Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za dôsledné dodržanie rokovacieho poriadku, takže, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem dlhý, ale budem sa venovať môjmu predrečníkovi skoršiemu, kolegovi Mičovskému, konkrétne jeho bodu, v ktorom hovorí o tých zoznamoch, pozemkoch, ktoré chceme zamieňať, respektíve ktoré budú ponúkané do zámeny tak, aby to bolo chápané jasne.
Mnohí, keď sa povie reštitúcia, tak majú v tom taký chaos menší, každý sme, samozrejme, v niečom doma, takže ja si veľmi rád dám poradiť od kolegýň, ktoré sú ja neviem zdravotníčky alebo sú starostky, alebo kolegov starostov, aby ma poučili v ich oblasti, tak dovoľte trošku aj túto oblasť vám pri tomto zákone ozrejmiť, aby to bolo raz a navždy povedané, čo to znamená. To znamená jedno, ľudom štát priznal krivdu. Ešte raz opakujem, ľuďom náš štát po roku 1990 priznal krivdu s tým, že ju chce odčiniť. To nie sú žiadne developerské skupiny, to nie sú žiadni biznismeni, ktorí prišli za euro a za korunu k majetku, to sú normálni reštituenti socialistickej epochy nášho štátu, ktorým štát, chvalabohu, ešte vtedy federatívny, povedal: „Máte nárok na náhradu.“ Tak preto bol by som veľmi rád, keby sa ich reštitučné nároky po tých dvadsiatich rokoch konečne ukončili. A preto nemôže dostať prednosť zámena týkajúca sa ochrany prírody pred zámenou pozemku v reštitúciách, lebo Slovenský pozemkový fond bol v prvom rade vytvorený preto, aby spravoval štátnu pôdu, pôdu neznámych vlastníkov a riešil tieto reštitučné náhrady.
Reštitúcie bolo možné uplatniť dvakrát v našej republike, v roku 1991 zákonom č. 229/1991 Zb. (teda fyzické osoby do roku 1992, právnické do roku 1993 a doklady do roku 1995) a v roku 2003 zákonom č. 503/2003 Z. z., do roku 2004 ste si mohli uplatniť tak isto nárok druhýkrát reštitučný. To znamená, vlastníctvo vám prechádza zo štátu na vás. Keď vašim predkom alebo aj vám, keď ste ešte žijúci, toto vlastníctvo bolo, nie užívacie právo, ale vlastnícke právo, zabraté. To znamená, pri zákone č. 229/1991 Zb., prvom, sa hovorilo o vydaní nehnuteľnosti, to znamená vrátenie vlastníckeho práva vydaním, to znamená nie fyzicky, ale vydaním, tak sa to definovalo. A pri druhom zákone je to priznanie vlastníckeho práva (teda zákon č. 503/2003 Z. z.), aby to bolo jasné.
A teraz jedným úradom, na ktorom sa to malo uplatniť, je pozemkový úrad. To znamená, ten rozhoduje a až keď ten rozhodne, že daný pozemok sa vydať nedá, lebo sú tam zákonné prekážky, lebo pozemky sa môžu vydávať iba tie, ktoré slúžia na poľnohospodársku a lesnú činnosť. Takto bol stavaný zákon. To znamená, keď nemožno vydať tieto pozemky z týchto objektívnych, zákonom stanovených dôvodov, tak nastupuje Slovenský pozemkový fond ako náhrada pre týchto ľudí, a to či už finančná alebo v pozemkoch. A práve my hovoríme o tom, že tie pozemky, ktoré budú ponúkané do hry aj pri týchto náhradách, pri zákone o ochrane prírody, samozrejme, majú svoje miesto v nejakej tej korelácii náhrad, ktorými tu, myslím, naša republika chce tých ľudí odčiniť. Tak myslím si, že tie nároky sú ešte na Slovenskom pozemkovom fonde tie, ktoré sa týkajú náhrad konkrétnych pozemkov, o ktorých je už rozhodnuté vo veci, už na pozemkových úradoch je to ukončené, v tých prípadoch, ktoré má pozemkový fond u seba. Myslím, že je to okolo 16 tisíc prípadov. Samozrejme, má teraz právo a prednosť pred tými, keby sa tak zamieňalo. Ale ešte aj na pozemkových úradoch nemáme rozhodnutie vo veci. To znamená, že ešte z tej štátnej pôdy, ktorú má štát, poľnohospodárskej, Slovenský pozemkový fond, a lesnej, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ako lesná organizácia, ešte z týchto pozemkov štátnych môže rozhodnutiami pozemkových úradov byť zo štátu de iure a de facto ten istý pozemok vrátený im do vlastníctva. To znamená, sa ešte bude scvrkávať ten objem štátnych pozemkov. Ešte raz, bude sa scvrkávať objem štátnych pozemkov, ktorým môžem disponovať. Aby to bolo jasné, myslím, že hovorím po lopate.
A v súčasnosti spomeniem iba námatkovo, som si pozrel niektoré pozemkové úrady, taký napríklad Liptovský Mikuláš, 742 žiadostí podľa starého zákona č. 229/1991 Zb., 7 čiastočne neukončených, všetko ukončené, chvalabohu, podľa zákona č. 503/2003 Z. z. 507 uplatnených, 9 neukončených, super. My tak nestojíme, že je 100 % neukončených. Je tam určité percento, ktoré ešte treba dohrať, ale tak, aby sme neurobili chybu, že pozemkový úrad sa nevyjadrí k týmto zámenám, lebo ho orgán, ktorý bude tieto zámeny navrhovať (no naše ministerstvo životného prostredia), nevyzve, aby povedal, či tam nemá uplatnený reštitučný nárok. Niektoré nároky sú uplatnené tak, že som si napísal, že nárokujem si celý majetok v okrese Žilina, ešte raz opakujem, že nárokujem si na celý svoj reštitučný majetok v okrese Žilina. Správa katastra dodnes nebola v stave, teraz hovorím príklady, dať identifikáciu. Tým pádom je to živý spis. To je živý spis pre pozemkový úrad. Hovoríme tomu, aby tie zámeny pozemkov, ktoré majú byť vypracované, (ten zoznam) neboli brané z tohto portfólia, ktoré sa ešte bude môcť vracať tým pôvodným vlastníkom, lebo ten vlastník nás inak bude žalovať. Ten vlastník nás bude žalovať, že orgán, ktorý mal rozhodnúť už za 20 rokov, od roku 1994, nerozhodol, a my sme mu dali zámenou v rámci zákona o ochrane prírody tento pozemok, ktorý jemu pozemkový úrad prizná, lebo to má prednosť.
Na to chcem, pán minister, upozorniť, aby to bolo jasné, lebo tu sa bijú dva rezorty a ja by som nebol rád, keby sme sa bili. Proste máme vychádzať v ústrety navzájom, to znamená, máme to nejako skoordinovať. Tak preto dopĺňam vysvetlenie k tomu, čo pán kolega tu dával, aby tam bolo jasné, že prednosť budú mať tie reštitúcie záhradkárske, prípadne je tam ešte aj stoosemdesiatka, zákon, ktorý hovorí o tých disponovaných tých majetkoch. Myslím, že už viacej tam toho nie je, to je tam tá päťstotrojka ešte.
Takže, vážení, to je na upresnenie s tým, že tých reštitúcií nie je veľa a môžem povedať, že pozemkové úrady si svoju prácu aj pri tejto pozemkovej reforme štátnej správy ESO naďalej plnia, myslím, že to je dvestodvadsaťdeviatka, ten pôvodný zákon, tam to je na nejakých možnože 95 % ukončených, tam to je, myslím, dosť dobré, ale hovorím o tej päťstotrojke, tam toho ešte bude dosť veľa, takže veľmi žiadam tých, ktorí budú ten zoznam vypracovávať, aby tam mali vyjadrenie pozemkového úradu, lebo to bude po okresoch, ako ste, pán minister, priznali to, že sme dali tú reštitučnú náhradu, tak ako to bolo pri reštitučných zákonoch, že je prvé to isté katastrálne územie, potom susedné a potom okres, tak ako to bolo, ste to prebrali, dobre, ja to beriem, samozrejme, že by sa neopakoval Slavkov, takže aby tam to vyjadrenie pozemkového úradu bolo. A keď tam ešte nie je zidentifikované, tak, samozrejme, nemôžu to tam vracať, lebo, hovorím, inak budú zase žaloby. A tomu by som bol nerád, aby sme pri jednej žalobe, ako bola napríklad u tých záhradkárov 6,5 mil. korún, naša republika platila nejakému súdu, ktorý nemusel byť. Takže upozorňujem na túto anomáliu, ktorá môže vzniknúť, nebol by som rád, aby sme sa o rok začali s niekým súdiť alebo žalovali ministerstvo, že o tieto peniaze ten vlastník prišiel.
Takže ďakujem pekne a toľko iba z mojej strany na vysvetlenie. Dovolil som si to povedať, lebo, samozrejme, každý sme doma vo svojej oblasti, tak myslím si, že každý by rád v tej svojej oblasti mal ostatných kolegov poučiť, aby sme sa vyvarovali chýb. Ďakujem pekne.
