Videokanál klubu

Pán poslanec Kuffa, ja by som chcela podporiť tvoj návrh na to, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania, bol dopracovaný, pretože podľa charakteru či už rokovania o skrátenom legislatívnom konaní alebo podľa charakteru rozpravy v prvom, druhom čítaní ja vidím, že je veľmi veľa nejasností, nezrovnalostí. Považujem tento zákon za veľmi dôležitý zákon. Viaže sa naň aj občianska petícia, ktorú doteraz podpísalo viac ako 40 tisíc občanov, v rámci druhého čítania bolo predložených viacerými opozičnými poslancami niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktorých obsah považujem za relevantný.
Čaká nás teraz v parlamente celý týždeň pauza kvôli európskym voľbám. Navrhla by som preto, aby sa tento čas využil na to, aby sa tento zákon pozmeňujúcimi návrhmi dopracoval, aby boli mnohé návrhy, ktoré nemožno podceniť, dopracované, aby sme tak naozaj tento zákon nešili horúcou ihlou, aby sme sa k nemu nemuseli potom znova pre množstvo legislatívnych nedostatkov a rezerv v budúcnosti vracať.
Znova chcem upozorniť na to, že petičná akcia k tomuto záujmu ľudí o tom, aby nebola pôda predávaná cudzozemcom, stále pokračuje. Naozaj bude pokračovať dovtedy, kým aj legislatívne, aj inštitucionálne nezískame istotu, že nebude dochádzať k obchádzaniu tohto zákona.
Takže aj tak, keď zákon bude schválený, v aplikačnej praxi sa budeme potýkať s tým, že mnohé lány pozemkov či už poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy budú odpredávané cudzozemským subjektom alebo jednotlivcom zo zahraničia.
Takže podporujem túto výzvu na vrátenie zákona a jeho dopracovanie.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov povedať.
V úvode, pán minister, chcem vás práve osloviť. Ja si vás vysoko vážim. A som aj presvedčený, že teda ten váš úmysel bol dobrý. Ale ja som už jednoducho taký a s filozofiou predkladaného zákona nemôžem súhlasiť. To, čo máme tuná na stole, považujem za vysoko diskriminujúce, diskriminujúce práve bežných občanov Slovenskej republiky. Samozrejme, pripúšťam aj tú skutočnosť, že môže sa človek pomýliť. Ale zvýhodňuje naozaj súčasných poľnohospodárov, ktorí majú veľké, obrovské lány v rozsahu 5 tisíc, 7 tisíc, niekde až možno 9 tisíc, 10 tisíc. Môže to byť rôzne. A ono, tak ako kolegyňa tu pred chvíľou povedala, nám záleží možno na tom práve rozvoji, aby tu vznikali nové farmy malého rozsahu, možno od nejakých piatich, tridsiatich, sto, dvesto hektárov. Ale mám obavu takú, že týmto zákonom sa práve stane to, že tí, ktorí sú užívateľmi, nie sú vlastníkmi tejto pôdy, práve títo ju vykúpia. A presne myslím si, že to je hrozba taká, že vlastne poľnohospodárske družstvá majú informácie o tom, prístup ku vlastníkom. Oni keď túto pôdu skúpia, tak celý podiel ako celý podnik to predajú v podstate tretej osobe. A to bude práve to, čo sme nechceli. A budú mať to tí zahraniční.
Na druhej strane som tiež tak aj prekvapený, veľakrát to tuná odznievalo, ako sa bojíme možno našich spoluobčanov, lebo sme Európania v rámci Európskej únie a je tu nejaká tá hystéria. Áno, tá pôda nie je len výrobným kapitálom. Ja som včera či pred predvčerom Mariana tuná počúval, ako to pekne tak zhodnotil. A trebárs nesúhlasil s mojím názorom, ktorý ja mám. A stojím si za tým, že ak chceš byť poľnohospodárom a dobrým gazdom a hospodárom, ty pôdu musíš vlastniť. Stojím si za tým. A dôvod na to je taký obyčajný, prozaický, lebo ako vlastník sa správaš zodpovedne k tejto pôde. Ty ju nebudeš humpľovať, ty tam nevypustíš ani naftu, ani olej, ani neznehodnocuješ túto pôdu. Ja sa pýtam, aký vzťah má poľnohospodár, ktorý má päťtisícový alebo desaťtisícový lán v hektároch? Aký ho môže mať? Dovoľujem si povedať, čím máš menší podiel tej pôdy, tým máš k nej väčší vzťah. Aj vyššia produktivita je, ak na čo najmenšom hospodáriš. Keď už to tak preženiem, možno taký drobný roľník, ktorý má možno do jedného hektára alebo pol hektára, no tak zeleninu tam pestuje, hej, a ten výnos a tá efektivita je vyššia. Farmári v zahraničí aj v západnej Európe sú toho svedkom, dokážu hospodáriť aj na nižších plochách ako u nás. Sú to poľnohospodári. A dokážu hospodáriť aj na troch, piatich hektároch. Áno, sú tam vysoko špecializované plodiny, ktorým sa venujú. Napríklad v Holandsku poľnohospodár má dva hektáre pôdy a na nej má zasadené dva hektáre tulipánov, hej, a tá efektivita je oveľa vyššia. Samozrejme, pôda ako taká, však kolega spravodajca včera o tom tu rozprával, nie je kapitálom. Áno, ale v podstate ja keď pôdu nevlastním, ja ju len využívam, tak ja sa správam k nej ako len k výrobnému prostriedku, práve naopak, vtedy sa správam k nej len ako ku kapitálu. A ja som sa rozprával s odborníkom, som spomínal inžiniera Šlinského, ktorý o tom hovorí. A ja sa s tým stotožňujem, pôdu musíš vlastniť, lebo cez to vlastníctvo ty nadobúdaš aj ten vzťah. Tuná vidím proporcionálnu nevyváženosť medzi v podstate tými, ktorými sú užívateľmi vo veľkej miere, a drobnými vlastníkmi pôdy.
Potom ďalšia veľmi vážna vec je taká, že prijatím tohto návrhu zákona vlastník pôdy nebude môcť slobodne predať svoju pôdu, tak isto aj veľmi ťažko sa bude nadobúdať tá pôda. Definovaný je mladý farmár, dobre, ale keď raz budeš na dôchodku ako občan Slovenskej republiky, preto, že máš ty vek a máš viac rokov, máš po štyridsiatke, po päťdesiatke, ty už si nebudeš môcť kúpiť pôdu? A podmienka bude tu, že ty musíš tri roky mať nejakú prax alebo musíš pracovať alebo musíš vykonávať prácu v poľnohospodárskej činnosti? Tak teraz si zoberme takú skutočnosť, že urobme to obmedzene. To možno prenesiem do podnikania v inom slova zmysle. Máš ja neviem reštauráciu, elektrotechnickú firmu a teraz štát ti bude určovať, že môžeš ju predať len v tom meste, len v tej obci a prednostne a podobne. Sú to obmedzenia, s ktorými ja vnútorne nemôžem súhlasiť.
Ste nepočúvali, pán minister, ale ja si vás veľmi vážim a je mi to ľúto, ale nesúhlasím s návrhom zákona, a preto aj podávam procedurálny návrh, aby sa vrátil späť na prerokovanie. Navyše si myslím, že je šité naozaj veľmi horúcou ihlou to skrátené legislatívne konanie, tuná na tú hystériu, ktorá nás zachvátila, myslím si, nie je najmenší dôvod, lebo ja tu nevidím, že by tu hrozili národohospodárske škody. Nedostal som zatiaľ na to odpoveď, keď som sa na to pýtal. Aké národohospodárske škody nám tuná hrozia? Nijaké.
V minulosti sme sa tešili z toho, že prichádza sem zahraničný kapitál, ešte sme to aj podporovali, dneska máme nejaký strach a zdesenie z toho. Áno, noví ľudia nové technológie ako v živočíšnej, tak aj v rastlinnej výrobe dokážu doniesť. Samozrejme, môžeme viesť o tom rôzne polemiky.
Navyše, prijatím tohto zákona, si myslím, opačný efekt sa dosiahne, a to aj tak, že bude útlm poľnohospodárskej výroby zvlášť v regiónoch Slovenska, kde je hornaté Slovensko, to je Stredoslovenský kraj a severovýchod Slovenska... (Ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán kolega, prosím vás, páni poslanci, ktorí debatujete v sále, aby ste išli možno debatovať radšej von, ak vás nezaujíma prerokovávaná téma, alebo aby ste sa utíšili jednoducho.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
V podstate tu ide o budúce generácie, o naše deti a o našich vnukov. Budú bezzemkovia, lebo ak v súčasnej dobe vlastníci pôdy predajú tu pôdu, myslím si, že už ich deti ani v noci takmer nikdy sa nedostanú k pôde tak, že by ju vlastnili. Prečo? Keď jej bude mať ten vlastník ja neviem päťtisíc hektárov, on ju za desaťnásobok predá tej tretej osobe a ty nebudeš mať desaťtisíc eur na to, aby si ty zaplatil za hektár. A toto vnímam ako veľký problém.
Samozrejme, pôda ako taká a charakter našej krajiny však má, tak to už aj odznelo medzi riadkami, aj ten ekologický a environmentálny rozmer. A to sa nedá nejako tak nevšimnúť si.
Ďalšia vec, nad ktorou som sa tiež tak zamyslel, je, že máme tu poľnohospodársku univerzitu. Ak bude sústredená pôda len v rukách jednotlivcov, tak pre koho bude slúžiť tá škola, kde budú mať uplatnenie tie decká, poľnohospodári? Dneska to nie je ani len vysoká škola, ale je to univerzita.
Tá diverzifikácia vo svete naozaj funguje ináč a ja som veľmi prekvapený, že minister vnútra a podpredseda vlády označil tento zákon za protiústavný. Ja som to tak úsmevne povedal a znova to zopakujem, že chýba mi tu vyjadrenie aj ministra národnej obrany. A to je ten strategický rozmer. Keď budem mať pôdu a budú tu poľnohospodárske družstvá v rozsahu, príklad poviem, 25, 50, tak aj so strategického hľadiska je to veľmi zlé, ako keď tu budeme mať 500 alebo 5 000 drobných hospodáriacich roľníkov. Je to vidieť aj v susednom Rakúsku, je to vidieť aj v susednom Švajčiarsku, dokážu tam vyrobiť svoje vlastné produkty, dokážu živiť svoju krajinu, zatiaľ čo my naozaj tie lány obrovské obhospodarujeme. A cez to všetko, že by tá efektivita mala byť vysoká, ako je to možné, ja sa pýtam, že sme sebestační vo výrobe potravín na úrovni 40 %. Poliaci odkedy vstúpili do Európskeho spoločenstva, do Európskej únie, zvýšili o 200 % vývoz potravín. Ako je to možné? U nich to ide, u nás to nejde. Ja som presvedčený, že aj u nás to ide.
Ja som ochotný podporiť tuná návrh zákona, ktorý je dobrý, ale ktorý predovšetkým nie je proti ľudom, ktorí rešpektuje vlastnícke práva. Právo vlastniť niečo, to je výsostne ľudská vlastnosť. Zviera ako také nemôže vlastniť nič. Ono len využíva svoje teritórium. Ale človek je schopný čosi vlastniť. A keď my týmto zákonom budeme oberať ľudí o vlastnícke práva, ja si dovolím povedať, že všetci ľudia budú veľmi šomrať na nás všetkých 150, ktorí sme tu, aký zákon sme tuná prijali. A to bude prvýkrát vtedy, keď budú chcieť tú pôdu predať, budú narážať na tieto problémy, ktoré tento zákon tuná ukladá. A druhýkrát to bude zase, keď by chceli tú pôdu kúpiť, že tú pôdu kúpiť nebudú môcť. To bude obrovský problém. A potom naozaj sa budú pýtať, kto prijal takýto hlúpy zákon? Prepáčte mi, že to takto hovorím, možnože trošku mi to tak uletelo, mi to odpustite.
Potom ďalšia vec je taká, kde som sa tiež zamyslel nad takou skutočnosťou, keď ja som vlastníkom akéhokoľvek majetku a rozhodnem sa, že keď niekomu to darujem, a by mi štát do toho vstupoval a zasahoval, že ja nemôžem darovať vlastný majetok alebo nakladať s vlastnou vecou, ako to uznám za vhodné, to je úplne absurdné.
Ja si dovolím povedať, že prijatie tohto zákona bude mať na sociálne prostredie dopad negatívny, nie pozitívny, lebo rozvoj vidieka tak nebude, zabrzdí sa. Už aj teraz sa stáva to, že, v podstate, áno, tak ako to bolo ráno spomenuté, 40 tisíc mladých ľudí odchádza do zahraničia. Teraz tých ľudí bude oveľa viac. A najhoršie je to, že tí ľudia nebudú sa mať kam vrátiť, lebo vtedy tu bola ešte tá pôda. Možno my a naša generácia bola tá, ktorá vynechala v podstate to, lebo však sme tu mali obdobie totality a komunizmu, tak v podstate akosi sa vytratil ten vzťah k tej pôde, sa to prerušilo. Ale možno naše deti a naši vnuci budú nadobúdať tento vzťah a budú chcieť hospodáriť na pôde, ale nebudú mať, ako to robiť. Kto ti vtedy prenajme, Marian, tú pôdu? Keď ty máš prenajatú pôdu, ty mi ju prenajmeš, keď ju budem pýtať? A bude tak všetka pôda obsadená? Áno, možnože mi ju takto ktosi ponúkne. Kúp si ju, máš 10 tisíc eur na jeden hektár. A príklad uvádzam, že môže tá cena pôdy vyletieť až takto. Navyše, pri tomto skupovaní a pri tomto prijatí zákona sa zdevalvuje hodnota pôdy... (Neustály ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, panie kolegyne, kolegovia, prosím vás, majte strpenie. Kolega je v rozprave, tak ho nechajte, nech môže dohovoriť v kľude.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ja nebudem dlho už hovoriť, aby som skončil do tej sedemnástej, ale toľko chcem ešte odporučiť (Ja budem hlasovať, je mi to ľúto, proti návrhu zákona.), ma možno počujú aj poradcovia pána prezidenta, aby pán prezident vrátil tento zákon späť do tohto parlamentu, ak prejde tento návrh zákona. A ak bude aj tak schválený, ja budem jeden z tých ľudí, ktorý bude iniciovať podnet na Ústavný súd, lebo ja tento zákon naozaj považujem za protiústavný. Je mi totiž veľmi ľúto, že sú potláčané vlastnícke práva na úkor možno nejakých tuná veľkých latifundistov, ktorí sa tuná nachádzajú.
Myslím si, že bolo by o čom ešte rozprávať. To susedné Švajčiarsko keď človek to tak má pred sebou, a tá krajina, skutočne aj ten reliéf krajiny je nádherný, je upravený. Ale to nie je len v tom, že mulčujú tú trávu. Proste tam sú všetky tie parcely, všetky role a strmé stráne využívané naozaj na tú poľnohospodársku činnosť. Tá rodina je tam spolu a má pracovné príležitosti doma. Bol som svedkom takej rodiny, ktorá nevedela, že prídem, lebo bol som náhodný turista. Vošiel som tam do maštale, bolo to poobede a celá tá rodina tam pracovala. Prečo by aj na Slovensku sa nemohli takéto podmienky tuná vytvárať? Treba tu naozaj vytvárať podmienky na to, aby ľuďom sa oplatilo aj pracovať v poľnohospodárstve. Žiaľ, vytratil sa tento vzťah k tejto pôde. Ďakujem za pozornosť.

Vo faktickej chcem aspoň podporiť všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesli moji kolegovia z hnutia Obyčajní ľudia, napokon som aj ja ich spolupredkladateľkou, v úprimnej snahe aj sledovaním toho cieľa, že naozaj či už koncept alebo politiku rozvoja vidieka, podpory prvovýrobcom budeme nastavovať na reálne potreby, ktoré sa medzi občanmi vyskytujú. Ja som už v prvom čítaní upozorňovala na ten rastúci trend a záujem zo strany mladých farmárov, mladých poľnohospodárov, ale aj mladých rodín, rodín v zrelom veku, ktoré sa usilujú o to a hľadajú pomoc štátu, nielen finančnú, ale aj inštitucionálnu, legislatívnu preto, aby mohli zakladať, rozvíjať svoje rodinné farmy v záujme stabilizovaného a sebestačného rozvoja slobodného života. Ja si myslím, že aj my ako politici, poslanci, ministri sme povinní nastavovať politiku, koncept rozvoja hospodárskeho, sociálneho tak, aby sme reagovali čo najpružnejšie na čo najvýznamnejšie potreby a záujmy ľudí. Naozaj v podpore rozvoja vidieka, v podpore rozvoja rodinných fariem, rodinných firiem ja vidím veľkú perspektívu pre to, aby sme sa vrátili k hodnotám, aby sme vedeli súladne žiť s prírodou, aby sme vedeli produkovať zdravé, bezpečné a kvalitné potraviny, aby sme mohli udržiavať rodinu pohromade. Preto som presvedčená, že aj vláda bude hľadať čo najschodnejšie cesty, ako v týchto programoch zákony čo najviac sprístupniť, bez akýchkoľvek obmedzení, ktoré sa vyskytli v pripravenom vládnom návrhu, tak, aby táto politika rozvoja vidieka a podpory fariem bola prístupná obyčajným, bežným ľudom, nie veľkofarmárom, podnikateľom, magnátom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem iba na jedno z predložených vecí. Samozrejme, tiež vidím nedostatok, že tá lesná pôda tam nebola zahrnutá. A naša krajina, to je zhruba 40 % lesnej pôdy.
Čo sa týka tej obce, kto iný, ak nie tá miestna samospráva, ktorá by mala mať ten najvrúcnejší vzťah k tejto pôde, by mal mať predkupné právo pred nejakým zahraničným cudzincom, teda cudzozemcom? Takže myslím si, že mali by sme dať stranícke tričká preč a povedať jasne, že, áno, aj tá obec môže a predovšetkým ona by mala ten rozvoj územia garantovať aj pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás, aby sme mohli povedať, aká si mi krásna, ty rodná zem moja. Ďakujem pekne.

Dobré pracovné popoludnie prajem. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, vážený pán spravodajca, možno zareagujem hneď tak z voleja na to, čo práve pred chvíľočkou vo svojej odpovedi na faktickú poznámku pána Záhumenského spomínal pán poslanec Huba.
Ja si myslím, že vtedy je zákon dokonalý, keď dokáže vystihnúť rôzne nuansy. Práve úcta k pôde by mala byť synonymom aj úcty k tým, ktorí ozaj k tejto pôde majú prirodzene dobrý vzťah. A pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec Huba predniesol za jeho predkladateľov, upozorňuje práve možno na tú bezvýznamnú z hľadiska početnosti skupinu ľudí, ktorí obetavo a ozaj bez ohľadu na to, či to v zákone bude alebo nebude, sú údržbármi našej krajiny. Nie je to skupina, ktorá by zatriasla podstatou tohto zákona, ale je to skupina, na ktorú by dobre bolo mať istý ústretový pohľad pri tvorbe tohto zákona, pretože naozaj pôda na našej krajine neleží len na úrodných nivách a veľkých lánoch, ktoré možno mali na mysli predkladatelia zákona, ale aj v okolí našich lazov, lúčok, podhorí, podlesí a tam práve títo ľudia, ktorí boli mienení v spomínanej predkladanej novelizácii, resp. pozmeňujúceho návrhu, sú tými, na ktorých by sme v tomto myslieť. Ale to je len miesto faktickej poznámky, do ktorej som sa neprihlásil.
Vážený pán minister, vy ste isteže ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. A tým pádom teda je v tom istá garancia toho, že to pôdohospodárstvo je myslené v pravom význame tohto slova. A ja verím, že takto budem mať aj možnosť na vás apelovať práve z titulu toho názvu, ktorý vy dôstojne reprezentujete svojimi snahami spravovať pôdu a nie len poľnohospodársku pôdu a zároveň mať na mysli rozvoj vidieka, ktorý je naozaj dôležitým cieľom nás všetkých. A ja si aj vážim, že možno v tejto prevedenej atmosfére práve ľudia, ktorí sú v poľnohospodárskom výbore a ktorí naozaj nielen tu, keď tu rokujeme, ale aj veľa času, keď sa o tom len rozprávame, v kuloároch a takpovediac skoro súkromne, aj keď poslanec nemá súkromie, sa tomu venujú, že tu aj keď nemajú úplne jednotné návrhy a názory, že sa nám darí rozmýšľať. A ja verím, že to je presne to, čo vy potrebujete, aby vaše návrhy, mienené iste aj dobre, mali tých oponentov, ktorí vám pomôžu tieto návrhy urobiť ešte kvalitnejšie.
Napriek tomu musím byť trocha kritický v úvode, pretože myslím si, že tá rýchlosť, ku ktorej ste boli ako predkladatelia donútení nie na prospech tohto zákona. Tie súvislosti poznáme. Nevravím, že to bol zlý úmysel. Len ťažko sa zbaviť toho príslovia, že by to v tomto prípade neplatilo, že treba si veľmi dobre strih premyslieť, premerať a až potom pristúpiť k tým nožniciam a strihnúť ten zákon tak, aby sme na to telo problémov, na ktoré ho chcete navliecť, našli dobré miery. Nedarí sa to, pán minister, lebo tých 48 hodín, čo uplynulo, odkedy tu rokujeme v tom urýchlenom konaní, svedčí o tom, že neubúda nejasností, ale ich pribúda. Ja som iste nie nejaký z najbystrejších poslancov. A verím, že mnohí pochopili ten zámer lepšie. Ale ja zúčastňujúc sa rokovania na všetkých výboroch včera, v pléne, ako sa o tomto zákone diskutuje, nadobúdam pocit, že tých nejasností je priveľa a že ak má už o dva týždne tento zákon platiť, tak ideme pustiť do krajiny veľmi zle ušitý odev, ktorý má pomôcť našej pôde. Proste ten čas vám neprial a výsledok sa dostavuje. Ja viem, že keď my to odhlasujeme, budú tu mnohí, ktorí tomu porozumejú lepšie. Možno niektorí to schvália s tým, že sa nebudú nad tou podstatou zamýšľať. Ale čo bude nasledovný krok? No občania budú musieť podľa tohto zákona postupovať a úradníci budú musieť občanov k tomu usmerniť, aby litera zákona, na ktorej sme sa zhodli, bola dodržaná. No neviem, či tu nevytvárame veľmi zaujímavú obchodnú ponuku pre nejaké súkromné spoločnosti, ktoré sa jej určite ujmú, ktoré začnú už hneď po schválení tohto zákona posielať ponukové listy s tým, že vlastne vysvetlia úradníkom, občanom, ako tú pôdu môžu predať, kúpiť a akým spôsobom vlastne postupovať podľa tohto zákona. Naozaj keby sme to dokázali, to sa nedá, ale by to bol zaujímavý údaj, koľkí z nás prenikli do tej relatívne komplikovanej podstaty, ktorá sa tu posledných 48 hodín o tomto zákone ukazuje, akože je to podstata veľmi komplikovaná.
Ale, dobre, ja nechcem opakovať to, čo tu už zaznelo viackrát, ja naozaj sa zameriam na to, čo som naznačil v tom, vážený pán minister, že vy ste ministrom pôdohospodárstva, a teda do tej pôdy jednoznačne musí patriť aj pôda, ktorú vo všeobecnosti nazývame pôdou lesnou. Ja som nepochopil a napriek tomu, že som sa na to viackrát spytoval, nedostal som žiadnu odpoveď, prečo apriórne dobrý úmysel, ktorý, verím, ste mali pri predložení tohto návrhu zákona, nemá vôbec ani zmienku o lesnej pôde, napriek tomu, že v dôvodovej správe sa odvolávate na skúsenosti z európskych krajín, kde sa pôda chráni podobnými postupmi, ale kde sa práve chráni aj lesná pôda. Konkrétne Nemecko spomínate v tejto súvislosti. Možno ste mali na to nejaký dôvod, nejaký úmysel. Skúsme sa pozrieť, či nekrivdím vám, vašim kolegom na ministerstve a či naozaj nie je na to nejaký regulárny dôvod, aby ste vy takmer milión hektárov lesnej pôdy, ktorá sa nachádza vo vlastníctve súkromných majiteľov, bez vysvetlenia vynechali z vášho úmyslu pomôcť chrániť pôdu.
Ja urobím taký malý test. Skúsme sa pozrieť na niekoľko téz, ktoré ste vložili do dôvodovej správy, a poďme podrobiť pohľad, ktorý spomínam, tomuto testu. Takže ideové východiská, lebo iste na začiatku musí byť nejaká idea... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, asi vyrušujete kolegu pri rozprávaní.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Viete, ja som bol vychovaný v úcte k autoritám. A pre mňa je pán minister príliš dôležitá osoba na to, aby som si dovolil rozprávať vtedy, keď nemám možnosť byť prítomný reálne pri tomto prejave. Ďakujem pekne.
Takže skúsme podrobiť ten pohľad na vynechanie lesnej pôdy istému testu. Ideové východiská, neverím, že by teda neboli, určite museli byť hlavným motívom, ktorý viedol autorov vôbec k myšlienke takýto zákon vypracovať. Dôvodová správa o tom hovorí pekne a jasne a ten test v prvom bode podrobíme práve tomu, čo predkladateľ do dôvodovej správy vložil. Po prvé, pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Po druhé, je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom. Po tretie, je základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska. Po štvrté, tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Po piate, musí byť starostlivo chránená pred poškodením a neodôvodnením znižovaním jej výmery, kvality a objemu a šiesty taký ideový bod som našiel v znení, ochrana využívania pôdy, a to sa mi veľmi páči, je verejným dobrom. To je taký nádherný filozofický názov. To by človek povedal, že až výbor pre verejné blaho mohol prísť k názvu „verejné dobro“. Páči sa mi to, myslím to úprimne. No tak podrobme tomuto testu lesnú pôdu, prečo vlastne mohli autori zákona uvažovať s tým, že lesná pôda ostala mimo ich záujmu.
Pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. No ak to platí pre poľnohospodársku pôdu, tak ja som presvedčený, že pre lesnú pôdu to platí minimálne 1,5-násobne, ak nie dvojnásobne. Ja verím, že si nepohnevám poľnohospodárov, lebo teraz to bude nenáležitá poznámka, ale ja ju použijem len kvôli tomu, aby som pristúpil k lesnej pôde, že v konečnom dôsledku ak by sme aj chceli doviezť produkty poľnohospodárskej produkcie a výroby zo sveta, čo teoreticky je možné a hovorili sme o tom, aj keď vieme, že sa nám to nezdá správne, lesné produkty zo sveta určite doviezť nemôžeme, pretože zo sveta nikdy nedovezieme pramene čistej vody, čistý kyslík, protiradiačné zábrany, protiprachové filtre. Takže v tomto pohľade je táto pôda jednoznačne hodna rovnako tejto ochrany.
Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom. Je taká aj lesná pôda? Nie celkom. Tu musím pripustiť, že lesná pôda je aj obnoviteľným zdrojom. Ale ak si pamätáme na pedológiu, veď napokon je tu veľa ľudí, čo pedológiu študovali, či už lesníci alebo pôdohospodári, jednému centimetru pôdy koľko trvá, kým ho vyprodukuje príroda? Učili sme sa, že je to sto rokov. To znamená, že keď poľnohospodár zaryje rýľom dvadsať centimetrom do zeme, tak sa dostáva pred náš letopočet, lebo dvadsať centimetrov plus jeden centimeter je už nejaký ten rok pred Kristom, centimeter za sto rokov. A tá obnoviteľnosť, ale tá pomalá obnoviteľnosť je daná práve tým, že na tejto pôde rástol les, pretože všetka dnešná poľnohospodárska pôda bola kedysi lesnou. A to, že tu vznikali horizonty A-B-C, to bol práve proces tých odumierajúcich rastlín a živočíchov. Nemám, samozrejme, dôvod v tom pokračovať, len zdôrazňujem, že aj tento pohľad je určite pohľad, ktorý je náležitý, a lesná pôda patrí medzi prírodné zdroje, ktoré dokážu byť obnoviteľom pôdy, ale ohromne prácnym, pomalým, a každý jej odviaty centimeter je vlastne nenahraditeľný.
Je základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska. No je ňou. Ten sociálny potenciál, možno nadviažem na to, čo už tu pred chvíľočkou rozprával pán poslanec Huba, na tie kolešne, na tie lazy. Veď Slovák nežil vždy na žírnych dunajských rovinách, Východoslovenskej nížine a Žitnom ostrove. Veď desiatky percent našich predkov, keď sa dovolávame tejto základne, žili práve na tých maličkých grabkách, kde veľa toho neuživila poľnohospodárska pôda, ale kde práve zdrojom obživy týchto ľudí bol les. Takže aj tento argument v tomto teste obstojí a musíme povedať, že lesná pôda si zaslúži, aby tvorcovia zákona aj túto základňu rozšírili práve na lesnú pôdu.
Tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Vybavím to jednou poznámkou. Niet bohatšieho systému, ako je les na tomto svete.
Musí byť určite starostlivo chránená pred poškodením a znižovaním výmery. Ak platili predchádzajúce štyri body, tento piaty bod z toho logicky vyplýva.
A takisto vyplýva z toho aj to, že tá pôda teda má právo byť zaradená pod verejným dobrom.
Takže v teste číslo jedna obstálo moje tvrdenie, že lesná pôda mala byť podriadená zámeru predkladateľov, aby do tohto zložitého zákona bolo zakomponovaných aj tých 20 %, tá pätina územia Slovenska, ktorá je predstavovaná lesnou pôdou v rukách neštátnych majiteľov.
Skúsme sa pozrieť na to inak, podrobme to inému testu, či sa teda na túto pôdu vzťahuje základný kľúčový cieľ, ktorý mali na mysli tvorcovia zákona. Tých cieľov je tam veľa. Ja som nevedel z toho vyčítať ten presný, priamy cieľ, ale povedal som si, no, dobre, tak musím urobiť nejakú abstrakciu a nejaký sumár. A ja som si ten cieľ, možnože tí tvorcovia by to vedeli naformulovať lepšie a budú súhlasiť iba čiastočne, naformuloval takto. Podľa mňa si predkladatelia vytýčili tento cieľ, regulovať nákup poľnohospodárskej pôdy tak, aby ju za cenu požadovanú predávajúcim prednostne získavali tí, ktorí majú svoje domovské sídlo k miestu, kde sa táto pôda nachádza čo najbližšie, a ktorí majú k tejto pôde vzťah, vedia a chcú na nej hospodáriť, a to nielen kvôli zisku, ale aj kvôli dedičným hodnotám, ktoré pre našu krajinu táto pôda predstavuje. Ja viem, no každý by si mohol naformulovať nejakú inú definíciu, avšak pre mňa je táto blízka, pretože som sa snažil v tom postrehnúť všetko. (Reakcia z pléna.) No vidíte, vieme v parlamente spolupracovať. Pán spravodajca, ktorý iste mal veľký podiel na tvorbe toho zákona, dokonca odobril, že táto jedna z možných definícií cieľa by mohla znieť aj tak. Nuž tak to otestujme. Opäť, ak je toto vztiahnuté na poľnohospodársku pôdu, prečo by to nemohlo byť stiahnuté aj na lesnú pôdu? Ja som presvedčený, že táto vec je naprosto jasná.
A môžeme pristúpiť k ďalšiemu testu. Môže lesná pôda byť ohrozená developermi, teda ak je ohrozená poľnohospodárska pôda, čo je jedna z obáv, ktorú vystihli predkladatelia, že môže tam dôjsť k skupovaniu pôdy nie za účelom poľnohospodárskeho využívania, no nie je to to isté aj vo vzťahu k lesnej pôde, či nemáme skúsenosti, že na lesnej pôde nám ubúdajú hektáre tiež kvôli zjazdovkám, hotelom, iným stavbám? Možno to nie je také okaté. Možno to naozaj nepôsobí tak jednoznačne. Ale som presvedčený, že rovnako obava, že môže k takému niečomu dôjsť aj v prípade lesnej pôdy, je naprosto namieste. Takže stávajú sa takéto veci aj na lesnej pôde. A tiež si myslím, že predkladateľ mohol lesnú pôdu z tohto pohľadu zaradiť do oblasti svojho záujmu.
No a možnože ešte jeden test spomeniem a už skončím s testovaním. Ak teda existuje tu obava, že pri poľnohospodárskej pôde to skupujú ľudia za takým účelom, ktorý som pred chvíľočkou naznačil, tak skúsme sa pozrieť či takáto obava existuje aj pri reálnych skúsenostiach so skupovaním lesnej pôdy za účelom nie produkcie lesa, ale produkcie zisku a istej zištnosti. Tu z tohto miesta som to v minulosti spomenul viackrát. A môžem to len zopakovať, že to je prípad stále nevyriešený. A tých prípadov je viacej. My naozaj máme, a teraz už poviem smelo aj to slovo, cudzincov, ktorí v minulosti siahli takpovediac kradmou rukou práve na lesnú pôdu. Neriešilo sa to. Tento problém nastal. A tu môžeme smelo spomenúť ľudí, ktorí prišli na Slovensko, lebo v minulosti to bolo možné. Ja napokon poznám z odpovedí jednu, ktorú mi možno poviete, no veď možno zakupovať pôdu nielen cez obchodné spoločnosti, ale aj ako fyzické osoby, na rozdiel od poľnohospodárskej pôdy to existuje od roku 2011. A bola aj využitá. Bola využitá práve na to, aby sa konalo koristnícky. A, vážený pán minister, vy a vaši ľudia o tom viete. A možno to nie je také jednoduché zastaviť, lebo ja viem, že nemáte ani vy čarovný prútik. Ale nemôžete minimálne v jednom konkrétnom prípade nepripustiť, že došlo a, žiaľbohu, stále dochádza k tomu, že zahraniční majitelia lesnej pôdy zneužívajú možnosti, ktoré majú na to, aby hospodárili nie v prospech komunity, ktorá v danej lokalite je, ale aby hospodárili spôsobom, ktorý aj úradníci štátnej správy na úseku lesného hospodárstva považujú za veľmi zlý a voči ktorému nevedia nájsť nejaký rozumný obranný mechanizmus, pretože ten človek a tí ľudia zdanlivo konajú v súlade so základnými normami. Práve preto ste mohli hľadať, keďže tieto skutočnosti vám boli známe ako predkladateľom, aj takýto pohľad na lesnú pôdu vo svojom zámere a povedať si, hop, tak keď niečo také je možné, aj keď sa ozaj vytvorili takéto zištné záujmy na lesnej pôde, tak sa aspoň teraz s istým odstupom času pokúsime tomu zamedziť a tie dvierka privrieť. Tak ako ich chcete privrieť pri poľnohospodárskej pôde, nevidím najmenší dôvod, aby sa neprivreli pri pôde lesnej.
Takže naozaj nemôžem porozumieť, prečo lesná pôda nebola zaradená do tohto zákona. V tom nie som sám, vážený pán minister, ale aj vaši kolegovia z ministerstva. Naozaj sa na to spytujú ľudia, ktorí reprezentujú neštátnych majiteľov pôdy na Slovensku. Sú tým znepokojení. Možno tu nerozprávam úplne sám za seba a zo svojho presvedčenia, lebo predsa človek musí v takomto poslaneckom postavení niekedy rozmýšľať, o čom uvažuje tá väčšina ľudí, ktorí za vami prichádzajú. No oni by veľmi radi boli, ten zákon, o ktorom ja hovorím, že bol ušitý prirýchlo, keby pôsobil aj v oblasti lesnej pôdy. A možno práve preto, že tlmočím ich požiadavku a mám možnosť vás takto priamo o to poprosiť, skúsim vás poprosiť s tým najlepším úmyslom, aby tento zákon práve kvôli tomuto obrovskému nedostatku, kvôli tomu, že ste sa podujali pomôcť len poľnohospodárskej pôde a lesnú pôdu ste úplne ignorovali, ste stiahli a aby ste ho dopracovali a ho doplnili aj práve o túto dôležitú oblasť.
Takže podávam to ako návrh, aby sa teda z dôvodu, že došlo k obrovskému nedorozumeniu a k nepokrytiu dôležitej časti slovenskej pôdy a nedošlo ani k vysvetleniu, prečo došlo k takémuto nepokrytiu, prosím o to, to možno sebakriticky zobralo naspäť, aby sme našli postup, ktorý by možno umožnil nielen pokryť lesnú pôdu, ale aj ten strih urobiť lepšie, pretože tých nedostatkov, ktoré boli predmetom výhrad za posledných 48 hodín, je naozaj tak veľa, že to zákonu môže len prospieť. Ak tu máme dobrý úmysel, nežeňme našu krajinu do toho, že o 15 dní tu bude platiť zákon, z ktorého nás bude bolieť veľmi hlava. Takže to bol môj návrh.
A jedna poznámka na záver, ktorá sa týka práve toho rozruchu, ktorý bol včera na výbore, keď sme rozprávali ústami pána poslanca Fecka, že by bolo veľmi dobré, keby v tomto zákone bola prijatá aj možnosť, aby jedno z predkupných práv v tom istom poradí mala aj obec. Mne sa nesmierne páčil tento návrh. Jeho autorom je pán Fecko. Ja som sa k tomu pridal veľmi rád práve preto, lebo hneď mi prišli na um šikovní starostovia z obcí. Možno aj v Českej republike som sa s nimi stretol viac ako na Slovensku. Ale určite aj u nás je takých dosť, ktorí pôdu, ktorú majú k dispozícii vo vlastníctve obce, vedia rozparcelovať pre svojich mladých ľudí, ktorých vedia stabilizovať aj s rodinami, ktorým vedia ponúknuť hektár alebo pol hektára. A do tých obcí tak prichádzajú mladí ľudia, ktorí sa tam stabilizujú, ktorí si tam možno postavia s podporou nejakých obecných zdrojov aj domy. Prečo by sme pre obec, ak nám ide o to, aby tá pôda bola obrábaná ľuďmi, ktorí chcú na nej pracovať, a nie na nej postaviť nejaké developerské objekty, takúto možnosť vynechali? Ale to je len jedno z množstva tých opatrení alebo tých poznámok, ktoré tu zaznievali a pri ktorých, verím, bude veľmi dobre, keď sa využije získaný čas odročením prerokovania tohto zákona, jeho vrátením na dopracovanie, to bude slúžiť dobrému zámeru, o ktorom nechcem, vážený pán minister, pochybovať, že ho vaše ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka malo. Takže, prosím, naplňme aj takýmto krokom názov vašej funkcie, vašej váženej funkcie, aj vášho ministerstva. Verím, že to na prospech bude ľuďom, ktorým chceme týmto zákonom pomôcť. Ďakujem pekne.

Nemyslím si, že je to tak, ako hovoríte, pán spravodajca. Ja som sa snažil, no my sme sa snažili vrátiť do hry aj všetkých tých, ktorí spĺňajú všetky podmienky podobne ako ostatní podnikajúci na pôde alebo podnikatelia na pôde a s pôdou, ktorí sa spomínajú v tomto zákone, ale jednoducho nehospodária s cieľom podnikať, čiže nespadajú do kategórie samostatne hospodáriacich roľníkov, ako ste to vysvetlili pred chvíľou v reakcii na vystúpenie pána poslanca Fecka, ale jednoducho reálne, ako som sa to snažil ilustrovať v tom úvodnom slove, tú krajinu udržiavajú. A pokiaľ ich budeme svojím spôsobom diskriminovať, môžeme na to práve v lokalitách, ktoré sú odľahlé a ktoré sú už svojou polohou diskriminované svojím spôsobom a ktoré vďaka len takémuto často nadšeneckému prístupu alebo prístupu v štýle hobby sa udržiavajú bez toho, že by generovali priamo zisk pre svojho majiteľa, tak takéto osoby, ktoré reálne existujú, a sám medzi ne patrím, budú, ale nepredkladám tento pozmeňujúci návrh preto, že medzi ne patrím, aby ma niekto neobvinil z nejakého konfliktu záujmov, samozrejme, ja to budem robiť tak či tak, pretože mi na tej krajine záleží, a sú to teda „našťastie" práve lokality, kde sa veľmi žiadni developeri netlačia práve pre ich odľahlosť a neprístupnosť, keďže tento trend reálne existuje a pribúda ľudí, ktorí majú záujem takýmto spôsobom nekomerčným a nekonzumným tú krajinu udržiavať, tak by sme ich nemali úplne vylúčiť z hry. A to bol zámer tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, ctené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení, ak dovolíte, pozriem sa na danú problematiku z trochu iného uhla pohľadu, než aký sa prezentoval v doterajšej rozprave.
Aj keď názory na to, čo sa stane, a vlastne čo už sa deje od 1. mája, keď sa skončilo moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzozemcom, sa dramaticky menia alebo rôznia, pardon, tieto názory, čo plne potvrdzuje aj pomerne búrlivá rozprava k tomuto bodu programu, obávam sa, že, nech to už s predloženým návrhom zákona dopadne akokoľvek, v reálnej slovenskej vidieckej krajine pribudne oplotení a výstražných tabúľ o zákaze vstupu a ubudne verejne prístupného priestoru vo voľnej krajiny.
To, že väčšina voľnej krajiny je u nás dosiaľ de facto každému prístupná, že sa po vidieckej krajine dá viac-menej voľne pohybovať a verejne ju užívať, je jedna z obrovských vymožeností Slovenska, ktorú dosiaľ považujeme za samozrejmosť, ale o ktorú môžeme veľmi ľahko prísť. A to by som chcel zvlášť zdôrazniť. To, že si nevymýšľam ani nestraším, vie každý, kto sa pokúsil prenocovať pod holým nebom alebo hoci len odbočiť meter od oficiálnej komunikácie, napríklad niekde na francúzskom vidieku.
O tom, že pôda nie je len ekonomická kategória, ale aj významný prírodný zdroj a kultúrnohistorický fenomén, že pôda v zmysle poľnohospodárskej krajiny plní aj celospoločenské funkcie, a tým generuje niečo ako verejné statky či verejné blaho, sa napriek pekným formuláciám v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona v tejto rozprave, snáď s výnimkou vystúpenia pani kolegyne Mezenskej a čiastočne aj pána spravodajcu Záhumenského, toho veľa nepovedalo, a preto prichádzame s pozmeňujúcim návrhom, ktorým sa snažíme upozorniť aj na tento rozmer problematiky a dostať do hry aj tie subjekty, ktoré na pôde chcú hospodáriť, respektíve chcú vidiecku krajinu udržiavať v dobrom produkčnom, hygienicky nezávadnom a zároveň ekologicky rovnovážnom a esteticky harmonickom stave. Nie je to a zrejme to ani nikdy nebude na Slovensku masovo rozšírený jav, ale zároveň upozorňujem, že to nie ani žiadna chiméra. Skrátka, ide o jednotlivcov, rodiny alebo komunity, ktorí alebo ktoré hospodária na poľnohospodárskej pôde bez ambícií podnikať, teda len ako samozásobitelia alebo dokonca ako „len“ tí, ktorí chránia a udržiavajú krajinu pred pustnutím, zarastaním, sukcesným nástupom náletových drevín a podobne, či už to realizujú kosením, pasením alebo inak. Ale môže to byť aj starostlivosť o vzácny starý vinohrad či ovocný sad s dnes už unikátnymi sortami.
Príkladom takéhoto prístupu môžu byť iniciatívy ochrancov prírody a ich každoročné vykášanie orchideových lúk v Bielych Karpatoch či nadšencov, ktorí sa venujú sadom s tradičnými odrodami ovocných stromov, opäť ich poznáme najmä z Bielych Karpát, ale pôsobia aj v iných regiónoch. Medzi podobných „bláznov" patrím napokon aj ja a moji priatelia, ktorí každoročne pokosíme niekoľko hektárov lúk okolo slovenských dreveníc, vďaka čomu tieto enklávy historických štruktúr vidieckej krajiny dodnes vyzerajú keď aj nie ako pred sto rokmi, tak, povedzme, ako pred tridsiatimi rokmi. Možno si poviete, že je to číry idealizmus. Ale potom vezmete do rúk fotografickú publikáciu alebo nástenný kalendár o slovenskej krajine a zistíte, že pomaly každá druhá fotografia vznikla na miestach, kde sa vidiecka krajina takto nenápadne, nekomerčne, dobrovoľnícky udržiava. A na podporu tohto tvrdenia by som uviedol skutočnosť, že každoročne pribúda konkrétnych príkladov zo zahraničia, ale aj zo Slovenska, ktoré sú dôkazom, že nejde o žiadny anachronizmus, ale, naopak, o trend zodpovedajúci tejto dobe, ktorý je stále populárnejší a perspektívnejší.
A teraz si dovolím predniesť samotný návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Martina Fecka, Heleny Mezenskej, Jána Mičovského a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 977).
Vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Bod jedna. V čl. I § 4 sa vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Osoba oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je tiež fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt najmenej 10 rokov, nevykonáva poľnohospodársku výrobu a je vlastníkom alebo užívateľom poľnohospodárskej pôdy podľa osobitného predpisu11) (ďalej len „nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok").“ Odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 11. A poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) § 3 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. v znení zákona č. 219/2008 Z. z." Ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa následne prečíslujú.
Bod druhý. V čl. I § 4 nový odsek 6 znie: „Pri ponuke podľa ods. 3 písm. a) platí v prípade prejavenia záujmu prednosť osoby uvedenej v odseku 1 pred nadobúdateľom zo susednej obce, v druhom poradí prednosť nadobúdateľa zo susednej obce pred nepoľnohospodárom vlastniacim alebo užívajúcim poľnohospodársky pozemok. Rovnako platí prednosť pri ponuke podľa ods. 3 písm. b) osoby uvedenej v odseku 1 pred nadobúdateľom zo susednej obce, v druhom poradí prednosť nadobúdateľa zo susednej obce pred nepoľnohospodárom vlastniacim alebo užívajúcim poľnohospodársky pozemok, v treťom poradí prednosť nepoľnohospodára vlastniaceho alebo užívajúceho poľnohospodársky pozemok pred nadobúdateľom bez ohľadu na miesto podnikania."
Odôvodnenie k týmto bodom 1 a 2.
Osobou oprávnenou nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku sú síce v zmysle vládneho návrhu zákona aj osoby, ktoré nepodnikajú v poľnohospodárskej výrobe, pojednáva o nich čl. I § 4 ods. 7, majú však s výnimkou osôb uvedených v čl. I § 4 ods. 1 písm. b) a c) návrhu zákona právo takéto vlastníctvo nadobudnúť len vtedy, ak nikto z celého radu iných záujemcov svoj záujem o vlastníctvo daného poľnohospodárskeho pozemku neprejaví.
Nazdávame sa, že je rozdiel aj v rámci tejto kategórie osôb, a to medzi osobami, ktoré síce nie sú zapojené do poľnohospodárskej výroby, v zmysle spomínaného podnikania, ale pritom vlastnia, prenajímajú si alebo spravujú, respektíve obhospodarujú poľnohospodársku pôdu a v tejto súvislosti plnia celý rad zákonných povinností, ktorých plnením preukazujú, že majú pozitívny vzťah k pôde (napríklad vykonávanie agrotechnických opatrení, predchádzanie výskytu a šírenia burín, zabezpečenie využívania pôdy) tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia alebo zosúlaďovanie druhov pozemkov s evidenciou v katastri, a na druhej strane osobami, ktoré žiadnu pôdu nevlastnia, neprenajímajú si ani neužívajú. Takéto rozlíšenie medzi uvedenými osobami si vzhľadom na štruktúru návrhu zákona vyžaduje samostatnú definíciu v novom odseku 5.
Zároveň sa v novom odseku 6 spresňuje aj otázka v súvislosti s uplatnením prednostného práva. Osoby uvedené v čl. I § 4 ods. 1 sa štandardne nezúčastňujú ponukového konania, keďže sú z tohto procesu v návrhu zákona vyňaté. Ak sa tak z akýchkoľvek dôvodov nestalo a nedodržal sa postup uvedený v čl. I § 4 ods. 1 a súvisiacich zákonoch, napríklad v Občianskom zákonníku, majú možnosť zapojiť sa rovnako ako ostatní do ponukového konania s prednostným právom nadobudnutia poľnohospodárskeho pozemku, čím sa konvaliduje napríklad aj ich zákonné predkupné právo, ktoré majú v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, ak prevodca toto ich predkupné právo porušil. (V každom prípade majú aj možnosť napadnúť neplatnosť prevodu na súde.) Do pravidiel o prednosti v prípade viacerých záujemcov boli začlenené aj osoby – nepoľnohospodári, vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok.
Bod tri. V čl. I § 4 ods. 7 sa za slová „podľa odseku 4 písm. b)" vkladajú slová „a odseku 5".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodmi 4 a 5 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Bod štvrtý. V článku I sa § 6 dopĺňa odsekom 9, ktorý zrne: „Zmluva o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku musí obsahovať záväzok, že osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a), osoba podľa § 4 ods. 7, nadobúdateľ a nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok získaný pozemok počas desiatich rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nepredá ani nedaruje; inak je zmluva neplatná. Ak osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a), osoba podľa § 4 ods. 7, nadobúdateľ alebo nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok svoj záväzok poruší, prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu je neplatný.“
Odôvodnenie. Zavádza sa ochrana poľnohospodárskej pôdy v podobe predĺženia doby, počas ktorej osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a), nadobúdateľ a nepoľnohospodár vlastniaci alebo užívajúci poľnohospodársky pozemok nebude môcť poľnohospodársky pozemok previesť (predať ani darovať). Vzhľadom na to, že ide o podstatnú náležitosť zmluvy, absencia ustanovenia je sankcionovaná neplatnosťou zmluvy. Neplatná je aj zmluva medzi nadobúdateľom a treťou osobou, ak bola uzatvorená v čase plynutia desaťročnej lehoty od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na nadobúdateľa.
Túto neplatnosť bude povinný zohľadniť príslušný katastrálny úrad (okresný úrad) v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, asi sme sa nepochopili. Samozrejme, ja beriem, že SHR-kár je tam, ale hovorím o tom, že pokiaľ mu pomáha pri tom jeho podnikaní doma manželka a jeho deti, nie sú pojaté ako keď sú zamestnanci na poľnohospodárskom podniku. My tu nemáme definovanú rodinnú farmu, to som myslel. Ja beriem že SHR-kár tam bude tak isto mať ponuku. Ale pýtam sa, prečo sú diskriminovaní jeho možnože rodinní príslušníci alebo tí, ktorí mu pomáhajú na farme. Keď toto budete garantovať týmto zákonom, respektíve nejakou vykonávacou vyhláškou, áno, beriem to potom späť. Ja to tam nevidím, pretože definíciu rodinnej farmy ani farmy ako takej nemáme na Slovensku. A na to som sa pýtal, ako je to zabezpečené, keď vlastne zvýhodňovaní sú tam tí, ktorí nebudú mať ani žiadnu možnože kvalifikáciu, ako si povedal, ale u SHR-kára jeho príslušníci rodiny, ktorí mu tiež pomáhajú a tiež sú akože u neho kvázi zamestnaní, nezamestnaní, nemajú šancu sa dostať k takejto pôde. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte aj mne povedať pár slov k predloženému vládnemu návrhu zákona.
V prvom čítaní, myslím, som tu povedal časť aj týkajúcu sa merita veci. Otvorene poviem, že bol som v očakávaní, koľko vecí sa dobrých a možnože takých, ktoré by sme mohli použiť z iných krajín, ktoré už tieto zákony majú, u nás použije a nejakým spôsobom uplatní. Niečo tu máme, ako povedal kolega Muránsky, áno, je to nastavené nie na ochranu predaja, ale skôr na ochranu pôdy ako takej. Takže je to trošku filozofia mimo tohto dátumu, čo sa nám skončilo vlastne a čo nám zabránilo cudzincom to predávať. Ale, dobre, minister zvolil takýto postup, je to jeho, by som povedal, portfólio, ako sa na to pozerá.
Keď si to pozrieme aspoň tak v kocke, je to síce aj v dôvodovej správe, ale aspoň pre občanov, aby vedeli, ako je to prípadne v iných krajinách, aspoň heslovito, by som si dovolil povedať, Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Veľká Británia, Česká republika nemajú prakticky žiadne obmedzenie. V Českej republike podľa mediálnych zistení viceprezidenta agrárnej komory viac-menej za tri roky, čo to oni majú, od roku 2012, keď si dobre pamätám, to vyzerá, že 20 % územia je už skúpených, alebo pod, by som povedal, vplyvom cudzozemcov a v okrajových oblastiach, hraničných, teda s Rakúskom a Nemeckom je to až vraj 30 %. Samozrejme, presné informácie nie sú, tak ako u nás, v našej republike nemáme presnú mieru, ale nechcel by som sa dožiť takéhoto stavu. Či tento zákon tomu zabráni alebo nie, to ukáže až prax, ako som už v prvom čítaní povedal, 30 % je týmto iba zasiahnutých, chcem tomu veriť, ale tých 70 % budeme musieť ešte možnože nejako riešiť ale pýtam sa: Ako? Na to si ešte budeme musieť asi trošku počkať alebo sa vynasnažiť maximálne úsilím zjednotiť nejaké tie kapacity a na tom pracovať, ako by sme to mali dať.
Faktom je, že v iných krajinách, iba tak to letmo prebehnem, napríklad v Nemecku predaj nesmie spôsobiť drobenie pozemkov, pozemok musí mať aspoň jeden hektár, obce majú predkupné právo, farmári majú mať trvalý pobyt, kde podnikajú, v tej obci. Takže to je napríklad Nemecko. V Rakúsku farmári majú tiež predkupné právo, zákony podporujú rodinné farmy, právo na predaj pôdy sa udeľuje len vtedy, ak sa netýka štátnych záujmov Rakúska, ak má nadobúdateľ pôdy v Rakúsku trvalý pobyt najmenej desať rokov. V Holandsku legislatíva prísne chráni prevod pôdy na iné ako poľnohospodárske účely, čo je viac-menej aj tu. My sme to vlastne postavili na tej ochrane pôdy ako takej, aby nešla na iné účely. Vo Švédsku napríklad v určitých oblastiach treba na to povolenie a vyžaduje to odborné vzdelanie. V niektorých prípadoch musí dokonca ten nadobúdateľ aj bývať na tomto pozemku. Francúzsko napríklad tam má v sporoch špecializovanú organizáciu, tzv. SAFER, ktorá je zložená zo zástupcov profesijných združení a obcí. A jej činnosť hodnotí štát. A dokonca môže aj zakázať takýto predaj nejaký špekulatívny. Takže viac-menej majú tam tak to poriešené. V Taliansku predkupné právo má osoba, ktorá obrába pôdu najmenej dva roky, alebo vlastníci pôdy v susedstve. Trh reguluje agentúra, ktorá tiež prihliada, aby sa k pôde dostali aj mladí farmári. Takže to je iba taký zhruba prierez aspoň niektorými krajinami, aby sme sa poučili, ako to je inde. Ešte by som chcel vyzdvihnúť, že napríklad Nemecko dokonca tam reguluje aj cenu. Pokiaľ ste viacej ako 150 % z hodnoty pozemku, kde je navrhovaná kúpna cena, tak môže dokonca sa to zakázať. Takže v Nemecku až do takej regulácie išli. Ja tvrdím, že najlepší obchod je ten, kde je spokojný predávajúci aj kupujúci. Takže to by malo byť aj v tomto asi. A myslím si, že takto obmedzovať nášho vlastníka, čo sa týka ceny, v tomto zákone je cena stanovená jasne, že on si ju povie, aká tam je, tým pádom by to takto malo byť. Toľko z tejto strany.
To, že u nás máme jednu možnože z najlacnejších pôd, čo sa týka aj predajnej pôdy, aj možnože k nej nájomného vzťahu, to je asi fakt. A ako to už pán minister spomínal, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva viac-menej vypracoval štúdiu, kde v tých dvanástich okresoch, od Dunajskej Stredy až po Michalovce, viac-menej tak parciálne rozdelených po celom Slovensku túto štúdiu vypracoval, kde presne definoval, v akej cene, či už v predajnej, kúpnej, sa momentálne tieto limity pohybujú. Pri nájomných zmluvách to vyzerá, že to vychádza okolo 70 – 120 eur na hektár na rok. V iných krajinách sa tieto nájmy pohybujú až v stovkách eur. Česká republika má toho trošku menej, tam je asi 30 eur. Keď sú tieto údaje, a ja dúfam, že sú relevantné, tak takýto je stav.
Myslím si, že všetky veci, ktoré súvisia s pôdou, majú hlboký význam. A mali by sme im venovať patričnú pozornosť. To, že nám pôda ubúda, je fakt. Faktom je síce aj to, že vlastníctvo pôdy je nedotknuteľné, ako také je v ústave garantované. A ja len verím, že vláda nepredkladá protiústavné zákony. Žiaľ, momentálne som k tomuto zákonu žiadne vyjadrenia ústavných právnikov nenašiel, keď nejaké také je, tak budem rád, keď mi ho odporučíte, lebo, ešte raz hovorím, chcem veriť, že nie je to protiústavný zákon, ktorý by mal byť zrušený.
Môžem povedať, že celá tá filozofia zákona je vlastne postavená na tom profesijnom postavení toho nadobúdateľa, ktorý akože ide do tejto transakcie. Takže, samozrejme, môže to robiť dosť veľké problémy, lebo keď si to tak parafrázujem, tak keď nie som technický typ, nemôžem si kúpiť auto, ale to uvádzam tak akože v úvodzovkách. Je to dosť tak pre mňa, by som povedal, neštandardné.
Dobre, v dôvodovej správe minister uvádza, ako sa stará o poľnohospodársku pôdu momentálny vlastník, respektíve tí, ktorí ju majú obrábať, že nemáme na jej, by som povedal, zvyšovanie potenciál, to znamená hnojenie, vápnenie a ďalšie veci, kde chýbajú ťažké tisíce eur. No musím povedať, že asi neviem, teda po tom roku 1990 aká bola filozofia, ako to chceme riešiť, pretože som to nevidel. Raz tam, by som povedal, ja neviem boli nejaké podniky, ktoré to mali vo svojom portfóliu, pravidelne skúmali, aká je tá naša kvalita pôd. Teraz to nie je. Financie na to nie sú a máme veľký problém, to je pravda. Ja len chcem veriť, že tí nadobúdatelia, ktorí majú vo svojej profesijnej činnosti, že sú agropodnikatelia, že sa nebudú k pôde správať teda koristnícky. Chcem tomu veriť. No v niektorých prípadoch, samozrejme, nie všetky ovce sú biele, lebo sú aj čierne, tak chcem tomu veriť, že ten, kto to vyštuduje a kto sa tomu v živote nejako bude venovať, tak že bude mať ten vzťah k pôde taký, aby ju nedegradoval, ale zveľaďoval, nie tým, že tam bude hnojiť a zvyšovať dávky hnojiva, to sme mali za socializmu. Takto si to prehnojili Francúzi. A zistili, že majú haldy, by som povedal, pôdy, ktorá je už neúrodná. To už je za nami. To boli tie celiny, čo sme tu vytvárali ako veľké bloky a všetko možné, takže, bacha, toto by som nerád videl.
Ale ten potenciál pôdy musí byť, prirodzene, zachovávaný a udržiavaný tak, aby sme pre ďalšiu generáciu zanechali pôdu, ktorá bude obrábaniaschopná. A tú obživu národa, za ktorú aj pán minister horlí, ako som počúval, tak dodržíme. Že nám to klesá, je to jasné aj zo štatistík. Je tu prehľad jednotlivých kultúr, ja iba časť toho prebehnem. Orná pôda za 10 rokov nám klesla zhruba o 17 tisíc ha, chmeľnice z 560 na 515 ha nám klesli, vinice nám klesli o nejakých 400 ha, záhrady nám klesli o nejakých 800 ha, ovocné sady nám klesli o nejakých 1 100 ha a trvalé trávnaté porasty nám klesli (okolo 12 tisíc ha) od roku 2002 do roku 2012. Takže fakt je taký, že zmeny druhu pozemkov na inú pôdu, samozrejme, sa tu dejú. A musíme garantovať aj obývateľnosť, hoci som povedal v prvom čítaní, že, áno, je to tak, že súčasné zákony sú podľa mňa dostatočné a mohli by vykryť túto obrábateľnosť aj pri súčasnej legislatíve, ktorú tu máme.
Poďme ale k meritu veci, teda k predmetu zákona.
Dokonca to mali až dva výbory. Takže sme tam prijali aj pozmeňujúce návrhy niektoré, ktoré sú v spoločnej správe.
Takže iba tak pre ozrejmenie veci, aby aj ostatní, ktorí nie sú zainteresovaní, vedeli, poviem, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté, napríklad rozširujú okruh osôb, ktoré nebudú tú celú tortúru akože absolvovať. To znamená, že podľa Občianskeho zákonníka berieme tu aj ďalšie osoby, nie iba blízke, teda v priamom rade, ale aj ďalších.
Ďalšia vec, ktorá tam je, je, že zverejnenie na úradnej tabuli bude bezplatné, lebo tam tiež sa polemizovalo, ako to bude.
Takže to sú také podľa mňa dobré veci, ktoré vyprecizujú určité veci.
Ďalej tam máme, že mladý poľnohospodár sa zaväzuje nescudziť pozemok, kde sa v úprave doby tri roky nahrádzajú desiatimi rokmi. Takže to je podľa mňa tiež dobré.
A je tam, samozrejme, aj tá zmluva o prevode, že kedy to nemožno previesť.
Fakt je taký, že sankcia tam nie je. A to mi teda chýba. A to, môžem povedať, chcem dať a je v mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý teraz budem o chvíľu predkladať.
Takže myslím, že sú tu určité vylepšenia, ale nie je to až tak, ako by sme si to predstavovali.
Chcem povedať z tohto miesta, by som povedal, že naše orgány, ktoré budú s tým pracovať, a to je jedno, či to budú súdy, štátna správa alebo ďalší, že vyzerá to tak, že na tento zákon pokiaľ nebude vykonávacia vyhláška, a zatiaľ nie je z ministerstva nejakým spôsobom hlásené, že by mala byť, môžu si tú vyhlášku vykladať, ako chcú. Viete, že je jeden súd, traja právnici a štyri názory.
Takže bol by som veľmi rád, lebo mnoho vecí ani v dôvodovej správe nie je k jednotlivým paragrafom a ustanoveniam, aby sa jasne nejakým spôsobom deklarovalo, že tá pôda, ktorá je predmetom, obsahuje iba určité pozemky. Musím to zopakovať znovu, lebo ľudia si to mýlia, myslia, že je to na všetku pôdu.
To znamená, ešte raz hovorím, výmera pozemku 2 000 metrov štvorcových nie je podiel. Nespadá pod tento zákon. To znamená, nepovažuje sa za poľnohospodársky pozemok.
Nepovažuje sa za tento poľnohospodársky pozemok záhrada, pozemok v zastavanom území obce, lebo aj takýto môže byť poľnohospodársky pozemok, čo by nemal byť, ale je.
Ďalej, ak je pozemok v zastavanom území obce určený na iné ako poľnohospodárske využitie alebo je jeho poľnohospodárske využitie obmedzené inými predpismi, ktoré je tam definované presne, alebo prilieha k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorili funkčný celok. Tu by chcel trošku polemizovať. Neviem, či by nebolo tam dobré možnože aj dať, vlastne neviem, či by to bolo iba ku tej stavbe, ten vlastník že by to mohol priamo ponúknuť tomu susedovi. Ale to už je druhá vec. To už je na zvážení, či niekto takýto pozmeňujúci návrh dá alebo nedá.
Chcem ešte povedať k predloženému zákonu, akoby sme definovali tých nadobúdateľov iba v § 4 ods. 4. Nie je to pravda, lebo nadobúdateľ ten, ktorý môže prevod urobiť, sa nachádza aj v § 4 ods. 1. A v celom tom zákone sa to vidí, ako keby iba tamtí to mohli. A ten, čo je v tom § 4 ods. 1, to je vlastne ten domáci, áno, ten, čo tam podniká v tej obci, hovoríme, 3 roky. Ale potom je tu ešte aj spoluvlastník pozemku. To znamená, je to vtedy, keď máte spoluvlastnícke podiely. A potom je tu ešte osoba blízka, ktorá sa odlišuje od tej ďalšej osoby. To si musíme uvedomiť, že do tohto vzťahu nadobúdania vlastníctva vstupujú aj tieto osoby, ktorých sa táto tortúra tohto zákona nebude týkať, to je tiež určitá masa ľudí. Nebude to tak, ako to povedal pán Galko, keď na mňa reagoval, keď už som nemohol reagovať, lebo bola, by som povedal, iba faktická, tak viac-menej povedal, že dvoch miliónov sa to dotkne, budú z toho vylúčení tí, tento zákon prakticky, ako som povedal, beriem, že iba to, čo je v jednej jednine, to znamená, tiež sú to skomasované pozemky, ale to sú tie najkvalitnejšie, by som povedal, čo sa týka držby vlastníctva, lebo robíme preto komasácie, pozemkové úpravy respektíve, aby sme mali v jednej jednine, aby ten pozemok bol prístupný. Spoluvlastníkov sa to netýka, tým pádom ideme na podiel jedna jednina k pozemku. Takže táto celá plejáda ľudí je tiež dotknutá možnosťou nákupu týchto pozemkov, ale zákon ju ako takú spomína, ale podľa môjho názoru nie veľmi explicitne pri ďalších odkazoch, ktoré nastupujú po § 4 ods. 1. A aj to je jeden z dôvodov môjho pozmeňujúceho návrhu, kde takto definujem, aby bolo jasné, že pred týmto zákonom ešte títo musia byť v hre a musia byť aj oslovení. Chcel som dokonca v pozmeňujúcom návrhu mojom pôvodnom, čo som dal na výbore, dávať to, aby to bolo povinné zasielať. To sme trošku prehodnotili, po vykreovaní názorov na výbore. Takže od toho som upustil a kreujeme to trošku ináč. O chvíľu to prečítam, ale je to tak, aby bolo jasné, že tí museli byť oslovení tiež v tom ponukovom konaní, ktoré nastupuje až od § 4 ods. 3.
Jeden veľký problém mám s týmto zákonom, a síce v § 7, respektíve ani nie v § 7, ideme ešte skôr a sme v § 4 ods. 9, lebo tu sa hovorí, že nadobúdať vlastníctvo môže za tých istých podmienok ako nadobúdateľ ten, ktorý je uvedený v tom odseku 4, nie tí, čo boli predtým, aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú dobre všetko možné, ktoré sú v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu osoby, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu na podnikanie. To znamená, beriem to tak, ako kolega Muránsky hovoril, že je to pre tých súčasných agropodnikateľov, keď v družstve, resp. v tej prosperujúcej organizácii, ktorá teraz tam podniká, sú zamestnanci, jasné, každý zamestnanec keď tam je viac ako 3 roky, môže to nadobúdať podľa tohto zákona, ale ja sa pýtam, či nie je to diskriminácia našich súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí majú iba živnosť na seba, nemáme zadefinované, čo je rodinná farma, a ich manželky, deti nemôžu takýmto spôsobom byť oslovené, že mohli by si kúpiť pôdu. Pýtam sa: Nie je to diskriminácia? Mne sa zdá, že áno. Nemám k tomu pripravený pozmeňujúci návrh. Pán spravodajca, keď mi to vysvetlíte, budem veľmi rád, keď sa to takto bude brať. Zatiaľ to tu nevidím. A vidím to iba v takom, že musia tam byť v pracovnoprávnom vzťahu s tým. Takže bol by som veľmi rád, keby sme aj túto otázku, ktorá asi vzbudzuje veľa otáznikov, vysvetlili, lebo pokiaľ nebude nejaký vykonávací predpis na to, tak toto bude tiež kameňom úrazu. A nerád by som zahlcoval súdy nejakými žalobami, ktoré by iba kvôli tomu išli, že sme zákon síce v chvate, ale predsa len nejaký prijali, a vyzerá, že mohol by spôsobiť ďalšie nezrovnalosti.
Takže toľko asi k tým, by som povedal, takým všeobecným veciam.
A teraz by som pristúpil k môjmu, nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte rozdaný aj v laviciach, ku ktorému v kocke aspoň 3 vety poviem, čoho sa týka. Potom ho prednesiem, ako to ukladá litera zákona, aby odôvodnenie bolo patričné, aby som sa nemusel dvakrát opakovať.
Takže chceme tí, ktorí sú tu podpísaní, aby to predkupné právo, respektíve možnosť nákupu mala aj obec a štát. To, čo bolo vytýkané, že predsa nepodnikajú, tak hovorím, že aj tí, ktorí sú v § 4 ods. 1, sú možní nadobúdatelia pôdy. A tam sú aj tí príbuzní, tam sú aj tí spoluvlastníci. A oni tiež nemusia podnikať. To znamená, že nie iba nadobúdatelia, ale aj oni môžu vstupovať do vzťahu mimo tohto zákona, to znamená, sú tam, tak preto aj štát, aj obec v pohode by mohla tak robiť. To je jedna vec.
Druhá vec. Aby sme zrovnoprávnili postavenie právnických a fyzických osôb, lebo teraz tu hovoríme o darovacích zmluvách a kúpnych zmluvách, podnik môže mať a vlastniť poľnohospodársku pôdu, respektíve môže ju nakupovať aj cez Obchodný zákonník, nielen cez Občiansky. A preto tam dávame aj takúto moc, aby sme to zrovnoprávnili.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú nášho pozmeňujúceho návrhu. Musím povedať, že precizujeme určité postavenie, sú to teda nadobúdatelia a tí predtým. Takže ja to dám presne vyšpecifikované v paragrafoch, ktorých sa to bude týkať.
Ďalej, naša filozofia v tomto bola a je taká, že chceli by sme zabrániť nákupu tejto pôdy, to znamená, aby ten prevod, ktorý nastane, nebol špekulatívny po tom prevode ďalších 10 rokov toho, kto to nadobudne. Tak preto tam nedávame slovo „neprenajímať“, ale iba slová „nemôže predať alebo darovať, respektíve ináč to poslať ďalej“.
A jedna z posledných vecí, ktorú tu máme, tak to je tá sankčná vec, že pokiaľ povieme, že nepredá alebo nedaruje to, tak hovoríme, že tá zmluva bude neplatná na katastri, lebo v tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré momentálne sú už schválené v spoločnej správe, takáto sankcia nie je. A myslím si, že mohlo by to byť aj protiústavné a takáto sankcia by tam mala byť, pretože keď niečo dám, ak to niekto nesplní, je tu potom prakticky vágny priestor a nevieme, ako to potom môžeme ďalej s tým nakladať.
Takže toľko zhruba v kocke.
A teraz dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Heleny Mezenskej, Jozefa Viskupiča, Igora Hraška, Jána Mičovského, Mikuláša Hubu, Miroslava Kadúca a Branislava Škripeka k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I § 3 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová „a podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka, ak je predmetom zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti poľnohospodársky pozemok“.
Odôvodnenie.
Vlastnícke právo k poľnohospodárskemu pozemku možno okrem použitia ustanovení o kúpnej a darovacej zmluve podľa Občianskeho zákonníka previesť aj na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka. Podnik pritom tvoria hmotné, osobné a nehmotné zložky podnikania, ktoré patria podnikateľovi, napríklad družstvu, a slúžia alebo majú slúžiť prevádzkovaniu podniku. Medzi hmotné zložky možno podradiť nehnuteľnosti, teda i poľnohospodárske pozemky. Ak sú teda súčasťou podniku a nehnuteľností, vzťahuje sa predaj aj na tieto nehnuteľnosti. Ich presná identifikácia v zmluve je nevyhnutná pre prevod vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza povolením vkladu vlastníckeho práva.
Na základe uvedeného je žiaduce, aby sa postup podľa tohto návrhu zákona o nadobudnutí vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku uplatnil i v prípade predaja podniku, napríklad družstva, ktoré vlastní poľnohospodársky pozemok v zmysle čl. I § 2 návrhu zákona a bude ho chcieť previesť inej, napríklad zahraničnej, právnickej osobe, čím sa zároveň dosiahne rovnosť v postavení fyzických osôb a právnických osôb ako potenciálnych prevodcov poľnohospodárskeho pozemku.
Bod dva. V článku I sa § 4 ods. 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) obce, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza“.
Odôvodnenie. Rozširuje sa okruh osôb, ktorým prevádzajúci môže previesť poľnohospodársky pozemok bez použitia postupu podľa § 4 ods. 3 až 10 a § 5 a 6 návrhu zákona, a to na obec, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Navrhovanou zmenou sa zabezpečí územná kontinuita pri prevode a nadobudnutí vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý je súčasťou katastrálneho územia obce.
Bod tri. V čl. I § 4 ods. 4 úvodnej vete sa slová „osoba oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode poľnohospodárskeho pozemku", nahrádzajú slovami „iná osoba ako osoba podľa odseku 1 oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je osoba, ktorá pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred týmto dňom“.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s nejasným znením dotknutého ustanovenia návrhu zákona.
Bod štyri. V čl. I § 4 ods. 5 prvej vete a tretej vete sa slová „odseku 4" nahrádzajú slovami „odseku 3".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s chybným označením číslovania odsekov v predmetnom ustanovení návrhu zákona. Toto je v pôvodnom znení a je tu chybné číslovanie, takže upozorňujem, že je to potrebné opraviť.
Bod päť. V čl. I § 4 ods. 5 prvej vete sa slová „nadobúdateľ z obce, kde je ponúkaný poľnohospodársky pozemok evidovaný" nahrádzajú slovami „osoba uvedená v odseku 1" a slovo „so" sa nahrádza slovom „zo" a v druhej vete sa slová „nadobúdateľ z obce" nahrádzajú slovami „osoby uvedené v odseku 1".
Odôvodnenie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh spresňuje a upravuje otázku súvisiacu s uplatnením prednostného práva. Osoby uvedené v čl. I § 4 ods. 1 návrhu zákona sa štandardne nezúčastňujú ponukového konania. Garantuje sa im však možnosť zapojiť sa rovnako ako ostatným do ponukového konania s prednostným právom nadobudnutia poľnohospodárskeho pozemku, čo zohľadňuje aj ich zákonné predkupné právo, ktoré majú napríklad v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.
Bod šesť. V čl. I § 4 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ponuka sa podľa odseku 3 vždy zverejňuje osobám uvedeným v odseku 1."
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodmi 2 a 5 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Bod sedem. V čl. I § 4 ods. 7 sa za slová „previesť na" vkladajú slová „Slovenský pozemkový fond11) a v druhom poradí na". Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) § 5 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2010 Z. z." Ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Nedá sa vylúčiť, že o nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku bude mať záujem aj štát, Slovenská republika, aby zabránila účelovému prevodu takéhoto pozemku na inú osobu ako nadobúdateľa, t. j. aj na zahraničnú osobu. Prijatie tohto bodu pozmeňujúceho návrhu, si však vyžiada aj novelizáciu nariadenia vlády Slovenskej republiky uvedeného v poznámke pod čiarou k novému odkazu 11, a to konkrétne § 5 ods. 1, ktorým sa Slovenskému pozemkovému fondu umožní nadobúdať nehnuteľnosti do vlastníctva štátu nielen vtedy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie úloh tohto fondu, ale aj vtedy, ak je to nevyhnutné z dôvodu národných záujmov štátu v zmysle osobitného predpisu, ktorým je tento návrh zákona.
Bod osem. V článku I § 4 odsek 10 znie: „Na nadobúdateľa, ktorý je mladým poľnohospodárom11), sa nevzťahuje ustanovenie o povinnosti vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Zmluva o prevode poľnohospodárskeho podniku musí obsahovať záväzok, že mladý poľnohospodár takto získaný pozemok počas desiatich rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nepredá ani nedaruje; ak svoj záväzok poruší, prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu je neplatný. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) Čl. 2 ods. 1 písm. n) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347 z 20. 12. 2013).“
Odôvodnenie.
Zavádza sa ochrana poľnohospodárskej pôdy v podobe predĺženia doby, počas ktorej mladý poľnohospodár nebude môcť poľnohospodársky pozemok previesť, predať ani darovať, čím sa zabezpečí minimálne jej desaťročné poľnohospodárske využitie.
Sankciou pri nesplnení záväzku mladého poľnohospodára je neplatnosť prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu. Túto neplatnosť bude povinný zohľadniť príslušný katastrálny úrad, teraz okresný úrad, príslušný odbor, v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), ktorý pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, a teda v zmysle uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona návrh mladého poľnohospodára ako prevodcu na vklad zamietne.
Súčasne sa vypúšťa zákaz prenajatia nadobudnutého poľnohospodárskeho pozemku. Z dôvodu pôsobnosti zákona výlučne na prevod vlastníctva kúpou alebo darovaním sa javí ako značne obmedzujúce neumožniť mladému poľnohospodárovi poľnohospodársky pozemok prenajať. Uvedené obmedzenie nevyplýva ani z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. 12. 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347 z 20.12. 2013). Takýto zámer by bolo namieste upraviť v inom právnom predpise, napríklad v zákone č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Bod deväť. V čl. I § 5 ods. 3 sa slová „§ 4 ods. 3" nahrádzajú slovami „ods. 1 písm. e)".
Odôvodnenie. V čl. I § 4 ods. 3 návrhu zákona sa stanovuje povinnosť zverejnenia ponuky v registri, a to stanovením doby zverejnenia minimálne 15 dní. Zákon však nestanovuje jednotnú a presnú dobu, dokedy má byť ponuka zverejnená. Rovnako tak nie je známe, či vyplnenie takejto informácie bude súčasťou zverejnenej ponuky v registri. Z dôvodu, že nie je zrejmé, kedy sa lehota zverejnenia ponuky skončí, pretože lehota je stanovená slovom „minimálne“, nie je možné ani presne stanoviť, od ktorého momentu začína plynúť päťdňová lehota, po uplynutí ktorej nastáva právna fikcia, že nadobúdateľ písomnú informáciu nezaslal. Vzhľadom na to, že v čl. I § 5 ods. 1 písm. e) návrhu zákona je stanovená požiadavka na prevádzajúceho určiť presný termín a adresu na predkladanie ponúk na prevod vlastníctva, navrhuje sa, aby začiatok plynutia päťdňovej lehoty bol spojený práve s touto lehotou podľa čl. I § 5 ods. 1 písm. e) návrhu zákona.
Bod desať, predposledný bod. V článku I sa § 6 dopĺňa odsekom 9, ktorý znie: „Zmluva o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku musí obsahovať záväzok, že osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a) a nadobúdateľ získaný pozemok počas desiatich rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nepredá ani nedaruje, inak je zmluva neplatná. Ak osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo nadobúdateľ svoj záväzok poruší, prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu je neplatný.
Odôvodnenie.
Zavádza sa ochrana poľnohospodárskej pôdy v podobe predĺženia doby, počas ktorej osoba podľa čl. I § 4 ods. 1 písm. a) a osoba podľa čl. I § 4 ods. 4 písm. a) a b) návrhu zákona nebude môcť poľnohospodársky pozemok previesť, predať ani darovať, čím sa predpokladá zabezpečenie minimálne jej desaťročného poľnohospodárskeho využitia. Stanovenie povinnosti učiniť záväzok v zmluve nebolo stanovené plošne, ale len na tých nadobúdateľov, ktorí už v čase prevodu vlastníctva vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie. Vzhľadom na to, že ide o podstatnú náležitosť zmluvy, absencia ustanovenia jej sankcionovaná neplatnosťou zmluvy. Neplatná je aj zmluva medzi nadobúdateľom a treťou osobou, ak bola uzatvorená v čase plynutia desaťročnej lehoty od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na nadobúdateľa. Navrhovaná úprava je identická s úpravou vládneho návrhu zákona vo vzťahu k mladým poľnohospodárom podľa čl. I § 4 ods. 10.
Túto neplatnosť bude povinný zohľadniť príslušný katastrálny úrad, teda okresný úrad, odbor katastra, v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na povolenie vkladu.
Toľko pozmeňujúci návrh, ktorý som si dovolil predniesť.
A chcel by som tu ešte pre spravodajcu upresniť hlasovanie, ako by som o našom pozmeňujúcom návrhu žiadal hlasovať. Takže žiadam hlasovať o bodoch 5 a 6 spolu a o ostatných bodoch samostatne. Je tam 10 bodov, takže okrem bodov 5, 6 o všetkom navrhujem hlasovať samostatne.
Toľko k nášmu pozmeňujúcemu návrhu.
Budú tu ešte vystupovať kolegovia, ktorí majú ďalšie pozmeňujúce návrhy, kde som tiež spolupredkladateľom. Myslím si, že precizujeme zákon, ktorý podľa mňa nie je všeliekom a ním nebude asi ani. Ukáže, ako som povedal, prax, ako sa to bude vyvíjať, ale niečo sa robiť musí. A nakoľko filozofia odsúhlasenia zákona v súčasnom volebnom období je jasná, tento zákon bude schválený, pokiaľ nepríde nejaká veľká búrka, takže vyzerá to tak, že mali by sme ho maximálne, ako sa dá, skvalitniť, aby, ako ja hovorím, straty boli minimálne. Takže pokiaľ by sme chceli ochrániť našu pôdu, ja hovorím, pred jej odchádzaním do iných rúk ako do rúk našim občanom, tak myslím, že aj naším pozmeňujúcim návrhom sa k tomu chceme dopracovať. A bol by som veľmi rád, keby sme odložili stranícke tričká a k tomuto pozmeňujúcemu návrhu sa postavili čelom a so svojím svedomím, nie cez politickú prizmu dali prechod dobrým, kvalitným návrhom, ktoré, myslím, boli v tomto našom pozmeňujúcom návrhu podané.
Toľko z mojej strany, ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

Ďakujem pekne za všetky reakcie. Ja sa to pokúsim vysvetliť, asi som to zle vysvetlil, tak ešte raz.
Inak, pán predseda Paška, ja neviem, ako bude rozhodovať, len pán prezident sa k tomu doteraz nepostavil čelom. Čiže iba tak avizujem, že bolo by dobré dať nejaký reálny argument, prečo tak rozhodne, ako rozhodne.
Pán poslanec Martvoň, v zásade aj pán poslanec Číž, ja som nekritizoval tých, čo boli zvolení, to si môžete pozrieť, ja som obhajoval kritériá voľby, ako ste rozhodovali, ja som povedal môj subjektívny názor, že sú podľa mňa aj lepší, odbornejší ľudia podľa životopisu a životného príbehu, ktorí sa tam nedostali. A povedal som, že proti týmto ste boli. Toto som povedal. Nekritizoval som, ešte raz, konkrétne mená z voleja, na to som si dal pozor, lebo myslím, že to naozaj sem nepatrí, to s vami súhlasím.
Pán poslanec Jarjabek, ja nemám takú dobrú pamäť, akú ju máte vy, ale ak sa nemýlim, tak podanie pani Zemkovej bolo odmietnuté Ústavným súdom minimálne v prvom kole preto, lebo nespĺňalo procesné náležitosti zastupovania advokátom. Tam bol prvý problém. Neviem, ako to dopadlo. To mi možno poviete. Ale tam nebol vecný, meritórny problém. Ten problém bol úplne niekde inde.
Pán poslanec Číž, vy ste hovorili o tom, že mali by sme posudzovať, ako pozerajú na svet, aký majú náhľad, aká je ich hodnotová orientácia. V tom presne s vami súhlasím. Lenže na tom výbore, na tom x hodinovom rokovaní zo strany vládnych poslancov nezazneli vecné pripomienky k týmto ľudom, v podstate ku žiadnym. Tam boli niektoré veci, áno, neboli ticho tí vládni poslanci, ale neboli tam výtky voči tým, voči ktorým ste tvrdo išli. Toto považujem za proste problém. Ak ste s tým mali problém, bolo to treba povedať, vydiskutovať si to. Veď o tom je predsa parlament, to viete, treba o tom hovoriť, my tu o tom nehovoríme. Toto považujem za celkom problematické.