Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že budeme sedieť dnes o 12.15 hodine vo zvyčajnej miestnosti. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, len veľmi stručne chcem zareagovať na predložený návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že, po prvé, jednoznačne súhlasím s tým, že toto nie je vlastne ani nový návrh, toto je len poskytnutie šance. Pán poslanec Huba poskytuje šancu, aby chybu, ktorú veľmi jasne zdôvodnil a na ktorú poukázal, je to tá kompatibilita medzi ochranou prírody a krajiny, bola možnosť opraviť. Myslím, že netreba zdôvodňovať hodnoty krajiny, možno nepatrí sem žiadna prednáška. Patrí sem len zdôraznenie toho, že táto šanca by nemala ostať nevyužitá. Nič zlého nestane, stane sa len veľa dobrého, keď tento návrh sa prijme.
O tom nebudem ďalej podrobnejšie rozprávať, pretože pán predkladateľ to predložil jasne a komplexne, ale napriek tomu chcem pridať ešte jeden ďalší dôvod, prečo sa stane dobre, ak bude táto novela prijatá. A to je skutočnosť, že poskytneme ešte druhú šancu, šancu číslo dva. A to bude šanca, ktorá umožní splniť pánovi ministrovi to, čo sľúbil aj s pánom ministrom pôdohospodárstva Jahnátkom už pred viac ako rokom, že predložením návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny sa dosiahne aj súlad, kompatibilita s lesným zákonom. Už viackrát sme z tohto miesta konštatovali, že tak sa nestalo. A nestalo sa tak na škodu obidvoch strán, lesníkov aj ochrancov prírody, vieme o dlhoročných problémoch v hodnotení kalamity a postupov pri jej spracovaní. Bude veľmi dobre, ak táto šanca číslo dva bude tiež využitá a práve táto kompatibilita spolu lesného zákona, zákona o ochrane prírody sa umožní dosiahnuť tak, ako ju obidvaja páni ministri, pán minister Žiga aj pán minister Jahnátek, veľmi jasne deklarovali vlastne už predvlani. A je tu zase aj čaro nechceného, ale potrebného v tejto chvíli. Veď pán minister Jahnátek stiahol lesný zákon. Mal možno na to iné dôvody. Ale vlastne dosahujeme tu určitý pekný súlad, že ak sa prijme tento návrh, obidva zákony budú v stave vrátenia a máme možnosť vyriešiť nielen tie otázky, na ktoré upozornil pán poslanec Huba, ale aj tú kýženú a ozaj potrebnú kompatibilitu zákona lesného a zákona o ochrane prírody a krajiny.
A už iba tretia poznámka. Poobede máme bod interpelácií a ja budem mať možnosť predniesť jednu z nich, ktorá sa bude veľmi priamo a jasne dotýkať práve toho, na čo bolo upozornené pri predkladaní tohto návrhu, a to jest, že dochádza denne k obrovským škodám na krajine z titulu najnovšej novely zákona, ktorú žiada pán poslanec Huba vrátiť do stavu predchádzajúceho. A to je na drevinách rastúcich mimo les, obrovské škody, aby bolo jasné, nejde o vyrúbanie sem-tam nejakého stromu, ale ide o rúbanie celých hôr a lesov vďaka tomuto zneniu zákona, tak ako to bolo v decembri prijaté. Takže keď to zrátame a dávame na misku váh našu spoločnú námahu a to, čo touto námahou môžeme dosiahnuť, zjavne vidno, že sa nám oplatí nielen nad touto novelou sa zamyslieť, ale predovšetkým ju prijať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní podal spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2014 č. 882 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už bolo povedané, predkladám týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je pozastaviť, oddialiť, a teda dočasne znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) až do chvíle, kým nebude súbežne pripravený a prijatý aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu.
Následne budú môcť obe tieto právne úpravy v rovnakom čase nadobudnúť účinnosť. Preto je potrebné nahradiť ustanovenia platného zákona takými ustanoveniami, ktoré sú obsahovo zhodné s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny platnými do 31. decembra 2013, čím sa de facto prinavráti zákonná ochrana charakteristického vzhľadu krajiny, ktorá bola z cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 1. januára 2014 vypustená. Vzhľadom na to, že hlavným účelom predloženého návrhu je, ako už bolo povedané, oddialiť, respektíve znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona o ochrane prírody a krajiny až do chvíle, kým nebude súbežne pripravený aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu, navrhujeme legislatívnotechnickými úpravami všetky ustanovenia zavedené novelou zákona o ochrane prírody a krajiny zrušiť, a tým docieliť právny stav účinný do 31. decembra 2013. Takéto nahradenie platných ustanovení zákona sa však netýka obsolétnych ustanovení predchádzajúcej právnej úpravy a ani ustanovení, ktorých prijatie priamo súviselo s požiadavkami príslušných smerníc Európskej únie.
Po prijatí zákona č. 506/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2014 de facto vypadla zo zákona o ochrane prírody a krajiny právna úprava poskytujúca právnu ochranu starostlivosti o krajinu. Počas celého legislatívneho procesu k tej inkriminovanej novele schválenej v novembri sme poukazovali na tento právny nedostatok, na čo navrhovateľ tejto novely, teda ministerstvo životného prostredia (ďalej len „ministerstvo“) argumentovalo tým, že niekedy v skorej budúcnosti chystá samostatnú právnu úpravu starostlivosti o krajinu. Avšak neuviedlo, v akom časovom horizonte by malo k tomu dôjsť.
V tejto súvislosti musím konštatovať, že Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2014 so žiadnym podobným návrhom, ktorý by mal chrániť krajinu, nepočíta, a teda vyvstáva otázka, ako dlho bude právny poriadok Slovenskej republiky bez zákonnej ochrany krajiny a jej charakteristického vzhľadu a ako dlho bude trvať takéto právne vákuum, ktoré považujeme z viacerých príčin za nežiaduce a neakceptovateľné.
K tomu dovoľte povedať ešte malú poznámku. Možnosť predkladať návrhy zákonov nad rámec uvedeného legislatívneho plánu vlády majú rezorty, ako všetci viete, formou iniciatívnych návrhov, najmä ak ide o prioritný alebo urgentný štátny, verejný, prípadne celospoločenský záujem. Tomu by vcelku tento prípad aj zodpovedal, lebo ochrana krajiny takýto charakter podľa môjho presvedčenia má. Doterajšia prax nám však, žiaľ, neposkytuje žiadny dôvod predpokladať, že by súčasná vláda tejto problematike takúto dôležitosť aj skutočne pripisovala.
Zhrnuté a podčiarknuté, z logického výkladu samotného názvu zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že jej hlavým predmetom a cieľom nie je len samotná ochrana prírody v užšom slova zmysle, ale súbežne a v súlade s ňou aj ochrana krajiny ako relatívne autonómneho fenoménu.
Návrhom zákona nechceme povedať, že poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny neboli vykonané žiadne pozitívne zmeny smerom k účinnejšej ochrane prírody. Avšak zákon, ktorý má už vo svojom názve aj pojem krajina, nemožno zredukovať tak, že bude upravovať len právne aspekty ochrany prírody a vypustí ochranu krajiny, ktorá je definovaná ako verejný záujem. Samotné ministerstvo si musí byť podľa mňa vedomé toho, že charakteristický vzhľad krajiny, ako aj ďalšie hodnoty a funkcie krajiny je dôležité chrániť, a nemôže postupovať tak, že vytvorí niekoľkomesačné, v horšom prípade možno aj niekoľkoročné právne vákuum, kedy sa nebude prihliadať na ochranu krajiny a jej charakteristického vzhľadu.
Navyše, v novom zákone, ktorý sme prijali vlani v novembri, nie sú adekvátne premietnuté ani viaceré záväzky Slovenskej republiky voči ochrane krajiny, ktoré vyplývajú z ratifikácie Európskeho dohovoru o krajine v roku 2005.
Z uvedeného vyplýva, že zo slovenského právneho poriadku sa vypustila ochrana charakteristického vzhľadu krajiny a starostlivosť o krajinu, prípadne povinnosť využívať krajinu udržateľným, šetrným a po stránke ekologickej, estetickej a funkčnej najlepším možným spôsobom, a to bez toho, aby sa garantovala príprava nového zákona upravujúceho ochranu krajiny a zachovanie charakteristického vzhľadu a ďalších uvedených hodnôt, kvalít a funkcií krajiny.
Okrem niektorých pozitívnych zmien boli poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny do nášho právneho poriadku doplnené aj také ustanovenia, na ktoré bolo ministerstvo počas celého legislatívneho procesu upozorňované prostredníctvom zásadných kritických pripomienok, ktoré však z veľkej väčšiny neboli akceptované. Týka sa to predovšetkým ustanovení, ktoré vylučujú z ochrany niektoré druhy biotopov, napríklad poloprírodné, prirodzené či antropogénne. A vytvára sa tak právny stav, ktorý je vyslovene v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá pojednáva o ochrane prirodzených biotopov a nielen biotopov prírodných, tak ako to máme v súčasnosti upravené v zmysle novoprijatého zákona o ochrane prírody krajiny.
Rovnako je potrebné opätovne pripomenúť, že pri schvaľovaní poslednej novely tohto zákona bolo odmietnutých niekoľko ďalších zásadných pripomienok, ktoré poukazovali na nesúlad predloženej novely s príslušnými ustanovenia európskeho právneho poriadku, zrelativizovalo sa spoločenské postavenie ochrany prírody, skomplikoval sa režim vyhlasovania nových chránených území a umožnil sa masívny výrub drevín rastúcich mimo lesnej pôdy a zastavaného územia obce. O tom bude pojednávať následne aj návrh zákona pána poslanca Hlinu, čomu som veľmi rád, lebo sa tým vlastne zdupľujú možnosti zvrátiť tento nežiaduci právny stav.
No a týmito úpravami sa výrazne zjednodušili podmienky pre výrub stromov mimo zastavaného územia obce a mimo lesného pôdneho fondu, čo sa už v súčasnosti prejavuje mnohými drastickými zásahmi a následne početnými sťažnosťami občanov, ktoré sa snažíme evidovať v rámci možnosti, a pribúdaním miest, kde naozaj dochádza k bezohľadnému výrubu voľne rastúcich stromov a celých porastov. Dochádza tým k reálnemu znehodnoteniu estetických, ekologických, ale aj úžitkových vlastností našej krajiny.
Schválená novela v oblasti právnej úpravy postupu pre výskum nie je podľa názoru expertov v súlade ani s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie, ani s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej úprave databáz, ktorý ustanovuje, že na preklad, zmeny, usporiadanie a ďalšie úpravy databáz má výhradné právo zhotoviteľ databázy, ktorý má rovnako aj podľa písmena b) tohto článku výhradné právo aj na rozmnožovanie databázy alebo jej časti akýmikoľvek prostriedkami. Pritom v schválenej novele sa stanovila oprávnenej osobe neprimeraná povinnosť odovzdávať výsledky svojho výskumu.
Po poslednej novele zákona o ochrane prírody a krajiny sa umožnilo zamieňať pozemky ako náhradu za obmedzenia vlastníckeho práva z titulu ochrany prírody, pričom sa stanovuje, že ministerstvo bude zverejňovať zoznamy pozemkov, ktoré sú vhodné na zámenu, avšak nebude zverejňovať zoznam a lokalizáciu tých pozemkov, za ktoré ich bude zamieňať. Takýmto postupom a nedostatočným informovaním verejnosti môže dôjsť k účelovým zámenám, ktoré sa minú hlavnému, deklarovanému cieľu novely zákona. Slovenská republika tak môže opäť prísť špekulatívnym spôsobom o pozemky, na ktorých môžu stáť v budúcnosti napríklad lyžiarske strediská. Prijatie takýchto netransparentných zákonných ustanovení budí podozrenie, že posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny nebola v tejto časti motivovaná len verejným záujmom.
Na základe uvedených nedostatkov poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny uvedený výpočet, ktorý nie je ani zďaleka úplný, navrhujeme zaviesť právny stav, ktorý platil podľa zákona o ochrane prírody a krajiny do 31. decembra 2013. Toto riešenie poskytuje ministerstvu dostatočný časový priestor na to, aby sa opätovne vysporiadalo s negatívnymi stanoviskami k zneniu poslednej novely zákona a novelizovalo zákon o ochrane prírody súčasne s prijatím nového zákona, ktorého predmetom úpravy by bola ochrana krajiny.
Ešte na záver zmienka k bodu 159 nášho návrhu. Návrh zákona upravuje viaceré prechodné ustanovenia rovnakým spôsobom, akým to urobila posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny, a to v prípade niektorých ustanovení aj zavedením nepriamej retroaktivity. Už v tejto súvislosti konštatoval Najvyšší súd, citujem: „Pri nepriamej retroaktivite sa uznávajú právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcnosti nový režim a mechanizmus, resp. procedúru uplatňovania týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy." Ide o citát z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010 (spisová značka Cdo 98/2010).
V nadväznosti na nové právne úpravy sa upravujú aj prechodné ustanovenia vo vzťahu k vyhlasovaniu chránených území, konaniam o náhradách za obmedzovanie bežného obhospodarovania, nároku na vyplatenie finančnej náhrady v prípade programov starostlivosti o lesy.
Ešte poznámočka k článku II. Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. júna 2014.
Úplne záverom tohto môjho úvodného vystúpenia by som chcel apelovať, a to nielen na kolegyne a kolegov z opozičných radov, ale najmä na poslankyne a poslancov z radov strany SMER – SD, bez hlasov ktorých, ako je známe, v tejto snemovni neprejde žiadny návrh, a chcel by som apelovať v tom zmysle, aby sme využili túto možnosť a napravili chybu, ktorá sa stala prijatím novely zákona o ochrane prírody a krajiny v novembri minulého roku.
Tých dôvodov, prečo predkladáme túto novelu a prečo na vás aj touto cestou apelujem, je viacero, ako to vyplýva aj z toho, čo som povedal pred chvíľou, ale ja by som zdôraznil dva dôvody. Je našou profesionálnou povinnosťou zabrániť pretrvávaniu právneho vákua, ktoré nastalo prijatím poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, a, po druhé, prijatím tohto návrhu by sme zabránili bezhlavej likvidácii hodnotnej stromovej zelene vo voľnej krajine, a tým aj zmiernili degradáciu estetických, ekologických, úžitkových a ďalších hodnôt našej krajiny, ku ktorej po prijatí inkriminovaného zákona o ochrane prírody a krajiny vo zvýšenej miere dochádza. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, je tu komorná atmosféra, dovoľte mi predniesť náš návrh, ktorý predkladám spolu s Erikou Jurinovou a Igorom Matovičom, ktorý považujeme za niečo, čo nerozumiem, prečo sa tu ešte stále neobjavilo v našom právnom poriadku, a ktorým dopĺňame náš, náš v súčasnosti platný a účinný zákon o povinnom zmluvnom poistení o jednu zásadnú vec, a to, že sa uhrádza aj škoda spôsobená usmrtením. Čo to znamená?
V súčasnosti, ak, ak niekomu spôsobíte autom škodu, poisťovňa alebo teda poisťovateľ za vás zaplatí alebo uhradí preukázaný nárok na škodu na zdraví, náklady pri usmrtení, škody vzniknuté poškodením, zničením, odcudzením, stratou veci, prípadne účelným vynaložením nákladov spojených s právnym zastúpením. Inými slovami, poisťovňa za vás zaplatí všetku možnú škodu, ktorú vy ste spôsobili, ale nezaplatí za vás škodu, ktorú ste spôsobili usmrtením. Pokiaľ ten človek žije, vtedy áno, ale keď už zomrie, pozostalí si musia túto náhradu požadovať práve od vás, od tých, ktorí ste v nedbanlivosti spôsobili škodu. Podľa mňa to je nesprávne a poisťovatelia by mali uhrádzať aj túto škodu spôsobenú usmrtením, či už je to nemajetková ujma, alebo vlastne to prichádza do úvahy iba nemajetková ujma.
Táto právna úprava funguje vo viacerých štátoch, v Českej republike dokonca od 2004., čo je, opäť sme trošku pozadu. Je to absurdné, že u nás to stále ešte nie je, a dovolím si povedať, že dokonca aj zaoberal sa tým aj Európsky súdny dvor, ktorý vo veci našich občanov, pardon, Súdny dvor Európskej únie vo veci našich občanov, išlo o spisovú značku C22/12, konštatoval, že "je nezlučiteľná taká vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje vylúčenie alebo obmedzenie nároku pozostalej osoby po obeti dopravnej nehody na náhradu majetku z povinného poistného krytia zodpovednej osoby." Inými slovami, povedal, naša právna úprava nie je v súlade s európskym právom. A ja sa tomu nečudujem, pretože naozaj v okolitých štátoch je toto zavedené a je to úplne samozrejmé, ak sa pokrývajú všetky možné škody okrem tejto, nerozumiem, prečo to tam nie je. Preto, možno ešte taká malá vsuvka, my sme kontaktovali v tejto veci Slovenskú kanceláriu poisťovateľov za istou teda konzultáciou a pani, a teda dáma z kancelárie poisťovateľov nám povedali v podstate, áno, dobrý nápad, dobrá úprava, v podstate potrebná, len zvýšené náklady tam budú. Budú zvýšené náklady na poistky. Dovolím si povedať, že toto sa zrejme nestane, pretože to konkurenčné prostredie je pri poisťovniach, je pomerne, pomerne zdravé. A také porovnanie - v Čechách stojí, kedy už oni majú upravenú túto náhradu škody, v Čechách stojí poistka v priemere 126 euro, u nás stojí 136 teraz a nepokrýva také udalosti, ktoré by mala kryť, ako pokrýva česká. Čiže my sme stále ešte nad nejaký priemer nad rámec.
Takže pre toto po tom dlhšom úvodnom slove by som si vás dovolil poprosiť o podporu predloženého návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že argument, hovoriť o tom, že odoberieme živnostenské oprávnenie alebo licenciu, je trošku, trošku mimo misu, pretože ak ja predám pánovi Zajacovi auto a nemám žiadnu licenciu na predaj áut, čiže to sa trošku mýlime. Škoda, že pán kolega Martvoň odišiel.
Ja vám poviem, kvôli čomu to nie je trestný čin podvodu, aj keď sa to tak môže javiť. Ono málokedy, ak vôbec niekedy bude naplnená pri predaji, predaji áut tzv. subjektívna stránka trestného činu, ktorou je úmysel, pretože ak na kúpnej zmluve neuvediete počet kilometrov, ale uvediete tam takú krásnu formulku: "Kupujem auto v stave, v akom je," nenaplníte túto skutkovú stránku nikdy. Čiže podvod sa kvôli tomuto nedokáže. Na toto by sme mohli zabudnúť. Ak my stanovíme trestný čin, ktorý bude objektivizovať to konanie, kde nepotrebujete mať úmysel alebo nedbanlivosť, tak bude to trestný čin. Veď to je, treba si ešte uvedomiť, že častokrát vy hovoríte, že, že, že alebo oponenti tomuto návrhu hovoria, že poďme postihovať predajcov, lenže aj ten predajca častokrát nevie, od koho to auto kupuje, a nevie zaručiť to, že to auto je úplne v 100 % poriadku. Sú, sú metódy, kedy sa to nedá zistiť, a sú metódy, kedy sa to dá zistiť. Alebo keď stočíte iba o pár sto kilometrov, tak niekto to nevie zistiť. To sa nedá zistiť. Čiže toto tiež není cesta.
Preto myslím si, že trestný čin je najefektívnejšia a najúčinnejšia cesta, ako sa dá dosiahnuť to, čo, to, čo chceme. A keď niekomu, keď niekomu vadí trest do troch rokov, treba si uvedomiť, my v trestnom práve máme tzv. odklony. Sú tam rôzne spôsoby, ako vy nedostanete trest natvrdo, že pôjdete do basy. Dostanete peňažnú pokutu, peňažný trest a do basy nepôjdete. Dokonca vám ten trest bude zahladený. A presne o tomto to je, predpokladám, aby tí ľudia, treba si uvedomiť ešte jednu vec, že trestné právo plní okrem tej, tej úlohy postihovať trestné činy a posielať ľudí do väzenia, povedané ľudskou rečou, aj, aj preventívnu funkciu, a to je, aby ľudia mali strach z toho, spáchať taký skutok, ktorý sa uvádza ako trestný čin, a preto sa tam uvádza do troch rokov. A ja s týmto plne súhlasím, aby ľudia, ktorí stáčajú kilometre a predávajú autá so stočenými kilometrami, mali strach, aby to nerobili. A keď to spravia, samozrejme, ak to bude náhoda, ak bude niečo, čo, a konanie, ktoré sa nedá ovplyvniť, nech nie je to väzenie, ja vám garantujem, že nepôjde do väzenia, teda pokiaľ nemá podmienku, ale dostane peňažný trest. A ten zmysel zákona, ktorý predkladá pán kolega Zajac, je dobrý a podľa mňa aj to riešenie je správne, efektívne a účinné pre tie konania, ktoré sa tu, ktoré sa tu dejú na Slovensku.
Len toľko som chcel a stotožňujem sa s odložením hlasovania do stredy.

Ďakujem za slovo. Aj mne sa vidí, že za takýto priestupok by bol ten trest neprimerane vysoký, 3 roky do basy, sú tu aj väčšie prešľapy a menšie sadzby a menšie tresty sú za to. Skôr sa tiež prikláňam, ako kolega to predo mnou hovorili, že aj hovorili, že skôr postihovať tých predajcov a tam nejaké tie tresty a postihy, či už finančné, alebo odobratie licencie. Myslím si, že vhodnejšie by bola tá finančné, finančný postih, ale ja by som tu mal predsa len ešte len iný návrh, ako je to možné odblokovať, a to je to, keď som si kúpil nové auto a predávam ho, tak aby tie kilometre boli zaznamenané v technickom preukaze. Zaznamenávať tie kilometre a jednoducho predišli by sme tomu, žeby sa kilometre, kilometre nejak pretáčali. Ja tie techniky neviem. Kolega to tuná rozprával, že aké všelijaké finty sú na to pretáčanie tých kilometrov, tak hneď som si myslel, keď tu vystupuje, že je to skúsený autičkár. Tak ako to, hovorím to vtipne, ale myslím si, že keď by sa tieto kilometre a bola povinnosť zaznamenať tie kilometre pri predaji auta, tak ty môžeš pretáčať kilometre už ako chceš, ale nájsť tam skôr nejakú takú, nejaký taký spôsob.
No a v tom manželstve, ako si to v tom závere ako spomenul, hej. Manželku a manžela, to nie je také ľahké a jednoduché vymeniť ani predať. Ono je taká ľudová pesnička, že volky môžeš predať, ale ženu nie. Hej, s manželkou treba stále hľadať, ako sa pomeriť a odpustiť si, hej. To odpustenie je veľmi dôležité a ako nasledujúci akt by mal nasledovať, to je to manželské objatie a to je to krásne, čo sa dá krásne recyklovať a opravovať, a to napĺňa to manželstvo.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že predkladáš takúto novelu zákona. Ja nie som nejaký automobilový profesionál, ale to číslo 130-, 160-tisíc podvedených občanov každý rok, to ma trošku zatriaslo. Je to riadne kvantum našich ľudí, ktorých, myslím si, že mali by sme chrániť. Je veľa oblastí u nás na Slovensku, resp. opýtam sa, koľko oblastí na Slovensku máme takých, kde nemáme robiť poriadok. Asi by sme nenašli ani jednu z ľudských činností u nás na Slovensku. Myslím si, že ak sú nejaké výhrady, pretože sme opoziční, som si toho vedomý, myslím, že prvé čítanie je tu na to, aby sa vôbec nastolil problém, a v druhom by sa dalo vykreovať. Takže myslím si, že všetky pozmeňujúce by si, myslím, že aj akceptoval, pokiaľ by to mali zlepšiť, účinnosť tohto zákona. Ale mne sa v tvojom pozmeňováku páči aj to, že okrem toho, že identifikujeme toho, kto to urobí, rovnako sa bude trestať aj ten, kto vyhotoví, obstará sebe alebo inej osobe technické prostriedky v úmysle sfalšovať alebo zmeniť a tak ďalej. To znamená, že nie iba ten, ale aj ten ďalší, ktorý je ako spolupáchateľ. Takže myslím, že je to podľa môjho, teda nie až tak právnického vzdelania veľmi dobre tiež kreované. Takže pokiaľ, myslím, že sú nejaké výhrady, tak v druhom čítaní, páni kolegovia, by sa to dalo opraviť. Ďakujem pekne.

Vôbec nevadí, ďakujem. Prepáčte, nemám ani návrh, chcem len poďakovať kolegovi Alojzovi Hlinovi, že zabezpečuje tlač na čítanie, tak som chcel, že aby sme si to všimli, a tak ďakujem pekne, že máme čo čítať.

Ďakujem pekne. Ja tiež prispejem k tomu podporou tohto návrhu. A v poslednej dobe mám pocit, že s pani Žitňanskou súhlasím nejako veľa, ale to na konci, asi na konci sa nezhodneme pri jednom bode.
Ale no ja sa vám aj čudujem, že vy si dovolíte upozorniť sudcu, lebo u nás sa môže stať, že keď ho upozorníte, tak rozhodne vo váš neprospech. Mne sa stalo v Rimavskej Sobote, keď prišiel druhý advokát - a v rifľoch ešte aj - a si tam s ním, tykal si s pani sudkyňou. Keby som bol povedal, čo to má znamenať, tak mám problém. Ale nie to som chcel.
Zaznamenávanie súdnych pojednávaní je veľmi dobrá vec, pretože mňa učili, že čo nie je v zápisnici, ako keby neexistovalo. Minule ešte mal pojednávanie, ktoré trvá dve hodiny, tri, ako ukázal poslanec Gál, máte v zápisnici dve strany. Vy si musíte potom tú zápisnicu prečítať a povedať, že mám tu chyby, tie chyby si uplatniť, a dokonca je na tom sudcovi, či vám povie, aha, aj toto ste povedali, toto ste nepovedali. Mne sa stalo, že som si zápisnicu nepozrel, lebo to bolo dlhé pojednávanie, a sudca mi povedal: "No a ja to tam nevidím, ja vám to nemôžem opraviť, pretože ja, vidíte, všetko zapisujem." Nezapisuje všetko, nedá sa to pamätať. Zaznamenávanie súdnych pojednávaní je veľmi dobrá vec aj pri zaujatosti sudcu, aj pre dodržiavanie akej-takej dôstojnosti sudcov, rovnako tak účastníkov, samozrejme.
Čiže tento návrh sa nedá, nemám dôvod ho nepodporiť, dokonca je dobrý a prospešný, takže za neho navrhujem hlasovať za, naozaj to prospeje rýchlosti aj efektívnosti súdneho konania.