Videokanál klubu
Loading the player...
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.5.2014 o 18:17 hod.
prof. MUDr. PhD. MPH
Eva Horváthová
Videokanál poslanca
Facebook
Twitter
Ďakujem pekne za váš komentár. Ste lekár, takže viete, o čom som hovorila, aj vidím, že uvedomujete si riziká, ktoré tam sú, preto som naznačila možné riešenia, tak ako ste vyhovorili, vybrať vybrané skupiny, ja neviem, predstavujem si to napríklad tak aj po konzultácii s osobami, ktoré sa tomu venujú vo svojom profesionálnom živote, nech robí ten dohľad aj povedzme bezpečnostný technik, ale presne mu zadefinujme, ak sa budú kumulovať tieto a tieto rizikové faktory a vplyvy na tých zamestnancov, áno, tuto moje schopnosti končia a dám tohto zamestnanca, posuniem ho ďalej, nech sa mu venuje odborník.
Ja nehovorím, aby to boli pracovné zdravotné služby, ja som tu neni za pracovné zdravotné služby, nepoznám takmer nikoho, ani to neni môj biznis, ani moja špecializácia, ale môže to byť verejný zdravotník, ktorý má mať špecializáciu v ochrane zdravia pri práci alebo podobne, ktorý bude vedieť posúdiť a urobiť všetky tie kroky, ktoré, ja si myslím, že sú potrebné. A keby sa to robilo, ako nechcem žiť v nejakom naivnom svete, ale keby sa to robilo tak, ako sa to má, tak ozaj to má význam.
Totižto ľahko sa môže stať, že skutočne ľudia v 40-ke, 50-ke budú mať ťažkosti zdravotné, nebudú diagnostikovaní ako choroba z povolania, odídu zo svojho zamestnania, budú mať problémy si nájsť ďalšie zamestnanie, pretože budú mať, to, čo vedia robiť, im nebude umožnené a skutočne s tým, ako tá populácia bude starnúť, budú sa vo vyššom výskyte vyskytovať ale kardiovaskulárne, metabolické, onkologické ochorenia, nebude mať kto pracovať.
Ja nechcem z toho robiť teraz nejakú vec, ako tu strašiť alebo niečo, ale myslím si, že tá prevencia a starostlivosť pred tým, ako sa niečo stane tomu zamestnancovi, je oveľa účinnejšia, lepšia pre nás všetkých. Malo by to byť naším, teda záujmom všetkých.
Ďakujem.
Stav prepisu
Neautorizovaný
Neautorizovaný
Vystúpenia klubu
Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2014 10:40 - 10:42 hod.
Huba Mikuláš
Ďakujem pekne za slovo. Skúsim v plnom rozsahu podporiť názory a návrhy môjho predrečníka. Tá inflácia veľmi zvláštne a svojrázne zdôvodnených návrhov na skrátené legislatívne konanie v tomto parlamente začína nadobúdať naozaj hrozivé rozmery a začína ohrozovať kvalitu legislatívneho procesu a jeho produktov. Opäť sme svedkami toho, že sa tu vláda snaží presadiť skrátené konanie tam, kde na to nie je žiadny dôvod, ako to celkom správne...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Skúsim v plnom rozsahu podporiť názory a návrhy môjho predrečníka. Tá inflácia veľmi zvláštne a svojrázne zdôvodnených návrhov na skrátené legislatívne konanie v tomto parlamente začína nadobúdať naozaj hrozivé rozmery a začína ohrozovať kvalitu legislatívneho procesu a jeho produktov. Opäť sme svedkami toho, že sa tu vláda snaží presadiť skrátené konanie tam, kde na to nie je žiadny dôvod, ako to celkom správne konštatoval pán poslanec Simon a navyše ide o pomerne zložitú problematiku, ktorá, ako to vyplynulo a vyplýva z listov občanov, aktivistov a poslancov z Košíc a okolia a ako to nakoniec vyplynulo z rozpravy na našom výbore včera, ako to vyplýva aj z doterajšej dnešnej rozpravy, vôbec nie je také jednoznačné, že to riešenie je úplne ideálne, ktoré sa, ktoré sa tu navrhuje. Čiže dvojnásobný dôvod na to, aby sme naozaj nechali tento návrh zákona alebo tieto dva návrhy zákona, ktoré sú tu na stole, prejsť riadnym legislatívnym procesom, vychytali všetky muchy a naozaj v diskusii dosiahli nejaký konsenzus a optimálne riešenie, ktoré bude v rámci možnosti teda ideálne. Ďakujem.
Skryt prepis
Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2014 10:25 - 10:27 hod.
Mičovský Ján
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. No myslím, že patrí k faktom, že v týchto laviciach na rozdiel od školských lavíc je odpisovanie povolené a možno je to síce len úsmevný paradox, ale fakt treba vidieť to podstatné. A to podstatné je to, či znenie zákona sleduje občiansky záujem. A ja sa už v tejto chvíli pridávam k tomu, že to znenie zákona je v tomto návrhu dobré a pomôže tej podstate, ktorá trápi, myslím si, nielen...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. No myslím, že patrí k faktom, že v týchto laviciach na rozdiel od školských lavíc je odpisovanie povolené a možno je to síce len úsmevný paradox, ale fakt treba vidieť to podstatné. A to podstatné je to, či znenie zákona sleduje občiansky záujem. A ja sa už v tejto chvíli pridávam k tomu, že to znenie zákona je v tomto návrhu dobré a pomôže tej podstate, ktorá trápi, myslím si, nielen Košičanov, ale ktorá trápi všetkých ľudí, ktorí majú na mysli stav životného prostredia v našej republike a ktorí vedia, že tí niektorí diablici ukrytí v zemi a ktorí nám niekedy môžu pomôcť, kľudne ešte môžu spinkať nejaké tie roky, kým možno nájdeme riešenie, ktoré naozaj nebude so sebou prinášať stav ohrozenia.
Ale čo ma zaujíma, keď hovoríme o tom odpisovaní v týchto laviciach povolenom, na rozdiel od tých školských, je to, že či to naozaj nie je výnimka. My ešte na tejto schôdzi budeme svedkom niečoho, čo bude tiež úsmevné a verím tiež v konečnom dôsledku, že vari aj prospešné. Už niekoľko dlhých mesiacov sa tu snažíme presadiť záujem občanov, aby tí, ktorí sa neboja poukázať na korupciu, boli chránení. Predložilo to KDH, predložili to Obyčajní ľudia, predložili sme to už dvakrát a stále počúvame o tom, že to nie je potrebné. A hľa, čo sa stalo toť nedávno. Pán podpredseda vlády pán Kaliňák hovoril o novom zákone, ktorý je potrebný práve na ochranu takýchto ľudí prijať a spomenul niekoľko viet, ja budem o nich ešte podrobnejšie rozprávať, keď to príde na rad, ktoré údajne sú originálnym patentom ministerstva spravodlivosti a ktoré mne veľmi silne pripomínali vety, ktoré sme my do nášho návrhu vložili. Opäť ale skončím asi tam, kde aj teraz. Ak to poslúži občanovi, nuž opisujte.
Ďakujem.
Skryt prepis
Ale čo ma zaujíma, keď hovoríme o tom odpisovaní v týchto laviciach povolenom, na rozdiel od tých školských, je to, že či to naozaj nie je výnimka. My ešte na tejto schôdzi budeme svedkom niečoho, čo bude tiež úsmevné a verím tiež v konečnom dôsledku, že vari aj prospešné. Už niekoľko dlhých mesiacov sa tu snažíme presadiť záujem občanov, aby tí, ktorí sa neboja poukázať na korupciu, boli chránení. Predložilo to KDH, predložili to Obyčajní ľudia, predložili sme to už dvakrát a stále počúvame o tom, že to nie je potrebné. A hľa, čo sa stalo toť nedávno. Pán podpredseda vlády pán Kaliňák hovoril o novom zákone, ktorý je potrebný práve na ochranu takýchto ľudí prijať a spomenul niekoľko viet, ja budem o nich ešte podrobnejšie rozprávať, keď to príde na rad, ktoré údajne sú originálnym patentom ministerstva spravodlivosti a ktoré mne veľmi silne pripomínali vety, ktoré sme my do nášho návrhu vložili. Opäť ale skončím asi tam, kde aj teraz. Ak to poslúži občanovi, nuž opisujte.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2014 9:37 - 9:39 hod.
Horváthová Eva
Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, čo je napísané v tom zákone, aj čo to je pracovná zdravotná služba. Ono je tam zadefinovaná, pán poslanec Hlina, a je zadefinovaná, ako sa môže vykonávať. To nie sú len pracovné zdravotné služby v tom pravom zmysle slova, teda PENTA, ako vy to nazývate, ani nie sú pracovné zdravotné služby, ktoré patria teda výsostne len PENTE. Sú rôzne iné pracovné zdravotné služby nie pod hlavičkou PETNTY. A navyše tú, tú...
Zobrazit prepis
Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, čo je napísané v tom zákone, aj čo to je pracovná zdravotná služba. Ono je tam zadefinovaná, pán poslanec Hlina, a je zadefinovaná, ako sa môže vykonávať. To nie sú len pracovné zdravotné služby v tom pravom zmysle slova, teda PENTA, ako vy to nazývate, ani nie sú pracovné zdravotné služby, ktoré patria teda výsostne len PENTE. Sú rôzne iné pracovné zdravotné služby nie pod hlavičkou PETNTY. A navyše tú, tú činnosť pracovnej zdravotnej služby môžu vykonávať aj iní ľudia - lekár so špecializáciou, verejný zdravotník a podľa návrhu tohto zákona aj bezpečnostný technik.
To znamená, že všetko to, čo vy hovoríte o tej prvej, druhej kategórii, môže to robiť človek, ktorý je teraz zamestnaný ako bezpečnostný technik, to je v tom návrhu. Neviem, či ste si to nevšimli, alebo si myslíte, že teraz všetci budú si platiť pracovnú zdravotnú službu. To som sa snažila trošku po tej odbornej stránke povedať v rozprave, ale zjavne keď je jedna línia myslenia, ja nepočúvam na, možno na tie odborné veci a ľudí, ktorí sa zaoberajú poškodením zdravia pri práci dlhé roky. Chápem, že tomu nerozumiete, alebo nechcete tomu rozumieť, nechcete sa pozrieť na to aj z inej stránky, ale musím teda povedať zodpovedne, že rozumiem aj vašim argumentom. Viem, že vás to rozčuľuje, že, že to, čo sa stalo.
Chcem len pripomenúť, že napríklad to, čo bolo s tou poštou alebo s inými pracoviskami, sa stalo za obdobia, kedy nebola povinná, nebol povinný žiaden dohľad nad prvou a druhou kategóriou. Hej? My čo teraz robíme, zavádzame dohľad a ten dohľad je, diferencovane si môže ten zamestnávateľ vybrať, koho chce, hej? Neviem, či by ste boli spokojný, keby niekto z vašich rodinných príslušníkov, možno niekto robí v nejakom závode, nejaká šička alebo niekto, kto robí za pásom, pracuje osem hodín, robí tú istú činnosť, je v permanentnom strese, lebo keď mu vypadne nejaký výrobok, tak sa neviem, čo bude diať. Je v určitej pozícii, ktorá mu nedovoľuje sa, zmeniť tú pozíciu, musí, musí byť tak, tam ako, neviem, či ste s týmto spokojný, že tento človek nebude mať žiadne, žiaden dohľad, ani žiadne poradenstvo.
Skryt prepis
To znamená, že všetko to, čo vy hovoríte o tej prvej, druhej kategórii, môže to robiť človek, ktorý je teraz zamestnaný ako bezpečnostný technik, to je v tom návrhu. Neviem, či ste si to nevšimli, alebo si myslíte, že teraz všetci budú si platiť pracovnú zdravotnú službu. To som sa snažila trošku po tej odbornej stránke povedať v rozprave, ale zjavne keď je jedna línia myslenia, ja nepočúvam na, možno na tie odborné veci a ľudí, ktorí sa zaoberajú poškodením zdravia pri práci dlhé roky. Chápem, že tomu nerozumiete, alebo nechcete tomu rozumieť, nechcete sa pozrieť na to aj z inej stránky, ale musím teda povedať zodpovedne, že rozumiem aj vašim argumentom. Viem, že vás to rozčuľuje, že, že to, čo sa stalo.
Chcem len pripomenúť, že napríklad to, čo bolo s tou poštou alebo s inými pracoviskami, sa stalo za obdobia, kedy nebola povinná, nebol povinný žiaden dohľad nad prvou a druhou kategóriou. Hej? My čo teraz robíme, zavádzame dohľad a ten dohľad je, diferencovane si môže ten zamestnávateľ vybrať, koho chce, hej? Neviem, či by ste boli spokojný, keby niekto z vašich rodinných príslušníkov, možno niekto robí v nejakom závode, nejaká šička alebo niekto, kto robí za pásom, pracuje osem hodín, robí tú istú činnosť, je v permanentnom strese, lebo keď mu vypadne nejaký výrobok, tak sa neviem, čo bude diať. Je v určitej pozícii, ktorá mu nedovoľuje sa, zmeniť tú pozíciu, musí, musí byť tak, tam ako, neviem, či ste s týmto spokojný, že tento človek nebude mať žiadne, žiaden dohľad, ani žiadne poradenstvo.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2014 18:17 - 18:19 hod.
Horváthová Eva
Ďakujem pekne za váš komentár. Ste lekár, takže viete, o čom som hovorila, aj vidím, že uvedomujete si riziká, ktoré tam sú, preto som naznačila možné riešenia, tak ako ste vyhovorili, vybrať vybrané skupiny, ja neviem, predstavujem si to napríklad tak aj po konzultácii s osobami, ktoré sa tomu venujú vo svojom profesionálnom živote, nech robí ten dohľad aj povedzme bezpečnostný technik, ale presne mu zadefinujme, ak sa budú kumulovať tieto a...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za váš komentár. Ste lekár, takže viete, o čom som hovorila, aj vidím, že uvedomujete si riziká, ktoré tam sú, preto som naznačila možné riešenia, tak ako ste vyhovorili, vybrať vybrané skupiny, ja neviem, predstavujem si to napríklad tak aj po konzultácii s osobami, ktoré sa tomu venujú vo svojom profesionálnom živote, nech robí ten dohľad aj povedzme bezpečnostný technik, ale presne mu zadefinujme, ak sa budú kumulovať tieto a tieto rizikové faktory a vplyvy na tých zamestnancov, áno, tuto moje schopnosti končia a dám tohto zamestnanca, posuniem ho ďalej, nech sa mu venuje odborník.
Ja nehovorím, aby to boli pracovné zdravotné služby, ja som tu neni za pracovné zdravotné služby, nepoznám takmer nikoho, ani to neni môj biznis, ani moja špecializácia, ale môže to byť verejný zdravotník, ktorý má mať špecializáciu v ochrane zdravia pri práci alebo podobne, ktorý bude vedieť posúdiť a urobiť všetky tie kroky, ktoré, ja si myslím, že sú potrebné. A keby sa to robilo, ako nechcem žiť v nejakom naivnom svete, ale keby sa to robilo tak, ako sa to má, tak ozaj to má význam.
Totižto ľahko sa môže stať, že skutočne ľudia v 40-ke, 50-ke budú mať ťažkosti zdravotné, nebudú diagnostikovaní ako choroba z povolania, odídu zo svojho zamestnania, budú mať problémy si nájsť ďalšie zamestnanie, pretože budú mať, to, čo vedia robiť, im nebude umožnené a skutočne s tým, ako tá populácia bude starnúť, budú sa vo vyššom výskyte vyskytovať ale kardiovaskulárne, metabolické, onkologické ochorenia, nebude mať kto pracovať.
Ja nechcem z toho robiť teraz nejakú vec, ako tu strašiť alebo niečo, ale myslím si, že tá prevencia a starostlivosť pred tým, ako sa niečo stane tomu zamestnancovi, je oveľa účinnejšia, lepšia pre nás všetkých. Malo by to byť naším, teda záujmom všetkých.
Ďakujem.
Skryt prepis
Ja nehovorím, aby to boli pracovné zdravotné služby, ja som tu neni za pracovné zdravotné služby, nepoznám takmer nikoho, ani to neni môj biznis, ani moja špecializácia, ale môže to byť verejný zdravotník, ktorý má mať špecializáciu v ochrane zdravia pri práci alebo podobne, ktorý bude vedieť posúdiť a urobiť všetky tie kroky, ktoré, ja si myslím, že sú potrebné. A keby sa to robilo, ako nechcem žiť v nejakom naivnom svete, ale keby sa to robilo tak, ako sa to má, tak ozaj to má význam.
Totižto ľahko sa môže stať, že skutočne ľudia v 40-ke, 50-ke budú mať ťažkosti zdravotné, nebudú diagnostikovaní ako choroba z povolania, odídu zo svojho zamestnania, budú mať problémy si nájsť ďalšie zamestnanie, pretože budú mať, to, čo vedia robiť, im nebude umožnené a skutočne s tým, ako tá populácia bude starnúť, budú sa vo vyššom výskyte vyskytovať ale kardiovaskulárne, metabolické, onkologické ochorenia, nebude mať kto pracovať.
Ja nechcem z toho robiť teraz nejakú vec, ako tu strašiť alebo niečo, ale myslím si, že tá prevencia a starostlivosť pred tým, ako sa niečo stane tomu zamestnancovi, je oveľa účinnejšia, lepšia pre nás všetkých. Malo by to byť naším, teda záujmom všetkých.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 27.5.2014 17:43 - 18:15 hod.
Horváthová Eva
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som si teda dovolila pokračovať v rozprave, ktorá bola ukončená v piatok poobede asi v polke mojej rozpravy. Dovolím si zhrnúť to, čo tu bolo doteraz povedané, a vlastne o akom zákone hovoríme.
Vládny návrh zákona mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, pričom účelom tohto návrhu zákona je aj v jednom právnom predpise upraviť podmienky činnosti pracovnej zdravotnej...
Zobrazit prepis
Vládny návrh zákona mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, pričom účelom tohto návrhu zákona je aj v jednom právnom predpise upraviť podmienky činnosti pracovnej zdravotnej...
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som si teda dovolila pokračovať v rozprave, ktorá bola ukončená v piatok poobede asi v polke mojej rozpravy. Dovolím si zhrnúť to, čo tu bolo doteraz povedané, a vlastne o akom zákone hovoríme.
Vládny návrh zákona mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, pričom účelom tohto návrhu zákona je aj v jednom právnom predpise upraviť podmienky činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorej obsahom je dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Aby som to zhrnula, vlastne čo tu odoznelo a akými zmenami si vlastne prešla starostlivosť o zamestnancov a či je pravda, že nespĺňame kritériá, ktoré sme sa zaviazali splniť po vstupe do EÚ. A pani ministerka takisto spomínala požiadavky európskej rámcovej smernice Rady z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti zdravia a zdravia pracovníkov pri práci, ktoré nedodržujeme, a v prípade, ak nesplníme určité požiadavky, ktoré sú tam ukotvené, tak hrozí Slovensku pokuta.
Hovorím o tom preto, aby ďalší rečníci, ktorí budú nasledovať za mnou, alebo pán poslanec Mihál, ktorý bude o tom hovoriť, aby reagovali a reflektovali na to, ako sa vedia vysporiadať s hrozbou tejto pokuty, ako oni chcú riešiť vlastne tento stav. Pretože na to nikto z nich nereagoval.
Možno niektorí viete, že som, okrem toho, že som lekár, som aj verejný zdravotník, a aj keď nemám žiadnu pracovnú zdravotnú službu, ani špecializáciu v pracovnom lekárstve, dovolila som si osloviť pár odborníkov, aj tých, ktorí sa podieľali na príprave tohto zákona, a konzultovať túto problematiku dopodrobna, ale zároveň som si dovolila stretnúť sa aj s niektorými podnikateľmi, či už podnikateľmi, ktorí sa venujú, majú jedného, dvoch zamestnancov alebo dvadsiatich zamestnancov, a aké sú dopady pracovnej zdravotnej služby a podmienok, ktoré museli spĺňať pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, aby som mala taký ucelený pohľad na túto problematiku.
Keďže tu odoznelo, pán poslanec Mihál spomínal, že si ministerstvo zle vysvetľuje túto smernicu, že to nie je pravda, že sme povinní zaviesť dohľad nad všetkými kategóriami prác, predtým ešte, ako vám zopakujem vlastne, ako sa delia rizikové práce, tak vám odcitujem niečo z tejto rámcovej smernice.
Všetky práce, ktoré sú na Slovensku, všetci zamestnávatelia, ktorí sú, sú povinní kategorizovať riziká a určiť riziká a zaradiť zamestnanca do určitých rizík. Na základe toho sa potom práce delia na práce rizík jeden až štyri. Pričom ako rizikové sú vyhlásené tretí a štvrtý stupeň prác. Tie prvé dva stupne nie sú rizikové a sú aj tak vedené. Tretí a štvrtý stupeň prác, do tých je zaradených asi 90-tisíc zamestnancov, z celkového počtu 2 mil. zamestnancov, hej? Tieto tretie a štvrté kategórie sú špeciálne sledované, majú povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu, majú povinnosť si ju zaplatiť, týchto odborníkov. Či už si ich zaplatia paušálne na zmluvu, alebo na dohodu, nie je v zákone určené, ako si ich majú určiť. Všetci ostatní zamestnanci, a je to strašne veľké spektrum rôznych profesií, sú v prvej a druhej kategórii.
Na základe rozhodnutia, ktoré urobil vtedy pán minister Mihál, bola zrušená kontrola nad prvou a druhou kategóriou, s čím sa ja profesionálne a odborne nemôžem stotožniť, že na jednej strane budú hlasy, ktoré hovoria, zrušme kontrolu nad jednotkou a dvojkou, majme len trojku a štvorku, na druhej strane je môj názor, ktorý hovorí o tom, že to, čo prinieslo ministerstvo, nie je dostačujúce. Možno vás tým šokujem, ale nie som spokojná s viacerými vecami, ktoré tam sú, a neni to tlak žiadnych PZS, je to môj osobný odborný názor a chcem, aby sme sa teraz trošku v tej rozprave pobavili o tých odborných veciach, aby ste pochopili, aké typy tých prác sú a čoho všetkého sa to môže dotknúť a čo všetko je ten zamestnávateľ povinný urobiť.
To, že takéto povinnosti máme, je dané už historickými nejakými súvislosťami, už desiatky rokov dozadu boli závodné zdravotné služby, kedy každý pracovník musel prejsť vstupnou prehliadkou a tam bol zabezpečený nejaký minimálny dohľad na tou jeho zdravotnou starostlivosťou, jeho sledovaním rizikových faktorov práce.
Aby som sa vrátila späť k smernici. Táto smernica je z 12. júna 1989, ako som hovorila, a zavádza opatrenie na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov.
V čl. I sa hovorí, že predmetom tejto smernice je zaviesť opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. Smernica obsahuje všeobecné princípy týkajúce sa prevencie ohrozenia pri práci, bezpečnosti a ochrany zdravia, vylúčenie rizikových a úrazových faktorov, informovania, porád, vyváženej spolupráce v súlade s vnútroštátnym právom a praxou a školenia pracovníkov a ich zástupcov, ako aj všetkých predpisov na vykonanie uvedených princípov.
V čl. II potom sa hovorí o rozsahu, vzťahuje sa na všetky odvetvia činnosti verejné aj súkromné, priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby, vzdelávanie, kultúru a voľný čas.
To nie je náš výmysel! Ja neviem potom, či Európska únia chce tunelovať všetky podniky?! To je proste fakt, ktorý moderná spoločnosť a starostlivosť o zdravie ľudí by mala smerovať. Tak ako si myslím, teda som presvedčená o tom, že zdravotníctvo nepôjde ďalej bez toho, aby sme sa venovali prevencii, ja neviem, kardiovaskulárnych chorôb, onkologických chorôb. Neutiahneme tie náklady, ktoré sú na liečbu a manažment pacientov populácie, ktorá starne, je chorejšia. A dovolím si dať takú súvislosť aj s chorobami z povolania alebo následkom, alebo možno aj nepriznanými chorobami z povolania, teda zdravotnými ťažkosťami, ktoré súvisia s prácou. Možno nikdy neboli diagnostikované ako choroba z povolania. Poviem vám neskôr aj príklad, ako sa taká choroba z povolania diagnostikuje, ale to všetko bude mať na nás dopady. Pretože tí zamestnanci, už teraz rozmýšľame o tom, že sa bude predlžovať vek odchodu do dôchodku, to znamená, že budeme robiť dlhšie. Tí pracovníci v snahe o to, aby nestratili prácu, budú robiť do nemoty, nebudú dbať na to, že či majú nejaké, či nemajú, budú ticho, nebudú sa sťažovať zamestnávateľovi na to, že nemajú vhodné podmienky, lebo budú radi, že sú zamestnaní v tom svojom regióne.
Takisto zamestnávateľ. Mne to je úplne jasné, že ten zamestnávateľ, aj chápem, čo hovoril pán poslanec Mihál, že sa kopia tie nároky na zamestnávateľov, ale bola by som veľmi nerada, keby možno v nejakej následnosti krokov, ktorý sťažuje život podnikateľom, by zdravotná starostlivosť, alebo teda dohľad nad podmienkami práce nad zamestnancami bola práve tá, ktorú by sme vyhlásili, že to ide zruinovať teda tých zamestnávateľov a že to je tá príčina, prečo nechcú vytvárať nové pracovné miesta a podobne.
Aby som sa vrátila k smernici.
V čl. II bode 5 hovorí, že vo všetkých prípadoch musia určení pracovníci mať potrebné schopnosti a potrebné prostriedky. Zámerne som vybrala len určité veci, ktoré hovoria o tom, že by to mali byť zdravotnícki pracovníci a že nemôže robiť dohľad zdravotný a činnosti, ktoré sama táto novela navrhuje, že to nemôže byť bezpečnostný technik, teda človek, ktorý nemá zdravotnícke vzdelanie.
Čl. VII, ktorý citovala aj pani ministerka, alebo teda ho spomenula, aby som bola presnejšia, a ktorý sme nedodržali a ktorý nám Európska únia vytýka, že sme porušili túto dohodu, v bode 5 hovorí, že vo všetkých prípadoch musia mať určení pracovníci potrebné schopnosti a potrebné prostriedky. Ja vám poviem asi aj príklady, že ktoré práce môžu byť v druhej kategórii a čo všetko je tam treba posúdiť, hej? Okrem toho, že to môžu byť zamestnanci pošty, ktorí robia za monitorom na počítači a robia v kuse možno v nevhodných ergometrických podmienkach, môžu to byť aj úplne iné, môže to byť pracovník, ktorý robí v Národnom referenčnom centre pre ochorenie HIV/AIDS, ktoré je takisto v druhej kategórii, a bezpečnostný technik nebude vedieť povedať, či ten pracovník aké má riziká, čo sa môže tou krvou preniesť, na čo by sa mal očkovať atď. Takže tieto príklady sa vám budem pokúsiť neskôr, ešte sa k nim vrátim.
Ďalej ten bod 8 v tom čl. VII, ktorý hovorí, že členské štáty definujú potrebné schopnosti a spôsobilosti uvedené v odseku 5. To je možno ten sporný bod. Nemám to nejak naštudované, či to niekto sa s tým zaoberal. Je to taká moja úvaha. Možno si niekto myslí, že nám stačí zadefinovať si, že, áno, bude to bezpečnostný technik a ten bude postačujúci. Ja si to nemyslím. Pretože ako sami uvádzame, on musí robiť odhad zdravotného rizika a možností, ako vplývajú niektoré faktory prostredia tej práce na zdravie toho zamestnanca. To si nedovolím povedať ani ja ako vzdelaný lekár a verejný zdravotník, pretože musíte sa tomu venovať a musíte mať špecializáciu na to, aby ste povedali, ako môže kombinácia určitej, napríklad poviem, teplotno-vlhkostnej mikroklímy na tom pracovisku v kombinácii s monitorom počítača, psychickej záťaži a eventuálne nejakého žiarenia ďalšieho vplývať na toho zamestnanca. Čiže chcem, aby sme brali tento problém komplexne, aj tak sa na to pozerali.
To, že je to závažný problém, teda závažný problém je poškodenie zdravia zamestnancov, nejaké číslo som spomenula už aj pri mojom prvom vystúpení. Udáva sa, že až 8,7 % ľudí v Európe má zdravotné problémy v súvislosti s prácou. To znamená asi 20 mil. ľudí, na Slovensku odhadom je predpoklad asi 14 700 ľudí.
Dovoľte mi také najnovšie údaje o výskyte chorôb z povolania a profesionálnych otráv na Slovensku za rok 2013. Pretože aj tu bolo povedané, že čo chceme, však dokopy je ich okolo 300 až 400 na Slovensku za rok týchto chorôb a my kvôli tomu, že je 300 chorôb z povolania, chceme zavádzať dohľad nad pracovníkmi vo všetkých kategóriách. Spomeniem najprv tie, ktoré sa najčastejšie vyskytujú. To, že väčšina z nich, z tých radovo 400, je z druhej kategórie rizikových prác, teda tie, ktoré nie sú určené ako rizikové, sú teda druhá kategória, až 66 % z týchto chorôb profesionálnych bolo práve z tejto kategórie. Vysvetlím vám aj, prečo tomu tak je.
Takže v roku 2013 bolo na Slovensku hlásených 301 prípadov chorôb z povolania, pričom je potrebné povedať, že iba posledných 10 rokov má trend výskytu týchto ochorení, teda je klesajúci trend. Z celkového počtu novozistených prípadov ženy sa podieľali 38 %, to je 115 prípadmi. V porovnaní napríklad s rokom 2012, kedy bolo hlásených 344 novopriznaných chorôb z povolania, došlo k poklesu týchto hlásených chorôb o 43 prípadov v priebehu roka, čo reálne predstavuje pokles o 12,5 %. Dovolím si tvrdiť, že tento pokles a tento klesajúci trend je aj vďaka zvýšenej starostlivosti a práce pracovnej zdravotnej služby. V porovnaní s údajmi z minulých rokov počet hlásených chorôb z povolania patrí k najnižším.
Najčastejšou chorobou, ktorá bola diagnostikovaná z týchto profesionálnych chorôb, bola v roku 2013 choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín s celkovým počtom 141 hlásení, čo predstavuje 46,8 % z celkového počtu hlásených ochorení. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi takisto pozorujeme klesajúci trend v zastúpení týchto ochorení.
Na druhom mieste potom bolo 58 hlásených prípadov ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobených prácou s vibrujúcimi nástrojmi. Tieto typy, keby ste si chceli to pozrieť, aké ešte ďalšie ochorenia poznáme, sú súčasťou prílohy zákona č. 461/2003 Z. z.
Závažnosť existujúceho problému vysokého podielu výskytu profesionálnych chorôb postihujúcich podpornopohybový systém, cievny a nervový systém zamestnancov vystavených v práci dlhodobému, nadmernému a jednostrannému zaťaženiu horných končatín a škodlivému vplyvu vibrácie podčiarkuje skutočnosť, že tieto sa podieľajú v roku 2013 až 66 % z celkového počtu. Ten počet je vyšší, keď si to prerátame oproti predchádzajúcemu roku.
Treťou napríklad najčastejšou chorobou bola s celkovým počtom 33 hlásených prípadov porucha sluchu z hluku. Sú poslanci, ktorí si myslia, že hluk nemôže poškodiť zdravie, a pritom je to jeden z faktorov, ktorý významnou mierou sa podieľa na chorobnosti a vplyve, jeden z fyzikálnych faktorov, ktorý vplýva na zdravie zamestnancov.
Takže to boli nejaké konkrétne čísla. Teraz keby sme sa venovali diagnostike týchto ochorení, prečo sú problémy s diagnostikou profesionálnych ochorení a prečo je to, čo som vám teraz čítala, len špička ľadovca.
Napríklad, čo sa týka počtu týchto priznaných chorôb, priznané sú len tie, ktoré dosiahnu tzv. odškodniteľný stupeň. To znamená, napríklad porucha sluchu, ktorú som spomínala ako tretiu najčastejšiu, porucha sluchu z hluku, pri ktorej dosahuje strata sluchu podľa Fowlera pri poškodených mladších ako 30 rokov najmenej 40 %. Pri dosiahnutí 50 rokov veku poškodeného už strata sluchu musí prevyšovať 50 %. Ak má napríklad zamestnanec 38-percentnú stratu sluchu vo veku 28 rokov, nedosiahne 40 %, a preukázateľne v hluku pracoval, to znamená, nastúpil do zamestnania, kde je hluk, a nemal poškodený sluch, nemá nárok na odškodnenie a nikdy mu nebude priznaná choroba z povolania, ale zároveň už nie je spôsobilý vykonávať svoje pôvodné zamestnanie. Jednoznačne príčinou bola práca v hluku. S takouto stratou sluchu sa veľmi ťažko zamestná a to sú práve tie prípady, ktoré nie sú štatisticky evidované, neodškodnené alebo reálne ochorenia spôsobené prácou.
Kritériá, ktoré sú na priznanie choroby z povolania a odškodnenia, sú prísne. Keď sa pozriete do zoznamu, ktoré všetky ochorenia tam sú, je veľmi ťažké, ako som už aj minule spomínala, oddiferencovať iné vplyvy okrem práce. Vy nemôžete povedať, že zamestnanec, ktorý má astmu a pracuje v nejakom prašnom prostredí, že je to len vplyvom toho prachu v prostredí. Musíte sa pozrieť na ďalšie mnohé faktory, a pokiaľ sa nedokáže priama súvislosť, nemá priznanú túto chorobu z povolania napriek tomu, že je chorý a to jeho zamestnanie mu spôsobuje ťažkosti. Hej, čiže to je len toľko na dovysvetľovanie.
Teraz sa vrátim k novele zákona. Zdôrazňujem teda, že môj názor je teda odlišný od názorov možno viacerých poslancov, ktorí budú vystupovať po mne, s tým, že by sme nemali mať dohľad nad prvou a druhou kategóriou. Som silne presvedčená o tom, že áno. Možno ako taký prvý návrh, pretože, samozrejme, sa zaoberáme aj ich pripomienkami a verím tomu, že mnohé z nich sú rozumné, napríklad čo sa týka financovania pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov pošty, určite sa o tom bude diskutovať neskôr. Chápem, že všetko, čo je nastavené nejakým spôsobom, sa dá zneužiť.
Dovolím si potom, ak budem môcť, v druhom čítaní možno navrhnúť možnosť, ako toto riešiť, alebo spôsob, pričom sa dá inšpirovať zákonodarstvom, a teda zákonom v Českej republike, ktorí majú pre druhú kategóriu podkategóriu, ktorá je kategória tzv. 2R, kde sú vlastne zhromaždené tie práce, kde je vyššie riziko napriek tomu, že nepresiahnu určité limity a nemôžu byť zaradené do tretej kategórie, budú v druhej, ale bude tam zvýšený dohľad. To znamená, že nebude to môcť robiť hocikto, ale zdravotník, ktorý je na to, má na to vzdelanie a je vyškolený.
V § 30 vo vládnom návrhu zákona sú definované povinnosti pri ochrane zdravia pri práci. Tento zákon teda hovorí, že to budú všetci zamestnanci. A čo je povinný zamestnávateľ urobiť? Zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozície zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce.
Ďalej podľa § 30a a 30d je zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad a zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Ďalej musí zhodnotiť zdravotné riziko, vypracovať kategorizáciu prác a z hľadiska zdravotných rizík potom posudok o riziku. Ďalej musí vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci tak, ako ustanovujú osobitné predpisy. Ďalej musí zabezpečiť pre zamestnancov hodnotenie zdravotného rizika raz za rok pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok.
Z čoho môžu tie zdravotné riziká vyplývať? Napríklad, prečítam vám niektoré, ktoré môžu kdekoľvek pôsobiť na zamestnanca: hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, laserové žiarenie, tepelno-vlhkostná mikroklíma, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, zvýšený tlak vzduchu. Všetky tieto faktory by sa mali osobitne hodnotiť a je na to presný metodický postup, ako tieto faktory zhodnotíme, ako vplývajú na zdravie toho zamestnanca. Závisí to od zdravotného stavu toho zamestnanca, od podmienok, v ktorých pracuje, a teda, samozrejme, od tých faktorov, ktoré naňho pôsobia.
V § 30a potom hovorí vládny návrh zákona o pracovnej zdravotnej službe a o tom, čo by mala pracovná zdravotná služba spĺňať. A povinnosti, ktoré vyplývajú a musia byť plnené jednotlivými oprávnenými osobami. Z toho, čo je tam napísané, som vybrala len zaujímavosti, ktoré bude robiť, napríklad práce, ktoré bude robiť bezpečnostný technik pre kategórie jeden a dva.
Bezpečnostný technik, ktorý je človek, ktorému stačí stredoškolské vzdelanie, a bude mať, teda musí mať nejako 176-hodinový kurz odbornej spôsobilosti. Podľa tejto novely zákona bude musieť, alebo, áno, bude musieť hodnotiť faktory práce a pracovného prostredia, spôsob vykonávania prác z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov, zisťovať expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia, hodnotiť zdravotné riziká, vypracovať návrhy na zaradenie prác do kategórie z hľadiska zdravotných rizík a bude sa musieť zúčastňovať na vypracovaní programu ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok, vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska.
Iste uznáte, že človek, ktorý nemá zdravotnícke vzdelanie žiadne, ťažko sa bude vedieť vyjadriť k týmto veciam, a teda splniť úlohu, ktorá mu je zadaná. V praxi to teda môže skončiť tak, že bezpečnostný technik, ktorý v tej firme bude, odmietne robiť takúto prácu a tak či tak si ten zamestnávateľ bude musieť najať odborníkov. V tomto návrhu zákona je dobré to, že si ten zamestnávateľ môže vybrať, kto to bude. Nemusí to byť pracovná zdravotná služba, nemusí mať zazmluvnenú činnosť tejto služby paušálnou zmluvou, môže to byť na dohodu a môžu to byť verejní zdravotníci s danou špecializáciou. Čiže má ten zamestnávateľ viac možností, pričom podotýkam, ako vyplýva z doložky finančných vplyvov v tomto predkladanom návrhu, že priemerný plat v národnom hospodárstve verejného zdravotníka je nižší ako bezpečnostného technika. To znamená, že keď si ten zamestnávateľ zaplatí jedného verejného zdravotníka so špecializáciou zdravia pri práci, tak ho to vyjde lacnejšie ako bezpečnostného technika.
Zároveň sú v tomto návrhu zákona uvádzané vlastne počty hodín, ktoré sú povinné pri ochrane zdravia pri práci v jednotlivých kategóriách, pričom pri kategórii 1 je to 0,2 hodiny na zamestnanca na rok a v druhej kategórii 0,3 hodiny na zamestnanca a rok, hej? Čiže v priemere to vychádza okolo 1,41 euro na zamestnanca na rok pri prvej kategórii a cez 2 eurá pri druhej kategórii.
Aby som tu nehovorila nejaké čísla, ktoré sú tu možno dané ako v nejakých tabuľkách, že takto by to malo byť, ale realita je iná, oslovila som jednu pani lekárku, ktorá má jednu sestričku a tá sestrička, keďže prichádza do styku s biologickými rizikovými faktormi, s krvou, infekciami, ktoré sú prenášané vzduchom, t. j. respiračnými infekciami, teda mnohými ďalšími v tej ambulancii, čiže takáto sestrička je zaradená do rizikovej práce druhej kategórie. Tá starostlivosť, ktorú som teraz vymenovala, to, čo všetko musí ten zamestnávateľ splniť, ju stojí, toho lekára, 40 euro na rok. Posúďte sami, či je to jednej konkrétnej pracovnej zdravotnej služby, samozrejme, tie ceny sa môžu líšiť, nie je presne stanovená tá cena. Pričom je na zamestnávateľovi, či si skontroluje tú službu, ktorú dostal, či to vybaví cez telefón alebo či vyžaduje za to, čo zaplatí, aj činnosť, ktorú má. Čiže to, za čo si platí, by si mal, samozrejme, kontrolovať a sú aj iné mechanizmy kontroly toho, čo sa vykoná, či skutočne to, čo zaplatím, či sa aj zrealizuje a či to je na prospech zdravia tých zamestnancov.
Čo obsahuje taký, čo sa vlastne deje, keď chcem prvotne posúdiť? Niekto si založí firmu, má 20, chce mať, alebo ja neviem, alebo začne s piatimi zamestnancami, čo sa musí spraviť, keď tú firmu založí? V prvom rade, teda aj podľa súčasnej úpravy by to mal urobiť, aj podľa novej novely zákona, má zhodnotiť zdravotné riziko. Dotyčný človek by mal identifikovať nebezpečenstvo, to znamená, povedať, či je na pracovisku hluk, aký je ten hluk, či môže ohroziť zdravie toho jedinca, či je tam prach, vibrácie, chemické látky, jedy, karcinogény a tak ďalej, všetky tie rizikové faktory, ktoré som spomínala. Musí charakterizovať to nebezpečenstvo. To znamená, prečo je škodlivé to žiarenie, prečo je škodlivý prach, čo môže spôsobiť tomu jedincovi, hej.
A znova chcem pripomenúť, že nehovorím len o zamestnancoch pošty, ale aj tí zamestnanci pošty sú, dokonca, myslím, že jeden bol vyhlásený v rizikovej kategórii tri, ale aj tí majú určité svoje riziká, ktoré treba eliminovať a treba ich hlavne identifikovať a povedať tomu zamestnancovi, tak nebudeš tu sedieť osem hodín za monitorom, nebudeš sedieť v takejto polohe, ale v takej a budeš mať takéto a takéto povinnosti z hľadiska prevencie možného poškodenia zdravia.
Ďalej bude musieť ten zamestnávateľ hodnotiť expozíciu, to znamená, ako ten faktor v akej miere pôsobí na toho jedinca a reálne dopady na zdravie pri existujúcom spôsobe práce.
No a nakoniec bude musieť zakategorizovať zdravotné riziká. Ak sa nemýlim, tak podľa tejto navrhovanej novely to bude môcť opäť teda urobiť bezpečnostný technik na začiatku, pokiaľ je predpoklad, že je to prvá, druhá kategória.
Ďalej, keď toto všetko zistí, bude musieť navrhnúť preventívne opatrenie na pracoviskách vo vzťahu k zamestnancovi, a teda k opatreniam technického, technologického rázu. Je to presne vydefinované v § 30d ods. 1 písm. g) bod 1, 2, 3, písm. h) bod 1, 4, 5, 6 a písm. i).
Ďalej bude, ak je to potrebné, navrhovať lekárske preventívne prehliadky pre tretiu a štvrtú kategóriu povinne v určitej frekvencii a osobitné predpisy napríklad, ak pracuje v noci alebo za nejakých špecifických okolností, ktoré sú vysvetlené inde v zákone, tak sú nariadené aj pre kategórie dva. Opäť, ak kategória dva bude oddelená a bude ju sledovať niekto iný, nebude to jednotne, tak tento cyklus, ktorý teraz spomínam, a tá ochrana nebude účinná. Pretože ten, čo bude sledovať tú kategóriu dva, nepovie, že, aha, vy ste teraz pri zmene napríklad podmienok vo zvýšenom riziku.
Ďalej bude musieť rozhodnúť o zmene pracovného zaradenia, keď je to potrebné, o nových technických, technologických postupoch, ako som už spomínala, posúdiť zamestnanca, či je zdravotne spôsobilý, alebo ho uznať ako zdravotne nespôsobilého na danú činnosť, eventuálne ukončiť pracovný pomer, môže dôjsť k invalidizácii alebo nakoniec k priznaniu choroby z povolania.
Aby ste si nemysleli, že si vymýšľam niečo len z nejakých poučiek alebo z knižiek, mám tu reálny posudok o riziku Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS, ktorý je u nás na Slovensku v Bratislave na Slovenskej zdravotníckej univerzite, a obsahuje tento posudok o riziku, teda možnosti chránenia sa týchto zamestnancov, kde nie sú teda len lekári, a nie všetci si tí samotní zamestnanci vedia posúdiť možné riziko. Musí takýto posudok o riziku obsahovať údaje o organizácii, vymedzenie pojmov, identifikáciu, klasifikáciu biologických faktorov, s ktorými prichádzajú zamestnanci do kontaktu. To znamená, musia určiť, zamestnanec je ohrozený napríklad vírusom hepatitídy B, v akej skupine, aké má účinky na zdravie, ďalej vírus hepatitídy C, HIV vírus, samozrejme, aké sú riziká, vypracovať postup, keby sa náhodou ten, napríklad sestrička pichla možno ihlou, ktorá je HIV infikovaná, alebo teda infikovaná hepatitídou B alebo C. Ďalej musí obsahovať pracovné činnosti a predvídateľné vystavenie zamestnancov biologickým faktorom a nepredvídateľné vystavenie a ich hodnotenia. Takisto dodržiavanie ochranných opatrení podľa úrovne ochrany predpísanej v prílohe č. 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologických faktorov pri práci. Ďalej musí zhodnotiť zdravotnú spôsobilosť zamestnancov, výskyt poškodení zdravia na pracovisku, aké majú profilaktické opatrenia, odporučiť očkovanie, keď je potrebné a dostupné, hodnotiť zdravotné riziko zamestnancov, zakategorizovať práce a plán riadenia rizika, v závere hodnotenia. Toto všetko by mal takýto posudok obsahovať.
Pripomínam, že pre tých zamestnancov, ktorí sú v tomto centre referenčnom pre HIV/AIDS, na Slovensku v súčasnosti máme až skoro 500 ľudí infikovaných HIV/AIDS, pre nich toto hodnotenie rizika bude robiť bezpečnostný technik podľa tejto novely. Samozrejme, dobrovoľne si môže organizácia zaplatiť aj PZS.
Čo sa môže stať? To, čo sa môže stať pri prijatí tejto novely, je, že rozdelíme kategórie zamestnancov na zamestnancov, ktorí robia v kategórii 1 a 2 a 3 a 4; 1 a 2 bude manažovaná niekým iným a 3 a 4 bude manažovaná PZS.
Čo spraví PZS? Skontroluje trojky a štvorky, teda skutočné rizikové práce, mala by navrhnúť opatrenia, ktoré toho zamestnanca pri dodržiavaní tých opatrení a pri neprekračovaní limitov môžu eventuálne zaradiť do kategórie 2. Ale ja osobne si myslím, prečo by to robili? Sú to ich pracovníci, ktorých si sledujú, za ktorých majú svoj príjem, o ktorých sa starajú, nebudú mať záujem ich preraďovať, lebo ten návrh na preradenie dajú oni. Čo sa týka jednotky, dvojky, stane sa, že niektoré z tých rizikovejších prác, ktoré sú všetky ale v druhej kategórii, budú tí ľudia ohrození viacej. Nedostanú všetky náležité veci, ktoré dostať majú, všetky dôležité merania, ktoré majú dostať, lebo bezpečnostný technik nebude vedieť, čo im hrozí, nevie to posúdiť, hej? A pokiaľ si ten zamestnávateľ nebude natoľko zodpovedný, že si zaplatí odborníka, tak o tých zamestnancov sa nikto nepostará. Môže sa stať, že bezpečnostný technik si skopíruje materiály z internetu, prekopíruje hodnotenie rizík a to bude výsledok jeho hodnotenia.
Ešte nakoniec by som si dovolila taký konkrétny príklad, ako sú napríklad zaradené práce, kde pôsobí na zamestnancov hluk. Napríklad robí zamestnanec vo výrobnej hale 8 hodín v hluku, ktorý má intenzitu 84,9 decibelov, to znamená, že je tam hranica 85 decibelov, je zaradený do druhej kategórie. Nepotrebuje preventívne lekárske prehliadky, nepotrebuje použiť osobné ochranné pracovné pomôcky. Kdežto ten zamestnanec, ktorý má, na ktorého pôsobí hluk nad 85 decibelov, je v tretej kategórii, má inú starostlivosť, má povinné lekárske prehliadky, povinnosť nosiť chrániče sluchu. A choroby z povolania, ktoré sú, ktoré som spomínala na začiatku, že sú diagnostikované z porúch sluchu, sú práve diagnostikované z tej druhej kategórie, pretože tam nie je ten dohľad a nie je poradenstvo a tí ľudia často nevedia, že robia na hranici, prípustnej hranici hluku v svojom zamestnaní. Čiže ten pacient, ktorý je v tom druhom, alebo ten zamestnanec, ktorý je v druhom riziku, má väčšie riziko poškodenia zdravia.
Na záver by som sa ešte vyjadrila možno k otázke, ktorá tuším, že tu bude teraz nastolená, a síce k brutálnemu tunelovaniu týmto zákonom. Verím tomu, že všetko sa dá zneužiť, aj sa zneužíva.
Ešte raz opakujem, že by som bola veľmi nerada, keby niektoré pochybenia, ktoré sú a na ktoré treba poukázať a treba ich odhaliť, treba ísť, treba proste niečo robiť, dať trestné oznámenie alebo napadnúť, keď to bolo nie v súlade so zákonom urobené, treba to riešiť. Ale nechcem, aby s tým, že odhalíme nejakú jednu vec, ktorá možno bola zneužitím pracovných zdravotných služieb, hádzať všetky zdravotné služby, ktorých je v súčasnosti 86 na Slovensku a existuje teda určitá konkurencia medzi nimi, aj tlak na ceny, aby sme zanedbali zdravie zamestnancov, aby nám prestalo záležať na tom, koľko robíme, ako robíme, či to vplýva na nás. A to nie sú ľudia, možno nielen úradníci, ktorí sú v rôznych podnikoch, ktorí vám možno najviac klajú oči, ale sú to ľudia, ktorí pracujú vo výrobných halách, kde pôsobí hluk, nejaké vibrácie, možno nejaké žiarenie pri spracovaní. Väčšinou sú to títo ľudia, ktorí tým trpia, a oni budú zaradení v druhej kategórii, lebo limity nebudú prekročené, lebo to je kritérium, prečo nejdú do tretej, a nikto sa o nich nepostará.
Nehovoriac o tom, že kumulácia pracovnej náplne bezpečnostného technika s inou náplňou práce je možná len vo výnimočných prípadoch podľa § 22 zákona č. 124/2006. A síce je tam, odcitujem: "Funkciu bezpečnostného technika, autorizovaného bezpečnostného technika možno výnimočne zlúčiť len s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca a prevencie závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyradených technických zariadení."
To znamená, že bežne by sa jeho funkcie nemali kumulovať. A ja by som bola veľmi rada, keď niečo máme robiť pre tých zamestnancov a spĺňať kritériá, ktoré sú nastavené a mali by byť v rámci modernej Európy, tak to urobiť poriadne, a nie povrchne bez výslovného efektu.
V druhom čítaní poviem taký svoj pohľad, ako si to asi predstavujem, tak aby to nebolelo ani tých zamestnávateľov a ani PZS.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
Vládny návrh zákona mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, pričom účelom tohto návrhu zákona je aj v jednom právnom predpise upraviť podmienky činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorej obsahom je dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Aby som to zhrnula, vlastne čo tu odoznelo a akými zmenami si vlastne prešla starostlivosť o zamestnancov a či je pravda, že nespĺňame kritériá, ktoré sme sa zaviazali splniť po vstupe do EÚ. A pani ministerka takisto spomínala požiadavky európskej rámcovej smernice Rady z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti zdravia a zdravia pracovníkov pri práci, ktoré nedodržujeme, a v prípade, ak nesplníme určité požiadavky, ktoré sú tam ukotvené, tak hrozí Slovensku pokuta.
Hovorím o tom preto, aby ďalší rečníci, ktorí budú nasledovať za mnou, alebo pán poslanec Mihál, ktorý bude o tom hovoriť, aby reagovali a reflektovali na to, ako sa vedia vysporiadať s hrozbou tejto pokuty, ako oni chcú riešiť vlastne tento stav. Pretože na to nikto z nich nereagoval.
Možno niektorí viete, že som, okrem toho, že som lekár, som aj verejný zdravotník, a aj keď nemám žiadnu pracovnú zdravotnú službu, ani špecializáciu v pracovnom lekárstve, dovolila som si osloviť pár odborníkov, aj tých, ktorí sa podieľali na príprave tohto zákona, a konzultovať túto problematiku dopodrobna, ale zároveň som si dovolila stretnúť sa aj s niektorými podnikateľmi, či už podnikateľmi, ktorí sa venujú, majú jedného, dvoch zamestnancov alebo dvadsiatich zamestnancov, a aké sú dopady pracovnej zdravotnej služby a podmienok, ktoré museli spĺňať pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, aby som mala taký ucelený pohľad na túto problematiku.
Keďže tu odoznelo, pán poslanec Mihál spomínal, že si ministerstvo zle vysvetľuje túto smernicu, že to nie je pravda, že sme povinní zaviesť dohľad nad všetkými kategóriami prác, predtým ešte, ako vám zopakujem vlastne, ako sa delia rizikové práce, tak vám odcitujem niečo z tejto rámcovej smernice.
Všetky práce, ktoré sú na Slovensku, všetci zamestnávatelia, ktorí sú, sú povinní kategorizovať riziká a určiť riziká a zaradiť zamestnanca do určitých rizík. Na základe toho sa potom práce delia na práce rizík jeden až štyri. Pričom ako rizikové sú vyhlásené tretí a štvrtý stupeň prác. Tie prvé dva stupne nie sú rizikové a sú aj tak vedené. Tretí a štvrtý stupeň prác, do tých je zaradených asi 90-tisíc zamestnancov, z celkového počtu 2 mil. zamestnancov, hej? Tieto tretie a štvrté kategórie sú špeciálne sledované, majú povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu, majú povinnosť si ju zaplatiť, týchto odborníkov. Či už si ich zaplatia paušálne na zmluvu, alebo na dohodu, nie je v zákone určené, ako si ich majú určiť. Všetci ostatní zamestnanci, a je to strašne veľké spektrum rôznych profesií, sú v prvej a druhej kategórii.
Na základe rozhodnutia, ktoré urobil vtedy pán minister Mihál, bola zrušená kontrola nad prvou a druhou kategóriou, s čím sa ja profesionálne a odborne nemôžem stotožniť, že na jednej strane budú hlasy, ktoré hovoria, zrušme kontrolu nad jednotkou a dvojkou, majme len trojku a štvorku, na druhej strane je môj názor, ktorý hovorí o tom, že to, čo prinieslo ministerstvo, nie je dostačujúce. Možno vás tým šokujem, ale nie som spokojná s viacerými vecami, ktoré tam sú, a neni to tlak žiadnych PZS, je to môj osobný odborný názor a chcem, aby sme sa teraz trošku v tej rozprave pobavili o tých odborných veciach, aby ste pochopili, aké typy tých prác sú a čoho všetkého sa to môže dotknúť a čo všetko je ten zamestnávateľ povinný urobiť.
To, že takéto povinnosti máme, je dané už historickými nejakými súvislosťami, už desiatky rokov dozadu boli závodné zdravotné služby, kedy každý pracovník musel prejsť vstupnou prehliadkou a tam bol zabezpečený nejaký minimálny dohľad na tou jeho zdravotnou starostlivosťou, jeho sledovaním rizikových faktorov práce.
Aby som sa vrátila späť k smernici. Táto smernica je z 12. júna 1989, ako som hovorila, a zavádza opatrenie na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov.
V čl. I sa hovorí, že predmetom tejto smernice je zaviesť opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. Smernica obsahuje všeobecné princípy týkajúce sa prevencie ohrozenia pri práci, bezpečnosti a ochrany zdravia, vylúčenie rizikových a úrazových faktorov, informovania, porád, vyváženej spolupráce v súlade s vnútroštátnym právom a praxou a školenia pracovníkov a ich zástupcov, ako aj všetkých predpisov na vykonanie uvedených princípov.
V čl. II potom sa hovorí o rozsahu, vzťahuje sa na všetky odvetvia činnosti verejné aj súkromné, priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby, vzdelávanie, kultúru a voľný čas.
To nie je náš výmysel! Ja neviem potom, či Európska únia chce tunelovať všetky podniky?! To je proste fakt, ktorý moderná spoločnosť a starostlivosť o zdravie ľudí by mala smerovať. Tak ako si myslím, teda som presvedčená o tom, že zdravotníctvo nepôjde ďalej bez toho, aby sme sa venovali prevencii, ja neviem, kardiovaskulárnych chorôb, onkologických chorôb. Neutiahneme tie náklady, ktoré sú na liečbu a manažment pacientov populácie, ktorá starne, je chorejšia. A dovolím si dať takú súvislosť aj s chorobami z povolania alebo následkom, alebo možno aj nepriznanými chorobami z povolania, teda zdravotnými ťažkosťami, ktoré súvisia s prácou. Možno nikdy neboli diagnostikované ako choroba z povolania. Poviem vám neskôr aj príklad, ako sa taká choroba z povolania diagnostikuje, ale to všetko bude mať na nás dopady. Pretože tí zamestnanci, už teraz rozmýšľame o tom, že sa bude predlžovať vek odchodu do dôchodku, to znamená, že budeme robiť dlhšie. Tí pracovníci v snahe o to, aby nestratili prácu, budú robiť do nemoty, nebudú dbať na to, že či majú nejaké, či nemajú, budú ticho, nebudú sa sťažovať zamestnávateľovi na to, že nemajú vhodné podmienky, lebo budú radi, že sú zamestnaní v tom svojom regióne.
Takisto zamestnávateľ. Mne to je úplne jasné, že ten zamestnávateľ, aj chápem, čo hovoril pán poslanec Mihál, že sa kopia tie nároky na zamestnávateľov, ale bola by som veľmi nerada, keby možno v nejakej následnosti krokov, ktorý sťažuje život podnikateľom, by zdravotná starostlivosť, alebo teda dohľad nad podmienkami práce nad zamestnancami bola práve tá, ktorú by sme vyhlásili, že to ide zruinovať teda tých zamestnávateľov a že to je tá príčina, prečo nechcú vytvárať nové pracovné miesta a podobne.
Aby som sa vrátila k smernici.
V čl. II bode 5 hovorí, že vo všetkých prípadoch musia určení pracovníci mať potrebné schopnosti a potrebné prostriedky. Zámerne som vybrala len určité veci, ktoré hovoria o tom, že by to mali byť zdravotnícki pracovníci a že nemôže robiť dohľad zdravotný a činnosti, ktoré sama táto novela navrhuje, že to nemôže byť bezpečnostný technik, teda človek, ktorý nemá zdravotnícke vzdelanie.
Čl. VII, ktorý citovala aj pani ministerka, alebo teda ho spomenula, aby som bola presnejšia, a ktorý sme nedodržali a ktorý nám Európska únia vytýka, že sme porušili túto dohodu, v bode 5 hovorí, že vo všetkých prípadoch musia mať určení pracovníci potrebné schopnosti a potrebné prostriedky. Ja vám poviem asi aj príklady, že ktoré práce môžu byť v druhej kategórii a čo všetko je tam treba posúdiť, hej? Okrem toho, že to môžu byť zamestnanci pošty, ktorí robia za monitorom na počítači a robia v kuse možno v nevhodných ergometrických podmienkach, môžu to byť aj úplne iné, môže to byť pracovník, ktorý robí v Národnom referenčnom centre pre ochorenie HIV/AIDS, ktoré je takisto v druhej kategórii, a bezpečnostný technik nebude vedieť povedať, či ten pracovník aké má riziká, čo sa môže tou krvou preniesť, na čo by sa mal očkovať atď. Takže tieto príklady sa vám budem pokúsiť neskôr, ešte sa k nim vrátim.
Ďalej ten bod 8 v tom čl. VII, ktorý hovorí, že členské štáty definujú potrebné schopnosti a spôsobilosti uvedené v odseku 5. To je možno ten sporný bod. Nemám to nejak naštudované, či to niekto sa s tým zaoberal. Je to taká moja úvaha. Možno si niekto myslí, že nám stačí zadefinovať si, že, áno, bude to bezpečnostný technik a ten bude postačujúci. Ja si to nemyslím. Pretože ako sami uvádzame, on musí robiť odhad zdravotného rizika a možností, ako vplývajú niektoré faktory prostredia tej práce na zdravie toho zamestnanca. To si nedovolím povedať ani ja ako vzdelaný lekár a verejný zdravotník, pretože musíte sa tomu venovať a musíte mať špecializáciu na to, aby ste povedali, ako môže kombinácia určitej, napríklad poviem, teplotno-vlhkostnej mikroklímy na tom pracovisku v kombinácii s monitorom počítača, psychickej záťaži a eventuálne nejakého žiarenia ďalšieho vplývať na toho zamestnanca. Čiže chcem, aby sme brali tento problém komplexne, aj tak sa na to pozerali.
To, že je to závažný problém, teda závažný problém je poškodenie zdravia zamestnancov, nejaké číslo som spomenula už aj pri mojom prvom vystúpení. Udáva sa, že až 8,7 % ľudí v Európe má zdravotné problémy v súvislosti s prácou. To znamená asi 20 mil. ľudí, na Slovensku odhadom je predpoklad asi 14 700 ľudí.
Dovoľte mi také najnovšie údaje o výskyte chorôb z povolania a profesionálnych otráv na Slovensku za rok 2013. Pretože aj tu bolo povedané, že čo chceme, však dokopy je ich okolo 300 až 400 na Slovensku za rok týchto chorôb a my kvôli tomu, že je 300 chorôb z povolania, chceme zavádzať dohľad nad pracovníkmi vo všetkých kategóriách. Spomeniem najprv tie, ktoré sa najčastejšie vyskytujú. To, že väčšina z nich, z tých radovo 400, je z druhej kategórie rizikových prác, teda tie, ktoré nie sú určené ako rizikové, sú teda druhá kategória, až 66 % z týchto chorôb profesionálnych bolo práve z tejto kategórie. Vysvetlím vám aj, prečo tomu tak je.
Takže v roku 2013 bolo na Slovensku hlásených 301 prípadov chorôb z povolania, pričom je potrebné povedať, že iba posledných 10 rokov má trend výskytu týchto ochorení, teda je klesajúci trend. Z celkového počtu novozistených prípadov ženy sa podieľali 38 %, to je 115 prípadmi. V porovnaní napríklad s rokom 2012, kedy bolo hlásených 344 novopriznaných chorôb z povolania, došlo k poklesu týchto hlásených chorôb o 43 prípadov v priebehu roka, čo reálne predstavuje pokles o 12,5 %. Dovolím si tvrdiť, že tento pokles a tento klesajúci trend je aj vďaka zvýšenej starostlivosti a práce pracovnej zdravotnej služby. V porovnaní s údajmi z minulých rokov počet hlásených chorôb z povolania patrí k najnižším.
Najčastejšou chorobou, ktorá bola diagnostikovaná z týchto profesionálnych chorôb, bola v roku 2013 choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín s celkovým počtom 141 hlásení, čo predstavuje 46,8 % z celkového počtu hlásených ochorení. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi takisto pozorujeme klesajúci trend v zastúpení týchto ochorení.
Na druhom mieste potom bolo 58 hlásených prípadov ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobených prácou s vibrujúcimi nástrojmi. Tieto typy, keby ste si chceli to pozrieť, aké ešte ďalšie ochorenia poznáme, sú súčasťou prílohy zákona č. 461/2003 Z. z.
Závažnosť existujúceho problému vysokého podielu výskytu profesionálnych chorôb postihujúcich podpornopohybový systém, cievny a nervový systém zamestnancov vystavených v práci dlhodobému, nadmernému a jednostrannému zaťaženiu horných končatín a škodlivému vplyvu vibrácie podčiarkuje skutočnosť, že tieto sa podieľajú v roku 2013 až 66 % z celkového počtu. Ten počet je vyšší, keď si to prerátame oproti predchádzajúcemu roku.
Treťou napríklad najčastejšou chorobou bola s celkovým počtom 33 hlásených prípadov porucha sluchu z hluku. Sú poslanci, ktorí si myslia, že hluk nemôže poškodiť zdravie, a pritom je to jeden z faktorov, ktorý významnou mierou sa podieľa na chorobnosti a vplyve, jeden z fyzikálnych faktorov, ktorý vplýva na zdravie zamestnancov.
Takže to boli nejaké konkrétne čísla. Teraz keby sme sa venovali diagnostike týchto ochorení, prečo sú problémy s diagnostikou profesionálnych ochorení a prečo je to, čo som vám teraz čítala, len špička ľadovca.
Napríklad, čo sa týka počtu týchto priznaných chorôb, priznané sú len tie, ktoré dosiahnu tzv. odškodniteľný stupeň. To znamená, napríklad porucha sluchu, ktorú som spomínala ako tretiu najčastejšiu, porucha sluchu z hluku, pri ktorej dosahuje strata sluchu podľa Fowlera pri poškodených mladších ako 30 rokov najmenej 40 %. Pri dosiahnutí 50 rokov veku poškodeného už strata sluchu musí prevyšovať 50 %. Ak má napríklad zamestnanec 38-percentnú stratu sluchu vo veku 28 rokov, nedosiahne 40 %, a preukázateľne v hluku pracoval, to znamená, nastúpil do zamestnania, kde je hluk, a nemal poškodený sluch, nemá nárok na odškodnenie a nikdy mu nebude priznaná choroba z povolania, ale zároveň už nie je spôsobilý vykonávať svoje pôvodné zamestnanie. Jednoznačne príčinou bola práca v hluku. S takouto stratou sluchu sa veľmi ťažko zamestná a to sú práve tie prípady, ktoré nie sú štatisticky evidované, neodškodnené alebo reálne ochorenia spôsobené prácou.
Kritériá, ktoré sú na priznanie choroby z povolania a odškodnenia, sú prísne. Keď sa pozriete do zoznamu, ktoré všetky ochorenia tam sú, je veľmi ťažké, ako som už aj minule spomínala, oddiferencovať iné vplyvy okrem práce. Vy nemôžete povedať, že zamestnanec, ktorý má astmu a pracuje v nejakom prašnom prostredí, že je to len vplyvom toho prachu v prostredí. Musíte sa pozrieť na ďalšie mnohé faktory, a pokiaľ sa nedokáže priama súvislosť, nemá priznanú túto chorobu z povolania napriek tomu, že je chorý a to jeho zamestnanie mu spôsobuje ťažkosti. Hej, čiže to je len toľko na dovysvetľovanie.
Teraz sa vrátim k novele zákona. Zdôrazňujem teda, že môj názor je teda odlišný od názorov možno viacerých poslancov, ktorí budú vystupovať po mne, s tým, že by sme nemali mať dohľad nad prvou a druhou kategóriou. Som silne presvedčená o tom, že áno. Možno ako taký prvý návrh, pretože, samozrejme, sa zaoberáme aj ich pripomienkami a verím tomu, že mnohé z nich sú rozumné, napríklad čo sa týka financovania pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov pošty, určite sa o tom bude diskutovať neskôr. Chápem, že všetko, čo je nastavené nejakým spôsobom, sa dá zneužiť.
Dovolím si potom, ak budem môcť, v druhom čítaní možno navrhnúť možnosť, ako toto riešiť, alebo spôsob, pričom sa dá inšpirovať zákonodarstvom, a teda zákonom v Českej republike, ktorí majú pre druhú kategóriu podkategóriu, ktorá je kategória tzv. 2R, kde sú vlastne zhromaždené tie práce, kde je vyššie riziko napriek tomu, že nepresiahnu určité limity a nemôžu byť zaradené do tretej kategórie, budú v druhej, ale bude tam zvýšený dohľad. To znamená, že nebude to môcť robiť hocikto, ale zdravotník, ktorý je na to, má na to vzdelanie a je vyškolený.
V § 30 vo vládnom návrhu zákona sú definované povinnosti pri ochrane zdravia pri práci. Tento zákon teda hovorí, že to budú všetci zamestnanci. A čo je povinný zamestnávateľ urobiť? Zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozície zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce.
Ďalej podľa § 30a a 30d je zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad a zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Ďalej musí zhodnotiť zdravotné riziko, vypracovať kategorizáciu prác a z hľadiska zdravotných rizík potom posudok o riziku. Ďalej musí vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci tak, ako ustanovujú osobitné predpisy. Ďalej musí zabezpečiť pre zamestnancov hodnotenie zdravotného rizika raz za rok pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok.
Z čoho môžu tie zdravotné riziká vyplývať? Napríklad, prečítam vám niektoré, ktoré môžu kdekoľvek pôsobiť na zamestnanca: hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, laserové žiarenie, tepelno-vlhkostná mikroklíma, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, zvýšený tlak vzduchu. Všetky tieto faktory by sa mali osobitne hodnotiť a je na to presný metodický postup, ako tieto faktory zhodnotíme, ako vplývajú na zdravie toho zamestnanca. Závisí to od zdravotného stavu toho zamestnanca, od podmienok, v ktorých pracuje, a teda, samozrejme, od tých faktorov, ktoré naňho pôsobia.
V § 30a potom hovorí vládny návrh zákona o pracovnej zdravotnej službe a o tom, čo by mala pracovná zdravotná služba spĺňať. A povinnosti, ktoré vyplývajú a musia byť plnené jednotlivými oprávnenými osobami. Z toho, čo je tam napísané, som vybrala len zaujímavosti, ktoré bude robiť, napríklad práce, ktoré bude robiť bezpečnostný technik pre kategórie jeden a dva.
Bezpečnostný technik, ktorý je človek, ktorému stačí stredoškolské vzdelanie, a bude mať, teda musí mať nejako 176-hodinový kurz odbornej spôsobilosti. Podľa tejto novely zákona bude musieť, alebo, áno, bude musieť hodnotiť faktory práce a pracovného prostredia, spôsob vykonávania prác z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov, zisťovať expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia, hodnotiť zdravotné riziká, vypracovať návrhy na zaradenie prác do kategórie z hľadiska zdravotných rizík a bude sa musieť zúčastňovať na vypracovaní programu ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok, vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska.
Iste uznáte, že človek, ktorý nemá zdravotnícke vzdelanie žiadne, ťažko sa bude vedieť vyjadriť k týmto veciam, a teda splniť úlohu, ktorá mu je zadaná. V praxi to teda môže skončiť tak, že bezpečnostný technik, ktorý v tej firme bude, odmietne robiť takúto prácu a tak či tak si ten zamestnávateľ bude musieť najať odborníkov. V tomto návrhu zákona je dobré to, že si ten zamestnávateľ môže vybrať, kto to bude. Nemusí to byť pracovná zdravotná služba, nemusí mať zazmluvnenú činnosť tejto služby paušálnou zmluvou, môže to byť na dohodu a môžu to byť verejní zdravotníci s danou špecializáciou. Čiže má ten zamestnávateľ viac možností, pričom podotýkam, ako vyplýva z doložky finančných vplyvov v tomto predkladanom návrhu, že priemerný plat v národnom hospodárstve verejného zdravotníka je nižší ako bezpečnostného technika. To znamená, že keď si ten zamestnávateľ zaplatí jedného verejného zdravotníka so špecializáciou zdravia pri práci, tak ho to vyjde lacnejšie ako bezpečnostného technika.
Zároveň sú v tomto návrhu zákona uvádzané vlastne počty hodín, ktoré sú povinné pri ochrane zdravia pri práci v jednotlivých kategóriách, pričom pri kategórii 1 je to 0,2 hodiny na zamestnanca na rok a v druhej kategórii 0,3 hodiny na zamestnanca a rok, hej? Čiže v priemere to vychádza okolo 1,41 euro na zamestnanca na rok pri prvej kategórii a cez 2 eurá pri druhej kategórii.
Aby som tu nehovorila nejaké čísla, ktoré sú tu možno dané ako v nejakých tabuľkách, že takto by to malo byť, ale realita je iná, oslovila som jednu pani lekárku, ktorá má jednu sestričku a tá sestrička, keďže prichádza do styku s biologickými rizikovými faktormi, s krvou, infekciami, ktoré sú prenášané vzduchom, t. j. respiračnými infekciami, teda mnohými ďalšími v tej ambulancii, čiže takáto sestrička je zaradená do rizikovej práce druhej kategórie. Tá starostlivosť, ktorú som teraz vymenovala, to, čo všetko musí ten zamestnávateľ splniť, ju stojí, toho lekára, 40 euro na rok. Posúďte sami, či je to jednej konkrétnej pracovnej zdravotnej služby, samozrejme, tie ceny sa môžu líšiť, nie je presne stanovená tá cena. Pričom je na zamestnávateľovi, či si skontroluje tú službu, ktorú dostal, či to vybaví cez telefón alebo či vyžaduje za to, čo zaplatí, aj činnosť, ktorú má. Čiže to, za čo si platí, by si mal, samozrejme, kontrolovať a sú aj iné mechanizmy kontroly toho, čo sa vykoná, či skutočne to, čo zaplatím, či sa aj zrealizuje a či to je na prospech zdravia tých zamestnancov.
Čo obsahuje taký, čo sa vlastne deje, keď chcem prvotne posúdiť? Niekto si založí firmu, má 20, chce mať, alebo ja neviem, alebo začne s piatimi zamestnancami, čo sa musí spraviť, keď tú firmu založí? V prvom rade, teda aj podľa súčasnej úpravy by to mal urobiť, aj podľa novej novely zákona, má zhodnotiť zdravotné riziko. Dotyčný človek by mal identifikovať nebezpečenstvo, to znamená, povedať, či je na pracovisku hluk, aký je ten hluk, či môže ohroziť zdravie toho jedinca, či je tam prach, vibrácie, chemické látky, jedy, karcinogény a tak ďalej, všetky tie rizikové faktory, ktoré som spomínala. Musí charakterizovať to nebezpečenstvo. To znamená, prečo je škodlivé to žiarenie, prečo je škodlivý prach, čo môže spôsobiť tomu jedincovi, hej.
A znova chcem pripomenúť, že nehovorím len o zamestnancoch pošty, ale aj tí zamestnanci pošty sú, dokonca, myslím, že jeden bol vyhlásený v rizikovej kategórii tri, ale aj tí majú určité svoje riziká, ktoré treba eliminovať a treba ich hlavne identifikovať a povedať tomu zamestnancovi, tak nebudeš tu sedieť osem hodín za monitorom, nebudeš sedieť v takejto polohe, ale v takej a budeš mať takéto a takéto povinnosti z hľadiska prevencie možného poškodenia zdravia.
Ďalej bude musieť ten zamestnávateľ hodnotiť expozíciu, to znamená, ako ten faktor v akej miere pôsobí na toho jedinca a reálne dopady na zdravie pri existujúcom spôsobe práce.
No a nakoniec bude musieť zakategorizovať zdravotné riziká. Ak sa nemýlim, tak podľa tejto navrhovanej novely to bude môcť opäť teda urobiť bezpečnostný technik na začiatku, pokiaľ je predpoklad, že je to prvá, druhá kategória.
Ďalej, keď toto všetko zistí, bude musieť navrhnúť preventívne opatrenie na pracoviskách vo vzťahu k zamestnancovi, a teda k opatreniam technického, technologického rázu. Je to presne vydefinované v § 30d ods. 1 písm. g) bod 1, 2, 3, písm. h) bod 1, 4, 5, 6 a písm. i).
Ďalej bude, ak je to potrebné, navrhovať lekárske preventívne prehliadky pre tretiu a štvrtú kategóriu povinne v určitej frekvencii a osobitné predpisy napríklad, ak pracuje v noci alebo za nejakých špecifických okolností, ktoré sú vysvetlené inde v zákone, tak sú nariadené aj pre kategórie dva. Opäť, ak kategória dva bude oddelená a bude ju sledovať niekto iný, nebude to jednotne, tak tento cyklus, ktorý teraz spomínam, a tá ochrana nebude účinná. Pretože ten, čo bude sledovať tú kategóriu dva, nepovie, že, aha, vy ste teraz pri zmene napríklad podmienok vo zvýšenom riziku.
Ďalej bude musieť rozhodnúť o zmene pracovného zaradenia, keď je to potrebné, o nových technických, technologických postupoch, ako som už spomínala, posúdiť zamestnanca, či je zdravotne spôsobilý, alebo ho uznať ako zdravotne nespôsobilého na danú činnosť, eventuálne ukončiť pracovný pomer, môže dôjsť k invalidizácii alebo nakoniec k priznaniu choroby z povolania.
Aby ste si nemysleli, že si vymýšľam niečo len z nejakých poučiek alebo z knižiek, mám tu reálny posudok o riziku Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS, ktorý je u nás na Slovensku v Bratislave na Slovenskej zdravotníckej univerzite, a obsahuje tento posudok o riziku, teda možnosti chránenia sa týchto zamestnancov, kde nie sú teda len lekári, a nie všetci si tí samotní zamestnanci vedia posúdiť možné riziko. Musí takýto posudok o riziku obsahovať údaje o organizácii, vymedzenie pojmov, identifikáciu, klasifikáciu biologických faktorov, s ktorými prichádzajú zamestnanci do kontaktu. To znamená, musia určiť, zamestnanec je ohrozený napríklad vírusom hepatitídy B, v akej skupine, aké má účinky na zdravie, ďalej vírus hepatitídy C, HIV vírus, samozrejme, aké sú riziká, vypracovať postup, keby sa náhodou ten, napríklad sestrička pichla možno ihlou, ktorá je HIV infikovaná, alebo teda infikovaná hepatitídou B alebo C. Ďalej musí obsahovať pracovné činnosti a predvídateľné vystavenie zamestnancov biologickým faktorom a nepredvídateľné vystavenie a ich hodnotenia. Takisto dodržiavanie ochranných opatrení podľa úrovne ochrany predpísanej v prílohe č. 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologických faktorov pri práci. Ďalej musí zhodnotiť zdravotnú spôsobilosť zamestnancov, výskyt poškodení zdravia na pracovisku, aké majú profilaktické opatrenia, odporučiť očkovanie, keď je potrebné a dostupné, hodnotiť zdravotné riziko zamestnancov, zakategorizovať práce a plán riadenia rizika, v závere hodnotenia. Toto všetko by mal takýto posudok obsahovať.
Pripomínam, že pre tých zamestnancov, ktorí sú v tomto centre referenčnom pre HIV/AIDS, na Slovensku v súčasnosti máme až skoro 500 ľudí infikovaných HIV/AIDS, pre nich toto hodnotenie rizika bude robiť bezpečnostný technik podľa tejto novely. Samozrejme, dobrovoľne si môže organizácia zaplatiť aj PZS.
Čo sa môže stať? To, čo sa môže stať pri prijatí tejto novely, je, že rozdelíme kategórie zamestnancov na zamestnancov, ktorí robia v kategórii 1 a 2 a 3 a 4; 1 a 2 bude manažovaná niekým iným a 3 a 4 bude manažovaná PZS.
Čo spraví PZS? Skontroluje trojky a štvorky, teda skutočné rizikové práce, mala by navrhnúť opatrenia, ktoré toho zamestnanca pri dodržiavaní tých opatrení a pri neprekračovaní limitov môžu eventuálne zaradiť do kategórie 2. Ale ja osobne si myslím, prečo by to robili? Sú to ich pracovníci, ktorých si sledujú, za ktorých majú svoj príjem, o ktorých sa starajú, nebudú mať záujem ich preraďovať, lebo ten návrh na preradenie dajú oni. Čo sa týka jednotky, dvojky, stane sa, že niektoré z tých rizikovejších prác, ktoré sú všetky ale v druhej kategórii, budú tí ľudia ohrození viacej. Nedostanú všetky náležité veci, ktoré dostať majú, všetky dôležité merania, ktoré majú dostať, lebo bezpečnostný technik nebude vedieť, čo im hrozí, nevie to posúdiť, hej? A pokiaľ si ten zamestnávateľ nebude natoľko zodpovedný, že si zaplatí odborníka, tak o tých zamestnancov sa nikto nepostará. Môže sa stať, že bezpečnostný technik si skopíruje materiály z internetu, prekopíruje hodnotenie rizík a to bude výsledok jeho hodnotenia.
Ešte nakoniec by som si dovolila taký konkrétny príklad, ako sú napríklad zaradené práce, kde pôsobí na zamestnancov hluk. Napríklad robí zamestnanec vo výrobnej hale 8 hodín v hluku, ktorý má intenzitu 84,9 decibelov, to znamená, že je tam hranica 85 decibelov, je zaradený do druhej kategórie. Nepotrebuje preventívne lekárske prehliadky, nepotrebuje použiť osobné ochranné pracovné pomôcky. Kdežto ten zamestnanec, ktorý má, na ktorého pôsobí hluk nad 85 decibelov, je v tretej kategórii, má inú starostlivosť, má povinné lekárske prehliadky, povinnosť nosiť chrániče sluchu. A choroby z povolania, ktoré sú, ktoré som spomínala na začiatku, že sú diagnostikované z porúch sluchu, sú práve diagnostikované z tej druhej kategórie, pretože tam nie je ten dohľad a nie je poradenstvo a tí ľudia často nevedia, že robia na hranici, prípustnej hranici hluku v svojom zamestnaní. Čiže ten pacient, ktorý je v tom druhom, alebo ten zamestnanec, ktorý je v druhom riziku, má väčšie riziko poškodenia zdravia.
Na záver by som sa ešte vyjadrila možno k otázke, ktorá tuším, že tu bude teraz nastolená, a síce k brutálnemu tunelovaniu týmto zákonom. Verím tomu, že všetko sa dá zneužiť, aj sa zneužíva.
Ešte raz opakujem, že by som bola veľmi nerada, keby niektoré pochybenia, ktoré sú a na ktoré treba poukázať a treba ich odhaliť, treba ísť, treba proste niečo robiť, dať trestné oznámenie alebo napadnúť, keď to bolo nie v súlade so zákonom urobené, treba to riešiť. Ale nechcem, aby s tým, že odhalíme nejakú jednu vec, ktorá možno bola zneužitím pracovných zdravotných služieb, hádzať všetky zdravotné služby, ktorých je v súčasnosti 86 na Slovensku a existuje teda určitá konkurencia medzi nimi, aj tlak na ceny, aby sme zanedbali zdravie zamestnancov, aby nám prestalo záležať na tom, koľko robíme, ako robíme, či to vplýva na nás. A to nie sú ľudia, možno nielen úradníci, ktorí sú v rôznych podnikoch, ktorí vám možno najviac klajú oči, ale sú to ľudia, ktorí pracujú vo výrobných halách, kde pôsobí hluk, nejaké vibrácie, možno nejaké žiarenie pri spracovaní. Väčšinou sú to títo ľudia, ktorí tým trpia, a oni budú zaradení v druhej kategórii, lebo limity nebudú prekročené, lebo to je kritérium, prečo nejdú do tretej, a nikto sa o nich nepostará.
Nehovoriac o tom, že kumulácia pracovnej náplne bezpečnostného technika s inou náplňou práce je možná len vo výnimočných prípadoch podľa § 22 zákona č. 124/2006. A síce je tam, odcitujem: "Funkciu bezpečnostného technika, autorizovaného bezpečnostného technika možno výnimočne zlúčiť len s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca a prevencie závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyradených technických zariadení."
To znamená, že bežne by sa jeho funkcie nemali kumulovať. A ja by som bola veľmi rada, keď niečo máme robiť pre tých zamestnancov a spĺňať kritériá, ktoré sú nastavené a mali by byť v rámci modernej Európy, tak to urobiť poriadne, a nie povrchne bez výslovného efektu.
V druhom čítaní poviem taký svoj pohľad, ako si to asi predstavujem, tak aby to nebolelo ani tých zamestnávateľov a ani PZS.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2014 17:06 - 17:08 hod.
Viskupič Jozef
Ten žreb, ktorý si spomínal, oceňujem a myslím si, že by vedel pomôcť veľa veciam. Ale s tou účasťou viazanou na peniaze si myslím, že si to mal postaviť presne naopak, a to tak, že ak príde, čím menej voličov príde, tým väčší dostane strana balík peňazí. Pretože volič, ak chce sa pomstiť politikovi, tak proste voliť nechce. A neviem si predstaviť teraz so 60-percentnou účasťou v kampani vo voľbách do národného parlamentu, že by sme z takejto...
Zobrazit prepis
Ten žreb, ktorý si spomínal, oceňujem a myslím si, že by vedel pomôcť veľa veciam. Ale s tou účasťou viazanou na peniaze si myslím, že si to mal postaviť presne naopak, a to tak, že ak príde, čím menej voličov príde, tým väčší dostane strana balík peňazí. Pretože volič, ak chce sa pomstiť politikovi, tak proste voliť nechce. A neviem si predstaviť teraz so 60-percentnou účasťou v kampani vo voľbách do národného parlamentu, že by sme z takejto účasti spravili 5-, 10-percentnú alebo 13-percentnú iba preto, že čím viacej ľudí príde, tak tým viac politik má peňazí. Tým pádom by sme z tých, z tej legitimity, aj, aj z tej motivácie ísť voliť spravili frašku.
A myslím si, že naozaj tá logika by mohla byť o tom, že podľa mňa by sme mali chcieť dostať ľudí k volebným urnám, aby vyjadrili svoj hlas, a mali by tam aj tú pozitívnu motiváciu, že keby nám chodilo voliť 80, 90 % ľudí iba preto, že politik by dostal menej peňazí, tak by sme to postavili ako keby z tvojho návrhu z hlavy na nohy a možnože toto by prispelo aj k legitimite volieb a nemali by sme tu 13-percentné účasti vo voľbách, pretože celý mediálny diskurz z hlavných tém bolo, že politici zarábajú príliš veľa a 300-eurové platy sa z 8-tisícovými nedávajú porovnať.
Ďakujem.
Skryt prepis
A myslím si, že naozaj tá logika by mohla byť o tom, že podľa mňa by sme mali chcieť dostať ľudí k volebným urnám, aby vyjadrili svoj hlas, a mali by tam aj tú pozitívnu motiváciu, že keby nám chodilo voliť 80, 90 % ľudí iba preto, že politik by dostal menej peňazí, tak by sme to postavili ako keby z tvojho návrhu z hlavy na nohy a možnože toto by prispelo aj k legitimite volieb a nemali by sme tu 13-percentné účasti vo voľbách, pretože celý mediálny diskurz z hlavných tém bolo, že politici zarábajú príliš veľa a 300-eurové platy sa z 8-tisícovými nedávajú porovnať.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 27.5.2014 16:01 - 16:21 hod.
Mičovský Ján
Dobrý deň, ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Ctené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, prednesiem tri pozmeňujúce návrhy, pôjdem za chvíľočku rovno k nim, ale napriek tomu zopár ešte poznámok v takom tom, diskusie, ktorá tu prebieha.
Ja chcem oceniť prácu komisie, ktorá niekoľko mesiacov pracovala na tom, aby sme sa posunuli o nejaký krôčik dopredu v kvalite volebných zákonov. Bolo...
Zobrazit prepis
Ja chcem oceniť prácu komisie, ktorá niekoľko mesiacov pracovala na tom, aby sme sa posunuli o nejaký krôčik dopredu v kvalite volebných zákonov. Bolo...
Dobrý deň, ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Ctené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, prednesiem tri pozmeňujúce návrhy, pôjdem za chvíľočku rovno k nim, ale napriek tomu zopár ešte poznámok v takom tom, diskusie, ktorá tu prebieha.
Ja chcem oceniť prácu komisie, ktorá niekoľko mesiacov pracovala na tom, aby sme sa posunuli o nejaký krôčik dopredu v kvalite volebných zákonov. Bolo konštatované, že ten krok nie je veľký, ale že nejaký sa dosiahol a možno niekedy práve malý krok dopredu je lepšie ako prešľapovanie na mieste. Takže my sme mali tam svojho zástupcu pána poslanca Kadúca, ktorý nás priebežne o tom informoval. A na konto tých dosiahnutých zmien poviem len jednu vetu. Sú malé, ale sú zmenami k lepšiemu.
A teraz je tu otázka, že čo by bolo treba povedať ešte k takej zásadnej veci, ku ktorej by som rozhodne chcel využiť možnosť z tejto tribúny niečo povedať, a to je otázka jednej zmeny, ktorá sa mi veľmi nepozdáva. A to je zmena, ktorá určuje podľa spoločnej správy ako výsledok práce komisie § 13, kde sa zavádza nový orgán Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Ja viem, každý z nás si nájde tú podstatu tohto zákona možno niekde v niečom inom, ja si ju nachádzam v tejto komisii. A nie že by som mal výhrady voči vzniku orgánu, ktorý by mal byť dozorným okom nad beťármi politikmi, lebo také dozorné oko nám zrejme treba, až veľmi, ale akým spôsobom má byť toto dozorné oko vytvorené.
Zdá sa mi neuveriteľné, že pracovná skupina - a už to máme v spoločnej správe - sa dostala do takej výsledovky, že politici majú kontrolovať sami seba. To je niečo, čo sa mi zdá, pri všetkej úcte, ktorú politické remeslo postráda, ale napriek tomu verím, že raz k tomu dospejeme, že ju bude mať ako ohromne zlý krok. Politické strany, ktoré uspeli vo voľbách, majú obsadiť 10 miest zo 14. A ďalšia štvorica v tej 14-ke patrí vysokým predstaviteľom Najvyššieho kontrolného úradu, Najvyššieho súdu, Ústavného súdu a Generálnej prokuratúry.
Táto skupina, teraz nechcem byť konkrétny, že práve v týchto reáliách, v akých sa momentálne nachádzame, však zákony robíme pre budúcnosť aj, ale a priori si myslím, že nedokáže byť správnym kontrolným orgánom, ktorý by mal možnosť vstúpiť účinným spôsobom do kontroly tak ťažkej záležitosti a ťažkej témy, ako je financovanie politických strán.
Ja tu robím maličkú odbočku a poviem si, že vôbec sa to nedá poriadne skontrolovať a že dokiaľ bude stále možnosť, aj keď uznávam, že touto novelou obmedzená, získavať si rôzne sponzorské peniaze na politickú činnosť, či už vlastnou hlavou, alebo inými orgánmi, možno že aj kradmou rukou, dovtedy bude stále možnosť - a zrejme aj využívaná možnosť - spôsobovať, nazvime to slušne, isté úbytky na spoločenských zdrojoch. Je nenáležité, aby sme možno vôbec túžili po tom, aby takéto niečo bolo možné odkontrolovať. A preto možno raz - to treba, samozrejme, sa aj o to pokúsiť - tu bude návrh, ktorý by mal riešiť takúto záležitosť tým, že nebude možné žiadnu sponzorskú korunu, euro či cent vložiť do žiadnej politickej strany. A ak štát má záujem na fungovaní politického systému, tak by mal nájsť možnože prostriedky sám zo svojich zdrojov a takým spôsobom nájsť spôsob, ako zabrániť investovaniu do politiky. Investovanie do politiky ťažko sa dá chápať inak ako investovanie s tým, že očakávam nejakú návratnosť. Neverím, že existujú sponzori, ktorí investujú v záujme toho, že si ctia demokraciu, ak chcú si práve tú svoju stranu vyzdvihnúť tak, že sú ochotní nejaký ten milión alebo stotisíc pustiť. Ak to urobia, a sú mnohí takí, čo to robia, pri všetkej úcte, domnievam sa, že to robia práve s tým úmyslom, aby sa im tie peniaze vrátili naspäť. Skôr či neskôr skryte či otvorene.
Takže možno tu je niekde v tom základe základu problém, ktorý nevyriešime žiadnou novelou, iba ak takou zásadnou, že financovanie politických strán z akýchkoľvek tretích zdrojov by sme mali považovať za nenáležité a zakázané.
Takže tá štátna komisia, keď už sa vrátim do reality, lebo teraz som si dovolil trocha fantazírovať, ja viem, štát zo svojho rozpočtu nedá a politici budú len zháňať peniaze na svoje fungovanie od sponzorov, no tak potom tá komisia, ak už od nej chceme, a preto sme ju aj asi vytvorili, aby bola tým dozorným okom, tak nech, preboha, nie je vytvorená tými, ktorých má kontrolovať. A keď už áno, tak aspoň spôsobom, aby tam nemali väčšinu. Predsi 10 plus 4, ja pri dnešnom zložení politických síl pri takejto komisii ani nenachádzam záruku toho, že by vôbec bola schopná dačo odkontrolovať.
A preto by som bol veľmi rád, keby sme skúsili, už ak tá komisia má byť, sa pozrieť na kohosi, kto by mohol predsi vniesť do tejto komisie záruku istej snahy poznať pravdu o financovaní a skúmať nepríjemné veci, ktoré s tým sú väčšinou spojené. A takú možnosť vidím. Máme tu úrad ombudsmana, máme tu renomované občianske združenia, medzinárodné spoločenstvá, resp. spoločenstvá, ktoré majú medzinárodnú podporu a vysoký kredit. Ak z tej 14-ky už teda by sme chceli pripustiť, že nech tam politici majú svoje zastúpenie, tak nech je to len polovica, nech ich je 7. A tú druhú polovicu zverme do rúk ombudsmana, zástancu verejných práv. Patrí medzi verejné práva a nároky občanov mať jasno v tom, ako sú politické strany financované? Však tu je zdroj všetkých podozrení, všetkých výhrad, všetkých nekalých vecí, ktoré možnože sú pravdivé viac, možnože menej, ale dosť ťažko vyvrátiť, že by na nich nebola ani štipka pravdy. A vôbec v tejto chvíli nie je dôležité, aby sme tú štipku kvantifikovali. Dôležité je, aby sme hľadali systém, ktorý by tomu mohol zabrániť. A ja neverím, že komisia, tak ako je navrhnutá, by tomu zabrániť mohla. To je ku komisii.
A teraz k pozmeňujúcim návrhom. Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám hoc´ aj v pevnej viere, že má svoju logiku, sa týka témy, ktorá tu už zaznela. Je to otázka prednostných hlasov. Bol tu už návrh zo súčasných 3 % na 2, na 1 % a ja prednesiem návrh poklesu na 0 %. Zdanlivo sú to rozdiely iba v 1 %, ale v skutočnosti, tak ako som sa presvedčil o tom, keď som hľadal podporu pre takýto pozmeňujúci návrh, sú tu rozdiely v našom myslení. My sami v snemovni zákonnosti máme problém uchopiť túto tému. Na jednej strane uznávame voliča a jeho hlas, pretože vieme, že pán volič je pánom nad našimi politickými osudmi. Na druhej strane máme pocit, že by sme mu z toho jeho práva mali niečo zobrať. A to niečo je práve dané tým pohľadom na preferenčné hlasy. Vychádzajú viacerí z vás z toho, že predsi volič nemôže byť natoľko múdry, natoľko rozhľadený, natoľko veci znalý, aby dokázal namiešať zoskupenie ctenej snemovne a jednotlivých zoskupení, jednotlivých konkrétnych poslancov politických subjektoch. To je isté poznanie, ktoré som získal pri rozhovoroch s vami. Nevravím, že v ňom neni ratio, ale jednoznačne to svedčí o tom, že sa obávame, že volič by nedokázal v prípade, že by sme mu umožnili zánikom preferenčných, teda toho percenta povinného, zánikom tohto percenta, že by sme mu umožnili absolútne rozhodovať o tom, kto má byť na prvom mieste politického subjektu, ktorý si volič vybral, takže by sme sa dostali do problémov, ktoré by sme považovali za veľké. Nemyslím si to. Aj keď uznám, že v tom je ratio, pretože pekne ste mi to povedali viacerí, v každom mužstve musia byť rôzne typy. I zapisovatelia, i vodcovia, i tajomníci, i tí nosiči vody. A že my tým, že by sme umožnili voličovi sa rozhodnúť úplne svojbytne na základe zrušenia týchto preferenčných hlasov, ako keby sme umožnili namiešať zoskupenie, ktoré by nebolo pre daný politický subjekt funkčné. Ja som presvedčený, že pri matematickom modeli a veľkom počte voličov bolo by možné očakávať, že sa pravdepodobne dá namiešať kombinácia, ktorá síce nebude postihovať všetky profesie, ale to nie je ani možné, ani všetky typy, nebudú tam možno všetci melancholici, sangvinisti, cholerici, jednoducho neviem to presne vystihnúť, čo všetko by sa teda tým nedalo namiešať. Ale verím, že volič napriek tomuto hendikepu, že nevie vyjadriť profesné zloženie budúceho subjektu, ktorý si s krúžkami posunie do parlamentu úplne presne, že je natoľko zdatný, že by si vedel namiešať zoskupenie takých poslancov, ktorí majú jeho dôveru. Ktorí majú jeho dôveru kvôli poznaniu jeho kreditu, jeho charakteru, jeho skúseností, jeho minulosti.
Druhá skupina výhrad hovorí, no dobre, to sa mýliš, voľby sú demokratické. Pred chvíľočkou tu zaznelo, ale demokracia je strašný systém, akurát, že nič múdrejšie nebolo vymyslené. Obligátne to slová. Je tu obava, že ak by sme tie krúžky zrušili do tejto miery, že by teda neboli vôbec akýmsi obmedzením toho rozhodovania voličov, takže by si ľudia to zvolili iba samé celebrity z rôznych populárnych televíznych šou, zo športu, proste tam z tých zoskupení ľudí, ktorí sú veľmi často na obrazovke. Nemyslím si ani o takomto pohľade, že je správny. Som presvedčený, že práve vďaka istému veľkému počtu možností, ktoré volič má, a tie možnosti sú dané povedzme 150-kou v rámci kandidátky, ktorá je predložená, že by sa podarilo nedohodnúť sa tým voličom na tom, že chcú mať tam len celebrity z nejakej populárnej televíznej šou, ale že by naozaj z toho, čo ponúka politická strana na tej 150-ke, si vybrali tými krúžkami zoskupenie, ktoré by spĺňalo predovšetkým morálne kritériá, ale aj kritériá odborné. Verím, že by to tak bolo. Alebo minimálne, že by to nebolo o nič horšie, ako je to pri tomto doterajšom systéme.
A v tomto duchu tejto viery, že by to bolo tak správne a že by sme nemali voličovi odkazovať, že síce si vážime jeho hlas, ale nech sa nám nestará do toho, koho dáme na prvé miesta. Pretože na prvé miesta chceme dávať my, tak ako sme sa rozhodli v našej strane, v našom klube, takže nech nám len pekne dá tie hlasy a my už rozhodneme, kto bude na tých prvých miestach. To sa mi zdá voči voličovi neúctivé a voči volebnému systému nedemokratické.
A práve preto, ak sme tu dnes mali tie stupienky z 3 na 2, z 2 na 1, tak nech tu zaznie stupienok z 3 na 0 a pokúsme sa voličovi, pánovi voličovi priznať právo, že keď už mu hovoríme, musíš si vybrať stranu, veď tak ďaleko sme nezašli, že si bude vyberať pomedzi rôznych strán, to by bolo, ako ste viacerí povedali, nabúranie politického systému. Dobre. Neprekročme tieto hranice zatiaľ alebo vôbec nepočítajme s tým. Ale ak už tá strana má svoje ideové ciele, svoj program a svoje presvedčenie, tak nech obsadí tú 150-ku ľuďmi, ktorí tieto veci spĺňajú. Nech namiešajú zmes osobností a nech ponúknu voličovi, aby tieto osobnosti zoskupil do poradia, ktoré určí vstúpenie do tejto snemovne.
A práve preto úplne z presvedčenia, ktoré cítim, že nie je postavené na nejakom odhade, ale na hlbokom uverení v to, že volič má takéto právo a že by sme mu mali veriť, prednesiem tento pozmeňujúci návrh pánov poslancov Matoviča, Kadúca, Jurinovej, Hubu, Vašečku, Fecka a Mičovského k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 65 ods. 5 a v § 92 ods. 5 druhá veta znie: "Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto platnú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal viac prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu."
2. V čl. I v § 68 ods. 1 druhá veta znie: "Ak však boli na hlasovacom lístku uplatnené prednostné hlasy, nastupuje ten kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov."
Odôvodnenie, ktoré na tomto návrhu nasleduje, som v podstate už vlastne vyjadril svojimi slovami dopredu, takže tento pozmeňovací návrh dávam ako poslednú variantu, ak teda má byť snemovňa aj priestorom, kde sa hľadá kompromis, tak povedzme si dopredu, že tento pozmeňujúci návrh nech neprejde, ktorý som predniesol. Budiž. Ale potom sa dohodnime, že nech prejde aspoň pokles z troch na dva, tak ako to povedal pán poslanec Kadúc, ako on navrhol. Pretože predsi len, ak povieme, že nie, že my chceme mať svoje 3 %, pretože nám nebudú tu rozhodovať obrazovky televízne a nejaké popularizačné tendencie, že dávame krásne tváre a ľudí, ktorí si získajú hlasy bez zásluhy, tak to sa domnievam, že to nebude dobrý prístup, že by sme takto mali voličovi takýto odkaz vyslať. Vyšlime mu aspoň ten, že predsi jeho preferenčné hlasy pripúšťame vo väčšej miere v budúcnosti, ako sme boli ochotní takýto prístup uplatňovať doposiaľ.
Ďalšie dva pozmeňujúce návrhy prednesiem spolu s pánom Kadúcom, teda v zastúpení. Bola to jeho aktivita, ja sa k nej pridávam a využívam svoju možnosť vystúpiť pred vami s tým, aby som tieto návrhy predniesol.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 45, § 76, § 100, § 119, § 170 a 203 znie: "Zapisovateľa okresnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva štátna komisia. Návrh podáva predseda štátnej komisie po prerokovaní s prednostom okresného úradu."
2. V čl. I § 138 znie: "Zapisovateľa obvodnej volebnej komisie vymenúva, odvoláva štátna komisia. Návrh podáva predseda štátnej komisie po prerokovaní s predsedom samosprávneho kraja."
K tomu len toľko, že sa tu vlastne komisii, ktorá podľa všetkého teda bude schválená na rokovaní o tomto zákone, prisudzuje táto nová kompetencia.
Tretí pozmeňujúci návrh poslanca Miroslava Kadúca, Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa dopĺňa takto:
V čl. I § 13 odsek 1 znie:
"(1) Zriaďuje sa Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len "štátna komisia") ako nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán a politických hnutí (ďalej len "politická strana"), riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb. Štátna komisia má štrnásť členov. Osem členov delegujú do štátnej komisie politickej strany, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, a dvoch členov delegujú politické strany, ktoré v ostatných voľbách získali najviac platných hlasov z politických strán, ktoré získali menej ako 5 % celkového počtu odovzdaných platných hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Politické strany majú zastúpenie úmerne podľa počtu získaných poslaneckých mandátov a strany, ktoré získali v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky menej ako 5 % z celkového počtu platných hlasov po jednom členovi. Počet členov štátnej komisie delegovaných politickými stranami, ktoré vytvorili vládu, sa musí rovnať počtu členov štátnej komisie delegovaných ostatnými politickými stranami zastúpenými v Národnej rade Slovenskej republiky. Táto rovnosť musí byť zachovaná počas celého funkčného obdobia štátnej komisie. Po jednom členovi štátnej komisie deleguje predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu."
Takže podstata je zrejmá z prečítaného textu. Navrhuje sa, aby nielen tie strany, ktoré sa dostali do parlamentu, ale tie, ktoré skončili aj v istom rozsahu pod touto hranicou, mali možnosť byť tými kontrolnými okami pri dozeraní nad financovaním politických strán a nad voľbami. Je to z núdze cnosť, keďže sa očakáva, že táto komisia bude v zmysle spoločnej správy schválená, takže je to vylepšenie jej činnosti.
V zásade však platí to, čo som si dovolil povedať mimo tohto pozmeňujúceho návrhu v úvode svojho vystúpenia, že som presvedčený, že politické strany nemajú právo kontrolovať samy seba a že nám treba hľadať model, ktorý zabezpečí, aby nad politikmi a ich úmyslami byť úspešný a získať na to peniaze aj cestami, ktoré nie sú kóšer, dozeral niekto iný ako samotní politici.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
Ja chcem oceniť prácu komisie, ktorá niekoľko mesiacov pracovala na tom, aby sme sa posunuli o nejaký krôčik dopredu v kvalite volebných zákonov. Bolo konštatované, že ten krok nie je veľký, ale že nejaký sa dosiahol a možno niekedy práve malý krok dopredu je lepšie ako prešľapovanie na mieste. Takže my sme mali tam svojho zástupcu pána poslanca Kadúca, ktorý nás priebežne o tom informoval. A na konto tých dosiahnutých zmien poviem len jednu vetu. Sú malé, ale sú zmenami k lepšiemu.
A teraz je tu otázka, že čo by bolo treba povedať ešte k takej zásadnej veci, ku ktorej by som rozhodne chcel využiť možnosť z tejto tribúny niečo povedať, a to je otázka jednej zmeny, ktorá sa mi veľmi nepozdáva. A to je zmena, ktorá určuje podľa spoločnej správy ako výsledok práce komisie § 13, kde sa zavádza nový orgán Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Ja viem, každý z nás si nájde tú podstatu tohto zákona možno niekde v niečom inom, ja si ju nachádzam v tejto komisii. A nie že by som mal výhrady voči vzniku orgánu, ktorý by mal byť dozorným okom nad beťármi politikmi, lebo také dozorné oko nám zrejme treba, až veľmi, ale akým spôsobom má byť toto dozorné oko vytvorené.
Zdá sa mi neuveriteľné, že pracovná skupina - a už to máme v spoločnej správe - sa dostala do takej výsledovky, že politici majú kontrolovať sami seba. To je niečo, čo sa mi zdá, pri všetkej úcte, ktorú politické remeslo postráda, ale napriek tomu verím, že raz k tomu dospejeme, že ju bude mať ako ohromne zlý krok. Politické strany, ktoré uspeli vo voľbách, majú obsadiť 10 miest zo 14. A ďalšia štvorica v tej 14-ke patrí vysokým predstaviteľom Najvyššieho kontrolného úradu, Najvyššieho súdu, Ústavného súdu a Generálnej prokuratúry.
Táto skupina, teraz nechcem byť konkrétny, že práve v týchto reáliách, v akých sa momentálne nachádzame, však zákony robíme pre budúcnosť aj, ale a priori si myslím, že nedokáže byť správnym kontrolným orgánom, ktorý by mal možnosť vstúpiť účinným spôsobom do kontroly tak ťažkej záležitosti a ťažkej témy, ako je financovanie politických strán.
Ja tu robím maličkú odbočku a poviem si, že vôbec sa to nedá poriadne skontrolovať a že dokiaľ bude stále možnosť, aj keď uznávam, že touto novelou obmedzená, získavať si rôzne sponzorské peniaze na politickú činnosť, či už vlastnou hlavou, alebo inými orgánmi, možno že aj kradmou rukou, dovtedy bude stále možnosť - a zrejme aj využívaná možnosť - spôsobovať, nazvime to slušne, isté úbytky na spoločenských zdrojoch. Je nenáležité, aby sme možno vôbec túžili po tom, aby takéto niečo bolo možné odkontrolovať. A preto možno raz - to treba, samozrejme, sa aj o to pokúsiť - tu bude návrh, ktorý by mal riešiť takúto záležitosť tým, že nebude možné žiadnu sponzorskú korunu, euro či cent vložiť do žiadnej politickej strany. A ak štát má záujem na fungovaní politického systému, tak by mal nájsť možnože prostriedky sám zo svojich zdrojov a takým spôsobom nájsť spôsob, ako zabrániť investovaniu do politiky. Investovanie do politiky ťažko sa dá chápať inak ako investovanie s tým, že očakávam nejakú návratnosť. Neverím, že existujú sponzori, ktorí investujú v záujme toho, že si ctia demokraciu, ak chcú si práve tú svoju stranu vyzdvihnúť tak, že sú ochotní nejaký ten milión alebo stotisíc pustiť. Ak to urobia, a sú mnohí takí, čo to robia, pri všetkej úcte, domnievam sa, že to robia práve s tým úmyslom, aby sa im tie peniaze vrátili naspäť. Skôr či neskôr skryte či otvorene.
Takže možno tu je niekde v tom základe základu problém, ktorý nevyriešime žiadnou novelou, iba ak takou zásadnou, že financovanie politických strán z akýchkoľvek tretích zdrojov by sme mali považovať za nenáležité a zakázané.
Takže tá štátna komisia, keď už sa vrátim do reality, lebo teraz som si dovolil trocha fantazírovať, ja viem, štát zo svojho rozpočtu nedá a politici budú len zháňať peniaze na svoje fungovanie od sponzorov, no tak potom tá komisia, ak už od nej chceme, a preto sme ju aj asi vytvorili, aby bola tým dozorným okom, tak nech, preboha, nie je vytvorená tými, ktorých má kontrolovať. A keď už áno, tak aspoň spôsobom, aby tam nemali väčšinu. Predsi 10 plus 4, ja pri dnešnom zložení politických síl pri takejto komisii ani nenachádzam záruku toho, že by vôbec bola schopná dačo odkontrolovať.
A preto by som bol veľmi rád, keby sme skúsili, už ak tá komisia má byť, sa pozrieť na kohosi, kto by mohol predsi vniesť do tejto komisie záruku istej snahy poznať pravdu o financovaní a skúmať nepríjemné veci, ktoré s tým sú väčšinou spojené. A takú možnosť vidím. Máme tu úrad ombudsmana, máme tu renomované občianske združenia, medzinárodné spoločenstvá, resp. spoločenstvá, ktoré majú medzinárodnú podporu a vysoký kredit. Ak z tej 14-ky už teda by sme chceli pripustiť, že nech tam politici majú svoje zastúpenie, tak nech je to len polovica, nech ich je 7. A tú druhú polovicu zverme do rúk ombudsmana, zástancu verejných práv. Patrí medzi verejné práva a nároky občanov mať jasno v tom, ako sú politické strany financované? Však tu je zdroj všetkých podozrení, všetkých výhrad, všetkých nekalých vecí, ktoré možnože sú pravdivé viac, možnože menej, ale dosť ťažko vyvrátiť, že by na nich nebola ani štipka pravdy. A vôbec v tejto chvíli nie je dôležité, aby sme tú štipku kvantifikovali. Dôležité je, aby sme hľadali systém, ktorý by tomu mohol zabrániť. A ja neverím, že komisia, tak ako je navrhnutá, by tomu zabrániť mohla. To je ku komisii.
A teraz k pozmeňujúcim návrhom. Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám hoc´ aj v pevnej viere, že má svoju logiku, sa týka témy, ktorá tu už zaznela. Je to otázka prednostných hlasov. Bol tu už návrh zo súčasných 3 % na 2, na 1 % a ja prednesiem návrh poklesu na 0 %. Zdanlivo sú to rozdiely iba v 1 %, ale v skutočnosti, tak ako som sa presvedčil o tom, keď som hľadal podporu pre takýto pozmeňujúci návrh, sú tu rozdiely v našom myslení. My sami v snemovni zákonnosti máme problém uchopiť túto tému. Na jednej strane uznávame voliča a jeho hlas, pretože vieme, že pán volič je pánom nad našimi politickými osudmi. Na druhej strane máme pocit, že by sme mu z toho jeho práva mali niečo zobrať. A to niečo je práve dané tým pohľadom na preferenčné hlasy. Vychádzajú viacerí z vás z toho, že predsi volič nemôže byť natoľko múdry, natoľko rozhľadený, natoľko veci znalý, aby dokázal namiešať zoskupenie ctenej snemovne a jednotlivých zoskupení, jednotlivých konkrétnych poslancov politických subjektoch. To je isté poznanie, ktoré som získal pri rozhovoroch s vami. Nevravím, že v ňom neni ratio, ale jednoznačne to svedčí o tom, že sa obávame, že volič by nedokázal v prípade, že by sme mu umožnili zánikom preferenčných, teda toho percenta povinného, zánikom tohto percenta, že by sme mu umožnili absolútne rozhodovať o tom, kto má byť na prvom mieste politického subjektu, ktorý si volič vybral, takže by sme sa dostali do problémov, ktoré by sme považovali za veľké. Nemyslím si to. Aj keď uznám, že v tom je ratio, pretože pekne ste mi to povedali viacerí, v každom mužstve musia byť rôzne typy. I zapisovatelia, i vodcovia, i tajomníci, i tí nosiči vody. A že my tým, že by sme umožnili voličovi sa rozhodnúť úplne svojbytne na základe zrušenia týchto preferenčných hlasov, ako keby sme umožnili namiešať zoskupenie, ktoré by nebolo pre daný politický subjekt funkčné. Ja som presvedčený, že pri matematickom modeli a veľkom počte voličov bolo by možné očakávať, že sa pravdepodobne dá namiešať kombinácia, ktorá síce nebude postihovať všetky profesie, ale to nie je ani možné, ani všetky typy, nebudú tam možno všetci melancholici, sangvinisti, cholerici, jednoducho neviem to presne vystihnúť, čo všetko by sa teda tým nedalo namiešať. Ale verím, že volič napriek tomuto hendikepu, že nevie vyjadriť profesné zloženie budúceho subjektu, ktorý si s krúžkami posunie do parlamentu úplne presne, že je natoľko zdatný, že by si vedel namiešať zoskupenie takých poslancov, ktorí majú jeho dôveru. Ktorí majú jeho dôveru kvôli poznaniu jeho kreditu, jeho charakteru, jeho skúseností, jeho minulosti.
Druhá skupina výhrad hovorí, no dobre, to sa mýliš, voľby sú demokratické. Pred chvíľočkou tu zaznelo, ale demokracia je strašný systém, akurát, že nič múdrejšie nebolo vymyslené. Obligátne to slová. Je tu obava, že ak by sme tie krúžky zrušili do tejto miery, že by teda neboli vôbec akýmsi obmedzením toho rozhodovania voličov, takže by si ľudia to zvolili iba samé celebrity z rôznych populárnych televíznych šou, zo športu, proste tam z tých zoskupení ľudí, ktorí sú veľmi často na obrazovke. Nemyslím si ani o takomto pohľade, že je správny. Som presvedčený, že práve vďaka istému veľkému počtu možností, ktoré volič má, a tie možnosti sú dané povedzme 150-kou v rámci kandidátky, ktorá je predložená, že by sa podarilo nedohodnúť sa tým voličom na tom, že chcú mať tam len celebrity z nejakej populárnej televíznej šou, ale že by naozaj z toho, čo ponúka politická strana na tej 150-ke, si vybrali tými krúžkami zoskupenie, ktoré by spĺňalo predovšetkým morálne kritériá, ale aj kritériá odborné. Verím, že by to tak bolo. Alebo minimálne, že by to nebolo o nič horšie, ako je to pri tomto doterajšom systéme.
A v tomto duchu tejto viery, že by to bolo tak správne a že by sme nemali voličovi odkazovať, že síce si vážime jeho hlas, ale nech sa nám nestará do toho, koho dáme na prvé miesta. Pretože na prvé miesta chceme dávať my, tak ako sme sa rozhodli v našej strane, v našom klube, takže nech nám len pekne dá tie hlasy a my už rozhodneme, kto bude na tých prvých miestach. To sa mi zdá voči voličovi neúctivé a voči volebnému systému nedemokratické.
A práve preto, ak sme tu dnes mali tie stupienky z 3 na 2, z 2 na 1, tak nech tu zaznie stupienok z 3 na 0 a pokúsme sa voličovi, pánovi voličovi priznať právo, že keď už mu hovoríme, musíš si vybrať stranu, veď tak ďaleko sme nezašli, že si bude vyberať pomedzi rôznych strán, to by bolo, ako ste viacerí povedali, nabúranie politického systému. Dobre. Neprekročme tieto hranice zatiaľ alebo vôbec nepočítajme s tým. Ale ak už tá strana má svoje ideové ciele, svoj program a svoje presvedčenie, tak nech obsadí tú 150-ku ľuďmi, ktorí tieto veci spĺňajú. Nech namiešajú zmes osobností a nech ponúknu voličovi, aby tieto osobnosti zoskupil do poradia, ktoré určí vstúpenie do tejto snemovne.
A práve preto úplne z presvedčenia, ktoré cítim, že nie je postavené na nejakom odhade, ale na hlbokom uverení v to, že volič má takéto právo a že by sme mu mali veriť, prednesiem tento pozmeňujúci návrh pánov poslancov Matoviča, Kadúca, Jurinovej, Hubu, Vašečku, Fecka a Mičovského k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 65 ods. 5 a v § 92 ods. 5 druhá veta znie: "Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto platnú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal viac prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu."
2. V čl. I v § 68 ods. 1 druhá veta znie: "Ak však boli na hlasovacom lístku uplatnené prednostné hlasy, nastupuje ten kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov."
Odôvodnenie, ktoré na tomto návrhu nasleduje, som v podstate už vlastne vyjadril svojimi slovami dopredu, takže tento pozmeňovací návrh dávam ako poslednú variantu, ak teda má byť snemovňa aj priestorom, kde sa hľadá kompromis, tak povedzme si dopredu, že tento pozmeňujúci návrh nech neprejde, ktorý som predniesol. Budiž. Ale potom sa dohodnime, že nech prejde aspoň pokles z troch na dva, tak ako to povedal pán poslanec Kadúc, ako on navrhol. Pretože predsi len, ak povieme, že nie, že my chceme mať svoje 3 %, pretože nám nebudú tu rozhodovať obrazovky televízne a nejaké popularizačné tendencie, že dávame krásne tváre a ľudí, ktorí si získajú hlasy bez zásluhy, tak to sa domnievam, že to nebude dobrý prístup, že by sme takto mali voličovi takýto odkaz vyslať. Vyšlime mu aspoň ten, že predsi jeho preferenčné hlasy pripúšťame vo väčšej miere v budúcnosti, ako sme boli ochotní takýto prístup uplatňovať doposiaľ.
Ďalšie dva pozmeňujúce návrhy prednesiem spolu s pánom Kadúcom, teda v zastúpení. Bola to jeho aktivita, ja sa k nej pridávam a využívam svoju možnosť vystúpiť pred vami s tým, aby som tieto návrhy predniesol.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 45, § 76, § 100, § 119, § 170 a 203 znie: "Zapisovateľa okresnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva štátna komisia. Návrh podáva predseda štátnej komisie po prerokovaní s prednostom okresného úradu."
2. V čl. I § 138 znie: "Zapisovateľa obvodnej volebnej komisie vymenúva, odvoláva štátna komisia. Návrh podáva predseda štátnej komisie po prerokovaní s predsedom samosprávneho kraja."
K tomu len toľko, že sa tu vlastne komisii, ktorá podľa všetkého teda bude schválená na rokovaní o tomto zákone, prisudzuje táto nová kompetencia.
Tretí pozmeňujúci návrh poslanca Miroslava Kadúca, Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa dopĺňa takto:
V čl. I § 13 odsek 1 znie:
"(1) Zriaďuje sa Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len "štátna komisia") ako nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán a politických hnutí (ďalej len "politická strana"), riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb. Štátna komisia má štrnásť členov. Osem členov delegujú do štátnej komisie politickej strany, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, a dvoch členov delegujú politické strany, ktoré v ostatných voľbách získali najviac platných hlasov z politických strán, ktoré získali menej ako 5 % celkového počtu odovzdaných platných hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Politické strany majú zastúpenie úmerne podľa počtu získaných poslaneckých mandátov a strany, ktoré získali v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky menej ako 5 % z celkového počtu platných hlasov po jednom členovi. Počet členov štátnej komisie delegovaných politickými stranami, ktoré vytvorili vládu, sa musí rovnať počtu členov štátnej komisie delegovaných ostatnými politickými stranami zastúpenými v Národnej rade Slovenskej republiky. Táto rovnosť musí byť zachovaná počas celého funkčného obdobia štátnej komisie. Po jednom členovi štátnej komisie deleguje predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu."
Takže podstata je zrejmá z prečítaného textu. Navrhuje sa, aby nielen tie strany, ktoré sa dostali do parlamentu, ale tie, ktoré skončili aj v istom rozsahu pod touto hranicou, mali možnosť byť tými kontrolnými okami pri dozeraní nad financovaním politických strán a nad voľbami. Je to z núdze cnosť, keďže sa očakáva, že táto komisia bude v zmysle spoločnej správy schválená, takže je to vylepšenie jej činnosti.
V zásade však platí to, čo som si dovolil povedať mimo tohto pozmeňujúceho návrhu v úvode svojho vystúpenia, že som presvedčený, že politické strany nemajú právo kontrolovať samy seba a že nám treba hľadať model, ktorý zabezpečí, aby nad politikmi a ich úmyslami byť úspešný a získať na to peniaze aj cestami, ktoré nie sú kóšer, dozeral niekto iný ako samotní politici.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2014 15:43 - 15:45 hod.
Hraško Igor
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Mikloško, tento zákon sa nevzťahuje na voľby do Európskeho parlamentu, čo som povedal už v úvode, pretože sa vzťahuje len na voľby do nášho národného parlamentu, voľby prezidenta, ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta a o celoštátnom referende. Nič viac.
Za ďalšie. Pokiaľ chodím po svete a počúvam našich krajanov, mnohí krajania majú deti, ktoré študujú na Slovensku. Snažia sa zveľadiť našu...
Zobrazit prepis
Za ďalšie. Pokiaľ chodím po svete a počúvam našich krajanov, mnohí krajania majú deti, ktoré študujú na Slovensku. Snažia sa zveľadiť našu...
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Mikloško, tento zákon sa nevzťahuje na voľby do Európskeho parlamentu, čo som povedal už v úvode, pretože sa vzťahuje len na voľby do nášho národného parlamentu, voľby prezidenta, ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta a o celoštátnom referende. Nič viac.
Za ďalšie. Pokiaľ chodím po svete a počúvam našich krajanov, mnohí krajania majú deti, ktoré študujú na Slovensku. Snažia sa zveľadiť našu kultúru tým, že to, čo sa dozvedia, prenášajú tam a, naopak, obohacujú našu kultúru tým, že rozprávajú svoje zážitky zo svojej domoviny, zo svojej minulosti, zo svojej histórie. Myslím si, že mnohí z nich sú práve takí, ktorí majú reálny základ aj korene u nás na Slovensku a sú hrdí občania Slovenskej republiky.
Takých, ktorých ste spomínali vy, že si zobrali občianstvo Slovenska len kvôli tomu, aby reštituovali a potom zmizli kdesi do zahraničia, tých sa neobávam, pretože tých ani nejaké voľby nezaujímajú, tí majú svoj biznis, ako ste povedali, a vôbec nemajú ani nejak cieľ ovplyvniť voľby.
Ale sú tuná občania, ktorých sa týka aj naša zahraničná politika a politika ochrany, alebo teda starostlivosti o krajanov žijúcich v zahraničí. Viete, že tejto téme sa ja venujem, odkedy som sem prišiel, a záleží mi naozaj na tom, aby tí ľudia, ktorí sú mimo Slovenskej republiky, aby mali tie isté práva a nemuseli byť obmedzovaní vo svojom volebnom práve, tak ako sú obmedzovaní v súčasnosti.
Takisto sú tam ľudia, ktorí sú nielen teda potomkami Slovákov, ale sú tam ľudia, ktorí tam išli dočasne. Išli tam za prácou, pretože tuná tej práce na Slovensku veľa nie je a nie sú vytvorené pre ňu adekvátne, dobré podmienky. Preto aj takýmto ľuďom ja veľmi rád umožním, pretože oni sa tu na Slovensko vrátia. Mnohí sa už vrátili, pretože s nimi prichádzam do styku. Takže pre takýchto je práve tento pozmeňujúci návrh určený.
Ďakujem.
Skryt prepis
Za ďalšie. Pokiaľ chodím po svete a počúvam našich krajanov, mnohí krajania majú deti, ktoré študujú na Slovensku. Snažia sa zveľadiť našu kultúru tým, že to, čo sa dozvedia, prenášajú tam a, naopak, obohacujú našu kultúru tým, že rozprávajú svoje zážitky zo svojej domoviny, zo svojej minulosti, zo svojej histórie. Myslím si, že mnohí z nich sú práve takí, ktorí majú reálny základ aj korene u nás na Slovensku a sú hrdí občania Slovenskej republiky.
Takých, ktorých ste spomínali vy, že si zobrali občianstvo Slovenska len kvôli tomu, aby reštituovali a potom zmizli kdesi do zahraničia, tých sa neobávam, pretože tých ani nejaké voľby nezaujímajú, tí majú svoj biznis, ako ste povedali, a vôbec nemajú ani nejak cieľ ovplyvniť voľby.
Ale sú tuná občania, ktorých sa týka aj naša zahraničná politika a politika ochrany, alebo teda starostlivosti o krajanov žijúcich v zahraničí. Viete, že tejto téme sa ja venujem, odkedy som sem prišiel, a záleží mi naozaj na tom, aby tí ľudia, ktorí sú mimo Slovenskej republiky, aby mali tie isté práva a nemuseli byť obmedzovaní vo svojom volebnom práve, tak ako sú obmedzovaní v súčasnosti.
Takisto sú tam ľudia, ktorí sú nielen teda potomkami Slovákov, ale sú tam ľudia, ktorí tam išli dočasne. Išli tam za prácou, pretože tuná tej práce na Slovensku veľa nie je a nie sú vytvorené pre ňu adekvátne, dobré podmienky. Preto aj takýmto ľuďom ja veľmi rád umožním, pretože oni sa tu na Slovensko vrátia. Mnohí sa už vrátili, pretože s nimi prichádzam do styku. Takže pre takýchto je práve tento pozmeňujúci návrh určený.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 27.5.2014 15:09 - 15:41 hod.
Hraško Igor
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže bol som aj ja pri tom, keď sa kreovali tieto nové dokumenty, nové zákony, a ako som už spomínal aj v predchádzajúcom, niektoré veci boli zapracované, ale viac-menej len v kozmetických zmenách, to znamená, že tie podstatné akosik boli opomenuté. A my by sme boli radi, kedy sa naozaj trošku zmenil systém. My vieme, že to teraz takto vyhovuje, mnohým to tak vyhovuje, ale nevyhovuje...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže bol som aj ja pri tom, keď sa kreovali tieto nové dokumenty, nové zákony, a ako som už spomínal aj v predchádzajúcom, niektoré veci boli zapracované, ale viac-menej len v kozmetických zmenách, to znamená, že tie podstatné akosik boli opomenuté. A my by sme boli radi, kedy sa naozaj trošku zmenil systém. My vieme, že to teraz takto vyhovuje, mnohým to tak vyhovuje, ale nevyhovuje to občanom a aj tí nás požiadali o to, aby sme túto zmenu, alebo teda niekoľko zmien navrhli.
Niektoré už prečítali moji kolegovia, ja pripájam ďalšie, keďže som tiež spolunavrhovateľom niektorých, tak aby sme to mali také trošku pestrejšie.
Viackrát sa hovorilo o voľbách zo zahraničia a my sme apelovali na to, aby boli lepšie možnosti pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo Slovákov nachádzajúcich sa dočasne v zahraničí, kedy sa vlastne konajú voľby, aby im bolo umožnené využiť svoje právo voľby a aby ho mali postavené na roveň ostatným občanom Slovenskej republiky. Nejak tieto naše myšlienky neboli akceptované, preto prinášame náš pozmeňovák.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659).
Najprv prečítam odôvodnenie a potom samotný návrh, ktorý je vlastne len v štyroch bodoch.
Hlavným účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť motiváciu pre voličov hlasujúcich poštou k využívaniu ich ústavného práva voliť, a to cez úplne bezplatné hlasovanie. Podľa súčasnej právnej úpravy náklady na hlasovanie poštou znáša volič pri zasielaní hlasovacieho lístka na územie Slovenskej republiky.
Podľa nášho pozmeňovacieho návrhu sa úhradu za zaslanie hlasovacieho lístka na územie Slovenskej republiky prenesie zo strany voliča na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako adresáta zásielky. Takouto právnou úpravou sa súčasne vytvoria rovnaké podmienky na prístup k výkonu volebného práva medzi občanmi hlasujúcimi na území Slovenskej republiky a tými, ktorí hlasujú mimo tohto územia. Súčasne po prijatí tohto návrhu očakávame zvýšenie záujmu štátnych občanov Slovenskej republiky nachádzajúcich sa v deň volieb a konania referenda mimo územia Slovenskej republiky o voľby poštou, keďže hradenie poštovného bol jeden z faktorov, pre ktorý sa odmietali zúčastňovať volieb. Zúčastňovať.
Takže samotný návrh zákona, alebo teda pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení takto:
1. V čl. I § 56 ods. 7 druhej vete sa slovíčko "volič" nahrádza slovom "adresát".
2. V čl. I § 57 ods. 6 druhej vete sa slovo "volič" nahrádza slovom "adresát".
3. V čl. I § 210 ods. 7 druhej vete sa slovo "volič" nahrádza slovom "adresát".
4. V čl. I § 211 ods. 6 druhej vete sa slovo "volič" nahrádza slovom "adresát".
Ďakujem pekne. Odovzdávam spravodajcovi tento návrh.
Naozaj najmä v krajinách, kde nie je až tá ekonomická sila taká, aby si mohli voliči uplatňovať právo a voliť poštou, pretože to poštovné z ich územia na územie Slovenskej republiky je tak vysoké, že radšej povedia, že voliť nebudú, naozaj to právo potom rovnosti vo voľbách nie je rovnaké, ako keby sa nachádzali na území Slovenskej republiky.
Ďalší návrh, ktorý predkladáme, je pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Hraška, Miroslava Kadúca a Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659).
Takisto najskôr prečítam odôvodnenie, aby bolo jasné, v čom nastávajú hlavné zmeny v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu. Opäť sa jedná o voľbu zo zahraničia. Tentokrát sa jedná o voľbu alebo umožnenie voľby, alebo teda voliť na našich zastupiteľských úradoch v zahraničí.
Hlavným účelom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky voliť v zahraničí na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky (ďalej len "zastupiteľský úrad"), čo je plne v súlade so záväzkom Slovenskej republiky vyjadrenom v čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky, a to, že podporuje vzťahy Slovákov žijúcich v zahraničí s materskou krajinou.
Podľa predloženého návrhu budú môcť na zastupiteľských úradoch voliť občania Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra") o takúto formu voľby alebo občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí sa v čase voľby budú nachádzať v zahraničí a požiadali obec svojho trvalého pobytu o takúto formu voľby.
Možnosť voliť aj v zahraničí na zastupiteľských úradoch sa bude vzťahovať na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľby prezidenta Slovenskej republiky, na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky a na konanie celoštátneho referenda. Celý proces konania volieb budú zabezpečovať zastupiteľské úrady v súčinnosti s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Občania, ktorí prejavia záujem o voľbu na zastupiteľskom úrade, budú musieť adresovať svoju žiadosť ministerstvu vnútra, pokiaľ nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo obci jeho trvalého pobytu, pokiaľ majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Túto žiadosť písomne alebo elektronicky musia adresovať ministerstvu vnútra do 50 dní a obci do 60 dní pred dňom konania volieb. Následne ministerstvo vnútra z týchto žiadostí vytvorí kompletný zoznam, ktorý po rozdelení žiadostí adresuje konkrétnym zastupiteľských úradom, do ktorých sa jednotliví občania prihlásili.
Návrh myslí aj na zamedzenie viacnásobného hlasovania, a preto občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí požiadajú o voľbu v zahraničí, budú vyškrtnutí zo zoznamov voličov v danej obci, a súčasne osoby, ktoré požiadajú aj o voľbu poštou, aj o voľbu na zastupiteľskom úrade, budú môcť zo zákona voliť len poštou a nebudú do zvláštneho zoznamu voličov na účely volieb v zahraničí zapísaní.
Na voľby na zastupiteľských úradoch sa zriadi zvláštna okrsková komisia, ktorá bude mať minimálne piatich členov. Na činnosť tejto komisie, ustanovenie jej členov sa primerane použijú pravidlá podľa konkrétneho druhu volieb, ktoré sa používajú aj vo voľbách, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky.
Postup voľby na zastupiteľskom úrade bude analogicky upravený ako pri iných druhoch volieb, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky, s nasledovnými odlišnosťami: voliči sa budú zapisovať do zvláštneho zoznamu voličov, zriadi sa samostatná zvláštna okrsková komisia mimo územia Slovenskej republiky, čas konania volieb v zahraničí sa musí uskutočniť v čase zodpovedajúcemu konaniu volieb na území Slovenskej republiky, oznamovaciu povinnosť pred konaním volieb budú mať zastupiteľské úrady, ktoré tak musia vykonať 15 dní pred konaním volieb, pričom tieto informácie sa im doručujú na adresu, ktorú uviedli v žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade.
Z volieb na zastupiteľskom úrade sa bude vyhotovovať zápisnica, ktorá sa bude zasielať priamo štátnej volebnej komisii na potvrdenie. Výsledky volieb, ktoré sa uskutočnia na zastupiteľských úradoch, sa zašlú elektronicky štátnej volebnej komisii, ktorá bude mať povahu zápisnice okresnej volebnej komisie. Zápisnica okrem iného bude obsahovať aj miestny čas začiatku a skončenia hlasovania, počet voličov, ktorí požiadali o voľbu na zastupiteľskom úrade a ktorí sa takejto voľby zúčastnili.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh používa namiesto "Ústrednej volebnej komisie" pojem "Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán" v znení legislatívnej skratky "štátna komisia", keďže v priebehu legislatívneho procesu sa vytvorila zhoda na konštituovaní nového volebného orgánu, a to z dôvodu, aby tento návrh bol po prijatí a už skôr schválenými zmenami vyplývajúcimi napríklad zo spoločnej správy príslušného gestorského výboru v zhode.
Možnosť voľby na zastupiteľských úradoch má v súčasnosti vo svojom právnom poriadku viacero európskych štátov, prostredníctvom ktorej umožňuje všetkým svojim občanom plnohodnotne sa zapájať do občianskeho života štátu a tak plnohodnotne využívať jedno zo svojich základných politických práv, ktorým je volebné právo.
Platný stav, ktorý umožňuje voličom zo zahraničia výlučne voľbu poštou, aj to len v parlamentných voľbách, pričom vládny návrh zákona zavádza možnosť hlasovania poštou aj v celoštátnom referende, je nevyhovujúci, najmä z dôvodu administratívnej náročnosti takejto voľby, a reálne neumožňuje týmto voličom uplatniť si svoje volebné práva. Zmena by mala nastať už aj prijatím tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, najmä s ohľadom na tie mestá v zahraničí, kde žije väčší počet Slovákov, napríklad New York, Londýn alebo Dublin. Aj keď ideálne by bolo zavedenie možnosti voliť zo zahraničia elektronicky prostredníctvom internetu. Avšak už aj zavedenie možnosti voliť na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí bude znamenať významné zvýšenie počtu občanov Slovenskej republiky na voľbách, a to aj tých, ktorí sa budú práve v čase volieb nachádzať v zahraničí, čo okrem reálneho uplatnenia volebného práva napomôže tiež k zvýšeniu volebnej účasti, ktorá sa v posledných rokoch na Slovensku rapídne znížila.
Toľko k opisu pozmeňovacieho návrhu. A teraz mi ho dovoľte prečítať, tak ako ho navrhujeme.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I v § 8 ods. l sa za slová "(ďalej len "starosta obce")" vkladajú slová "a na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len "zastupiteľský úrad") Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí")".
Bod 2. V čl. I v § 8 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: "s výnimkou volebného okrsku, ktorým je zastupiteľský úrad".
Bod 3. V čl. I v § 11 ods. 5 sa za slovo "voličov" vkladajú tieto slová "a zvláštneho zoznamu voličov".
Bod 4. V čl. I v § 12 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa písmeno f), ktoré znie: "f) zastupiteľský úrad.".
Bod 5. V čl. I v § 14 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Členom zvláštnej volebnej komisie môže byť aj ten, kto nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky."
Bod 6. V čl. I sa § 17 dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Zastupiteľský úrad pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, pri voľbách prezidenta Slovenskej republiky, ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a pri konaní referenda najneskôr 15 dní pred konaním volieb doručuje voličom, ktorí sú prihlásení na voľby v jeho územnom obvode na adrese miesta pobytu v cudzine, ktorú uviedli v žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade, oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, adresu zastupiteľského úradu, stručný spôsob úpravy hlasovacieho lístka a povinnosti voliča preukázať sa pred hlasovaním príslušným dokladom, preukazujúcim jeho štátne občianstvo Slovenskej republiky."
Bod 7. V čl. I v § 30 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: "e) zastupiteľské úrady ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí.".
Bod 8. V čl. I v § 32 ods. 4 sa za slová "člen okrskovej volebnej komisie" vkladá čiarka a slová "člen zvláštnej okrskovej komisie".
Bod 9. V čl. I sa za § 41 vkladá nový § 41a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 41a
Zvláštny zoznam voličov
(1) Zvláštny zoznam voličov zostavuje a vedie ministerstvo vnútra. Do zvláštneho zoznamu voličov sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a voliči s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí požiadali obec v mieste trvalého pobytu o voľbu na zastupiteľskom úrade.
(2) V zvláštnom zozname voličov sa voliči vedú v abecednom poradí podľa priezviska.
(3) O voličovi zapísanom do zvláštneho zoznamu voličov sa uvádzajú tieto údaje:
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo, a ak mu nebolo pridelené, dátum narodenia,
c) adresa miesta pobytu v cudzine,
d) adresa trvalého pobytu, pokiaľ ju má na území Slovenskej republiky.
(4) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, sa do zvláštneho zoznamu voličov zapisuje na základe žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade adresovanej ministerstvu vnútra, a volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, sa do zvláštneho zoznamu voličov zapisuje na základe žiadosti adresovanej obci v mieste trvalého pobytu. Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade možno podať v listinnej forme alebo v elektronickej forme.
(5) Ak žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade neobsahuje zákonom ustanovené údaje alebo nie sú k nej pripojené ustanovené prílohy, ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí vykoná opatrenia na to, aby žiadateľ o voľbu na zastupiteľskom úrade doplnil chýbajúce údaje. Ak žiadateľ nedoručí údaje alebo ustanovené prílohy najneskôr 35 dní pred dňom konania volieb, ministerstvo vnútra ho do zvláštneho zoznamu voličov nezapíše.
(6) Ministerstvo vnútra odovzdá zvláštny zoznam voličov štátnej komisii v dvoch rovnopisoch v deň konania volieb.
(7) Ministerstvo vnútra zasiela zoznam voličov príslušnému zastupiteľskému úradu podľa žiadosti voliča, ktorý požiadal o voľbu v jeho územnom obvode."
Bod 10 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 46 vkladá nový § 46a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 46a
Zvláštna okrsková komisia
(1) Na voľby na zastupiteľských úradoch sa zriaďuje zvláštna okrsková komisia, ktorá má minimálne piatich členov.
(2) Zastupiteľský úrad organizačne a technicky zabezpečuje priebeh a uskutočnenie volieb, zabezpečuje personálne fungovanie zvláštnej okrskovej komisie. Za činnosť zastupiteľského úradu na volebných veciach zodpovedá vedúci zastupiteľského úradu.
(3) Na postup pri delegovaní zástupcov do zvláštnej volebnej komisie, jej fungovanie a rozsah právomocí sa primerane použijú ustanovenia § 46."
Bod 11 pozmeňovacieho návrhu. V čl. I v § 52 ods. 6 prvej vete sa za slovo "obciam" vkladajú tieto slová "a prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí zastupiteľským úradom".
Bod 12 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa v § 52 ods. 6 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a vedúci zastupiteľských úradov zabezpečia, aby boli hlasovacie lístky doručené najneskôr v deň konania volieb zvláštnym volebným komisiám".
Bod 13. V čl. I v § 54 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo na zastupiteľskom úrade".
Bod 14. V čl. I sa v § 54 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Na zastupiteľskom úrade môže voliť
a) volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý bol na základe žiadosti zapísaný do zvláštneho zoznamu voličov,
b) volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia a o voľbu na zastupiteľskom úrade požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt."
Bod 15 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 57 vkladá nový § 57a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 57a
Voľba na zastupiteľskom úrade
(1) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý nepožiadal o voľbu poštou podľa § 56 alebo § 57, môže požiadať písomne alebo elektronicky o voľbu na zastupiteľskom úrade. Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade musí byť doručená ministerstvu vnútra najneskôr 50 dní pred dňom konania volieb. Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada.
(2) Volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia, môže požiadať písomne alebo elektronicky obec trvalého pobytu o voľbu na zastupiteľskom úrade. Žiadosť musí byť doručená najneskôr 60 dní pred dňom konania volieb. Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada.
(3) Obec zasiela ministerstvu vnútra zoznam voličov, ktorí ju požiadali o voľbu na zastupiteľskom úrade, do 55 dní pred dňom konania volieb.
(4) Ak ministerstvo vnútra zistí, že ho ten istý volič požiadal o voľbu poštou podľa § 56 alebo § 57 a aj o voľbu na zastupiteľskom úrade, umožní mu voliť len poštou podľa § 56 alebo § 57 a jeho žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade zamietne a nezapíše ho do zvláštneho zoznamu voličov. O tejto skutočnosti informuje ministerstvo vnútra voliča písomne do 10 dní od zamietnutia žiadosti.
(5) Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade musí obsahovať tieto údaje o voličovi:
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo, a ak mu nebolo pridelené, dátum narodenia,
c) adresu trvalého pobytu,
d) adresu miesta pobytu v cudzine,
e) adresu zastupiteľského úradu, v ktorom chce volič voliť.
(6) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, k žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade pripája
a) čestné vyhlásenie v štátnom jazyku, že nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
b) fotokópiu časti cestovného dokladu Slovenskej republiky s osobnými údajmi voliča alebo fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
(7) Ministerstvo vnútra zasiela zastupiteľskému úradu najneskôr 30 dní pred dňom konania volieb zoznam voličov, ktorí chcú v jeho územnom obvode voliť.
(8) Voľby na zastupiteľskom úrade sa musia konať v čase zodpovedajúcom konaniu volieb v Slovenskej republike a začiatok sčítavania hlasov sa musí začať v rovnakom čase, ako uplynie lehota stanovená na ukončenie hlasovania v Slovenskej republike.
(9) Zvláštna okrsková komisia v zápisnici o výsledku hlasovania na zastupiteľskom úrade uvádza
a) miestny čas začiatku a skončenia hlasovania, prípadne jeho prerušenia,
b) počet voličov, ktorí požiadali o voľbu na zastupiteľskom úrade,
c) počet voličov, ktorí sa zúčastnili volieb na zastupiteľskom úrade,
d) počet platných hlasov odovzdaných pre každú politickú stranu alebo koalíciu,
e) počet voličov, ktorí využili právo prednostného hlasu pre kandidátov politickej strany alebo koalície,
f) počet platných prednostných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov podľa politických strán alebo koalícií.
(10) Zvláštna okrsková komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania v dvoch rovnopisoch. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia zvláštnej okrskovej komisie. Ak niektorý z členov zvláštnej okrskovej komisie túto zápisnicu nepodpíše, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledku hlasovania nemá vplyv na jej platnosť.
(11) Zastupiteľský úrad po sčítaní hlasov zasiela elektronickou formou v rozsahu podľa odseku 9 zápisnicu zvláštnej okrskovej komisie štátnej komisii.
(12) Štátna komisia potvrdzuje zápisnicu zvláštnej okrskovej komisie o výsledku hlasovania na zastupiteľskom úrade voličmi, ktorí volili na zastupiteľskom úrade. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia štátnej komisie. Ak niektorý z členov štátnej komisie túto zápisnicu nepodpíše, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledku hlasovania nemá vplyv na jej platnosť.
(13) Zápisnica, ktorú potvrdí štátna komisia podľa odseku 12, je zároveň zápisnicou okresnej volebnej komisie.
(14) Na postup pri hlasovaní a zisťovaní výsledkov hlasovania sa primerane vzťahujú ustanovenia § 19 až § 27, § 25 ods. 2 až 4 a § 58 a 59."
Bod 16 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 96 vkladá nový § 96a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 96a
Zvláštny zoznam voličov
Na zvláštny zoznam voličov sa vzťahujú ustanovenia § 41a."
To je všetko.
Bod 19 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 101 vkladá nový § 101a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 101a
Zvláštna okrsková komisia
Na zvláštnu okrskovú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 46a."
Bod 20 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 105 vkladá nový § 105a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 105a
Spôsob voľby
(1) Volič môže voliť na území Slovenskej republiky
a) vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov je zapísaný, alebo
b) v ktoromkoľvek volebnom okrsku na základe hlasovacieho preukazu.
(2) Volič môže voliť mimo územia Slovenskej republiky na zastupiteľskom úrade.
(3) Na zastupiteľskom úrade môže voliť
a) volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý bol na základe žiadosti zapísaný do zvláštneho zoznamu voličov,
b) volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia a o voľbu na zastupiteľskom úrade požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt."
Bod 21 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 106 vkladá nový § 106a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 106a
Voľba na zastupiteľskom úrade
Na voľbu na zastupiteľskom úrade sa vzťahujú ustanovenia § 57a okrem odseku 4."
Bod 22 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 115 vkladá nový § 115a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 115a
Zvláštny zoznam voličov
Na zvláštny zoznam voličov sa vzťahujú ustanovenia § 41a."
Bod 23 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 120 vkladá nový § 120a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 120a
Zvláštna okrsková komisia
Na zvláštnu okrskovú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 46a."
Bod 24 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 122 vkladá nový § 122a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 122a
Spôsob voľby
(1) Volič môže voliť na území Slovenskej republiky
a) vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov je zapísaný, alebo
b) v ktoromkoľvek volebnom okrsku na základe hlasovacieho preukazu.
(2) Volič môže voliť mimo územia Slovenskej republiky na zastupiteľskom úrade.
(3) Na zastupiteľskom úrade môže voliť
a) volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý bol na základe žiadosti zapísaný do zvláštneho zoznamu voličov,
b) volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia a o voľbu na zastupiteľskom úrade požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt."
Bod 25 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 123 vkladá nový § 123a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 123a
Voľba na zastupiteľskom úrade
Na voľbu na zastupiteľskom úrade sa vzťahujú ustanovenia § 57a okrem odseku 4."
Bod 26 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 199 vkladá nový § 199a, ktorý znie:
"§ 199a
Zvláštny zoznam voličov
Na zvláštny zoznam voličov sa vzťahujú ustanovenia § 41a."
Bod 27 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 204 vkladá nový § 204a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 204a
Zvláštna okrsková komisia
Na zvláštnu okrskovú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 46a."
Bod 28 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v § 208 ods. 2 sa za slovo "poštou" vkladajú slová "alebo na zastupiteľskom úrade".
Bod 29. V čl. I sa § 208 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Na zastupiteľskom úrade môže voliť
a) volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý bol na základe žiadosti zapísaný do zvláštneho zoznamu voličov,
b) volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia a o voľbu na zastupiteľskom úrade požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt."
Bod 30 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 211 vkladá nový § 211a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 211a
Voľba na zastupiteľskom úrade
(1) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý nepožiadal o voľbu poštou podľa § 210 a § 211, môže požiadať písomne alebo elektronicky o voľbu na zastupiteľskom úrade. Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade musí byť doručená ministerstvu vnútra najneskôr 50 dní pred dňom konania referenda. Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada.
(2) Volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase konania referenda sa zdržiava mimo jej územia, môže požiadať písomne alebo elektronicky obec trvalého pobytu o voľbu na zastupiteľskom úrade. Žiadosť musí byť doručená najneskôr 60 dní pred dňom konania referenda. Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada.
(3) Obec zasiela ministerstvu vnútra zoznam voličov, ktorí ju požiadali o voľbu na zastupiteľskom úrade do 55 dní pred dňom konania volieb.
(4) Ak ministerstvo vnútra zistí, že ho ten istý volič požiadal o voľbu poštou podľa § 210 alebo § 211 a aj o voľbu na zastupiteľskom úrade, umožní mu voliť len poštou podľa § 210 alebo § 211 a jeho žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade zamietne a nezapíše ho do zvláštneho zoznamu voličov. O tejto skutočnosti informuje ministerstvo vnútra voliča písomne do 10 dní od zamietnutia žiadosti.
(5) Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade musí obsahovať tieto údaje o voličovi
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo, a ak mu nebolo pridelené, dátum narodenia,
c) adresu trvalého pobytu,
d) adresu miesta pobytu v cudzine,
e) adresu zastupiteľského úradu, v ktorom chce volič voliť.
(6) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, k žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade pripája
a) čestné vyhlásenie v štátnom jazyku, že nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
b) fotokópiu časti cestovného dokladu Slovenskej republiky s osobnými údajmi voliča alebo fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
(7) Ministerstvo vnútra zasiela zastupiteľskému úradu najneskôr 30 dní pred dňom konania referenda zoznam voličov, ktorí chcú v jeho územnom obvode voliť.
(8) Voľby na zastupiteľskom úrade sa musia konať v čase zodpovedajúcom konaniu referenda v Slovenskej republike a začiatok sčítavania hlasov sa musí začať v rovnakom čase, ako uplynie lehota stanovená na ukončenie hlasovania v Slovenskej republike.
(9) Zvláštna okrsková komisia v zápisnici o výsledku hlasovania na zastupiteľskom úrade uvádza
a) miestny čas začiatku a skončenia hlasovania, prípadne jeho prerušenia,
b) počet voličov, ktorí požiadali o hlasovanie v referende na zastupiteľskom úrade,
c) počet voličov, ktorí sa zúčastnili referenda na zastupiteľskom úrade,
d) počet odovzdaných hlasovacích lístkov,
e) počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov,
f) počet hlasov "áno" a počet hlasov "nie".
(10) Zvláštna okrsková komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania v dvoch rovnopisoch. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia zvláštnej okrskovej komisie. Ak niektorý z členov zvláštnej okrskovej komisie túto zápisnicu nepodpíše, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledkoch hlasovania nemá vplyv na jej platnosť.
(11) Zastupiteľský úrad po sčítaní hlasov zasiela elektronickou formou v rozsahu podľa odseku 9 zápisnicu zvláštnej okrskovej komisie štátnej komisii.
(12) Štátna komisia potvrdzuje zápisnicu zvláštnej okrskovej komisie o výsledku hlasovania na zastupiteľskom úrade voličmi, ktorí volili na zastupiteľskom úrade. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia štátnej komisie. Ak niektorý z členov štátnej komisie túto zápisnicu nepodpíše, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledku hlasovania nemá vplyv na jej platnosť.
(13) Zápisnica, ktorú potvrdí štátna komisia podľa odseku 12, je zároveň zápisnicou okresnej volebnej komisie.
(14) Na postup pri hlasovaní o zisťovaní výsledkov hlasovania sa primerane vzťahujú ustanovenia § 19 až § 27, § 25 ods. 2 až 4 a § 112 a 113."
To je celé znenie nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý umožní občanom Slovenskej republiky hlasovať v zahraničí na zastupiteľských úradoch. To znamená, že je to o tom, aby naozaj naši krajania v prvom rade mohli hlasovať na zastupiteľských úradoch a nemuseli posielať poštou svoje hlasovacie lístky. A takisto aj naši občania, ktorí sa v čase konania volieb nezdržiavajú na území Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené hlasovať na našich zastupiteľských úradoch.
Ďakujem veľmi pekne. Odovzdávam svoj pozmeňujúci návrh spravodajcovi a poprosil by som vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
Niektoré už prečítali moji kolegovia, ja pripájam ďalšie, keďže som tiež spolunavrhovateľom niektorých, tak aby sme to mali také trošku pestrejšie.
Viackrát sa hovorilo o voľbách zo zahraničia a my sme apelovali na to, aby boli lepšie možnosti pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo Slovákov nachádzajúcich sa dočasne v zahraničí, kedy sa vlastne konajú voľby, aby im bolo umožnené využiť svoje právo voľby a aby ho mali postavené na roveň ostatným občanom Slovenskej republiky. Nejak tieto naše myšlienky neboli akceptované, preto prinášame náš pozmeňovák.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659).
Najprv prečítam odôvodnenie a potom samotný návrh, ktorý je vlastne len v štyroch bodoch.
Hlavným účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť motiváciu pre voličov hlasujúcich poštou k využívaniu ich ústavného práva voliť, a to cez úplne bezplatné hlasovanie. Podľa súčasnej právnej úpravy náklady na hlasovanie poštou znáša volič pri zasielaní hlasovacieho lístka na územie Slovenskej republiky.
Podľa nášho pozmeňovacieho návrhu sa úhradu za zaslanie hlasovacieho lístka na územie Slovenskej republiky prenesie zo strany voliča na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako adresáta zásielky. Takouto právnou úpravou sa súčasne vytvoria rovnaké podmienky na prístup k výkonu volebného práva medzi občanmi hlasujúcimi na území Slovenskej republiky a tými, ktorí hlasujú mimo tohto územia. Súčasne po prijatí tohto návrhu očakávame zvýšenie záujmu štátnych občanov Slovenskej republiky nachádzajúcich sa v deň volieb a konania referenda mimo územia Slovenskej republiky o voľby poštou, keďže hradenie poštovného bol jeden z faktorov, pre ktorý sa odmietali zúčastňovať volieb. Zúčastňovať.
Takže samotný návrh zákona, alebo teda pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení takto:
1. V čl. I § 56 ods. 7 druhej vete sa slovíčko "volič" nahrádza slovom "adresát".
2. V čl. I § 57 ods. 6 druhej vete sa slovo "volič" nahrádza slovom "adresát".
3. V čl. I § 210 ods. 7 druhej vete sa slovo "volič" nahrádza slovom "adresát".
4. V čl. I § 211 ods. 6 druhej vete sa slovo "volič" nahrádza slovom "adresát".
Ďakujem pekne. Odovzdávam spravodajcovi tento návrh.
Naozaj najmä v krajinách, kde nie je až tá ekonomická sila taká, aby si mohli voliči uplatňovať právo a voliť poštou, pretože to poštovné z ich územia na územie Slovenskej republiky je tak vysoké, že radšej povedia, že voliť nebudú, naozaj to právo potom rovnosti vo voľbách nie je rovnaké, ako keby sa nachádzali na území Slovenskej republiky.
Ďalší návrh, ktorý predkladáme, je pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Hraška, Miroslava Kadúca a Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659).
Takisto najskôr prečítam odôvodnenie, aby bolo jasné, v čom nastávajú hlavné zmeny v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu. Opäť sa jedná o voľbu zo zahraničia. Tentokrát sa jedná o voľbu alebo umožnenie voľby, alebo teda voliť na našich zastupiteľských úradoch v zahraničí.
Hlavným účelom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky voliť v zahraničí na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky (ďalej len "zastupiteľský úrad"), čo je plne v súlade so záväzkom Slovenskej republiky vyjadrenom v čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky, a to, že podporuje vzťahy Slovákov žijúcich v zahraničí s materskou krajinou.
Podľa predloženého návrhu budú môcť na zastupiteľských úradoch voliť občania Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra") o takúto formu voľby alebo občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí sa v čase voľby budú nachádzať v zahraničí a požiadali obec svojho trvalého pobytu o takúto formu voľby.
Možnosť voliť aj v zahraničí na zastupiteľských úradoch sa bude vzťahovať na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľby prezidenta Slovenskej republiky, na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky a na konanie celoštátneho referenda. Celý proces konania volieb budú zabezpečovať zastupiteľské úrady v súčinnosti s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Občania, ktorí prejavia záujem o voľbu na zastupiteľskom úrade, budú musieť adresovať svoju žiadosť ministerstvu vnútra, pokiaľ nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo obci jeho trvalého pobytu, pokiaľ majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Túto žiadosť písomne alebo elektronicky musia adresovať ministerstvu vnútra do 50 dní a obci do 60 dní pred dňom konania volieb. Následne ministerstvo vnútra z týchto žiadostí vytvorí kompletný zoznam, ktorý po rozdelení žiadostí adresuje konkrétnym zastupiteľských úradom, do ktorých sa jednotliví občania prihlásili.
Návrh myslí aj na zamedzenie viacnásobného hlasovania, a preto občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí požiadajú o voľbu v zahraničí, budú vyškrtnutí zo zoznamov voličov v danej obci, a súčasne osoby, ktoré požiadajú aj o voľbu poštou, aj o voľbu na zastupiteľskom úrade, budú môcť zo zákona voliť len poštou a nebudú do zvláštneho zoznamu voličov na účely volieb v zahraničí zapísaní.
Na voľby na zastupiteľských úradoch sa zriadi zvláštna okrsková komisia, ktorá bude mať minimálne piatich členov. Na činnosť tejto komisie, ustanovenie jej členov sa primerane použijú pravidlá podľa konkrétneho druhu volieb, ktoré sa používajú aj vo voľbách, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky.
Postup voľby na zastupiteľskom úrade bude analogicky upravený ako pri iných druhoch volieb, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky, s nasledovnými odlišnosťami: voliči sa budú zapisovať do zvláštneho zoznamu voličov, zriadi sa samostatná zvláštna okrsková komisia mimo územia Slovenskej republiky, čas konania volieb v zahraničí sa musí uskutočniť v čase zodpovedajúcemu konaniu volieb na území Slovenskej republiky, oznamovaciu povinnosť pred konaním volieb budú mať zastupiteľské úrady, ktoré tak musia vykonať 15 dní pred konaním volieb, pričom tieto informácie sa im doručujú na adresu, ktorú uviedli v žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade.
Z volieb na zastupiteľskom úrade sa bude vyhotovovať zápisnica, ktorá sa bude zasielať priamo štátnej volebnej komisii na potvrdenie. Výsledky volieb, ktoré sa uskutočnia na zastupiteľských úradoch, sa zašlú elektronicky štátnej volebnej komisii, ktorá bude mať povahu zápisnice okresnej volebnej komisie. Zápisnica okrem iného bude obsahovať aj miestny čas začiatku a skončenia hlasovania, počet voličov, ktorí požiadali o voľbu na zastupiteľskom úrade a ktorí sa takejto voľby zúčastnili.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh používa namiesto "Ústrednej volebnej komisie" pojem "Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán" v znení legislatívnej skratky "štátna komisia", keďže v priebehu legislatívneho procesu sa vytvorila zhoda na konštituovaní nového volebného orgánu, a to z dôvodu, aby tento návrh bol po prijatí a už skôr schválenými zmenami vyplývajúcimi napríklad zo spoločnej správy príslušného gestorského výboru v zhode.
Možnosť voľby na zastupiteľských úradoch má v súčasnosti vo svojom právnom poriadku viacero európskych štátov, prostredníctvom ktorej umožňuje všetkým svojim občanom plnohodnotne sa zapájať do občianskeho života štátu a tak plnohodnotne využívať jedno zo svojich základných politických práv, ktorým je volebné právo.
Platný stav, ktorý umožňuje voličom zo zahraničia výlučne voľbu poštou, aj to len v parlamentných voľbách, pričom vládny návrh zákona zavádza možnosť hlasovania poštou aj v celoštátnom referende, je nevyhovujúci, najmä z dôvodu administratívnej náročnosti takejto voľby, a reálne neumožňuje týmto voličom uplatniť si svoje volebné práva. Zmena by mala nastať už aj prijatím tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, najmä s ohľadom na tie mestá v zahraničí, kde žije väčší počet Slovákov, napríklad New York, Londýn alebo Dublin. Aj keď ideálne by bolo zavedenie možnosti voliť zo zahraničia elektronicky prostredníctvom internetu. Avšak už aj zavedenie možnosti voliť na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí bude znamenať významné zvýšenie počtu občanov Slovenskej republiky na voľbách, a to aj tých, ktorí sa budú práve v čase volieb nachádzať v zahraničí, čo okrem reálneho uplatnenia volebného práva napomôže tiež k zvýšeniu volebnej účasti, ktorá sa v posledných rokoch na Slovensku rapídne znížila.
Toľko k opisu pozmeňovacieho návrhu. A teraz mi ho dovoľte prečítať, tak ako ho navrhujeme.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I v § 8 ods. l sa za slová "(ďalej len "starosta obce")" vkladajú slová "a na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len "zastupiteľský úrad") Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí")".
Bod 2. V čl. I v § 8 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: "s výnimkou volebného okrsku, ktorým je zastupiteľský úrad".
Bod 3. V čl. I v § 11 ods. 5 sa za slovo "voličov" vkladajú tieto slová "a zvláštneho zoznamu voličov".
Bod 4. V čl. I v § 12 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa písmeno f), ktoré znie: "f) zastupiteľský úrad.".
Bod 5. V čl. I v § 14 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Členom zvláštnej volebnej komisie môže byť aj ten, kto nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky."
Bod 6. V čl. I sa § 17 dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Zastupiteľský úrad pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, pri voľbách prezidenta Slovenskej republiky, ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a pri konaní referenda najneskôr 15 dní pred konaním volieb doručuje voličom, ktorí sú prihlásení na voľby v jeho územnom obvode na adrese miesta pobytu v cudzine, ktorú uviedli v žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade, oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, adresu zastupiteľského úradu, stručný spôsob úpravy hlasovacieho lístka a povinnosti voliča preukázať sa pred hlasovaním príslušným dokladom, preukazujúcim jeho štátne občianstvo Slovenskej republiky."
Bod 7. V čl. I v § 30 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: "e) zastupiteľské úrady ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí.".
Bod 8. V čl. I v § 32 ods. 4 sa za slová "člen okrskovej volebnej komisie" vkladá čiarka a slová "člen zvláštnej okrskovej komisie".
Bod 9. V čl. I sa za § 41 vkladá nový § 41a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 41a
Zvláštny zoznam voličov
(1) Zvláštny zoznam voličov zostavuje a vedie ministerstvo vnútra. Do zvláštneho zoznamu voličov sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a voliči s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí požiadali obec v mieste trvalého pobytu o voľbu na zastupiteľskom úrade.
(2) V zvláštnom zozname voličov sa voliči vedú v abecednom poradí podľa priezviska.
(3) O voličovi zapísanom do zvláštneho zoznamu voličov sa uvádzajú tieto údaje:
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo, a ak mu nebolo pridelené, dátum narodenia,
c) adresa miesta pobytu v cudzine,
d) adresa trvalého pobytu, pokiaľ ju má na území Slovenskej republiky.
(4) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, sa do zvláštneho zoznamu voličov zapisuje na základe žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade adresovanej ministerstvu vnútra, a volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, sa do zvláštneho zoznamu voličov zapisuje na základe žiadosti adresovanej obci v mieste trvalého pobytu. Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade možno podať v listinnej forme alebo v elektronickej forme.
(5) Ak žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade neobsahuje zákonom ustanovené údaje alebo nie sú k nej pripojené ustanovené prílohy, ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí vykoná opatrenia na to, aby žiadateľ o voľbu na zastupiteľskom úrade doplnil chýbajúce údaje. Ak žiadateľ nedoručí údaje alebo ustanovené prílohy najneskôr 35 dní pred dňom konania volieb, ministerstvo vnútra ho do zvláštneho zoznamu voličov nezapíše.
(6) Ministerstvo vnútra odovzdá zvláštny zoznam voličov štátnej komisii v dvoch rovnopisoch v deň konania volieb.
(7) Ministerstvo vnútra zasiela zoznam voličov príslušnému zastupiteľskému úradu podľa žiadosti voliča, ktorý požiadal o voľbu v jeho územnom obvode."
Bod 10 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 46 vkladá nový § 46a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 46a
Zvláštna okrsková komisia
(1) Na voľby na zastupiteľských úradoch sa zriaďuje zvláštna okrsková komisia, ktorá má minimálne piatich členov.
(2) Zastupiteľský úrad organizačne a technicky zabezpečuje priebeh a uskutočnenie volieb, zabezpečuje personálne fungovanie zvláštnej okrskovej komisie. Za činnosť zastupiteľského úradu na volebných veciach zodpovedá vedúci zastupiteľského úradu.
(3) Na postup pri delegovaní zástupcov do zvláštnej volebnej komisie, jej fungovanie a rozsah právomocí sa primerane použijú ustanovenia § 46."
Bod 11 pozmeňovacieho návrhu. V čl. I v § 52 ods. 6 prvej vete sa za slovo "obciam" vkladajú tieto slová "a prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí zastupiteľským úradom".
Bod 12 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa v § 52 ods. 6 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a vedúci zastupiteľských úradov zabezpečia, aby boli hlasovacie lístky doručené najneskôr v deň konania volieb zvláštnym volebným komisiám".
Bod 13. V čl. I v § 54 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo na zastupiteľskom úrade".
Bod 14. V čl. I sa v § 54 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Na zastupiteľskom úrade môže voliť
a) volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý bol na základe žiadosti zapísaný do zvláštneho zoznamu voličov,
b) volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia a o voľbu na zastupiteľskom úrade požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt."
Bod 15 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 57 vkladá nový § 57a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 57a
Voľba na zastupiteľskom úrade
(1) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý nepožiadal o voľbu poštou podľa § 56 alebo § 57, môže požiadať písomne alebo elektronicky o voľbu na zastupiteľskom úrade. Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade musí byť doručená ministerstvu vnútra najneskôr 50 dní pred dňom konania volieb. Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada.
(2) Volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia, môže požiadať písomne alebo elektronicky obec trvalého pobytu o voľbu na zastupiteľskom úrade. Žiadosť musí byť doručená najneskôr 60 dní pred dňom konania volieb. Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada.
(3) Obec zasiela ministerstvu vnútra zoznam voličov, ktorí ju požiadali o voľbu na zastupiteľskom úrade, do 55 dní pred dňom konania volieb.
(4) Ak ministerstvo vnútra zistí, že ho ten istý volič požiadal o voľbu poštou podľa § 56 alebo § 57 a aj o voľbu na zastupiteľskom úrade, umožní mu voliť len poštou podľa § 56 alebo § 57 a jeho žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade zamietne a nezapíše ho do zvláštneho zoznamu voličov. O tejto skutočnosti informuje ministerstvo vnútra voliča písomne do 10 dní od zamietnutia žiadosti.
(5) Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade musí obsahovať tieto údaje o voličovi:
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo, a ak mu nebolo pridelené, dátum narodenia,
c) adresu trvalého pobytu,
d) adresu miesta pobytu v cudzine,
e) adresu zastupiteľského úradu, v ktorom chce volič voliť.
(6) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, k žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade pripája
a) čestné vyhlásenie v štátnom jazyku, že nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
b) fotokópiu časti cestovného dokladu Slovenskej republiky s osobnými údajmi voliča alebo fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
(7) Ministerstvo vnútra zasiela zastupiteľskému úradu najneskôr 30 dní pred dňom konania volieb zoznam voličov, ktorí chcú v jeho územnom obvode voliť.
(8) Voľby na zastupiteľskom úrade sa musia konať v čase zodpovedajúcom konaniu volieb v Slovenskej republike a začiatok sčítavania hlasov sa musí začať v rovnakom čase, ako uplynie lehota stanovená na ukončenie hlasovania v Slovenskej republike.
(9) Zvláštna okrsková komisia v zápisnici o výsledku hlasovania na zastupiteľskom úrade uvádza
a) miestny čas začiatku a skončenia hlasovania, prípadne jeho prerušenia,
b) počet voličov, ktorí požiadali o voľbu na zastupiteľskom úrade,
c) počet voličov, ktorí sa zúčastnili volieb na zastupiteľskom úrade,
d) počet platných hlasov odovzdaných pre každú politickú stranu alebo koalíciu,
e) počet voličov, ktorí využili právo prednostného hlasu pre kandidátov politickej strany alebo koalície,
f) počet platných prednostných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov podľa politických strán alebo koalícií.
(10) Zvláštna okrsková komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania v dvoch rovnopisoch. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia zvláštnej okrskovej komisie. Ak niektorý z členov zvláštnej okrskovej komisie túto zápisnicu nepodpíše, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledku hlasovania nemá vplyv na jej platnosť.
(11) Zastupiteľský úrad po sčítaní hlasov zasiela elektronickou formou v rozsahu podľa odseku 9 zápisnicu zvláštnej okrskovej komisie štátnej komisii.
(12) Štátna komisia potvrdzuje zápisnicu zvláštnej okrskovej komisie o výsledku hlasovania na zastupiteľskom úrade voličmi, ktorí volili na zastupiteľskom úrade. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia štátnej komisie. Ak niektorý z členov štátnej komisie túto zápisnicu nepodpíše, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledku hlasovania nemá vplyv na jej platnosť.
(13) Zápisnica, ktorú potvrdí štátna komisia podľa odseku 12, je zároveň zápisnicou okresnej volebnej komisie.
(14) Na postup pri hlasovaní a zisťovaní výsledkov hlasovania sa primerane vzťahujú ustanovenia § 19 až § 27, § 25 ods. 2 až 4 a § 58 a 59."
Bod 16 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 96 vkladá nový § 96a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 96a
Zvláštny zoznam voličov
Na zvláštny zoznam voličov sa vzťahujú ustanovenia § 41a."
To je všetko.
Bod 19 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 101 vkladá nový § 101a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 101a
Zvláštna okrsková komisia
Na zvláštnu okrskovú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 46a."
Bod 20 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 105 vkladá nový § 105a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 105a
Spôsob voľby
(1) Volič môže voliť na území Slovenskej republiky
a) vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov je zapísaný, alebo
b) v ktoromkoľvek volebnom okrsku na základe hlasovacieho preukazu.
(2) Volič môže voliť mimo územia Slovenskej republiky na zastupiteľskom úrade.
(3) Na zastupiteľskom úrade môže voliť
a) volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý bol na základe žiadosti zapísaný do zvláštneho zoznamu voličov,
b) volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia a o voľbu na zastupiteľskom úrade požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt."
Bod 21 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 106 vkladá nový § 106a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 106a
Voľba na zastupiteľskom úrade
Na voľbu na zastupiteľskom úrade sa vzťahujú ustanovenia § 57a okrem odseku 4."
Bod 22 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 115 vkladá nový § 115a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 115a
Zvláštny zoznam voličov
Na zvláštny zoznam voličov sa vzťahujú ustanovenia § 41a."
Bod 23 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 120 vkladá nový § 120a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 120a
Zvláštna okrsková komisia
Na zvláštnu okrskovú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 46a."
Bod 24 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 122 vkladá nový § 122a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 122a
Spôsob voľby
(1) Volič môže voliť na území Slovenskej republiky
a) vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov je zapísaný, alebo
b) v ktoromkoľvek volebnom okrsku na základe hlasovacieho preukazu.
(2) Volič môže voliť mimo územia Slovenskej republiky na zastupiteľskom úrade.
(3) Na zastupiteľskom úrade môže voliť
a) volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý bol na základe žiadosti zapísaný do zvláštneho zoznamu voličov,
b) volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia a o voľbu na zastupiteľskom úrade požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt."
Bod 25 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 123 vkladá nový § 123a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 123a
Voľba na zastupiteľskom úrade
Na voľbu na zastupiteľskom úrade sa vzťahujú ustanovenia § 57a okrem odseku 4."
Bod 26 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 199 vkladá nový § 199a, ktorý znie:
"§ 199a
Zvláštny zoznam voličov
Na zvláštny zoznam voličov sa vzťahujú ustanovenia § 41a."
Bod 27 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 204 vkladá nový § 204a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 204a
Zvláštna okrsková komisia
Na zvláštnu okrskovú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 46a."
Bod 28 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v § 208 ods. 2 sa za slovo "poštou" vkladajú slová "alebo na zastupiteľskom úrade".
Bod 29. V čl. I sa § 208 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Na zastupiteľskom úrade môže voliť
a) volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý bol na základe žiadosti zapísaný do zvláštneho zoznamu voličov,
b) volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia a o voľbu na zastupiteľskom úrade požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt."
Bod 30 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 211 vkladá nový § 211a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 211a
Voľba na zastupiteľskom úrade
(1) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý nepožiadal o voľbu poštou podľa § 210 a § 211, môže požiadať písomne alebo elektronicky o voľbu na zastupiteľskom úrade. Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade musí byť doručená ministerstvu vnútra najneskôr 50 dní pred dňom konania referenda. Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada.
(2) Volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase konania referenda sa zdržiava mimo jej územia, môže požiadať písomne alebo elektronicky obec trvalého pobytu o voľbu na zastupiteľskom úrade. Žiadosť musí byť doručená najneskôr 60 dní pred dňom konania referenda. Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada.
(3) Obec zasiela ministerstvu vnútra zoznam voličov, ktorí ju požiadali o voľbu na zastupiteľskom úrade do 55 dní pred dňom konania volieb.
(4) Ak ministerstvo vnútra zistí, že ho ten istý volič požiadal o voľbu poštou podľa § 210 alebo § 211 a aj o voľbu na zastupiteľskom úrade, umožní mu voliť len poštou podľa § 210 alebo § 211 a jeho žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade zamietne a nezapíše ho do zvláštneho zoznamu voličov. O tejto skutočnosti informuje ministerstvo vnútra voliča písomne do 10 dní od zamietnutia žiadosti.
(5) Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade musí obsahovať tieto údaje o voličovi
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo, a ak mu nebolo pridelené, dátum narodenia,
c) adresu trvalého pobytu,
d) adresu miesta pobytu v cudzine,
e) adresu zastupiteľského úradu, v ktorom chce volič voliť.
(6) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, k žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade pripája
a) čestné vyhlásenie v štátnom jazyku, že nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
b) fotokópiu časti cestovného dokladu Slovenskej republiky s osobnými údajmi voliča alebo fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
(7) Ministerstvo vnútra zasiela zastupiteľskému úradu najneskôr 30 dní pred dňom konania referenda zoznam voličov, ktorí chcú v jeho územnom obvode voliť.
(8) Voľby na zastupiteľskom úrade sa musia konať v čase zodpovedajúcom konaniu referenda v Slovenskej republike a začiatok sčítavania hlasov sa musí začať v rovnakom čase, ako uplynie lehota stanovená na ukončenie hlasovania v Slovenskej republike.
(9) Zvláštna okrsková komisia v zápisnici o výsledku hlasovania na zastupiteľskom úrade uvádza
a) miestny čas začiatku a skončenia hlasovania, prípadne jeho prerušenia,
b) počet voličov, ktorí požiadali o hlasovanie v referende na zastupiteľskom úrade,
c) počet voličov, ktorí sa zúčastnili referenda na zastupiteľskom úrade,
d) počet odovzdaných hlasovacích lístkov,
e) počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov,
f) počet hlasov "áno" a počet hlasov "nie".
(10) Zvláštna okrsková komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania v dvoch rovnopisoch. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia zvláštnej okrskovej komisie. Ak niektorý z členov zvláštnej okrskovej komisie túto zápisnicu nepodpíše, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledkoch hlasovania nemá vplyv na jej platnosť.
(11) Zastupiteľský úrad po sčítaní hlasov zasiela elektronickou formou v rozsahu podľa odseku 9 zápisnicu zvláštnej okrskovej komisie štátnej komisii.
(12) Štátna komisia potvrdzuje zápisnicu zvláštnej okrskovej komisie o výsledku hlasovania na zastupiteľskom úrade voličmi, ktorí volili na zastupiteľskom úrade. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia štátnej komisie. Ak niektorý z členov štátnej komisie túto zápisnicu nepodpíše, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledku hlasovania nemá vplyv na jej platnosť.
(13) Zápisnica, ktorú potvrdí štátna komisia podľa odseku 12, je zároveň zápisnicou okresnej volebnej komisie.
(14) Na postup pri hlasovaní o zisťovaní výsledkov hlasovania sa primerane vzťahujú ustanovenia § 19 až § 27, § 25 ods. 2 až 4 a § 112 a 113."
To je celé znenie nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý umožní občanom Slovenskej republiky hlasovať v zahraničí na zastupiteľských úradoch. To znamená, že je to o tom, aby naozaj naši krajania v prvom rade mohli hlasovať na zastupiteľských úradoch a nemuseli posielať poštou svoje hlasovacie lístky. A takisto aj naši občania, ktorí sa v čase konania volieb nezdržiavajú na území Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené hlasovať na našich zastupiteľských úradoch.
Ďakujem veľmi pekne. Odovzdávam svoj pozmeňujúci návrh spravodajcovi a poprosil by som vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.5.2014 14:58 - 15:09 hod.
Kadúc Miroslav
Ďakujem pekne. Keďže už som vystupoval k tomuto zákonu v písomnej rozprave, avizoval som nejaké, alebo zopár pozmeňujúcich návrhov, dovolím si ich teda v súlade s rokovacím poriadkom predniesť. Zároveň možno pár slov ešte k nim.
A prvý z tých pozmeňovákov sa týka okrskových volebných komisií a v zásade v tejto chvíli neobmedzeného počtu členov okrskových volebných komisií. Stalo sa v európskych voľbách, že obec, ktorá mala 200...
Zobrazit prepis
A prvý z tých pozmeňovákov sa týka okrskových volebných komisií a v zásade v tejto chvíli neobmedzeného počtu členov okrskových volebných komisií. Stalo sa v európskych voľbách, že obec, ktorá mala 200...
Ďakujem pekne. Keďže už som vystupoval k tomuto zákonu v písomnej rozprave, avizoval som nejaké, alebo zopár pozmeňujúcich návrhov, dovolím si ich teda v súlade s rokovacím poriadkom predniesť. Zároveň možno pár slov ešte k nim.
A prvý z tých pozmeňovákov sa týka okrskových volebných komisií a v zásade v tejto chvíli neobmedzeného počtu členov okrskových volebných komisií. Stalo sa v európskych voľbách, že obec, ktorá mala 200 obyvateľov, mala plnú okrskovú volebnú komisiu, to znamená 29 členov. Inými slovami, každý ôsmy obyvateľ tejto obce bol členom okrskovej volebnej komisie. Je to podľa mňa nezmyselné, aby sme, ten, kto z vás už bol v okrskovej volebnej komisii, vie, že takýto počet je neefektívny a pre transparentnosť v zásade nemá väčší význam, ak prekračuje hranicu 5.
Okrem toho prichádza, ak by bol prijatý ten môj návrh, ktorý zavádza maximálny počet členov okrskárov na 5, prišlo by k ušetreniu. Napríklad keď si zoberieme, že tieto parlamentné voľby, pardon, európske voľby, bolo 72-tisíc okrskárov a v predchádzajúcich voľbách bolo 46-tisíc, úspora, ak by bol prijatý už v tej dobe tento pozmeňovák, by bola 1,8 mil. euro, čo nie je málo a určite by tieto peniaze ocenil niekto iný.
Takže k tomu pozmeňováku.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 14 ods. 2 prvá veta znie: "Volebná komisia musí mať najmenej päť členov okrem okrskovej volebnej komisie, ktorá má päť členov."
2. V čl. I v § 44 ods. 1, v § 46 ods. 1, v § 75 ods. 1 a v § 77 ods. 1 sa v prvej vete za slovom "zaregistrovaná" vkladá čiarka a vypúšťajú sa slová "a v ostatných voľbách do Národnej rady získala aspoň 3 % platných hlasov".
3. V čl. I v § 46, 77, 101, 120, 139, 172 a 204 odsek 4 znie:
"(4) Okrsková volebná komisia má päť členov. Ak je delegovaných členov okrskovej volebnej komisie podľa odseku 1 viac ako päť, ich poradie sa určí žrebom na prvom zasadnutí okrskovej volebnej komisie podľa odseku 5. Člen okrskovej volebnej komisie, ktorý už bol vyžrebovaný nad určený počet podľa prvej vety, sa stáva náhradníkom. Najprv nastupujú náhradníci podľa tretej vety v poradí, v akom boli vyžrebovaní, a následne náhradníci delegovaní podľa odseku 1. Ak okrsková volebná komisia nie je utvorená spôsobom ustanoveným v odseku 1 alebo ak sa počet jej členov zníži pod päť a nie je náhradník, chýbajúcich členov vymenúva starosta obce."
Zároveň poprosím spravodajcu, aby sa o bode 1 a 3 hlasovalo spoločne, dvojka samostatne.
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka nášho fenoménu a najmä čo sa týka európskych volieb, a to je nízka volebná účasť, aktuálne 13-percentná volebná účasť nemôže zabezpečiť legitimitu volených zástupcov. Je to možno tvrdé, ale, bohužiaľ, je to tak. Mala by byť tá volebná účasť najvyššia a my všetci, čo tu sedíme, by sme sa mali usilovať o to, aby volebná účasť bola na čo najvyššej úrovni. Preto po vzore niekoľkých krajín navrhujem motiváciu ľudí, pozitívnu motiváciu, aby chodili ľudia k voľbám, aj keď jedným dychom dodávam, že ak by naša demokracia fungovala tak, ako má, s týmto návrhom bol by som zdržanlivý. Ale táto motivácia sa týka predovšetkým tých, ktorí keď prídu voliť, môžu pri daňovom priznaní dostať daňovú úľavu v podobe nezdaniteľnej časti vo výške 1/12 životného minima, čo v prepočte vychádza cca 16,50 na dani z príjmu. Nie je to veľa, ale nie je to ani toľko, že by to zaťažilo štátny rozpočet príliš. Naozaj by nám malo všetkým záležať na tom, aby ľudia chodili voliť.
Takže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Vládny návrh zákona o podmienkach a výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve zákona sa slová "a o zmene Občianskeho súdneho poriadku" nahrádzajú slovami "a o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. V čl. I sa za § 20 vkladá § 21, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 21a
Potvrdenie o hlasovaní vo voľbách
(1) Okrsková volebná komisia vydáva na žiadosť voliča, ktorý v jej obvode odvolil, potvrdenie o hlasovaní vo voľbách na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa osobitného predpisu.
(2) Každý volič môže požiadať len o jedno potvrdenie o hlasovaní v konkrétnych voľbách.
(3) Pri voľbách poštou podľa § 56, 57, 210 a 211 vydáva potvrdenie o hlasovaní vo voľbách ministerstvo vnútra na základe žiadosti voliča v prípade, ak mu volič preukáže hodnoverným spôsobom odoslanie návratnej obálky s heslom "VOĽBA POŠTOU". Za hodnoverný spôsob sa považuje najmä potvrdenie pošty o zaslaní návratnej obálky s heslom "VOĽBA POŠTOU" na doručenke alebo iný obdobný spôsob. Ministerstvo vnútra doručí potvrdenie o hlasovaní vo voľbách voličovi na adresu miesta pobytu v cudzine, ktorú volič uvedie v žiadosti. Tlačivo žiadosti na tento účel zabezpečí ministerstvo vnútra, uverejní ho na svojom webovom sídle.
(4) Tlačivá potvrdení o hlasovaní vo voľbách zabezpečí ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra doručí potvrdenie o hlasovaní o voľbách obciam prostredníctvom okresných úradov. Obec zabezpečí dostatočný počet potvrdení o hlasovaní o voľbách do každej okrskovej volebnej komisie v jej územnom obvode. Tlačivo potvrdenia o hlasovaní vo voľbách musí mať ochranné prvky a miesto pre údaje o voličovi, ktoré vyplní v deň konania volieb príslušná okrsková volebná komisia. Na potvrdenie o hlasovaní vo voľbách musí byť údaj o okrskovej komisii, ktorá ho vydala, ako aj dátum, miesto a podpis aspoň dvoch členov okrskovej volebnej komisie, ktorí potvrdili voličovi jeho účel na hlasovaní vo voľbách.
(5) Každá okrsková komisia vedie evidenciu vydaných potvrdení o hlasovaní vo voľbách. Evidencia obsahuje číslo potvrdenia o hlasovaní vo voľbách, údaje o voličovi podľa § 9 ods. 3, dátum jeho vydania a mená členov okrskovej volebnej komisie, ktorí voličovi podpísali potvrdenie o hlasovaní."
3. Čl. I § 42 ods. 2 sa dopĺňa vetou, ktorá znie: "Volič môže požiadať obec aj o vydanie tlačiva na potvrdenie jeho účasti vo voľbách podľa § 21a."
4. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a uznesenie Ústavného súdu sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 1 sa slová "v odsekoch 2, 3, 8 a 10" nahrádzajú slovami "odsekoch 2, 3, 8, 10 a 14".
2. § 11 sa dopĺňa odsekmi 14 a 16, ktoré znejú:
"(14) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období hlasoval vo voľbách podľa osobitného predpisu, jeho nezdaniteľnou častou základu dane je aj 1/12 platného životného minima za hlasovanie vo voľbách podľa osobitného predpisu. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 14 sa za hlasovanie vo voľbách podľa osobitného predpisu považuje potvrdenie príslušnej okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách daňovníkom."
"(16) Daňovník si môže v príslušnom zdaňovacom období uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 1/12 platného životného minima za každé hlasovanie vo voľbách podľa osobitného predpisu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 65a) znie: "65a) Zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
3. V § 37 ods. 1 sa dopĺňa písmeno d), ktoré znie: "d) predložením potvrdenia o účasti vo voľbách podľa osobitného predpisu na účely uplatnenia nároku nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 14.".
4. V § 38 ods. 4 a § 48 ods. 1 sa slová "v § 11 ods. 6, 8, 10" nahrádzajú slovami "v § 11 ods. 6, 8, 10, 14".
5. Za § 52zb sa vkladá § 52zc, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2015
Ustanovenia § 11 ods. 14 a 16 v znení účinnom od 1. júla 2015 sa použijú prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania a pri podávaní hlásenia za zdaňovacie obdobie 2015 a pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2015."
Páči. (Rečník odovzdal pozmeňujúci návrh spravodajcovi.)
Ďalší pozmeňujúci návrh reaguje na prednostné hlasovania, pardon, prednostné hlasy, teda možnosť ovplyvniť kandidačnú listinu voličmi do takej miery, že osoba na kandidačnej listine bude prekrúžkovaná. Dnes v parlamentných voľbách potrebujete získať 3 % z celkového počtu udelených strane a v európskych 10. My, alebo teda v tomto prípade ja navrhujem, aby sa pre obidve voľby, teda parlamentné aj európske, toto kvórum znížilo na 2 %.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení takto:
V čl. I v § 65 ods. 5, v § 68 ods. 1 a v § 92 ods. 5 sa slová "tri percentá" nahrádzajú slovami "dve percentá".
V podobnom duchu je aj návrh, ak by náhodou sa zdalo, že dve percentá sú stále málo, tak je aj návrh, aby sa znížilo na jedno percento, čo sa javí ako spravodlivé, aj keď som si vedomý, že náš politický systém je nadstavený historicky nejako, ale ako sa ukazuje, nemusí to byť úplne šťastné, preto ďalší pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení takto:
V čl. I v § 65 ods. 5, v § 68 ods. 1 a v § 92 ods. 5 sa slová "tri percentá" nahrádzajú slovami "jedno percento".
Ďakujem veľmi pekne a poprosím o podporu týchto návrhov.
Skryt prepis
A prvý z tých pozmeňovákov sa týka okrskových volebných komisií a v zásade v tejto chvíli neobmedzeného počtu členov okrskových volebných komisií. Stalo sa v európskych voľbách, že obec, ktorá mala 200 obyvateľov, mala plnú okrskovú volebnú komisiu, to znamená 29 členov. Inými slovami, každý ôsmy obyvateľ tejto obce bol členom okrskovej volebnej komisie. Je to podľa mňa nezmyselné, aby sme, ten, kto z vás už bol v okrskovej volebnej komisii, vie, že takýto počet je neefektívny a pre transparentnosť v zásade nemá väčší význam, ak prekračuje hranicu 5.
Okrem toho prichádza, ak by bol prijatý ten môj návrh, ktorý zavádza maximálny počet členov okrskárov na 5, prišlo by k ušetreniu. Napríklad keď si zoberieme, že tieto parlamentné voľby, pardon, európske voľby, bolo 72-tisíc okrskárov a v predchádzajúcich voľbách bolo 46-tisíc, úspora, ak by bol prijatý už v tej dobe tento pozmeňovák, by bola 1,8 mil. euro, čo nie je málo a určite by tieto peniaze ocenil niekto iný.
Takže k tomu pozmeňováku.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 14 ods. 2 prvá veta znie: "Volebná komisia musí mať najmenej päť členov okrem okrskovej volebnej komisie, ktorá má päť členov."
2. V čl. I v § 44 ods. 1, v § 46 ods. 1, v § 75 ods. 1 a v § 77 ods. 1 sa v prvej vete za slovom "zaregistrovaná" vkladá čiarka a vypúšťajú sa slová "a v ostatných voľbách do Národnej rady získala aspoň 3 % platných hlasov".
3. V čl. I v § 46, 77, 101, 120, 139, 172 a 204 odsek 4 znie:
"(4) Okrsková volebná komisia má päť členov. Ak je delegovaných členov okrskovej volebnej komisie podľa odseku 1 viac ako päť, ich poradie sa určí žrebom na prvom zasadnutí okrskovej volebnej komisie podľa odseku 5. Člen okrskovej volebnej komisie, ktorý už bol vyžrebovaný nad určený počet podľa prvej vety, sa stáva náhradníkom. Najprv nastupujú náhradníci podľa tretej vety v poradí, v akom boli vyžrebovaní, a následne náhradníci delegovaní podľa odseku 1. Ak okrsková volebná komisia nie je utvorená spôsobom ustanoveným v odseku 1 alebo ak sa počet jej členov zníži pod päť a nie je náhradník, chýbajúcich členov vymenúva starosta obce."
Zároveň poprosím spravodajcu, aby sa o bode 1 a 3 hlasovalo spoločne, dvojka samostatne.
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka nášho fenoménu a najmä čo sa týka európskych volieb, a to je nízka volebná účasť, aktuálne 13-percentná volebná účasť nemôže zabezpečiť legitimitu volených zástupcov. Je to možno tvrdé, ale, bohužiaľ, je to tak. Mala by byť tá volebná účasť najvyššia a my všetci, čo tu sedíme, by sme sa mali usilovať o to, aby volebná účasť bola na čo najvyššej úrovni. Preto po vzore niekoľkých krajín navrhujem motiváciu ľudí, pozitívnu motiváciu, aby chodili ľudia k voľbám, aj keď jedným dychom dodávam, že ak by naša demokracia fungovala tak, ako má, s týmto návrhom bol by som zdržanlivý. Ale táto motivácia sa týka predovšetkým tých, ktorí keď prídu voliť, môžu pri daňovom priznaní dostať daňovú úľavu v podobe nezdaniteľnej časti vo výške 1/12 životného minima, čo v prepočte vychádza cca 16,50 na dani z príjmu. Nie je to veľa, ale nie je to ani toľko, že by to zaťažilo štátny rozpočet príliš. Naozaj by nám malo všetkým záležať na tom, aby ľudia chodili voliť.
Takže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Vládny návrh zákona o podmienkach a výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve zákona sa slová "a o zmene Občianskeho súdneho poriadku" nahrádzajú slovami "a o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. V čl. I sa za § 20 vkladá § 21, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 21a
Potvrdenie o hlasovaní vo voľbách
(1) Okrsková volebná komisia vydáva na žiadosť voliča, ktorý v jej obvode odvolil, potvrdenie o hlasovaní vo voľbách na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa osobitného predpisu.
(2) Každý volič môže požiadať len o jedno potvrdenie o hlasovaní v konkrétnych voľbách.
(3) Pri voľbách poštou podľa § 56, 57, 210 a 211 vydáva potvrdenie o hlasovaní vo voľbách ministerstvo vnútra na základe žiadosti voliča v prípade, ak mu volič preukáže hodnoverným spôsobom odoslanie návratnej obálky s heslom "VOĽBA POŠTOU". Za hodnoverný spôsob sa považuje najmä potvrdenie pošty o zaslaní návratnej obálky s heslom "VOĽBA POŠTOU" na doručenke alebo iný obdobný spôsob. Ministerstvo vnútra doručí potvrdenie o hlasovaní vo voľbách voličovi na adresu miesta pobytu v cudzine, ktorú volič uvedie v žiadosti. Tlačivo žiadosti na tento účel zabezpečí ministerstvo vnútra, uverejní ho na svojom webovom sídle.
(4) Tlačivá potvrdení o hlasovaní vo voľbách zabezpečí ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra doručí potvrdenie o hlasovaní o voľbách obciam prostredníctvom okresných úradov. Obec zabezpečí dostatočný počet potvrdení o hlasovaní o voľbách do každej okrskovej volebnej komisie v jej územnom obvode. Tlačivo potvrdenia o hlasovaní vo voľbách musí mať ochranné prvky a miesto pre údaje o voličovi, ktoré vyplní v deň konania volieb príslušná okrsková volebná komisia. Na potvrdenie o hlasovaní vo voľbách musí byť údaj o okrskovej komisii, ktorá ho vydala, ako aj dátum, miesto a podpis aspoň dvoch členov okrskovej volebnej komisie, ktorí potvrdili voličovi jeho účel na hlasovaní vo voľbách.
(5) Každá okrsková komisia vedie evidenciu vydaných potvrdení o hlasovaní vo voľbách. Evidencia obsahuje číslo potvrdenia o hlasovaní vo voľbách, údaje o voličovi podľa § 9 ods. 3, dátum jeho vydania a mená členov okrskovej volebnej komisie, ktorí voličovi podpísali potvrdenie o hlasovaní."
3. Čl. I § 42 ods. 2 sa dopĺňa vetou, ktorá znie: "Volič môže požiadať obec aj o vydanie tlačiva na potvrdenie jeho účasti vo voľbách podľa § 21a."
4. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a uznesenie Ústavného súdu sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 1 sa slová "v odsekoch 2, 3, 8 a 10" nahrádzajú slovami "odsekoch 2, 3, 8, 10 a 14".
2. § 11 sa dopĺňa odsekmi 14 a 16, ktoré znejú:
"(14) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období hlasoval vo voľbách podľa osobitného predpisu, jeho nezdaniteľnou častou základu dane je aj 1/12 platného životného minima za hlasovanie vo voľbách podľa osobitného predpisu. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 14 sa za hlasovanie vo voľbách podľa osobitného predpisu považuje potvrdenie príslušnej okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách daňovníkom."
"(16) Daňovník si môže v príslušnom zdaňovacom období uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 1/12 platného životného minima za každé hlasovanie vo voľbách podľa osobitného predpisu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 65a) znie: "65a) Zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
3. V § 37 ods. 1 sa dopĺňa písmeno d), ktoré znie: "d) predložením potvrdenia o účasti vo voľbách podľa osobitného predpisu na účely uplatnenia nároku nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 14.".
4. V § 38 ods. 4 a § 48 ods. 1 sa slová "v § 11 ods. 6, 8, 10" nahrádzajú slovami "v § 11 ods. 6, 8, 10, 14".
5. Za § 52zb sa vkladá § 52zc, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2015
Ustanovenia § 11 ods. 14 a 16 v znení účinnom od 1. júla 2015 sa použijú prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania a pri podávaní hlásenia za zdaňovacie obdobie 2015 a pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2015."
Páči. (Rečník odovzdal pozmeňujúci návrh spravodajcovi.)
Ďalší pozmeňujúci návrh reaguje na prednostné hlasovania, pardon, prednostné hlasy, teda možnosť ovplyvniť kandidačnú listinu voličmi do takej miery, že osoba na kandidačnej listine bude prekrúžkovaná. Dnes v parlamentných voľbách potrebujete získať 3 % z celkového počtu udelených strane a v európskych 10. My, alebo teda v tomto prípade ja navrhujem, aby sa pre obidve voľby, teda parlamentné aj európske, toto kvórum znížilo na 2 %.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení takto:
V čl. I v § 65 ods. 5, v § 68 ods. 1 a v § 92 ods. 5 sa slová "tri percentá" nahrádzajú slovami "dve percentá".
V podobnom duchu je aj návrh, ak by náhodou sa zdalo, že dve percentá sú stále málo, tak je aj návrh, aby sa znížilo na jedno percento, čo sa javí ako spravodlivé, aj keď som si vedomý, že náš politický systém je nadstavený historicky nejako, ale ako sa ukazuje, nemusí to byť úplne šťastné, preto ďalší pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení takto:
V čl. I v § 65 ods. 5, v § 68 ods. 1 a v § 92 ods. 5 sa slová "tri percentá" nahrádzajú slovami "jedno percento".
Ďakujem veľmi pekne a poprosím o podporu týchto návrhov.