Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí občania, v rozprave v prvom čítaní nás vystúpilo dosť a, samozrejme, poukázali sme na ten jeden účelový neduh, ktorý cez tento zákon sa dostal až do Národnej rady. Pán minister to na začiatku síce povedal, že toto tam nebude, ale nejako to zaniklo v tom ostatnom virvare. V každom prípade prešlo to cez vládu a prišlo to až do Národnej rady v tom znení, v akom to bolo predložené.
To, že išlo o účelové nasmerovanie finančných peňazí pre isté skupiny, je nám všetkým jasné. A niekto si myslel, že to prejde možno nejakým záhadným spôsobom. Neprešlo to, takže niekto prišiel o kšeft. Ale však oni si to zase urobia niekde inde.
V každom prípade podpora cestovného ruchu je veľmi dôležitá, pretože v rámci cestovného ruchu v iných krajinách zaznamenávajú neskutočný prílev financií a, samozrejme, tým a druhotne aj zamestnanosť. U nás sa to však robí trochu zvláštnym spôsobom. Podporovať cestovný ruch môžeme teda priamo, tak ako povedzme sú dotácie pre organizácie cestovného ruchu alebo nepriamym spôsobom, a to je vytváraním prostredia preto, aby sa cestovný ruch v našej krajine rozvíjal ľahšie, rýchlejšie, aby tam bolo potrebných menej byrokratických postupov a podobne.
Už bolo viackrát povedané, teda že priama podpora cestovného ruchu je u nás akýmsi klientelistickým bonbónikom pre niekoho. Nie vždy, ale, samozrejme, v mnohých prípadoch je to tak. Keď si pozrieme rozloženie oblastných organizácií cestovného ruchu, tak myslím si, že je to tam aj viditeľné. Tak ako bolo povedané, menšie obce, ktoré sa spájajú, naozaj a nemajú ani v rozpočtoch toľko financií, ktoré by mohli do toho, do tých spoločných organizácií dať, aby potom dostali niečo navyše a z toho potom mohli robiť propagáciu svojho regiónu, pripravovať nejaké možnosti pre trebárs podnikateľov a podobne, prípadne zakladať svoje vlastné subjekty, ktoré by mohli v rámci cestovného ruchu priťahovať turistov do ich regiónu.
Ale potom sú, samozrejme, organizácie cestovného ruchu, ktoré majú za sebou veľmi silný aparát, veľmi silné finančné zázemie, no a potom títo môžu, samozrejme, nainvestovať a potom dostanú niekoľkonásobne, to, samozrejme, podľa podmienok, tak ako sú stanovené v rámci zákona. Tak už tuná je disparita medzi jednotlivými organizáciami, pretože niekto si to dovoliť môže a niekto dáva len z toho, čo môže. Takže to sú, to sú rozdiely. Toto už je prvá taká neprávosť.
Za druhé. Ja som hovoril, že cestovný ruch treba podporovať možno trošku iným spôsobom a v prvom rade ukazovať našu krajinu, taká, aká je, aké má možnosti, a naozaj, že tých možností tuná je neskutočne veľa, pretože máme naozaj bohaté prírodné krásy, máme tuná nevídané kúpele na Slovensku, toľko, koľko možno v iných krajinách na počet obyvateľov ani neexistuje. A máme tuná ďalšie danosti. Máme tuná tradičnú ľudovú kultúru, ktorou sa môžeme prezentovať a ktorou keď sa prezentujeme v zahraničí, vždycky boduje. A to je veľmi zaujímavé, pretože naša tradičná ľudová kultúra, darmo niekto tam krúti hlavami, že nie, ja som to zažil a zažil som to niekoľko desiatok krát v zahraničí, že naša tradičná ľudová kultúra vždy zabodovala, pretože ju máme trošku inú oproti ostatným. Takže naozaj máme čo ponúknuť, len to treba ukázať v tom zahraničí. Nie je to len to, že máme tuná nejaké tanečky a že ideme sa ukazovať. Čo chcete ponúknuť také, čo v iných krajinách nie je? Džez je všade, rock je všade, hip-hop je všade a podobné žánre, ktoré sú všade na svete. Tuná ťažko niekde budeme ponúkať, keď niekde majú svoju domovskú krajinu a tam sa ňou môžu pochváliť.
My môžeme ukázať to, čo tuná máme, to, čo inde nemajú, a popritom sa môžu zabaviť aj povedzme štandardným štýlom, na ktorý sú zvyknutí vo svojej krajine. Takže čo sa týka tej nepriamej podpory cestovného ruchu, myslím si, že dôležité je, aby sme mali v prvom rade čo ukázať v tom zahraničí a čím sa prezentovať - a hovoril som to už viackrát -, treba nám v prvom rade obnoviť naše kultúrne pamiatky. V Čechách to urobili hneď na začiatku a teraz sa tým môžu chváliť. Rozrastá sa im to, chodia tam tí turisti, chodia tam tí návštevníci. Ja sám som tam bol navštíviť pár miest a naozaj veľmi pekných.
Spravili to na začiatku, nerozkradli, nevytunelovali, obnovili ich a teraz majú na čom stavať. U nás, žiaľ, tie kultúrne pamiatky chátrajú a chátrajú a chátrajú, a keď nám odídu, tak potom ich už nikto nepostaví, nikto do toho nebude investovať. Investovať možno treba do tej obnovy a potom sa máme naozaj čím chváliť. Takže prvá možnosť, ako podporiť cestovný ruch, je obnova pamiatok, pretože už som to hovoril tiež v predchádzajúcich mojich vstupoch, ak obnovíme kultúrne pamiatky, do regiónov, kde sú tieto kultúrne pamiatky, bude chodiť viac turistov, na to nadväzujúce služby, ubytovanie, stravovanie, doprava a tak ďalej a už sa tu rozbieha región ako taký a jeho trvalá udržateľnosť.
Nastáva regionálny rozvoj v oblasti cestovného ruchu. Pretože toto je to, čo máme, to, čo môžeme ponúknuť. Na to netreba veľa investícií, len zrekonštruovať alebo obnoviť kultúrne pamiatky.
Ďalšia pomoc cestovného ruchu môže byť v oblasti podpory malého a stredného podnikania. Ak vytvárame také zlé podmienky pre malých a stredných podnikateľov, že sa im vôbec neoplatí otvárať vôbec nejakú firmu na to, aby umožňovala turistom, aby z nej mohli alebo teda na jej produktoch mohli fungovať, tak potom je to o ničom. Potom sa tam tí turisti ani nevrátia, aj keď prídu, nebudú mať služby, odídu preč, pretože ten byrokratický aparát je v súčasnosti naozaj taký, že neumožňuje tým mladým ľuďom, ktorí by možno aj chceli, ale možno nemajú na to ten základný kapitál, možno majú dobré myšlienky, dobré nápady aj dobré skúsenosti, možno boli predtým v zahraničí, možno si to vyskúšali, ale nemajú finančné prostriedky na to, aby založili takýto podnik alebo takúto firmu a potom ponúkali služby v cestovnom ruchu. To je priama podpora, teda finančná, aby mohli založiť, no a potom, samozrejme, zjednodušiť procesy v rámci byrokracie, aby sa im nehádzali polená pod nohy, ale, naopak, umožnilo sa im jednoduchšie podnikať v tejto sfére.
Takže to je ďalšia možná podpora, nepriama podpora cestovného ruchu. Takže to je sústava, sústava takých aktivít, ktoré by mali viesť k tomu, aby sa u nás cestovnému ruchu darilo. Čiže to nie je len tá priama podpora, ako sme videli účelové dotácie pre niekoho, to je suma opatrení, ktoré by mali viesť k tomu, aby sa cestovnému ruchu u nás darilo. A, samozrejme, tá priama podpora, ako som už spomínal, je prezentácia Slovenska v zahraničí. My potrebujeme našu krajinu prezentovať. Posledný taký počin Slovenskej agentúry pre cestovný ruch bola reklama na Eurosporte v dobrých časoch, to si myslím, že toto bol dobrý počin. A na tom naozaj netreba šetriť, samozrejme, účelne, nieže sa spraví zase niečo, niekto zhrabne veľa peňazí do vrecka, aj keď sa spraví trebárs teda dobrý ten videoklip, ktorý potom ide, ale je to predražené a podobne. Čiže prvá možnosť je prezentovať nás takýmto spôsobom, čiže dať priamu reklamu do médií.
No a potom druhá možnosť je zúčastňovať sa veľtrhov cestovného ruchu. Zažil som ich tiež niekoľko, pretože som chodil účinkovať a vystupovať v kroji s nástrojmi, chodil som reprezentovať regióny a boli to naozaj dobré akcie. Tam sa dá cestovným kanceláriám, turistom, ľuďom ponúknuť naozaj veľa materiálu a oni si z toho potom môžu vybrať, ale treba tam byť. Posledná skúsenosť prezentácie Slovenska v Nemecku bola biedna. České firmy, teraz to nesúvisí s cestovným ruchom, to je trošku z inej oblasti, to bolo skôr v rámci hospodárstva, ale Slovensko tam zastúpenie nemalo. A pritom máme firmy, ktoré sa môžu prezentovať, ale Slovensko tam zastúpenie nemalo. Naozaj toto sú možnosti, ktoré treba využiť, a ísť sa prezentovať na takéto akcie.
Čiže ešte raz. Videoklipy o našej krajine do médií, celosvetovo sledovaných alebo povedzme európskych, to nám stačí zatiaľ a potom druhá prezentácia na veľtrhoch cestovného ruchu. A spraviť naozaj peknú prezentáciu, zažil som totižto aj prezentáciu Slovenska, že prišla firma, zobrala za to prachy a z veľkého, za veľa peňazí málo muziky. Podobnú prezentáciu som zažil naposledy na Expo 2010 tuším v Šanghaji, kde som takisto bol osobne. A predstavte si, agentúra, ktorá to dostala, samozrejme, to nesúvisí s ministerstvom dopravy, ale s ministerstvom hospodárstva, pretože to to malo pod palcom, agentúra, ktorá dostala túto zákazku, vyžmýkala tak účinkujúcich, ktorí tam boli účinkovať, že tí boli účinkovať len za diéty. Žiadny honorár. Úbohé a chabé! Ale nikto to neriešil. Ja som povedal, že sa im na to vykašlem, ale môj kolega, s ktorým som tam bol, s ktorým sme zohratí, je odtiaľto z Bratislavy, povedal, že ale veď to už nejak prežijeme, tak poď, pôjdeme sa pozrieť do Šanghaja. Áno, väčšina sa spolieha na to. Veď tam si v živote nebol, poď sa tam pozrieť, je to krásne. Ja som teda už ten svet pochodil, takže mne na tom nejak extra nezáležalo, ale je to hnusný spôsob, akým sa agentúra postavila k účinkujúcim. Pozor, nie ku všetkým, selektívne. Zrejme dostali príkaz, týmto dajme, lebo niekto letel British Airwaysom a niekto letel Aeroflotom. Už len táto jediná taká zvláštnosť. Takže aj potom, keď sa prezentovali, niekto stačilo, že sa tam pretrčil hodinu-dve a niekto tam si musel odmakať od rána do večera svoje. Takže toto sú tie zase drobnosti, ktoré možno nikto ani nevidí, že sa dá, zadá robota, ktorá by mala mať dobrý cieľ, mali byť účelne vynaložené finančné prostriedky, ale nie sú. Lebo opäť môžu to byť tendenčne pre niekoho účelovo zadané a ešte sa prípadne z toho niečo vráti naspäť. Žiaľ, to je ten klientelizmus, o ktorom stále hovoríme a niektorí si to stále nedajú vytĺcť z hlavy. Takže treba zlepšiť tieto veci, nepôsobiť klientelisticky, nepôsobiť korupčne a potom aj tá propagácia alebo podpora cestovného ruchu bude na adekvátnej úrovni. Takže som za to, aby sme podporovali cestovný ruch, ale hovorím, treba to podporovať komplexne, nielen jednostranne, účelovo, ale naozaj plošne pre všetkých, aby všetci mali rovnaké možnosti za rovnakých podmienok, a nielen tí, ktorí na to majú, tak budú mať ešte viacej. A tí, ktorí sa zbierajú omrvinkami, tak aj omrvinky dostanú. Ďakujem pekne.
