Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, zástupcovia verejnosti, médiá. Dovoľte aj mne predniesť niekoľko postrehov a vlastných názorov, postojov k predloženému a prerokovávanému návrhu rozpočtu na rok 2014. Už ako aj z rozsiahlej rozpravy vyplynulo, a to predovšetkým z prihlásených a záznamu, prihlásených, diskutujúcich opozičných poslancov, vyplynulo množstvo faktov, podložených údajov, ktoré svedčia o tom, že s kľudným svedomím...
Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, zástupcovia verejnosti, médiá. Dovoľte aj mne predniesť niekoľko postrehov a vlastných názorov, postojov k predloženému a prerokovávanému návrhu rozpočtu na rok 2014. Už ako aj z rozsiahlej rozpravy vyplynulo, a to predovšetkým z prihlásených a záznamu, prihlásených, diskutujúcich opozičných poslancov, vyplynulo množstvo faktov, podložených údajov, ktoré svedčia o tom, že s kľudným svedomím si, aj na základe štúdia návrhu rozpočtu, ale aj predložených kritických argumentov, môžem s kľudným svedomím k tomuto rozpočtu povedať, že je výrazom nešetrenia, neinvestovania, nerozvíjania a rovnako ďalšieho zadlžovania.
Okrem týchto troch rozmerov, ktoré odzrkadlila prebiehajúca diskusia hlavne z radov opozičných poslancov, si dovolím priložiť ešte iný rozmer k tomuto návrhu rozpočtu. A síce dovolím si ho pomenovať, že tento rozpočet naznačuje a je signálom, nesie v sebe prvky uskutočňovaných protekcionistických a korupčných zámerov.
Ja by som sa dotkla jednotlivých oblastí a jednotlivých parametrov, cez ktoré si dovolím posudzovať predkladaný a prerokovávaný návrh rozpočtu. Čo sa týka prorastovej oblasti, kde sa očakávali nejaké signály smerujúce k príprave rozvojových impulzov, hlavne pre oživenie a povzbudenie hospodárstva, najviac znepokojujúcim signálom je poníženie spoluúčasti pri príprave čerpania európskych prostriedkov. Pre mňa je to naozaj pozoruhodná skutočnosť, pretože je to naozaj v príkrom protirečení s proklamovanými prísľubmi o tom, akým výrazným stimulom a prostriedkom bude pre oživenie hospodárstva Slovenskej republiky práve možnosť využívania európskych fondov. Dnes tu bolo z viacerých príspevkov opozičných poslancov prezentované, že v rozpočte sa nenašlo 400 mil. eur na to, aby sme zabezpečili dostatočnú a adekvátnu spoluúčasť na čo najväčšie možnosti využívania európskych fondov. Pritom už aj som to vo faktickej poznámke spomenula, ak by som len si spomenula na príjem z predaja núdzových zásob ropy, tak to tvorí práve ten objem finančných prostriedkov, ktorými by sme mohli tento chýbajúci, túto chýbajúcu položku nahradiť. Pritom, opäť sa opakujem, pri zdôvodnení nevyhnutnosti predaja núdzových zásob ropy bolo zdôrazňované, že práve sa to uskutočňuje za účelom získania zdrojov pre rôzne rozvojové impulzy, rozvojové projekty v hospodárskej a sociálnej oblasti. Pre mňa je nepochopiteľné, ako je možné, že do dnešného dňa mi nikto ani na ministerstve hospodárstva, ani na ministerstve financií presne nezdôvodnil, akým spôsobom, ako sú účelovo viazané vysoké, táto vysoká objemová položka. Ide o 400 mil. eur, ktoré si myslím, že by práve, ak ich získame z predaja núdzových zásob ropy, mohli byť využité na doplnenie spoluúčasti, ktorou si môžme vytvoriť širší rámec pre čerpanie európskych prostriedkov.
Rovnako v tej prorastovej oblasti ma zaujalo to, že nie sú tam vlastne predpokladané prostriedky na podporu cestovného ruchu. Ak sme tu mali zákon o cestovnom ruchu, tak v podstate, keď sa preukázalo, že tento zákon v jednotlivých ustanoveniach je tendenčne nastavený na poskytnutie finančných prostriedkov a podpory vybraným finančným subjektom, tak odrazu bolo toto ustanovenie v zákone a myslím, že aj celý zákon stiahnutý. Ja si nemyslím, že poukázaním a kritickým poukázaním na netransparentné a účelové tendenčné používanie zdrojov by mala byť takto odstrihnutá rozvojová pomoc a podpora práve tým malým a stredným podnikateľským subjektom, ktoré v cestovnom ruchu pôsobia. Ako inak chceme vlastne, či už v podtatranskej oblasti alebo v iných oblastiach, ktoré sú v zmysle teórie alternatívnych výhod predurčené, prirodzene predurčené na rozvoj turistického priemyslu, ako im inak chceme pomôcť?
Rovnako v prorastovej oblasti badám, a to je predmetom aj mojej kritiky, snahy nastavovať tento rozpočet protekcionisticky a korupčne. Už sa znova budem opakovať, opäť samozrejme sa v rozpočte odzrkadľuje aj finančná podpora a finančná pomoc pre nadnárodný subjekt U.S. Steel, kde som už aj počas toho, ako sa schvaľoval a prerokovával zákon o obnoviteľných zdrojov, poukázala na tú asymetriu veľkorysej na jednej strane, veľkorysej podpory pre subjekty, ktoré vykazujú niekoľkomiliónové zisky, v neprospech podpory subjektov malého a stredného podnikania, mikrosubjektov. Naozaj tá podpora a investície, pomoc malým a stredným podnikom je nevyhnutná. Návrh zákona, návrh rozpočtu takúto pomoc, potrebnú pomoc pre malé a stredné podnikanie neodzrkadľuje.
Čo sa týka šetriacej oblasti, tak viackrát som sa aj v priebehu rozpravy k jednotlivým zákonom vyjadrovala k tomu, že reforma ESO, reforma spojená s racionalizáciou prostriedkov vo verejnej správe, nespĺňa nielen moje očakávania, ale myslím si, že všeobecne nespĺňa spoločenské očakávania, spoločenskú objednávku. Bolo tu, aj myslím pánom poslancom Miklošom, zdôrazňovaný ten nepomer šetrenia prostriedkov vo verejnej správe. Na občanov vo forme zvýšených odvodoch, poplatkoch a daní ideme v rámci balíka konsolidačných opatrení šetriť 80 % a 20 % sa šetrí vo verejnej správe, kde práve z tých 20-ch percent 18 percent tvorí šetrenie na samosprávach, dvoma percentami šetrí iba vláda. Tento nepomer mne signalizuje jedno ľudové porekadlo, ktoré hovorilo: "Víno pijú, vodu kážu". To je to porekadlo, ktoré sa vlastne svojím spôsobom odzrkadľuje aj v tomto rozpočte. A ja neviem, či pri jeho prerokovávaní je, pán minister, priestor na to, aby sa s týmto niečo robilo, aby sa táto asymetria, ktorá naozaj sa výrazne negatívne odzrkadľuje na širokých občianskych skupinách, aby sa táto asymetria napravila, aby sa spôsob konsolidácie verejných zdrojov nastavil tak, aby sa šetrilo tam, kde sa môže šetriť. Nie tam, kde už naozaj nieto priestoru, nieto iných rezerv. Bolo tu aj povedané, koľko malých, stredných podnikateľov, živnostníkov zložilo svoje podnikanie. Ako je, ako sú opatrenia, ktoré boli v Zákonníku práce alebo aj v zákone o sociálnom poistení, ako demotivačne vyzneli pre celé podnikateľské prostredie.
Takže toto sú signály, toto sú výzvy, ktoré sa nedajú v rozpočte pochváliť, nad ktorými sa samozrejme treba vážne zamyslieť, lebo nevytvárajú predpoklad pre to, že budúci rok budeme vedieť ustáť. Naozaj toto sú signály, ktoré potvrdzujú do budúcna len a len to, že ten rast štrukturálneho deficitu sa bude vlastne prehlbovať a prehlbovať, z roka na rok prehlbovať.
Pre mňa, ako pre človeka, ktorý sa zaoberá ochranou práv spotrebiteľov, je naozaj veľmi pozoruhodné, že ideme šetriť aj na takejto položke, akou je pomoc spotrebiteľom pri ochrane ich práv a to už nielen na trhu ako takom, ale predovšetkým na finančnom trhu. Rozpočet, ako je pripravený, odzrkadľuje to, že keď v minulých obdobiach si pomoc a podpora pre občianske združenia, ktoré sa venujú ochrane práv spotrebiteľov, pohybovala vo výške 80-ch tisícov eur, tak teraz sa vlastne tento rozpočet alebo výška plánovaných prostriedkov pre pomoc spotrebiteľom, poškodeným spotrebiteľom, znížila na 20 000 eur. Je to výrazný pokles, ktorý si neviem ani len predstaviť, aký bude mať dopad na činnosť a možnosti pomoci jednotlivých občianskych organizácií, spotrebiteľských organizácií, ktoré prichádzajú so spotrebiteľmi do kontaktu. Na jednej strane aj vy sám, pán minister, potvrdzujete, akou veľkou výzvou je pre nás vysporiadanie sa s nárastom úžery a s nárastom poškodzovania spotrebiteľov na finančnom trhu a na druhej strane, ak to máme preukázať posilnenou podporou smerom k občianskym organizáciám, ktoré sa práve špecializujú a cielene zameriavajú na ochranu poškodeného finančného spotrebiteľa, tak pre istotu im takto výrazne ponížite zdroje. Ako v Exekučnom poriadku, tak v samotnej spotrebiteľskej praxi chýbajú vykonávacie mechanizmy, ktoré by nastavili dostatočný legislatívny, ale i inštitucionálny rámec na uskutočňovanú ochranu práv spotrebiteľov. Jednoducho, jedna vec je deklarovať tieto zámery v predvolebných sľuboch alebo aj v akčných plánoch v návrhu vládneho programu, v rozpočte, ale iná vec je potom preukázať úprimnosť týchto sledovaných zámerov cez naplánované konkrétne číselné položky. V prípade ochrany práv spotrebiteľov ideme z objemu 80 000, ktoré už v tom čase boli poddimenzovaným objemom, ideme na objem 20 000 eur.
Čo sa týka samotnej podpory napríklad aj v oblasti energetiky, v oblasti podpory rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov, opäť tento rozpočet odzrkadľuje to, že nie je ani ústretovo, už vôbec nie veľkoryso, nastavený a nekorešponduje opäť s danými prísľubmi a všeobecne proklamovanými výrokmi o tom, ako je nevyhnutné, ako je potrebné obnoviteľné zdroje podporovať. Všimla som si, že v programe, ktorý je spravovaný ministerstvom hospodárstva práve v kapitole, ktorá... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci... Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, poprosím vás, nevyrušujte pani poslankyňu v prejave.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Mezenská Helena, poslankyňa NR SR
... v programe využívania biomasy, ktorá je určená práve na pomoc pri využívaní obnoviteľných zdrojov a pri tvorbe slnečných kolektorov a kotlov na biomasu pre domácnosti, opäť je tu zachytený klesajúci trend. Pokiaľ v roku 2011 v programe využívania biomasy boli na to určené 3 mil. 500 tis. eur, tak už v roku 2012 zaznamenávame nárast 750, pardon, pokles, výrazný pokles na objem 752 000. V roku 2013 máme tuná objem vo výške 2 mil. eur, ale v roku 2013 nulu. Predpoklady na ďalšie roky - 2014, 2015, 2016 - nula. Ja som si overovala, že asi koľko podnetov a koľko domácností v rámci toho roka 2013, kedy išlo o 2-miliónovú položku, bolo uspokojených. Takto sa dokázalo týmto konkrétnym programom využívania biomasy pre domácnosti poskytnúť podpora a pomôcť asi 2000 domácnostiam. Takže ani v tomto smere, je pre mňa prekvapivé v tomto smere na, už na rok 2013 neboli plánované zdroje a v roku 2014, 2015, 2016 tam máme naprogramovanú nulu. Neviem, ako si chceme predstaviť vlastne to ďalšie, tú ďalšiu podporu obnoviteľných zdrojov. A opäť to dám do súvisu so štedrou a veľkorysou podporou pre nadnárodnú spoločnosť U.S. Steel, ktorej sme formou memoranda prisľúbili pomoc vo výške 225 mil. eur. Takže pre veľké podniky, nadnárodné podniky máme niekoľko stámiliónovú podporu a pre domácnosti, ktoré by mohli prejsť na programy využívania obnoviteľných zdrojov, máme od roku 2013 naprogramovanú nulu.
Dovolím si ešte zareagovať na to, čo je veľmi znepokojujúcim článkom takto pripravovaného rozpočtu, a to je opäť trend zadlžovania strategických podnikov, akým je aj Slovenský plynárenský podnik. Rozpočet, ako to už bolo povedané aj ústami iných poslancov, rozpočet znova odzrkadľuje snahy o maximalizáciu vyplácania dividend nad rozmer oprávneného zisku, čím dochádza k znižovaniu podnikateľského a kreditného ratingu tejto spoločnosti. Keď som sa aj formou interpelácie, či už premiéra alebo ministra hospodárstva, pýtala na to, prečo dochádza k takémuto znižovaniu majetku tohto štátneho podniku, nebola mi daná jasná odpoveď. K tomuto poníženiu sa v podstate ani premiér, ani minister do dnešného dňa jasne nevyjadrili, ani vo forme konkrétnych odpovedí na konkrétne postavené otázky. Myslím si, že nastavovať ďalšiu budúcnosť strategického podniku, akým je SPP, a v závislosti aj na to štátneho rozpočtu na takéto enormné zadlžovanie, bolo to tu spomínané, vo výške 700, 400 mil. eur je veľmi nezodpovednou cestou. My by sme mali nielen spotrebiteľov, ale aj štát nastavovať v hospodárení tak, aby k zadlžovaniu nedochádzalo vôbec. Alebo ak je to naozaj nevyhnutné, tak čo v najnižšej miere. Dnes naozaj nestačí len garantovať ústne, že nedôjde k poníženiu cien, spotrebiteľských cien energií, v tomto prípade plynu. Naozaj dnes je veľmi vážnym mementom to, že v podniku SPP v snahe maximalizovať vyplácanie dividend a plniť príjmovú časť rozpočtu dochádza k veľkému zadlžovaniu. A tento dlh, ako dobre viete, nám nikto neodpustí. Tento dlh bude potrebné aj s odplatou za poskytnuté pôžičky, bude potrebné to raz zaplatiť. Kto to zaplatí? Opäť to budú občania? My tak pred sebou stále viac a viac kumulujeme dlh, pred ktorý sa budeme musieť raz tvárou v tvár postaviť. Pritom nedá mi, aby som neobišla aj naďalej neprehľadne uskutočňované transakcie v prebiehajúcich zmenách vlastníckych štruktúr podniku SPP. Lebo aj včera som zachytila informáciu o tom a bolo to aj medializované, že opäť podnik SPP, náš národný poklad, sliepka alebo sliepka, ktorá znáša zlaté vajcia, ako to charakterizoval aj sám premiér Fico, je dnes veľkou hračkou v rukách finančných skupín. Opäť sa dozvedám informácie o tom, že dominantný majiteľ EPH firmy, ktorá dostala SPP za bagateľ jeho skutočnej hodnoty, Peter Kellner a PPE údajne predávajú 44-percentný podiel vo firme zatiaľ neznámemu investorovi. Podľa už medializovaných informácií Peter Kellner zarobí na tejto transakcii miliardu eur a zhodnotí tak svoju investíciu o viac ako desaťnásobok.
My sa môžeme len pýtať, prečo práve v tomto čase a čo tak zhodnotilo jeho investíciu? Nebude to práve spojené s tým, že táto naša zlatá sliepka zlaté vajcia znáša, akurát z týchto zlatých vajec už štát nemá nič? Národný poklad si tu finančné skupiny pohadzujú ako kosť, ktorú jeden po druhom ohlodávajú. Ak sa táto medializovaná transakcia napokon uskutoční, väčšinovým majiteľom EPH sa stane výlučne finančná skupina J&T, ktorá má s vládou Roberta Fica dlhodobé nadštandardné vzťahy. Vďaka obchodu storočia sa môžeme ako občania len smutne prizerať, ako na našom národnom bohatstve budú rásť zisky tejto finančnej skupiny.
Viete, okrem toho zadlžovania, o ktorom som hovorila pri podniku SPP, naďalej je vidieť, že v neprehľadných transakciách a zmenách vlastníckych pomerov sa neustáva. Naďalej podnik SPP je tunelovaný a naďalej slúži ako nástroj obohatenia a tunelovania vybraných finančných skupín. A to na úkor možných príjmov zo ziskov v prospech štátu. Ja som už na viacerých fórach, či už diskusných, facebookových alebo aj v médiách, poukázala na tú informáciu, že za, v priebehu desiatich rokov, ako tu pôsobili zahraniční privatizéri, iba v tomto jednom energetickom strategickom podniku si z našej krajiny vyviezli kapitál v objeme 64 mld. eur.
Dnes hovoríme o tom, ako je napätý rozpočet, ako potrebujeme znižovať deficit, ako šetríme na sociálnych službách, ako šetríme na školstve, na zdravotníctve a na druhej strane dopúšťame ako krajina a ako riadiaci predstavitelia takéto prešľapy, sa dopúšťame takýchto prešľapov. A vidím, že stále nestačilo. Jednoducho tá privatizácia a tá zmena vlastníckych štruktúr nie je nasmerovaná na to, ako zhodnocovať majetok štátu, ako zhodnocovať príjmy štátu, ale ako potenciálne zdroje a majetok štátu posúvať finančným skupinám, aby na nich takto generovali zisk a príjmy, ktoré v našom štátnom rozpočte chýbajú. Neviem, dokedy tieto veci budeme prehliadať, dokedy ich budeme aj na pôde parlamentu a všade všeobecne takýmto spôsobom legitimizovať.
Záverom iba poviem, že v takejto skladbe, v takejto štruktúre nastavených, poviem, nie šetriacich, ale nešetriacich opatrení, nie rozvojových, ale nerozvojových opatrení a zadlžovacích opatrení je pre mňa návrh prerokovávaného rozpočtu neprijateľný. Určite ho nepodporím, pretože takto nastavený rozpočet nie je rozpočtom žiadnych svetlých vyhliadok, ktorý by pre mňa znamenal v kontakte s občanmi odkaz na to, že nás čaká niečo lepšie, lebo faktický stav a popísané argumenty svedčia o opaku.
Je mi ľúto, že pre ľudí nemám odkaz, že rozpočet, ktorý nás čaká, im prinesie určitú perspektívu, určité svetlo, svetlé vyhliadky do ich budúceho života. To mi je veľmi ľúto. A, viete, ja nie som človek, ktorý by mal rád nejakú bezbrehú kritiku alebo ktorý by sa vyslovoval kriticky, robil kritiku pre kritiku, som skôr človek, ktorý má záujem hľadať riešenia. A ja neviem, a z toho som veľmi smutná, že ani konštelácia takejto skladby, takáto skladba parlamentu, ani nastavené politické pomery, politická vôľa nenaznačujú, že je ochota sa nad týmito kritickými a opodstatnenými poznámkami zamyslieť, opraviť ich a všetky asymetrie, na ktoré som nielen teraz ja poukázala, ale na ktoré poukázali aj rečníci predo mnou, poslanci z opozície, aby sa všetky tieto asymetrie opravili. Tento rozpočet nie je rozpočtom budúcich svetlých vyhliadok, žiadnych reálnych nádejí. A to je to najsmutnejšie, čo ako odkaz z prerokovávaného návrhu zákona si ja odnášam.
Ďakujem.
Skryt prepis
