pán poslanec Simon, ako krátko a rýchlo vás to dobehne, keď som vás o to žiadal aj v súkromnom rozhovore, aj oficiálne. Vy proti tomu vystupujete. To je, samozrejme, vaše právo. Ja vám to nevraciam, ja veľmi rád vás dneska podporím. Ale práve o toto nám musí ísť, nájsť zákonné mantinely, ktoré nám umožnia ľudí nasmerovať do tej cesty, ktorá je cesta cti, spravodlivosti, morálky a, samozrejme, vysokej odbornosti a výkonnosti, len sa netvárme, že keď púšťame takéto strašidelné diery do zákonov, že potom slabšie charaktery, slabšie nátury zlyhajú a robia rozhodnutia, ktoré z dôb mečiarizmu poškodili, opakujem to, všetkých, nielen podnik Lesy Slovenskej republiky, nás všetkých, 5 miliónov občanov o milióny, ktoré sa už nevrátia. A my sme, opakujem, povinní tomuto už do budúcnosti zabrániť. Na to tu sedíme. Ja som tu určite na to. A verím, že všetci sme tu nasmerovaní práve k tomu, aby sme vytvárali predpoklady na slušné spravovanie vecí verejných. A tam by som asi mohol pomaly končiť.
Ešte spomeniem pána prezidenta. Áno, veď my sme voľakedy začali na výbore s touto myšlienkou, pán poslanec Simon sa potom ku mne pridal, podporil ma. Keď prišla z prezidentskej kancelárie pani, prepáčte, zabudol som jej meno, tak riešili sme tie veci, tie nepodstatné, ktoré pán prezident vrátil. Ale keď som sa spýtal, ale toto je podstatné, prečo si to pán prezident nevšimol, odpoveď bola tuším žiadna. Proste pán prezident, samozrejme, sa môže rozhodnúť, len vadí mi to, že takéto očividné veci chceme nevidieť. A ja sa nemôžem uspokojiť s tým, že to je náhoda. Ja sa obávam, že to je systémová chyba, ktorá niekomu vyhovuje. A ja veľmi prosím, aby sme systémové chyby tohto typu vylúčili, lebo, a tým aj pomaličky skončím, ak my riešime tak často otázku dôchodcov, ich ťažkého postavenia a dôchodkov, ktoré im umožňujú ledva prežívať, a keď majú potrebu liekov, tak už posledný týždeň si ani poriadne potraviny nekupujú, lebo lieky majú prednosť, ak hovoríme o školstve, ktoré je poddimenzované, a vieme, že tá budúcnosť tejto krajiny je v múdrych ľuďoch a my napriek tomu jej zastavujeme tepny do budúcnosti v podobe poddimenzovaného školstva, ak hovoríme o zdravotníkoch, ktorí potrebujú vyriešiť základné veci, aby ľudia v prípade diagnózy A mali postupnosť B, C, D a v čase T a aby nemuseli sa báť o svoje zdravie, že to nestihnú pre plné termínovníky, nuž ja sa potom spytujem, ak v týchto zásadných problémoch chceme veci vyriešiť dobre, a ja verím, že to chceme, ako je potom možné, že v poľovníctve, v jednom drobnom zákone, kde máme 49 v tomto prípade písmen tejto novely, že v oblasti, ktorá je len záujmovou činnosťou, je to len obyčajné hobby, na tom táto krajina nemôže stáť a ani nikdy stáť nebude, ak v takomto prípade nemám vieru v to, že sa tu rozhoduje čisto a správne na strane exekutívy, ako mám potom veriť, že v tých dôchodkoch, v zdravotníctve, v sociálnych veciach, v školstve, že tam tie rozhodnutia budú s plnou vážnosťou robené? Ak to nevieme urobiť v oblasti hobby, bezbolestnej, tak potom mám pochybnosti o dobrých úmysloch. Prosím vás pekne, zbavte ma týchto pochybností, hlasujme za novelu zákona o poľovníctve, tak ako sme ju pred troma mesiacmi schválili, a § 13a prerobme presne tak, ako to poslanec Simon navrhuje. Odstránime tak medzeru, ktorá pomôže všetkým, absolútne všetkým poľovníkom okrem možno tých pár desiatok ľudových poľovníkov, ktorí by si chceli zapoľovať naďalej lacno, na úkor nás všetkých. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.6.2013 12:57 - 12:58 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Dovolím si reagovať iba na teda Ďura Drobu. Odpovedal ti vlastne Jozef Viskupič z dôvodovej správy. Áno, počítame s tým, že teda vlastne banka by mohla preniesť tieto náklady na, na toho, kto by takýto účet využívať chcel. Osobne si myslím, že tie náklady budú aj, aj keď by boli takto de facto refakturované, ale prenesené na toho, kto si taký účet zriadi, tak budú relatívne malé. A je v záujme banky pritiahnuť si klienta. A tých účtov majú zriadených kopu, rozličných, vymýšľajú, snažia sa, takže nič by sa im nestalo, ak by vymysleli aj takýto.
Ale teda chcel by som zároveň aj tak trošku ešte upozorniť, že tých z nás, možno aj z tých, ktorí tu nie sme, ktorí by sa obávali, že týmto už teraz rovno prikazujeme politickým stranám, aby na takomto účte svoje financie zverejnené mali, nie, zatiaľ tu sme nešli. Lebo chceme najprv presadiť ten transparentný účet, a keď bude transparentný účet, tak potom možno prídeme s ďalšou novelou, ktorú zavedieme, alebo by sme navrhovali, aby politické strany povinne mali svoje peniaze na takomto účte. Ale zatiaľ ideme iba do toho prvého stupňa.
Takže aby ste sa nezľakli a mohli to v kľude podporiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.6.2013 12:55 - 12:57 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Áno, podporujem to, presne čo si povedal, že bolo by jasné, kto platí a komu platby idú. A možno v duchu aj otázky môjho predrečníka, v bode 5 v návrhu novely zákona presne špecifikujeme, že za zriadenie transparentného účtu je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť ich na započítanie, ich započítanie na peňažné prostriedky na účte. Takže myslím si, že otázka transparentnosti a otázka zdrojovosti, aby sme ju mohli zabezpečiť, je vyriešená na strane teda tých zriaďovateľov, alebo tých, ktorí ten účet vlastnia. Takže i keď si osobne myslím, že transparentnosť a presné vyjadrenie toho, že niekto chce a má vôľu nakladať s prostriedkami, ktoré sú dávané na dobročinné účely alebo pre politické strany, je neoceniteľná. A myslím si, že stojí za zváženie podpora tohoto zákona, tejto legislatívnej iniciatívy, aby sme to mohli zaviesť širšie a aby to nešlo v nejakom konkurenčnom boji, čo možno bude následnou odpoveďou, že ak to, ak sa to presadí v spoločnosti a bude to spoločnosť vyžadovať, či už obyvatelia alebo verejný sektor alebo "engéočky" pôsobiace v tejto oblasti alebo žurnalistika, tak dostanú minimálnu odpoveď na to, ako je s prostriedkami nakladané.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.6.2013 12:52 - 12:54 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Pán predseda, kolegovia, kolegyne, veľmi stručne by som sa chcel iba vyjadriť, alebo teda podporiť návrh zákona, pod ktorý som sa aj sám podpísal, alebo teda podpísali sa všetci ľudia z nášho klubu. Myslím si, že nemali by sme vymýšľať koleso, alebo snažiť sa vymyslieť niečo, čo vymyslené je.
Keď sa pozrieme do Českej republiky, presne rovnaký inštitút transparentného účtu majú a každá organizácia, ktorá chce hrať fér s ľuďmi, čo si myslím, že by mala by byť každá aj politická strana, tak si môže na takomto transparentnom účte svoje peniaze odkladať, z tohto peniazu platiť, z tohto účtu platiť a každý človek, ktorý má záujem, jednoduchým kliknutím si vie pozrieť, ako jeho politická strana hospodári, ako jeho občianske združenie, ktorému posiela zvyčajne peniaze, ako s tými peniazmi hospodári. Samozrejme, nie je to nejaký dokonalý a systematický prehľad nejaký, nejakých účtovných výkazov a, a nedá sa tak možno jednoducho na tom účte triediť položky a zgrupovať podľa nejakých firiem, ktorým, ktorým tie prostriedky odchádzajú, ale už ten minimálny prehľad je z tohto zrejmý. A už aj možno teda novinárom to môže poslúžiť na to, alebo teda ľuďom, ktorí podporujú občianske nejaké hnutia, na to, aby sa pýtali, že tejto konkrétnej firme tu idú nejako opakovane niektoré platby, chcel by som vedieť, aký to je účel. A už tí ľudia vedia, čoho sa majú prípadne chytiť. Ničomu by sme neublížili.
Som rád, že myslím si - Slovenská sporiteľňa? - začala s takouto iniciatívou niekedy pred mesiacom a už túto službu ponúka. Ale asi by to nemalo byť o tom, že keď niekto chce transparentne hrať voči verejnosti, tak musí zmeniť banku. Týmto návrhom zákona by sme iba zaviazali aj všetky ostatné banky, aby takúto službu poskytovali. Bankám by to neublížilo, ľuďom by to pomohlo, transparentnosti nášho konania, hlavne verejných činiteľov taktiež.
Takže bol by som veľmi rád, ak by ste návrh podporili.
Skryt prepis