Videokanál klubu

Kam sa vrátime, ak uznáme zväzok muža a ženy. Nikde sa nemusíme vracať, lebo stále to tuná bolo, že manželstvo bolo vždy poriadkom, prirodzeným poriadkom a vzťahom medzi mužom a ženou. To, že sa 40 % detí rodí v Európskej únii mimo manželstva, to nie je nedostatok sexuálnej výchovy, ale to je práve to vedenie a výchova detí k predmanželskej zdržanlivosti. Tieto experimenty poznajú už aj v Amerike od roku 2000 a dokonca aj v africkom štáte. Takisto v Ugande je to jeden z najúčinnejších bojov proti pohlavným chorobám a AIDS-u. To je práve viesť a vychovávať deti, mládež, ale aj dospelých ľudí k trvalému zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou a takisto k predmanželskej zdržanlivosti. Ak si sa pýtal, kde chcú naše deti žiť, tak ja odpovedám, že chcú žiť na Slovensku. Aj ja chcem žiť tuná v tejto krajine. Ja nepotrebujem ísť nikde. James Dobson je americký psychológ a detský psychiater a on vyzýva priam k tomu aj americkú spoločnosť, aby sme sa nebáli vyzývať deti k tomu, aby žili v čistote a predmanželskej zdržanlivosti. Toto je jedna z tých ciest, a nie učiť deti sexuálnym praktikám a predčasným nejakým praktikám.
K tým zmluvám, ktoré si tuná spomínal a prirovnával k diablovi. Je to také dehonestujúce, že tuná niekoho prirovnávaš, že podpisuje zmluvu s diablom. Ja ti to trošku ináč odpoviem. Ja odmietam zmluvu s dobrým anjelom, ja odmietam zmluvu s dobrým anjelom, ja to ešte poviem, keď to bude potrebné, dobrým anjelom v úvodzovkách (nie v tom zmysle dobrý ako dobrý, ale názov Dobrý anjel). Ďakujem.

Ešte si dovolím zareagovať na pripomienku alebo kritiku pani Grečkovej k tomu zákonu vlastne o zmluvách uzatváraných na diaľku. No presne na toto upozorňujem. Ak sú zákony, pripravované návrhy tak neucelene, že to podstatné sa dostane do spoločných správ, ktoré sú na niekoľko strán, a my si ich nemáme v dostatočnom časovom rozptyle možnosť prečítať, tak, samozrejme, dochádza potom k takýmto nedorozumeniam. Preto sa veľmi chcem prihovoriť za to, aby zákony boli v budúcnosti pripravované tak, že priebežne sa, možno aj tak, ako poukázal pán Chren, nejakým potupným spôsobom do nepríslušných zákonov nebudú dostávať také ustanovenia, o ktorých nebudeme mať plnú informovanosť alebo ktoré so zákonom ako takým nebudú vôbec súhlasiť. Ak sa zákon riadne pripraví, tak má sa to podstatné objaviť v samotnom návrhu zákona, nie v spoločných správach, kde sa vo väčšine prípadov objavujú legislatívno-technické pripomienky.
A teraz idem k zákonu o tepelnej energetike. Ja som už v prvom čítaní upozornila na to, že ak k tomuto zákonu predložím v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, tak ten sa bude viac-menej dotýkať troch základných bodov, o ktorých som sa zmienila už minule, a síce po prvé, upozorním na nekorektne nastavený vzťah medzi vlastníkmi, medzi vlastníkmi pozemkov a držiteľmi povolení, ktorí vlastne prevádzkujú systém, systém tepelno-energetických zariadení. V druhom bode, že sa budem v pozmeňujúcom návrhu venovať otázke podľa môjho názoru protiústavne nastaveného opatrenia a ustanovenia, ktorým je spotrebiteľom nanucované zaobstarať si rozpočítavanie nákladov na teplo buď spôsobom určených meradiel, alebo pomerových rozdeľovačov. Tým pádom vypadáva sloboda rozhodovania jednotlivých bytových spoločenstiev o ďalšej možnej inej alternatíve, napríklad určovania rozpočítavania nákladov na teplo podľa podlahovej plochy. A do tretice, že sa v pozmeňujúcom návrhu zameriam aj na nesprávnosť determinácie pri odpájaní jednotlivých bytových spoločenstiev od centralizovaného zásobovania teplom formou napríklad aj výstavby domových kotolní alebo prechodom na individuálne kúrenie.
Pozmeňujúci návrh, hneď v úvode chcem uviesť, je pomerne obsiahly. Preto vás chcem hneď na začiatku poprosiť o trpezlivosť pri tom, ako tieto, tento pozmeňujúci návrh prečítam a tieto pozmeňujúce návrhy som pripravila v dvoch variantoch, tak ako ste to mali možnosť dostať v kópii aj vy ako poslanci na stoly. Chcem vyjadriť, vysvetliť ten základný rozdiel.
Prvý pozmeňujúci návrh v tej prvej alternatíve sa týka umožnenia alebo zachovania pôvodného návrhu zákona o tepelnej energetike, kde bola zabezpečená a zariadená práve tá voľnosť výberu k spôsobu a forme rozúčtovania nákladov na teplo, a v druhej, v druhom pozmeňujúcom návrhu sme pripravili alternatívu, že ak v zmysle smernice bolo do zákona zapracované nové ustanovenie, kde sa ultimatívne spotrebiteľom nanucuje buď to meranie a rozpočítavanie podľa určených meradiel, alebo podľa pomerových rozdeľovačov, tak nech sa takéto pomerové rozdeľovače zakúpia na náklad dodávateľa. To je ten zásadný rozdiel pozmeňujúceho návrhu, preto by som sa aj chcela opýtať pána spravodajcu, že či môžem ten druhý pozmeňujúci návrh v nezmenenej podobe nečítať, prečítať len to konkrétne ustanovenie, bod 3, kedy vlastne, v ktorom je upravený práve ten spôsob rozpočítavania alebo tá úprava, kde sa zabezpečí, zabezpečia merače a rozdeľovače na náklad dodávateľa. (Reakcia spravodajcu.) Čiže to prečítam, lebo naozaj, ona len pri úprave tých vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a držiteľmi povolení na prevádzkovanie energeticko, tepelno-energetických sústav, len tento návrh, táto časť má nejakých 14 - 17 bodov. Budem to čítať bez odôvodnení. Verím, že si to kolegovia poslanci budú vedieť potom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, treba prečítať všetko, čo máte, vrátane odôvodnenia. Takto je to podľa rokovacieho poriadku, aby...

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Len aby ste ma pochopili, že tie návrhy sú rovnaké, odlišujú sa akurát v tom bode 3, kde sa hovorí o spôsobe rozpočítavania, určení spôsobu rozpočítavania nákladov na teplo. No, ja to v kľude prečítam oba návrhy, celé, nevadí, len aby naozaj vy ste mali tú trpezlivosť pri počúvaní.
No tak môžem začať. (Reakcia spravodajcu.) Áno. Áno, áno, dobre.
Takže v článku I, začnem tu čítať pozmeňujúci, doplňujúci návrh poslankyne Heleny Mezenskej.
V článku I bod 19, ten celý sme upravovali, § 10 znie:
"Práva a povinnosti držiteľa povolenia:
(1) Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme
a) vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti,
b) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky tepelných zariadení, ak tak po predchádzajúcej písomnej výzve neurobil ich vlastník. Výzva musí byť vlastníkovi doručená podľa odseku 4,
c) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia upravovať na cudzích pozemkoch trávnaté porasty,
d) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce verejný rozvod tepla a zariadenia určené na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Pri povoľovaní takejto stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia,
e) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na sústave tepelných zariadení alebo na jej časti, ak jej výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.
(2) Činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c) je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinná vopred písomne oznámiť vlastníkovi. To neplatí, ak ide o
- bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov,
- stav núdze v tepelnej energetike alebo predchádzanie jeho vzniku,
- poruchy, údržbu alebo havárie na tepelných zariadeniach a počas ich odstraňovania.
(3) Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba je povinná konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru. Po skončení nevyhnutných pozemných prác je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu, alebo ak to nie je možné, je povinný uhradiť takto spôsobenú škodu.
(4) Výzvu podľa odseku 1 písm. b) alebo oznámenie podľa odseku 2 doručí držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba vlastníkovi, správcovi aj nájomcovi najmenej 15 dní pred plánovaným začatím činnosti. Doručenie verejnou vyhláškou sa použije v prípade veľkého počtu vlastníkov, správcov alebo nájomcov, alebo ak pobyt vlastníka, správcu alebo nájomcu nie je známy. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa oznámenie vyvesí počas najmenej 30 dní na úradnej tabuli obce, ktorej katastrálne územie bude činnosťou priamo dotknuté. V tomto prípade sa oznámenie zverejní aj spôsobom v mieste obvyklým.
(5) Vlastníkovi nehnuteľnosti patrí po vykonaní činnosti na základe výzvy podľa odseku 1 písm. b) náhrada nákladov, ktorú uhrádza držiteľ povolenia, ak boli rozsah a spôsob vykonania činnosti a predpokladaná výška nákladov na vykonanie týchto činností vopred písomne odsúhlasené držiteľom povolenia. Ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
(6) Na účely odsekov 1 až 3 a odseku 5 sa vlastníkom rozumie vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti.
(7) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Držiteľ povolenia je povinný podať návrh na vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností do 30 dní odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena. K návrhu na vykonanie záznamu vecného bremena k časti nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je držiteľ povolenia povinný priložiť geometrický plán podľa osobitného predpisu.
(8) Držiteľ povolenia je povinný do 20 dní odo dňa vykonania záznamu podľa odseku 7 túto skutočnosť písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti. K písomnému oznámeniu o vykonaní záznamu vecného bremena k časti nehnuteľnosti je držiteľ povolenia povinný priložiť geometrický plán podľa odseku 7 alebo jeho kópiu overenú príslušnou správou katastra.
(9) Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia.
(10) Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu, ktorú je povinný uhradiť držiteľ povolenia. Náhrada sa poskytuje za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia okrem výmery pozemku alebo časti pozemku nachádzajúcich sa v ochrannom pásme podľa § 36, za ktorú sa vlastníkovi poskytuje osobitná primeraná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena. Primeraná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena sa poskytuje vo výške, ktorú vopred písomne odsúhlasí vlastník nehnuteľnosti. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena nedohodnú, náhrada sa určí podľa všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti alebo pozemku stanovenej v znaleckom posudku podľa osobitného predpisu. Náklady na vyhodnotenie, vyhotovenie; pardon; znaleckého posudku je povinný uhradiť držiteľ povolenia.
(11) Držiteľ povolenia je povinný do troch mesiacov odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena uhradiť vlastníkovi nehnuteľnosti primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktorej výška sa určí podľa odseku 10.
(12) Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ktorú je povinný uhradiť držiteľ povolenia. Nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania dotknutej nehnuteľnosti.
(13) Ak je vlastník pozemku obmedzený v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 36, má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie využívania pozemku, ktorú je povinný uhradiť držiteľ povolenia. Nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania dotknutého pozemku.
(14) Primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa odseku 12 a primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku podľa odseku 13 je držiteľ povolenia povinný uhrádzať za celú dobu núteného obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti v užívaní nehnuteľnosti alebo núteného obmedzenia vlastníka pozemku v užívaní pozemku, a to každoročne do 31. januára za predchádzajúci rok.
(15) Výška primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa odseku 12 a primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania pozemku podľa odseku 13 sa určí podľa všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti alebo pozemku stanovenej v znaleckom posudku podľa osobitného predpisu. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku je povinný uhradiť držiteľ povolenia.
(16) Vlastník nehnuteľnosti je oprávnený požiadať úrad o vydanie rozhodnutia o zániku oprávnení podľa odseku 1 a podľa doterajších predpisov a povinností zodpovedajúcich týmto oprávneniam týkajúcich sa sústavy tepelných zariadení alebo jej časti umiestnenej na jeho nehnuteľnosti. K žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa prvej vety je vlastník nehnuteľnosti povinný pripojiť stanovisko príslušného držiteľa povolenia na rozvod tepla k žiadosti vlastníka nehnuteľnosti.
(17) Úrad vydá rozhodnutie podľa odseku 16, ak príslušný držiteľ povolenia na rozvod tepla v stanovisku nepreukáže úradu opodstatnenosť zachovania sústavy tepelných zariadení alebo jej časti z pohľadu preukázateľných súčasných alebo budúcich potrieb držiteľa povolenia na rozvod tepla, sústava tepelných zariadení alebo jej časť umiestnená na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka nie je najmenej päť rokov využívaná na rozvod tepla do odberných miest odberateľov pripojených k verejnému rozvodu tepla prostredníctvom takej sústavy tepelných zariadení alebo jej časti a súčasne dotknutí odberatelia v lehote určenej vo výzve úhradu na vyjadrenie nepreukážu úradu opodstatnenosť pripojenia ich odberných miest, úrad je povinný vyzvať dotknutých odberateľov na vyjadrenie v upovedomení o začatí konania.
(18) Oprávnenia podľa odseku 1 a podľa doterajších predpisov a povinnosti zodpovedajúce týmto oprávneniam týkajúce sa sústavy tepelných zariadení alebo jej časti umiestnenej na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka zanikajú dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu. Dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu zanikajú aj zmluvy o dodávke a odbere tepla alebo iné práva na pripojenie k verejnému rozvodu tepla odberateľov pripojených k verejnému rozvodu tepla prostredníctvom sústavy tepelných zariadení alebo jej časti umiestnenej na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka.
(19) Držiteľ povolenia je povinný
a) poskytovať orgánom vykonávajúcim štátnu správu alebo štátny dozor podľa § 29 až 32 na ich požiadanie informácie nevyhnutné na výkon štátnej správy alebo štátneho dozoru.
b) Umožniť úradu pri výkone kontroly alebo štátneho dozoru vstup do objektov, v ktorých sa vykonáva povolená činnosť.
c) Plniť opatrenia a povinnosti súvisiace s vyhlásením stavu núdze v tepelnej energetike."
Odôvodnenie: Predkladaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú dopad právnej úpravy vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov na súkromný život občanov Slovenskej republiky. Sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade s požiadavkami ustanovenými v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručia proporcionalitu vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenia základných ľudských práv dané zákonom, čím sa odstránia tiež nedostatky, ktoré vládnemu návrhu zákona vytýka odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom stanovisku č. 41/2014 zo dňa 4. marca 2014. Navrhuje sa preto najmä vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme u držiteľa povolenia.
Ďalej jednorazová primeraná, rovnako sa navrhuje jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti kumulatívne.
Po ďalšie sa navrhuje jednoznačnejšie určiť podmienky zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností s prihliadnutím na poznatky súvisiace s uplatňovaním platného zákona 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov v praxi.
Po ďalšie. Upraviť v prospech vlastníkov nehnuteľnosti podmienky poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti.
Po ďalšie sa navrhuje upraviť v prospech vlastníkov podmienky poskytovania primeranej opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme.
Prvý okruh navrhovanej právnej úpravy spočíva v jasnom vymedzení jednotlivých nárokov na primeranú náhradu, ktoré prislúchajú vlastníkom nehnuteľnosti voči držiteľom povolenia v súvislosti s uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, t. j. súvislostí so zriadením vecného bremena. Rovnako s núteným obmedzením obvyklého užívania nehnuteľnosti a taktiež s núteným obmedzením užívania pozemku v ochrannom pásme.
Pri koncipovaní úprav predmetných ustanovení zákona o tepelnej energetike sa vychádzalo zo skutočnosti, že zriadením a uplatnením zákonného vecného bremena ide o zásah, ktorý svojou povahou zodpovedá zásahu do vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje ochrana priznaná v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 protokolu č. 1 k dohovoru. Ustanovenie k dohovoru, ustanovenie povinnosti držiteľa povolenia vyplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena alebo jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti nemožno považovať za dostatočne primeranú náhradu za väčšinou dlhodobé alebo trvalé obmedzenie vlastníka v užívaní nehnuteľnosti, a to najmä s ohľadom na postavenie držiteľov povolenia, ktorí ako subjekty ekonomického trhu generujú zisk a vo výraznom nepomere k právam vlastníkov dotknutých nehnuteľností ťažia z oprávnení, ktoré im priznáva zákon o tepelnej energetike v podobe zákonného vecného bremena. V prospech vlastníkov nehnuteľností sa navrhuje, aby sa vyššie uvedené náhrady poskytovali kumulatívne.
Na základe nezrovnalostí spôsobených platnou právnou úpravou v praxi si vlastník nehnuteľnosti podľa predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu už nemusí uplatňovať nárok na jednotlivé primerané náhrady u držiteľa povolenia, ale má ho bez podmienky akéhokoľvek uplatnenia priamo zo zákona.
Navrhované znenie § 10 vychádza z potreby jednoznačného oddelenia jednotlivých nárokov vlastníka nehnuteľnosti spojených so zriadením vecného bremena a s následným obmedzením užívacieho práva vlastníka dotknutej nehnuteľnosti.
Druhý tematický okruh predkladaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zahŕňa úpravu tých ustanovení § 10 vládneho návrhu zákona, ktoré sa týkajú vykonania záznamu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností a úpravu súvisiacich ustanovení.
Držiteľ povolenia uplatňujúci vecné bremeno je podľa § 10 ods. 10 vládneho návrhu zákona povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Zákonodarca však na vykonanie tejto povinnosti neustanovil žiadnu lehotu. V pozmeňujúcom návrhu sa tento nedostatok odstraňuje, pričom sa vlastníkovi nehnuteľnosti oznamovacia povinnosť ukladá v lehote (20 dní), ktorá nie je kratšia, ako je lehota ustanovená pre správu katastra (15 dní) v zákone Národnej rady Slovenskej republiky 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.
Správa katastra má podľa § 37 katastrálneho zákona oznamovať vykonanie záznamu tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Pri súčasnej formulácii navrhovaného § 10 ods. 8 druhej vety vládneho návrhu zákona (oprávnenie držiteľa povolenia podať návrh na vykonanie záznamu do katastra) však podľa nášho názoru nie je zaručené, že každý držiteľ povolenia pri uplatnení zákonného vecného bremena návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností aj skutočne podá. Na základe vyššie uvedeného je podľa nášho názoru v § 10 zákona o tepelnej energetike kvôli jednoznačnosti a odstráneniu problémov v praxi potrebné ustanoviť, že po uplatnení zákonného vecného bremena podáva v 30-dňovej lehote návrh na vykonanie záznamu držiteľ povolenia, pretože vlastník nehnuteľnosti sa bez uskutočnenia záznamu v mnohých prípadoch nemusí vôbec dozvedieť, že držiteľ povolenia zákonné bremeno uplatnil, alebo sa o tom dozvie až po dlhšom čase od tohto uplatnenia. Táto problematika je riešená v § 10 ods. 7 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Podľa § 10 ods. 10 vládneho návrhu zákona sa objektívna ročná lehota na uplatnenie nároku vlastníka nehnuteľnosti na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena podľa § 10 ods. 1 písm. f) a g) počíta až odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie uvedené by bolo pri aplikácii platnej právnej úpravy možné, že držiteľ povolenia návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností nepodá a vlastník nehnuteľnosti sa o uplatnení zákonného vecného bremena nedozvie.
Čo sa týka navrhovanej právnej úpravy v predkladanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, k takému prípadu by mohlo dôjsť aj v dôsledku nedodržania povinnosti držiteľa povolenia podľa § 10 ods. 7 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Preto navrhujeme, aby vlastníkovi nehnuteľnosti patril nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie akéhokoľvek vecného bremena vždy odo dňa jeho uplatnenia. Týmto ustanovením sa v súvislosti s primeranou jednorazovou náhradou za zriadenie vecného bremena predíde neodôvodnenému znevýhodneniu tých vlastníkov, ku ktorých nehnuteľnosti nebude v katastri zapísané vecné bremeno napriek tomu, že sa dlhší čas bez ich vedomia uplatňuje.
Uvedenú zmenu pokladáme za správnejšiu, nakoľko zákonné vecné bremená reálne začínajú zaťažovať vlastníka nehnuteľnosti už od ich uplatnenia držiteľom povolenia, t. j. od ich zriadenia a nie až od zápisu do katastra nehnuteľností záznamom.
S cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi je potrebné zabezpečiť, aby bolo zákonné vecné bremeno uplatnené držiteľom povolenia k časti dotknutej nehnuteľnosti vždy zapísané len na túto predmetnú časť a nie na celú nehnuteľnosť. Uvedená požiadavka rešpektuje ústavnú podmienku núteného obmedzenia vlastníckeho práva len v nevyhnutnej miere a je v súlade s platným ustanovením § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého v zmluve, verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán. Novonavrhovaným znením § 10 sa kvôli jednoznačnosti na uvedenú povinnosť ustanovenú v katastrálnom zákone výslovne odkazuje, a síce v ods. 7. Účelom tohto doplnenia je zabránenie zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností vo väčšom rozsahu nezodpovedajúcom nevyhnutnej miere núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Súčasne sa v navrhovanom § 10 ods. 8 ustanovuje, že prílohou k písomnému oznámeniu držiteľa povolenia o vykonaní záznamu vecného bremena k časti nehnuteľnosti, príjemcom ktorého je dotknutý vlastník nehnuteľnosti, má byť geometrický plán alebo jeho kópia overená príslušnou správou katastra.
Tretím okruhom, ktorým sa výrazne rozširujú práva vlastníkov nehnuteľností, na ktorých je zriadené zákonné vecné bremeno, je zmenená právna úprava nároku vlastníkov nehnuteľností na primeranú náhradu. Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje možný rozpor znenia § 10 ods. 5 a ods. 10 vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ktorý spočíva v nepodstatnej podmienke uplatnenia si nároku vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu u držiteľa povolenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Ústava Slovenskej republiky právo vlastníka na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva výslovne garantuje, a síce bez podmienky uplatniť si toto právo v určitej konkrétnej lehote, navyše aj prekluzívnej, čo k predkladanému vládnemu návrhu zákona uviedol aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady vo svojom stanovisku č. 41/2014 zo dňa 4. marca 2014. Na druhej strane novonavrhovaným znením ustanovení § 10 sa v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu vyvažuje neproporcionalita právneho vzťahu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a držiteľom povolenia.
Navrhuje sa, aby nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti mal charakter opakujúceho sa plnenia počas celej doby núteného obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že na rozdiel od primeranej náhrady, ktorá sa pri vyvlastnení poskytuje spravidla jednorazovo, pri nútenom obmedzení je na mieste uvažovať o pravidelných platbách primeranej náhrady počas celého trvania núteného obmedzenia. Daná úprava zodpovedá aj názorom prezentovaným v právnej vede, ktoré opakujúce sa platby, náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva považujú za primeranú náhradu za takéto obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti. Pre určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti sa ustanovuje jej vyčíslenie podľa znaleckého posudku vypracovaného podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom relevantný bude spôsob pre výpočet všeobecnej hodnoty, najmä za pozemok ustanovený v prílohe č. 3 bode G tejto vyhlášky.
Pri ustanovení spôsobu na určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady sa vychádza z uplatňovanej praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý dospel k záveru, že "ochrana vlastníckeho práva nezahrňuje aj právo na získanie majetku, preto výška náhrady za vyvlastnenie majetku môže byť aj nižšia ako trhová cena" (Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 1996 strana 165 - 166), ako aj k záveru, že "výška úhrady náhrady by však mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou vecí tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo požadovať. Právna úprava by mala vyjadrovať dynamiku pohybu cien pozemkov na trhu tak, aby náhrady za vyvlastnenie boli v danom mieste a čase spravodlivé." Citovaný právny názor možno zhrnúť tak, že primeraná náhrada za vyvlastnený majetok, resp. nútené obmedzenie vlastníckeho práva nemusí byť poskytnutá v celom rozsahu trhovej ceny predmetu vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia, ale nesmie úplne abstrahovať od trhovej ceny. Právna úprava ceny stelesňujúcej primeranú náhradu by mala poskytovať takú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá je spravodlivá v mieste a čase núteného obmedzenia. A to preto, že účelom poskytnutia primeranej náhrady je vyváženie ujmy zapríčinenej zásahom do vlastníckych práv. Náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá neumožní dosiahnuť predmetný účel, nemožno považovať za primeranú.
Na základe vyššie uvedeného sa zdá, že navrhované znenie § 10 zákona o tepelnej energetike plne nezohľadňuje kritériá kladené ústavou na prípady, v ktorých dochádza k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva. Pričom "ak zákonodarný orgán nepostupuje v súlade s inými ustanoveniami ústavy, poruší tým princíp ústavnosti vyplývajúci z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Národná rada ako zákonodarný orgán je viazaná kritériami ústavnosti v rovnakej miere ako ostatné orgány verejnej moci v Slovenskej republike. Pri uplatňovaní svojej zákonodarnej pôsobnosti môže prijať zákon, pokiaľ ním neprekročí ústavou daný rámec." Svoj postoj Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil v názore, podľa ktorého "princíp právneho štátu ustanovený čl. 1 je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak Národná rada uplatní svoju zákonodarnú právomoc v nesúlade s iným ustanovením ústavy, zároveň tým poruší aj základný princíp ústavnosti ustanovený čl. 1. Ak navrhovateľ nerešpektovanie princípu právneho štátu v návrhu namietne, Ústavný súd o tom rozhodne v rozsahu označenom navrhovateľom."
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosťou zákonodarného orgánu v právnom štáte je prijímať len také zákony, ktoré sú v súlade s ústavou. Pokiaľ parlament prijme zákon, ktorý porušuje Ústavu Slovenskej republiky, koná v rozpore s princípom ústavnosti a nedodržuje pravidlá tvorby práva v právnom štáte.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladá najmä s cieľom odstrániť nedostatky platnej právnej úpravy, posilniť ochranu práv vlastníka nehnuteľnosti a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. Vlastník obmedzený v užívaní svojej nehnuteľnosti má na základe tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu do troch mesiacov od uplatnenia zákonného vecného bremena dostať primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a okrem nej aj pravidelnú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti za celú dobu obmedzenia jej užívania.
Uvedený návrh vychádza zo spomínaných právnych názorov na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena sa poskytuje za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti s výnimkou výmery pozemku alebo časti pozemku nachádzajúcich sa v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme, za ktorú sa vlastníkovi poskytuje osobitná primeraná jednorazová úhrada za zriadenie vecného bremena.
Z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu tiež vyplýva, že v prípade zaťaženia nehnuteľnosti alebo jej časti viacerými vecnými bremenami má držiteľ povolenia poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo jej časti kumulatívne.
Novým spôsobom poskytovania náhrad vlastníkom nehnuteľnosti sa okrem vyváženosti súkromného záujmu a verejného záujmu podľa nášho názoru pri jednotlivých náhradách dosiahne primeranosť ich výšky v závislosti od rozsahu obmedzenia užívacieho práva. Je nesporné, že viaceré rozličné obmedzenia užívania nehnuteľnosti odôvodňujú vyššie odškodnenie vlastníka tejto nehnuteľnosti v porovnaní s vlastníkom, ktorého nehnuteľnosť je zaťažená len jedným zákonným vecným bremenom a môže ju preto užívať vo väčšej miere.
V bode 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v čl. I sa za bod 17 vkladá nový bod 18, ktorý znie:
"V § 9 ods. 2 písm. b) sa slová "v § 10 ods. 2 písm. a), b) a d)" nahrádzajú slovami "v § 10 ods. 19"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
V tomto prípade ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
V bode 3 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v čl. I sa vypúšťa bod 34.
K tomu sa viaže toto zdôvodnenie: Ak je skutočný záujem vytvoriť v rámci Európskej únie liberalizovaný trh s tepelnou energiou, potom takýto trh nemôže byť vytvorený na úkor spotrebiteľa, ktorým je aj koncový odberateľ tepelnej energie. V bode 34 vládneho návrhu zákona sa vypúšťa doterajšia možnosť, aby sa nadpolovičná väčšina všetkých konečných spotrebiteľov odoberajúcich teplo za odberným miestom mohla dohodnúť na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla ako len pomocou určených meradiel alebo pomerových, pomocou pomerových rozdeľovačov tepla. Táto povinnosť síce vyplýva z článku 9 ods. 3 druhého pododseku smernice Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú aj ďalšie smernice z roku 2009 a 2010 a ktorou sa zrušujú smernice z roku 2004 a 2006, avšak len za predpokladu, ak je inštalácia meradiel alebo rozdeľovačov technicky možná a nákladovo efektívna. Predkladateľovi vládneho návrhu zákona sa podľa môjho názoru v tejto otázke nepodarilo dostatočne preukázať, že ide o nákladovo efektívne riešenie. Preto by sa v súlade s tým istým ustanovením smernice o energetickej efektívnosti malo ponechať doterajšie znenie § 18 ods. 4 písm. a) zákona o tepelnej energetike.
V bode 4 doplňujúci a pozmeňujúci návrh znie: V čl. I sa za bod 39 vkladajú nové body 40 a 41, ktoré znejú:
"40. V § 20 ods. 3 prvej vete sa vypúšťa čiarka a slová "ak odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa do sústavy tepelných zariadení dodávateľa".
41. V § 20 sa vypúšťa odsek 4."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
K tomu sa viaže zdôvodnenie: Liberalizovaný trh Európskej únie s tepelnou energiou so sebou prináša riziká nielen pre koncového odberateľa, ale aj pre dodávateľa tepla. Obaja títo účastníci trhu sa snažia dosiahnuť nákladovú efektívnosť, čo v prípade koncového odberateľa znamená zníženie cien za odber a pre dodávateľa tepla zvýšenie jeho konkurencieschopnosti na trhu. Je preto nemysliteľné, aby na liberalizovanom trhu boli zákonom uložené koncovému spotrebiteľovi také opatrenia, ktoré ho výrazne poškodzujú alebo znevýhodňujú a ktoré na druhej strane garantujú dodávateľovi tepla bezpečné podnikanie bez rizika. Je preto potrebné z platného zákona o tepelnej energetike vypustiť ustanovenie, ktoré podmieňuje skončenie odberu tepla na strane koncového odberateľa tým, že táto zmluvná strana musí najskôr uhradiť ekonomicky oprávnené náklady vyvolané jej odpojením zo sústavy tepelných zariadení dodávateľa tepla. Platný zákon o tepelnej energetike v tomto smere popiera základné princípy liberalizácie trhu a slobodného výberu dodávateľa tepla, na ktoré v konečnom dôsledku doslovne dopláca spotrebiteľ.
Navrhovanou právnou úpravou sa teda vypúšťajú ustanovenia pojednávajúce o povinnosti odberateľa zaplatiť dodávateľovi tzv. ekonomicky oprávnené náklady, ktorých rozsah bližšie určuje vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví 283/2010, ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu.
Pod bodom 5 v doplňujúcom návrhu navrhujeme upraviť: V čl. I bod 47 v § 33 ods. 1 písm. a) sa slová "na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, za zriadenie zákonného vecného bremena a za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme za podmienok podľa § 10 ods. 6, 9, 12" nahrádzajú slovami "na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku podľa § 10 ods. 10, 12 a 13".
V bode 6 navrhujeme doplniť: V čl. I bode 48 v § 35 ods. 1 písm. b) sa slová ,,§ 10 ods. 16" nahrádzajú slovami ,,§ 10 ods. 19".
Zdôvodnenie sa viaže na legislatívno-technickú úpravu.
Bod bodom 7 navrhujeme v čl. I bode 51 v § 38a odseky 2 a 3 upraviť tak:
,,(2) Na počítanie lehôt na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov, sa použijú doterajšie predpisy; vlastník nehnuteľnosti môže po nadobudnutí účinnosti tohto zákona v takejto lehote uplatniť u držiteľa povolenia nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena podľa doterajších predpisov. Ustanovenia § 10 v znení účinnom od 1. januára 2015 týkajúce sa primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena sa vzťahujú na zákonné vecné bremená uplatnené držiteľom povolenia po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(3) Konania vo veci nároku na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, nároku na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a nároku na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konania vo veci nároku na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena začaté na základe odseku 2 sa uskutočnia podľa doterajších predpisov. V konaniach podľa tohto odseku rozhodujú orgány príslušné podľa doterajších predpisov."
V bode 8 v doplňujúcom a pozmeňujúcom návrhu navrhujeme v čl. I bode 51 v § 38a za odsek 3 vložiť nové odseky 4 až 7 a tie znejú:
(4) Držiteľ povolenia je povinný prvýkrát uhradiť primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 10 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2015 a primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku podľa § 10 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2015 do 31. januára 2016, a to za celú dobu núteného obmedzenia vlastníka v užívaní tejto nehnuteľnosti alebo tohto pozemku v roku 2015.
(5) Vlastník nehnuteľnosti, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nútene obmedzený v užívaní nehnuteľnosti podľa § 10 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2015, má od 1. januára 2015 nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 10 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2015; tento nárok má vlastník nehnuteľnosti bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti a bez ohľadu na to, či mu bola priznaná jednorazová náhrada za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa doterajších predpisov, alebo či si na ňu podľa doterajších predpisov uplatnil nárok.
(6) Vlastník pozemku, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nútene obmedzený v užívaní pozemku podľa § 10 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2015, má od 1. januára 2015 nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme podľa § 10 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2015; tento nárok má vlastník pozemku bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania pozemku a bez ohľadu na to, či mu podľa doterajších predpisov bola priznaná jednorazová náhrada za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo či si na ňu podľa doterajších predpisov uplatnil nárok.
(7) Držiteľ povolenia, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona uplatňuje zákonné vecné bremeno zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ku ktorému nebol do nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, je povinný podať tento návrh do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Zdôvodnenie k bodom 7 až 8: V prechodných ustanoveniach sa použitím pozitívnej tzv. "nepravej retroaktivity" v prospech občanov navrhuje umožniť, aby vlastníci, ktorí budú ku dňu nadobudnutia účinnosti vládneho návrhu zákona v znení tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu obmedzení v užívaní nehnuteľnosti, mali odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti; držitelia povolení by mali túto náhradu prvýkrát uhradiť do 31. mája 2016, a to za celú dobu núteného obmedzenia takýchto vlastníkov v užívaní nehnuteľností v roku 2015.
V bode 9. pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujeme: V čl. I bode 51 v § 38a vypustiť ods. 5.
Doterajší ods. 6 sa označuje ako ods. 5.
Viaže sa k tomu odôvodnenie: Vzhľadom na vypustenie ustanovenia § 18 ods. 4 písm. a) v predkladanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu je potrebné vypustiť aj prechodné ustanovenia, ktoré určovali presný dátum na obstaranie, zapojenie, udržanie a overovanie určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov tepla v každej domácnosti, a to na náklady nehnuteľnosti, na náklady vlastníka nehnuteľnosti.
V bode 10. V čl. I sa za bod 52 vkladá nový bod 53, ktorý vrátane nadpisu nad paragrafom znie:
"Zrušovacie ustanovenie
§ 38c
Zrušuje sa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 283/2010, ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu."
Zdôvodnenie: V dôsledku vypustenia ustanovení o povinnosti konečného spotrebiteľa a odberateľa platiť dodávateľovi tzv. ekonomicky oprávnené náklady pri skončení odberu tepla dohodou. Je potrebné zrušiť vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 283/2010, ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu.
V bode 11. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 582/2004, zákona č. 733/2004, zákona č. 747/2004, zákona č. 171/2005, zákona č. 517/2005, zákona č. 120/2006, zákona č. 538/2007, zákona č. 460/2007, č. 465/2008, č. 535/2008, č. 467/2009, zákona č. 527/2010, zákona č. 406/2011, zákona č. 460/2011, zákona č. 548/2011, zákona č. 68/2012, zákona č. 286/2012, zákona č. 343/2012, zákona č. 347/2013 a zákona č. 484/2013 sa dopĺňa takto:
1. V § 6 sa ods. 2 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) pozemky alebo ich časti, na ktorých je zriadené vecné bremeno podľa osobitného zákona."
V bode 2. Za § 104g sa vkladá § 104h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"104h
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
Ustanovenie § 6 ods. 2 písm. d) sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie, (poslanec Hlina podal rečníčke pohár vody) ďakujem vám pekne, roku 2015, prepáčte (rečníčka sa napila).
Doterajší článok sa následne prečísluje.
K tomu sa viaže odôvodnenie: Navrhovaná úprava zákona o miestnych daniach má za cieľ odbremeniť vlastníkov pozemkov od povinnosti platiť dane za pozemky alebo ich časti, ktoré sú zaťažené vecným bremenom zriadeným podľa zákona o tepelnej energetike. Javí sa byť spravodlivé, aby tieto pozemky boli vyňaté z predmetu dane z pozemku z dôvodu, že v súčasnosti je vlastník povinný za pozemok zaťažený vecným bremenom platiť daň rovnako ako za pozemok, ktorý reálne využíva pre vlastné potreby a môže s ním bez akéhokoľvek obmedzenia disponovať. Pritom pozemok, ktorý je zaťažený zákonným vecným bremenom v prospech držiteľa povolenia v zmysle zákona o tepelnej energetike, sa jeho zriadením výrazne znehodnocuje a vlastník dotknutého pozemku sa tak dostáva do nevyváženého postavenia v porovnaní s držiteľom povolenia. Prechodnými ustanoveniami sa určuje, že pozemky alebo ich časti, na ktorých je zriadené vecné bremeno, nie sú predmetom dane, a teda daňovník nebude povinný zaplatiť za takéto pozemky daň v zdaňovacom období roku 2015.
V bode 12. V čl. II sa na konci pripája čiarka a tieto slová "čl. I päťdesiateho prvého bodu (§ 38a ods. 2 až 7) a čl. Il, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015."
Odôvodnenie: Vzhľadom na navrhované ustanovenia v predloženom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu (body 1 až 11) je potrebné stanoviť dostatočne dlhú legisvakačnú dobu, a preto sa navrhuje nadobudnutie účinnosti niektorých ustanovení až na 1. január 2015.
To je celý pozmeňujúci návrh v tom znení, ako som na začiatku uviedla, kde sa navrhuje ponechať pôvodná úprava spôsobu a možnosti rozpočítania nákladov, kde bolo zahrnuté okrem určených meradiel, pomerových rozdeľovačov aj to rozpočítanie podľa podlahovej plochy alebo podľa toho, ako sa vlastníci bytu v rámci spoločenstva rozhodnú.
A ten druhý pozmeňujúci návrh sa odlišuje oproti tomu, ktorý som teraz prečítala a je dosť rozsiahly, iba v tom bode 3, momentík (hľadanie v podkladoch), áno, v bode 3, kde: V čl. I v bode 34 v § 18 ods. 4 písm. a) sa slová "vlastníka nehnuteľnosti" nahrádzajú slovami "dodávateľa".
K tomu sa viaže takéto zdôvodnenie: Aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky označil vo svojom stanovisku č. 41/2014 zo 4. marca 2014 ustanovenie o povinnosti obstarať, zapojiť, udržiavať a overovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače tepla na náklady vlastníka nehnuteľnosti za diskutabilné, keďže v znení, v akom sa uvádza vo vládnom návrhu zákona, znamená zvýšené výdavky na strane vlastníka nehnuteľnosti. Navrhuje sa preto, aby tieto náklady znášal dodávateľ tepla.
Napriek tomu, že smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2012 z 25. októbra o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice z roku 2009, 2010 a ktorou sa zrušujú smernice z roku 2004, 2006 v čl. 9 ods. 1 uvádza, že: "členské štáty zabezpečia, aby sa v miere, v akej je to technicky možné, finančne rozumné a primerané vzhľadom na možné úspory energie, poskytli koncovým odberateľom elektriny, zemného plynu, centralizovaného zásobovania teplom, centralizovaného zásobovania chladom a teplej úžitkovej vody individuálne meradlá za konkurencieschopné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania", súčasne táto istá smernica o energetickej efektívnosti uvádza, že požiadavky ustanovené v tejto smernici sú minimálnymi požiadavkami a nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie opatrenia.
Berúc do úvahy, že koncový odberateľ je zároveň aj spotrebiteľ, čo potvrdil aj odbor legislatívy a aproximácie práva vo vyššie uvádzanom stanovisku, podľa článku 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie "prijaté opatrenia nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia", a to v prospech spotrebiteľa. V súlade s týmito ustanoveniami primárneho práva Európskej únie sa teda navrhuje prijať prísnejšie vnútroštátne pravidlá, ktoré spočívajú v povinnosti dodávateľa tepla namiesto vlastníka nehnuteľnosti uhradiť náklady na určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za trpezlivosť a vytrvalosť počas toho, ako som čítala tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ako máte možnosť vidieť, dali sme si s tým značnú námahu a s pozmeňujúcim a s doplňujúcim návrhom k zákonu o tepelnej energetike som sa prihlásila hlavne kvôli tomu, že prijali sme tretí liberalizačný balíček, deklarovali sme v zmysle aj nášho členstva v Európskej únii snahu liberalizovať trh, avšak takto nastavený zákon, ako bol predložený do rokovania Národnej rady, v súčasnej podobe túto liberalizáciu svojím spôsobom popiera.
Ja verím, že prijatím prečítaného rozsiahleho pozmeňujúceho návrhu budeme v skutočnosti deklarovať snahu liberalizovať energetický trh a posilňovať slobodu spotrebiteľa pri výbere toho-ktorého dodávateľa služieb, energetických služieb.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Martin, presne si to pomenoval, táto vláda nemá záujem na transparentnosti, aj keď toho má plné ústa. A ja som sa prednedávnom pána ministra Malatinského pýtal, že aké sú hmotné stimuly pre dve spoločnosti, ktoré mali utajené memorandá a zmluvy. Vraj je všetko na webe, no len nevieme sa nejako dopátrať ku tým sumám, takže to je tiež tá celá transparentnosť podľa SMER-u. Ja tiež nepodporím takýmto, takýto zákon a naozaj je tu opäť podozrenie, že prílepkom chce strana SMER niekomu prilepšiť. A práve to môže byť tá investícia, ktorá sa nezdá byť zatiaľ investíciou ani podľa zákona o investovaní, ktorý sa schvaľoval prednedávnom, kedy by vláda mohla schváliť investičný, investičnú pomoc pre zvláštnu, alebo teda výhradnú investíciu, ktorá by mala byť akože pre Slovensko, takže toto je ďalší len zo spôsobov, ako chce SMER prilepšiť niekomu. A koniec koncov tento projekt sa potom môže obrátiť presne tak isto, ako bol pôvodne smerovaný, ale bol zmenený, keďže sa odmietla, odmietlo kasíno ako také, takže sa tam vybuduje akože niečo iné, samozrejme, dosť predražené, pretože už na to bola spravená aj štúdia, o koľko boli predražené jednotlivé položky na výstavbu tohto centra v Petržalke, a tým pádom firma deklaruje, že naozaj tá investícia je významná, ktorú potom vláda odobrí a odklepne im prašulky do súkromných rúk. Takže ja tak isto nepodporím a opäť vidno, ako sa transparentne, respektíve skôr netransparentne táto vláda správa.

Vážená pani predsedajúca a prítomní poslanci, no, je vidieť, že v zmysle predloženého návrhu zákona si navrhovateľ dal záležať na tom, aby takto predložená, takto predložený návrh bol obsiahly. A on naozaj obsiahly je. Upravuje a prináša množstvo inštitútov, právnych inštitútov, ktorý, ktoré majú za cieľ posilniť práva spotrebiteľa, avšak takto predložený návrh zákona ja nemôžem z pohľadu praxe považovať za dôsledný. Ja som sa už v prvom čítaní zmienila o tom, že kde vidím slabé miesta takto predloženého nového návrhu zákona, predtým zákona o podomovom predaji. Hoci tu bola snaha o rekonštrukciu tohto zákona, tak okrem takého hlavného zamerania a úpravy inštitútu možnosti odstúpenia od zmluvy spotrebiteľa do štrnástich dní ja tam nebadám nejaké zásadné zmeny, ktoré by ma presvedčili nielen o tom, že posunieme právo spotrebiteľa, ale hlavne, že máme pripravené v zálohe aj konkrétne mechanizmy, ako vykonateľnosť toho-ktorého posilneného práva pre spotrebiteľa dosiahneme.
Opakovane chcem pri tomto zákone, nie formou pozmeňujúceho návrhu, ale prostredníctvom vyjadrenia vlastného stanoviska, čo si myslím, že je možné, zopakovať v druhom čítaní, upozorniť na to, na nedostačujúcu nielen finančnú, ale aj takú hodnotovú, morálnu podporu spotrebiteľských združení. Objem finančných prostriedkov, ktoré sú pre tieto organizácie vymedzené, má výraznú zostupnú tendenciu, klesajúcu tendenciu, z minulého roka z 80-tisíc eur zhruba pre päť alebo šesť združení táto podpora klesla na 20-tisíc eur, a teda ja znova a opakovane chcem zdôrazniť, že pokiaľ číselne, merateľne takto nastavíme podporu, poddimenzovanú a podvyživenú podporu pre združenia, tak naozaj veľmi ťažko ma predkladateľ, aj ten, kto vedie či už odbor ochrany spotrebiteľa, alebo aj samotné ministerstvo, prípadne vláda, veľmi ťažko ma presvedčíte o tom, že je tu úprimná snaha v zmysle takto zrekonštruovaného zákona, nového návrhu zákona, je veľmi ťažko presvedčiteľné, že bude toto právo spotrebiteľa uplatnené v praxi. A pritom naozaj ďalej platí, že spotrebitelia sú najviac poškodzovaní ako na finančnom trhu, tak na energetickom trhu, kde nemáme nastavené mechanizmy, aby sme spotrebiteľa zrovnoprávnili oproti dodávateľom. Rovnako to platí, obzvlášť aj v prípade podomového predaja, kde spotrebitelia - a hlavne zraniteľní spotrebitelia, dôchodcovia - veľmi ťažko v takomto slabo nastavenom inštitucionálnom a legislatívnom prostredí čelia rôznym špekulatívnym nekalým praktikám mnohých či už predajcov, alebo poskytovateľov služieb v podomovom predaji alebo v predaji pri uzatváraní zmlúv na diaľku.
Okrem tejto nízkej podpory finančnej, ktorá pre mňa je výrazom a dôkazom toho, že nie je úprimný záujem posilňovať a vymáhať práva spotrebiteľov, je to aj to, že v tomto zákone, ktorý zasahuje do viacerých súvisiacich zákonov spojených s ochranou spotrebiteľa, nebol nijakým spôsobom posilnený inštitút mimosúdneho riešenia. Opakovane sa toho dovolávam, pretože je to vážne systémové opatrenie, ktoré nám pomocou využívania mimosúdneho riešenia pomôže zvýšiť efektivitu a účinnosť pri vymáhaní spotrebiteľských práv. Napriek tomu, že od roku 2004 máme platný zákon o mediácii, v zozname mediátorov máme, sa nachádza okolo 700 mediátorov, my tento ich potenciál nijako nevyužívame. A naozaj je to smiešne a aj zbytočné odkazovať - či už vyjadreniami obchodnej inšpekcie, alebo samotného ministerstva hospodárstva - znepokojených spotrebiteľov v nízkopredmetových sporoch na riešenie formou súdu. Chcem upozorniť na to, že ako inštitucionálne, tak legislatívne nevytvárame vhodné, optimálne prostriedky pre to, aby to, čo pre vyspelú časť európskeho sveta je normálne, že sa využívajú mimosúdne formy riešenia, sa využívalo aj v našich slovenských podmienkach. V tomto smere boli započaté vybranými združeniami, ktoré sa venujú, venujú a špecializujú na mimosúdne riešenia, takéto priekopnícke pilotné projekty, ktoré odzrkadlili, že mimosúdne riešenie v nízkopredmetových sporoch aj s ohľadom na odbremenenie súdov má svoju perspektívu a napriek tomu tomu nevenujeme žiadnu pozornosť. Takže okrem tej poddimenzovanej, podvyživenej finančnej čiastky pre rozbeh a pre využívanie potenciálu občianskych združení poukazujem aj na slabú pripravenosť inštitucionálnu aj legislatívnu pre to, aby sa mohla naplno využívať mediácia, mimosúdne riešenie pri spotrebiteľských sporoch.
No a v poslednom rade, čo by som chcela vlastne zvýrazniť ako takú pripomienku, kritiku k tomu zákonu, ktorý máme predložený, vecne, tak ako som si preštudovala dôvodovú správu k tomuto zákonu, nedá mi, aby som neupozornila na nadmernú snahu chrániť práve predajcov, ktorí, ktorí sú nadmieru chránení v tom zmysle, že ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, väčšinou je to práve ten spotrebiteľ, ktorý keď odstúpi písomne od zmluvy, aj na základe svojej povinnosti vráti tovar, ostáva bez peňazí zo strany predajcu. Ak si majú vzájomne vysporiadať vzájomné plnenia v prípade predávajúceho, ak má odovzdať spotrebiteľovi pri odstúpení od zmluvy pohľadávku namiesto toho, aby bolo ošetrené, že ak do štrnástich dní spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, tak až potom ako bude mať vyplatené prostriedky, má povinnosť odovzdať tento tovar, je tu chránené nadmieru a v neprospech spotrebiteľa právo predávajúceho, ktorému sa spotrebiteľ má v zmysle navrhovanej, navrhovaného zákona zaviazať vrátením tovaru bez toho, aby rovnakou povinnosťou bol viazaný predávajúci v plnení svojho záväzku, teda vo vrátení peňazí. Z pohľadu praxe veľmi častým úkazom je, že ak spotrebiteľ pri podomovom predaji alebo pri uzatváraní zmluvy na diaľku v lehote, doteraz to bolo siedmich dní, teraz to bude štrnástich dní, odovzdá tovar na základe odstúpenia od zmluvy, tak napriek tomu, že vykoná všetky s tým spojené potrebné úkony vrátane vrátenia tovaru, ostáva ako bez tovaru, tak aj bez vrátenej čiastky zo strany predávajúceho, teda bez ceny za vrátený tovar. S týmto nevieme pohnúť, tam je predávajúci, obzvlášť ak používa nekalé marketingové praktiky, ak pristupuje k takto uzatváraným obchodom špekulatívne, v tomto prípade naozaj spotrebiteľ pred takýmto predávajúcim nie je chránený. Takže namiesto toho, aby sme zaväzovali spotrebiteľa k plneniu záväzku na vrátenie tovaru, sme mali poistiť to, že predávajúci pri odstúpení od zmluvy, riadnom odstúpení od zmluvy zo strany spotrebiteľa vráti peniaze, tak spotrebiteľ bude viazaný povinnosťou vrátiť tovar. Toto je zase len ukážka toho, že zákon je nastavený nevyvážene, v neprospech spotrebiteľa.
Ďakujem za pozornosť.

Tak teraz to tu ako tromf použil pán Mičovský, že to je naozaj jeho príbeh. A len na základe tohoto konkrétneho návrhu som jednoducho toto navrhol a o tejto skúsenosti, pretože viem, že sa toto udialo mnoho ľuďom na Slovensku, a je strašne nefér tri roky na deň niečo splácať a potom sa dozvedieť, že ešte mnoho tisíc mám zaplatiť, lebo pred troma rokmi som prvú splátku nezaplatil. A to ešte, Janko, mi uniklo, že si to vlastne v ten mesiac ty dostal o pár dní neskôr poštou. Čiže si bol povinný so splácaním päť dní dozadu, čo si nemohol stihnúť ani náhodou. Ale aj ja by som bol urobil túto chybu, pretože som už niekoľkokrát mal auto na lízing a viete, tam dostanete takýto výpis, kde je tridsaťšesť alebo štyridsaťosem alebo ešte viac teda rovnakých súm a to sa vám ľahko, keď mávate takúto kopu pošty na stole a neotvoríte to, to sa vám ľahko stane, že si poviete, joj, však to sú všetko rovnaké sumy, však začnem to splácať od ďalšieho mesiaca. Aký problém? Potom o jednu to posuniem, keď skončím po tých troch rokoch, tak ešte jednu zaplatím a oni vám vtedy povedia, že ale my vás úročíme od toho prvého mesiaca, pán Škripek. No tak na to poviem, že no tak vy ste proste super, ako to ste nemohli povedať?! A ona povie, ja nemám žiadnu povinnosť vám to oznamovať, starajte sa sám o seba poriadne. No a toto mi pripadá zvlčilosť, pretože ja naozaj môžem urobiť drobnú chybu. Niektorí ľudia majú tri dopisy za rok a niektorí majú tri dopisy denne a v takejto kope to ľahko prehliadnete.
Takže si myslím, že buďme k sebe takí láskaví a spravme túto povinnosť pre poskytovateľov, aby museli oznamovať a neúročiť tri roky niekoho dvadsiatimi percentami. Navyše, potom to Fiat Punto bolo pekne drahé, si myslím, kolega. Tak to by som rád, keby sme to schválili tuná.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Áno, veľmi jednoduchý a veľmi potrebný návrh. Môžem poslúžiť osobnou skúsenosťou, ktorá mi pripadá, ako keby bola doslova podkladom a vzorom pre tento návrh pána poslanca Škripeka. Pred mnohými rokmi som si zobral lízing na Fiat Punto, prišli mi papiere úplne v poriadku, ktoré hovorili, že pätnásteho v tom mesiaci boli papiere doručené a že som povinný dať príkaz na splácanie pravidelných mesačných splátok vždy k desiatemu v danom mesiaci. Nuž keďže mi to pätnásteho prišlo, tak som hneď to aj vybavil a jednoducho od toho desiateho som začal tri roky splácať poctivo a presne lízingové splátky. Chyba lávky, presne to, o čom hovoril pán poslanec Škripek, nevšimol som si, že tam bol aj kalendár, ktorý hovoril, že mám začať už od desiateho v tom mesiaci, keď som pätnásteho tieto podklady dostal poštou. Tak v dobrej viere, že teda sa to týka až toho desiateho budúceho mesiaca, nechala ma lízingová spoločnosť splácať úplne presne tieto splátky až do tej poslednej, keď som si chcel povedať, ej, už je autíčko moje, a bác, vtedy mi prišlo oznámenie, že som spoločnosti dlžný veľkú sumu, ktorá mnohonásobne prekračovala mesačnú splátku, a keď som sa spytoval, preboha, prečo ste mi to nepovedali vtedy, veď by som to bol opravil, ja som si nevšimol, že tam je dávny kalendár, ktorý vlastne termínovo bol začatý skôr, ako som dostal od vás podklady, tak mi bolo povedané mojimi známymi, že to je bežná prax a že samozrejme som dostal to upozornenie až po štyroch rokoch len kvôli tomu, aby tie úroky naskákali.
Takže, pán minister, skutočne, ak túto zmenu prijmete a ak sa vám zdá zahodno chrániť občana týmto spôsobom úplne jednoduchým, ako to pán poslanec Škripek navrhol, tak sa k tomu pridávam. Je to zmena, ktorú navrhol život a bude dobre, keď bude do zákona zapracovaná.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo.
Pán minister, ja mám len taký drobný návrh, ktorý si myslím, že je dobre mieneným návrhom na zlepšenie istoty spotrebiteľov a ľudí, ktorí si proste požičajú peniaze v dobrej, dobrej viere, že sa im nič zlého nemôže stať, keď majú všetko dobre podpísané na papieri, ale predsa len prax ukázala, že niekoľko drobných nepríjemností, ktoré silne zasiahnu peňaženku človeka, hoci sporiadaného a žijúceho poriadne a bez postranných úmyslov, teda jeho peňaženku to môže zasiahnuť veľmi negatívne a nepríjemne.
Takže môj návrh v tomto celkom širokom vládnom návrhu, môj pozmeňovací, povedal by som zlepšovací, návrh znie takto, aby sme do čl. 9, moment, ja si to musím prehodiť v počítači... (Reakcia predsedajúcej.) Ďakujem za upozornenie, takže musím ho najprv celý kompletne prečítať, pardon. Takže potom budem hovoriť to odôvodnenie. Takže navrhujem tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov takto:
V čl. IX sa prvá veta označuje ako bod 1, za ktorú sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. § 9 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
"Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (teda SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru."
3. Za § 25b sa vkladá § 25c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§25c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014
Ustanoveniami tohto zákona podľa § 9 ods. 11 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014."."
Takže toto je znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A teraz to krátke vysvetlenie, odôvodnenie, že cieľom tohto je vložiť tieto dve zmeny. Toľko, čo ukázala prax niektorých, niektorých podnikateľov na finančnom trhu, že bežný zákazník alebo spotrebiteľ alebo jednoducho aj poriadny a poriadkumilovný občan si nemusí všimnúť, že napr. pri nejakom dlhodobom lízingu alebo zakúpení nejakého predmetu, ktorý je na dlhodobé splátky, si nemusel všimnúť, že napr. prvú splátku nezaplatil, alebo niektorú nezaplatil včas. Ja si myslím, že toto môže byť dosť bežné v živote, že jednoducho si nevšimneme pri množstve toho, ako sme si navykli nakupovať na úvery, pri množstve pošty, ktorú máme, jednoducho prehliadneme nejaký dátum a potom sa mi stane, že ja v dobrom domnení, že mám všetko zaplatené tak, ako mám, jednoducho obsiahnem, teda jednoducho po skončení celého splátkového, celej splátkovej transakcie s veľkou radosťou splácam poslednú splátku, alebo som ju už splatil, zrazu mi príde telefonát, alebo doporučený dopis, že som povinný uhradiť ešte - a čuduj sa svete to prekvapenie, ktoré nastane -, že som pred troma rokmi alebo pred dva a pol rokmi nezaplatil jednu zo splátok, a ja som netušil, že mi ho milá spoločnosť úrokovala 20-percentným úrokom, tú splátku, až celých dva a pol roka do skončenia. A boli na mňa takí láskaví, že mi to vôbec neoznámili, naopak, celkom sa zrejme tešili z toho, ako im narastá, narastá veľké plus na účte. No mňa to strašne zabolí ako spotrebiteľa, zanadávam si na celý svet a zvlášť na Slovensko, akí sú tu ľudia zderskí a nepríjemní a nedokážu povedať, že tak, milý spoluobčan alebo milý zákazník, urobil si nejakú chybu, jednoducho ako keby sa tešili z toho, že to zúročili naozaj dobre, a ja zaskočený sa s tým môžem akurát tak trápiť.
Takže môj návrh je to, a bohužiaľ, že to musí byť zavedené v zákone, že tu musíme nejaký pozmeňovák na to dávať, aby niekto, aby sme to zakázali jednoducho, aby sme to ošetrili konkrétne a presne v zákone, aby spoločnosť nemohla potichu úročiť toho človeka, ktorý nič netuší, len preto, že kľudne preskočil v tej splátke, nevšimol si to. Ja myslím, že takáto vec sa skutočne stane v živote, nie je to nič nebežného, pretože dnes nám chodí množstvo pošty, kde všeličo máme platiť. Jeden čas nám chodili šeky, teraz už nám chodia, väčšinou to chodí v internet bankingu, len si predstavte, že len tam si niečo nevšimnete alebo nastavíte nejaké inkasné splátky a čokoľvek, tam jednoducho nemusí, nemusí nastať ten poriadok, tak ako zvyčajne beží, a jednoducho dôjde k tomu, že ja budem úročený v tej jednej jedinej splátke a narastie to na veľké tisíce.
Kolega Alojz Hlina tu spomínal podobný prípad nejakého muža, ktorý, dokonca invalid bez nohy, to len hovorím príklad toho, ako narastajú takéto veci do obludných rozmerov, požičal si nejaké peniaze, dokonca aj ich splatil, len jednu splátku nejakým spôsobom nevládal, tri týždne to posúval a druhú splátku podobným spôsobom nejak dva-tri dni odsúval a oni mu to úročili obludným spôsobom tak, že celá jeho, celá suma, ktorú si požičal, ešte raz si musel platiť len kvôli tým, tým, tej nezaplatenej splátke, načas nezaplatenej splátke. Takže čo navrhujem teraz a to moje odôvodnenie je presne takéto. Aby, ak napr. dôjde k tomu, že ten zákazník, ktorý inak to spláca, celé obdobie spláca pravidelne a poriadne, len napr. na začiatku to mohol preskočiť čírou náhodou, ja sám už som zažil takýto prípad, že tú splátku som si nechtiac posunul o niečo, lebo som si povedal, však zaplatím to, zaplatím to od ďalšieho splácania, tak výsledok je taký, že tá spoločnosť to s radosťou proste úročí. Čiže ja si myslím, že toto by nemalo byť, a preto uložme povinnosť, keďže už to nie je v etickom chápaní tuná ľudí na Slovensku podnikajúcich, že by to sami nerobili naschvál, že nebudeme niekoho úročiť, kde vidíme mu priebeh splácania, históriu jeho, že vidíme, že je poriadny, že všetko spláca, ale tam úplne na začiatku, tam tú jednu mu úročíme tri roky 20-percentným úrokom, lebo však to je jeho chyba. Takže požadujem, aby sme zaviedli takú povinnosť, ak dôjde k takémuto opomenutiu splátky, alebo dôjde k tomu, že proste nie je zaplatená, nech ten veriteľ teda ho vyzve, či už formou písomného upozornenia, alebo esemesky, že to nezaplatil, a myslím si, že toto by bolo také férové jednanie medzi veriteľom a, alebo teda tým, kto poskytuje pôžičku, a tým, kto si ju požičal, že toto by bolo omnoho férovejšie, ako to bez jeho vedomia proste úročiť a tak si navyšovať príjmy nepríjemným spôsobom, lebo na Slovensku tá zvlčilosť sa nejako tak rozmohla, že skutočne na splátkach sa hnusným spôsobom zarába.
Takže by som navrhoval, že nech to tu nie je, zdá sa mi to veľmi jednoduchá úprava, drobná a možná a stálo by to za to, aby sme zaviazali k takejto povinnosti na Slovensku. Bohužiaľ, že si musím zvykať, ja by som čakal od Slovenska, že sa budeme správať omnoho etickejšie k sebe navzájom. No ale zatiaľ to tak nie je, tak musíme vytvárať na to zákony.
Tak ja prosím o podporu tejto veci a aby sa to mohlo spraviť. Ďakujem.

Tak vzhľadom na to, aký konkrétny praktický úžitok predstavuje, či už jedna, alebo druhá inšpekcia - Štátna energetická alebo Slovenská obchodná - s tým, že väčšinou posielajú v svojich vyjadreniach a stanoviskách spotrebiteľa na súd, tak naozaj ja práve za racionálne považujem, ak sa zlučujú tieto dva úrady, pretože chcem zdôrazniť, naozaj zo spotrebiteľskej praxe vyplýva, že čoraz menej sa môže spotrebiteľ s oprávnenými nárokmi, preukázanými dôvodmi obrátiť či na jednu, či na druhú inšpekciu. Preto ja, naopak, zase tento návrh v tom lepšom prípade vítam ako možnosť zracionalizovať náklady využívané na verejnú správu. Okrem iného v mnohých prípadoch práve pri riešení konkrétnych problémov z energetického prostredia, problémov spotrebiteľov, sa nevedeli obe inšpekcie medzi sebou kompetenčne dohodnúť. Započali takto medzi sebou pingpong, z ktorého vlastne horúci zemiak ostal v rukách spotrebiteľa. Takže ja tento pozmeňujúci návrh nepodporím.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovolím si zareagovať len na jednu časť predkladaného zákona, a to je časť, ktorú zdôraznil a zvýraznil aj pán minister vo svojej úvodnej reči. Týka sa to § 38g, kde sa teda konštatuje aj v dôvodovej správe a konkrétne potom v samotnom návrhu zákona, že sa jedná o pomerne zložitý spôsob, ktorý má dopady na fungovanie štátu. Zložitý spôsob v tom slova zmysle, že kartelové dohody, ktoré sú, žiaľ, bežné na trhu medzi veľkými hráčmi, spôsobujú mimoriadne veľké úniky finančných prostriedkov, poškodzujú spotrebiteľov, poškodzujú ekonomiky štátov, a preto sa tu zavádza inštitút oznamovateľov, ktorí majú možnosť mimoriadne zložité dohody, ktoré sú v tomto smere medzi veľkými firmami zneužívajúce svoje postavenie na trhu, odhaľovať.
Ja by som ani k tomu možno nevystúpil, pretože to znenie je napísané jasne, má to svoju logiku a myslím si, že nie je ani dôvod protestovať voči takémuto inštitútu oznamovateľa, ani napadnúť výšku odmeny, ktorá môže byť až pozoruhodných 100-tisíc eur z pokuty, ktorá je zaplatená za kartelovú dohodu odhalenú a potrestanú. Len som si v tejto súvislosti nemohol nespomenúť na časy, keď sme tu prejednávali zákon o pomoci, podpore a ochrane oznamovateľov alebo bojovníkov proti korupcii. Pri tomto znení nášho rozsiahleho návrhu, na ktorom sa pracovalo aj v klube OĽaNO, ale, myslím si, aj v klube KDH, bolo tu viacero dosť podobných návrhov zákonov, v tomto smere sa vynaložilo veľké úsilie na to, aby sa pomohlo našej krajine v boji s korupciou, a to práve aj formou, ktorá, zdá sa, že je celkom účinná. Formou podpory a pomoci tým, ktorí sa voči korupcii dokážu postaviť tak, že nebudú hovoriť frázy, ale že menovite poukážu na konkrétne prípady a pomôžu ich vyriešiť. A na čo som si musel teda spomenúť alebo na čo som si nemohol nespomenúť, boli to dlhé hodiny, keď sme o týchto zákonoch rokovali a tá moja spomienka smeruje k tomu, že bolo vládnou stranou SMER vyhodnotené veľmi jednoznačne, že takýto zákon v našej krajine nepotrebujeme, pretože máme predsi dostatok zákonov, ktoré každému ukladajú povinnosť chovať sa čestne a keď zistí nejaký unfér krok, tak predsi načo zákon, občianska povinnosť ukladá takúto skutočnosť oznámiť. Je to floskula, ktorá sa bežne používa v politickom boji. Viete, dačo zlé, tak to povedzte.
Nemôžem si nespomenúť aj na to, že z radov poslancov z vládnej strany SMER zazneli pri debate v rozprave k nášmu návrhu zákona mimoriadne ťažké slová. Hovorilo sa tu o udavačoch, že načo je nám zákon, ktorý podporuje udavačov, ako keby sme takým zákonom chceli dokonca rozdúchať tie najtemnejšie sily v ľudských svedomiach a v ľudských dušiach, že ako keby sme chceli vyvolávať ducha udávania, pomstychtivosti, alebo dokonca aj ziskuchtivosti. Pretože odmeňovať za statočnosť, to je niečo, čo predsi rozumný a čestný človek nemôže na to pomyslieť ani vo sne, pretože ak konáme dobro a správame sa statočne, tak určite nie kvôli tomu, aby nás za to niekto odmeňoval, dokonca odmeňoval materiálne, finančne. Ja som sa nestotožnil s takou argumentáciou. Napokon naše zákony, naše návrhy neboli výmyslom autentickým nášho klubu. Takéto zákony skutočne existujú vo svete, kde sa snažia korupciu ako jeden z najvážnejších fenoménov poškodzujúcich nie jednu ekonomiku tohto sveta riešiť, a hľa, máme tu zákon o ochrane hospodárskej súťaže a máme tu časť, ktorú zdôraznil aj pán minister, ktorá hovorí o tom, že v prípade, ak je niekto ochotný nasadiť svoje vedomosti, odvahu, svoj pokoj, niekedy aj zdravie v prospech toho, aby odhalil veľmi vážne dohody, ktoré sú nečestné, ktoré poškodzujú krajinu a občanov, tak že je ho možné chrániť, ak o to požiada, že je možné odmeniť a že je možné jednoducho s takýmto občanom spolupracovať ako s cteným a potrebným článkom v boji proti kartelovým dohodám. Nuž a ja sa spýtam - a tým budem pomaly aj končiť, nemám pripravených veľa slov -, že čo sa to udialo alebo aký je tu rozdiel, čomu nerozumiem, ak pri boji s korupciou máme tu udavačov, nehodných toho, aby sme čo len pomysleli na nejakú ochranu, tobôž odmenu, aký je ten kvalitatívny rozdiel v tom, že tí, ktorí sú ochotní oznámiť kartelové dohody, už nie sú udavačmi, už sú oznamovateľmi, ktorých treba chrániť, ktorým treba pomáhať, a keď bude pokuta zaplatená, tak ich treba podielom z tejto pokuty aj odmeňovať, dokonca do výšky, na ktorú sme my ani nepomysleli, keď sme sa rozprávali o zákone o ochrane a podpore bojovníkov s korupciou, do výšky 100-tisíc eur.
Takže, pán minister, nie je to možno ani na vás ako nositeľa, ktorý prišiel s týmto zákonom, lebo vy možno vnútorne ste stotožnený s jedným aj druhým, len je to otázka teda na možnože ideové, politické a také občianske zamyslenie sa v radoch vlády Slovenskej republiky, že prečo takéto dva rozdielne metre používame na činnosti, ktoré sú tak veľmi podobné? Je to tým, že ja som celkom nepochopil podstatu rozdielu medzi korupciou a kartelovými dohodami? Alebo je to tým, že zákony o podpore bojovníkov a ochrane, teda bojovníkov proti korupcii predkladali opoziční poslanci a toto je z radov vládnych zoskupení alebo teda z radov vlády? Iste, možnože jedno aj druhé do istej miery malo vplyv na takéto rozdielne hodnotenie. Ja len opäť opakujem to, čo si myslím, že by malo byť spoločným leitmotívom našej práce. Ak sme presvedčení, že je raz niečo v poriadku, dobré a slúži to občanom, nuž tak to schváľme. Koľkokrát sme sa hlásili k tomu, že nemáme problém zdvihnúť ruku za návrhy, ktoré prichádzajú z vlády Slovenskej republiky alebo od vládnych poslancov. Ak je niečo zlé, no tak o tom polemizujme a odstráňme chyby a najmä - a to by som poprosil veľmi dôrazne - nedopustime sa takých faulov, ktoré mi nebudú brániť v tomto prípade tento relatívne dobrý zákon možno aj podporiť. Je to možno taká schizofrénia a možno je to popretie tých slov, čo som povedal pred chvíľočkou, že ak je to dobré, tak to podpor, ale ja by som naozaj potreboval počuť z radov kolegov zo SMER-u, myslím, že niektorí sú tu aj prítomní z tých, ktorí to povedali, a možno to nie je dôležité, aby som niekoho menoval, že teda kedy sa rozprávame o udavačoch a kedy sa rozprávame o občanoch, ktorých chceme chrániť a odmeňovať. Za vysvetlenie tohto rozdielu v súvislosti s predkladaným zákonom budem vďačný.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Pán predseda, chcel by som sa ospravedlniť pani podpredsedníčke Zmajkovičovej za moju prudkú reakciu aj napriek tomu, že si myslím, že nemala pravdu a obrala ma o 10 sekúnd mojej faktickej poznámky. Ďakujem.
Vážený pán predseda, chcel by som vás požiadať o symbolickú minútu ticha vzhľadom na to, že Slovensko včera opustila vo večerných hodinách Slovensko, teda Ľudová platforma a tým pochovala nádejný projekt štandardných politických strán. Nech je česť jej pamiatke.