Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán generálny prokurátor. To ešte dvakrát sa máme uvidieť? (Zasmiatie sa rečníka.) Možnože to bude aj viac ako dvakrát, hej. Toľko je to asi do toho volebného obdobia. Vážená pani spravodajkyňa, milá kolegyňa, dovoľte mi niekoľko slov.
Ja som vás tak pozorne počúval, pán generálny prokurátor, ja to tak trošku, možno bude taký iný uhol pohľadu, ale som si urobil aj niekoľko poznámok a páčila sa mi tá vaša veta, ktorú ste tak povedali veľmi odvážne. Ja vám držím aj palce, aby ste ju aj naplnili. A naozaj to tu ešte neodznelo. A tá veta bola, budem ju parafrázovať, "prokurátori sa odučili pracovať". To už tuná kolegovia to tak spomínali, ale ja som si ju tiež, túto vetu, poznačil.
No, keby ste nám potom v záverečnej reči povedali aj, ako ich chcete zase naučiť ako pracovať, hej. Lebo toto je naozaj veľký problém tejto krajiny a budeme tu stále pertraktovať tuná tieto témy, ktoré tuná sú. A myslím si, že naozaj tá legislatíva, ktorá tuná je, tak nie je taká k zahodeniu, je dobrá, ale len aby sa tie zákony dokázali implementovať aj prakticky využívať v tej reálnej praxi. A to sú vlastne aj súdy, aj prokuratúry. Aj vymožiteľnosť práva aby tu bola oveľa efektívnejšia. Ak sa vám to podarí, tak ja vám teda držím palce.
Viete, pán generálny prokurátor, vy ste tuná dneska, ale kolega predrečník už vás dvakrát povýšil do pozície ministra, tak ešte dvakrát prídete, budete odchádzať tuná ako premiér z tejto rokovacej sály, no tak to ma len tak napadlo.
No, takisto z tej vašej predloženej správy ste tuná, myslím si, že veľmi správne pomenovali ten problém, že prieťahy, ktoré sú vo vyšetrovaniach, tak veľakrát sú to prieťahy, ktoré, hej, sú na polícii, a ste boli aj za to kritizovaný, takže ste si zrejme aj odniesli za tento výrok aj to svoje, ale tu ste to pekne aj tak doplnili. Áno, veľakrát je to tak, že tí vyšetrovatelia, veľakrát tá ich profesná a odborná činnosť, alebo tá znalosť problematiky, tak je na nízkej úrovni. Čo nechcem povedať ako vo všeobecnosti, ale tak jak ste aj spomínali tuná trestné činy v spojitosti s trestnými činmi, čo sa týka financií a nadmerných odpočtov DPH, ak to vyšetruje vyšetrovateľ, ktorý nemá ekonomické vzdelanie a nevidí do daňovej problematiky, tak veľmi ťažko, hej, sa mu jednak aj vyšetrujú tie veci, aj uzatvárajú tie spisy. Potom vy ako prokuratúra tak, samozrejme, tiež nemôžte v danej veci ako konať.
Ďalšia vec, ktorá tuná bola ako spomenutá z vašej strany, ja som si len tak, a poprosil by som, keď by ste mi dali aj vysvetlenie ako k tomu, ja sa len dotknem k tým násilným trestným činom alebo trestným činom, teraz už neviem, ale 11,8, takmer 12-tisíc trestných činov zo strany ako recidivistov. A nárast ste tam spomenuli, že o tisíc oproti minulému roku. Poprosil by som... (Reakcia generálneho prokurátora.) 2011, teda oproti roku 2011, takže je tam nárast zo strany týchto recidivistov. Ja by som tak, no možno to je také zamyslenie vo všeobecnosti aj na nás, na poslancov, že čím to je, hej, a tí recidivisti že páchajú opätovne tú trestnú činnosť.
Je dostatočný proces resocializácie, keď sú tí väzni alebo tí, ktorí si odpykajú ten trest, vrátia sa do civilného sektoru? Veľakrát je problém s tým začlenením sa toho človeka, toho adepta do systému spoločenského. A veľakrát ja som sa tiež aj stretol v tej osobnej praxi, ak sú veľakrát väzni prepúšťaní, a sú to recidivisti, v zimnom období a majú problém a majú sa potĺkať ako bezdomovci, oni spáchajú ten následne trestný čin, aby bolo o nich postarané, poviem to takto. Budú mať strechu nad hlavou, pravidelnú stravu, no a tak hádam nechceme... (Reakcia z pléna.) Hej, aby, áno... (Reakcia z pléna.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím nediskutovať z pléna. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Dobre, Maroš, môžeš sa prihlásiť potom aj s faktickou poznámkou, nech sa páči.
Potom ďalšiu vec, ktorú ste tuná spomenuli, tak to bolo okrajové podľa mňa. Teda ja by som sa pýtal, že prečo to je tak. Ja som z východného Slovenska a spomenuli ste Košický a Prešovský samosprávny kraj, ktorý sa podieľa na trestných činoch vyše 51 %. Takmer 52 % mladistvých. Hej, je to 51,6 %, taký je to údaj. Tak by som poprosil, ak by ste boli taký láskavý a to nám doplnili, túto informáciu, prečo to tak je.
Ja som si položil tak otázku, a nebude rasovo motivovaná, hej, že či to je tým, že práve tieto dva kraje majú najhustejšie osídlenie práve rómskou populáciou, že či je to v súvislosti s touto otázkou, alebo s niečím iným. Poprosil by som, keby ste, hej, odpovedali ešte na to. To je taká moja otázka.
Takisto za to obdobie sledované, za ktoré podávate správu, teda za ten rok 2011, hej, tak tá vaša správa uvádza, že sa udialo, hej, tých 50 vrážd a 100 znásilnení, čo sa mi zdá, hej, že je to veľmi vysoké číslo. To je 50 rodín, ktoré sa stali obeťami, hej, násilného trestného činu v dôsledku usmrtenia, zabitia. To je čosi hrozné, strašné. A, samozrejme, zase pre ženy je veľakrát veľmi ponižujúce to znásilnenie a počet alebo to číslo 100 sa mi zdá, že je naozaj veľmi vysoké, aj dovolím si povedať, alarmujúce.
Váš pohľad na tie drogy. Ja som dával pozor, ako ste to rozprávali. Áno, ja súhlasím s vami, aby možno mládežníci, ktorí sú na tých internátoch a sa potkne, pošmykne a prvýkrát je užívateľom takej drogy, aby nebol hneď perzekvovaný a mal záznam a prípadne aby sa neocitol vo väzení. Ale my sme mali tuná Trestný zákon, ktorý v podstate, dá sa povedať, že zliberalizoval tú držbu tých drog. Lebo kde je tá tenká hranica, či tých 10 dávok ja môžem pri sebe držať bez toho, aby som bol zaklasifikovaný ako drobný díler, hej? A toto tuná je tá hrozba, ak je to tak opakovane, samozrejme, pri tej recidíve, ktorú ste povedali, takže by tí ľudia boli ako trestaní.
Ale v podstate ja takto oceňujem tú snahu aj ten váš postoj, aj ja ho zastávam takisto, aby tá prevencia bola účinná aj spravodlivá a hneď aby nenasledovalo to trestanie. Ale zase na druhej strane, ak je to opakujúce sa, ak sú tí drogoví díleri prichytení pri tejto trestnej činnosti, ja by som sa zasadzoval aj za vyššie sadzby ako pre drogových dílerov. Pretože sú to ľudia a skupiny ľudí, ktorí rozsievajú smrť okolo nás. Áno. Veľakrát sú mnohé rodiny, ktoré sú takto do nešťastia ako vťahované.
Ja si dovolím tu takú malú poznámku ako povedať pri tom našom celom právnom systéme, si predstavte, že sú mladí ľudia, mladiství, keď hovoríme o nich, a teraz chytajú ryby. Nemajú na to povolenku. A teraz si zoberte, ulovenie ryby načierno, tak je to trestným činom a môžete mať problémy z toho, hej, a rôzne zápisy. Myslím si, že v rámci tej prevencie by bolo aj oveľa lepšie, ak by mnohí mladí ľudia skôr sedeli pri tej vode, samozrejme, treba to upraviť v tej legislatíve, ako keď majú sa tárať po krčmách a drogovať. (Reakcia generálneho prokurátora.)
Hej, veď, však samozrejme, ja len reagujem tuná ako k tej vašej správe, ktorá tuná bola.
Tiež vaša poznámka tuná, máte ambíciu zlepšiť spoluprácu medzi daňovými úradmi, teda medzi daňovými úradmi a vyšetrovateľmi a rovnako finančná správa a polícia. Spomenuli ste tuná štyri sedenia, aby tá hospodárska trestná činnosť teda bola odhaľovaná a potrestaná, samozrejme, aj potlačená. No a vaša poznámka tuná, že 0,5 % rasovo trestne motivovaných trestných činov. No ten Trestný zákon, ktorý sa tak rozšíril tiež o ďalšiu vec, čo môže byť rasová, rasová teda diskriminácia, tak je to také otázne. Hej, však dobre.
Potom tiež informácia vaša, že nárast v podstate problémov a trestných činov v doprave narástol o 119 % a denne... (Reakcia generálneho prokurátora.) Koľko? Alebo 191,3, tak som to prepočul, prepáčte, hej, kde denne sú prichytávaní títo vodiči a majú v krvi viac ako jedno promile alkoholu, no. Takže v podstate 16 vodičov denne, hej, čo je veľmi vysoký počet a je alarmujúci. Lebo v podstate, áno, aj tí vodiči, ktorí sú nezodpovední a sú pod vplyvmi omamných látok, tak ohrozujú naše zdravie a naše životy na cestách, a veľakrát, a naozaj, však denne sme toho svedkami, že práve nevinní ľudia doplácajú na nezodpovedných ľudí.
No a k tým kapitálovým výdavkom a k tomu financovaniu, tak to ma tiež tak aj napadlo a to ste aj v podstate aj odprezentovali, že zišla by sa vám nová budova. Vy nepotrebujete sídliť v historickej budove, kde máte vysoké náklady a potom ten rozpočet a tie financie, ktoré vám schvaľujeme v Národnej rade, tak vám nevystačia na vašu činnosť. Vy potrebujete sa venovať svojej profesnej činnosti a nie rekonštrukcii budov.
Ja vám sľubujem za seba, ak prídete tuná s konkrétnym návrhom, budete mať novú budovu, ktorá možno je menej náročná na tú údržbu a na tú prevádzku, aby sa tie náklady znížili, aj na prípadnú novú výstavbu, tak máte môj hlas už teraz a ja vám to veľmi rád ako podporím.
Vo vašej práci, nakoľko sme tu takto prvýkrát ako verejne, sa mi tak páčila tá správa, taká odvážna, aj tie ambície, ktoré máte, ja vám želám zo srdca, aby sa vám aj tie veci reálne podarilo naplniť, čo nie je veľakrát jednoduché, lebo ten tlak veľakrát vzniká jednak z toho vnútorného vášho prostredia, to je tlak zvonka, verejnej mienky, ale veľakrát, a neraz, tu je aj politický tlak, tak aby ste nepodľahli ako týmto tlakom, ale aby ste naozaj boli rovný, s rovnou chrbticou, a spravodlivý generálny prokurátor, taký(akého), aký si zaslúži táto krajina.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Martin, ja sa chcem len jednu vec opýtať. Myslíš si, že iba Považská Bystrica bola takto rozobratá majetkovo? Nebolo to náhodou celé Slovensko rozobraté? A pýtam sa, bude niekto ešte niekedy stíhaný, aby sa to vrátilo naspäť?
V tom verejnom záujme pre tých našich občanov, myslím si, že je to celoslovenský problém a budem veľmi rád, keď aj prokuratúra sa na to pozrie, aj možnože aj s tými spätnými okuliarmi, ako to tu vlastne bolo, podľa akých zákonov sa išlo. Pretože mne sa zdá, že niekedy sme si robili zákony na dobu spotreby. Na čo potrebujeme, to si urobíme, a potom už neplatí. A dopadli sme, ako sme dopadli.
Ďakujem.

... reagovala a nepovedala svoj konkrétny postreh k tomu, čoho som svedkom. Tieto žabomyšie vojny o slovíčka sú naozaj z môjho pohľadu škandalózne. (Reakcie z pléna.) Tak ako my, za škandalózne považujem to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím vás, poprosím vás, páni poslanci!

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
... to, že je to vlastne fraška, ak my ako parlament alebo aj ako vláda máme vydávať nejaké stanoviská k vedeniu demokratického dialógu v iných krajinách, keď si ho nevieme zabezpečiť vo vlastnej krajine, aj na tejto parlamentnej pôde, čoho dôkazom je aj dnešný deň.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mihál, ktorýsi kolega predchádzajúci vás nazval, že klamete, ale jemu asi vôbec nevadí, keď jeho predstavitelia čelní klamú v priamom prenose v televízii, takže a hovorí tu niečo o charaktere. To mi príde také, príde také smiešne.
Ale poďme k vášmu prejavu. Hovorili ste o tom, že naozaj štát vyberie na odvodoch do Sociálnej poisťovne menej, čo musí potom dokladať z daní, z výberu daní, ktoré mohli ísť, samozrejme, na niečo iné. Mohli ísť na rozvoj, na podporu, na kultúru, na školstvo, atď. Táto vláda by bola najradšej, keby II. pilier neexistoval, pretože tým pádom by sa jej zapchala tá diera, ktorá je teraz, od ktorej vlastne teraz utekajú peniaze do II. piliera tým, ktorí sú zodpovední a ktorí sa naučili starať sa v prvom rade sami o seba a sami si sporiť na svoj vlastný dôchodok, na svoju vlastnú budúcnosť. To znamená, že vláda teraz by bola naozaj veľmi rada, ako sa vyjadrila aj iná kolegyňa z vládneho SMER-u, že keby II. pilier neexistoval. Super. Ja sa teraz pýtam, že vládnych poslancov, oni tu možno dovtedy nebudú, pretože za dvadsaťpäť rokov, keď ja pôjdem do dôchodku, kto mne zo štátu zaplatí dôchodok? A toto je otázka. Vy si teraz zožeriete to, čo je nachystané. Vyžeriete plnú chladničku, ktorá je, ale vôbec vás nezaujíma, čo bude o pätnásť, o dvadsať, o dvadsaťpäť rokov, o tridsať rokov. Z čoho budú vyplácané dôchodky našich detí a vnukov, keď vy alebo teda podobné vlády, dúfam, že také už nebudú existovať u nás na Slovensku, ktoré pripravujú také ohromné opatrenia na zvýšenie zamestnanosti. Nedávno sa tuná vyjadril premiér, že pripraví 50 000 nových a za dva roky sa mu nepodarilo poriadne nič. Robia opatrenia, kedy likvidujú podnikateľov, živnostníkov. Tí odovzdávajú svoje živnosti. Menia ich na sro-čky. Potom zistia, že ešte horšie spravili, pretože prídu daňové licencie. Takže opatrenia také, ktoré likvidujú ľudí. A pritom je tu skupina ľudí, ktorá je tak, tiež žije takým parazitickým spôsobom a vôbec im to nevadí, že ochudobňujú tento systém. Takže robia nesprávne kroky.

Vážení prítomní poslanci, pán predsedajúci, vážení páni ministri, pani ministerka, dovolím si predniesť aj ja dve interpelácie, ktoré budem adresovať jednak ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a zároveň aj ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny. Hneď v úvode ako prednesiem tieto dve interpelácie si dovolím podotknúť, že na formálnej účasti zástupcov uvedených rezortov netrvám a nie preto, že by som nejakým spôsobom nestála o pozornosť k obsahu predložených interpelácií, ale preto, že neúčasť každého jedného ministra, kedy nepovažuje za potrebné aspoň raz v mesiaci vypočuť si požiadavky a názory poslancov a parlamentu, ktorým v podstate svojim spôsobom zodpovedá, ja považujem za neúctu voči parlamentu, za neúctu voči poslancom. Ale považujem to aj za neúctu k úradu a k rezortu, ktorý sám minister zastupuje a za neúctu k sebe samému.
Takže idem a prečítam tieto interpelácie. Prvá bude súvisieť a bude teda nasmerovaná na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ako občianka a poslankyňa Národnej rady využívajúca aj v preprave vlakovú dopravu už dlhodobo pozorujem nepriaznivý a neadekvátny technický a hygienický stav vlakových vozňov. Objektívne stav vozňov a vlakových súprav, hlavne mimo vlakov IC, hodnotím kriticky. Táto kritika má objektívny rozmer a čoraz viac naráža aj na nevôľu nespokojných občanov, pasažierov. Cestujúci sú veľakrát vystavení zlému stavu sedacích súprav, nefunkčnej klimatizácii, zápachu šíriaceho sa z toalety, chýbajúcim nádobám na odpadky, či špinavým opierkam hlavy. Často sa stáva, že jedlo im je ponúkané len z mobilného bufetu, ktorého kapacity sú limitované a obmedzené. Som toho názoru, že týmto stavom denne dochádza k poškodzovaniu a porušovaniu základých práv cestujúcich, ktoré sú garantované aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2007 Európskeho spoločenstva o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave. Predmetné nariadenie v prílohe 3 priznáva cestujúcim minimálne normy kvality poskytovaných služieb. Medzi tieto minimálne normy zaraďuje aj čistotu železničného parku a zariadení na staniciach, akými sú kvalita vzduchu vo vozňoch, hygiena sociálnych zariadení a podobne.
Najkritickejšia situácia je vo vozňoch práve druhej triedy a v osobných vlakoch. Osobne by ma zaujímalo, v akom rozsahu a v akej miere boli rekonštruované nielen vozne IC vlakov, ale najmä vozne rýchlikov a osobných vlakov a to v diapazóne piatich rokov spätne? Osobne zastávam názor, že kvalita cestovania výrazne vplýva aj na rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. Zlý stav železničnej dopravy a výbava jednotlivých vlakových súprav vytvára rovnako negatívny obraz o našej krajine v zahraničí. Otrasný stav vozňov osobných vlakov prispieva k neatraktivite jednotlivých regiónov Slovenska.
Naskytujete sa teda otázka, či by nebolo pre Slovenskú republiku prospešné vyradiť z prevádzky zastarané vlakové vozne, ktoré sú v mnohých prípadoch používané dlhšie ako 30 rokov a nahradiť ich novými a modernizovanými vlakovými súpravami? Mám vedomosť o tom, že Slovenská republika v rámci operačného programu doprava v rokoch 2007-2013 zrealizovala europrojekt obnovy železničných koľajových vozidiel, ktorý bol spolufinancovaný z eurofondov. Podľa môjho názoru investície zo strany Európskej únie nie sú dostatočné, sú poddimenzované a do samotnej obnovy vozňového parku by sa malo ďaleko výraznejšie zainteresovať ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámilo, že za rok 2013 očakáva úsporu verejných zdrojov a tvorbu finančnej rezervy vo výške 315 mil. eur. Na výbore pre hospodárske záležitosti, ktorý sa konal dňa 12. 11. 2013, nás štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja informoval a ubezpečil o ušetrení prostriedkov v rezorte vo výške 100 mil. eur. Preto buď z jednej alebo druhej rezervy žiadam o účelové viazanie predmetných zdrojov na zlepšenie stavu vozového parku. Chcem poukázať na to, že ceny cestovných lístkov sa od začiatku 90. rokov niekoľkonásobne zvýšili, ale o zvýšení úrovne kvality a komfortu cestovania, žiaľ, nemožno vôbec, ale vôbec hovoriť.
Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok.
1. Prečo sa dostatočne neudržiavajú vozne druhej triedy, ale iba vozne IC vlakov a vozne 1. triedy?
2. Ako plánuje Slovenská republika vyriešiť zlý stav vozňov a zlepšiť kultúru cestovania v železničnej doprave? Ako budú tieto modernizačné zámery etapizované?
3. Prečo sú doposiaľ cestujúci nútení jazdiť v zastaraných vozňoch, ktoré často majú viac ako 30 rokov a prečo neboli tieto vozne doposiaľ vyradené z prevádzky?
4. Posledná otázka, ktorú adresujem ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, je, kedy je možné očakávať nové vlakové vozne aj pre osobné vlaky. To by bola interpelácia, ktorú adresujem ministrovi dopravy.
Druhá interpelácia je smerovaná, ako som už spomenula, ministrovi práce a sociálnych vecí a rodiny. Nechcem poukázať na neopodstatnený a pre mňa až šokujúci prenos a prenos pobočky Úradu práce a sociálnych vecí z centra mesta v Poprade do periférnej okrajovej časti Popradu. Dňa 1. oktróbra 2013 došlo v Poprade k presťahovaniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z budovy obvodného úradu na Popradskom nábreží do zrekonštruovaného objektu na Hraničnej ulici 667/13. Uvádzaným dôvodom tohto kroku bola skutočnosť, že pôvodné priestory v budove obvodného úradu boli z hľadiska práce nevyhovujúce a to najmä pre absenciu pultu prvého kontaktu a vysokých nákladov na samotnú prevádzku úradu. Osobne musím vyjadriť svoju nespokojnosť a až moje zdesenie so samotnou zmenou sídla a umiestnenia pobočky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnom stave. Pôvodné umiestnenie úradu v blízkosti centra mesta bolo podľa môjho názoru adekvátne a aj zodpovedalo charakteru poskytovaných služieb pre samotných nezamestnaných. Umiestnenie poskytovania sociálnych služieb do periférnej časti mesta, kde sa v blízkosti nenachádzajú ani súčinné inštitúcie potrebné v rámci konaní, akými sú Sociálna poisťovňa, mestský úrad, zdravotnícke zariadenia, zdravotné poisťovne a ďalšie inštitúcie, svedčí o vytláčaní nezamestnaných ľudí na okraj záujmu. To v kontexte nastavenia sociálnej politiky ľavicovej vlády nemožno pochopiť a ani akceptovať.
Dnes je situácia na úrade priam alarmujúca. Veľké množstvo nezamestnaných ľudí sa musí denne tlačiť v úzkych chodbách úradu. Samotné vnútorné kancelárske a administratívne vybavenie a nábytok nie sú v zodpovedajúcom stave. Za účelom zhotovenia kópií dokladov sú dokonca klienti nútení chodiť na neďaleké sídlisko, pretože úrad si nedokáže zadovážiť ani kópie svojimi vlastnými kapacitami. V areáli samotného úradu prebieha trvalá a neprežitá prevádzka firiem, pritom častým, pričom častým výjazdom nákladných a osobných motorových vozidiel je ohrozovaná i samotná bezpečnosť klientov a zamestnancov úradu. Rovnako kritizujem aj samotné podmienky, v ktorých musia pracovať zamestnanci úradu. Miestnosti sú predelené sadrokartónom, neodhlučnené, pričom počuť samotný rozhovor pri jednaní s klientom. Ako môže byť v takýchto dehonestujúcich podmienkach vôbec zabezpečená ochrana osobných údajov? Toalety sú nevhodne umiestnené. Nedostatok miesta, či chýbajúci nábytok predstavujú denno-denné sťaženie práce zamestnancov. Situácia a atmosféra, v ktorých pracujú títo zamestnanci, mi naozaj pripomína povojnové obdobie. Mám za to, že sú porušované pracovno-právne normy, ale rovnako aj hygienické normy.
Všeobecne deklarovaný dôvod, že pôvodné priestory boli zastarané, nekorešponduje s tým stavom, v akom sa sociálny úrad nachádza dnes. Terajšie priestory na výkon jednotlivých agiend sú ešte menšie a absolútne nevhodné na poskytovanie sociálnych služieb. Veď práca s klientom má byť jednoznačne založená na individuálnom prístupe vzhľadom na citlivosť poskytovaných ako osobných, tak aj súkromných údajov vzhľadom na posudzovanie ťažkých životných situácií, riešenia patologických javov v rodine a ďalšej agendy spadajúcej pod tento úrad.
Na základe vyššie uvedeného opäť preto žiadam ministra práce a sociálnych vecí formou tejto interpelácie o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Videl inžinier Marián Valentovič, riaditeľ Ústredia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý dal a podpísal súhlas na sťahovanie úradu práce v Poprade do budovy na Hraničnej ulici, videl tento areál a kapacitné pokrytie pre účely úradu práce v tomto priemyselne uzatvorenom areáli? Videl tieto priestory predtým, ako dal súhlas vôbec na presťahovanie tejto inštitúcie?
2. Aké boli dôvody a odporúčania na sťahovanie úradu z centra mesta do periférnej časti? Boli vôbec hodnotené všetky negatíva, ktoré plynú z premiestnenia tohto úradu?
3. Vedelo sa o pôvodnom účele využitia predmetnej administratívnej budovy, ktorým bola prestavba na byty nízkeho štandardu? Tieto priestory aj obývané, obývané skutočne boli, platilo sa za ne, aj napriek tomu, že nikdy nebol daný súhlas na zmenu účelu využitia týchto priestorov na bývanie a za túto skutočnosť bol napokon stavebník vo veci aj sankcionovaný. Aký bol teda pôvodný a skutočný zámer využitia budovy?
4. Zaujíma ma, kto, kedy a kde vyhlásil verejnú súťaž na nové priestory pre účely úradu práce? Kedy a aké a kým boli predložené ponuky? Aké boli stanovené kritéria pre ich posudzovanie?
5. Na základe akých kritérií bol subjekt vybraný a v akom čase bolo prijaté rozhodnutie o sťahovaní? Ako sa hodnotila ekonomická výhodnosť nájmu vybratého subjektu, súkromného vlastníka tejto budovy?
6. Kto posúdil nevhodnosť prístupu a s tým súvisiace nebezpečenstvo a ohrozovanie zdravia pri pohybe osôb vo vnútri areálu z dôvodu hustoty premávky, keďže sa jedná o uzavretý areál, ako som už uviedla, s množstvom firiem a jediným výjazdom spoločným s prístupom do budovy úradu práce a sociálnych vecí?
7. Kto posúdil kultúru a hygienu pracovných podmienok zamestnancov úradu? Podmienky, v ktorých títo zamestnanci pracujú, sú alarmujúce, dehonestujúce.
8. Aký je postoj mestského úradu v Poprade k zhoršenému stavu zabezpečenia sociálnych služieb občanov mesta Poprad?
Obe interpelácie som predložila so skladbou a štruktúrou konkrétne nadnesených otázok. Napokon tak, ako som ich predkladala aj v interpelácií, ktorá sa týkala maximalizácie snáh vyplácania dividend v podniku SPP nad rozsah oprávneného zisku. Hoci od toho času uplynulo niekoľko mesiacov, na skladbu konkrétne položených otázok som ani z Ministerstva hospodárstva, ani od premiéra z úradu vlády nedostala konkrétne odpovede. Ja chcem veriť, že tento parlament nie je fraškou, chcem veriť, že ani činnosť vlády nie je natoľko bagatelizovaná a natoľko zľahčovaná, že sa nedočkám konkrétnych odpovedí na dnes predložené otázky v obidvoch mojich interpeláciách. Ďakujem za vypočutie.

Pán predseda, kolegovia, kolegyne, chcel by som obrátiť pozornosť na situáciu, ktorá bola, vlastne na ktorú bolo upozornené už zhuba pred rokom a pol a týka sa to, taký ten známy, aj mediálne známy list učiteliek pani Eriky Polgáryovej a Eleonóry Liptákovej v júni 2012 a vzhľadom k tomuto, k tejto situácii, by som chcel interpelovať spolu s kolegami Mirom Kadúcom a kolegyňou Evou Horváthovou pána ministra školstva a pána ministra Jána Richtera, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Budem stručný, lebo mám spracované aj v písomnej forme, túto interpeláciu, ktorú potom odovzdám.
So zreteľom na dlhodobý problém so stavom školstva na Slovensku, na ktorý okrem iných upozornili listom aj učiteľky Erika Polgáryová a Eleonóra Liptáková v júni 2012, čím vyvolali celospoločenskú diskusiu, tá bola naozaj silná,teda bol to taký zásah do čierneho, bola v posledných dňoch predmetom záujmu médií opätovne informácia, že ani po roku a pol nie je tento problém riešený či už celoplošne alebo aspoň prisľúbenou pomocou pre konkrétnu školu, kde tieto učiteľky pôsobia. Vzhľadom k tomu, že sa prisľúbená pomoc nedostavila a situácia v konkrétnej škole nebola žiadnym spôsobom príslušnými úradmi riešená, aspoň tak argumentujú tieto panie učiteľky, oni sa rozhodli otvoriť rodičovské centrum, v ktorom chcú vrátiť detstvo deťom. V náväznosti na to sa javí ako nevyhnutné zamyslieť sa nad okruhom viacerých problémových otázok a predovšetkým nad tým, či neustávajúca kritika týchto osôb sa týka len jednej konkrétnej vzdelávacej ustanovizne, alebo ide o systémový problém vzdelávania a výchovy žiakov všetkých škôl, vrátane problémových žiakov, na ktorých sa v liste osobitne poukazuje. Rovnako je na mieste otázka, či Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podniklo všetky potrebné kroky, ktoré avizovalo učiniť. Takže v súvislosti s týmito okolnosťami, aj vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády tieto veci avizuje riešiť, tak by som si dovolil položiť tieto otázky:
1. Zaoberali ste sa otvoreným listom spomínaných učiteliek? Ako a kedy?
2. Aké opatrenia prijalo ministerstvo školstva od poukázania na tento problém a ako zabezpečilo stabilizáciu situácie a predchádzanie jej opakovania sa?
3. Je z dlhodobého hľadiska vhodné, aby pedagógovia suplovali úlohy ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a otvárali rodičovské centrá bez integrácie a podpory štátnych úradov?
4. Aké konkrétne kroky ste učinili k ochrane učiteľského stavu pred agresívnym správaním problémových detí? To sa netýka samozrejme len tej konkrétnej školy, ale oveľa širšieho územia alebo oveľa väčšieho množstva škôl.
5. Aké opatrenie týkajúce sa problémových žiakov mienite prijať na reálne zlepšenie stavu tak, aby netrpelo vzdelávanie ostatných žiakov vo vzťahu k nasledujúcim problémom:
a) problém súčinnosti rodičov s učiteľmi pri riešení a obmedzovaní záškoláctva,
b) problém pripravenosti detí na hodiny, týka sa to najmä pomôcok,
c) problém výtržníctva a antisociálneho správania žiakov,
d) problém nedostatočnej predškolskej prípravy detí z marginalizovaných skupín, najmä v oblasti hygienických návykov a základného používania rodného jazyka,
e) problém sexuálneho zneužívania mladistvých, ktoré sa prejavuje zvýšeným počtom gravidných žiačok už v ročníkoch teda základných škôl?
Toto sú naše otázky. Odovzdávame v písomnej forme.
A interpelácia na pána Richtera vychádza z tých istých reálií s upriamením na programové vyhlásenie vlády v oblasti sociálnych vecí a tie otázky sú niektoré podobné, niektoré odlišné. Tiež sa pýtame, či sa zaoberalo ministerstvo práce, sociálnych vecí týmto listom a hlavne tou situáciou, ktorú opisuje? Aké opatrenia prijalo? A tie otázky sú smerované hlavne na sociálne veci, už nielen na oblasť školstva. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni, za uplynulý mesiac som sa na členov vlády Slovenskej republiky obrátil spolu so siedmimi interpeláciami, ale vzhľadom na to, že niektoré sa čiastočne obsahovo prekrývajú, tak si vás touto cestou dovolím oboznámiť so znením iba troch z nich.
S tou prvou som sa obrátil na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica, je datovaná z 11. novembra 2013 a znie: Vážený pán predseda vlády, v uplynulých mesiacoch som v Národnej rade Slovenskej republiky viackrát podal procedurálny návrh, aby Národná rada požiadala vládu predložiť do Národnej rady správu o stave prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo v Európskej únii, ktorého sa Slovensko ujme v druhom polroku roku 2016. Poslanci a poslankyne za vami vedený SMER - sociálnu demokraciu túto moju iniciatívu opakovane odmietli, a preto sa táto správa do Národnej rady logicky nedostala.
Keďže informácie na túto tému potrebujem k svojej poslaneckej práci, ako aj ku kompetentnému výkonu funkcie predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a s podobnými otázkami bývam konfrontovaný priebežne ako doma, tak aj v zahraničí, som nútený obrátiť sa na vás, vážený pán predseda vlády, a formou interpelácie vás požiadať o komplexnú správu o stave prípravy vlády na slovenské predsedníctvo EÚ v roku 2016, s dôrazom na problematiku pôdohospodárstva a životného prostredia, s nádejou na vecnú odpoveď a s pozdravom Mikuláš Huba. Teda toľko k zneniu prvej interpelácie.
V ten istý deň som sa obrátil na podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka s interpeláciou tohto znenia:
Vážený pán minister, pred niekoľkými týždňami slovenskú verejnosť prekvapila a znepokojila správa o tom, že polícia spadajúca pod váš rezort zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek, pri ktorej došlo k poškodeniu štátu minimálne o 65 mil. eur, nepočítajúc náklady, ktoré štát vynaložil, vynakladá a zrejme ešte bude musieť vynaložiť na vyšetrovania, súdnu dohru celej tejto kauzy. Dovoľte, aby som sa na vás formou interpelácie, obrátil s otázkou, čo viedlo príslušné policajné orgány k takémuto, pre mňa i pre širokú verejnosť nepochopiteľnému rozhodnutiu? Zároveň si vás dovoľujem požiadať o objasnenie tvrdenia, že v tomto prípade nešlo o zločin. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, čo môže byť väčším ekonomickým zločinom ako je ochudobnenie štátu minimálne o 65 mil. eur. Vopred vám ďakujem za vecnú a zrozumiteľnú odpoveď. S pozdravom, Mikuláš Huba.
A o dva týždne neskôr som sa obrátil s interpeláciou na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Jána Počiatka. Tá interpelácia znie:
Vážený pán minister, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa 17. októbra 2013 uskutočnil odborný seminár a panelová diskusia na tému pripravovaného vládneho návrhu nového stavebného zákona. O jeho záveroch a odporúčaniach jeho účastníkov a účastníčok sme vás nedávno informovali. Napriek tématickej a názorovej rôznorodosti zo strany veľkého počtu prednášateľov i diskutujúcich, sa minimálne dve skutočnosti dajú zovšeobecniť.
Po prvé, je to výrazne prevažujúci kritický tón a množstvo pripomienok zo strany reprezentatívneho zoskupenia predstaviteľov príslušných stavovských organizácií, samosprávnych orgánov a ich strešných organizácií, expertov akademickej obce, mimovládnych organizácií i podnikateľov vo sfére výstavby.
Po druhé, je to konsenzuálny názor, že odborná i verejná diskusia predchádzajúca súčasnej podobe návrhu zákona, ktorý Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky chce predložiť do medzirezortného pripomienkového konania, sa skončila predčasne, bez prediskutovania a seriózneho posúdenia všetkých legitímnych názorov a návrhov. Z toho vyplýva požiadavka účastníkov a účastníčok podujatia v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa diskusia k tomuto vládnemu návrhu zákona opäť otvorila a aby sa celý schvaľovací proces o potrebnú dobu predĺžil. Ako jeden z organizátorov spomínaného seminára, ako poslanec Národnej rady i ako občan sa na vás, vážený pán minister, obraciam s interpeláciou v tom zmysle, aby ste zasadili za zohľadnenie oprávnených pripomienok reprezentatívnej skupiny ich autorov a autoriek a za zohľadnenie ich dobre mienených rád a odporúčaní v záujme čo najlepšej podoby nového stavebného zákona.
Keďže interpelácie by mali obsahovať aj otázku, dovoľte, vážený pán minister, aby som sa vás opýtal, či je podľa vás dôležitejšie to, aby bol nový stavebný zákon schválený čo najskôr, alebo to, aby bol čo najlepší a čo najviac zodpovedal európskym štandardom a očakávaniam odbornej obce i širokej verejnosti.
Toľko text mojich troch interpelácií, ďakujem vám za pozornosť a končím.

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, mám pripravené dve interpelácie. Jedna je na pána predsedu vlády a zároveň pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, druhá je na pána ministra obrany. Neviem, ktorú môžem predniesť skôr, kto zastupuje, pána ministra Jahnátka som tu videl a pána premiéra zastupuje pán podpredseda vlády. Takže môžem skôr, aj keď na 50 %, ale ja ju prednesiem, dobre?
Takže, vážený pán predseda vlády, vážený pán minister, skutočnosť, že na Slovensku máme dnes lesy nadštandardne zachované i spravované, je výsledkom mnohých historických súvislostí. Môžeme medzi mini identifikovať aj nemalý vplyv kráľovskej lesníckej disciplíny, ktorej odborné pomenovanie je hospodárska úprava lesov, známej v lesníckom žargóne aj ako lesnícka taxácia. Jednou z jej hlavných úloh je vyhotovenie lesných hospodárskych plánov, po novom programov starostlivosti o lesy, ktoré sú základným nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Bolo v skutku správne, že práve hospodárska úprava lesov je konkrétne uvedená v programovom vyhlásení vašej vlády, kde ste deklarovali úmysel vyriešiť jej inštitucionálne i finančné ukotvenie. Žiaľ, tento zámer sa nenaplnil, naopak, viaceré príznaky ukazujú, že kráľovskej disciplíne slovenského lesníctva padá koruna z hlavy.
Základným, základným problémom je nedostatočné financovanie taxačnej služby, keď po jej vypustení do súkromného sektoru v roku 2008 cena hradená zo štátneho rozpočtu na jeden hektár tvorby programov starostlivosti o lesy významne klesla a to z 12 eur 54 centov v roku 2006 na 6 eur 75 centov navrhovaných pre rok 2014. Takéto dramatické zníženie môže mať len jeden dôsledok, kvalita programov sa stane fikciou a ich autorita bude medzi užívateľmi zákonite prudko upadať. Ostatné činnosti, hospodárske úpravy lesov vykonávané štátnou príspevkovou organizáciou Národné lesnícke centrum Zvolen sú tiež dlhodobo v útlme, spôsobeného znižovaním príspevku zo štátneho rozpočtu. Programy starostlivosti o lesy sú citované nielen v zákone o lesoch, ale aj v zákone o ochrane prírody a krajiny, stavebnom zákone, zákone o pozemkových úpravách, zákone o dani z nehnuteľnosti, zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vodnom zákone i trestnom zákone. Bude dobre si pripomenúť, že nadpriemernú kvalitu správy lesa sme v minulých desaťročiach dosahovali práve vďaka tomu, že hospodárska úprava lesov bola u nás na vysokej úrovni a naše lesné hospodárske plány boli pre Európu vzorom.
Je určite nenáležité pripomínať vám mnohostranný význam lesa, no vedzte, že také univerzálne hodnoty, ako je kvalita života, zdravie a priemerný vek, sú v priamej korelácii so stavom lesov ako základného článku prirodzenej výstavby našej krajiny. Kondícia našich lesov nie je dielom náhody, podieľali sa na nej generácie lesníkov, pracujúcich kedysi podľa kráľovských lesníckych regulí, neskôr lesných hospodárskych plánov, dnes nazývaných programy starostlivosti o lesy. Ak sa táto chronológia lesníckeho fortieľu naruší a hospodárska úprava lesov upadne, povedie to s istým časovým odstupom aj k upadajúcej kvalite života. Stromy sa síce sťažovať nevedia, ľudia však áno. To však už bude neskoro, pretože kapitál zainvestovaného lesníckeho umu a práce sa beznádejne stratí.
Nuž, vážení členovia vlády, vážený pán predseda vlády, vážený pán minister, aby sa takáto negatívna vízia nezačala napĺňať, je potrebné pristúpiť k napĺňaniu vášho programového vyhlásenia. Vášho programového vyhlásenia, opakujem. Moja prvá otázka v tejto súvislosti smeruje k tomu, či je už vypracovaný návrh trvalého inštitucionálneho riešenia hospodárskej úpravy lesov tak, ako ste si to programovo predsavzali. Existuje totiž obava, že sa jej pod spoločnou strechou Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktoré vzniklo splynutím Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, Ústavu pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva vo Zvolene a Lesprojektu Zvolen nedarí. Je to tak najmä preto, že zlúčenie lesníckeho výskumu s činnosťami hospodárskej úpravy lesov je neprirodzené a to nielen pre obsahovú rôznosť, ale aj pre kombináciu odlišných spôsobov financovania, pričom tu chýba jasná deliaca hranica.
Druhým dôvodom je výrazné personálne oslabenie bývalého Lesprojektu, čo je dôsledok dlhodobej stratovosti Národného lesníckeho centra. Moja druhá otázka sa týka vášho postupu pri finančnom zabezpečení taxačnej služby, ktoré malo byť oslobodené od každoročných vyjednávaní a apelácií. Uveďte prosím základné parametre vášho riešenia. Žiadam pomenovať aj zdroj financovania. Apropo, neuvažujete v tejto súvislosti s využitím časti osobitného odvodu, ktorý Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik zaplatia vo výške 5 miliónov eur? Takéto riešenie síce nemá systémový charakter, no keďže sa tento odvod reálne vykonáva, bolo by vhodné, keby sa dakto vrátil do lesov a to aspoň stále pre nedoriešený rok 2014.
V tejto súvislosti žiadam aj odpoveď na tretiu otázku, kde a ako sa osobitný odvod z Lesov Slovenskej republiky plánuje využiť? Bude to vo sfére lesníctva?
Súvisiaca štvrtá otázka znie: Neuvažujete opätovne otvoriť tému viaczdrojového viacrezortného financovania hospodárskej úpravy lesov ako aj fondu na zabezpečenie tvorby programov starostlivosti o lesy, vytváraného obhospodarovateľmi lesov ako odvod určitej sumy z 1 m³ obnovnej ťažby vykonávanej v hospodárskych lesoch?
Ďalej vás žiadam o odpoveď na piatu otázku, či pod gesciou ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pracuje, alebo pracovala aj skupina lesníckych autorít z oblasti hospodárskej úpravy lesov, ktorá systémové nastavenie hospodárskej úpravy lesov rieši, alebo riešila. Ak áno, prosím uviesť mená jej členov.
V súvislosti s nedostatočným financovaním tvorby programov starostlivosti o lesy považujem za nutné pripomenúť, že v národnom lesníckom centre stále nie je funkčný nový forestportál, ktorý mal slúžiť lesohospodárom uchádzačom o finančnú podporu v programovacom období, ktoré vyprší na konci roku 2013. Keďže takáto úloha je už z podstaty samotnej veci nesplniteľná, vznášam svoju šiestu otázku, či je už ministerstvu konečne známe, kto je za uskutočnené platby, za neuskutočnené zmluvné úlohy vo výške 700 tisíc eur zodpovedný?
Pretrvávajúce nezodpovedanie tejto otázky by nepochybne viedlo k demoralizujúcej úvahe, že prepotrebné prostriedky na tvorbu programov starostlivosti síce pre Národné lesnícke centrum nemáme, no nehoráznu nehospodárnosť pri čerpaní eurofondov v tejto organizácii vyšetriť nedokážeme. Táto úvaha je o to vážnejšia, že tých 700 tisíc eur by slovenskej hospodárskej úprave lesov umožnilo dofinancovať prevádzku v plnej kvalite na dlhšie ako je jeden celý rok.
Žiadam vás o odpovede na všetky vznesené otázky v určenom poradí. Ďakujem. S úctou Ján Mičovský.
Takže ďakujem za pozornosť ktorú ste venovali tejto prvej interpelácii vo veci hospodárskej úpravy lesov, ktorú vznášam na pána predsedu vlády a pána ministra pôdohospodárstva a teraz si dovolím predniesť tú druhú oznámenú interpeláciu na pána ministra obrany tu prítomného pána Martina Glváča.
Vážený pán minister, normalizačné vojská Varšavskej zmluvy, ktoré boli tak pridlho dočasne umiestnené na našom území, zanechali po sebe spúšť nielen politickú a morálnu, ale aj ekologickú. Myslím, že aj dnes, 22 rokov po ich odchode je stále opodstatnená obava, že zdevastované územia okopateľných základní nie sú plnohodnotne zregenerované. Po tomto poobhliadnutí na históriu bratskej pomoci, ktorá sa celkom nevydarila, si dovolím vašu pozornosť upriamiť na samotný predmet mojej interpelácie. Tematicky ostaneme pri ekologickej záťaži krajiny spôsobenej armádou, no v čase sa posunieme dopredu a spojenecké vojská nahradíme vlastnými. Dostaneme sa tak na Vojenský obvod Javorina, ktorý slúžil Armáde Slovenskej republiky do roku 2010.
Mal som možnosť tento priestor navštíviť v rámci poslaneckého prieskumu, ktorý v októbri tohto roku zorganizoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Naším cieľom bolo bližšie spoznať možnosti riešení krívd, ktoré sa udiali odtiaľ vysídleným rodinám. Jedným z poznatkov, ktoré som si z toho prieskumu odniesol, je pocit, že ani dnes sa nesprávame voči postihnutým občanom natoľko ústretovo, ako by si trauma, ktorú im kedysi vlastná republiky hoc aj z vysvetliteľných dôvodov spôsobila, vyžadovala. Ba niekedy sa zdá, akoby sme sa rozhodli v príkoriach nepochopiteľne pokračovať.
Do tejto kategórie patrí aj vyhlásenie chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy a to ani nie tak pre samotný účel ochrany, ako skôr pre podivné hranice chráneného územia, ktoré navodzujú dojem, že tu nie vždy išlo len o záujmy vtákov. Uznávam však, že toto je téma určená skôr pre rezort životného prostredia. Avšak téma, vážený pán minister, ktorá nepochybne patrí do vašej pôsobnosti a v ktorej vás interpelujem, je jednoznačná, pričom verím, že taká bude aj vaša reakcia.
Počas poslaneckého prieskumu sme v lese videli rozsiahle betónové monštrá, ktoré boli kedysi tankovými strelnicami. Pôsobia desivo a určite nepatria do civilizovanej krajiny, tobôž ak je táto chráneným územím. Dovolím si vás preto na tento nedôstojný stav upozorniť a zároveň požiadať o odpoveď, kedy a ako zabezpečíte nápravu, ktorú sú vojaci tomuto priestoru dlžní. Som presvedčený, že asanácia pozostatkov strelnice bude dobrým úvodom k prinavráteniu života krajine, ktorú chcú jej obyvatelia plnohodnotne využívať. Keďže o oprávnenosti ich nárokov nemožno pochybovať, osobne veľmi privítam, vážený pán minister, ak okrem odpovede na túto interpeláciu zareagujete predovšetkým jasne termínovaným pokynom na odstránenie nedôstojného torza. Myslím, že to okrem iného bude aj správna reakcia na to, čo do dnes vnímame ako ekologickú spúšť zanechanú poaugustovými vojskami. Navyše sa tu vytvára zaujímavý priestor pre vytvorenie hoc len dočasných pracovných príležitostí. Ďakujem. S úctou Ján Mičovský.
A ďakujem za pozornosť, ktorú ste venovali obidvom interpeláciám. Odovzdám ich písomne, samozrejme.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ďakujem vám pekne. Ja som porozumel, len viete situácia je taká, ako keby sme teraz, poviem taký absurdný príklad. Vo vodárňach trávime pitnú vodu, alebo pani Zvolenská v nemocnici zabíja pacientov. Stav je alarmujúci, národnú kultúrnu pamiatku začal niekto búrať a my miesto toho, aby sme radikálne a hoci viem, že nie je to jednoduché, zasiahli, tak hovoríme o tom, že vznikol tu istý proces rôznych zákonných postupov, odvolaní a dovolaní. Len viete, výsledok je taký, že národná kultúrna pamiatka chátra, do nej prší a je na polovicu zbúraná. Nie je to na trestné oznámenie? Nie je to na to, aby ste vy, ako minister kultúry, konali oveľa ráznejšie? Ak je to nie možné, tak je mi to ľúto.

Ďakujem veľmi pekne pán minister, oceňujem ten váš prístup v tej veci takého promptného zriadenia tej pracovnej komisie a vyvstáva mi z toho, z tejto konkrétnej situácie, ktorá si nemyslím, že nastala z nejakých zlých úmyslov z jednej alebo z druhej strany, ale proste vznikla na základe tých okolností, že či vo svetle tejto situácie nezvažujete do budúcnosti, že v prípade tak špecifických vecí, ako je napríklad šlabikár, nehovoríme teraz o všetkých učebniciach samozrejme, ale takou vecou ako je šlabikár, ktorý naozaj ovplyvňuje deti v tom najútlejšom a najzákladnejšom školskom veku, aby takéto pracovné stretnutie, ktoré bolo podľa mňa veľmi fajn a veľmi konštruktívne, aby prebehlo ešte pred schválením napríklad odporúčacej doložky alebo schválenia licencie? Ďakujem.