Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi tiež vystúpiť v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Aká si mi krásna, ty rodná zem moja, že, tak dúfam, že tá rodná zem moja bude ospevovaná aj našimi vnukmi, pravnukmi, prapra, pretože ináč sa nebudeme môcť pozrieť normálne do očí našich predkov, keď raz budeme tamto hore odčítať, ako sme tu žili, keď tu už...
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi tiež vystúpiť v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Aká si mi krásna, ty rodná zem moja, že, tak dúfam, že tá rodná zem moja bude ospevovaná aj našimi vnukmi, pravnukmi, prapra, pretože ináč sa nebudeme môcť pozrieť normálne do očí našich predkov, keď raz budeme tamto hore odčítať, ako sme tu žili, keď tu už oni neboli, a či sme to naše územie udržali alebo neudržali.
V prvom čítaní by sme mali rozoberať, či tento problém je, alebo nie je nutné riešiť, či máme, nemáme sa ním zaoberať, takže poďme asi na to, čo si myslím o tom ja.
Čo je štát? Štát je pozemok a ľudia. Keď nemáte pozemok, nemáte štát, keď nemáte ľudí, tiež nemáte štát. To znamená, je to jednoduchá politika obyčajných ľudí, keď takto vidia. To znamená, toto keď nebudeme chrániť, to znamená ani ľudí, ani pozemok, tak nás tu netreba, môžme ísť viete kam. Takže berte takto, že myslím si, že debatovať o vlastníctve k pôde je nevyhnutné a je dobré, že hoci po desiatich rokoch, dobre, v skrátenom legislatívnom konaní niečo také tu je.
Kolegovia, ktorí už vystúpili predo mnou, veľa vecí aj spomenuli, aj kolega Mikuš. Som rád, že číta aj moje myšlienky niektoré, ktoré by som chcel dať v pozmeňujúcich návrhoch, k tým sa vyjadrím trošku neskôr.
Teraz by som možno začal tým, že viac-menej keby sme sa otvárali iba Európe, Európskej únii, nepoviem nič, dobre, sme tu. Ale my sa otvárame svetu. Rakušáci povedali, že nechcú ten svet, stačí im EÚ. My sme povedali, chceme svet, to je cez tie zmluvy, ktoré máme o, by som povedal, garancii pohybu voľného kapitálu, ktorý tu bude vložený z týchto krajín, a my musíme garantovať - oni náš a my ich - kapitál, ktorý sa tu bude pohybovať, aj v nákupe pri pôde. To je ďalších 50 plus-mínus zmlúv, ktoré máme uzatvorené, a ja budem veľmi rád, keď mi to vyvrátiš, že to neni pravda, pretože podľa mojich informácií je to tak, že tieto zmluvy aj na tento kapitál budú viazané. A teraz nehovorím o krajinách ako nejaký, neviem, možnože nejaké Pobrežie Slonoviny, ale teraz hovorím o krajinách, ako sú Kanada, Spojené štáty, India, Čína, Ruská federácia, Ukrajina, Thajsko, hovorím, tu je potenciálnych miliarda kupcov a miliardy kupcov, potenciálnych miliardy kupcov. Pre niekoho je 10-tisíc eur nič, nič, on tu príde na dovolenku a si kúpi za 10-tisíc päť hektárov, v pohode, počas dovolenky sa stane majiteľom časti slovenského územia a pôjde naspäť do svojej krajiny.
Vážení, ako som už povedal predtým, zákony musia byť v prvom rade preventívne, aby ich to vôbec ani nenapadlo, lebo potom už budeme iba následky riešiť, ktoré viac-menej už budú asi niekedy neskoro, a preto ja hovorím, to hovorí aj váš premiér, zákony sa musia robiť do zlého počasia. To hovoríme aj my Obyčajní ľudia to isté, som rád, že aspoň v tomto sme sa zhodli s pánom premiérom, a poďme robiť do toho zlého počasia. Zlé počasie je to, že nebude mať tu nášho slovenského vlastníka, a pýtam sa, ako chceme naše cyrilometodejské tradície ďalším generáciám rozdávať, keď na nich staviame aj našu ústavu, je to v preambule. Keď mi niekto povie, že sa tu bude asimilovať nejaký občan na naše tradície a všetko možné, no tak nehnevajte sa, dobre, 10 %, a 90 % nie, si ju drží, pretože oni tú hrdosť ešte majú, oni ešte tú hrdosť majú na tú svoju krajinu, odkiaľ sú.
Žiaľ, u nás sme v štyridsiatom ôsmom odstrihli našich vlastníkov od pôdy, to znamená, vzťah k pôde je nulový, môžem povedať za 20 rokov či 25 rokov, čo sme tu, povedzte mi, ktorá vláda tento vzťah k pôde povýšila na svoj záujem, aby ľudia boli hrdí, že sú Slovákmi a že môžu mať tú pôdu, povedzte mi ktorá. Keď mi ju definujete, budem veľmi rád, ja ju nevidím, necítim, nepoznám, a preto sa pýtam, poďme zase naopak, ako možnože zvýšiť tú hrdosť na tú slovenskú pôdu, na slovenskú zem, že chcem ju mať, lebo ja som tu rodák, ja som sa tu narodil, tu sú moje korene. Akým spôsobom?
Teraz všetko pozeráme iba cez money, money, cez peniaze, tak dobre, poďme to naspäť cez tie peniaze, teda keď už takto by sme to až mali extrémne povedať. Keď momentálne čerpajú dotácie iba agropodnikatelia, čo tak dať tie dotácie vlastníkovi? Poviete, že nonsens, no dobre, aspoň pouvažujte o tom, či by sa to nedalo, lebo tým pádom si vlastník povie, však počúvajte, ja to môžem čerpať dotácie na to, je to moja pôda. Komu ju dám, tie dotácie ďalej, už bude na mne závisieť. Samozrejme, ty ako vlastník poľnohospodárskej pôdy musíš garantovať to, že bude poľnohospodársky využitá, musíš garantovať. Keď nebudeš garantovať, máš smolu, dostaneš pokutu, čo sa doteraz nestáva, áno, nestáva sa to. Záväzný druh pozemku v C registri katastra v liste vlastníctva je záväzný, vážení, to si hovorte, čo chcete.
Takže znovu apelujem na vyberanie možnože aj pokút, lebo v niektorých zákonoch hovoríme, ako je dobre, že môžeme dávať pokuty, ako bude štátna kasa mať z toho príjem, a u nás hovoríme, že nie. Ja hovorím prečo, však chceme ju ochraňovať. A my sme celý tento zákon, samozrejme, postavili na systéme, ak nie si poľnohospodár a nebudeš ju chrániť, nemôžeš nadobúdať. Ja tiež nie som, som takisto poľnohospodársky inžinier, tiež som za to, dokonca chcem ešte zvýšiť možno tie odvody za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nech sú doslova neskutočné, ja som za, nemám s tým problém a budem sa za to biť, pretože máme dosť neobrobených pozemkov aj v kultúre inej, ako je poľnohospodárska pôda a tie sa nevyužívajú. Nechcem hovoriť o celých priemyselných parkoch, kde nemáme nič a bolo to už vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a my ideme znovu na tú pôdu, takže s týmto ja problém nemám.
Trošku myslím si, že mali by sme, samozrejme, brať do úvahy toho nášho občana, v akej situácii je. Neviem, či mohla prísť v horšej dobe nášho vývoja slovenského národa takáto situácia, že vlastne otvárame ten trh s pôdou, pretože naši vlastníci v mnohých prípadoch nedisponujú tisícami eur mesačného príjmu, ale sú to obyčajní ľudia, ktorí majú doslova dennodenné problémy, ako prežiť, a preto je tu tá hrozba, že mnohí ani toľko veľa peňazí, ako keď to bude ponúkané, nikto ešte v živote nevidel. Takže tu sa musíme nad tým zamyslieť, a tak ako to kolega Mikuš spomenul, že viac-menej je to v tej dôvodovej správe, aj k tomu skrátenému, aj teraz k tomu prvému čítaniu, že vlastne prečo ten zákon tu je. Je to preto, že to moratórium skončilo, nie kvôli tomu, že chceme silou-mocou chrániť, ale dobre, sme to premostili, pán minister, pán spravodajca, dobre, sa to premostilo tak, že aj cez tú pôdu, dobre, beriem, že ju musíme ochraňovať, samozrejme, som za. To, že sme to nestihli, k tomu som už povedal svoje pri skrátenom legislatívnom konaní. Teraz, aby som trošku uviedol aj na správnu mieru po informácii z nášho výboru, lebo tento zákon sa týka iba poľnohospodárskej pôdy, a verím, že kolega Mičovský to ešte rozoberie vo svojej rozprave, že lesná pôda viac-menej už je tu nejaký spôsob od roku 2011 jej nadobúdania u nás a že vraj veľké pohyby sa neudiali. Tak ako pri iných zákonoch, keď sa hovorí o zdravotníckych alebo o iných, teraz ma napadá obraz zdravotníctva, kde povedia, že keď tým zákonom iba jedného občana ochránime a bude zdravý, tak má zmysel ten zákon alebo tá novela zákona, tak hovorím aj v tomto prípade, keď tu iba možnože jeden ár alebo jeden hektár ochránime nejakým zákonom, ktorý bude chrániť naše, našu slovenskú pôdu, tak má zmysel sa tým zaoberať.
Z celkovej výmery, vážení občania, aby som vás trošku uviedol do obrazu, lebo nie každý si môže tú štatistiku zobrať, začnem ňou a potom sa trošku budem venovať pozmeňovákom, ktorý by som chcel dať v druhom čítaní, aby už sa mohlo o tom nejakým spôsobom uvažovať, pretože čas je krátky a uvidíme, kedy bude druhé čítanie.
Takže poľnohospodárskej pôdy máme, teraz ma neberte, na metre štvorcové zhruba 2,4 mil. hektárov, je to 49,7 %, to znamená 50 % máme poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, hovorím o slovenskej krajine. 41 % máme lesnej pôdy, to znamená 50 + 41, hovorím o nejakých, 91 percent je v takejto kultúre zaevidovaných poľnohospodárskej a lesnej. Zastavané plochy máme okolo 5 % z územia Slovenska, vodné plochy 2 %, ostatné plochy sú 3 %. To je plus-mínus celá výmera Slovenskej republiky. Preto tú poľnohospodársku pôdu a lesnú, ktorá tvorí gro, mali by sme si vážiť a nemalo by to byť na úkor jej výmery do iných kategórii pôd.
To, či je to v súlade s ústavou, alebo nie, nakoľko je to vládny návrh zákona, predpokladám, že túto otázku majú, má ministerstvo a pán minister ujasnenú, keby prišlo nejaké podanie na Ústavný súd, tak tiež budem očakávať, ako to tam dopadne.
Poďme ale k zákonu, ktorý je tu, a ja nemám rád okolky dookola a politickú debatu o tom, či som modrý, biely, fialový, červený, ale o tom, aby sa veci pohli dopredu. Tak chcem sa opýtať, dávam do pléna, opravte ma, ak je to nepravdivé číslo, že vraj tento návrh zákona sa bude dotýkať iba 30 % poľnohospodárskej pôdy. Ak je to zlé číslo, tak ma opravte, pretože v § 2 tu máme, samozrejme, pôda, ktorá nebude spadať pod tento zákon. Nebude sa za poľnohospodársky pozemok považovať: a je to záhrada, pozemok v zastavanom území obce, pozemok mimo zastavaného územia, ak je určený na iné ako poľnohospodárske účely, je možnosť jeho poľnohospodárskeho užitia obmedzená podľa osobitných predpisov, je jeho výmera menšia ako 2-tisíc metrov štvorcových. Tu by som chcel vysvetlenie prečo tých 2-tisíc metrov štvorcových, či kvôli tomu sa nedá drobiť pod 2-tisíc poľnohospodárska pôda, alebo iný účel je tam. Chcel by som sa opýtať, že prečo aj túto výmeru sme nedali do hry, keď už chceme chrániť tú pôdu, pretože 30 % chrániť pôdy, keď je teda správny údaj, ktorý som dostal aj z ministerských miest, tak myslím, že je to dosť málo, a chcem upozorniť aj všetkých, že sa tu jedná o výmeru pozemku, nie podielu. Výmeru pozemku, nie podielu, to znamená všetky pozemky, ktoré sú 2-tisíc metrov nižšie, nebudú spadať pod tento zákon, nie váš podiel, ešte raz upozorňujem, nie váš podiel, vážení spoluvlastníci alebo vlastníci pozemkov. Zdá sa mi, že tento zákon sa bude týkať iba v jednej jedine pozemkov, to znamená po pozemkových úpravách skomasovaných, ktorých máme okolo 250 katastrálnych území už takto urobených a ďalších niekoľko 140 rozpracovaných. Takže je to šité na tie podľa mňa najlukratívnejšie pozemky, ktoré momentálne máme, a je paradoxom, ako to už bolo spomínané aj z úst pána ministra v minulých jeho vystúpeniach, že tá rozdrobenosť, ktorú sme zdedili po Uhorsku, nám vlastne hatí ten veľký rozpredaj našej pôdy. Ale nemôže to byť donekonečna, samozrejme, pretože aj to musíme nejakým spôsobom riešiť, takže tuto máme takúto dilemu, ale to už by bolo o inom zákone asi, ako s ním majú nakladať.
Mne čo v tomto zákone viac-menej vadí, sú asi nasledovné veci. Prečo, keď sme urobili tú chronológiu jednotlivých možností ponúk, prečo sme tam vynechali obec a štát? Čo je štát? Respektíve, čo je obec? Ja hovorím, obec je malý štát a štát sa skladá z malých štátov a to sú tie obce, v úvodzovkách povedané. To znamená, keď sa ZMOS a jeho predstavitelia vedia biť za pôdu, ak je potrebné dajme tomu zo Slovenského pozemkového fondu prevádzať na obce a mestá, pýtam sa, prečo tu sa nebili, prečo tu to nebolo zapracované, že aj oni budú mať predkupné právo. To znamená, keď už budem ponúkať od toho gazdu miestneho, v ktorom sa nachádza katastrálny, teda nachádza v katastrálnom území ten pozemok, prečo by nemohla teraz ešte vstúpiť do toho obec. A potom idem na susedné územie a potom idem na štát a potom idem na svet. To znamená, to mi veľmi chýba a v mojom pozmeňujúcom návrhu budem, samozrejme, to dávať, pokiaľ to, samozrejme, nebude z iných úst a z iného podania, možnože aj poslancov SMER-u, pokiaľ by ich tento návrh zaujal. To znamená, to je jedna moja výtka, ktorú myslím, že je to dosť dôležité, lebo kto iný, ak nie obec, by mal stáť o tú integritu svojho územia, aby tam mala svoj majetok a svojich občanov, ktorí budú hájiť tú obec alebo ten štát, a tí občania, že áno a štát to bude mať.
Máme štátnej pôdy koľko to? 135-tisíc, plus-mínus 130-tisíc hektárov? Veľa? Málo? Ja si myslím, že na to, čo má štát plniť z tejto pôdy, je to málo, hovorím o reštitúciách a záhradkárskych osadách a ochrane prírody, kde musíme tiež, jedna z možností je výmena tejto pôdy. To znamená, že aj tu by mohol štát nadobúdať určité pozemky, keď teda si povie, že tento pozemok je taký, že ho chcem, a možnože by sme pomohli aj pánu ministrovi Žigovi, sa budú ponúkať pozemky, ktoré možnože budú aj v nejakom tom stupni ochrany na ochrane prírody alebo ináč zaviazané, ktoré, hovoríme si, že za to nemôžu, dobre, že tieto budú vyňaté z tohto, ale čert nikdy nespí. Môžu byť aj takéto prípady a tým pádom by sme mohli ten pozemok kúpiť priamo. Samozrejme, každý hovorí, že je kríza a všetko možné. Ale hovorím: Kde je vôľa, je aj cesta. Takže to je jedna moja výtka dosť taká podstatná.
Druhá. Tu by som chcel povedať: Prečo iba mladých farmárov, to znamená, tak ako tu sú definovaní v Európskej smernici, to znamená do nejakých štyridsiatich rokov a plus ďalšie veci, aké tam musia spĺňať. Prečo iba tých? Ja tvrdím, že trošku sankčne postihujeme, že bude musieť, keď nadobudne majetok, tri roky ešte podnikať v poľnohospodárstve. Iní takúto sankciu nemajú. Vy si myslíte, že tu neni priestor na korupciu? Ja si to nemyslím. Ten, čo podniká dvadsať rokov, ešte neznamená, že zajtra to nemôže skončiť, pokiaľ nadobudne určitý zaujímavý, zaujímavú výmeru pozemkov a zajtra ju môže v pohode predať neviem komu a sme skončili. Takže to je ďalšia moja taká podstatná nejaká pripomienka k tomuto predloženému návrhu zákona, ktorý momentálne mám pred sebou.
Som veľmi rád, že do vlády išiel síce v mini verzii, ale predsa len iný zákon a z vlády vyšiel v inej verzii, a verím, že aj spoločným úsilím, možnože aj naším apelom a tým, že kolegyňa Helena Mezenská rozbehla akciu na ochranu slovenskej pôdy a petíciu, že ten, kto bude nadobúdať tento pozemok a je oprávnený, bude musieť preukázať, že pokiaľ je fyzickou osobou, že je tu desaťročný, má trvalý pobyt, aj právnicky desaťročný, desaťročné sídlo. Áno, toto vyšlo z vlády. A som rád, že možno aj naším apelom sa to stalo, takže za to, pán minister, ďakujem, že ste to takto ako urobili, a myslím, že je to to, čo tu musí byť.
Preto chcem, aby aj to gazdovanie po nadobudnutí majetku tohto poľnohospodárskeho pozemku bolo garantované, keď už hovorím o tej ochrane poľnohospodárskej pôdy, keď hovoríme, že to je ten základ, ktorý sme chceli v tomto zákone dať. Tak preto hovorím, že áno, tak dajme ďalších desať rokov, že musíš to užívať, dokonca chcem ísť ešte ďalej, aby to nemohol prenajímať. Lebo on je garantom. On je vlastníkom, on môže tento majetok zakladať do banky a brať naňho úvery. On, nadobúdateľ. Nie iný. To znamená, aby ho nemohol ešte prenajímať ďalšiemu alebo aby on, lebo on sa zaviazal, že bude poľnohospodársky ho využívať, pretože na to je tento zákon stavaný, aby sa poľnohospodársky využíval. Dobre, beriem. Nech sa páči, nech to tam je.
Za ďalšie. Sú tam veľmi nepriehľadné možnosti, kedy čo končí, čo začína. Hlavne čo sa týka ohlasovania, dokedy mám tú možnosť, nemožnosť sa prihlásiť. Desať dní, pätnásť dní, tridsať dní. Rôzne. Vysvetlím to potom pri pozmeňujúcom návrhu v druhom čítaní. Nebudem teraz, dávam teraz iba na vedomie, že aj tam sa treba pozrieť, kolegovia z legislatívy, z ministerstva a z predkladateľa, aby možnože aj tam trošku sa ujasnilo, že kto, kde, kedy má niečo končiť a kde niečo začína. To je taký ďalší nedostatok, ktorý by som chcel vytknúť.
Ďalším z nich je ten, že keď už ten mesiac nám máj beží, neviem, koľko nám hektárov za ten mesiac zo slovenského občana prejde na iného, na cudzozemca alebo na firmu nie slovenskú, chcem, aby účinnosť zákona bola dňom vyhlásenia. Pokiaľ sme v skrátenom legislatívnom konaní a mali by sme možnože chuť niekoľko dní ešte, by som povedal, skrátiť ten mesiac, tak myslím, že je tu možnosť aj v takejto legislatívnej zmene to urobiť. Samozrejme, žiadny zákon nie je perfektný, nie je neobíditeľný, to znamená, všade sa môžu nájsť nejaké diery. Ja budem veľmi rád, keď aj ďalší kolegovia - a to je jedno, či sme sprava, zľava, alebo kde sme - keď ešte vylepšia svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Nie som majster sveta, nie som najmúdrejší, som obyčajný hriešny, biedny človek ako každý iný a to dúfam, že si každý uvedomuje, takže, svoju nevedomosť. Dám sa veľmi rád poučiť aj od iných kolegov a zdvihnem za každý skvalitňujúci pozmeňovací návrh svoj hlas a svoju ruku, pokiaľ bude vylepšovať a bude garantovať, že slovenská zem ostane v rukách našich občanov a nebude mať problém ani ďalšia generácia si povedať, že "aká si mi krásna, ty rodná zem moja".
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
Skryt prepis
