Videokanál klubu

Pán kolega, nemusíš sa báť, ja ťa zastúpim. (Povedané so smiechom. Smiech v sále.)
Vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte mi niekoľko slov.
No, je to tak, Martin, pozri sa, prišiel si neskoro, takže minule sme si už vypočuli tú prednášku tvoju, teraz si vypočuješ ty zase inú. Môžeš sa prihlásiť vo faktickej.
Ja len chcem povedať toľko, že ja podporím každý návrh zákona, ktorý obmedzí a sprísni užívanie psychotropných látok. Prečo? Lebo má to vždycky negatívny dopad na konkrétne rodiny, a tie konkrétne rodiny, to sú naše rodiny, a možno keď sa tak zamyslíme v tom širšom kontexte, a či už možno v tom rodinnom, alebo priateľskom, tak dneska už je to Slovensko tak zasiahnuté, že takmer každá rodina alebo tá vzdialenejšia má tento problém. Preto ja, keď tento návrh zákona tuná je, tak ho som ochotný podporiť a teším sa, že ho tuná máme. My sme to mali dnes dopoludnia na výbore, sme sa tam bavili o týchto konkrétnych veciach aj sme si vysvetlili niektoré tie veci, ktoré teraz aj tie semená konopy siatej, že ako to je s pestovaním, tak, aby poľnohospodári, tí, ktorí sa rozhodnú a budú pestovať tú konopu siatu, tak môžu tú, ktorá neobsahuje ten prvok HTC, tak v podstate tá je pre v podstate pre človeka a ľudský organizmus neškodná. Každá závislosť človeka istým spôsobom zväzuje a drogy sú veľmi vážnou vecou, ktoré ťa spútavajú a sú takým živlom, že ťa vedú do záhuby veľakrát samotného jedinca, a vyúsťuje to v smrť, ale samotné aj tie rodiny, veľakrát mnohí rodičia a mnohé mladé rodiny alebo aj v stredne dospelom veku, ak majú či už takého syna, alebo dcéru, nevedia si s takýmito ľuďmi poradiť. Strácajú aj strechu nad hlavou a prichádzajú mnohé rodiny aj o majetok. Tak ja vítam, že tento zákon tuná máme a veľmi rád ho podporím a, samozrejme, aj hlasovaním. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán kolega. Áno, oblasť neznámeho vlastníctva, to je, samozrejme, špecifická pre Slovensko, myslím, že tam sa zamyslíme tiež na to, je to na dlhšiu diskusiu, mám to tiež v svojom zámere, v tomto volebnom období predložiť nejaké návrhy aj na túto tému, lebo tých neznámych spravil štát, to sa nespravili oni sami, že neboli činní, ale štát a zriadenie, ktoré tu bolo, takže myslím si, že aj to, ako poslanci by sme takúto iniciatívu mali nejakým spôsobom do budúcna vyvíjať a ďakujem za podnet, budeme sa tomu venovať tiež.

Rozdrobenosť pozemkov na Slovensku je naozaj obrovským problémom. Martin to nazval, že sú to také rezance, ale ono aj terminus technicus je, že sú to remenice, sú to naozaj veľmi malé úzke pozemky, ja poznám aj iný pozemok, ktorý trošku bol širší, ale mal dĺžku 2 km. 2 km, to sú u nás na severovýchode Slovenska, sú takéto pozemky, ono naozaj sa potom ťažko ako tam nejaká poľnohospodárska činnosť už s dnešnou modernou technikou robí. Určite tento zákon, ktorý tu máme ako v laviciach, je veľmi vážnym ako dokumentom, ale naozaj aby sa vytvorili podmienky, a je hlavne pre mladých poľnohospodárov. Tak ako pán minister to avizoval, že chce podporovať mladých začínajúcich farmárov. My na tom severovýchode Slovenska máme napríklad ešte jeden závažný problém a to sú vlastne pozemky neznámych vlastníkov a sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Je týchto pozemkov veľmi veľa a to je tiež po bývalých obyvateľoch severovýchodného Slovenska, boli to z prevažnej časti, boli to bývalí Nemci, ktorí v podstate po vojne či už odišli, alebo boli deportovaní do Nemecka, ale v podstate neprebehli ani tie dedičské konania a veľa takejto pôdy je nevysporiadanej. Aj nad touto otázkou sa treba zamyslieť, aby tí mladí ľudia, ktorí majú chuť, a dovoľujem si povedať, že naozaj máme dostatok mladých ľudí, však aj poľnohospodárska univerzita produkuje v úvodzovkách, keď to poviem, nových mladých inžinierov a mnohí sú zapálení za to a chceli by poľnohospodárčiť a chceli by gazdovať. Treba pre nich naozaj vytvárať podmienky a to sú pracovné príležitosti, kedy nemusia títo mladí ľudia cestovať do zahraničia a robiť veľakrát podradnú prácu, a nech vykonávajú adekvátnu k vzdelaniu.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, Martinom som preto, lebo kostol, kde sa narodil môj otec, bol zasvätený svätému Martinovi, takže preto som Martin, nie som Marián, takže ďakujem pekne.
Dovoľte mi pár slov k tomuto zákonu, ktorý, myslím si, že mal by mať väčšiu poslaneckú účasť pri jeho prerokovaní, pretože tvrdím, že zákon o pozemkových úpravách je zákon, ktorý zasahuje nie na okres ani na obec, ale ide na hon, ide na meter štvorcový pozemku, ktorý je dotknutý danými pozemkovými úpravami, a kreuje našu krajinu, či poľnohospodársku, alebo lesnú, aj intravilány v mnohých prípadoch do budúcna. Aby sme, ako sa hovorí, netrepali prázdnu slamu, myslím si, že viacej toho poviem asi v druhom čítaní, keď, dúfam, že to teda prejde do druhého čítania, pretože tento zákon momentálne má 72 pozmeňujúcich bodov. Ešte tam máme zákon 180, ktorý je tam, samozrejme, tiež pripojený. Musím povedať, že tak ako spomenul pán minister úvodom, že mnoho vecí je tam vyplývajúcich z praxe, ktorého ste vy..., od roku '91, keď to bol ešte federálny zákon. Chcem tomu veriť, že mali v tom horúce slovo aj komora pozemkových úprav, ľudí, ktorí sú, boli takto zriadení a už nejakých tých 20 rokov fungujú. Je tu, keď som si ho prešiel, je tu veľa vecí odborných, ktorých mnoho alebo ktoré mnohí poslanci a poslankyne ani takto odborne by nemuseli zaujímať a dosť ťažko by sa bolo vysvetľovalo, nechcem nikoho, samozrejme, podceňovať, celý ten kolobeh a celú tú štruktúru, akým spôsobom sa to riadi. Ale aspoň útržkovite, dovolím si možnože v nejakých piatich, ôsmich, desiatich bodoch načrtnúť, čo ma napadlo, čo je možnože dobré, čo je možno trošku horšie a čo by tam možnože nemuselo byť.
Takže v prvom rade by som chcel povedať, že rušíme určitú klauzulu, ktorá hovorí o možnosti účasti pracovníkov bývalých pozemkových úradov, teda z odborov pozemkových, aby sa zúčastňovali na, priamo na výkone a vypracovaní projektov pozemkových úprav. Samozrejme, je to zdôvodnené tým, že sa to bije so zákonom o štátnej službe, to znamená, že je to tam ošetrené, že nemôžte podnikať v tom, resp. vykonávať tie práce, v ktorých robíte ako štátny zamestnanec, ja si myslím, že keď už raz to tu bolo a je to špeciálny zákon, tak myslím si, že mohlo to ostať, pretože na pozemkových odboroch nie sú iba štátni zamestnanci, sú aj vo verejnej správe, tam sa to môže biť. Viete, že môže tam potom nastať prípad, že nechcem hovoriť o lobingoch, všetkých možných veciach, takže tak ako ja som nebol, keď som bol predsedom pozemkového úradu, nemohol, bol som si vedomý, že nemôžem, pokiaľ nie som súdny znalec, nemôžem vykonávať projekty pozemkových úprav, hoci niektorí kolegovia naši majú na to spôsobilosť, mal som za to, že to je tabu a je to vybavené. Tak preto, myslím si, že je dobré, mohlo by tam byť, aby to bolo zakomponované a ostalo tak, ako to je doteraz.
Čo chcem ale kvitovať, môžem povedať, že sa tu menia jednak komisie, ktoré viac-menej sa zriaďujú, je tu veľa vecí týkajúcich sa, samozrejme, tých jednotlivých pozemkových úprav, ktoré, tvrdím, tak vám poviem, že pozemkové úpravy, to je o charaktere. To je o charaktere pracovníkov pozemkových úradov, resp. príslušníkov správneho orgánu a je to aj o charaktere geodetov, správ katastrov, ale aj o vyzrelosti vlastníkov, občanov, ktorí do toho idú, lebo tam nejdeme o..., hovoríme o užívacích vzťahoch, hovoríme o vlastníckych vzťahoch. Vlastne to je vlastnícka pozemková reforma pozemkovej úpravy a to si musíme uvedomiť, že v mnohých prípadoch sme túto možnože danosť tohto zákona podcenili a, žiaľ, mnoho prípadov je aj, že po pozemkových úpravách ľudia nie sú spokojní, napádajú to a bol by som veľmi rád, keby sme možnože aj tými jednoduchými pozemkovými úpravami, ktoré sa tu navrhujú v tých troch fázach, ktoré tu boli už spomínané, aby sme nerobili znovu nejaké tie krivdy, ktoré by mohli byť alebo boli robené doteraz.
Samozrejme, to je ideálny stav, ako hovorí pani Košútová, kolegyňa, všetko je o ľuďoch, ja by som bol tiež rád, keby sme tých ľudí mali takých, akí by tam mali byť, a hlavne, ktorí by boli hrdí na to, že sú štátni zamestnanci, a keď hovorím, budeme garantovať štátu nejakú definitívu, o ktorej ja stále snívam, že by mali mať, tak potom možnože aj ten výkon bude trošku iný, ako keď momentálne teraz sú vystavení, že majú 500-eurové výplaty, 700-eurové, a je potom veľmi ťažko, keď prídu do styku, aby tej korupcii možno nepodľahli a nejakým spôsobom sa nesprávali tak, ako by sa nemali, keď sú štátni úradníci. Ale to už nechám na každého svedomí a presvedčení, nechcem zhadzovať všetkých do jedného vreca. Veľmi, čo kvitujem, je, čo sa mení v zákone č.180, to je zákon, ktorý hovorí o registroch, o obnovenej evidencii práv, to znamená, to je tá prvotná evidencia, ktorá hovorí o tom, že keď nemáte list vlastníctva, tak vlastne neviete, koho tam máme v tom území a pozemkové úpravy môžu ísť iba do tých katastrálnych území, kde táto ROEP-ka, ten register prebehol. Tých území je momentálne, čo, keď sa dobre pamätám, má byť okolo 500-600, ktoré nám ešte je potrebné dokončiť, dúfam, že tie financie sa na to nájdu, a kvitujem, že zvyšujeme tam dobu, dokedy sa môže robiť oprava registrov z troch na päť rokov. Neviem, z čoho tá 5-ročná lehota vzišla, možnože pán Puškáč ma opraví alebo mi potom to vysvetlí, ako predpokladám, že tvorca jeden z týchto zákonov, že či to nemohla byť tá doba trošku dlhšia, je to predsa len o vlastníctve a mám aj ja minimálne 8 podnetov z katastrálnych území, kde vlastníci nie sú spokojní, a neviem, či by im nebolo do budúcna za to uvažovať aj o nejakom návrate, a to spätnom prehodnotení, lebo poviem, keď 60 %, 70 % vlastníkov je nespokojných s ROEP-kou, teda s tým registrom, asi nebol urobený tak, ako mal byť urobený. A neviem, však aj predsedovia, máme tu teda starostov aj primátorov a môžu oni svoje skúsenosti povedať, že žiaľ, po ROEP-e niektorí, ktorí nemali nič, sú mocipáni a vlastníci desiatok a stoviek hektárov a zase naopak, to znamená, bol by som veľmi rád, keby sme tie krivdy, ktoré sa v tom, nehovorím teraz o 5-10 %, ale v prevažnej väčšine, kde sa by takáto anomália ukázala, aby sa dalo prehodnotiť, aj tá ROEP. Ale to je tak iba na úvahu.
Takže, pán minister, ja, do druhého čítania, samozrejme, dám nejaké pozmeňujúce návrhy a budem veľmi rád, keď budem môcť spolupracovať aj, samozrejme, s legislatívnym tímom ministerstva, kde by sme prehodnotili aj veci, ktoré možnože ja mám na stole, a dobre by bolo, lebo keď si spomínam, tento zákon sme tu ešte nemali, 330 tu ešte nebola a je to veľký zásah do, ako som už povedal, do tých vlastníckych a užívacích vzťahov a o dokreovaní krajiny a, samozrejme, že väčšinou ideme na poľnohospodársku pôdu, lesná je trošku mimo. Nehovorím, že by sme nemali aj tam niečo vymyslieť, ale ako viem, tak lesáci, Výskumný ústav lesného hospodárstva, aj iné lesné organizácie hovoria, že tam tá metodika, ešte není tak vypracovaná ekonomika, akú by sme možnože považovali v tomto, takže je to, v tomto duchu možnože trošku aj taký apel na nich, aby na tom pracovali, aby, keď už ideme do pozemkových úprav, tak aby aj tie, ako ja tomu hovorím, rezance lesných, slíže teda, tých lesných pozemkov, mali šancu byť nejakým spôsobom scelené, skomasované do väčšieho bloku, ktorý bude obrábaniaschopný, pretože keď máte, videl som, poviem to, Krásna lúka u nás na východe, kde som meral 40 cm na šírku a 250 m na dĺžku. Takéto pozemky poľnohospodárske boli merané a maximálna šírka bola 2 metre. Vymerali sme tam asi 8 ha na takejto ploche. Keď nám to prišli Holanďania ukazovať, že aký oni majú super program na pozemkoch, teraz hovorím o roku '95, aký majú super program na pozemkové úpravy, tak sme im povedali, keď robíte pozemkové úpravy v Polome, ste na Nobelovu cenu, ste na Nobelovu cenu a oni, keď videli tú našu rozdrobenosť, žiaľ, sme to zdedili z uhorského práva, tak chytali sa za hlavu. Je dobré komasovať pozemky, kde máte 3 ha, 5 ha, 10 ha. Komasujte, keď máte metre štvorcové. To už je o niečom inom. Takže aj tam sme si povedali svoje, a musím povedať, že odvtedy žiadnu metodiku nám neponúkali, aspoň, pán minister, neviem, či nám nejaký iný štát nám ponúkal nejakú metodiku na pozemkové úpravy, takže som rád, že aj my možnože vieme niečo urobiť, ale tam by som do takýchto území nešiel, to, samozrejme, sa nedá. To sa musí trošku dozrieť a možnože aj trošku vycibriť tá naša metodika na riešenie pozemkových úprav.
Dobre, aby sme netrepali prázdnu slamu, vidím, že máme tu aj pani ministerku, ktorá má ďalší bod v programe a viac-menej bola stiahnutá z nejakej akcie, takže ja len toľko hovorím, že do budúcej, do druhého čítania, samozrejme, že budem sa snažiť to nejakým pozmeňujúcim návrhom, verím, že aj v spolupráci s ministerstvom, zase nejako vykreovať do kvalitatívne lepšej zložky, a myslím, že to by malo byť o tej veci. Ďakujem, že ste ma vypočuli. Toľko z mojej strany.

Ja len krátko na kolegu. K tým GMO-čkam ešte som chcel snáď toľko dodať, že takýto problém geneticky modifikovaných osív mali a majú v podstate, problém v Amerike a v Kanade. A musím povedať, že nechcem menovať teraz tú firmu, ale je aj u nás tuná na Slovensku a jednoducho táto firma oberá farmárov o pôdu. Správa sa úplne úžernícky a výpalnícky. Neviem si to predstaviť, že naši poľnohospodári prídu takýmto rafinovaným spôsobom o pôdu. V prvom slede oberá táto firma, ja mám také údaje sprostredkované, ak ich nemám úplne presné, prosím, môžte ma opraviť, ale v prvom slede najprv oberá týchto farmárov o úrodu, to je prvé, prvá vec, dostáva ich do, do takejto tiesne a v tom druhom slede dokonca až o pôdu, dokáže táto firma ich obrať. Je tam spústa ako právnikov, ktorí reprezentujú túto, túto firmu, a jednoducho postaviť sa jej na odpor je takmer nemožné. Mnohí farmári, keď sa im len zastrašia, tak jednoducho sa boja. Navyše geneticky modifikované osivá, ktoré, mám ja ako informácie, spôsobujú neplodnosť. Boli robené pokusy na myšiach, tretie pokolenie jednoducho bolo neplodné. A myslím si, že tento problém a ono to veľmi súvisí aj s naším zdravotníctvom, tak ako som to rozprával, len sa zamyslite vo svojom okolí, každý, kto máte možno mladé manželské páry. Dnes nie je problém s plodnosťou a bojovať antikoncepciou proti plodnosti, dnes je problém bojovať práve o to, aby mohli mať mladí ľudia deti. Dneska je presne opačný trend a čoraz viac týchto mladých ľudí. Ono to tkvie. To nie je len životospráva nesprávna, ktorá sa veľakrát vedie, ale to sú aj práve potraviny. To, čo my jeme, veľakrát, ja to hovorím, že sú to otraviny. Mi to odpusťte, že tak hovorím o potravinách.

Ďakujem pekne za slovo. Často polemizujem s kolegom Kuffom aj dosť zásadným spôsobom, ale v tomto prípade musím s potešením súhlasiť prakticky so všetkým, čo povedal, a podporiť ho a rozšíriť to možno trošku ešte aj o environmentálny rozmer, najmä čo sa týka možno príliš ľahkovážneho prístupu k používaniu GMO technológií, pretože sú štáty Európskej únie, ktoré majú tieto technológie zakázané, my k nim nepatríme. Takže možnože by sme mohli rozšíriť túto skupinu krajín. Takisto s ním musím súhlasiť, čo sa týka kritiky, toho, tej expanzie super- a hypermarketov, ktorej sme sa dožili, a má to, samozrejme, aj celý rad ďalších následkov nielen na devastáciu krajiny, ale aj na devastáciu zase malých zariadení, predajní a podobne, resp. na ich, na ich likvidáciu, pretože nezvládajú konkurenciu s týmito, s týmito veľkozariadeniami. Ale všetko sú notoricky známe veci, len je dobre, že sa aj na tejto pôde o nich hovorí, a je dobre, keď sa budeme zamýšľať nad tým, ako tie riziká a tie negatívne následky, ktoré so sebou prinášajú, riešiť alebo aspoň obmedzovať.
A napokon chcem podporiť aj to, čo povedal na tému toho potenciálu slovenskej poľnohospodárskej krajiny, ktorý je oveľa väčší než to, čo z neho dostávame, a ktorý je schopný udržateľným spôsobom vyprodukovať podstatne viac zdravých potravín, ako sme toho svedkami v súčasnosti, a tak prispieť nakoniec aj k tomu, čo je jedným zo zámerov tohto, tohto navrhovaného zákona, teda vyprodukovať a dostať na pulty predajní viac domácich produktov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu o potravinách. Ja tak v úvode by som, pán minister, si dovolil tak doceniť tú vašu snahu, že máte také úprimné snaženie o to, aby tie potraviny podľa možnosti sa dorábali u nás na Slovensku a podľa možnosti, aby aj ten domáci trh bol čo najlepšie podporený. V tom prvom čítaní chcem poďakovať tuná aj pánu kolegovi Záhumenskému. Ja som dával pozor, ako urobil taký pekný prierez tuná aj toho podielu na tom trhu. Porovnával tie jednotlivé obchodné reťazce. Naozaj tá situácia je taká, že v podstate tie peniaze nezostávajú tu u nás na Slovensku, ale jednoducho tie peniaze idú kdesi mimo. Myslím, keď si to tak pamätám, tú štatistiku, tak Tesco bolo na prvom mieste a potom tie ďalšie, tie hypermarkety Kaufland, Billa bola ďalšia. No to je jeden aspekt, jeden rozmer. Ja tak málinko, len tak mierne by som tak odbočil, ale len zdanlivo. Inak tie hypermarkety už aj tak architektonicky vyzerajú úplne hrozne. My v podtatranskej oblasti, a keď vidíme tie škatule, ktoré sú tam postavené, ak raz budú odchádzať tieto hypermarkety, no neviem, ako to budeme likvidovať tieto budovy. Vyzerá to úplne príšerne. V Anglicku keď som bol, v Škótsku konkrétne, nevidel som jedno Tesco postavené také, aké je u nás na Slovensku, taká škatuľa, ale krásne v historickej zástavbe, normálne tak, ako sú malé obchodíky, tak majú Tesco, pekne je tam zoradené. Tak ako kolega Hlina to tu, Dodo spomínal, naozaj myslím si, že bola veľká chyba toho, že to sme dopustili, že proste nabrali takú silu obrovskú tie hypermarkety, a naozaj teraz to snaženie naše veľmi úprimné, ktoré tuná vidím, aj pána ministra, že ako tento proces zvrátiť aj..., resp. tou legislatívou.
Ja sa dostanem k tomu a uvediem príklad, vo Francúzsku ako sa to podarilo poľnohospodárom, drobným hospodáriacim roľníkom. Začali síce z malinkého, ale predsa sa im to len podarilo. Ja si dovolím ešte pripomenúť tuná vo vzťahu k tomuto zákonu o potravinách, je to naozaj veľmi závažný zákon. Som členom zdravotníckeho výboru a pracujem navyše, starám sa o zomierajúcich ľudí, keď stále nemám zasadnutie Národnej rady, tak v podstate som v hospici. Ja vidím veľakrát tú biedu a utrpenie, ktoré je na sklonku života, a dnes musím povedať a ubezpečiť vás, kolegovia, že nie sú to len starí ľudia. Nemyslíte si a nemyslíme si, že musíme sa dožiť vysokého veku a v starobe, že zomieraš. Zomierajú veľmi mladí ľudia, dokonca, dokonca aj deti. A veľakrát, ja keď to tak dlhodobejšie ako tak pozorujem, naozaj ten trh s potravinami za posledných 20 rokov sa výrazne, výrazne sa zhoršil, čo sa týka kvality. Mysleli sme si naivne, že to, čo dovezieme zo zahraničia, že to je tá kvalita, že to je to najlepšie. Ale veľmi rýchle nás to prešlo. Naozaj my sme mali veľmi dobré kvalitné potraviny, oveľa kvalitnejšie ako tie, ktoré sa dnes ako dovážajú. Potom sa veľmi čudujeme, že v podstate ľudia sú tí, ktorí, alebo mnohí ľudia, ktorí zomierajú ako onkologickí pacienti. Tam to pramení.
Rovnako si nedovolím tuná, že by som si neodpustil poznámku, a to je to, čo v podstate je tuná aj taká hrozba geneticky modifikovaných osív, ktoré sú síce dnes na Slovensku len v podobe nejakých políčok pokusných, ale máme tuná geneticky modifikované osivá. Ja si dovolím povedať, že to je veľká hrozba pre naše zdravie. A ono je ťažko aj udržať tie osivá, lebo to semienko sa prenesie kdesi inde. Áno, bol som ubezpečený o tom, že tieto potraviny, ktoré sa ako dorábajú, sú pokusné a dávajú sa, v potravinárstve sa používajú na tie škroby. Keď takú štúdiu urobili jogurtu firmy Danone, a to robili potravinári, robili to veterinári, tak jednoducho tá štúdia hovorí o tom, robili to v Česku, v Prahe, tak konštatácia ich bola taká, že ten jogurt nevidel mlieko ani z vrtuľníka. Ani z vrtuľníka! Z čoho je ten jogurt? Práve z kukuričného škrobu, ktorý je geneticky modifikovaný. Myslím si, že toto by bola tiež jedna z vecí, pán minister, tak v budúcnosti. Ja vidím, že vám záleží na tom vašom rezorte poľnohospodárskom, aby sme sa zamysleli aj nad takou závažnou skutočnosťou, ako sú geneticky modifikované osivá, ale aj potraviny. Ak príde tuná ktokoľvek z poslancov, pán minister, ak to budete vy, keby sa dalo, tak aj dvoma rukami zahlasujem vám za návrh zákona, ktorý by zakázal tuná tieto geneticky modifikované osivá, a dokonca keby bolo to zakázané aj zákonom, dovoz týchto potravín, lebo tie dôsledky sú potom tie, že máme plné nemocnice. Dovolím si povedať, že aj rezort ministerstva zdravotníctva, aj ten ušetrí na tomto, na liekoch a na mnohých veľmi zložitých medicínskych postupoch, ktoré nie sú ako ľahké. Ale práve to veľmi úzko súvisí s potravinami a nekvalitou potravín, ktoré tuná na Slovensku, žiaľ, máme.
Keď dovolíte, ja sa vrátim k tomu jednému príkladu, keď som mal možnosť rozprávať so súkromne hospodáriacimi roľníkmi a vo Francúzsku, mali obdobný problém, s ktorým možno teraz zápasíme aj my. Tam jednoducho, keď oslovovali poslancov, svojich poslancov národných ako v štáte, štátnych, neviem, ako by som to by som to pomenoval správnejšie, tak chodili aj za ministrami, za vládou a stále nemohli uspieť títo iniciátori, ako dorábať tie kvalitné potraviny. Nakoniec sa rozhodli takou netradičnou cestou obišli poslancov, obišli úradníkov, obišli ministrov a vyhľadávali súkromne hospodáriacich roľníkov. Veľmi ťažko a veľmi prácne ich našli, a keď ich našli, povzbudili ich k tomu, aby začali, aby hospodárili na poliach, ktoré boli tak otrávené, že ani dážďovky tam neboli. Boli mŕtve. Mŕtve boli po tých postrekoch, ktoré sa tam robili. Ten výsledok bol taký, že keď tí mladí ľudia sa do tejto práce pustili a dopestovali prvú papriku a paradajky, samozrejme, neboli to také fabrikované, ako boli v tých hypermarketoch, boli také zdeformované a proste možno ani tú farbu nemali a boli takí znechutení, ale tí, ktorí ich oslovovali, tak ich povzbudzovali. A systém bol taký, že tí ľudia boli ochotní zaplatiť vopred týmto roľníkom, drobným roľníkom, za ich úrodu, ktorú im zaplatili, v podstate oni im to vrátili v naturáliách. Bol starosta obce, resp. mesta, ktorý vytvoril taký priestor v rámci obce, kde oni tie svoje produkty, ktoré oni dopestovali, tak jednoducho doniesli to v tých svojich košíkoch - dobrý deň, dobrý večer, pán minister -, tak keď prišli, tak na tom mieste, ktoré bolo vyčlenené pre tento účel, tak každý bol zapísaný v zozname a už doniesol, ja neviem, košík ovocia alebo zeleniny a jednoducho tak sa to prevádzalo, už sa tam ani nevyplácali tieto peniaze. Bola to veľmi zložitá a komplikovaná cesta, ale je tuná aj taká cesta. Ja som chcel len toľko aj tým povedať, že aj na Slovensku máme zapálených aj mladých ľudí, ale aj v strednom veku, ktorí sú súkromne hospodáriaci roľníci. To nie sú tie klasické družstvá, ktoré sme zdedili ako v minulosti, ale sú to roľníci, ktorí majú, ja neviem, možno 20-40 hektárov alebo 100 hektárov pôdy. To už sto hektárov pôdy, tak to už je pomerne dosť veľa. Táto skupina ľudí tuná na Slovensku je momentálne aj kdesi tak v úzadí. Ale toto je cesta, toto je cesta aj nových pracovných príležitostí. Poľnohospodárstvo na Slovensku, tak je ten odhad taký a ja sa prikláňam ako k tomu, že je skrytých tých pracovných miest možno 80- až 100-tisíc. My plačeme v regiónoch, že my nemáme prácu, sme bez práce, ale ja keď sa pozriem na náš región a na náš okres, okres Kežmarok je s vyše 30 % mierou nezamestnanosti, je to sever Slovenska, je tretí od konca, tretí od konca, úplne na hanbu sveta, na hanbu sveta. Ja sa za to hanbím, že môj okres a mesto, v ktorom som občanom, sme tretí od konca v miere nezamestnanosti. A Tatry máme pod nosom. Len susední Poliaci, ktorí majú len časť Tatier, úplnú časť, to je to Zakopané a kúsok tých Vysokých Tatier, ktoré majú, tak to je naozaj ukážkové, ako oni dokážu robiť jednak biznis, jednak potraviny, ale takisto, keď by ste sa dneska išli pozrieť, dnes večer na Štrbské pleso, dovolím si to povedať, že tam bude mŕtve, a keď pôjdete do Zakopaného, tak to ani v Bratislave takú rušnú ulicu nepoznám. Tak jak je dnes, v túto chvíľu, keď teraz aktuálne hovorím, priamo v Zakopanom. Jak je to možné, že v susednom Poľsku to ide a u nás na Slovensku to nejde? A toto je naša úloha, poslancov Národnej rady zamyslieť sa práve nad takouto vecou, ako ponúknuť a vytvoriť tieto nové pracovné miesta. Aj premiér tejto krajiny takisto, verím, že mu úprimne na tom ako záleží. Ale treba tuná spojiť naozaj tieto sily.
V prvovýrobe, keď od prvovýroby, keď k poľnohospodárstvu sa vrátim až po ten finálny výrobok, tak je tam tých 80- až 100-tisíc pracovných miest. Možnože to vyzerá nejaké tak smiešne, ale to sú pracovné miesta v konkrétnych regiónoch, aj v našom regióne, v chudobnom regióne. Ale naozaj zamyslieť sa nad tým, aby to bolo aj ministerstvo pôdohospodárstva. Ja nie som minister tohto rezortu, a keď aj skromne, keď aj predložíme nejaké tie zákony, tak vieme, ako to ťažko prechádza. Ale ak pán minister, keď ste tuná, tak naozaj sa nad tým zamyslieť, aby tá prvovýroba až teda po ten finálny výrobok, ja som sám ochotný si kúpiť, nieže len podporovať ten domáci trh, že idem a pozerám tie etikety, ktoré sú vyrobené na Slovensku. Musím povedať, že veľmi ťažko sa to hľadá v tých obchodoch. Ja menej chodím na tie nákupy, ale manželka mi hovorí, ako ťažko, prácne hľadá vyrobený výrobok na Slovensku alebo slovenský produkt, ktorý to je. Ale jednoduchšie je to a my sme už teda aj pristúpili k tomu, že my v podstate nakupujeme potraviny a to je ten tzv. predaj z dvora a toto naozaj podporiť a podporovať, lebo toto je aj cesta pre Slovensko. Nemusíme sa za to hanbiť.
Pred dvoma rokmi, keď som bol vo Švajčiarsku, sme prechádzali takou horskou oblasťou, bolo to okolo, už teraz neviem, ale nejakých 1 800 metrov nad morom. Bola to taká dedinka nádherná, šikmé úbočia strmé, ale tie boli nádherne vypasené, vykosené. A synovi som hovoril, vieš čo, Miško, prosím ťa, odboč tuná do kravína, chcem sa pozrieť, ako to vyzerá, jak tí roľníci, jak to tuná fungujú. My sme sa vtedy v podstate na poslednú chvíľu, tak sme sa toho gazdu opýtali, že či nemá na predaj syr. Tak jak dojil tam tie svoje kravičky, zdvihol telefón, zavolal svojej manželke, na motorke prišla, doniesla švajčiarsky syr, krásne odvážený, ofrankovaný, cena a kúpili sme si ten syr priamo, priamo v tej maštali. Ale tá maštaľ bola ukážková. Dneska keď si pozriem niektoré tie poľnohospodárske družstvá, ja nechcem uraziť tých poľnohospodárov alebo tých dobrých gazdov, pán Záhumenský, aby, ja verím, že to vaše poľnohospodárstvo alebo to gazdovstvo, že je tip top a nebrodíte sa po kolená v blate. Ale ja poznám také poľnohospodárske družstvá, ktoré, po kolená v blate sa dnes boríme a sú to pomaly zrúcaniny, kde chováme poľnohospodárske zvieratá, a my chceme čosi rozbehnúť a poľnohospodárske produkty a potraviny kvalitné tuná vyrábať. Ten potenciál, dovolím si povedať, že na Slovensku my tuná máme. Lebo ak by som sa vás opýtal na pôvod, vás, kolegovia, a seba takisto, ak nemáš ten po prvej línii pôvod roľnícky, no tak máš po starom otcovi, takmer všetci sme roľníci. Nemusíme sa za to hanbiť, lebo naša krajina a tá podhorská oblasť je na to stvorená, na tú živočíšnu výrobu, Dolniaky, tá krajina je naša veľmi zaujímavá, čo sa týka toho reliéfu, ale Dolniaky a tu je tá práve dole tá úrodná pôda a úrodná zem, tak tu nech sa pestujú obilniny, nech sa dorába tuná kvalitný chlieb a kvalitné mäso nech sa dorába na severe Slovenska.
Ja len toľko, prepáčte mi, ak to som vás nejak zdržal a to bolo nezaujímavé. Tak Pán Boh vám žehnaj. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, že ste takto vnímali moje vystúpenie aj našu teda snahu. Myslím si, že keď takto konštruktívne sa bude pristupovať k navrhovaným problémom, ktoré riešia konkrétne veci, myslím, že to by mala byť tá súhra medzi politickými nejakými subjektmi, ktoré by tu nemali súperiť, ale mali by sa spájať. Takže verím, že bude to aj do budúcna, že táto novela bude prijatá aj tento zákon, ktorý je predkladaný vládou. Ďakujem pekne.

Tak ja chcem podporiť návrh mojich kolegov poslancov z hnutia Obyčajných ľudí, pretože naozaj veľmi pozitívne vnímam to, že hlas ľudí, ktorí volajú po ochrane nášho bohatstva, a medzi to pôda, voda, vzduch, ale aj nerastné bohatstvo určite patrí, že tento hlas ľudí silnie. Je to požiadavka zdola a ja pri každom jednom stretnutí s občanmi ju zaznamenávam a reflektujem. Je preto veľmi dôležité, aby v tomto duchu naše bohatstvo, s ktorým je každý národ spätý, a to je tá pôda a voda, aby to naše zákony ochraňovali. Som presvedčená o tom, že každá múdra krajina tomu rozumie a pre každú múdru krajinu akékoľvek, akýkoľvek obrat vo využití ornej pôdy, úrodnej pôdy v prospech nejakých zištných, koristníckych záujmov, že takáto ochrana v zákonoch je samozrejmá pre každú múdru krajinu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade by som chcel konštatovať, že vcelku vítam viaceré ustanovenia, ktoré prináša táto novela, najmä vo vzťahu k ochrane vinohradov. Na druhej strane musím podporiť mojich predrečníkov v ich iniciatíve, ktorá smeruje k tomu, aby sa aj po novelizácii zákona zachovala v ňom formulácia, ktorá je v súčasnom zákone a ktorá sa týka toho, že poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Táto súčasná formulácia nie je nijako kontradiktórna a ani nie je celkom duplicitná s tým, čo sa navrhuje v rámci predloženej novely, a preto si myslím, že aj v záujme toho cieľa, ktorý deklaruje navrhovateľ tohto zákona, bude len dobré, keď tam ostane aj tá pôvodná formulácia a bude sa vhodne kombinovať s tými novými žiaducimi formuláciami a opatreniami, ktoré novela prináša. Ďakujem.