Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona, ktorý predkladám spolu s Martinom Chrenom a začal nasledovne. Nežijeme v Nemecku, v Nemecku, kde platia obchodné zvyklosti, kedy nedodržanie záväzku z obchodného vzťahu znamená úplne samozrejmý a samovoľný zánik spoločnosti. Nepotrebujú na to pravidlá, slovo chlapa, slovo podnikateľa tam je veľmi dôležité, až tak, že ak ho nedodržíte, nikto s vami v budúcnosti nebude obchodovať.
Na Slovensku je to práve naopak, tu ak porušíte svoj záväzok uhradiť nejakú pohľadávku, nič sa vám nestane a ste "vysmátý". Ste vytešený, máte peniaze, nič sa nedeje, nikoho to nebolí, iba toho, komu tie peniaze budú chýbať. Slovenská republika sa potýka s katastrofálnou vymožiteľnosťou práva, s byrokratickými nezmyslami a s veľmi nízkou dôveryhodnosťou v podnikateľských vzťahoch.
Vytratila sa tá dôvera, ktorá je podľa mňa nevyhnutná pre kvalitné obchodovanie, myslím, nemyslím ten, ten biznis v tom zmysle, ako ho tu možno, neviem, ale to normálne zrelé podnikanie, aj kedy niekto niečo pre niekoho spraví, tesár, murár alebo stavbár. To tu už nie je. Už si ľudia, niektorí si dávajú veľký pozor, s kým budú obchodovať.
A práve toto my sa, práve tento veľmi zlý stav sa my s pánom Chrenom pokúšame napraviť a to dvomi nástrojmi. Tým prvým je sprísnenie zodpovednosti vlastníkov spoločnosti s ručením obmedzeným a tým druhým nástrojom je, sú jednoeurové eseročky. Ja sa budem venovať hlavne, hlavne tomu ručeniu spoločníkov, pretože to považujem za celkom zásadné pre tie negatíva, ktoré som pomenoval a pán Chren, predpokladám, že sa bude venovať hlavne tej jednoeurovej eseročke. Ono dnes už je úplne bežné, že sa stretávame bez, s nevymoženými pohľadávkami, s pohľadávkami, ktoré vymáhate od spoločností, ktoré sú prevedené na biele kone, resp. mŕtvymi spoločnosťami, ktoré nemajú žiadny majetok, ktoré sú vytunelované. Je to naozaj bežné, dámy a páni, toto nie je nič, nič nezvyčajné a my sa, my preto nič nerobíme, aby sa stalo, aby tu bol opak.
Jeden kolega vzadu v salóniku mi povedal, že je dobré, aby tu bola spätná móda, kedy platiť sa oplatí, žiaľ, nie je to móda, mala by to byť samozrejmosť, ale stále ten trend je taký, aký je, že záväzky sa neplatia a nikomu to v zásade nevadí a štát sa na to iba pozerá. To, že je to problém, bolo, sme tu mali aj včera pánov z KDH, ktorí nám predložili zákon o ochrane subdodávateľov. Myšlienka veľmi dobrá, ja som bol pripravený za ňu zahlasovať, ale ten zákon bol, ja neviem, prečo stiahnutý, podľa mňa obrovská škoda. Ale aj toto dokazuje, že subdodávatelia, hlavne v tomto prípade tí malí dodávatelia, majú, majú obrovský problém vymôcť svoje pohľadávky. A to nehovorím o kauze Doprastav, hej? Čiže, tá vymožiteľnosť, čo my chceme naozaj prispieť k rapídne k vyššej vymožiteľnosti tých drobných pohľadávok, je u nás naozaj na nízkej úrovni.
Tým, že niekto nemôže vymôcť tú pohľadávku, nastáva aj to, že dostáva sa do druhotnej platobnej neschopnosti. Opäť celkom bežná vec a my sa na to pozeráme. Druhotná platobná neschopnosť má okrem iného za následok to, že títo ľudia nezaplatia ďalším svojim dodávateľom, nezaplatia zamestnancom, preto ich buď prepúšťajú, alebo inak určite naberajú nových. Má to určitý vplyv na zamestnanosť to, že máme takú vymožiteľnosť práva, akú máme. Ono dnes platí, že ten malý podnikateľ alebo malý živnostník pri nevymožiteľných pohľadávkach alebo pri obchodnom vzťahu, ak má šťastie, dostane zaplatené aspoň svoje náklady. Ak má menšie šťastie, dostane aspoň nejakú zálohu a nie je výnimkou, že nedostane zaplatené absolútne nič.
Tie problémy sú tu a týkajú sa naozaj širokého záberu podnikateľov. My tu máme plus-mínus 300-tisíc živnostníkov, 200-tisíc spoločností, ktorých sa to týka, ktorí sa často dostávajú do pozície tých zraniteľných, ktorým by sme naozaj mali ako štát pomôcť, pretože to liberálne podnikateľské prostredie, ktoré tu máme, je, zdá sa, až príliš liberálne. Tá nezodpovednosť konateľov a aj spoločníkov, hovorím o praktickej nezodpovednosti, pretože právna zodpovednosť konateľov tu je, ale môžem vám povedať zo svojej praxe, že nepoznám ani jeden prípad, kedy by bol konateľ, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zaviazaný na náhradu škody spoločnosti. Aj keď tá zodpovednosť v zákone je, prakticky súdy rozhodujú tak, že túto zodpovednosť, tú povinnosť nahradiť škodu, ich neodsudzujú. Preto hovorím, my tu máme praktickú nezodpovednosť konateľov aj spoločníkov. Možno by som to nemal hovoriť, ale taká je situácia. A mali by s tým niečo robiť.
To riešenie je naozaj jednoduché, aj keď je právne teoreticky možno neštandardné a predpokladám, že pani kolegyňa Žitňanská príde s tým, že je to kapitálová spoločnosť a ručí majetkom. Áno, ja s tým budem súhlasiť, ale my sa nemôžeme pozerať na to, ako tieto kapitálové spoločnosti nefungujú. Oni musia začať fungovať aj na báze hmotnej zodpovednosti za svoje záväzky. A bohužiaľ, kto iný, keď nie vlastníci majú byť zodpovední pri riadení svojej firmy. Majú to byť práve spoločníci. My sa vlastne touto zmenou pokúšame, je to vlastne istým spôsobom aj napĺňanie programového vyhlásenia vlády, a to je boj, boj s podvodmi. Prevody na biele kone. To je opäť úplne bežná vec a my sa na to prizeráme, pretože dnes, keď ten biely kôň sa dostane do spoločnosti, zodpovedá bez ohľadu na to, kedy tam vstúpil. My čo zavádzame, je zodpovednosť spoločníka za dlhy v čase, kedy vznikli. To znamená, že už sa nezbaví svojej zodpovednosti tým, že prevedie svoj obchodný podiel na bieleho koňa alebo dôchodcu, bezdomovca, kohokoľvek iného, tá zodpovednosť bude stále na tom vlastníkovi, stále na tom, kto častokrát dojednával podmienky s obchodným partnerom, prípadne so štátom. Čiže obmedzia sa špekulatívne obchody. Ďalší veľmi pozitívny dôsledok.
Osobne si myslím, že táto veľmi malá, čo sa týka legislatívnej techniky zmena môže pomôcť tomu, čoby malo byť chrbtovou kosťou zdravého hospodárstva a to sú tí malí a strední podnikatelia. Ja viem o tom, že táto novela bude mať, aj má niektorých neprajníkov, ale je tu veľmi veľa podnikateľov, odkiaľ vlastne prišiel tento podnet na tento zákon, ktorý si toto, alebo takúto novelu, takúto úpravu vyžadujú a želajú. Je to pre nich častokrát na päťtisícovej pohľadávke, ako hovoríme o štandardných spoločnostiach, závisí chod malej spoločnosti, ktorá má dvoch, troch zamestnancov.
Taká je dnes situácia a my sa nemôžeme tomu prizerať a týmto, páni a dámy, chcem vás poprosiť o podporu a čakám diskusiu k tomuto návrhu zákona.
