Videokanál klubu

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákon bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 614 zo 14. augusta tohto roku navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Cieľom návrhu zákona je zaviesť nezlučiteľnosť funkcií poslanca Európskeho parlamentu s funkciou sudcu, prokurátora, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru, ako aj s funkciami uvedenými v Akte o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu a s funkciami uvedenými v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií verejných funkcionárov (princíp jedného mandátu).
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 614.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, môžem iba na úvod povedať, keďže som tu nie oblečený, ako sa sluší a patrí na štandardné politické strany, ako sme sa dozvedeli v názvosloví pána predsedu vlády, takže robím hanbu parlamentu, takže my sme tu viacerí v týchto tričkách, a to preto, lebo v nedeľu sa deje významná udalosť, je to Pochod za život, chceme takýmto spôsobom na túto udalosť upútať a pozvať na ňu všetkých ostatných.
Idem k veci.
Predkladám návrh zákona, ktorý som už raz predkladal, ale keďže som nevidel nejakú podporu, chcel som dať priestor poslancom, aby cez prázdniny sa im to rozležalo, ale vzhľadom na to, že veľmi rýchlo sa nám blížia voľby do vyšších územných celkov alebo do VÚC-ok, tak zúžim to na tieto voľby. Tento návrh zákona má zabrániť tomu, aby človek, ktorýkoľvek, alebo teda poslanec za Slovenskú republiku v Európskom parlamente mohol kandidovať na funkciu predsedu vyššieho územného celku. Je to zvrátené. Samozrejme, politici sú schopní pomenovať biele veci ako čierne veci, bohorovne sa postaviť pred televíziu a hovoriť o tom, ako Matovič napadol Valockého, hoci zjavne Valocký napadol Matoviča. Keď to hovorí z pozície predsedu vlády, dáva tomu vážnosť a tým pádom ľudia sú ochotní tomu veriť.
Takisto sú ľudia ochotní veriť tomu, ak predseda vlády, predseda parlamentu alebo ktorýkoľvek iný veľavážený politik štandardnej politickej strany povie, že to nie je žiadny problém, keď niekto bude sedieť, s prepáčením, s jednou riťou na dvoch stoličkách, keď niekto zároveň bude na zasadnutí v Bruseli a zároveň má zodpovedne viesť napr. Banskobystrický vyšší územný celok. Alebo tomu zvykneme hovoriť Banskobystrická župa. Hovorím konkrétne o tejto župe preto, lebo v tejto župe napr. tieto štyri roky tento problém sme mali. Je tam konkrétne pán poslanec Maňka, ten stíha byť podpredsedom strany SMER, ten stíha byť v Bruseli na zasadnutí Európskeho parlamentu a zároveň stíha zodpovedne viesť Banskobystrický vyšší územný celok. To je pomaly už taký terminátor, neviem, ako by som to nazval, robot, superman, výborný názov, áno, ako tuto pani supermanka Vaľová. Tá stíha byť poslankyňa parlamentu, tá stíha byť primátorka Humenného, ktoré je 450 km ďaleko, tá stíha byť zároveň poslankyňa vyššieho územného celku. Je to obdivuhodné, obdivuhodná žena. Ešte popritom asi niekomu veští z gule.
My sme neprišli do parlamentu, aby sme tieto praktiky štandardných politických strán nepomenovávali a nebojovali proti nim. Keď štandardné politické strany, či už opozičné alebo vládne, si myslia, že je správne piť alkohol na pôde parlamentu, my si to nemyslíme. Keď štandardné politické strany si myslia, že je správne a je možné, aby jeden človek s jednou riťou sedel na dvoch, troch, ôsmich stoličkách ako váš človek zo strany SMER v Považskej Bystrici, tak my si to určite nemyslíme. Každý normálny človek vie, že jedným zadkom a jedným človekom sa dá vykonávať zodpovedne jedna práca a určite sa nedá vykonávať zároveň niečo v Bruseli a niečo 2 000 kilometrov ďaleko na Slovensku. Tak potom aj, samozrejme, tá správa vecí verejných vyzerá, keď vy doslova ohlúpnete vašich voličov, nevysvetlíte im, aké je riziko toho, keď niekto sa vlastne nevie tej svojej práci venovať naplno. A len možno iba preto, lebo nemáte tam druhého človeka, ktorý by bol schopný vyhrať nad tým druhým oponentom, tam dáte človeka, aby teda kandidoval do funkcie. My si myslíme, že to nie je správne.
Preto predkladáme tento návrh zákona, aby sme zamedzili takýmto situáciám, a uvidíme, zrejme štandardné politické strany opäť budú držať pokope tak ako pri alkohole. Bol som zhrozený, keď včera som sa teda dozvedel aj zo štandardných opozičných strán, že nebolo správne, že sme vytiahli tému pitia alkoholu na pôde Národnej rady. Ja si myslím, že to správne je, lebo s tým konečne treba skoncovať. Keď tu niekto jednoducho alkoholu holduje, tak nech mu holduje niekde na záchytke alebo v liečebni v Pezinku, ale nie na pôde Národnej rady a nech nerozhoduje o osudoch 5,4 mil. ľudí. Takisto keď niekto chce zodpovedne vykonávať funkciu predsedu vyššieho územného celku, nech robí túto funkciu, ale nech zároveň nie je poslancom Európskeho parlamentu. Tento návrh zákona túto situáciu rieši, budem rád, ak to dokážete podporiť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi prečítať spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 636). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi v tejto komornej atmosfére predniesť ďalší balík z našej, nazvali sme to, pracovnej verzie, pracovne sme to nazvali, lepšej samosprávy. Spolu s kolegami s Hraškom, Viskupičom a pani podpredsedníčkou Jurinovou sme sa rozhodli prispieť k tomu, vidím tu, myslím, jedného starostu, pána Bublavého, mohlo by ho to zaujímať, že spravíme niečo viac pre našu samosprávu ako doteraz.
Predkladaným návrhom zákona riešime pálčivý problém, ktorý sa nezriedka vyskytuje na väčšine územia Slovenska pri niektorých obciach. Riešime zase to, čo by malo byť úplne samozrejmé, ale nie je to také. Preto do zákona vkladáme niektoré povinnosti, samozrejme, niektoré práva, ktoré by tam podľa nášho názoru mali byť.
Cieľom je okrem iného presne zadefinovať povinnosti a zodpovednosť štatutárneho orgánu obce a v neposlednom rade aj predsedu VÚC, ako aj kvalifikačné predpoklady na prednostu obecného úradu a hlavného kontrolóra.
Zároveň navrhujeme obmedzenie platu starostu, resp. také navýšenie platu starostu, ktoré bude naviazané na hospodárenie obce za ostatné tri roky.
Na tomto zákone sme spolupracovali aj s niektorými starostami, aj s hlavnými kontrolórmi, preto si trúfam povedať, že riešime to čo najviac spravodlivo a chceme, aby tento zákon mal sankčné následky iba na tých, ktorí sú naozaj nepoctiví a úmyselne a bez právneho základu porušujú zákon a nakladajú s majetkom obce, štátu, s verejnými prostriedkami nehospodárne, neefektívne alebo v rozpore s ich účelom.
Zároveň sme v ďalšej časti, ktorej sa budem venovať trošku na záver, mierne modifikovali tzv. sistačné právo.
Cieľom návrhu zákona je teda zaviesť systémové a obsahové zmeny do oboch zákonov tvoriacich základný rámec samosprávnej legislatívy, a to zákona o obecnom zriadení a zákona o samospráve vyšších územných celkov. Pokúšame sa zaviesť nový a komplexný mechanizmus zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie starostu obce a predsedu samosprávneho kraja. Zároveň ustanovujeme, ako som povedal, kvalifikačné predpoklady na prednostu a hlavného kontrolóra. Okrem iného cieľom je aj zvýšenie angažovanosti občanov pri samospráve obcí.
Ako som už opakovane povedal, nosnou časťou bude hlavne zodpovednosť starostu, a teda jeho práva a povinnosti, ktoré sú podľa nášho názoru nastavené veľmi zle, kulantne povedané.
Dovoľte mi povedať pár skutočností, ktoré nás viedli k predloženiu tohto zákona.
Ide o kvázi fikciu, ktorá sa mohla aj nemusela stať. A vychádzali sme hlavne z fikcie, ktorá sa stala v Trenčianskom kraji, v jednej obci na strednom Slovensku, ale aj v mojom rodnom Trnavskom kraji. Je smutné, že dnes už málokoho prekvapuje to, že sa na obci vyskytne úhrada faktúr za fiktívne služby alebo tovary. Toto už sa javí ako bežný fakt. A médiá toto vôbec nezaujíma, iba ak by išlo o 6-, 7-, 8- ciferné sumy. Alebo sa celkom nezriedka stáva, možnože mi to niektorí alebo teda pán starosta, ktorý tu je primátor, potvrdia, že sa vyskytuje v niektorých obciach prenájom majetku obce blízkym osobám buď za štandardných výhodných podmienok, ktoré spočívajú v nízkom nájme, alebo za takých podmienok, keď ukončenie tohto nájmu spôsobí obci také následky, ktoré môžu byť likvidačné, napríklad zmluvné pokuty. Takéto nakladanie s majetkom obce, štátu alebo s verejnými prostriedkami, ak prejde tento zákon, už viac nebude možné, resp. možné bude, ale bude niesť zodpovednosť ten, kto takéto nakladanie umožnil a spôsobil.
Ďalšou skutočnosťou alebo ďalšou fikciou je jedna malá obec v Trenčianskom kraji, kde starosta cez Štátny fond rozvoja bývania si požičal 400 tisíc eur, na základe verejného obstarávania vybral nastrčenú firmu, verejné obstarávanie sa ukázalo ako nezákonné, Štátny fond rozvoja bývania požiadal o vrátenie týchto prostriedkov až po tom, ako to bolo zistené, čo bolo po rozostavaní väčšej časti nájomných bytov, a zároveň Úrad pre verejné obstarávanie udelil pokutu tejto obci. Táto obec sa dostala do takej pozície, že nebola schopná plniť záväzky. A ak sa nemýlim, hrozí jej nútená správa, a to len preto, pretože starosta nekonal tak, ako mal konať. Som rád, že je tu pani primátorka Humenného. Dúfam, že bude na to reagovať.
Celkom hrozivý prípad som zachytil minulý týždeň vo verejnoprávnej televízii, myslím, o obci Svätý Kríž. Bolo tam uvedených niekoľko skutočností, o ktorých ja teraz neviem, či sú alebo nie sú pravdivé, ale bola tam uvedená aj jedna vec, ktorá ma naozaj zarazila. Starosta obce Svätý Kríž si údajne požičal od súkromnej spoločnosti peniaze, kde zrejme bol jeho človek, prípadne on sám ako spoluvlastník. Tie podmienky neboli nastavené nejako extra výhodne. Opäť, tá pôžička vzhľadom na to, že obec nemala dostatok peňažných prostriedkov, nebola splácaná, obec prišla o majetok, na ktorý si toto požičala. A ten majetok sa zrejme dostal do rúk práve tomu, od koho boli požičané peňažné prostriedky.
Tieto príbehy, ktoré som vám povedal, majú minimálne jedno spoločné a to je to, že buď nie je možné postihovať toho, kto toto spôsobil, alebo je to veľmi náročné, pretože možnosť postihnúť starostu alebo štatutárny orgán cez orgány činné v trestnom konaní alebo nebodaj aj cez civilný súd je dnes vymožiteľnosťou práva naozaj dramaticky nízka.
Ako som povedal, toto chceme celkom zásadne riešiť. Pripomínam, že je to s tým vedomím, že je tu kopec starostov, ktorí sú naozaj slušní a plnia si svoje povinnosti tak, ako by si ich plniť mali, a v žiadnom prípade ich nechceme postihovať. Preto navrhujeme, aby starosta okrem iných povinností, ktoré má, mal povinnosť, ak nakladá s majetkom obce, s majetkom štátu, s verejnými zdrojmi, postupovať hospodárne, efektívne a v súlade s účelom, na ktorý je tento majetok poskytnutý.
Ak mi niekto bude oponovať, že starosta často vykonáva uznesenie obecného alebo mestského zastupiteľstva, navrhujeme zmeniť aj tzv. sistačné právo. V súčasnom znení starosta môže pozastaviť výkon uznesenia mestského, obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné. My navrhujeme, že starosta bude vykonávať svoje právo, aby pozastavil výkon, ak uznesenie mestského alebo obecného zastupiteľstva nie je kryté rozpočtom obce alebo odporuje zákonu. Tá fakultatívna možnosť pozastavenia je iba vtedy, ak je zjavne nevýhodná pre obec. Čiže je to na posúdenie.
Poslednou zmenou, ktorá je predmetom našej teda úpravy, ktorú navrhujeme, je úprava podmienok, za ktorých je možné zvýšenie platu starostu zo strany obecného zastupiteľstva. Návrh zákona stanovuje obecnému zastupiteľstvu starostovi plat zvýšiť možno až o 70 % oproti zákonnému štandardu. Stanovuje sa podmienka, ktorá je bezprostredne naviazaná na hospodárenie obce, resp. úspešnosť tohto predstaviteľa obce pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami obce. K tomuto zvýšeniu môže dôjsť len za predpokladu, že obec hospodári s rozpočtom obce, ktorý prebytkový, najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokoch pred schválením takéhoto zvýšenia. Je to motivácia pre starostu, ale aj pre mestské a obecné zastupiteľstvá, aby sa obce a samosprávy držali v dobrej finančnej kondícii, aby sme v týchto zlých časoch sa zomkli a našli prostriedky aj tam, kde nie sú. Náš návrh zákona sleduje práve toto, zlepšenie financovania a naozaj trestanie tých alebo branie na zodpovednosť tých, ktorí zákon vedome a sústavne porušujú.
Môžem za kolegov povedať, že sme naozaj pripravení na akúkoľvek diskusiu, ak teda bude možná v tejto komornej atmosfére. A ja skutočne verím, že tí starostovia a primátori, ktorí sú tu, sa k tomuto zákonu vyjadria, pretože ide o zásadný zákon pri hospodárení s majetkom obce, štátu a verejnými prostriedkami.
Ďakujem pekne za pozornosť a týmto vás žiadam v mene štyroch predkladateľov, mojom, pána Hraška, pána Viskupiča, pani Jurinovej o podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som sa ešte dotknúť v rozprave jednej veľmi vážnej veci, a síce vlastníctva pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, v štáte, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond. Na to som zabudol, lebo aj tu dochádza k ťažkému, k ťažkej devastácii vlastníckeho práva, čo sa týka užívania poľnohospodárskej pôdy, prípadne aj čerpania eurofondov.
Hovorím o tom, že po urobení registrov obnovenej evidencie práv k pozemkom sme v mnohých územiach Slovenskej republiky, je to, zhruba v 2 500 územiach sme ukončili tieto ROEP registre, to znamená, že v éčku máme listy vlastníctva aj pre štát, aj pre Slovenskú republiku. Máme, máme tam tých 125-tisíc hektárov, plus-mínus, pôdy, ktorá je občanom, vlastne občanov našej republiky, to znamená každého z vás. Každý tam máte podiel, vážení občania. Spravuje to Slovenský pozemkový fond.
Myslím si, že má svoje opodstatnenie, ale z mojej praxe, ktorú som videl počas môjho 20-ročného pôsobenia na pozemkovom úrade, musím konštatovať, že mnohé zmluvy nespĺňali jednoznačnosť a nespĺňali preskúmateľnosť pred súdom, pokiaľ by sme ich mali skúmať, či boli uzatvorené jednoznačne, s dobrým úmyslom a transparentne.
Čo mám na mysli? Konkrétne poviem príklad. Máte v katastrálnom území, vymyslím si, 150 hektárov štátnej pôdy. Štátna pôda neni iba vcelku, je aj v podieloch. Slovenský pozemkový fond, videl som tieto zmluvy, verím, že sa tam robí náprava, verím. Rozprával som s pani riaditeľkou, robíme nápravu. Česť a chvála! Ale ostávajú predsa len zmluvy, ktoré nevykazujú konkrétne parcelové čísla, a boli uzavreté, a výmeru, nie na parcelu. A to je katastrofa. To je katastrofa, pokiaľ aj takto sa čerpá subvencia, tak hovorím, to je niečo nemožné. A my musíme dať, áno, poslanci Národnej rady, pozor na tento štátny majetok, ktorý je v tejto pôde.
Poznám viacerých, ktorí v dobrej vôli, chcem veriť, takéto zmluvy podpísali a aj čerpali a možnože aj čerpajú tieto eurodotácie a ich to vôbec nezaujíma, že majú pridelený, vymyslím si, ľavú stranu chotára katastrálneho územia, kde medzi, áno, je to možno 150 hektárov tej štátnej pôdy, ale medzi touto výmerou, ktorú dostali od Slovenského pozemkového fondu do užívania, sú aj fyzické osoby, ktoré tam majú svoje pozemky, a zrazu oni nepodpisujú nájomnú zmluvu s týmto užívateľom poľnohospodárskej pôdy, lebo to je Slovenský pozemkový fond. A dostávame sa do veľmi ťažkých krížkov s týmito vlastníkmi, fyzickými osobami väčšinou, ktorí nemajú právo - právo? - právo majú užívať svoj majetok, ale ako sa k nemu dostať, to už je veľký problém.
Ja viem, je to veľká guľa, pán spravodajca bol ministrom, pozná tieto, by som povedal, nuansy, ktoré sa tam vyskytujú a v mnohých prípadoch sa to aj zneužíva. A ja by som chcel aj na to upozorniť, aby aj Slovenský pozemkový fond ako správca a vlastník týchto pozemkov dal na to pozor. A možnože budem iniciovať nejaký prieskum na našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby sme sa išli pozrieť, ako to stojí na Slovensku.
Teraz síce uvažuje, neviem, ako to so Slovenským pozemkovým fondom bude, kam pôjde pri tom našom ESE, ktoré sa teraz robí pri súčasnej vládnej garnitúre, takže uvidíme, ako to bude spojené, nebude to spojené, ale dúfam, že Slovenský pozemkový fond bude fungovať, pokiaľ má čo spravovať, lebo okrem toho spravuje aj pôdu neznámych vlastníkov a takisto, samozrejme, uzatvára aj nájomné zmluvy za nich. Uzatvára nájomné zmluvy. Tam je zhruba, keď si dobre pamätám, 400-tisíc hektárov. To neni 200 hektárov, to je 400-tisíc hektárov takejto pôdy neznámych vlastníkov, to sú ťažké hektáre. A z toho, samozrejme, aj Slovenský pozemkový fond neni v červených číslach. Je v čiernych číslach, má zisk. Áno, chvalabohu, nech ho má, však to je, ide do nášho rozpočtu. Bodaj by to išlo aj do rezortu pôdohospodárstva, ten zisk, ktorý nejde a v mnohých prípadoch je rozdeľovaný.
Takže tu by som chcel iba na to upozorniť, že takýmto spôsobom si nepredstavujem, aby sme uzatvárali zmluvy za štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Tieto zmluvy musia byť jednoznačné, musia byť vypovedateľné, musia byť deklarované poctivou snahou obhospodáriť tento pozemok, tak ako to ukladá jeho druh pozemku, v ktorom je. Myslím, že majú na to páky, majú metodické pokyny a iné vyhlášky, aj Slovenský pozemkový fond, aj rôzne usmernenia, aby sme mohli deklarovať, že štát uzatvára zmluvy a čerpe eurofondy, ktoré čerpú teda na základe týchto zmlúv prenajímatelia, spravodlivo, transparentne, bez nejakých, by som povedal, podozrení, že dochádza k nejakej nekalej, á, nekalému čerpaniu týchto eurofondov.
Takže to ma iba takto napadlo, pretože tento obnos a balík, objemový, vlastníctva je podstatne veľký a myslím si, že mali by si to všetci uvedomiť, aj tí, ktorí majú takéto zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom uzavreté, aby si nemysleli, že raz na nich nepríde a že nebudú mať možno z toho problémy. Takže upozorňujem, dajte si do poriadku a ja možno budem iniciovať prieskum na Slovenskom pozemkovom fonde, aby sme takýmto spôsobom pozreli, ako stoja tieto veci.
A verím, že sa nedočkáme toho, čo sa mi stalo, keď sme prišli v roku 2010, resp. ´11, na Slovenský pozemkový fond a išli sme kontrolovať reštitučné nároky, to bol v živote prvý poslanecký prieskum nášho výboru, tiež bol pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde nám z dvanástich otázok odpovedali na tri, myslím, potom dodatočne na ďalšie a nám povedali, že evidenciu reštitúcií majú v školských zošitoch. Ja som sa hanbil ako, neviem povedať, čo. Keď toto mi povie Slovenský pozemkový fond, že nemá evidenciu reštitučných nárokov ujasnenú, čo máme, čo nemáme, tak ja som myslel, že sa mi sníva.
Tak dúfam, že takto to nebude pri týchto zmluvách a že povieme, že áno, Slovenský pozemkový fond si robí prácu tak, ako to má vo svojej preambule vzniku Slovenského pozemkového fondu, a bude ma to iba tešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže, zvyšní šiesti kolegovia, predkladám v poradí dnes už štvrtý môj návrh zákona, resp. pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý sa týka najmä nájmu poľnohospodárskej, poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho pozemku a lesných pozemkov. Chcem dať zadosť sľubu, ktorý sme si dali, keď tu ešte v minulom volebnom období, v skrátenom teda, boli aj pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Galbavý, ktorí na poslednej schôdzi vtedajšieho piateho volebného obdobia tento zákon predkladali. Samozrejme, nebol, nebola možnosť postúpiť ho do druhého čítania, pretože volebné obdobie končilo.
Takže pozdravujem ich a, tak ako sme si sľúbili, budem ho dávať, pretože je to problém, je to problém aj tejto vlády, aj budúcich vlád, ktoré tu prídu, pokiaľ by nebol prijatý, pretože znovu sa dostávame do konfliktu vlastník a užívateľ.
Čo vlastne sledujeme? Cieľom tohto návrhu je jednoznačne upraviť výmenu informácií a údajov medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní podpory v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby sa vylúčila voľná úvaha tejto agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukazovania vlastníckeho vzťahu, nájomného vzťahu alebo užívateľského vzťahu k pôde a v prípade nájomného vzťahu aj preukazovania úhrady nájomného zo strany nájomcu žiadateľa ako podmienok na získanie podpory poskytovanej touto agentúrou.
Znovu sa dostávame do pozície, že vlastnícke právo má navrch nad užívacím právom a užívateľ poľnohospodárskej pôdy, ktorý chce čerpať eurofondy, stačí mu, aby prišiel na Pôdohospodársku platobnú agentúru a deklaroval čestným prehlásením, ktoré pozemky užíva.
No nehnevajte sa, vážení, ale takáto deklarácia je u mňa o ničom, pretože je to ďalší možnože druh korupcie, akým spôsobom si môžem čerpať eurofondy. Nerád by som to rozmazával na európskej úrovni, mali by sme si to zjesť doma. Mali by sme si to doma utriasť, doma ošetriť. A tvrdím jedno a budem tvrdiť stále, od 24. júna 1991 žiadny iný ako vlastník nemôže užívať pôdu tohto vlastníka bez jeho súhlasu. A tu sa dostávame do situácií, že obyčajnou verifikáciou na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ktoré pozemky idú do eurofondov a možnosti čerpania, a čestným prehlásením, ktorý tento žiadateľ urobí, dostáva sa do pozície, tieto eurofondy môže čerpať. To je pre mňa neskutočné, je to anomália, ktorá nemá obdobu. A preto budem znovu tento zákon predkladať, pokiaľ nepríde, aby nie že iba na námatkové mohla Pôdohospodárska platobná agentúra žiadať, či je to vlastník alebo či je v nájomnom vzťahu ten žiadateľ a či má to vysporiadané, ale že aby to muselo byť podmienkou, ak nejaký žiadateľ vôbec uvažuje o čerpaní eurofondov.
Myslím si, že osemdesiaty deviaty je už za nami a za dvadsať rokov, nech mi nikto nehovorí, že užívateľ nemôže si nájsť vlastníka, pokiaľ neni sám on vlastník tejto pôdy, na ktorej gazduje a na ktorú sa pripravuje čerpať eurofondy.
Nebudeme si teraz hovoriť, ako to bolo za socializmu, prečo je takýto stav. Ale môžem povedať iba jedno, že je to v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva. Akým právom môže niekto na mojom majetku profitovať, ani sa ma neopýta a čerpe eurofondy? Pre mňa nepochopiteľné. Pokiaľ som menej inteligentný alebo mi to nedochádza, tak mi to vysvetlite, ja nie som v stave takýto stav pochopiť a proti takémuto stavu sa stále budem stavať na zadné a povedať, že urobme nápravu.
Takže týmto mojím pozmeňujúcim návrhom sa snažím dať zadosť tejto náprave a je to aj terajší problém, preto verím, že skrz poslaneckých klubov a kolegov v parlamente by tento návrh novely zákona mohol dostať podporu.
Ja viem, že prídu možnože pripomienky, neni to možné, je to veľká byrokracia, ale poviem iba jedno, keď sme dávali majetkové priznania a musíme ich dávať každý rok, že, ku svojemu majetku. Prídete na obec a dáte výpis z listov vlastníctva, ktoré máte nehnuteľnosti vo vlastníctve. Po roku prídete znova na obec a poviete, nič sa nedeje, ostáva mi to isté. Respektíve poviem, nadobudol som ďalší, nech sa páči list vlastníctva, alebo mal som, predal som, daroval som, mám úbytok, toto už mi nezapočítavajte, už nie som vlastníkom.
Tak si to predstavujem u PPH-áčky. Prišiel by tam žiadateľ a to by predložil pri tom svojom primárnom, prvom, prvej žiadosti o eurofondy. Pokiaľ by ste to tam založili, mali by evidenciu, áno, mám ho tu a každý rok už iba by deklaroval, či má prírastky, alebo úbytky. Je to neuskutočniteľné? Ja tvrdím, je to najspravodlivejšie, najčestnejšie postavenie sa ku majetku súkromného charakteru, ku majetku nehnuteľností našich občanov Slovenskej republiky.
Preto by som bol veľmi rád, keby sme takýmto spôsobom pristupovali reálne vo výkone aj legislatívy ku úcte k súkromnému vlastníctvu nehnuteľností, ako nám to deklaruje naša ústava a aj európske smernice a iné ustanovenia.
Preto, vážení kolegovia, by som vás chcel poprosiť o podporu tohto môjho predkladaného návrhu zákona, ktorý vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
To, že tam máme dodatok, že musia aj preukázať vyplatenie nájomného, keď neni vlastníkom a užíva a žiada o eurofondy, to je vecou polemiky a dohody. Keby to prešlo do druhého čítania, je tu priestor na to, aby sme mohli v pohode dať pozmeňujúce a upresniť to. Pokiaľ by to robilo katastrofálny stav, nech sa páči, áno, môžme to upraviť.
Ale nájomná zmluva alebo list vlastníctva musí byť predložený pri čerpaní eurofondov. Nehnevajte sa, musí byť. Ináč si nezaslúžime byť v Európskej únii. Potom poďme do nejakej inej, ale nie do Európskej únie, ktorá si vlastnícke právo váži a nám to už v mnohých prehratých súdoch v Štrasburgu na Európskom súde pre ľudské práva dokázala, ako my sa nevieme vysporiadať so súkromným vlastníctvom nehnuteľností a hlavne s jeho ocenením, kde kopu súdov prehrávame. Sa pýtam, prečo? Sme až takí slabí? Poslanci Národnej rady a poslankyne, je to na nás. Na nás, aby sme povedali, že vieme si vážiť nehnuteľnosť a súkromné vlastníctvo, ktoré ústava nám garantuje.
Takže, vážení, chcel by som vás poprosiť, aj tí, čo ma počúvate, možnože aj v médiách, poslanci alebo niekde v kanceláriách, aby ste zvážili, či chceme ísť zase v tejto krivde voči vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam, alebo sa postavíme čelom a dáme raz a navždy koniec takýmto pofidérnym čerpaniam eurofondov.
Ďakujem pekne a chcel by som poprosiť a požiadať o vašu podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážení prítomní, máme tam niekoho, máme tam na balkóne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 165 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov (tlač 633).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. augusta 2013 č. 605 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem pekne. Zareagujem na pani Vaľovú, ktorá medzitým odišla z tejto sály, kde nás je dva, štyri, šesť, sedem, deväť, ale možnože sa to ešte dozvie.
Pani kolegyňa Vaľová, pýtali ste sa ma, že prečo mediátor, prečo nie psychológ alebo sexuológ, a dokončila ste to vetičkou: "Asi tu nejde o manželov, ale o papier za 4,50."
No, nie je to tak. Mediátor preto, že je vyškolený na to, každopádne doplním, že si predstavujem a myslím si, že je tu potrebná aj, v našej spoločnosti je potrebná aj funkcia mediátora práve pre rodinné problémy. Takýto mediátor dokáže vysvetliť týmto dvom ľuďom, čo znamená uzmierenie sporu, pretože prichádzajú na rozvod práve preto, že sa sporia alebo rozišli sa v tom, ako spolu komunikujú, ako spolu nažívajú. Nehovorím tým, že by tam nemohol byť aj problém psychologický alebo sexuologický, samozrejme, že áno, ale u takéhoto stretnutia u mediátora sa práve aj takéto veci môžu odhaliť. Veď vieme, že niekedy tá komunikácia manželov je naozaj tak problematická, že možno skryté problémy sexuologické alebo psychologické budú zamlčiavané, lebo nedokázali ich spolu komunikovať. Takže ten mediátor, myslím si, že je veľmi dobrým začiatkom. Niekedy to môže uňho úspešne skončiť, ale on im aj môže odhaliť a ukázať, že potrebujú ešte ďalšiu pomoc.
Takže, pani Vaľová, neviem, či to bola miatne ironická otázka, ktorú ste mi položili, odpovedám takto, takže určite nejde len o ten papier.
Pán kolega Mikloško, k bodu 2 povedali ste, že "každý rozvod je predsa v rozpore so záujmami dieťaťa". No, zrejme ste skúsenejší ako ja, takisto som sa zaoberal aj s ľuďmi, ktorí sa z praxe tej životnej, teda ktorí sa rozvádzali alebo teda nachádzali v takýchto životných otrasoch, ale myslím si, že niekedy je to dobré, aby nastalo takéto niečo pre záujem dieťaťa, napr. ak je jeden z rodičov nejaký skutočne zlý tyran a to dieťa má utýrať a vychovať z neho sociálneho debila len preto, že naozaj je neschopný výchovy. A táto vec je zaznamenaná, sociálni pracovníci si to všimnú a dokážu pochopiť, alebo teda zhodnotia situáciu tak, že je určite lepšie pre to dieťa, že sa v dobrom a kvalitnom domove alebo v náhradnej rodinnej starostlivosti bude vyvíjať v hodnotného a rozvinutého občana, jedinca v našej spoločnosti. Potom si myslím, že je to preňho lepšia cesta.
Povedali ste tu príklad, že v tej štúdii je "vždy lepšie horšie manželstvo ako detský domov". No, možno pri nejakých špecifikách by tá veta mohla platiť, ale zase neberte ju ako okrídlenú všeobecnú frázu, že takto je to pre každé dieťa vždy lepšie. Nesúhlasím s tým. Jasné, že aj pre mňa to tak je, rozvod je v rozpore so záujmami dieťaťa, ale môžu byť prípady, kedy je to práve naopak.
Druhá vaša otázka, pán kolega, bola, myslím si, že ste len nezachytili, čo som tým presne myslel. "Čo im vari povie za 4,50, s tringeltom za 5." Pán kolega, toto je cena za prvé úvodné informačné stretnutie u mediátora, za ktoré zaplatia 4,50, čo sa mi zdá veľmi nízka, malá, dostupná cena, a tam im vysvetlí, na čo je mediácia, čo sa tým sleduje, ako prebieha, čo im to môže dať, čiže on im vysvetlí v tejto prvej, na prvom stretnutí iba, o čo ide. Tie ďalšie stretnutia sú hradené, zvyčajne, čo viem z praxe, keď on ich pozve do toho procesu, oni sa ho zúčastnia, takže čo viem, cena u takéhoto mediátora je asi 30 euro, čo je o polovicu menej a viac ako o polovicu menej, než keď sú pri rozvode s právnikom, ktorý si berie za hodinu právnej služby 60 až 100 euro.
Takže ja nehovorím o tom, že ten mediátor im poskytne mediátorské služby za 4,50. Ja hovorím, že cena toho informačného stretnutia, na čo to je vôbec dobré. Pretože myslím si, že mnoho ľudí ani nechápe, keď ich sudca pošle, že choďte k mediátorovi a žiadam od vás, aby ste ešte k tomu rozvodu predložili tento papier, to potvrdenie o účasti. Oni mnohí ani nechápu, na čo to je dobré. Preto je to prvé informačné stretnutie, aby im vysvetlil, na čo to je dobré.
Takže asi toľko moja reakcia. Ďakujem pekne.

Ešte nejaký čas, pán kolega. Pani predsedajúca, ďakujem za slovo.
Chcel by som len predniesť pár slov ku niektorým aspektom tohto návrhu zákona. Predovšetkým je to v záujme ochrany inštitútu rodiny a detí rodičov, ktorí sa chcú rozviesť. Myslím si, že v rodinných veciach by mala byť prioritná schopnosť manželov spoločne komunikovať a snažiť sa o zachovanie a udržanie rodiny, a preto mám predstavu, že zavedenie prvku mediácie v týchto veciach rozvodov, alebo v tejto veci a rozvodu k tomu môže výrazne prispieť.
Myslím si, že komunikácia medzi manželmi by pomocou nezúčastnenej osoby v podobe mediátora, ktorý by sa im snažil pomôcť a priblížiť ich jeden k druhému a obnoviť väzby medzi nimi, by sa dalo prispieť k zníženiu percenta rozvodovosti na Slovensku a dopomôcť k tomu, aby bol ten jedinečný zväzok manželstva ochránený čo najviac, proste, aby sme dosiahli udržanie manželského zväzku.
Takáto mediácia zachováva charakter dobrovoľnosti a umožňuje stranám v tom rozvodovom spore sa dohodnúť, či sa tam chcú zúčastniť, zavádza sa tam aj teda len podmienka účasti na informatívnom stretnutí u mediátora, ktorá nie je ťažko splniteľná. Celá vec nie je ani cenovo neprístupná, naopak, stanovený poplatok navrhujem vo výške 4,50 eura, čo sa mi zdá, že je suma, ktorá skutočne nekladie prekážku.
Podľa tohto návrhu zákona je potrebná účasť len na informatívnom stretnutí u mediátora, ktorá nemusí nutne predchádzať podaniu návrhu na rozvod manželstva. Tento návrh zákona zakotvuje aj právnu fikciu spočívajúcu v uskutočnení informatívneho stretnutia za účasti oboch manželov aj v tom prípade, že sa ho zúčastní len navrhovateľ.
Chcem tým len povedať, že nesnažím sa navrhovať alebo zaviesť nič, čo by naozaj bolo len akýmsi sťažovaním alebo kladením prekážok, naopak, snažím sa dosiahnuť len tú možnosť, aby obaja manželia v spore sa pokúsili využiť tú možnosť, pochopiť, čo im mediátor ponúka, a aby sa predovšetkým zúčastnili len tohto informatívneho stretnutia, kde by dostali poučenie, vysvetlenie a mohli by nahliadnuť na celú vec aj z iného uhlu pohľadu. Ak by stále pretrvávala alebo stále nástojil ktorýkoľvek z manželov na rozvode, samozrejme, stačí, že uvedie, že odmieta mediačný proces a ďalej bude posudzovať podmienky na rozvod alebo na uskutočnenie rozvodu sudca.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, snáď aj vážení hostia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladaný návrh zákona zdôrazňuje postavenie rodiny ako základnej jednotky našej spoločnosti a dáva rodine ďalšiu šancu pred jej niekedy predčasným a neuváženým koncom vo forme rozvodu.
Navrhujem zaviesť informatívne stretnutie u mediátora. Účelom tohto stretnutia u mediátora je snaha o znovuobnovenie spoločnej komunikácie medzi oboma manželmi, lebo práve obnovenie komunikácie môže manželstvo a rodinu ako takú zachrániť pred neuváženým rozvodom.
Ďakujem. Toľko môj predkladaný návrh.