Videokanál klubu

Ďakujem. Pani predsedajúca, pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, ja by som zopár myšlienok, budem len krátko v toto piatkové popoludnie. Prihlásilo sa nás veľa do rozpravy, ale akosi keď to vyšlo na takýto nie možno lukratívny čas, tak médiá chýbajú. Ja by som chcel možno ako predseda poslaneckého klubu OĽaNO pripomenúť niekoľko vecí.
Prvá je, keď sa hovorí o tom politickom obchode alebo kšefte. Prvá vec, uznávam, áno, slovo obchod alebo kšeft má negatívny náboj, takže môže byť pre niekoho brané ako urážlivé alebo ako negatívne. Chcem ubezpečiť teda za seba, že ja slovo obchod alebo aj kšeft, hoci expresívne, chápem skôr neutrálne a závisí to od obsahu a od formy, od spôsobu.
Zopakujem to, čo som už hovoril ráno. Naše vyjadrenie z 26. februára, keď sme sa ako poslanecký klub stretli v Nitre, tak vyjadrenie nášho poslaneckého klubu bolo takéto, citujem: "Je smutné, že tradičné politické strany urobili z takých vážnych tém, ako je manželstvo a súdnictvo, politický kšeft. Napriek tomu OĽaNO obidva návrhy v prvom čítaní podporí." A teraz nasleduje časť, ktorá je najdôležitejšia: "My chceme diskutovať o čo najlepšom znení týchto zákonov v prospech ľudí a nie o politických obchodoch SMER-u a KDH."
Sú ľudia v našom klube s rôznymi názormi, dneska sme to videli, a je to tak v poriadku. Pre niektorých ten výraz obchod má negatívnejší náboj, pre niektorých neutrálnejší. Chcem povedať, že v súčasnej politickej situácii môžem súhlasiť napriek tomu, že sme ráno možno mali nejaký rozpor aj s poslancom Hlinom, že je to šikovnosť Kresťanskodemokratického hnutia, takýmito jednaniami zabezpečiť, aby agenda Kresťanskodemokratického hnutia, a teraz myslím na agendu v tom dobrom slova zmysle, hodnotovom, že sa darí presadiť.
Môj pohľad ale, ktorý som chcel ponúknuť, je iný v tom, že je to šikovnosť a je to dobrý obchod, ak nevidíme žiaden iný svet, len ten politický. Vaše skúsenosti, ktoré ste tu od 90. rokov získali a uplatňovali, hovoria o tom, že ak chceme zmeniť ústavu a chceme nejakú vec dosiahnuť, musíme sa dohodnúť. Buď musíme mať väčšinu, 76 hlasov, v prípade ústavy 90. A tak to je.
Ale čo ak sa presunieme aj do iného sveta, nielen v tejto sále? Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že sme demokracia, ktorá je vykonávaná buď cez zastupiteľov, to sme my poslanci, na úrovni celého štátu v Národnej rade Slovenskej republiky, alebo priamo. A ja som presvedčený, že napriek tomu, že mnohí štandardní politici sú presvedčení, že referendum nie je až tak dobrý nápad alebo že vlastne je to nepoužiteľné, tak ja som presvedčený, že je ten čas na to, aby sa to posunulo. Nie aby sa vymenila parlamentná demokracia alebo zastupiteľská za priamu, ale aby sa to vybalansovalo, aby sa dosiahla rovnováha. Poviem aj prečo.
Z toho dôvodu, že potom by do veľkej miery odpadlo to, čo tu musíme dnes absolvovať. Priznám aj určité, nazvem, nie zrovna najpríjemnejšie alebo najchutnejšie, najvkusnejšie, najúctivejšie veci, lebo tu vzniká určité napätie. Kresťanskodemokratické hnutie, viem, že si dávalo robiť nejaké prieskumy, takisto myslím, že Aliancia za rodinu si dávala robiť nejaké prieskumy. Veľká časť občanov v konkrétnych otázkach týkajúcich sa rodiny a manželstva od 65 % vyššie až po 85 %, zhruba v tomto rozsahu sa to pohybuje, je za to, aby to bolo takto.
Pre mňa je potom, tak keby som povedal, síce politické, ale podľa mňa len politické a nie realistické, prečo nedať v takýchto veciach príležitosť rozhodnúť ľuďom. A potom sa nemusíme doprosovať a vymieňať a obchodovať, ale môžme povedať to, a chcem to znova zdôrazniť, čo hovoríme my ako obyčajní ľudia, podporím zákon, lebo je dobrý, nepodporím ho, lebo nie je dobrý. A nemusím robiť to, že ja sľúbim tomu, čo si nemyslím celkom, že je také, lebo. A takisto myslím si, že nikto nespochybňuje to, čo je položené tak verejne na misky váh. To znamená, áno, SMER chce z nejakého dôvodu riešiť justíciu, nebudem to rozoberať teraz, a je treba ju riešiť. KDH plus ďalší poslanci, ktorí dali ten druhý návrh a spolu podpísali ho do parlamentu, chcú riešiť otázku manželstva muža a ženy. Toto by sa dalo akosi pochopiť, a preto väčšina z nás nemá problém za to zahlasovať a posunúť to do druhého čítania, kde uvidíme, aké bude definitívne znenie.
Ale, bohužiaľ, na tých miskách váh, a to hovorím aj v takej korektnosti a úctivosti, proste nemôžme odškriepiť to, že sú tie prezidentské voľby a že pán premiér je v druhom kole prezidentských volieb a že táto vec sa nejakým spôsobom ponúka. Nemusíme si ani domýšľať, ani obviňovať, ale je to tak. A to je to, čo mnohým vadí. Niekto to vyjadrí úctivejšie, niekto menej úctivo.
Druhá vec, ktorú chcem povedať, je, a to avizujem smerom na druhé čítanie, že mnohí zástupcovia občianskeho sektora aj Aliancie za rodinu majú záujem, aby do slovenskej ústavy prešli ešte aj mnohé ďalšie formulácie. Formulácia, že "manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy" je výborná. Ja s ňou absolútne súhlasím, lebo tak, tak ide manželstvo, toto je manželstvo.
Druhá vec je to, vnímať to v kontexte toho, čo povedal pán premiér vo svojom rozhovore ešte pred prvým kolom prezidentských volieb, kde povedal, že čo sa týka budúcnosti, táto vec absolútne nejak nesúvisí s registrovanými partnerstvami, že nič nerieši. To tu bolo viackrát povedané. A preto si myslím, že naozaj by sme mali uvažovať do druhého čítania aj s takýmito vecami. Ak nie, ak nebude, ako sa hovorí, politická zhoda, tak opakujem znova, je tu jednak Aliancia za rodinu, ale sú tu aj Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorí chceme konať referendum, aby sa k týmto otázkam vyjadrili ľudia.
Mne je to naozaj divné. Viete, ja som sa rozprával, budem diskrétny, aby som nehovoril nejaké mená a podrobnosti, rozprával som sa možno rok dozadu s nejakými politikmi z relevantných politických strán, od ktorých aj závisí, či niečo prejde v parlamente, a bolo mi povedané, že také otázky, napríklad otázka manželstva muža a ženy, otázka interrupcií, sú tak hodnotné a takú majú cenu na politickom trhu, nazveme to, dúfam, že to nikoho neuráža, ale je to proste popis, že sa dávajú do toho, do ponuky, keď sa uzatvárajú nejaké koalície. A myslím si, že preto aj kolegovia napríklad z Ľudovej platformy sú takí akoby tým rozhorčení alebo rozhnevaní, pretože oni vnímajú, že z ich pohľadu sa to potom tak muselo udiať, keď takto, takto sa chápe štandardná politika. Zoberieme vás do koalície, podporíme vám toto z vášho programu a vy nám podporíte toto.
Áno, dáva to zmysel, ja som to povedal, dáva to zmysel, pokiaľ nevidíme žiaden iný svet mimo tejto sály, mimo politických strán. Ale ten svet tu je a ten svet na Slovensku, tí ľudia, obyčajní ľudia, teraz to nemyslím politicky, jasne vyjadria, čo chcú.
Samozrejme, že je otázka toho, ako sa to viackrát tak zhodilo, že, no ale referendum je vlastne taký neistý nástroj, pretože neboli úspešné tie referendá, pretože aj keď sa prijme, tak vlastne nie je, nie je vymáhateľné. Pretože keď Národná rada neprijme zákon v takom duchu, tak vlastne sa nič nestalo, pretože máme slobodný mandát.
A ja sa chcem opýtať, nie je čas posunúť to, aby sme nemuseli potom zažívať takéto veci? Aby napríklad Kresťanskodemokratické hnutie mohlo úplne spokojne povedať, kolegovia, partneri, chcete to podporiť? Fajn. A keď nie, ľudia to chcú, my spustíme referendum alebo necháme samotných občanov ako aktivistov. Ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa to posunulo týmto smerom a aby sme potom mali úplne inú politickú kultúru v tomto, v tomto pohľade, nielen v tom, či sa tu používajú expresívne výrazy. Mne sa expresívne výrazy nepáčia, používať ich. Ale tá politická kultúra je v tom, že ak tu bude reálna možnosť, že ľudia si to zoberú do vlastných rúk a povedia si, prepáčte, my sa nebudeme pozerať pri televíznych prijímačoch, či sa dohodne, a teraz ktokoľvek, teraz je to SMER alebo KDH, ale to môže byť ktokoľvek, ako ste povedali a býva to aj v rôznych zostavách, ale povedia si, my to chceme, my si to urobíme. Nebude lepšie na Slovensku, nebude menej napätia? A potom povieme, áno, ale väčšina nemusí mať pravdu. Samozrejme, že nemusí mať, samozrejme, že zastupitelia majú význam. Je dobré, ak sú to skúsení ľudia, ktorí vedia povedať k tomu svoje stanovisko a nie vždy dav musí všetko rozhodnúť skvele. Ale veď to je taká výzva pre to dozrievanie spoločnosti. Vyhlásme referendum alebo vyhlásme úmysel zozbierať podpisy pod referendum, stále, aj keby bolo rovno nulové kvórum, tak treba 350-tisíc podpisov a to nie je málo. Braňo Škripek niečo o tom vie, aj spolu s nami, že vyzbierať 100-tisíc podpisov aj pri veľkom záujme je fuška. Ak ľudia o to majú záujem, tak je priestor na vysvetľovanie. Nech sa páči, páni liberáli napríklad zo SaS-ky alebo odinakadiaľ môžu viesť debatu a môžu hovoriť o tom, áno, ste väčšina, ale majte ohľad aj na tých, ktorí to cítia inak. Samozrejme, a to bude dobrá diskusia, lebo to nebude boj, že kto z toho v parlamente, ale bude tu priestor na vysvetľovanie.
Ale je to potom otázka aj na konzervatívcov. Viete, ja si myslím, že asi ma, asi ma budú brať ľudia ako konzervatívca aj ako kresťana. Môže to posúdiť každý. Ale ja si nemyslím, že je demokratické alebo aj kresťanskodemokratické len využiť akoby, máme možnosť to nejak mocensky do tej ústavy dostať. Však logicky, neni to proti vôli ľudu v tomto prípade, čo sa týka manželstva. Ale podľa mňa je demokratické to, že dáme priestor na tú diskusiu a na vyjadrenie ľudí, a napríklad referendum v tejto otázke by podľa mňa pomohlo. Áno, môže sa stať, že v niektorých veciach by to haprovalo. Prejavila vy sa určitá nezrelosť.
Slovenská republika vznikla 1. januára 1993, čiže ak si dobre rátam, tak tohto 1. januára mala 21 rokov. Kedy sme to porovnali k ľudskému veku, tak je to vek, keď už človek môže nielen kandidovať, ale môže aj byť už zvolený. Ale zoberte si, je to napríklad čas, ktorý uplynul zhruba od začiatku od ´48., keď sa komunisti zmocnili moci, do ´68., keď nastala určitá taká obroda, tá Pražská jar a všetky tie veci s tým súvisiace. Ja si myslím, že spoločnosť je zrelá. Myslím, že nie som ten prvý, ktorý by tu mohol mudrovať a poučovať, ale mám pocit, že takýto, takýto pohľad ešte nezaznel.
A chcem teda ešte možno uzavrieť aj tým takým pohľadom na kresťanskú alebo kresťanskodemokratickú politiku. Pre mňa sú poslanci aj členovia Kresťanskodemokratického hnutia partneri, mnohí z nich sú moji priatelia, ale mám taký pocit, že sa to príliš stotožňuje. Dneska Janko Hudacký, veľmi fajn chlapík, povedal také vyjadrenie, v ktorom akoby kresťanské hodnoty, konzervatívne hodnoty sa rovnali KDH a nikdy inak. Áno, ono to platí, určite v KDH vždy nájdeme konzervatívne a kresťanské hodnoty, ale to nikto nespochybňuje, ale nemusí to byť len tak. A ja mám taký pocit a v posledných časoch dosť diskutujem aj s členmi KDH, aj so zástupcami KDH, predstaviteľmi KDH, že tá viera v to, že kresťanské hodnoty, rodinné hodnoty, tradičné hodnoty sa rovná KDH, že je tak silná, že mám niekedy pocit, možno sa mýlim, že prevažuje tú samotnú vieru v tie hodnoty. Nedobré je tak, ako keby fanúšikovia Realu a Juventusu viac verili v Real a v Juventus ako vo futbal. Podľa mňa to nie je prvoradé, prvoradé je ten futbal a potom Real a Juventus. A podobne aj v tomto prípade, rozhodujúce sú hodnoty a nie v prvom rade KDH, OĽaNO alebo, však kresťania sú v každej jednej, v každom jednom politickom zoskupení, aby sme to nedávali len do tejto polohy.
Možno si dovolím ešte jednu takú politologickú poznámočku, že v 90. rokoch v druhej polovici sa naozaj opozícii, pravici na čele s KDH, to treba povedať, podarilo poraziť Mečiara. Náležite sa na to odvolávate, zdôrazňujete zásluhy. Ja vám ich v úcte priznávam. Ale mám taký pocit, že ste dostali také škorpióny, bodnutie škorpióna pri tom víťazstve, a to, že vás pán Mečiar nakazil, ale nie možno štýlom svojej politiky, ale tým, čo tu zanechal a čo sa za tých ďalších - koľko? - 15 rokov nezmenilo, a to je ten volebný systém. A ten volebný systém, že Slovensko je jeden obvod a že čoraz viac sa stráca ten kontakt s obyčajnými ľuďmi, s ľuďmi na Slovensku, spôsobuje to, že my sme, že my sme zostali uzavretí v tom, že politika sa robí tu. Tu na Hrade, tu v parlamente. Ale, viete, ja som veľmi rád, keď môžem zbehnúť peši dole po Zámockej a prídem do mesta a viem, že už v polovici Zámockej nikto netuší, čo sa tu deje.
A chcel by som povedať ešte jednu poznámku, že ak aj ľudia tušia, tak my hovoríme o tom, že nemá sa prísť sem a tu vykrikovať a prednášať. Prepáčte, ja rozumiem rozhovorom diskrétnym pri káve, po kluboch a tak ďalej. Ale verím zároveň, že veci sa majú preberať na svetle. Kde inde máme debatovať? Áno, skĺzava to tu veľmi často k určitému divadlu, je tu nejaký mediálny priestor a nie vždy sa všetky veci vecne a pokojne dajú vyriešiť pri rozprave. Ale štandardne by to malo byť primárne rozprava, primárne parlament, kde sa takéto veci riešia, kde sa hovorí, kde sa diskutuje. A, samozrejme, niektoré citlivé veci sa môžu doriešiť aj v kuloároch.
Ale mne sa zdá, že akoby, a teraz to naozaj hovorím v dobrom a nehovorím to, akože chcem niekoho poúčať, ale v dobrom, že sme už úplne zabudli, že ten parlament je nastavený na to, že sa tu má viesť tá rozprava a tie veci sa majú dohodnúť. A nie, že sa tá politika má robiť len kdesi uzavretá, kuloárna. Vyvážiť to, mne to tu chýba. A to je pohľad, ktorý chcem do toho priniesť.
Takže ešte raz to zopakujem. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, každý poslanec slobodne, sme presvedčení, že je dobré posunúť dopredu súdnictvo, justíciu, snažiť sa o väčšiu spravodlivosť. Takisto, myslím, že drvivá väčšina klubu, možnože aj všetci poslanci, nemajú, nie že nemajú problém, ale aj spokojne a radi zahlasujú za ten návrh v tej časti, kde sa hovorí o manželstve jedného muža a jednej ženy. O to viac, samozrejme, pri tom samostatnom návrhu, ktorý je poslaneckým návrhom predkladateľov. Ale to je to, čo sa nám zdá vhodné priniesť do tejto diskusie.
Ďakujem vám za pozornosť.

Tak ja teraz zhrniem tie faktické poznámky. No dobre, trošku sme to tak pomýlili, ale nevadí.
Pán kolega, ja si ťa veľmi vážim. Práve preto ja som ti položil aj tú otázku, takto som si to dovolil od toho rečníckeho pultu. Myslel som si, že v utorok sa dostanem k tej rozprave, ale tak som tuná, tak využil som túto situáciu. A keď si to bol a sme tu, už v podstate druhý deň je táto rozprava, kto otvoril tú kampaň prezidentskú? Neboli to tvoji kolegovia z KDH? Koľkokrát som to počul, že budú tuná vykrikovať, že budú voliť Kisku. Ja som to nebol, pán kolega. Ja si ťa cez to všetko stále vážim a ja si myslím a dovolím si to povedať za teba, že ty budeš mať vnútorný rozpor s tým, aby si ty odovzdal osobne hlas kandidátovi, ktorý sa volá Kiska. Ja som o tom presvedčený. A videl som ťa v tej predvolebnej kampani, ako si tam váhal, a ty si sa jednoznačne tam nevyjadril v ten jeho prospech. Ani som ťa tuná dnes ani včera nepočul, že by si sa tak zaňho zasadzoval, ale tvoji kolegovia boli tí a mne to veľmi vadilo. Možno si tuná nebol, keď ja som vystúpil, mne to vadí, lebo sa tu zliali tri témy, a to je otázka rodiny a manželstva, súdnictva a prezidentská kampaň. Ale keďže to, ja som si tak vnútorne dal také predsavzatie, že ja nebudem otvárať túto otázku, ale keď sa to porušilo, ako toto moratórium, tak ja som si povedal, že ja mlčať nebudem. A vždycky je lepšie prehrať, ako nič neurobiť. A ja tiež sa snažím žiť to, snažím sa, nie stále sa mi to usiluje, aby bola zhoda medzi tým, čo hlásaš, a tým, čo žiješ. Usilujem sa o to úprimne celý život a nie stále sa mi to darí aj cez to všetko, že som terčom posmechu a rôznych poznámok. Včera večer sa rehotali tvoji kolegovia z KDH, keď Dodo Hlina perverzne tuná rozprával o tých prostitútkach. Smiali sa.

Ďakujem. Poprosím dve minúty. Môžem dve? Ďakujem veľmi pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady.
Ani som netušil, že sa zhodnem s pánom predsedom Hrušovským aj tematicky, čo som chcel zareagovať, keď som sa hlásil k tebe faktickou poznámkou. Ja si naozaj nemyslím, že by sme sa tu mali pustiť nejakým spôsobom do volebnej kampane na prezidenta republiky. To sa mi zdá nenáležité, bez ohľadu našej preferencie a vyznania a názory a možno na to konto, nepoviem, samozrejme, žiadne meno ani svoju preferenciu, len ja si myslím, a to je asi aj v súlade asi aj s Bibliou, ktorú tu často spomínaš, Štefan, alebo nie sú dôležité v našom živote slová? Sú. Slová majú svoju silu, ja to uznávam. Ale nad tými najkrajšími slovami sú vždy skutky. Čo keby sme odporučili občanom Slovenskej republiky, aby budúcu sobotu zvážili skutky kandidátov.
Ďakujem pekne.

Áno? Nemá prednosť predkladateľ? Nech sa páči.

Tak som zostal zaskočený, som došiel na radu. Nie je mojím zvykom, že by som utekal z tejto sály, neurobil som to ani teraz, ale budem veľmi úprimný, že som nejako tak nemal čas a možno priestor, hej, pripraviť ako tie veci. V podstate ja som to tuná odprezentoval a je mi to veľmi ľúto, že v podstate sa tak zliali tri také vážne a ťažké témy do tej jednej rozpravy, a teda naozaj veľmi ťažko sa o tom aj diskutuje. Aj mne sa v tom predchádzajúcom vystúpení tiež veľmi ťažko vystupovalo.
Ale mám tu vedľa seba po svojej ľavici prezidentského kandidáta, a ja keď si to dobre tak jedno z tých predvolebných aktivít tak pamätám, tak ty si sa, pán kolega, až tak jednoznačne v tom prvom slede nevyjadril za toho kandidáta Kisku, hej. Tak som teraz tak prekvapený možno z toho spoločného postoja KDH, poviem to, spoločného postoja KDH, že teraz podporujete takéhoto človeka.
Ak sa ma tu kolega pýtal, že či mi nevadí, že niekto podvádza svoju manželku so svojou frajerkou, mne vadí to, že nám zostal tam kandidát taký, ktorý nielen podvádzal, nielen podvádzal so svojou frajerkou, ale s tou svojou manželkou sa rozviedol a tú frajerku si zobral. A to je ten kandidát pán Kiska, ktorý v podstate takto dopadol. Lebo však podvádzal a istým spôsobom tak rozviedol sa a zobral si aj tú frajerku. Tak mne toto oveľa viac vadí ako tuná niektoré tie podozrenia, ktoré ste tuná tak rozprávali.
Myslím si, že ja svoj postoj nemusím tak deklarovať, ja som jednoznačne za kultúru života a vždycky ten život budem podporovať. A čo mi ako možno tak pri tom vyjednávaní alebo dojednávaní skôr prekážalo alebo vadilo, tak to bol ten rozmer, že keď už máme otvorenú ústavu a je to tuná, znova to pripomeniem a to bol ten rozmer, aby sa do ústavy prijal takisto aj ústavný zákon na ochranu života, na ochranu manželstva, rodiny, to by bola jedna vec, jedna časť ústavy a tá druhá časť by bola ochrana života. Samozrejme, človek aby slobodne mohol konať, tak aby mal aj výhradu vo svedomí. Toto sú tri také veľmi závažné veci, dovolím si, že aj naša krajina a v mnohých veciach by sme mohli oveľa lepšie, oveľa rýchlejšie napredovať.
Dovolím si tak ešte taký krátky komentár ku kolegovi Mičovskému, keď v podstate ten návrh zákona, ktorý máme ako v laviciach, ten čl. 41, a sme to tak zužovali ako na tieto dve vety, ja ich tak si dovolím teraz tak prečítať: "Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy."
Ja neviem, keď už poslanec Národnej rady sa tu postaví a spochybňuje túto prvú vetu a to znamená, že potom bude to môcť byť chápané, že dvoch mužov a dvoch žien, tak to je veľký omyl. To je veľký omyl a to je zavádzanie tejto spoločnosti. Jasne je tu, ale ešte raz to prečítam, "manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy". To znamená, nijakým zákonom, musela by sa znova Ústava Slovenskej republiky zmeniť, že by to boli dvaja muži a dve ženy.
Ešte ani nemáme schválený tento návrh ústavného zákona a už to spochybňujeme. To je to, čo považujem za také, by som povedal, tak ma nenapadá nič iné, ale také neseriózne, ale kolegu nepovažujem za neseriózneho, ale chcem povedať to, že potom mylne chápe túto danú vec, lebo ja ju tak nechápem, tu je výlučne jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy.
"Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru." Teda keď bude chrániť to manželstvo a všestranne napomáhať tomu jeho dobru, tak bude napomáhať manželstvu medzi jedným mužom a jednou ženou. A to nebude mať jeden muž dve ženy alebo jedna žena dvoch mužov, alebo to bude medzi dvomi mužmi alebo medzi dvomi ženami. Nespochybňujme tuná základné veci, ktoré sú tuná. A ak by sme to raz chceli zmeniť, znova by sme tu museli stáť pri tomto rečníckom pulte, otvoriť ústavný zákon a spochybniť základnú inštitúciu manželstva, a teda rodiny, ktoré je zväzkom medzi mužom a ženou.
Táto inštitúcia manželstva si zaslúži naozaj tú najvyššiu ochranu, pretože v úplných manželstvách, však dobre, tie, ktoré sú neúplné, ale práveže tam je ten moment psychosociálny, kde vlastne tie deti vyrastajú šťastne a zjednotene.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujem všetkým trom kolegom, ktorí zareagovali.
Slovo étos sa mi páči, áno, vráťme étos, ktorý by mal byť spojený s ústavou, ako povedal pán poslanec Kadúc, to by malo byť možnože takým mottom nášho spolupôsobenia.
Ďakujem aj pánu poslancovi Hubovi za slová, ktoré sa počúvajú dobre. Ja na druhej strane musím povedať, že keď ich povie taký človek ako ty, tak je to pre mňa veľmi inšpirujúce, pretože takí ľudia, čo hovoria a žijú rovnako, teda neni rozpor medzi slovami a činmi, takí boli vždy pre mňa vzormi a si aj ty.
No a čo sa týka teba, Štefan, už som ti to povedal dávno, že je to asi spolu s Voltairom alebo kto, že teda zgruntu nesúhlasím s mnohými tvojimi názormi, ale považujem za potrebné zastávať možnosť, aby si ich mohol prezentovať.
Takže k tej homosexualite, tam sa nezhodneme, aj keby nám bolo dopriate 100 rokov života, pretože my sme už starí na to, aby sme zmenili možno svoje myslenie, a nechajme to na tých, ktorí prídu po nás, čas nezastavíme.
Ale k tej imunite, tam ti chcem len zdôrazniť, že tá imunita nebola predsi zrušená. Bola len obmedzená a tým pádom je to vec, ktorá, teda zníženie toho stupňa, ktoré umožňovalo teda absolútnu beztrestnosť skoro, sa mi celkom pozdáva. Takže je to taký stupienok, ale opäť dôležité je nie zaoberať sa tými tromi bodmi, ktoré sú predmetom ústavného zákona o zmene ústavy, ale zaoberať sa práve tým, čo tam v tejto súvislosti nie je, a to sú previerky. A budem veľmi rád, keď budú prísne. A dokonca si môžem dovoliť aj taktiež ešte zareplikovať, že možno by to nemalo sa týkať len ústavných činiteľov sudcov, možno by sa malo to týkať aj poslancov Národnej rady. Nemal by som s tým problém. Keď voľakedy to Igor Matovič spomenul, tak aj detektor lži, tak som povedal, kľudne a vždy sa posadím naň.
Ďakujem.

Ja som tiež dával pozor na kolegu, čo rozpráva. Ono tak chcem poukázať na to, že človek sa nerodí s inou sexuálnou orientáciou, hej, že by to bolo nejako vrodené. Ale skôr je to nadobudnuté výchovným prostredím a kde človek ako vyrastá. Keď by sme to dieťa práve dali páru homosexuálnemu, tak vychovajú homosexuála. Celé je to o tom. Takže tu s tým nemôžem súhlasiť, že by sa dieťa narodilo nejako s homosexualitou.
Potom to miešanie hrušiek s brusnicami, ako lesník si to ako hovoril a aká je tá dobrá chuť, tak som sa tak zamyslel, že v lese ako rastú tieto plody. No pokiaľ viem, tak hrušky tam nerastú, alebo keď, tak potom len nejaká plánka. A tam hrušky nie sú. Tak ešte že sme nemiešali hrušky s jablkami, alebo miešali sme, hej. A tak to je zmiešané aj s tými brusnicami.
A navyše na rozdiel od teba, pán kolega, aj možno väčšiny tuná v tomto pléne, imunitu sudcov a to zrušenie tejto imunity ja nepovažujem za tú dobrú cestu, ja som to povedal a to znova len tak zopakujem. Sudcovia, mnohí sudcovia dnes majú obavy a strach rozhodovať spravodlivo a slobodne. Ak my budeme ich oslabovať ešte v tejto situácii, myslím si, že to nie je správna cesta, a to som aj povedal pánovi predsedovi. Neni to správna cesta a zrušenie imunity, myslím si, že bolo politickým omylom, a nie ani dohodou, ani nejakým obchodom.
Rovnako aj tu si dovolím to povedať, že ak to teda by sme prijali, tak ja si myslím, že je to omyl, je to čosi, čo nie je vhodné. Sudcovia veľakrát sú vo veľmi ťažkej pozícii a veľakrát pri tom rozhodovaní ich rozhodovanie nie je jednoduché, a keď ich budeme oslabovať, ešte ohrozovať na imunite.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pôvodne som z rôznych príčin nechcel vystúpiť v tejto rozprave, ale v dobrom zmysle slova ma k tomu vyprovokovalo vystúpenie kolegu Mičovského.
Dôvod je ten, že na rozdiel od väčšiny vystúpení, ktoré tu pred ním za uplynulé dva dni odzneli, nenašiel som v jeho reči ani štipku pokrytectva či farizejstva, alebo politikárčenia, teda práve tých nerestí, ktorých sa nám tu dva dni dostáva hojne, až musím povedať, neurazte sa, že ten charakter rozpravy a vystúpení bol miestami naozaj nechutný a mal miestami charakter paranormálneho javu.
Vystúpenie kolegu Mičovského bolo podľa môjho presvedčenia hodné statočného človeka, angažovaného občana a poctivého verejného činiteľa. Dotkol sa vari všetkého podstatného, o čom je tento bod programu, a pritom tému ešte navyše obohatil o nejeden dôležitý rozmer. Svoj názor vyjadril jasne, vecne a pritom hlboko ľudsky, úprimne a bez akéhokoľvek expresívneho urážania svojich kolegov alebo kolegýň.
Takže vyplýva mi z jeho vystúpenia aj pre seba samého, a možno aj pre vás ostatných vyplynie niečo podobné, a to je to, že by sme sa mali pokúšať o podobný konštruktívny tón a podobne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Janko, ďakujem ti veľmi pekne. No, keď si zoberiem tvoje vystúpenie a vystúpenie Igora Matoviča, ty si dobrý dôkaz toho, že v našom klube sa všetkými spôsobmi zo všetkých strán, či po dobrom, po zlom, faktami či emóciami, pokúšame pomôcť tým, ktorí nás zvolili, ale nie iba tým, ale aj všetkým občanom, ktorým záleží na spravodlivosti a pravde, ktorí majú záujem o dôstojné životné podmienky. My to naozaj myslíme úprimne, tí, ktorí ste ešte o tom nie presvedčení. To je možno odkaz aj nielen pre teba, ale aj pre ostatných.
Hovoril si v úvode svojho vystúpenia k ústave, že mali by sme mať k nej, k nej úctu. Ja možno len doplnenie, že v ústave ako základ toho právneho alebo právneho štátu je to, ten étos, ktorý by mal byť postavený, alebo na ktorom by mala byť postavená, sa nedodržiavaním pravidiel, ktoré sú v nej zakotvené. A musím povedať celkom úprimne, že tie pravidlá nedodržiavajú iba súčasná vládna strana, ale aj vládne strany minulé. Sa to sprofanovalo. Ústava už nemá tú morálnu silu, ktorú možno niekedy mala a ktorú by mala požívať a spôsobuje to, žiaľ, tie pôvodné hodnotové a, ako sa označuje, aj štandardné strany. Toto mi je strašne ľúto a opäť vysielame veľmi zlý signál.
Preto by som možno ťa poopravil v tom, že nieže mali mať úctu, ale správnejšie by bolo obnoviť úctu k ústave. To je aj to, čo si myslím, že je to správne, spraviť možno krok vpred a povedať, že tak už odteraz by sme mali dodržiavať to, čo nám kladie za povinnosti ústava.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, dovolím si v tejto chvíli použiť jednu pomôcku. Tou pomôckou je dokument, o ktorom už druhý deň rokujeme. Ja v tejto chvíli naozaj veľmi úprimne si chcem spomenúť na rok ´68., ale nie v tej súvislosti, ako vás možno napadlo, ale bol som vtedy siedmakom a pamätám si na pána učiteľa Hudáka, ktorý bol dosť prekvapený, že my siedmaci sme nevedeli, čo je to ústava. Ja si to odvtedy veľmi dobre pamätám. Iste nie presne týmito slovami, ktorými to pán učiteľ Hudák povedal, ale jasne si pamätám, že nám povedal, že existuje pyramída zákonnosti, pyramída zákonov rôznej právnej sily a na vrchole tejto pyramídy, na vrchole tohto zákona, jeho Olympu, je čosi, čo sa volá ústava, od ktorého sa odvádzajú, od tohto vrcholu, všetky tie nižšie zákonné akty.
A chcem povedať, že osobne považujem, naozaj bez nejakého pátosu, za česť, že mi život pripravil takú situáciu, že po niekoľkých desaťročiach ja lesník Jano Mičovský mám tu česť predstúpiť pred tento, pred toto vysoké fórum na túto tribúnu a držať v rukách tento dokument a dokonca mať právo vyjadriť sa, čo by v ňom mohlo alebo malo, alebo nemuselo byť. Ja si myslím, že tento aspekt by mal byť v tejto sieni zákonnosti počas prerokovania tohto dokumentu trvalo prítomný. Úcta k tomuto dokumentu bez ohľadu na politické názory, bez ohľadu na to, čo považujeme za potrebné tam doplniť alebo odobrať. Je to dokument, pred ktorým by sme sa mali slušne pokloniť, tak ako som to raz spomínal, že keď je poslanec v Snemovni lordov v Londýne a ide okolo trónu, na ktorom sedáva raz do roka Jej Veličenstvo, tak napriek tomu, že ono tam nie je, on sa tak ľahko pokloní, lebo vie, že to je symbol Kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, jeho domoviny. Ja si myslím, že aj keď my tu trón nemáme, ale toto je dokument, pred ktorým by sme sa mohli celkom pokojne a naozaj bez pátosu vždy pokloniť.
Často tu zaznievali v týchto dvoch dňoch slová o kšefte, o obchode. Rozumiem, že niektoré domnienky, a možno aj celkom oprávnené, umožňujú použiť aj takýto výraz. Ja si dovolím s ním nesúhlasiť a nepoužijem ho. Ja si naozaj myslím, že ústava je rodinné striebro. Ja som naozaj presvedčený, že nielen právnici, ktorých je tu prebohato, ale všetci ostatní, vrátane nás šiestich lesníkov, sme presvedčení, že s rodinným striebrom sa nekšeftuje, že ho môžme nanajvýš raz začas preleštiť, doplniť, možno obohatiť, ale rozhodne nie zakšeftovať.
A poviem do tretice v úvode aj to, čo opäť mi ide celkom úprimne na jazyk. Ja chcem vyjadriť v duchu toho, čo som doteraz povedal, presvedčenie, že aj predkladatelia z politických táborov, z akých oni prichádzajú a ku ktorým sa už roky rokúce hlásia, majú dobrý úmysel s touto najvyššou zákonnou normou Slovenskej republiky niečo urobiť. Úmysel vniesť do toho viac etiky, možnože aj istej elegancie, ale najmä praktického ducha, ktorý určite popri etike musí byť so zákonom, ktorý má byť v zhode pre ďalšie zákony, trvalo spojený.
Poďme sa venovať jednotlivým častiam toho, čo je súčasťou návrhu ústavného zákona, ktorým sa má zmeniť najvyšší zákon - Ústava Slovenskej republiky. Poznáme jej obsah a vieme, že sú tam dve dôležité časti. Ja si v závere svojho vystúpenia dovolím navrhnúť a možno v druhom čítaní aj pozmeňovákom doplniť tretiu, podľa mňa rovnako dôležitú, časť. Ale to má ešte teraz času.
Tá prvá časť hovorí o tom, že manželstvo je súžitím jedinečným jedného muža a jednej ženy. A sú tam ďalšie slová, ja chcem povedať, že ani ja človek, ktorý sa zaradil, myslím, už dosť jasne za tie dva roky medzi liberálov, nemám najmenší problém zdvihnúť za takéto znenie ruku. Naozaj sa domnievam, že tu spochybniť terminus technicus manželstvo a to, čo z toho vyplýva, by bolo popretím možnože, a budem teraz trocha osobný, aj keď to netreba, ale každý máme svoju životnú skúsenosť, spochybnením toho najkrajšieho, čo mi život pripravil. Narodil som sa ako heterosexuál, mám skvelú rodinu, a vždy rád to zdôrazňujem hlavne mladým ľuďom, že nič krajšie v živote som nedostal, už zrejme ani nedostanem, ako je to, že moja rodina mi je dnes už skôr priateľom, že už je to vec, ktorá vždycky vzbudzuje vo mne radostné očakávania, keď aj hoci sme už rozbehnutí po svete, keď sa stretneme, pretože zo synov sa mi stali priatelia a z manželky vlastne tiež, už je to, už po takmer štyridsiatich rokoch môžte hovoriť skôr o priateľstve ako o nejakej obrovskej, veľkej láske v tej chvíli vzplanutej. To tak proste tak prirodzene prechádza.
Prečo však môžme povedať úplne zodpovedne, že naozaj s týmto zákonom, s touto vetou, že manželstvo je jedinečné spojenie muža a ženy, možno bez problémov súhlasiť? Ja som sa pozrel aj na podstatu tohto slova. Ono jednoducho tá podstata tohto slova vylučuje, aby to bolo čokoľvek iné, pretože sa jedná o staroslovenské pomenovanie, do ktorého vstúpili aj germánske vplyvy. "Manžela", "manželna", alebo také rôzne slovíčka, keď si to vygúgľujete, sa zjavia na internete, proste je to staroslovenské slovo, ktoré je spojením slova muž (man) a žena.
Takže ak by sme chceli povedať, že manželstvo je niečo iné ako trvalé súžitie alebo ako súžitie, jedinečné súžitie muža a ženy, popreli by sme samotný pôvod tohto slova a nemáme dôvod fušovať jazykovedcom takýmto spôsobom do ich práce. Určite by to nebolo ani namieste. To znamená, tá jedinečnosť je tu skutočne oprávnená, aj tie dôsledky, ktoré sa z toho odvíjajú, tiež rešpektujem.
Použijem jeden taký prírodný príklad, som si povedal, že ho použijem. To je tak, ako keby sme chceli povedať, že existuje, možno to mnohí poznáte, kompót, ktorý je z brusníc a z hrušiek, veľmi dobrá kombinácia. Keď to namiešate vo vzácnom pomere, tak je to možno najlepší kompót, aký slovenská príroda a slovenské lesy môžu poskytnúť našim domácnostiam. No, jednoducho ak by niekto chcel povedať, že brusnicovo-hruškový kompót sa skladá iba z brusníc alebo len z hrušiek, určite by sme sa dostali niekde do úplne inej roviny. Jednoducho môže existovať brusnicový kompót, môže existovať hruškový, ale brusnicovo-hruškový kompót je jedinečný v tom, že sa skladá vo vzácnom, vo vzácnej zhode práve z týchto dvoch ingrediencií, a keď sa správne namiešajú, tak to jedinečne aj funguje.
Takže my vlastne, aj keď nechcem, aby som vzbudil teraz nejaké pohoršenie, že prirovnávam manželstvo ku kompótu, ale jednoznačne dá sa povedať, že práve tu môžme povedať, že tá jedinečnosť manželstva ako zväzku muža a ženy je naozaj daná už týmto samotným výrazom a niet najmenší dôvod, aby ktokoľvek, pokiaľ nechceme opravovať pôvod slovenských slov a vstupovať jazykovedcom do ich práce, aby sme túto vetu spochybnili.
Avšak ja zároveň z toho odvádzam aj to, čo tu zaznelo, a sa mi páči, že to zaznelo z viacerých radov, že to zaznelo aj z radov poslancov KDH, nikto nehovorí, že sa tu nemôže zároveň povedať, že je tu, keď použijem ešte ten kompótový príklad, nárok aj na ten čistý, kvalitný hruškový kompót alebo čistý, kvalitný brusnicový kompót, že tu jednoducho môžme o tejto veci, ktorá vstúpi do ústavy, odvodiť aj jednoduchý záver, že môžu a majú existovať aj za istých podmienok registrované partnerstvá, ktoré vystihujú inú danosť ľudí, ktorí sa narodili nie tak ako väčšinové obyvateľstvo. Tu som presvedčený, že takéto niečo musíme rešpektovať nie kvôli tomu, že sa na tom má uzhodnúť snemovňa, ale jednoducho kvôli tomu, že je to dané prírodou, tradíciami a prirodzenosťou.
Som toho názoru, že každý z nás sa naozaj rodí s istým predpokladom a bolo by neľudské, nehumánne, nekresťanské, nepochopiteľné, aby sme istej skupine ľudí, ktorí sa narodia s inou sexuálnou orientáciou, odkázali, že sú v niečom menejcenní, horší, bez nároku na ten najkrajší cit, ktorý poskytuje životná púť človeku, a to je láska. A práve možno práve cez prizmu lásky sa treba pozreť aj na takto narodených ľudí a na ich právo prežiť plnohodnotný život. A ja som rád, že týmto vstupom do ústavy toto právo týmto ľuďom neodoberieme, a som rád, že ste sa tu viacerí zhodli aj z predkladateľov, že ste si toho vedomí a že to tak raz bude.
Možno ešte krátky exkurz k tomu, čo treba považovať za menšiny a akým spôsobom sa vyvíja pohľad na ne. Menšina je vytvorením čohosi, čo človek neovplyvní. Použijem príklad nie veselý, ale veľmi realistický a myslím, že v podstate aj krásny. Je tu predsi menšina ľudí, ktorí sa narodia s istým telesným postihnutím, častokrát aj s vážnym. Sú to ľudia, ktorí naozaj nemôžu za osud, ktorý by sme mohli nazvať neprajným. Sú to ľudia, na ktorých sme sa, minule práve v tejto budove bola krásna debata na našom klube s jednou paňou, čo celý život sa venuje takto postihnutým ľuďom, ktorá potvrdila, že aj ten pohľad za nás, za posledné generácie, sa silne vyvíja na týchto ľudí. Dvadsať-tridsať rokov dozadu, možno štyridsať, sme ich pomaličky s hanbou skrývali, že bola skoro až problematická vec ukázať, že ich máme v rodine, že ich máme medzi sebou. Chvalabohu, to je dávno za nami, túto menšinu sme potom dokázali aj sami v sebe vo svojich svedomiach a v srdciach, ale aj spoločenskými uznaniami povýšiť na menšinu, ktorá sa často spájala s pomenovaním menšina postihnutých ľudí. Ale ani to nie je koniec tohto vývoja. Práve tá pani, ktorú som spomínal, ktorá mi trocha otvorila oči, povedala veľmi pekne, ale my ich nechceme nazývať, že sú to postihnutí ľudia, že to je menšina postihnutých. Ak oni pracujú v nejakej chránenej dielni ako krajčíri, my nehovoríme, že sú to postihnutí krajčíri, lebo ako keby sme im stále ešte im dávali punc čohosi, čo síce nezavinene ale nesú na sebe ako nejaký biľag. Oni sú to krajčíri.
A práve preto ja viem, že niektorí možno budete mať problém súhlasiť s takouto analógiou, chcem upozorniť na to, že aj menšina homosexuálnych ľudí je takto vzniknutá menšina. Ak si niekto myslí, a ja si to naozaj nemyslím, ale ak by si niekto myslel, že to sú ľudia, ktorí sa pričinili o to sami, dokonca nejakým chcením nemorálnym, ohrozujúcim väčšinovú spoločnosť, tak to potom vráťme medzi trestné činy. Nezmysel. Viem, že nikto za to už ruku nezdvihne. Ak si myslíme, že sú to chorí ľudia, tak to vráťme medzi diagnózy. Nezmysel. Viem, že to už nikto neurobí.
Tak preto len upozorňujem na ten vývoj a vlastne len vyjadrujem poďakovanie za to, že môžem za tú vetu, ktorá prišla do tohto spoločného návrhu SMER-u a KDH, smelo zahlasovať. Ona naozaj na jednej strane potvrďuje tú jedinečnosť, tak ako som spomenul, ktorá je daná pôvodom samotného slova, ktoré vzniklo pred stáročiami, ak nie tisícročiami, a na druhej strane nezatvára dvere pred našou humánnosťou, ľudskosťou a pochopením, ktoré sa vždy bude vyvíjať. Ani dnes nemáme všetky naše procesy myšlienkové ani v tomto smere domyslené. A vieme, že nie je hanba sa priznať k tomu, že niektoré veci vidíme inakšie dnes, ako sme ich videli pred časmi, a zároveň nám to umožňuje vyjadriť presvedčenie, že nebude ani hanba, ak zase o nejaký čas budeme to, čo dnes posudzujeme možno nie celkom v súlade so svojím svedomím, budeme cítiť úplne inak.
Takže toto je na konto tej prvej časti, ktorej sa venovalo veľa poslancov pomerne podrobne a s ktorou som vyjadril aj ja za takejto konštelácie ďalšieho vývoja zákonodarstva Slovenskej republiky súhlas.
A nebudem mať problém vyjadriť súhlas ani s tou druhou časťou, ale naozaj musíme si ju rozmeniť na drobné, že v riečišti slovenského súdnictva koluje čosi veľmi zlé, to je vlastne napísané aj v dôvodovej správe. Predkladatelia si tu uvedomujú, že je tu niečo, čo je nielen kritizované občanmi, to by bolo možnože dôležité politicky, ale že je tu niečo, čo naozaj nefunguje, že nám do súdnictva vstúpila korupcia. Možno práve tam, kde by mala byť, posledná sa hlási o svoje slovo, pretože má možnosť ovplyvniť dôležité procesy, a že je to teda niečo, voči čomu treba zabojovať práve aj takouto formou.
Ak by som si dovolil urobiť, nie som právnik, ale veľmi jednoduché posúdenie toho, čo je pilierom tejto časti ústavného zákona, ktorým sa má zmeniť Ústava Slovenskej republiky, tak je tam otázka kreovania Súdnej rady. Verím, že v tom je istý pokrok, akurát nerozumiem, a naozaj tomu by som chcel porozumieť, lebo ja verím, že to nemohlo vzniknúť predsi náhodou, stále sa tu hovorí, že právne tímy pracovali, prečo práve najvyššiu autoritu štátu, bez ohľadu na to, ako sa ona bude volať a ako sa volá, oberáme o možnosť vstúpiť so svojím návrhom do kreovania Súdnej rady? Znížili sme tam síce počet o dvoch, mohli by sme to chápať úsmevne ako úsporu, aj keď ju tam predkladatelia nevyčíslili v patričnej tabuľke, ale to, samozrejme, nie je dôležité, či šestnásť, či osemnásť. Ja by som veľmi rád najvyššej autorite tohto štátu, prezidentovi Slovenskej republiky, nech už bude sa volať akokoľvek, lebo vždy by to mala byť osoba, ktorá zasluhuje našu úctu, pririekol právo, aby do takéhoto citlivého a vážneho problému mohla so svojím nominačným oprávnením vstupovať.
Preto sa spytujem a možno dostanem odpoveď, ale nie je to také podstatné, lebo toto je vec, ktorá napokon môže spôsobiť toľko, že sa tam dostane šestnástka, ktorá síce nebude pochádzať z Grassalkovichovho paláca, ale tu od nás a z Úradu vlády, a že to bude šestnástka skvelá, ktorá bude fungovať v tej Súdnej rade. Lebo dobre vieme, že systém je jedna vec, ale ľudia, ktorí vstupujú do systému, sú vždy dôležitejší, pretože dobrí ľudia aj v zlom systéme fungujú v plusových hodnotách. Nech urobíme dokonalý systém, ale nech doňho vložíme zlých ľudí, pôjdeme do mínusových hodnôt. Takže tomu nerozumiem, ale nemyslím si, že to je práve to, čo by bolo možné hodnotiť ako vyslovene zlý krok, len sa vyžaduje, aby aj my neprávnici sme porozumeli právnemu mysleniu predkladateľov.
Je tam otázka oprávnení Súdnej rady. Tiež súhlasím s tým, že etiku, etický kódex a ďalšie oprávnenia, ktoré tam sú, je potrebné naozaj z takejto vysokej organizácie alebo orgánu dávať takéto oprávnenie. Takže ani tam by som nevidel to, čo by bolo možné hodnotiť ako zbytočné, akurát necítim tú silu tohto, tohto oprávnenia, že by tu práve to mohlo zmeniť zásadným spôsobom ten krvný obeh slovenského súdnictva, že by sa do tých žíl ozaj dostala patričná dávka zdravej krvi.
Je tam ešte aj spomínané obmedzenie, ktoré tiež sa mi nezdá, že by bolo až také dôležité, pretože ja predpokladám, že či, aj keď to tu niektorí z vás kritizovali, akože to nie je dobrá vec, ale, naopak, isteže to nie je zlé, keď máme možnosť povedať, že sudcovia nebudú už tak ťažko dostupní pre trestné stíhanie a je tam síce len také zníženie, ale v každom prípade je to tiež do istej miery memento, pozor, ak by si sa náhodou snažil robiť zle, tak tvoja imunita už nie je chránená v takom rozsahu, v akom bola doposiaľ.
Ale sú to všetko veci, ktoré, ktoré sa mi zdajú na ten zámer, na ten vážny zámer predkladateľov zlepšiť dôveryhodnosť súdnictva nedostatočné. Chápem, tieto tri piliere sú dobré, žiadny nepoškodzuje Ústavu Slovenskej republiky, chcem veriť, že ju v istom zmysle vylepšuje, s otáznikom hlavne pri tom nominačnom oprávnení jeho, teda strate pána prezidenta, ale to podstatné, to jadro tam nie je. Tak to cítim. A to podstatné, to jadro je podľa mňa práve to, čo sa stalo už doteraz medializovanou a verejne pertraktovanou otázkou previerok súdov, súdnictva, sudcov.
Vzniká tu dokonca aj zaujímavá situácia, ktorá bude mať svoje riešenie zrejme v blízkej budúcnosti, bude musieť mať, pretože na jednej strane to predstavitelia za SMER tam chceli mať, predstavitelia za KDH s tým nesúhlasili, vzniká tu zaujímavý úkaz, že veď my sa k tomu dopracujeme, myslím, že z vašich úst, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, alebo niekto proste zo SMER-u to zdôraznil, že toto predsi nie je konečný stav a že my budeme na tom pracovať. Len sa mi to zdá dosť také, slovo nepoctivé možno neni presné, ale také zneisťujúce, keď takáto vážna vec, aspoň ja ju tak pociťujem ako oveľa vážnejšiu, ako tie tri piliere zmeny právneho poriadku sa dostali do takej podoby, veď poďme teraz pri prvom čítaní sa pozreť na tento základ a pri tom druhom to tak dobrúsime. No dobrusovať sa môžu detaily, ale previerky sudcov, to predsi nie je detail, to je základná, kmeňová časť tohto, verím, že dobrého zámeru.
A preto by som bol veľmi rád, keby táto vec bola ešte v tejto fáze zodpovedaná, pretože sa tu vyjadrujú nejaké pochybnosti, že či to tak ozaj bude. Ja sa hlásim k tomu, že ak to tam nebude, tak ja už by som pri druhom čítaní za takýto návrh nemohol hlasovať.
A, vážený pán predseda, ako predkladateľ ste teraz vy tu nablízku, ja, ja sa musím predsi len domnievať, že či tu náhodou nevzniká obava, že keď sa vám podarilo raz nedodržať slovo pri prerokovaní tohto zákona s tým termínom, to sa mi zdá naozaj ako čosi, čo veľmi ťažko, aj keď vy ste zdatný rétor, vy to zdôvodníte, ale ja už dopredu voľáko si myslím, že tomu celkom nebudem veriť. Ale dobre, no tak, veď viem, že to sa, často už je politika aj taká, že vyžaduje aj, aj srandičky, aj sem-tam nejaká lesť, ale toto neni lesť. Slovo predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, že to bude až po prezidentských voľbách, to predsi je slovo druhého najvyššieho ústavného činiteľa v krajine! Ako ja potom mám veriť, že sa to dopracuje v tom druhom čítaní aj do tej podoby, ktorú ja očakávam, že by tam mala táto podoba byť skutočne s tými previerkami zakomponovaná?
Tisícštyristo sudcov máme? No ak je iba jedno percento skorumpované, tak to nechajme tak, tak nič nepreverujme, pretože tá štrnástka sa medzi tými 1 400 stratí. Ale ak je to 10 %, ak je to 140 sudcov, ktorí denne rozhodujú o vážnych prípadoch a oni už raz korupcii podľahli, tak je to strašné číslo. A viete, čo hovoria ľudia, keď sa bavíme o týchto veciach, že 10 %? Ja viem, to nikto nedokáže a to sú vždycky len také nahadzovanie cifier, ale 10 % každý považuje za výsmech. Ľudia si myslia, je to pocitová záležitosť, že to percento je oveľa vyššie. Samozrejme, je to ohromne neférové, pretože stále tu ostáva tých 90, 80 alebo 70 % ľudí, ktorí sa môžu oprávnene domnievať, že sa zaraďujú do skupiny nečestných a toho čestného človeka vždy najviac zabolí, viacej ako čokoľvek iné, keď sa stretne s takýmto obvinením.
Ale práve preto, aby sme chránili aj tých čestných, alebo najmä preto, aby sme chránili tých čestných, nielen preto, aby sme dostali zo systému von tých nečestných, sa prihováram za to, aby sme dokázali naozaj tie previerky urobiť poctivo a aby sme sa ich nebáli.
Zaznieva tu obava, že dôjde k ich zneužitiu. Všetko sa dá zneužiť, už som to povedal. Iste treba veľmi hľadať spôsob, kto všetko by mal právo a povinnosť kontrolovať. Možno by kompetencia mala byť aj na niektorom z výborov, aby opozícia rozhodne bola pri tom, že kto prešiel a kto neprešiel. Len naozaj upozorňujem na to, že mnohí statoční sudcovia sa možno tešia na to, že takéto previerky by boli absolvované, pretože sú presvedčení, že takéto niečo jednoznačne by pomohlo k tomu, aby sa možno svojich kolegov, o ktorých vedia, že nerozhodujú fér, možnože zbavili, aby tam neboli, lebo sami sa za nich hanbia, možno im iba chýba sila si to len možno z falošnej kolegiality alebo reálnych obáv povedať, že takýchto kolegov oni nepotrebujú.
Takže to je vec, o ktorú chcem požiadať, aby bola jednoznačne súčasťou tohto návrhu, aby bola doplnená, a prekvapuje ma, aj keď v rámci tých dohôd asi to boli ťažké dohody, že sa to nedalo zabezpečiť, že vypadla požiadavka na previerky von a hovorí sa o nej, že bude dopracovaná v druhom kole, pri druhom čítaní.
No a teraz ešte spomeniem to, čo si myslím, že zatiaľ nespomenul nikto v tejto súvislosti, neviem celkom, či je to presné, ale ja to považujem za potrebné zdôrazniť. Už som povedal v úvode, že verím predkladateľom, že ich vedie k tomuto úmyslu predložiť takúto zmenu ústavy, ústavných zákonov isté ctenie si etických princípov, dôraz na zvýšenie morálky v krajine, potreba potvrdiť isté dôležité zámery a záujmy ľudí, ktorí túto krajinu riadia.
Ja chcem pripomenúť niečo, a obraciam sa na predstaviteľov KDH, niečo, čo je súčasťou ich dlhodobej snahy, v ktorej ja vidím úprimnú túžbu po zlepšení etiky v našej krajine, a to je otázka, s ktorou sa už niekoľkokrát tu v sieni zákonnosti snažili vysporiadať a ktorú zatiaľ sa im vysporiadať nepodarilo, je to otázka zrušenia Mečiarových amnestií, naposledy v roku 2011.
No ak sme sa zhodli na tom, že nám je záhodno otvoriť najvyšší zákon v štáte z etických princípov v oblasti manželstva a v oblasti súdnictva, ja som si nemohol nespomenúť práve na tento moment, na tento dlhodobo bolestivý moment, ktorý traumatizuje, zabudli sme už, alebo je to len u koho áno, u koho nie, ktorý jednoznačne zakladá možnosť povedať, že náš štát a niektorí jeho predstavitelia, ktorí stáli pri jeho založení, môžu mať na rukách aj krv. Minimálne čosi tak vážne, čo môže spôsobiť traumu do ďalších desaťročí. Dodnes sa nevieme zhodnúť v názore na to, či Slovenská republika vo vojnovom období bola alebo nebola fašistickým štátom, resp. zhodneme sa, ale sú tu sily, ktoré to chcú spochybniť. Nepochopiteľné, ale sú. Aj vďaka čomu je táto po desaťročia trvajúca nejednoznačnosť? No aj vďaka tomu, že chýbalo možno jasné vyjadrenie tých, ktorí sa kedysi už dávno pred nami mali k tomu vyjadriť a možno to vyjadrenie prišlo príliš neskoro a niektoré veci sa vžili do myslenia ľudí a vžili sa aj v nesprávnej predstave.
Možno to je dôvod na to, aby sme pripomenuli, že takéto etické kritériá sú naozaj soľou občanov a ich krajiny a že ak nebudeme mať čistý grunt, na ktorom chceme vystavať našu krajinu a na ktorom ju staviame, a budú tam vždy možné hniloby, tak vždycky sa potom bude dať očakávať, že naša stavba, výstavba toho štátu, aký si všetci predstavujeme, ktorý bude vľúdny a spravodlivý, bude mať slabé základy. A práve preto oceňujem to, že KDH už roky s touto témou prichádza a roky poukazuje na jej potrebu doriešenia, ak sa chceme dostať k tomu, aby sme mohli byť so založením Slovenskej republiky spokojní po každej stránke aj z pohľadu vecí, ktoré zatiaľ patria ešte medzi veci neobjasnené.
A preto by som veľmi rád dal návrh, aby práve, ak došlo v záujme vysokej etiky k otvoreniu ústavy a dve významné strany, ktoré majú ústavnú väčšinu, sa na tom zhodli, že majú takúto vôľu a idú to vykonať, tých 90 hlasov tu jednoducho zjavne bude, nuž aby sa táto prajná atmosféra, keď etické motívy dostali takú vysokú prioritu, čo je správne, aby sa teda preniesla aj na tento bod a na tento moment našej nevyriešenej histórie. Lebo vidím, že ani tu, u KDH nepochybujem a u SMER-u tiež nemám dôvod pochybovať, nemôže byť principiálne výhrada z hľadiska etiky. Ja viem, právnici budú mať na to veľa rôznych argumentov, že už takáto retroaktivita je jednoducho neprípustná a amnestia akákoľvek je raz amnestiou navždy.
Pripomínam slová premiéra Roberta Fica, neviem ich citovať, ale hovoril v tejto súvislosti o hlbokom morálnom bahne, v súvislosti s Mečiarovými amnestiami.
Nezdá sa, kolegyne, kolegovia, táto chvíľa, keď sa otvoril najvyšší zákon krajiny, vhodná na to, aby sme pripomenuli aj túto oblasť a pokúsili sa doplniť aj tretí pilier do ústavného zákona? Ja by som bol veľmi rád, keby diskusia na túto tému vznikla a keby bola už konečne šiesty- či siedmykrát, neviem, koľko už bolo tých pokusov, aj úspešná. Nemyslíme si, že tým, že ju opäť odsunieme a opäť zaklincujeme tým, že sa to nedá, že ju naozaj definitívne vyriešime. Budeme to tískať pred sebou a čím dlhšie bude ten čas trvať, tým viac falošných historiek spájajúcich sa so vznikom Slovenskej republiky bude žiť. A to je, myslím, niečo, čo by sme si nemali priať, a preto upozorňujem na túto atmosféru prajnosti a bol by som rád, keby sa v tomto zmysle aj využila.
Takže povedal som, myslím, všetko, čo som mal na mysli. Budem veľmi rád, ak sa nám podarí dobrý zámer, ktorý tu tak často v týchto dvoch dňoch vo veci najvyššieho zákona Slovenskej republiky zaznieval, podarí spoločne naplniť.
Ďakujem pekne.