Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už bolo povedané, predkladám týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je pozastaviť, oddialiť, a teda dočasne znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) až do chvíle, kým nebude súbežne pripravený a prijatý aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu.
Následne budú môcť obe tieto právne úpravy v rovnakom čase nadobudnúť účinnosť. Preto je potrebné nahradiť ustanovenia platného zákona takými ustanoveniami, ktoré sú obsahovo zhodné s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny platnými do 31. decembra 2013, čím sa de facto prinavráti zákonná ochrana charakteristického vzhľadu krajiny, ktorá bola z cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 1. januára 2014 vypustená. Vzhľadom na to, že hlavným účelom predloženého návrhu je, ako už bolo povedané, oddialiť, respektíve znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona o ochrane prírody a krajiny až do chvíle, kým nebude súbežne pripravený aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu, navrhujeme legislatívnotechnickými úpravami všetky ustanovenia zavedené novelou zákona o ochrane prírody a krajiny zrušiť, a tým docieliť právny stav účinný do 31. decembra 2013. Takéto nahradenie platných ustanovení zákona sa však netýka obsolétnych ustanovení predchádzajúcej právnej úpravy a ani ustanovení, ktorých prijatie priamo súviselo s požiadavkami príslušných smerníc Európskej únie.
Po prijatí zákona č. 506/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2014 de facto vypadla zo zákona o ochrane prírody a krajiny právna úprava poskytujúca právnu ochranu starostlivosti o krajinu. Počas celého legislatívneho procesu k tej inkriminovanej novele schválenej v novembri sme poukazovali na tento právny nedostatok, na čo navrhovateľ tejto novely, teda ministerstvo životného prostredia (ďalej len „ministerstvo“) argumentovalo tým, že niekedy v skorej budúcnosti chystá samostatnú právnu úpravu starostlivosti o krajinu. Avšak neuviedlo, v akom časovom horizonte by malo k tomu dôjsť.
V tejto súvislosti musím konštatovať, že Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2014 so žiadnym podobným návrhom, ktorý by mal chrániť krajinu, nepočíta, a teda vyvstáva otázka, ako dlho bude právny poriadok Slovenskej republiky bez zákonnej ochrany krajiny a jej charakteristického vzhľadu a ako dlho bude trvať takéto právne vákuum, ktoré považujeme z viacerých príčin za nežiaduce a neakceptovateľné.
K tomu dovoľte povedať ešte malú poznámku. Možnosť predkladať návrhy zákonov nad rámec uvedeného legislatívneho plánu vlády majú rezorty, ako všetci viete, formou iniciatívnych návrhov, najmä ak ide o prioritný alebo urgentný štátny, verejný, prípadne celospoločenský záujem. Tomu by vcelku tento prípad aj zodpovedal, lebo ochrana krajiny takýto charakter podľa môjho presvedčenia má. Doterajšia prax nám však, žiaľ, neposkytuje žiadny dôvod predpokladať, že by súčasná vláda tejto problematike takúto dôležitosť aj skutočne pripisovala.
Zhrnuté a podčiarknuté, z logického výkladu samotného názvu zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že jej hlavým predmetom a cieľom nie je len samotná ochrana prírody v užšom slova zmysle, ale súbežne a v súlade s ňou aj ochrana krajiny ako relatívne autonómneho fenoménu.
Návrhom zákona nechceme povedať, že poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny neboli vykonané žiadne pozitívne zmeny smerom k účinnejšej ochrane prírody. Avšak zákon, ktorý má už vo svojom názve aj pojem krajina, nemožno zredukovať tak, že bude upravovať len právne aspekty ochrany prírody a vypustí ochranu krajiny, ktorá je definovaná ako verejný záujem. Samotné ministerstvo si musí byť podľa mňa vedomé toho, že charakteristický vzhľad krajiny, ako aj ďalšie hodnoty a funkcie krajiny je dôležité chrániť, a nemôže postupovať tak, že vytvorí niekoľkomesačné, v horšom prípade možno aj niekoľkoročné právne vákuum, kedy sa nebude prihliadať na ochranu krajiny a jej charakteristického vzhľadu.
Navyše, v novom zákone, ktorý sme prijali vlani v novembri, nie sú adekvátne premietnuté ani viaceré záväzky Slovenskej republiky voči ochrane krajiny, ktoré vyplývajú z ratifikácie Európskeho dohovoru o krajine v roku 2005.
Z uvedeného vyplýva, že zo slovenského právneho poriadku sa vypustila ochrana charakteristického vzhľadu krajiny a starostlivosť o krajinu, prípadne povinnosť využívať krajinu udržateľným, šetrným a po stránke ekologickej, estetickej a funkčnej najlepším možným spôsobom, a to bez toho, aby sa garantovala príprava nového zákona upravujúceho ochranu krajiny a zachovanie charakteristického vzhľadu a ďalších uvedených hodnôt, kvalít a funkcií krajiny.
Okrem niektorých pozitívnych zmien boli poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny do nášho právneho poriadku doplnené aj také ustanovenia, na ktoré bolo ministerstvo počas celého legislatívneho procesu upozorňované prostredníctvom zásadných kritických pripomienok, ktoré však z veľkej väčšiny neboli akceptované. Týka sa to predovšetkým ustanovení, ktoré vylučujú z ochrany niektoré druhy biotopov, napríklad poloprírodné, prirodzené či antropogénne. A vytvára sa tak právny stav, ktorý je vyslovene v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá pojednáva o ochrane prirodzených biotopov a nielen biotopov prírodných, tak ako to máme v súčasnosti upravené v zmysle novoprijatého zákona o ochrane prírody krajiny.
Rovnako je potrebné opätovne pripomenúť, že pri schvaľovaní poslednej novely tohto zákona bolo odmietnutých niekoľko ďalších zásadných pripomienok, ktoré poukazovali na nesúlad predloženej novely s príslušnými ustanovenia európskeho právneho poriadku, zrelativizovalo sa spoločenské postavenie ochrany prírody, skomplikoval sa režim vyhlasovania nových chránených území a umožnil sa masívny výrub drevín rastúcich mimo lesnej pôdy a zastavaného územia obce. O tom bude pojednávať následne aj návrh zákona pána poslanca Hlinu, čomu som veľmi rád, lebo sa tým vlastne zdupľujú možnosti zvrátiť tento nežiaduci právny stav.
No a týmito úpravami sa výrazne zjednodušili podmienky pre výrub stromov mimo zastavaného územia obce a mimo lesného pôdneho fondu, čo sa už v súčasnosti prejavuje mnohými drastickými zásahmi a následne početnými sťažnosťami občanov, ktoré sa snažíme evidovať v rámci možnosti, a pribúdaním miest, kde naozaj dochádza k bezohľadnému výrubu voľne rastúcich stromov a celých porastov. Dochádza tým k reálnemu znehodnoteniu estetických, ekologických, ale aj úžitkových vlastností našej krajiny.
Schválená novela v oblasti právnej úpravy postupu pre výskum nie je podľa názoru expertov v súlade ani s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie, ani s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej úprave databáz, ktorý ustanovuje, že na preklad, zmeny, usporiadanie a ďalšie úpravy databáz má výhradné právo zhotoviteľ databázy, ktorý má rovnako aj podľa písmena b) tohto článku výhradné právo aj na rozmnožovanie databázy alebo jej časti akýmikoľvek prostriedkami. Pritom v schválenej novele sa stanovila oprávnenej osobe neprimeraná povinnosť odovzdávať výsledky svojho výskumu.
Po poslednej novele zákona o ochrane prírody a krajiny sa umožnilo zamieňať pozemky ako náhradu za obmedzenia vlastníckeho práva z titulu ochrany prírody, pričom sa stanovuje, že ministerstvo bude zverejňovať zoznamy pozemkov, ktoré sú vhodné na zámenu, avšak nebude zverejňovať zoznam a lokalizáciu tých pozemkov, za ktoré ich bude zamieňať. Takýmto postupom a nedostatočným informovaním verejnosti môže dôjsť k účelovým zámenám, ktoré sa minú hlavnému, deklarovanému cieľu novely zákona. Slovenská republika tak môže opäť prísť špekulatívnym spôsobom o pozemky, na ktorých môžu stáť v budúcnosti napríklad lyžiarske strediská. Prijatie takýchto netransparentných zákonných ustanovení budí podozrenie, že posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny nebola v tejto časti motivovaná len verejným záujmom.
Na základe uvedených nedostatkov poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny uvedený výpočet, ktorý nie je ani zďaleka úplný, navrhujeme zaviesť právny stav, ktorý platil podľa zákona o ochrane prírody a krajiny do 31. decembra 2013. Toto riešenie poskytuje ministerstvu dostatočný časový priestor na to, aby sa opätovne vysporiadalo s negatívnymi stanoviskami k zneniu poslednej novely zákona a novelizovalo zákon o ochrane prírody súčasne s prijatím nového zákona, ktorého predmetom úpravy by bola ochrana krajiny.
Ešte na záver zmienka k bodu 159 nášho návrhu. Návrh zákona upravuje viaceré prechodné ustanovenia rovnakým spôsobom, akým to urobila posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny, a to v prípade niektorých ustanovení aj zavedením nepriamej retroaktivity. Už v tejto súvislosti konštatoval Najvyšší súd, citujem: „Pri nepriamej retroaktivite sa uznávajú právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcnosti nový režim a mechanizmus, resp. procedúru uplatňovania týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy." Ide o citát z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010 (spisová značka Cdo 98/2010).
V nadväznosti na nové právne úpravy sa upravujú aj prechodné ustanovenia vo vzťahu k vyhlasovaniu chránených území, konaniam o náhradách za obmedzovanie bežného obhospodarovania, nároku na vyplatenie finančnej náhrady v prípade programov starostlivosti o lesy.
Ešte poznámočka k článku II. Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. júna 2014.
Úplne záverom tohto môjho úvodného vystúpenia by som chcel apelovať, a to nielen na kolegyne a kolegov z opozičných radov, ale najmä na poslankyne a poslancov z radov strany SMER – SD, bez hlasov ktorých, ako je známe, v tejto snemovni neprejde žiadny návrh, a chcel by som apelovať v tom zmysle, aby sme využili túto možnosť a napravili chybu, ktorá sa stala prijatím novely zákona o ochrane prírody a krajiny v novembri minulého roku.
Tých dôvodov, prečo predkladáme túto novelu a prečo na vás aj touto cestou apelujem, je viacero, ako to vyplýva aj z toho, čo som povedal pred chvíľou, ale ja by som zdôraznil dva dôvody. Je našou profesionálnou povinnosťou zabrániť pretrvávaniu právneho vákua, ktoré nastalo prijatím poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, a, po druhé, prijatím tohto návrhu by sme zabránili bezhlavej likvidácii hodnotnej stromovej zelene vo voľnej krajine, a tým aj zmiernili degradáciu estetických, ekologických, úžitkových a ďalších hodnôt našej krajiny, ku ktorej po prijatí inkriminovaného zákona o ochrane prírody a krajiny vo zvýšenej miere dochádza. Ďakujem vám za pozornosť.
