Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.12.2013 o 18:58 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 5.12.2013 10:01 - 10:21 hod.

Huba Mikuláš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, ja som si tú správu, myslím si, dosť poctivo prečítal. Oceňujem množstvo informácií, ktoré je v nej obsiahnutých, aj keď niekedy by som privítal možno väčšiu prehľadnosť.
Na druhej strane je dobré, že poslanec Galko k tej správe a k tým informáciám nastavil kritické zrkadlo, pretože naozaj mnohé veci treba vnímať aj v širšom kontexte, než ich podáva táto správa, a napriek tomu, že je tam pár takých lastovičiek čiastočného oživenia, je tam pár takých aj relatívne optimistických správ, na druhej strane ten celkový dojem z vývoja nášho poľnohospodárstva a pôdohospodárstva v širšom slova zmysle je negatívny. V tom sa skôr prikláňam k pánovi poslancovi Galkovi a celú tú, celý ten problém vystihuje to, že celé naše, zjednoduším to teda na poľnohospodárstvo, stojí a padá na dotáciách, a to určite sa zhodneme všetci na tom, nie je dlhodobo udržateľný stav a je otázka času, kedy sa tieto dotácie začnú redukovať, a ak budeme žiť takto svojím spôsobom na dlh a celú energiu budeme vyčerpávať len na to, aby sme vybojovali väčšie a väčšie dotácie, tak podľa mňa ideme z hľadiska dlhodobého do slepej uličky a ideme presne opačným smerom, ako sú tie tézy o podpore, sebestačnosti a podobne.
Ďalší problém je zamestnanosť v poľnohospodárstve. Odznelo tu veľa bohumilých zámerov, ale skôr to boli také zbožné priania o tom, ako treba zamestnať v poľnohospodárstve podstatne viac ľudí a ako to prispeje aj k celkovému riešeniu nezamestnanosti na Slovensku. Táto téza je iste, bola by správna, keby sme ju aj v praxi realizovali a podporovali. Tá skutočnosť, ktorú dokazujú aj štatistiky z tejto správy, a to je reálny pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve o 3,3 %, v absolútnych počtoch 1 700 osôb, v potravinárstve pokles oproti roku 2011 o 0,8 %, tak konkrétne 400 osôb. A takto by sme mohli pokračovať. Celkovo ide tento pokles v potravinárstve na vrub 27 % zníženia počtu podnikateľov, čo však v správe nie je adekvátne zdôvodnené. Je pravdepodobné, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že ide práve o pokles malých producentov, ktorí sa nevedeli vysporiadať s rastúcimi byrokratickými nárokmi, ktoré sú na nich kladené.
Klesla celkovo aj poľnohospodárska produkcia o 5,53 %, a to napriek relatívne priaznivým poveternostným podmienkam a už spomínanému nepretržitému toku dotácií. Napriek týmto nie práve ideálnym trendom sa v správe konštatuje stále vyššia spotreba priemyselných hnojív, konkrétne za hodnotený rok o 6,2 kg na hektár, ako aj vyššia spotreba chemických ochranných prostriedkov o 10,5 % v porovnaní s rokom 2011. To určite nie je dobrá správa pre prírodu, biodiverzitu, kvalitu pôdy, ale aj kvalitu celého potravinového reťazca, ktorá na druhej strane nie je vyvážená adekvátnym rastom produkcie, ktorý by prípadne takýto trend odôvodňoval.
Čo sa týka ekologickej poľnohospodárskej výroby, počet prevádzkovateľov síce mierne vzrástol, ale podiel ekologicky obhospodarovanej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby, ten podiel z celkovej využiteľnej výroby poľnohospodárskej pôdy klesol, a to o 6,47 %, týka sa to najmä využívania ornej pôdy. Správa síce konštatuje kladný vplyv podpory z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rokoch 2007 - 2013 v rámci opatrenia agro-environmentálne platby, konkrétne podopatrenia ekologické poľnohospodárstvo a konštatuje aj potrebu zachovania, dokonca posilnenia tohto segmentu v poľnohospodárstve aj v budúcom programovom období, dokonca by sa malo stať samostatným opatrením ekologické poľnohospodárstvo. To, či sa tak stane, je, dalo by sa povedať, vo hviezdach. Som zvedavý aj na reakciu pána, pána ministra, pretože signály v oblasti krátenia vo sfére programu rozvoja vidieka a ďalších titulov skôr svedčia o opaku. Za pozitívne považujem výrazné zníženie plôch osiatych GMO kukuricou, konkrétne zo 760 hektárov v roku 2011 na 189 o rok neskôr. No a teraz mi dovoľte prejsť alebo rozšíriť tento záber o ešte..., o jeden dokument, ktorý sa nedá oddeliť od tejto správy a ktorý bol prijatý v tomto roku vládou, a to je Strednodobá koncepcia rozvoja pôdohospodárstva, ktorá v podtitule uvádza, že by malo ísť o zásadný, dlhodobo platný, národohospodársky strategický dokument.
Ja som viackrát na tejto pôde navrhoval, aby sme sa návrhom rozvojových politík prierezových a podobne významných, ako je táto, zaoberali aj na pôde Národnej rady, nejak som neuspel. Takže dovoľte, aby som skombinoval hodnotenie týchto dvoch dokumentov, pretože kým správa má skôr informatívny charakter, čo je pomerne logické a vyplýva to aj z jej názvu, táto koncepcia má, má mať logicky koncepčný charakter, čiže keď hovoríme koncepcii a rozvojových trendoch, je adekvátne vnímať tieto dva dokumenty spolu. Takže táto koncepcia si stanovila tri hlavné ciele:
- zvýšenie produkčnej výkonnosti v nosných poľnohospodárskych komoditách na úroveň 80 % súčasnej spotreby obyvateľstva na Slovensku,
- zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a
- rozvoj vidieka a zlepšovanie životných podmienok a zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, predovšetkým prostredníctvom podpory sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti.
Isteže všetky tri ciele sú legitímne, sú akceptovateľné. Horšie je to už s tým, ako sa s nimi koncepcia vyrovnáva v tej časti konkrétnych opatrení a nástrojov. Spomína sa tu bezprostredný súvis so Spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ, avšak filozofiou sa často tieto dva dokumenty značne rozchádzajú už tým, že Spoločná poľnohospodárska politika priorizuje podporu malých fariem, mladých farmárov, agroenvironmentálnych činností, podporu znevýhodnených oblastí a krátkych potravinových reťazcov, kým z vládou schválenej koncepcie vyplýva skôr opačná priorita: intenzifikácia poľnohospodárskej výroby, orientácia na veľké poľnohospodárske podniky a na ekologicky problematickú či priamo škodlivú produkciu. Pritom na Slovensku, ako vieme, je stále ešte veľký potenciál, nevyužitý potenciál mnoho tisíc rodín, potenciálnych základní rodinných fariem, ktoré čakajú na zjednodušenie podmienok na legalizáciu práce na svojej pôde a so svojimi hospodárskymi zvieratami.
Rezort pôdohospodárstva permanentne prehliada mnohé príležitosti, ako pomôcť týmto ľuďom, ktorí v prvom rade vedia zásobiť sami, ale z prebytkov vedia zásobiť aj ľudí, najmä vo svojom okolí, teda miestne obyvateľstvo.
Za ostatných desať rokov sa znížil počet zamestnancov iba v poľnohospodárskej prvovýrobe zo 109-tisíc na 52-tisíc. Ja dávam za pravdu všetkým, ktorí komentovali aj vystúpenie pána poslanca Galka, že, samozrejme, nie je to len "zásluha tejto vlády", že je to dlhodobý trend, ale máme tu momentálne túto vládu a už pomaly môžme hodnotiť výsledky jej činnosti a, žiaľ, ako bolo povedané v úvode, k tomu zlepšeniu nedochádza.
A je tiež na škodu, že ani v správe, ani v koncepcii nie sú podľa mňa dostatočne pomenované príčiny tohto stavu, resp. vývoja, a to najmä, ak je ambíciou do roku 2020 opätovne zvýšiť počet pracovných miest v pôdohospodárstve o 18-tisíc, čo sa však bez zásadnej systémovej zmeny prakticky nedá. O tom nás presviedča aj ten nedávny vývoj.
Nebudem hovoriť o všetkom, čo som pôvodne chcel, lebo času je málo. Dotknem sa niektorých zámerov. V tej koncepcii napríklad sa na rozdiel od správy nehovorí o podpore ekologického poľnohospodárstva. O to viac sa tu hovorí, ako som spomínal, o potrebe zvyšovania hektárových výnosov pri jednotlivých nosných poľnohospodárskych komoditách, pričom sa nespomínajú negatívnej dopady na pôdu, vodu, biodiverzitu a ďalšie zložky životného prostredia, ktoré takáto intenzifikácia so sebou nevyhnutne prináša. Podobne je tomu aj pri živočíšnej výrobe, kde podobné riziká hrozia pri takomto neúmernom zvyšovaní produktivity výroby, najmarkantnejšie pravdepodobne pri produkcii bravčového mäsa.
V koncepcii sa tiež požaduje intenzifikácia produkcie zeleniny až takmer na dvojnásobok súčasného priemerného hektárového výnosu, čo jednoducho nie je možné bez radikálneho zvýšenia používania chemických prostriedkov. Osobitne stojí za zmienku aj návrh na revitalizáciu alebo tzv. revitalizáciu ovocných sadov, a to likvidáciou starých sadov a výsadbou nových, tzv. intenzívnych, ktoré potrebujú na požadovaný hektárový výnos vysoké vstupy, či už sa to týka vody, hnojív, postrekov a pod., s perspektívou plodnosti sadu na úrovni 20 rokov, čo považujem opäť za v konečnom dôsledku alebo z hľadiska nejakej dlhodobej udržateľnosti za neperspektívne a neracionálne, pričom vedľajším negatívnym javom môže byť aj likvidácia genofondu starých ovocných sort spolu s likvidáciou starých sadov. Mali by sme ísť podľa môjho názoru práve opačnou cestou, podporovať sady s produkciou postavenou na starých ovocných sortách, osvedčených, miestnych, možno s nižšími hektárovými výnosmi, ale s dlhoročnou produkciou a často aj s výrazne vyššou prirodzenou odolnosťou voči chorobám a škodcom.
Medzi významné poľnohospodárske komodity a aktivity, ktoré neboli v koncepcii spomenuté alebo podpora ktorých tam nebola zaradená, patrí včelárstvo. Verím, že sa to stalo nedopatrením, nakoľko v súvislosti s podporou včelárstva na Európskej únii alebo aj na globálnej úrovni prebieha systematická a búrlivá diskusia a už v tomto roku sa priznávajú podpory pre začínajúcich včelárov. Určite je treba včelárstvo podporovať už aj ako alternatívny spôsob zvyšovania hektárových výnosov vybraných poľnohospodárskych plodín. Nemusíme si snáď hovoriť, ako by naša, naša, nielen poľnohospodárstvo, ale celá kultúru dopadla, keby sme nemali včely.
Opäť preskočím. V koncepcii sa hovorí o výraznom náraste vývozu a dovozu poľnohospodárskych produktov. Pán poslanec Galko tu spomenul tú nepriaznivú vývojovú trajektóriu v tom zmysle, že vyvážame stále viac surovín a dovážame stále viac zhodnotených výrobkov. Je to obdoba lesného hospodárstva, resp. vývozu drevnej hmoty s nedostatočnou pridanou hodnotou. O tom tu hovoríme stále dokolečka, len, bohužiaľ, je to také trošku hádzanie hrachu o stenu. Takže na jednej strane sa môže zdať tento rastúci trh s komoditami, by som povedal, dobrou správou, na druhej strane samo osebe toto enormné zvyšovanie pohybu tovarov a import často komodít, ktoré si vieme dopestovať doma za istých podmienok a za istých okolností, je to opäť trend dlhodobo neudržateľný.
Celkovo možno konštatovať, že navrhované legislatívne opatrenia nie sú dosť systémové a nie sú zárukou splnenia ambicióznych cieľov. Nie je napríklad spomenutý zásadný legislatívny nástroj na podporu domáceho predaja, najmä zjednodušenie legislatívnych a iných podmienok pre maloproducentov, opäť spomínal aj pán poslanec. Medzi legislatívnymi opatreniami by nemali chýbať definície a legislatívne rámce, vymedzenie pojmov, ako: rodinná farma, malá farma, polozásobiteľ..., polosamozásobiteľská farma, samozásobiteľská farma, miestny potravinový výrobok, krátky potravinový reťazec, komunitou podporované poľnohospodárstvo, predaj z dvora, priamy predaj a podobne. Mali by byť zadefinované pravidlá pre mladých začínajúcich farmárov, najmä vo vzťahu k prístupu k pôde.
Ako podporné opatrenia národného záujmu na realizáciu priorít sa v koncepcii spomína aj podpora nákupu poľnohospodárskej pôdy. Nie je však zrejmé, kto by mal byť pri tejto operácii podporený a či sa nejedná opäť o také formy skrytej privatizácie. Nikde v koncepcii sa nespomína riešenie jedného z hlavných problémov s pôdou, a to meškajúce pozemkové úpravy. Verím, že kolega Fecko, expert na túto problematiku, sa k tomu vyjadrí. Pričom opakovane sa presviedčame o tom, že je to veľmi dôležitý nástroj na to, aby sa urobil poriadok nielen vo vzťahu k pôde bezprostredne, ale aj vo vzťahu k udržateľnému využívaniu poľnohospodárskej alebo vidieckej krajiny v širšom slova zmysle.
Nedostatočná pozornosť sa v koncepcii venuje ľudským kapacitám, tomu, čo urobiť so súčasným nezáujmom študovať poľnohospodárske smery na odborných stredných školách a učilištiach, čo robiť s prerušenou kontinuitou. Je jasné, že to nie je záležitosť krátkodobá, ale z hľadiska práve dlhodobej perspektívy je to ďalšia kľúčová otázka a otvorená výzva.
Čo sa taktiež celkovo podceňuje a málo to odznieva aj na pôde Národnej rady, to je adaptácia poľnohospodárstva, lesného hospodárstva na klimatické zmeny, čo môže byť už aj v pomerne krátkodobej budúcnosti pre udržanie aspoň súčasnej plodnosti pôdy v sektore, či už poľnohospodárstva, alebo lesného hospodárstva, veľmi kľúčové. Nebudem tu spomínať tie zámery skôr opačného charakteru, ktoré idú v rozpore s týmito nevyhnutnými adaptačnými opatreniami.
A na záver sa vrátim k tomu, čo som hovoril v úvode, že myslím si, že o takýchto zásadných dokumentoch, teraz hovorím skôr o tej koncepcii než správe, pred tým, ako sú prijaté a ako sa začnú realizovať, by sa mala viesť oveľa širšia celospoločenská diskusia, z ktorej by sa rozhodne nemal vynechať slovenský parlament. Takže ja budem túto požiadavku opakovať aj v budúcnosti. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2013 9:21 - 9:23 hod.

Huba Mikuláš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, nie so všetkým a nie určite vždy so štýlom, ktorý používa kolega Hlina, súhlasím, ale v tomto prípade klobúk dolu a pripájam sa aj k predrečníkovi. Trafil klinec po hlavičke, myslím, že v pravej chvíli povedal to, čo bolo treba. Je to akýsi paradox, že tento zákon sem prišiel, že o ňom hovoríme práve dva týždne po voľbách župných a ich výsledku v Banskobystrickom kraji, ktorý mnohí podceňujú, a ja ho vnímam ako človek, ktorý som už zažil všeličo a všelijaké nečakané zvraty, o ktorých sa nám pár mesiacov pred nimi ani nesnívalo, a nemyslím tým len Nežnú revolúciu, ale, bohužiaľ, aj oveľa negatívnejšie zmeny vývojové, že nežná, ale pozitívna z môjho pohľadu, samozrejme, tak by som naozaj apeloval na nás v prvom rade, politikov, aby sme toto riziko nepodceňovali, lebo akokoľvek sa to zdá byť výnimka potvrdzujúca pravidlo a jeden kraj z ôsmich a podobne, ale skutočne v tomto destabilizovanom svete, v ktorom žijeme, tá rovnováha garancie demokratického vývoja sú čím ďalej tým krehkejšie a naozaj by sme minimálne mali urobiť hlbokú sebareflexiu toho, či sme urobili všetko pre to, aby sa ten vývoj neuberal takým smerom, ako nás varuje ten výsledok volieb v Banskobystrickom kraji. Ďakujem ti, Lojzo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2013 9:19 - 9:21 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Dobré ráno. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, a ďakujem tebe, pán poslanec Hlina, že si to tak jasne pomenoval. Áno, my tu chodíme ešte stále aj po 60 rokoch okolo horúcej kaše a žneme búrku, pretože sme siali vietor, alebo minimálne sme sa jasne voči nemu nevymedzili. Stále je to tu. Táto krajina počas druhej svetovej vojny z veľkej časti prežila v zbabelosti, v arizáciách, v nevidení toho, že sme vyvraždili 70-tisíc obyvateľov a minimálne sme boli pri tom ticho, a ak si myslíte, že neexistuje súvislosť medzi tým, čo tu dnes hovoríme, a tým, že sme neboli schopní zaujať jasné stanovisko voči tomu, čo máme ťaživé dedičstvo z minulého storočia, tak sa teda všetci mýlime.
A preto som presvedčený, že táto téma, ako ju otvoril pán poslanec Hlina, je veľmi dobre, že tu zaznela, a je veľmi potrebné, aby práve z tejto siene, ešte nie je neskoro, zaznel jasný hlas, že tak, ako to pomenoval Hlina, že s teroristami sa nevyjednáva, tak s tými, ktorí ešte stále majú pochybnosti o tom, čo bolo a čo nebolo správne, tak s tými tiež by sme sa nemali nikdy rozprávať. A dávam to do kontrapunktu s týmto zákonom, pretože ja som pri jeho prvom čítaní vystúpil s tým, že naozaj mi tam chýba jasné podporenie tých, ktorí dnes sú na opačnej strane a ktorí už možno neboli so zbraňou v ruke v horách počas povstania, ale ktorí dnes sa snažia jeho idey veľmi rukolapne a hmotne zreteľne uchopiť. Spomenul som prípad obce Pohronský Bukovec, ktorá má 90 občanov, ale z tých 90 občanov je 90 takých, ktorí, keď poviem, ideme stavať bunker Jegorovov, tak sme ho postavili s pomocou Lesov Slovenskej republiky za pol milióna korún. A stojí tam. Keď som povedal, že mi chýba označenie miesta, kde bol chytený Golian a Viest, tak som si to miesto našiel a označili sme ho.
Takže prosím, v tomto zákone myslime viacej práve na týchto ľudí. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 18:58 - 18:58 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja iba krátko. Myslím si, že tak, ako si spomínala, kolegyňa, dôsledná príprava legislatívy v Národnej rade, aby odzrkadľovala tú praktickú stránku veci, čo by ten zákon mal riešiť, to bude asi veľkým balvanom, ktorý tlačí Národná rada nie iba prvé volebné obdobie. Ja to môžem porovnať aj z inej oblasti a musím povedať, že mali by sme sa nad tým zamyslieť, ako vlastne tie zákony budeme v Národnej rade prijímať, aby sa neopakoval prípad, že ich počas roku budeme otvárať aj dvakrát, trikrát. Myslím, že to nesvedčí o dobrej príprave legislatívy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2013 18:33 - 18:57 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Vážení prítomní poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, no nedá mi, aby som nevystúpila k predloženému návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a opätovne s poukazom na to, že aj tento vstup do zákona ako ten, ktorý tu bol predtým, považujem za dielčí, parciálny, nesystémový a nekoncepčný. Čo sa týka procesu, znova len zopakujem to, čo tu pripomienkujem, namietam a kritizujem, odkedy pozorujem činnosť parlamentu a dôslednosť prípravy legislatívneho procesu. Jednoducho, opäť je to zákon, ktorý obsahom mi nevadí, ale spôsobom a prístupom k ucelenému, ucelenému prednesu takéhoto zákona a ucelenej forme zákona iste mám výhrady. Ja si takto nepredstavujem legislatívnu činnosť ani prípravu zákona, že tak ako tendenčne máme možno aj z marketingového politického hľadiska pripravené obsahové návrhy úpravy zákona, tak to budeme postupne na etapy pripravovať a predkladať novely a potom vlastne spôsobujeme zbytočný zmätok v samotnom zákone. Naozaj je veľmi problematické sa aj, či už právnikom, advokátom, alebo aj samotným zástupcom združenia v spleti takýchto parciálne pripravovaných etapovitých zásahov do zákona potom v aplikačnej praxi orientovať.
Priznám sa vám, pán navrhovateľ, aj v podstate ministerstvo hospodárstva, ktoré predtým vo forme vládneho návrhu vstupovalo vlastne do zákona o ochrane spotrebiteľa, ja sa naozaj čudujem tomu, ako je možné, že takto nesystémovo pripravujeme zákony. Ja to naozaj neviem pochopiť, budem veľmi rada, ak mi to znova zodpoviete, lebo ja naozaj nevidím problém v tom, aby na základe sumarizácie všetkých poznatkov a výstupov aplikačnej praxe sa pripravila odborná či už verejná, alebo užšia diskusia, v rámci ktorej by sa spracovali všetky získané poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe. Viem vás ubezpečiť v tom, že tých poznatkov je mnoho a naozaj sa spájajú s potrebou zavádzania systémových opatrení a takto pripravíme zákon do parlamentu.
Ja som si takto predstavovala, že bude tento parlament pracovať, že ak niektorý zákon otvoríme, tak ho nebudeme otvárať na etapy v priebehu jedného volebného obdobia desaťkrát. A toto stále potvrdzuje parlamentná prax a skúsenosť, moja skúsenosť so zákonmi, ktoré sú tu predkladané, či už je to zákon o obnoviteľných zdrojoch, či už je to zákon o energetike, alebo zákon o podomovom predaji, zákon o ochrane spotrebiteľa. Ak zákon raz otvoríme, tak, prosím vás pekne, sústreďme všetky naše možnosti k tomu, aby sme zozbierali všetky dobré návrhy, či už z mimovládnych organizácií, z mimovládneho sektora, alebo zo súkromného prostredia, súkromných spoločností, predajcov, alebo z verejnoprávneho prostredia, a pripravme tento zákon v ucelenej forme tak, aby, ak ho schválime, bol jasný, transparentný, prehľadný a tým aby bol dobre pripravený pre aplikačnú prax.
Ja tomu systému tejto práce, ja neviem, či to bolo zvykom aj v predošlom období, môžem hodnotiť a vyjadrovať sa len k tomu, ako sú teraz v parlamente zákony predkladané, ja tomuto systému práce nerozumiem a pokým budem s ním v takejto forme konfrontovaná, vždy, vždy to podriadim kritike a môjmu nesúhlasu. Toto nie je poriadna práca, toto nie je práca ani výsledok, ktorý od nás očakávajú občania. Sme príliš drahou platenou inštitúciou na to, aby sme si svoju činnosť robili poriadne, koncepčne a ucelene, aby sme ľuďom predkladali zákony, ktoré v ucelenej forme budú aj vykonateľné.
A tu už idem k tomu, čo ste uviedli v úvode vášho prednesu, keď ste poukazovali na to, že zákon, ktorý vlastne vstúpil do platnosti, alebo teda je účinný dva týždne - dobre som to pochopila? -, tak už prináša aj prvé výsledky, ukazuje sa, že je efektívny. A ja vám na to poviem ako človek z praxe, že mňa meranie efektivity cez počet vykonaných kontrol a nejakých preventívnych zásahov a účasti obchodnej inšpekcie na rôznych organizovaných podomových podujatiach naozaj nepresvedčí. Toto nie je správny ani vierohodný indikátor, ktorý by mal adekvátnu vypovedaciu schopnosť.
Jediný indikátor, jediný merateľný ukazovateľ, ktorým ma presvedčíte, že ten-ktorý zákon, ktorý predložíte, má význam a má úžitok pre ľudí, je počet vysporiadaných oprávnených reklamácií, v ktorých spotrebitelia poškodení na svojich právach ťahajú za kratší koniec. Toto je indikátor, ktorým ma presvedčíte, že zákony, ktoré nielen v oblasti ochrany práv spotrebiteľov, ale aj v iných oblastiach nastavíte, prinesú ľuďom konkrétny úžitok vo forme konkrétneho vymoženia svojho práva, práva, na ktorom je či už spotrebiteľ, alebo občan ukrátený. Tento indikátor prineste do parlamentu, lebo ten má vypovedaciu schopnosť a ten presvedčí nielen mňa, ale presvedčí aj ľudí. A v tomto smere možno mi budete vedieť zodpovedať: povedzte mi, aký je počet tých ľudí, ktorých na základe tohto zákona ste uspokojili v ich oprávnených požiadavkách, kedy ich práva samými predajcami z podomového predaja, ktorí využívajú nekalé a špekulatívne praktiky, boli poškodení, koľko takýchto ľudí na základe tohto zákona my môžeme administrovať a vybaviť?
Poviem vám pravdu, výklad zákona, ktorý ste predložili, ktorý bol schválený a spájal sa s veľkým marketingom, nepriniesol žiaden posun. Žiaden posun. Lebo aj keď činnosť v mojom združení bola utlmená, predsa sa jej venujem, viem vám dať spätnú väzbu. Ľudia, ktorí si v dobrej viere nakúpili v týchto podomových akciách výrobky, ktoré nespĺňajú ani technické proklamované parametre, a napokon sú tieto nákupy realizované v problematických, komplikovaných zmluvách, v ktorých nebolo riadne plnenie zo strany predajcov, títo ľudia nemajú pomoci. Nemajú pomoci napriek tomu, že svoje podnety dávajú do pozornosti kontrolných inšpekcií, o ktorých hovoríte čísla, na koľkých zásahoch boli. Nepomáha im ani obchodná inšpekcia, ani keď tieto podnety dávame orgánom činným v trestnom konaní vo forme trestných oznámení, kde poukazujeme na rozmer podvodov, a nepomáha im v tom ani komisia, o ktorej ste hovorili, komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na posudzovanie nekalého marketingu v obchodnej činnosti. Kopec inštitúcií, kopec ustanovení, kopec zákonov a občan, poraď si sám. Ak si neporadíš, odkaz inšpekcie: Nech sa páči, choď na súd. Áno, a ako ten dôchodca, ktorý žije z tristoeurového príjmu má viesť súdny spor? Ako zaplatí advokáta? A nepomôže ani sarkastická, ani cynická poznámka, veď je bezplatný súdny poplatok, ktorý nemusí spotrebiteľ platiť. To je možno jedna desatina všetkých nákladov, ktoré toho dôchodcu samotný spor môže stáť.
Takže čo tento zákon priniesol, pán Martvoň? Nič.
Nič, lebo tri panie, ktoré mám v svojej kancelárii a ktoré majú nočnú moru z realizovaných nákupov v podomovom predaji, sa na tento zákon nemôžu odvolať. Podnet sme poslali aj do pozornosti vám, aj pánovi poslancovi Briximu a počkáme si na odpoveď. Tá pani sa volá pani Kukurová. A po nociach nespáva, lebo bola dobehnutá podomovými predajcami, ktorým v dobrej viere odovzdala všetky svoje úspory z dôchodku. Ja som zvedavá, ako na základe tohto zákona, ktorý je podľa vás natoľko efektívny, ako konkrétne tejto pani pomôžete, lebo doteraz jej nepomohla ani obchodná inšpekcia, ani polícia, ani komisia, ktorú ste spomínali a ktorú verím, že tu nemáme samoúčelne vytvorenú. A verím, že samoúčelne nemáme vytvorený a nemá pracovať ani tento parlament. Nie sme tu pre politický marketing, ale preto, že potrebujeme zabezpečiť koncovku a vykonateľnosť zákonov, ktoré tu prijímame. A indikátorom, cez ktorý idete, merateľným ukazovateľom, cez ktorý idete, to je vlastne počet možno aj formálnych zásahov obchodnej inšpekcie, nepresvedčí ani mňa, ani spotrebiteľov, ktorí sú na svojich právach dotknutí.
Zákon, ktorý máme pred sebou, ako som už v úvode povedala, ani z procesnej stránky nespĺňa už dlhodobé očakávania a potreby aplikačnej praxe a to minimálne z pohľadu riešenia potreby rozlíšenia a zadefinovania priemerného spotrebiteľa a zraniteľného spotrebiteľa. Už dlhodobo na to upozorňujú aj apely zo strany Európskej komisie, Európskej únie, kde sa zdôrazňuje význam takéhoto rozčlenenia. Niekde sa spomína zraniteľný spotrebiteľ, ale k čomu je nám takéto označenie zraniteľného spotrebiteľa, keď špeciálnym inštitútom a ustanovením niektorou z, ako špeciálnym, špeciálnou ochranou pre tohoto spotrebiteľa nevieme povedať, aký význam, aký status v dopade má na toho spotrebiteľa, na jeho ochranu má zavedenie takéhoto pojmu. To je jedna z námietok, ktorú v rámci kritiky smerujúcej k nesystémovému a nekoncepčnému prístupu v tvorbe zákonov vám dávam do pozornosti.
Druhá vec, ktorá už je vlastne dlhodobou požiadavkou zo strany mimovládnych spotrebiteľských organizácií, je inštitucionalizácia mimosúdneho riešenia. Rovnako je to apel, požiadavka, spoločenská objednávka nielen zdola. Je to apel, ktorý voči nám smeruje aj z Európskej únie, ak ju teda berieme vážne, ak tie výzvy a tie apely, ak tie všetky kurzy európskej legislatívy berieme vážne dlhodobo, už od roku 2007, odkedy ja len mapujem požiadavku spojenú s posilnením mimosúdneho riešenia a jeho inštitucionalizáciou, naša krajina neberie vôbec vážne, pretože nesvedčí o tom ani súčasná úprava zákona o mediácii a nesvedčí o tom ani samotný zákon o ochrane spotrebiteľa, kde ani v tomto prípade ste si nedali ako navrhovateľ námahu, aby ste sa z komplexného prístupu a vážneho zaoberania sa s prípravou zákona nad takýmto niečím vôbec zamysleli.
A pritom mimosúdne riešenie nie je samoúčelný inštitút. Práve prostredníctvom mimosúdneho riešenia vieme riešiť nízkopredmetové spory. A ja to opakovane - tak ako predtým - aj dnes nanášam. A ešte neviem, koľkokrát to mám na akom fóre povedať, že zavedenie mimosúdneho riešenia je nevyhnutnou podmienkou pre zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva. Vy predsa dobre viete, že spotrebitelia nie sú motivovaní v nízkopredmetových sporoch, kde ide o 20-, 50-eurové nákupy, že títo ľudia nie sú motivovaní súdiť sa. Prečo sa touto otázkou ani vládny návrh, ani tento váš návrh pri zákone o ochrane spotrebiteľa vôbec sa na túto otázku nesústreďuje? Prečo sa s ňou vôbec nevysporiadava? Máme naozajstný záujem, má táto vláda skutočný záujem o zvyšovanie vymožiteľnosti práv v nízkopredmetových sporoch? Alebo nám to ostane len vo vládnych programoch a na papieroch? A ak mi chcete dať dôkaz, že to myslíte vážne, pripravte takýto zákon. Alebo ak už ho máte pripravený, ako som ho vo forme pozmeňovacieho návrhu predniesla asi pred pol rokom, tak ho aspoň schváľte, keď už ho máte pred nosom.
Ďalšia vec, ktorú vytknem tomu zákonu, a je pálčivou otázkou a dlhodobou potrebou vyplývajúcou zo spotrebiteľskej praxe, je opravný prostriedok. Dnes keď sa rozhodne predajca neuznať reklamáciu, a to aj na základe subjektívneho rozhodnutia, ktoré môže podložiť vlastným dodávateľom ako určenou osobou, spotrebiteľ si nijako nepomôže. Zákon je tak zabetónovaný, že ak prednesie svoj oprávnený nárok a predajca sa rozhodne, že tento jeho nárok neuzná na princípe vlastného subjektívneho posúdenia, občan si neporadí. Jediné, čo mu ostáva a čo nie je schodnou cestou, je opäť súd. Nevyužíva to, lebo nie je motivovaný v nízkopredmetových sporoch hľadať, najímať si advokáta a viesť nákladný súdny spor. Ani z časového hľadiska nie je motivovaný, ani z finančného hľadiska.
Takže keby ste aspoň na tieto tri očakávania, ktoré už dlhodobo odzrkadľuje spotrebiteľská prax, reagovali v predloženom zákone alebo v predloženom zákone, ktorý som podriadila kritike zhruba pred pol rokom, tak by som mohla povedať, že k legislatívnej činnosti a k zákonom pristupujete vážne a seriózne. Ale na základe takýchto predložených parciálnych, dielčích návrhov nemôžem povedať nič iné ako to, že opäť ako v iných príkladoch predkladaných zákonov ide o tendenčný a účelový vstup, ktorý nič nerieši. Lebo ani indikátory, ktoré, ktorými sa snažíte operovať, argumentovať, nie sú presvedčivé.
Dovolím si predniesť môj pozmeňujúci návrh, ktorý práve reaguje na okruh spomenutých tém, ktoré už dlhodobo mali byť zapracované do zákona o ochrane spotrebiteľa. Takže doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pod bodom 1. V článku I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 sa za písm. a) vkladajú nové písm. b) a c), ktoré znejú:
"b) Zraniteľným spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, v dôchodkovom veku alebo vo veku nižšom ako 15 rokov.
c) Priemerným spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá je bežne informovaná a primerane pozorná a obozretná."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1a znejú:
"1) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1a) § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z."
Doterajšie písmená b) až zc) sa označujú ako písmená d) až ze).
Doterajší bod sa následne prečísluje.
Pre krátkosť času a rozsah môjho zdôvodnenia, dôvodov predloženia doplňujúceho návrhu nebudem tieto odôvodnenia čítať.
Takže pokračujem. Pod bodom 2 navrhujem doplniť v zákone:
V § 2 písm. b) v bode 1 sa odkaz 1 nahrádza odkazom 1b.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:
"1b) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov."
Bod 3. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 písm. n) znie:
"n) odborným posúdením je vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonanie záručných opráv. Odborné posúdenie musí mať písomnú formu. Odborné posúdenie znalca, ktoré má formu a náležitosti znaleckého posudku, má vyššiu dôkaznú hodnotu ako stanovisko určenej osoby. Stanovisko určenej osoby nemožno považovať za ekvivalentné k stanovisku autorizovanej, notifikovanej alebo akreditovanej osoby."."
Doterajší bod sa následne prečísluje.
Aj k tomuto ustanoveniu doplňujúcemu je zdôvodnenie, ale pre krátkosť času a preto, že som to tu zdôvodnila, nepovažujem za potrebné to znova prečítať.
Bod 4. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. § 2 sa dopĺňa písm. zd), ktoré znie:
"zd) mimosúdnym riešením sporov je činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na sporovom konaní pomocou mediátora alebo združenia riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu."."
Doterajší bod sa následne prečísluje.
Opäť pre krátkosť času nečítam zdôvodnenie. Predpokladám, že ho má každý poslanec.
Pod bodom 5. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
"Ak ide o osobu zraniteľného spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečiť taký stupeň informovanosti, aby zraniteľný spotrebiteľ porozumel predmetnému obchodnému vzťahu."."
Pod bodom 6. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 18 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto vety:
"Odborné posúdenie je relevantné iba vtedy, ak obsahuje opis stavu výrobku, výrok o stave výrobku a odôvodnenie vyjadrených výrokov a tvrdení. Ak odborné posúdenie neobsahuje odôvodnenie, považuje sa tak za neplatné. Ak spotrebiteľ nedostane kópiu odborného posúdenia, je predávajúci povinný toto odborné posúdenie spotrebiteľovi pred vybavením reklamácie predložiť a umožniť mu, aby sa mohol k nemu vyjadriť."."
Aj k tomuto ustanoveniu je príslušné odôvodnenie. Pre krátkosť času ho, myslím, nemusím čítať.
Pod bodom 7. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý znie:
"(1) Voči odbornému posúdeniu je spotrebiteľ oprávnený podať do siedmich dní odvolanie. Včas podané odvolanie má v reklamačnom konaní odkladný účinok.
(2) Odvolanie podáva spotrebiteľ u predajcu, ktorý napadnuté rozhodnutie v reklamačnom konaní vydal. Predajca je povinný do 15 dní od podania odvolania rozhodnúť o odvolaní a vyjadriť sa k nemu.
(3) Ak aj napriek odvolaniu má spotrebiteľ pochybnosti o rozhodnutí, ktorým predávajúci ukončil reklamačné konanie, je spotrebiteľ oprávnený riešiť spor mimosúdnou cestou. Snaha vyriešiť spor mimosúdnou cestou je povinná v spotrebiteľských sporoch a musí predchádzať súdnemu konaniu. Na súd sa možno obrátiť len vtedy, ak sa spor nevyriešil mimosúdne. Iniciovanie riešenia sporu mimosúdnou cestou má odkladný účinok v reklamačnom konaní."."
V spektre týchto predložených konkrétnych návrhov chcem poukázať, ako si asi predstavujem prípravu, dôslednú prípravu zákona o ochrane spotrebiteľa. Pretože ten, ktorý je v súčasnosti platný a ktorý chcete vaším parciálnym vstupom doplniť vy, nepomôže, nijak nepomôže spotrebiteľom zvýšiť vymožiteľnosť ich práva. Je čas a najvyšší čas na to, aby ak už ste do tohto zákona ani predošlého návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa tieto odzrkadlené, oprávnené, relevantné požiadavky aplikačnej praxe nezapracovali, aby ste sa nad nimi aspoň teraz vážne zamysleli. Ak ste tento pozmeňujúci alebo teda doplňujúci návrh neprijali v čase, keď som ho predkladala, skúste sa zamyslieť nad ním teraz, lebo toto je cesta, toto sú indikátory, ktorými budete vedieť vecne a merateľne spotrebiteľom v nízkopredmetových sporoch, kde sa sami trápia, reálne pomôcť. Nateraz majú pri možnostiach výkonu svojho práva, ochrany svojho spotrebiteľského práva zviazané ruky. Potvrdzuje mi to každá jedna skúsenosť, každý jeden kontakt so spotrebiteľom, ktorý vďaka takto nastavenému zákonu, ktorý je nastavený v prospech ochrany predajcov, ten spotrebiteľ na trhu nie je chránený.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 4.12.2013 17:50 - 17:52 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Áno budem sa venovať, ďakujem za podporné komentáre. Chcem sa venovať dvom.
Pán predseda Jarjabek, kritika pre kritiku nebola, ja som hovoril o možnej ambícii ministerstva, čiže, čo sa predpokladám, keď aj by bol nejaký rozpor medzi či centralizovať, alebo necentralizovať, ale určite by sme sa zhodli na tom, že štandardy a možno aj personálne štandardy a ich odborná kvalifikácia by mohlo byť ambíciou ministerstva kultúry. Zároveň poznámky k rozpočtu, ja som predpokladal teda, že bude vyššia miera jednania z hľadiska toho, čo sa podarilo ministrovi pri programovom vyhlásení vlády presadiť priamo do znenia, a to je ambícia, aby kultúra nebola na veky popoluškou rozpočtových, čiže rozpočtových kritérií a podobne. Takže o tom sa môžme sporiť, prečo a ako, a viacej sme to preberali na výbore, kde samostatný odkaz ministerstva kultúry voči ministerstvu financií hovoril o možnom kritickom stave z hľadiska práve platov ľudí, ktorí na ministerstve pracujú, a že sa to už dá hovoriť o havarijnom stave.
Čo sa týka pána kolegu Hambálka, ja do galérie prijímam pozvanie, ale ja som v galérii bol aj túto sobotu, vo veľkej synagóge. Bola tam organizovaná beseda TEDx a podobne. Môžme mať rôzne subjektívne názory. Ja som hovoril, ani ja, ani vy nie sme výtvarníci. Tí ľudia, ktorí to hovoria, sú všetci vzdelaní a docenti v odbore výtvarníctvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 17:46 - 17:48 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Myslím si, že nie je to len o tej centralizácii alebo decentralizácii a to, vyčitka tohoto, ale Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove ak sa zruší, tak sa zruší zároveň ten historický kontext, historická tradícia. Toto je ten problém. Tuná, myslím si, že nie je ani taká na mieste veľmi tá otázka, či tých 42-tisíc eur, ktoré sa ušetrí, až sa to použije na odstránenie havarijného stavu budovy Národného osvetového centra v Bratislave. Myslím si, pán minister, že by ste aj toľko peňazí ešte našli v tom vašom rozpočte, aby aj ten havarijný stav sa odstránil, ale aby aj tá Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove skonči..., zostala. Chcem toľko len povedať na, demonštrovať to na príklade takom, aby sme všetko necentralizovali a nedávali to do tej Bratislavy. Naozaj, aby sa posilňovali aj regióny. Aj región Hurbanova aj skrze túto hvezdáreň, tak myslím si, že je posilňovaný.
Rovnako je tomu, príklad uvediem obce Vojňany na Spiši, kde bol nádherný gotický oltárik, taký malý, a poľskí turisti ho neprídu hľadať do Slovenskej národnej galérie a nehľadajú ho tu v Bratislave, ale celý autobus turistov príde do Vojňan, ale oni prídu tam len raz, prídu raz a sú sklamaní z toho, že kultúrnu pamiatku, ktorá tam by mala byť, teda má to svoje miesto, oni ho tam nenájdu. Oni viac do tej obce nemajú dôvod prísť. Ono to súvisí aj s tým cestovným ruchom, lebo však tá kultúra je veľmi, veľmi úzko spojená práve aj s týmto fenoménom. Myslím si, že máme čo robiť ešte na Slovensku stále, aby aj rozvoj cestovného ruchu sa rozvíjal. Chcem poukázať práve na ten regionálny rozvoj, aby všetko sa nesústreďovalo len do hlavného mesta, do Bratislavy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2013 17:27 - 17:41 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si pár poznámok k predkladanému legislatívnemu zámeru ministerstva. Pripojím sa k pani kolegyni Vášáryovej, ktorá hovorila o tom, že nazvem to tak, že čakal som aj od ministerstva vyššiu ambíciu. A to je v tom, že tento zákon by potreboval nie novelu, ale možno by sme sa už mohli dočkať, tak ako bolo spomínané, možno moderného zákonu, flexibilnejšieho, s vyšším zámerom. Chcel by som možno pre potreby prvého čítania hovoriť o dvoch základných témach. A to je, že zdá sa mi, a nielen mne, a odcitujem niektoré dokumenty, ktoré sme ad jedna dostali ako poslanci kultúrneho výboru, ad dva aj z mnohých diskusií, ktoré pri galerníctve a pri múzeách začínajú byť čím ďalej väčším, vypuklejším problémom.
Keďže pochádzam z Trnavy a v Trnave pôsobí jedna z galérií, ktorá síce spadá do pôsobnosti, jej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj, by som chcel ale vyzdvihnúť jeden moment, a to je to, že pri tej vyššej ambícii ministerstva že by mohla vzniknúť, tak ako aj hovoria samotní odborníci, ktorí sa venujú výtvarnému umeniu, galériám, nejakým spôsobom jednotná koncepcia ministerstva, ktorá by určila ten základný rozmer nášho múzejníctva a galerníctva, a dalo by sa teda hovoriť o tom, že nebudú nám následne chodiť listy a sťažnosti či už na výbor, alebo konkrétne ako poslancom.
A ja si dovolím iba pre krátkosť času mierne zacitovať z toho, že možno viete, možno nie, pán minister, v Trnave vznikla teda aj petičná akcia na to, kde sú dva základné momenty, a ja som ich v predkladanom, predkladanej novele nenašiel. Ide o to, že ľudia podpísaní pod petičným výborom z hľadiska tejto agendy chcú a žiadajú o prehodnotenie pôsobnosti vyšších územných celkov v oblasti galérií a ich odborné riadenie realizovať cez novovytvorenú nezávislú ústrednú galerijnú radu menovanú Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, čo si myslím, že by hovorilo o tej vyššej ambícii ministerstva a vôbec štátu sa o túto oblasť starať. A chcú a žiadajú o vypracovanie relevantných štandardov kvality ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a ich zavedenie do praxe v štátnych a regionálnych galériách. Myslím si, že spôsob decentralizácie moci a uvoľňovanie niektorých kompetenčných alebo presun niektorých kompetencií z vyššej úrovne sa určite dotýka niektorých oblastí, kde to môžme privítať. Ale v tomto prípade sa aj ja stotožňujem s výzvou jednej časti alebo jednej galérie, môžem ich uviesť aj viacej, kde absencia nejakej základnej odbornej rady alebo komisie alebo čohosi, ktoré by dokázalo nejakým spôsobom určiť základné parametre - a teraz čoho? - odborných garantov jednotlivých výstav a boli by určené štandardy kvality, aby sa nám nestávalo to, že potom, ak v samosprávnom kraji, kde je galéria s dobrým menom, pri personálnej výmene trpí tým, že neexistuje to, o čo by sa musel v tomto prípade samosprávny kraj opierať.
Ja by som možno z hľadiska tých výziev, si dovolím zacitovať ešte veľmi krátko aj od ľudí, ktorí sú vzdelaní a môžme ich považovať - či už je to pani docentka Ronayová, pani docentka Orišková, pán docent Baláž -, píšu, dostalo sa to aj ku mne ako členovi výboru, že hovoria o nespokojnosti so stavom konkrétnej galérie. Dokonca používajú slová, že sa nachádza v dezolátnom stave. Dôležité z hľadiska tej personálnej politiky je, že v galérii nepracuje ani jeden pracovník na odbornej pozícii okrem piár manažérky, ktorý by spĺňal kvalifikačné a kvantitatívne ukazovatele. Galéria nemá menovanú galerijnú radu. Absentuje akýkoľvek vedecko-výskumný program. Výstavnú činnosť zapĺňajú výstavy vytvorené prevažne bez hlbšej vedeckej prípravy, výskumu, systémom ad hoc. Vystavovaní výtvarníci patria prevažne do stredného prúdu s komerčnými filiáciami. Pripomíname, že analytický materiál síce na samosprávny kraj v tomto prípade poslaný bol, ale ako keby sa nevedeli dovolať nejakej zmeny. A možnože s týmto bolo konfrontované aj samostatné, samotné ministerstvo kultúry.
Čiže pre potreby prvého čítania by som chcel možno dostať odpoveď alebo prísľub, či ambícia ministerstva, kde pravdepodobne sa stotožníme s tým, že odborníci a odborní garanti usporiadateľov výstav a podobne by v našom slovenskom galerníctve urobili len dobre. A v podstate o čom hovorím? Hovorím o tom, aby kompetencii určovania hlavného prúdu ministerstva bolo aj zákonným nastavením urobené zadosť a ministerstvo by mohlo určovať základný prúd aj cez nastavenie nejakých štandardov. A ja by som, možno v miere, možnože aj samotný pán minister by vedel túto vec, na čo sa v Trnave, možno aj v iných regiónoch Slovenska spisujú petície, by vedel podporiť v tom, že áno, ministerstvo by mohlo mať ambíciu určovať to, akým spôsobom obsadzované pozície na základe odbornej kvalifikácie pri síce zriaďovaní zriaďovateľmi, ako sú samosprávne kraje, ale budú musieť spĺňať nejaký kvalifikačný predpoklad, aby sa nestalo to, že ľudia, ktorí sú v tejto oblasti vzdelaní, hovoria o tom, že ani nepracuje, v galérii nepracuje ani jeden jediný pracovník na odbornej pozícii, ktorý by spĺňal kvalifikačné a kvantitatívne ukazovatele.
To znamená, či už sme v miere zákonného nastavenia, alebo vyššej vymožiteľnosti, ak budeme rešpektovať zákon, aby ministerstvo malo skutočne páky na to, že ak sa nejaký zriaďovateľ v rámci regionálnej alebo lokálnej zriaďovateľskej právomoci vymkne tomu, tak aby boli urobené, urobené či už zákonu zadosť, alebo aby nám z toho nevypadávalo to, že potom tu niekto konštatuje, že Galéria Jána Koniarika, o ktorej je tu hovorené, padá až na úplné dno odbornej úrovne. V minulých rokoch v nej vystavovali a prinášali renomé stredoeurópskej úrovne výtvarníci svetového rangu, čo sa teraz nedeje a vraj galéria padá do úrovne periférneho okresného kultúrneho strediska. Toto by sa, toto asi nie je dobrým obrazom našej pôsobnosti, alebo pôsobnosti aj ministerstva, aby takéto hodnotenie prichádzalo od, možnože bude znamenať časti odbornej verejnosti. Ale každopádne tá situácia si aj v každej jednej galérii zaslúži pozornosť, a preto hovorím o tom, že by sme potrebovali moderný zákon, alebo ministerstvo by malo prísť s vyššou ambíciou.
Čo sa týka, ten druhý bod som chcel venovať tak isto hurbanovskej alebo právnej subjektivite hurbanovského observatória, hvezdárne. Myslím si, že pani Vášáryová celkom slušne zhrnula tú historickú genézu a tiež nepovažujem veľmi za šťastné, že by mal tento subjekt stratiť svoju právnu subjektivitu, a boli sme s tým konfrontovaní aj ako poslanci. A to vysvetlenie, ktoré obsahuje dôvodová správa, je veľmi chabé z hľadiska toho, čo sa ministerstvo snaží urobiť. A možnože tam budú smerovať aj v druhom čítaní naše pozmeňováky. Nie som teda veľmi nadšený, že sa právna subjektivita hurbanovskej hvezdárne v tomto prípade ruší. Aj v duchu toho, že akým spôsobom štát k tomuto majetku prišiel, a skôr si myslím, že by mal mať ambíciu sa venovať tomuto subjektu úplne z iných parametrov a nešetriť na dvoch účtovníčkach, ktoré majú znamenať nejakú obnovu.
Posledný bod by bola teda otázka, ktorá súvisí s tým prvým. Kedy a či vôbec toto volebné obdobie sa dočkáme zákona, ktorý by vedel pokryť naozaj a nielen deklaratórne potreby moderného galerníctva, moderného múzejníctva, keď vieme, že aj v súčasnej dobe nám vznikajú aj komerčné galérie. Tento sektor by mohol byť tým, ktorý určuje trendy, a štát, samosprávy alebo vyššie územné celky disponujú predpokladom napríklad, aj keď sa budeme venovať aj krásnym objektom dvoch výstavných, ktoré v Trnave napríklad sú, a to je samostatný kaštieľ alebo prerobená bývalá synagóga, kde je, kde je na prvý pohľad, keďže v Trnave máme svetový unikát, že máme dve synagógy, ktoré neslúžia sakrálnym účelom, sú od seba vzdialené 25 metrov, je to unikát. Jedna pôsobí v komerčnej sfére, druhá je pod správou samosprávneho kraja a ten rozdiel je pre každého jedného návštevníka markantný, čiže myslím si, že spôsob, ako hovorí aj predmetný list, ktorý sme dostali, či, alebo tá petícia, ktorá hovorí o dvoch základných bodoch, aby teda bola určená nejaká línia, ktorú by už nemohli podliezať ani samosprávne kraje, ani, ani samosprávy, v tomto prípade by mala byť z ministerstva určená a malo by byť tomuto urobené zadosť aj na základe legislatívnej iniciatívy ministerstva.
Toľko z mojej strany a pre potreby prvého čítania vítam to, že do tejto oblasti aj v miere, v ktorej niektorých bodoch predkladanej novely boli zapracované, sa dajú oceniť, ale prikláňam sa k tomu názoru, že potrebujeme sa na to pozrieť komplexnejšie a s vyššou ambíciou z hľadiska tejto kultúrnej oblasti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.12.2013 17:20 - 17:21 hod.

Vašečka Richard
Pán predseda, ja chcem len do zápisu, že pri hlasovaní č. 154 ma vykázalo ako neprítomného, hlasoval som za.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 12:01 - 12:03 hod.

Horváthová Eva Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela oceniť váš príspevok, pán poslanec Blanár, poňali ste to veľmi komplexne, vyjadrili ste sa v podstate ku všetkým rečníkom, čo teda odráža váš rozhľad. S niektorými vecami súhlasím. Chcela by som sa dotknúť tých jazykových certifikátov, ako aj môj predrečník ich spomenul. Ja si nemyslím, že sú len biznisom, vzhľadom na to, že viem, ako prebiehajú tie certifikáty. Nie je možné to uplatiť, aspoň som, si myslím, vo väčšine tých, ktoré sú certifikované a uznávané ako náhrada. Nemyslím si, že je to biznis. Tie písomné testy, ktoré sa tam realizujú, sú častokrát v zalepenej obálke, vracajú sa do materskej inštitúcie, tam sú centrálne ohodnotené a vrátené späť. Čiže nie je možné podľa môjho názoru túto latku podliezť.
Ale nepáči sa mi, pán poslanec Blanár, vaše vyjadrenie ohľadne toho, že však aj z matematiky i z občianskej náuky by sa dali urobiť nejaké náhrady o uznávaní maturitnej skúšky. Viete tak ako ja, že to nie je možné. Špecifikum tohto jazykového vzdelania je práve v tom, že ide to naprieč Európou, svetom. Sú presné štandardy, ktoré sú rovnaké pre všetkých, čiže je v tom dobrá prehľadnosť podľa môjho názoru. Spomenula som ten stredoeurópsky referenčný rámec, podľa ktorého štandardov vlastne ide aj samotná maturitná skúška. Čo som nepovedala v rozprave, je to, že v podstate zachovávame možnosť uznania štátnej jazykovej skúšky, ktorej - viem z viacerých zdrojov -, ktorej úroveň je veľakrát sporná a určite nedosahuje kvality certifikátov, a túto ako náhradu maturitnej skúšky v súčasnom stave zanechávame.
Ďakujem.
Skryt prepis