Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. No vyrečnili sa právnici, aj ekonómovia, možno aj lesníci dačo stihnú ešte povedať, ale nebude to možno úplne teória, ale skôr kus praxe. Jedna spomienka, ktorá jednoducho mi musela prísť na um, keď som vás počúval a týka sa jedného človeka, ktorého meno keby som vyslovil, lebo bol to svojho času známy politik, tak by ste to meno poznali, ale nemá význam, aby som bol až tak konkrétny, ale fakt je ten, že ten človek pred tým, ako sa stal významným politikom, bol aj podnikateľom, možno nie až tak významným a vyrobil nejaké dlhy. A potom, keď sa stal tým politikom, tak jedna z významných firiem patrila do jeho rezortu. A div sa svet, vznikla veľmi vážna polemika o jeho oprávnenosti vôbec stáť politicky nad takouto firmou a mať možnosť do nej vstupovať a jedna z argumentačných rovín, tá najsilnejšia bola tá, že on jednoducho v čase, keď ten dlh vznikol, síce ten záväzok, ktorý bol nesplatený, bol spoločníkom, ale potom to predal, takže čo vlastne sa od neho chce, aby on zodpovedal za veci, ktoré už nemohol nijakým spôsobom ovplyvňovať, hoci pravda bola taká, že dlh vznikol v tom čase.
Takže ak by sme použili toto znenie, ktoré tu predkladatelia navrhujú, tak jednoznačne v tom čase by mohla prísť krásna odpoveď tomu politikovi, že sa nemôže vyviniť a že vlastne je aj právne zodpovedný. Takže chcem len poukázať na takúto aj politickú rovinu. Možno to nie je typický príklad, ale nemohol som si naň nespomenúť, že v prípade, že by táto zmena, ktorá sa mi celkom pozdáva, platila, tak argumentačná obrana toho významného politika by bola postavená na vode. Takto mal vlastne svoju pravdu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Len len v krátkosti. Ja sa potom ešte raz vyjadrím. Ono ten, ja rozumiem princípu kapitálovej spoločnosti, princípu obchodného vedenia, to je všetko fajn, len pracujem s premisou, že prevažná časť spoločnosti s ručením obmedzeným nefunguje úplne v poriadku. Aj z toho dôvodu, že tu nemáme hmotnú zodpovednosť alebo vymožiteľnosť záväzkov týchto spoločností. Preto si myslím, že akékoľvek princípy musia ísť v tejto chvíli, v tejto chvíli bokom, pokiaľ nebude, pokiaľ tie princípy, o ktorých vy hovoríte, nebudú v praxi fungovať. A ak ma vyvediete z omylu, že to, že to naozaj funguje, že funguje zodpovednosť konateľa, potom, potom naozaj budem uvažovať nad tým, že ten návrh je zlý. Ja tvrdím, že ten návrh je dobrý, pretože na súčasnú situáciu je potrebný. Dnes vy si od spoločnosti s ručením obmedzeným, ak spoločník a konateľ bude chcieť, nikdy nevymôžete nič a ten človek bude beztrestný dokonca. To je ten problém.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona, ktorý predkladám spolu s Martinom Chrenom a začal nasledovne. Nežijeme v Nemecku, v Nemecku, kde platia obchodné zvyklosti, kedy nedodržanie záväzku z obchodného vzťahu znamená úplne samozrejmý a samovoľný zánik spoločnosti. Nepotrebujú na to pravidlá, slovo chlapa, slovo podnikateľa tam je veľmi dôležité, až tak, že ak ho nedodržíte, nikto s vami v budúcnosti nebude obchodovať.
Na Slovensku je to práve naopak, tu ak porušíte svoj záväzok uhradiť nejakú pohľadávku, nič sa vám nestane a ste "vysmátý". Ste vytešený, máte peniaze, nič sa nedeje, nikoho to nebolí, iba toho, komu tie peniaze budú chýbať. Slovenská republika sa potýka s katastrofálnou vymožiteľnosťou práva, s byrokratickými nezmyslami a s veľmi nízkou dôveryhodnosťou v podnikateľských vzťahoch.
Vytratila sa tá dôvera, ktorá je podľa mňa nevyhnutná pre kvalitné obchodovanie, myslím, nemyslím ten, ten biznis v tom zmysle, ako ho tu možno, neviem, ale to normálne zrelé podnikanie, aj kedy niekto niečo pre niekoho spraví, tesár, murár alebo stavbár. To tu už nie je. Už si ľudia, niektorí si dávajú veľký pozor, s kým budú obchodovať.
A práve toto my sa, práve tento veľmi zlý stav sa my s pánom Chrenom pokúšame napraviť a to dvomi nástrojmi. Tým prvým je sprísnenie zodpovednosti vlastníkov spoločnosti s ručením obmedzeným a tým druhým nástrojom je, sú jednoeurové eseročky. Ja sa budem venovať hlavne, hlavne tomu ručeniu spoločníkov, pretože to považujem za celkom zásadné pre tie negatíva, ktoré som pomenoval a pán Chren, predpokladám, že sa bude venovať hlavne tej jednoeurovej eseročke. Ono dnes už je úplne bežné, že sa stretávame bez, s nevymoženými pohľadávkami, s pohľadávkami, ktoré vymáhate od spoločností, ktoré sú prevedené na biele kone, resp. mŕtvymi spoločnosťami, ktoré nemajú žiadny majetok, ktoré sú vytunelované. Je to naozaj bežné, dámy a páni, toto nie je nič, nič nezvyčajné a my sa, my preto nič nerobíme, aby sa stalo, aby tu bol opak.
Jeden kolega vzadu v salóniku mi povedal, že je dobré, aby tu bola spätná móda, kedy platiť sa oplatí, žiaľ, nie je to móda, mala by to byť samozrejmosť, ale stále ten trend je taký, aký je, že záväzky sa neplatia a nikomu to v zásade nevadí a štát sa na to iba pozerá. To, že je to problém, bolo, sme tu mali aj včera pánov z KDH, ktorí nám predložili zákon o ochrane subdodávateľov. Myšlienka veľmi dobrá, ja som bol pripravený za ňu zahlasovať, ale ten zákon bol, ja neviem, prečo stiahnutý, podľa mňa obrovská škoda. Ale aj toto dokazuje, že subdodávatelia, hlavne v tomto prípade tí malí dodávatelia, majú, majú obrovský problém vymôcť svoje pohľadávky. A to nehovorím o kauze Doprastav, hej? Čiže, tá vymožiteľnosť, čo my chceme naozaj prispieť k rapídne k vyššej vymožiteľnosti tých drobných pohľadávok, je u nás naozaj na nízkej úrovni.
Tým, že niekto nemôže vymôcť tú pohľadávku, nastáva aj to, že dostáva sa do druhotnej platobnej neschopnosti. Opäť celkom bežná vec a my sa na to pozeráme. Druhotná platobná neschopnosť má okrem iného za následok to, že títo ľudia nezaplatia ďalším svojim dodávateľom, nezaplatia zamestnancom, preto ich buď prepúšťajú, alebo inak určite naberajú nových. Má to určitý vplyv na zamestnanosť to, že máme takú vymožiteľnosť práva, akú máme. Ono dnes platí, že ten malý podnikateľ alebo malý živnostník pri nevymožiteľných pohľadávkach alebo pri obchodnom vzťahu, ak má šťastie, dostane zaplatené aspoň svoje náklady. Ak má menšie šťastie, dostane aspoň nejakú zálohu a nie je výnimkou, že nedostane zaplatené absolútne nič.
Tie problémy sú tu a týkajú sa naozaj širokého záberu podnikateľov. My tu máme plus-mínus 300-tisíc živnostníkov, 200-tisíc spoločností, ktorých sa to týka, ktorí sa často dostávajú do pozície tých zraniteľných, ktorým by sme naozaj mali ako štát pomôcť, pretože to liberálne podnikateľské prostredie, ktoré tu máme, je, zdá sa, až príliš liberálne. Tá nezodpovednosť konateľov a aj spoločníkov, hovorím o praktickej nezodpovednosti, pretože právna zodpovednosť konateľov tu je, ale môžem vám povedať zo svojej praxe, že nepoznám ani jeden prípad, kedy by bol konateľ, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zaviazaný na náhradu škody spoločnosti. Aj keď tá zodpovednosť v zákone je, prakticky súdy rozhodujú tak, že túto zodpovednosť, tú povinnosť nahradiť škodu, ich neodsudzujú. Preto hovorím, my tu máme praktickú nezodpovednosť konateľov aj spoločníkov. Možno by som to nemal hovoriť, ale taká je situácia. A mali by s tým niečo robiť.
To riešenie je naozaj jednoduché, aj keď je právne teoreticky možno neštandardné a predpokladám, že pani kolegyňa Žitňanská príde s tým, že je to kapitálová spoločnosť a ručí majetkom. Áno, ja s tým budem súhlasiť, ale my sa nemôžeme pozerať na to, ako tieto kapitálové spoločnosti nefungujú. Oni musia začať fungovať aj na báze hmotnej zodpovednosti za svoje záväzky. A bohužiaľ, kto iný, keď nie vlastníci majú byť zodpovední pri riadení svojej firmy. Majú to byť práve spoločníci. My sa vlastne touto zmenou pokúšame, je to vlastne istým spôsobom aj napĺňanie programového vyhlásenia vlády, a to je boj, boj s podvodmi. Prevody na biele kone. To je opäť úplne bežná vec a my sa na to prizeráme, pretože dnes, keď ten biely kôň sa dostane do spoločnosti, zodpovedá bez ohľadu na to, kedy tam vstúpil. My čo zavádzame, je zodpovednosť spoločníka za dlhy v čase, kedy vznikli. To znamená, že už sa nezbaví svojej zodpovednosti tým, že prevedie svoj obchodný podiel na bieleho koňa alebo dôchodcu, bezdomovca, kohokoľvek iného, tá zodpovednosť bude stále na tom vlastníkovi, stále na tom, kto častokrát dojednával podmienky s obchodným partnerom, prípadne so štátom. Čiže obmedzia sa špekulatívne obchody. Ďalší veľmi pozitívny dôsledok.
Osobne si myslím, že táto veľmi malá, čo sa týka legislatívnej techniky zmena môže pomôcť tomu, čoby malo byť chrbtovou kosťou zdravého hospodárstva a to sú tí malí a strední podnikatelia. Ja viem o tom, že táto novela bude mať, aj má niektorých neprajníkov, ale je tu veľmi veľa podnikateľov, odkiaľ vlastne prišiel tento podnet na tento zákon, ktorý si toto, alebo takúto novelu, takúto úpravu vyžadujú a želajú. Je to pre nich častokrát na päťtisícovej pohľadávke, ako hovoríme o štandardných spoločnostiach, závisí chod malej spoločnosti, ktorá má dvoch, troch zamestnancov.
Taká je dnes situácia a my sa nemôžeme tomu prizerať a týmto, páni a dámy, chcem vás poprosiť o podporu a čakám diskusiu k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Pán Kollár, ja by som vám chcel touto cestou poďakovať a aj bez toho, aby som vás počúval, tak za ten návrh som bol pripravený hlasovať. Teraz zaňho budem hlasovať s úplne čistým svedomím a veľmi zodpovedne. Ale čo vám chcem povedať, je, že mi je veľmi ľúto, že sme to možno počúvali iba my, časť opozície, ktorá v zásade sa zhodujeme v tom, že je to potrebné a nepočúvali to vládni poslanci. Preto, aj keď nemyslím si, že je to úplný štandard, ale na vašom mieste by som zvážil využitie inštitútu späťvzatia tohto návrhu a opätovného predloženia, prípadne presunutia na ďalšiu schôdzu, aby sme si to mohli zopakovať. Myslím si, že je to veľmi potrebné, aby sme takúto tému a takúto dôležitú vec tu mali, aby bola vypočutá viacerými, ako je to torzo kolegov, ktoré tu je.

Hej, toto je super podnikanie, len vyberať peniaze a rátať, koľko na tom účte. Ja by som mal také, ja podporím tento návrh zákona, určite áno. Ja by som mal ešte také, možno sa usmejete, riešenie. Máme aj ekonóma, aj právnika. Ja by som elektronické mýto zrušil. Úplne zrušiť na celom Slovensku, zrušiť mýto, nech je to bez mýta. Poplatky sú za diaľnice. Myslím, že to dostatočne postačuje. Mali by sme vyriešený aj problém, II. a III. triedu ciest, ktoré sú naozaj v dezolátnom stave.
Na východe Slovenska, to keď by ste po niektorých cestách jazdili, to je hotový tankodrom. To je samá diera, samé prepadlisko, sa to nedá ani obísť. Sú úseky cesty, ktoré najlepšie sa im vyhnúť a vôbec po nich nejsť. Sú totálne v dezolátnom stave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vecnú otázku. Tak ako je daný návrh zákona, ktorý teda bol prerokovaný aj s odborovým zväzom, tak sa týka o zamestnancov škôl a školských zariadení. Čiže netýka sa to napríklad zdravotníckych zariadení alebo iných zariadení, len tých, ktoré sú v tom školskom prostredí, teda tí, ktorí vykonávajú prácu na pracovisku príbuznú s tými pedagogickými zamestnancami. Teda pokiaľ viem, tak je tam, je tam tento rozdiel, lebo zariadenia, ktoré nie sú školského charakteru, tak tam ani ten problém s tou dovolenkou adekvátnou s tými pedagogickými zamestnancami nie je. Takže ešte raz a citujem aj z toho znenia, aj z tej dôvodovej správy: "ide o kategóriu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení". Toľko, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel len zhrnúť takú možno genézu toho, ako sa to vyvíja a zdá sa mi to dobré. Takže ešte raz ďakujem za slovo. Minulý rok, keď sme predkladali tento návrh zákona, bola za tým iniciatíva Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, takisto aj asociácia týchto odborných zamestnancov sa k tomu vyjadrovala. Zákon bol zobratý pozitívne, rozprával som s pánom ministrom školstva, ten takisto s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože sa to týka Zákonníka práce. Tiež som hovoril s predsedom výboru pre sociálne veci a všetci hovorili, že toto je dobrý návrh zákona. Z nejakých dôvodov snáď preto, že to bol opozičný návrh, tento návrh neprešiel ale hlasovaním. Čo sa ale stalo, že v tomto roku v roku 2014 vlastne táto vec je ošetrená na tento jeden rok, nie síce zákonom, ona nie legislatívne ale odborársky je vyjednaná v tej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, čo tiež naznačuje, že súčasné vedenie ministerstva je za a súhlasí s takýmto postupom. Takže som rád, že sme sa posunuli zase o ďalší krok a že je načase to, aby sme túto vec zakotvili aj do legislatívy, pretože je naozaj spravodlivá, je dobrá, je prospešná pre prácu a výkon týchto odborných zamestnancov škôl a školských zariadení.
Ja by som možno chcel pripomenúť, aby náhodou nedošlo k omylu, týka sa to podľa zákona č. 317/2009 Z. z. len kategórie odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, ako napríklad psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, terénny špeciálny pedagóg a tak ďalej, ktorí sú pri kontinuálnom vzdelávaní a odmeňovaní priradení k pedagogickým zamestnancom. Čiže netýka sa to nepedagogických zamestnancov, ako sú napríklad kuchári, školník, upratovačky, len tých odborných zamestnancov. Tiež sa to týka vlastne tých, ktorí pracujú v školskom prostredí, teda v prostredí, ktoré sa naozaj cez tie prázdniny vyľudní a kde oni potom aj z hľadiska napríklad zabezpečenia objektu v prípade, že ide o vianočné prázdniny z hľadiska kúrenia vlastne vytvárajú problém riaditeľovi školy, keďže tú dovolenku nemajú. Tento rok sa to vyriešilo rokovaním s odborármi, boli by sme radi, keby tie ďalšie roky bez ohľadu na to, kto bude minister, aká bude vláda, bola táto spravodlivá vec vyriešená zákonom.
Takže prosím o podporu a ďakujem.

Ďakujem za slovo. Usmieval som sa popod nos, lebo aj mňa to inak napadlo, hej, jednoducho oslobodiť to od dane a vec je vyriešená a pre tých členov volebných komisií o tú čiastku v podstate znížiť tú odmenu a nebude to mať nijaký negatívny dopad na štátny rozpočet, ani na nikoho. Ono je to také brilantné, jednoduché riešenie. V podstate o túto čiastku len tú odmenu znížiť a myslím si, že nemusíme sa tu nejako o tom baviť. Ale treba mať ako aj v tom parlamente vôľu na to, aby sme to prijali. Dáva to logiku, je to jednoduché a je to dobré. Prikláňam sa teda aj za tento názor. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi v prvom čítaní vystúpiť ako spravodajca k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (Mimo mikrofónu sa spravodajca obrátil na predkladateľa: Ešte raz to prečítam?) Viliama Novotného a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač č. 914.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako uvádza dôvodová správa, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právnymi predpismi Európskej únie. Predložený návrh nemá významný vplyv na rozpočet verejnej správy. Má pozitívny dopad na sociálne vplyvy a nemá vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií.
Dovoľte mi niekoľko slov. Tuná by som tak chcel ako len povedať tak krátku myšlienku, že predmetný návrh zákona je logický a vychádza z reálnej praxe a z tých skúseností, ktoré tuná sú. Už to číslo si presne nepamätám, je to vyše 138-tisíc administratívnych výkonov, neviem, 138-tisíc 500 aj niečo, hej, čo je veľmi veľa a to je úplne absurdné, aby tí ľudia, ktorí sú členmi volebných komisií, respektíve pri petíciách keby to bolo, takže sa nemusia prihlasovať a odhlasovať do tých zdravotných poisťovní. Áno, aj keď je tam vyše 300, okolo 348-tisíc eur príjmom zdravotnej poisťovne, ale v tých percentách keby sme to navýšili, je to vlastne len jedna tisícina, keby sa navýšila, tak to asi má takýto dopad na zdravotné poisťovne, to bolo štyri celé, nula celá, nula jedna percenta. Takže myslím si, že tento návrh zákona je dobrý, aj keď málinko má nejaký ten dopad na ten rozpočet, ale ak by sme celkom tak mali s tým problém, tak o tú tisícinu keď sa to navýši, tak to v podstate tým zdravotným poisťovniam by nechýbalo, ale čo je vysoké pozitívum, tak to je tá administratíva, že jeden deň sa prihlasujú títo poistenci do zdravotnej poisťovne a druhý deň sa musia odhlasovať. Takže ja tento návrh zákona aj podporím.
Vychádzajúc z opatrení, (pozn. red.: správne znenie je "Vychádzajúc z oprávnení") ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 922 z 3. marca 2014 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte čítanie a tú mládež hore na balkóne tam pozdravujem.

Pán kolega, už toľko ťa vychvaľujeme, aby si potom veľmi nespyšnel, lebo aj ja ťa chcem pochváliť a doceniť aj tú skutočnosť, že si takto pekne aj povedal o mnohopočetných rodinách a to nepozerať sa cez prizmu tak, že mnohopočetné rodiny kde sú, tak musia byť asociálne a proste problémové a podobne. Tak, ako si to, áno, toto je jedna z ciest, to je úplne super, ten daňový bonus, alebo nejaké daňové zvýhodnenie, odpočítateľné položky. Ja dokonca ako otec veľkej rodiny, som otcom ôsmich detí, sedem máme žijúcich, tak ja by som nemal napríklad problém aj s tým, že by vôbec som nedostával ten príspevok a že by som mal len tie odpočítateľné položky, už od prvého dieťaťa. Úplne v pohode. Áno, toto by bola motivácia. Veď to rozprávame, už to vyznieva ako taká fráza, ale ona celkom tak nie je, aby sa ľuďom oplatilo pracovať.
Ale keď sociálny systém, ale ten je dlhodobo tuná nastavený, vyše dvadsať rokov. My sme naučili ľudí nepracovať. A teraz by sme odrazu chceli, a možno práve aj tie komunity segregované, aby odrazu pracovali. Oni svojich rodičov nevideli pracovať, stratili pracovné návyky. Ťažko sa vracať ako naspäť. Ich zmyslom je veľakrát skončiť základnú školu aj to len vychodiť ledabolo a potom ísť na úrad práce a brať, ja neviem, podporu alebo sociálne dávky. A to nie je cesta, ale motivovať tých ľudí. A naozaj aj to je veľmi dôležité a to si pekne povedal, ženu aj materstvo doceniť. Ale doceniť nielen ako finančne, ale aj spoločensky, to je veľmi dôležitá vec.
No a taká krátka poznámka, Rómovia či vedia, nevedia naložiť s volebným právom, je to veľký problém. Tí Rómovia veľakrát naozaj nevedia, že ako naložiť a je to problém toho kupovania tých hlasov a manipulácie s touto komunitou. A to je jedno, či to boli teraz prezidentské voľby, budú eurovoľby, ktorékoľvek voľby. Veľmi často sa manipuluje a práve s touto komunitou, no... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)