Videokanál klubu

Pán poslanec Martvoň. Ja budem reagovať samozrejme na predrečníka pána Hlinu, ale tej žlče nebolo v príspevku pána Hlinu toľko, koľko vo vašom prejave. To ako naozaj je impozantné. A teda ja si dovolím mojou faktickou znova podčiarknuť, pán Hlina, to, čo som urobila aj písomne, keď som podporila váš pozmeňujúci návrh, pretože si rovnako ako vy myslím, že takéto čestné funkcie v pamäti hodných subjektoch by naozaj mali byť čestnými funkciami a nemali by byť spoplatňované a nie takou výškou, ako ste uviedli. Viem si predstaviť, že tieto prostriedky by sme vedeli už aj v rámci nákladov ÚPN využiť ďaleko prospešnejšie. Takže opäť jeden z vašich originálnych, ojedinelých návrhov, ktoré ja, tak ako aj predtým ani teraz, nemám problém podporiť.

Ďakujem pekne za slovo. Ako vášnivému cyklistovi a zároveň Bratislavčanovi mi nedá nevyjadriť sa k téme cyklodoprava alebo cyklisti a cestná premávka, najmä v mestách, pretože v našich mestách, a budem hovoriť za Bratislavu a mám také poznatky aj z rozhovorov s bývalými čelnými predstaviteľmi dopravy na magistráte, ktorí nás stále presviedčali, že bicykel nie je dopravný prostriedok, ale je to len nástroj na športovanie, že si máme vyviesť bicykel niekde do Malých Karpát na aute a tam ho môžme používať, ale aby sme zabudli na to, používať bicykel v meste. To sú ľudia, ktorí asi neboli v živote v Holandsku, v Dánsku a v iných krajinách, ktoré sú úplne zaplavené bicyklami. Ja viem, že tie prírodné, civilizačné, urbanistické a iné podmienky môžu byť iné v iných mestách, ako je Bratislava, ale aj tak sú tu obrovské rezervy. Chcem v tomto vyzdvihnúť nedávno prijatú stratégiu rozvoja cyklistickej dopravy. Vo všeličom sa sporíme s rezortom dopravy, ale toto je naozaj veľmi pozitívny počin, že sa podarilo túto národnú stratégiu prijať. Držím palce národnému cyklokoordinátori Petrovi Kľučkovi, aby sa mu podarilo tie zámery dostať aj do praxe.
A jedna praktická vec, nemám pozmeňovák, ale chcem sa aj pána ministra opýtať, keď som bol pred dvoma rokmi v Bruseli, tak som s potešením videl, ako veselo cyklisti chodia v protismere v jednosmerkách, a je to legálne. Som sa pýtal pána Kľučku, povedal, že je to údajne uzákonené aj u nás, ale chýba posledný krok, ako to často u nás býva, aby príslušný policajný orgán z dopravnej polície tam tú značku osadil, že ten bicykel tam môže, môže v tom protismere ísť. Myslím, že by to veľmi cyklistom uľahčilo život, keby sa táto možnosť legalizovala. Ďakujem.

Ďakujem, ja len veľmi krátko. Myslím, že s tými cyklistami je to taká, taká optika, lebo uhol pohľadu. No tí cyklisti sú proste najzraniteľnejší. Pri nejakom, nejakej drobnej kolízii možno stačí aj vzdušná turbulencia, nemusí to byť ani konkrétny fyzický dotyk, ten cyklista môže dopadnúť veľmi zle. Samozrejme, som za to, aby aj cyklisti dodržiavali jednak aj predpisy a jednak aj aby boli ohľaduplní. Samozrejme, to je o ľuďoch z jednej, aj z druhej strany, ale vieme, že zákon je na to, aby chránil slabších, zraniteľnejších ale zároveň, samozrejme, aby umožňoval aj určitú plynulosť. Opakujem znova, je to, myslím si, že návrh do diskusie, ten pozmeňujúci návrh, aby som o tom mohli uvažovať.
A tie cyklistické chodníčky spomínané, no bolo by fajn, bol by som veľmi rád, keby moje deti mohli z toho nášho Marčeka do Žiliny ísť po cyklotrase. Bohužiaľ, nie je tam z rôznych dôvodov. Nemyslím si, že je to nejakou zlou vôľou alebo neochotou, proste taká je realita momentálne. Snáď sa to časovo bude vylepšovať. Ale do tej doby, keď to bude, samozrejme, že budú tie cyklotrasy, tak by možno stálo za zváženie tento návrh podporiť. Ďakujem.

Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia, kolegyne, ja budem len krátko reagovať. Mne sa páči na tomto zákone a aj prednesených pozmeňujúcich návrhoch, okrem tých technických vecí, ktoré tu boli prebraté vo faktických poznámkach, taký ten posun v mentalite v tom slova zmysle, že doprava nie je nejaký luxus alebo niečo takéto nadštandardného, ale že je to každodenná potreba, výrazne ovplyvňuje naše aj pracovné možnosti aj možnosti ďalšieho trávenia času, trávenia času s rodinou. Ja uvediem len taký príklad s tými cyklistami. Bývam neďaleko od Žiliny v takej malej obci, deväť kilometrov do centra a moje staršie deti sa viackrát pýtali, že či môžu ísť bicyklom do školy. Som veľmi naklonený tomu, aby sa bicyklovali, ale naozaj zatiaľ ešte moje otcovské srdce im nedokázalo povedať, zbaviť sa tej obavy, že radšej nie, lebo viem, ako tam chodia autá okolo a tá krajnica je naozaj úzka. Takže toto je konkrétny príklad, kde naozaj je dobré, aby sme posúvali tú mentalitu v tom myslení, aké je na Slovensku. Mnohokrát tá cestná sieť, aj spôsoby dopravy boli kreované úplne v iných podmienkach a posunulo sa to.
Tiež, ak hovoríme o tých taxíkoch, bol som teraz dvakrát po sebe v Londýne a naozaj teda autobusy, dabldekre a čierne taxíky tie klasické za sebou. Čiže ak by to pomohlo v plynulosti doprave, najmä teda hovoríme asi o Bratislave, tak si myslím, že by to bolo dobré.
Tiež vítam návrh pána poslanca Suska o tom upresnení s tými taxíkmi. Tiež si myslím, že dôležitý je technický stav a bolo by dobré, aby naozaj aj v spojení s tým návrhom, ktorý dáva pán poslanec Droba, sa tá doprava taxíkmi stala takou normálnou dostupnou a lepšou, lepšou formou dopravy do práce alebo na nejaké iné miesta, kde sa človek potrebuje dostať nejak plynulo rýchlo. Tiež by možno o čosi klesla aj tá prehustenosť dopravnej premávky.
K samotnému zákonu. Myslím si, že je dobré, ak postupujeme v tom trende, ktorý je viditeľný aj vo svete v iných krajinách. Ja mám napríklad skúsenosti z Nemecka, kde tie úkony evidencie a ďalšie byrokratické úkony sa zjednodušujú, aby naozaj kúpiť a prihlásiť auto nemuselo byť na pomaly na týždeň dovolenky, ale aby to bola vec, ktorá je úplne normálna, samozrejmá a maximálne zjednodušená. Takže ja budem svojim kolegom v našom poslaneckom klube odporúčať, aby tento zákon, aj tieto pozmeňujúce návrhy podporili. Samozrejme dá sa debatovať, neviem či bolo navrhnuté, nedával som pozor, že či bolo navrhnuté, aby sa hlasovalo o tých pozmeňujúcich návrhoch, vlastne oni boli štyri, samostatne, čo dával pán poslanec Droba, tak. Čiže možno u niektorých sa dá debatovať, ale je to určite otváranie otázky, či je to dobrý smer uvažovania alebo nie. Takže odporučím, už asi každý zvážime, aké máme aj osobné skúsenosti. Takže ďakujem za dobre odvedenú prácu, zatiaľ prajem príjemné popoludnie.

Ďakujem pekne. Kolega Hlina vie vždy vystihnúť podstatu vecí, aj keď sa to niektorí snažia zabaliť do toho, že nemá patričné vzdelanie. Ako, keď viem, že nejaká zmluva má postihnúť aj tých, ktorí s tým nesúhlasia, tak asi to nebude dobré riešenie a darmo bude na to potrebovať vysokú školu. Ja mám skoro dve a tiež nie do všetkého úplne vidím, ale základné veci, (Reakcia z pléna.) základné veci viem. To nie je do smiechu, ako čo, že si niekto robí vzdelanie, či? Poslanci SMER-u sa môžu teraz rehotať, možno sami na sebe, že nič nedosiahli v živote. V každom prípade Lojzo, to je to, čo si ty vystihol. Vládnej strane a poslancom 83 Kolesíkom chýba miera. Oni skrátka nemajú mieru a nevedia, dokedy môžu až a ja som už viackrát povedal, že ono bič na niekoho môže fungovať, ale len dočasu. A na niekoho vôbec nefunguje. Pretože naozaj treba vytvoriť radšej prostredie na to, aby tieto veci lepšie fungovali. V každom prípade sú na Slovensku firmy, ktoré vôbec nepotrebujú mať nejaké kolektívne zmluvy podpísané, nepotrebujú mať odbory, pretože fungujú špičkovo a majú dokonca vyššie vymoženosti, ako hociktorí zamestnanci v iných firmách, ale týmto zákonom ideme postihnúť aj ich, čo je dosť paradoxné a zvláštne. V každom prípade, táto sociálna vláda chce byť naozaj sociálna, ale má jeden problém. Nevie si na tieto sociálne veci zarobiť. Žiaľ, ona práve a podnikatelia sú tí, ktorí tuná donášajú tie peniaze, pretože tí zamestnávajú ľudí, tí im dávajú prácu, tí potom odvádzajú dane tomuto štátu a samozrejme aj potom z toho, čo vyrobia. Čiže aj ten podnikateľ. Ale keď ich budeme vyháňať a budeme im strpčovať prostredie, tak naozaj si povedia, že to tu zbalia a nebudú produkovať naozaj nič a potom o tie pracovné miesta prídeme a aj potom o tie príjmy do štátneho rozpočtu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Brocka, vy ste presne hovorili o tom, že mali by sme teda chrániť tých najslabších, ale nemôžme ich chrániť tým, že zvýhodníme tých, ktorí sú najsilnejší a to je presne tie odborové organizácie, ktoré by mali akože zastrešovať celý daný rezort, celé dané odvetvie. Oni si vyjednajú nejaké podmienky a vôbec sa nepýtajú tých dole. Nie, lebo oni sú tí predáci, tí, ktorí majú tú moc, ktorí vyjednajú podmienky a možno úplne iné, pretože každý podnik má svoje špecifiká a má svoje postavenie a má svoje muchy, tak vyjednajú podmienky, ktoré pre tých malých, žiaľ, budú zlé. A to sa mi nezdá ako pomoc tým najslabším, no ale niektorí to tu stále nechcú pochopiť. Tak, ako tuná niekto hovoril na váš príspevok, že neviete, ako sa pomáha súkromným podnikateľom, že majú toľkú moc a toľké, toľké možnosti. Áno majú ešte jednu možnosť, že keď im bude štát klásť polená pod nohy, tak jednoducho si povedia, tak to tu zabalím a idem niekde inde. To znamená, že prepustí všetkých zamestnancov, ktorých doteraz zamestnával a vytváral aspoň tie pracovné miesta a to už len potom bude krásne opatrenie. A toto niektorým tým asi politologickým teoretikom nedochádza, že treba vytvoriť také podmienky aby sme naozaj tú prácu vytvárali a nie ju posielali niekam preč. Žiaľ, toto je práve filozofia vládnej strany, ktorá na pod rúškom pomoci, žiaľ, to prostredie tak deformuje, že zamestnávatelia prestávajú mať chuť zamestnávať a to je práve výsledok aj toho, že tuná máme zvýšenú nezamestnanosť, ktorá sa, žiaľ, stále a stále pri týchto opatreniach neznižuje.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyňa Erika, ja som rád, že si podala tento pozmeňovací návrh, pretože na rozdiel od niektorého predrečníka, ktorý zrejme buď nepočúval, alebo neviem, čo robil, keď neregistroval ten pozmeňovací návrh. Tu sa obhajujú práveže tí menší podnikatelia, žiadni veľkí podnikatelia. Nikto neupiera právo v rámci kolektívneho vyjednávania postaviť podmienky tak naozaj, aby aj zamestnanci boli istým spôsobom chránení, ale zase aby menšie odborové združenia neblokovali povedzme tých iných, ktorí môžu vyjednať práve tie podmienky. Takže nechápem, o čom niektorí tuná točia, zrejme sú naozaj buď hluchí alebo nevedomí v tejto oblasti.
Takže ja podporujem aj tento pozmeňovací návrh, ktorý práve chráni tých menších podnikateľov, ktorí majú do 50 zamestnancov a to číslo naozaj, aby sa upravilo aj podľa tej smernice Rady Európy, ktorá tiež hovorí o čísle 50, aj čo sa týka podnikov, aj čo sa týka kolektívnych zmlúv. Takže nevidím v tom žiadny problém a ja tento pozmeňovací návrh naopak podporujem a neprotirečím si, ako niekto. Samozrejme, súhlasím s tým, že štát má vytvárať dobré podmienky na to, aby sa tu podnikalo dobre, ale zároveň aj, aby zamestnanci mali dobré podmienky, ale to sa tu, žiaľ, nevytvára, pretože sa tu vytvára tlak zo strany štátu neprimeraný na to, aby vytváral podmienky zase na dobré podnikanie.

Ďakujem pekne za slovo. Dovolil by som si vás pozvať, ctené kolegyne, ctení kolegovia, na už XII. ročník Dni vidieka v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý organizuje Vidiecky parlament na Slovensku a v spolupráci s našim výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a za asistencie Kancelárie Národnej rady. A teraz to podstatné. Slávnostné otvorenie tohto podujatia sa uskutoční vo výstavných priestoroch Národnej rady na Západnej terase v pondelok, tento najbližší pondelok o 12.00 hodine. Tí a tie, ktoré ste boli na vlaňajšom podobnom podujatí, asi mi dáte za pravdu, že to stojí za to. Ďakujem, teším sa na stretnutie.

Ďakujem pekne. Martin, vieš, že som podpísal aj ja tento pozmeňujúci návrh. Bol som prekvapený, že takto vlastne to je, lebo otvorene, pán minister, nesledujem až tak veľmi vaše zákony, musím sa priznať. Takže, myslím, Martin, že má to svoje ratio a keď si povedal, že pozemkové úpravy, no, vážení, vyzerá, že momentálne je situácia v našom štáte taká, že skôr averzia proti pozemkovým úpravám. Takže my sa možnože toho, neviem, či sa ja vôbec dožijem, aby územie bolo Slovenska scelené.
Zase na druhej strane, keď to scelíme, tak by som povedal, 3 ha samozrejme, to už je nejaká rozloha, z ktorej sa dá teda niečo vyťažiť. Na druhej strane to, že to scelené neni, ako to bolo minule spomínané pánom ministrom Jahnátkom, vlastne vylučuje možnosť skúpenia týchto pozemkov zahraničnými investormi alebo inými fyzickými osobami. Takže je to trošku také ako na hrane, že na jednej strane chceme to sceliť, na druhej strane nechceme, aby nám tu nejaký zahraničný investor, resp. fyzické osoby od budúceho roku, aby sme neboli v nájme vo vlastnom. Ale myslím, že má to svoje ratio a budem rád, keď bude prijatý. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja takisto tento zákon podporím. Podporili sme ho aj s členmi klubu OĽaNO aj v prvom čítaní, avšak priznám sa, že úplne v prvom momente, keď som si prečítala návrh zákona, ešte keď bol v prvom čítaní, som bola taká prekvapená z neho. Mne totižto nešlo do hlavy, ako vôbec niektorí lekári môžu takéto veci robiť. Pokiaľ ja mám skúsenosti z mne blízkemu okoliu, nezažila som takýto problém, že by, že by mali len, čo ja viem, v raňajších hodinách len tieto platené, platené, platených pacientov. Mne sa zdá absolútne scestné, keď lekár nedá, nenapíše na svoju ambulanciu oznam, že odvtedy dovtedy mám prednostných pacientov a zdá sa mi úplne až smutné, že musíme takýto zákon zavádzať, keď hovoríte, že toto ozaj problém je. Bola som z toho prekvapená, že by som, keď hovoríte aj vy, pán poslanec Novotný, že je to problém, chcela by som sa vás opýtať, že či viac sú to všeobecní lekári alebo špecialisti, či je to naprieč spektrom, lebo ja som takúto skúsenosť, priznám sa, nemala, hej, ale s tým, že sú preplnené ambulancie lekárov, že prídu tam ráno pacienti o šiestej, musia si zobrať nejaké lístočky, na rad prídu o jedenástej a sú povinní tam sedieť, toto mi príde ako úplne smutné. Nečudujem sa tým pacientom, že sú potom z toho deprimovaní, majú nedôveru k lekárom, plačú nad žalostným stavom zdravotníctva, keď takýmto spôsobom je to organizované.
Ja si myslím, že v súčasnosti lekár by mal byť aj dobrý manažérom a sám, bez toho, aby mu to nejaký zákon kázal, by si mal vedieť upraviť tie ordinačné hodiny tak, aby tí pacienti v tej čakárni boli, boli spokojní, aby tam nemuseli čakať tri hodiny, ale ten systém sa dá veľmi ľahko nájsť, si myslím, aj bez toho, aby sme to upravovali v zákone. Obavám sa, že opäť sa zamotáme, prídu nejaké realizačné problémy aj s týmto možno návrhom zákona, zase to budeme nejakým spôsobom meniť, ešte viac sa bude komplikovať ten zákon, čiže skôr apelujem na to, aby sme možno nejako vplývali možno na tých lekárov, alebo nejakým iným spôsobom. Nie, nezdá sa mi celkom vhodné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)