Videokanál klubu

Ja chcem znova len vyzdvihnúť a podčiarknuť to, čo tu už opakovane odznelo, takéto znepokojenie, ktoré naozaj cítim aj ja pri predloženom návrhu, ktorý naozaj, ako sa zdá, vyznieva ako imitácia, ako len hra na reformu súdnictva. A mrzí ma tá neuvedomelosť, ktorá je spájaná s prípravou nielen tohto návrhu, ale aj iných legislatívnych návrhov. Ako keby sme si sami podkopávali pôdu pod vlastnými nohami. Neviem, či tí, ktorí vlastne dnes budú zodpovedať za reformu súdnictva alebo vôbec, ako je tento rezort riadený, si vôbec uvedomujú, že takýmito len formálnymi sťaženiami prispievajú k tomu, že ľudia budú čím ďalej, tým viac demotivovaní predkladať a podávať súdne žaloby, čím ďalej, tým viac bude narastať nedôvera v inštitucionálne zabezpečenie spravodlivosti, a tak budú hľadať iné spôsoby, alternatívne spôsoby toho, ako sa s rôznymi spormi rôzneho druhu vysporiadať. V podstate takýmto spôsobom len sami spôsobujeme rozpad inštitucionálneho systému, v ktorého dôvera zo strany ľudí čoraz viac klesá, má klesajúci trend. Takže takýmto formálnym prístupom k príprave či už návrhov alebo k reforme súdnictva sami spôsobujeme jeho rozpad.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem ti veľmi pekne, pani poslankyňa Jurinová, za to, že si pripomenula agendu, s ktorou som prišiel. A ja naozaj to ďakovanie nechcem teraz v žiadnom prípade považovať len za nejakú formalitu, aby sa táto myšlienka ešte raz pripomenula. Je to otázka toho najrýdzejšieho svedomia každého z nás. Ja som vďačný, že vzniká táto situácia tu v sieni zákonnosti, keď sa každý musí rozhodnúť naozaj podľa svedomia. Ja nespochybňujem, a to som povedal niekoľkokrát, úprimnosť KDH zrušiť takzvané Mečiarove amnestie. Spochybňujem úprimnosť tejto chvíle, keď budeme o tom rokovať, s tým, že tu bola po osemnástich rokoch obrovská možnosť dosiahnuť to, o čo sa práve snažili a čo som si dovolil len pripomenúť. Ja som vlastne ani žiadne nové písmenko nevymyslel, lebo ja som to od vás, vážení kolegovia z KDH, odkopíroval. A pripomínam vám, že trauma, ktorá 18 rokov trápi Slovensko, je väčšia ako možno to, čo vkladáte do ústavy z hľadiska manželstva, ktoré ohrozené podľa mňa nie je, ale je ohrozená viera v spravodlivosť, ohrozená viera v to, že zločin, ktorý sa pravdepodobne udial pre osemnástimi rokmi, naďalej bude nevyšetrený. To je trauma, ktorá, aspoň ja to tak cítim za seba a, myslím, aj za mojich, svojich voličov, je veľmi veľká. Takže nech budete akokoľvek otesávať tento balvan ústavnosti z hľadiska manželstva a súdnictva, otázka takzvaných Mečiarových amnestií tam bude stále skrytá, nech akokoľvek budete hľadať zdôvodnenie, že je to nenáležité, že v tejto chvíli sa to nedá, že treba rokovať. Obidve strany, SMER aj KDH ste sa zhodli, že je to nemorálne a že nie je to v poriadku. To znamená, a priori ste neboli ani jeden, ani druhý proti tomu, aby sa tieto veci zrušili. Prečo ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, aj vážená pani podpredsedníčka ešte jedna, dve, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi ešte niekoľko slov povedať, dokončím včerajšiu vlastnú rozpravu. Vzhľadom na to, že včera už nás tu bolo dosť tak aj málo, teraz je nás o voľačo možno viac, ale hlavne aj kvôli tomu pokračovaniu, ak by ste chceli niektorí reagovať faktickými poznámkami, máte tuná priestor, aby to tak nevyzeralo zbabelo, že som ušiel od rečníckeho pultu, tak dovolím si ešte niekoľko slov pridať. A tak som rozmýšľal včera aj nad tým, čo tuná odznelo.
A tu mám pána podpredsedu Figeľa hneď po svojej ľavej strane a spomenul ten príklad tých topánok a ten útok a možno ten výsmech niektorých liberálnych kolegov, ktorí sa smiali tuná, hej, a pomaly považovali to za diskriminujúce. Mne z toho asi vyplynulo to, keď povedal, že pár to je aj ľavá, aj pravá topánka. A kolegovia liberáli zase napádali ho v tom zmysle, teda či je menej hodnotný človek, ktorý má len jednu nohu alebo len jednu topánku. No čo do podstaty a ľudskej dôstojnosti nie je to tak. Ale teraz celá spoločnosť naša má sa mu prispôsobiť a budeme chodiť len jednou nohou, hej, proste aby sme neišli do takýchto extrémov a neprekrúcali tie fakty a možno príklady, ktoré tuná odznievajú veľakrát?
Mne sa páčilo aj včera, keď v podstate aj kolega Číž tuná rozprával, že treba hovoriť o týchto hodnotách a o hodnotovom systéme, spoločnosť potrebuje skutočne ozdravenie. A veľmi pekne to prirovnal k takému tehotenstvu, že spoločnosť je vysoko tehotná, aby sme hovorili o hodnotách. Je to naozaj tak. Aj tí mladí ľudia, ktorí odchádzajú do zahraničia, odhaduje sa, 300 tisíc, možno 400 tisíc mladých ľudí odchádza von do zahraničia. A to by nebolo ešte to najhoršie, ak by sa aj vrátili. Ale treba vytvárať podmienky, aby mali sa kam vrátiť. A tento návrh zákona je práve jedným takým, ktorý má ambíciu a ktorý sa usiluje o to, aby naozaj tí ľudia mali sa kam vrátiť. Naozaj treba stavať na pilieroch spoločenských. A tým sú hodnoty. A jedným z tých pilierov je práve aj manželstvo.
Ja nemám s tým problém, čo sa týka politického rozmeru, a ja som rád, že v strane SMER sú ľudia vyznávajúci hodnoty a počúvajú hlas ľudí, ktorých v podstate dnes naozaj tuná je veľmi silne počuť, pri všetkej úcte a tolerancii aj voči menšinám. Ale my nemôžeme teraz neakceptovať väčšinový názor, ktorý tuná v spoločnosti je. A ten väčšinový názor je jednoznačne hlásiaci sa k hodnotám manželstva a k hodnotám rodiny a k tradičným hodnotám. To je tuná ten väčšinový názor.
Ono to je tak, že aj tuná od toho rečníckeho pultu veľmi často sa zamieňajú pojmy a významy slov, lebo nemôže to byť tak, ako to bolo tuná aj odprezentované, že zmyselnosť sa dáva nad všetko. To je omyl. A zmyselnosť zamieňať za lásku, tak to je veľmi vážny omyl. A zmyselnosť, to nie je, rovná sa láska. A to je to prekrúcanie. A veľakrát možno to nemusí byť prekrúcanie, ale zlé chápanie tých pojmov. Výrazom duša je často označovaná celá ľudská osoba, hej, keď niekomu poviem, si dobrá duša, si dobrou dušou, tak to chcem vyjadriť tú hlbšiu podstatu toho človeka.
Liberálom by som chcel odkázať, že skutočný muž je skutočným chlapom a skutočný chlap môže mať tú potrebu, ale nie tú, ktorá veľakrát a často tuná je odprezentovaná, ale potrebu chrániť svoju manželku, potrebu chrániť milujúcu osobu, potrebu chrániť svoju rodinu. V tom sa vyjadruje ten skutočný rozmer mužnosti.
Nemôžeme spochybňovať prirodzenosť človeka, čo veľmi často aj tuná zaznieva. Možno tak v laviciach aj včera trošku viac tých emócií bolo. Kolegyňa tu posiela kohosi zhorieť do pekla a do horúcich pekiel. No tak ja by som si to nikdy nedovolil. Ale kolegyni Nicholsonovej tak poviem možno tak biblicky, jej odpoviem, tu šľahala oheň a síru možno na svojich kolegov, ktorí majú iný názor, čudovala by sa, Mojžišovi sa zjavuje Boh v horiacom kre. Je to zelený ker, ktorý horí, je to oheň, je to plameň a v skutočnosti je to Boh. Nie je to ten diabol, ktorého možno ona tam vidí. A Eliáš je ten, ktorý odchádza, hovorím biblicky, starozákonne, do neba, Boh si ho berie do neba. A ide na horiacom ohni a horiacich koňoch. Takže to nie oheň a síra, to je len to peklo a to zlo, ktoré by sme tomu druhému hlásali.
A kolegovi Drobovi, nie je tuná, odkážem, včera ušiel tuná z pléna, keď mal ísť tej rozpravy, tak mu chcem len toľko povedať, že ja tuná nie som vďaka Sulíkovi, ale som tu vďaka Silvestrovi Krčmérymu, ktorý bol ochotný priniesť obetu a postaviť sa k totalite. On bol ochotný nechať sa ako svedok výhrady vo svedomí zavrieť aj do basy. My všetci sme tu vďaka takým ľuďom, ktorí zaujali tento postoj. A nie som tu vďaka Sulíkovi alebo vďaka Matovičovi. Ja som tuná vďaka Silvestrovi Krčmérymu. Toto bol jeden z ľudí, ktorý bol ochotný priniesť skutočne obetu. To je len taká krátka odpoveď, nie je tuná kolega, tak chcel som mu to povedať tak priamo.
A ešte na záver mi dovoľte niekoľko slov povedať k manželstvu, som si stihol k tomu tak ráno pár poznámok napísať. Dodržať manželský sľub v dnešnej dobe, je to naozaj hádam to jedno z toho, to najťažšie, čo môže byť. A tuná nikto nevykresľuje tie manželstvá, že všetky manželstvá sú ideálne a všetky manželstvá sú nerozlučiteľné a proste sa nerozpadli. Rozpadli sa tie manželstvá. Ale ono je to, že sa táto spoločnosť aj posunula aj v tom hodnotovom systéme. Kedysi dodržať manželský sľub, to bola kedysi vec osobnej cti vlastného života. Dnes takúto možnú vec aj manželského sľubu a manželskej vernosti, tak dokážeme to hodiť len tak cez plece. Kedysi tomu tak nebolo. A ja sa nebojím tuná aj vyzvať aj mladých ľudí k tomu, aby v podstate aj s takou rozvážnosťou vstupovali do manželstva, pretože to nie je len zamilovanosť, láska to nie je len zamilovanie. Zamilovanosť a zamilovanie, to naozaj veľmi rýchle pominie. Ale láska, to je predovšetkým byť verný v dobrom i v zlom a byť verný v dobrom i v zlom a prichádzajú aj ťažké chvíle po všetky dni tvojho alebo nášho spoločného života a prichádzajú skutočne veľakrát mnohé problémy životné, zachovať si vernosť, ale tú vernosť si zachovať predovšetkým vo svojom vlastnom srdci. Svoju vernosť zachovávam svojej manželke, chcem ti byť verný nielen navonok, nielen telesne a zmyselne, ako je to tuná prezentované, pretože predovšetkým si zachovávam tú vernosť a vernosť svojho srdca, alebo, naopak, žena ju zachováva svojmu manželovi slovami: „Som ti verná a ostávam ti vernou aj vo svojom srdci.“ A to je práve byť verný ako v myšlienkach, tak v citoch, nielen v tých skutkoch a telesnosti a zmyselnosti, ktorá je tuná takto veľakrát prezentovaná. Vernosť je jednou z najkrajších a zároveň najťažších takých prejavov lásky, zachovať si tú vernosť, v tom slova zmysle, tak ako som to povedal, nielen v tom telesnom prejave, ale aj v tom vnútornom a v tom, zachovať si tú vernosť, naozaj vernosť skrze svoje vlastné srdce. Opakom vernosti je nevera. A tá je veľmi zraňujúca, v dnešnej dobe, žiaľ, musím povedať, veľmi častá, ale ani nečudo. Pozrite si televízne seriály a to, ako nás formujú médiá dnešnej doby. A proste nakrúti sa nejaký film alebo taký seriál a sa to predstiera možno mladým rodinám, mladým ľuďom alebo spoločnosti ako bežný štandard, životný. Ale je to na míle vzdialené od skutočnej reality. A človek by chcel byť aj šťastný a zároveň aj pre to nič neurobiť. Ale to jednoducho nejde, lebo budovať si šťastie, to je predovšetkým prinášať obetu. A prinášať predovšetkým obetu je potrebné v manželskej láske. Zamilovanosť ešte nie je naplnením lásky, lebo sa môže zamilovať hocikto, aj ženatý muž, aj vydatá žena. Ale to neznamená, že si sa zamiloval, tak cez svoje srdce tak akosi zrádzaš svojho životného partnera, ktorému si dal ten sľub svojej vernosti.
Ja chcem ešte raz oceniť všetkých tých, ktorí aj nabrali odvahu aj v tej spolupráci, možno to KDH so stranou SMER. Ja tuná nie som taký pohoršený, ja s k tomu pridávam. A jednoducho aj v tom hlasovaní, o ktorom predpokladám, že dnes možno sa k tomu dostaneme, tak ja s radosťou podporím tento návrh zákona, lebo manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou považujem za jeden z hodnotových pilierov, na ktorom by sme mali budovať my aj naša krajina aj svoju budúcnosť.
Spomeniem to ešte raz, možno tak zopakujem kolegu Číža, ktorý včera to tu povedal, a to bola naozaj taká pekná myšlienka, že spoločnosť je vysoko tehotná, aby hovorila o hodnotách. Aj ja si to myslím, že naozaj sme vysoko tehotní, aby sme o hodnotách hovorili. Ak my začneme budovať na hodnotách, a tie budú zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky a od toho sa budú odvíjať všetky naše zákony v tejto krajine, dovolím si povedať, že táto krajina a celá táto spoločnosť bude napredovať míľovými krokmi. A ja všetkým tým, a teda aj svojim kolegom, ktorí sa na tom zúčastňujú, držím palce. A nech nám Boh v tom pomáha. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Nabralo to na dynamike, tá naša rozprava. Skončíme ešte dnes večer, pani podpredsedníčka? Vážený pán predseda, vážená pani, panie podpredsedníčky, kolegyne, kolegovia, ešte teda niekoľko slov.
Áno, táto sála je plná emócií, musím sa priznať, že aj ja občas tuná vykrikujem aj z tejto lavice. Tak teraz môžem to povedať tu aj od tohto rečníckeho pultu. To, že inštitút manželstva nie je dokonalý, to nikto tuná netvrdil. Sú manželstvá, ktoré sa rozpadávajú. Tak a jak aj kolega Brocka tuná spomínal tú Nórku, protestantku, ktorá si zobrala katolíka s tou vierou, že sa jej to manželstvo nerozpadne, to je nádherný ideál tých mladých ľudí a ako vykreslený, teda vstupujem do manželstva na celý ten život. Ale neni tomu tak, ten život je plný paradoxov, aj sviatostne uzatvorené manželstvo, aj to sa, žiaľ, rozpadne. Ale to neznamená, že inštitút rodiny a inštitút manželstva je zlý. Veľakrát človek je ten, ktorý zlyháva v tomto inštitúte tohto manželstva. Preto ja si dovolím povedať, že predkladaný návrh zákona, len to zopakujem, je dobrý a ja ho veľmi rád ako podporím a myslím si, že mohli by sme aj hlasovať čo najskôr, lebo vidím, že tie pozmeňováky, ktoré tuná prichádzajú, že však to je úplná katastrofa, a to je presne to, o čom sa tuná hovorilo aj o čom sme sa tuná bavili už minulý týždeň. Hej? Registrované partnerstvá, že tu nepríde ten zákon, nebol. Bol tuná tento návrh zákona, aj sme hlasovali o ňom, ja si to veľmi dobre pamätám a znova je tuná. Aj tento pozmeňujúci návrh, ktorý kolega tuná ako predkladal.
Najhoršie na tom všetkom je to, že keď to naozaj, ak to sledujú aj mladí ľudia, ako sa majú zorientovať v tejto rozprave, keď my takto demagogicky tuná vystupujeme. Hej? Šliapeme po skutočných hodnotách. To, že mnohé deti končia v detských domovoch, tak to chceme povedať, že to vyrieši azda tento pozmeňujúci návrh kolegu Poliačika, ktorý tuná to predkladal? Tých 4 773 detí, ktoré sú v detských domovoch, to nie je dobrý ukazovateľ, určite nie. Ale však prijmime registrované partnerstvá a nebudú tam žiadne deti, lebo sa žiadne ani nenarodia. Nebudú tam žiadne deti v detských domovoch, lebo sa ani vôbec nenarodia. Dvaja muži nesplodia dieťa a dve ženy takisto. Nikde vo svete sa to neudialo ani sa to neudeje. Preto tá inštitúcia manželstva je veľmi dôležitá a je veľmi podstatná. Zaslúži si tú najvyššiu formu ochrany, akú len môže mať, a to je naša Ústava Slovenskej republiky. Tých 27 ďalších štátov nech si berie príklad zo slovenskej ústavy a nech oni prijímajú podobné návrhy zákonov aj v rámci Európskej únie, nie naopak. (Potlesk.)
Veď toľko demagógie, ktorej sa tuná prednáša aj predkladá zo strany ako západnej Európy, my nie sme v kontexte tejto kultúry. Keď sa tuná kolega v piatok, že či sme, či sme orientovaní prozápadne alebo probyzantsky, my sa hlásime k odkazu svätého Cyrila a Metoda. My sa hlásime k tomuto odkazu, my sa hlásime k tomuto odkazu. Áno, je to v preambule Ústavy Slovenskej republiky. Vďaka Bohu, že to tam je. Dneska by sme ešte aj toto chceli spochybniť. Odkiaľ boli títo vierozvestcovia? Z Východu? No, zo Solúnu boli, no však, samozrejme, zo Solúnu a to je na Východe. A ešte aj od nás je to na východe. Myslím si, že treba sa len prihlásiť k tej tradícii, ktorú máme. Ani, by som povedal, že nie je, že ľudstvo vymyslelo to najlepšie, čo môže byť, inštitút manželstva. To je prirodzený, prirodzený zákon, prirodzený zákon. A to sa vytvára najideálnejšie, hovorím najideálnejšie podmienky pre výchovu, pre výchovu a formovanie detí. To nechcem odsudzovať tie iné manželstvá, kde, ja neviem, je vdovec, vdova, rozvedú sa manželia, a kde sú rozbité a neusporiadané ako tie rodiny. My máme tuná, poslanci Národnej rady, predložiť nejaký ten ideál a ten ideál je práve to manželstvo, ktoré bude chránené Ústavou Slovenskej republiky.
A ja to znova prečítam: "Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou." Je skutočne jedinečným a neopakovateľným. (Prerušenie vystúpenia navrhovateľom. Krátky vzájomný rozhovor navrhovateľa a rečníka mimo záznam.) Ďakujem. Je jedinečným zväzkom. Ak my spochybňujeme také základné princípy a tieto základné piliere, ako my sa chceme hýbať ďalej vo, v spoločenskom systéme?
"Práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nie je možné založiť inak." Aj toto je veľmi dôležitá veta. Toľkokrát sme to spochybňovali, tieto tri vety a hovoríme, že však to nie je ani podstatné. Veď keď ja chcem žiť v nejakom zväzku, ja na to nepotrebujem nejaký papier. Na druhej strane vidíme, že aký ten papier je rozhodujúci, aký je podstatný. Tu je teraz, sú tieto pozmeňováky a to je v podstate aj bitka slov a aj argumentov. Ten hodnotový systém, ktorý, by som povedal, sme zdedili skrze dedičstvo našich otcov, myslím si, že ho treba ako napĺňať a treba ho napĺňať aj v tom, že prijmeme túto vec ako ochranu manželstva aj v Ústave Slovenskej republiky.
"Slovenská republika manželstvo všestranne chráni, napomáha jeho dobru." Veľmi dôležitá veta. Slovenská republika, aby manželstvo všestranne chránila a napomáhala jeho dobru. My všetci máme byť tí, my všetci poslanci Národnej rady máme byť tí, ktorí všestranne chránime manželstvo a napomáhame jeho dobru. Skrze legislatívu my máme vytvárať podmienky také, aby deti sa nerodili mimo manželstva, aby deti nekončili v detských domovoch, ale aby deti mali, žili v šťastných rodinách, v šťastných manželstvách, aby deti mali svojho otca a svoju matku.
Ono tie dve témy, ktoré aj pán predseda tuná hovoril, že v podstate sú spojené to súdnictvo a manželstvo a akoby zdanlivo nesúviseli, ale oni súvisia, oni veľmi úzko súvisia. Lebo to, čo naozaj trápi našu spoločnosť, a vyše 90 % verejnosti neverí nášmu súdnictvu, resp. je sklamané ako z toho súdnictva, tak to je, myslím si, že veľmi zlý obraz aj našej spoločnosti, a treba vrátiť aj vážnosť tomuto súdnictvu.
Áno, môžme viesť tuná polemiku dlhú o tom, že či previerky áno, akým spôsobom, a či nie. Ale na jednej strane my žalostivo plačeme tuná, že ako, ako ťažko vymožiteľné právo v tejto našej krajine a na druhej strane sa bojíme tomu, toho a obávame sa toho, aby sa urobil poriadok aj v súdnictve. Chce to aj odvahu. Ja si myslím, že môžme sa aj pomýliť, ale to neznamená, že ten úmysel je zlý, ale aj veci, ktoré možno v danej chvíli nie sú také úplne jasné a perfektné, aj v budúcnosti dajú sa opraviť. Ja som o tom presvedčený.
Na druhej strane, keď tie percentá, ako spomínam, kolega Zajac to spomínal, 80 % ľudí na Slovensku si želá, aby manželstvo a rodina bola chránená najvyšším zákonom tejto krajiny, aby bola chránená ústavou. Žiaľ, musím povedať, že ja aj vo vlastnom klube v hodnotových otázkach sa nezhodnem. My sme, diametrálne sme odlišní, pretože keď môj kolega sa podpisuje pod návrh zákona pozmeňujúceho zákona, ktorý, ktorý, ktorý tuná predkladá jeho iný kolega, o registrovaných partnerstvách, ja s tým výsostne nesúhlasím a v tom sa nemôžem ani, ani zhodnúť s ním.
Návrh zákona ja nevnímam ako účelové spájanie, a že by tu bol nejaký kšeft alebo proste tak, ako je to tuná nazývané. Ale aj v politike, aj všade, by som povedal, možno aj v tej ekonomike alebo biznise dochádza ako k obchodom. Ja som to hovoril. Ak je ten obchod čestný, charakterný, myslím si, že tu sa nikto nemusí za to hanbiť, že sa uzatvára nejaký obchod. Aj v politike môže dôjsť ako k obchodu, ale predovšetkým k vzájomnému spájaniu. A k vzájomnému spájaniu treba dospieť hlavne vtedy, keď ja potrebujem na prijatie zákona dostatočný počet hlasov. A aby sme prijali my ústavný zákon tuná v tomto pléne, my potrebujeme 90, 90 hlasov poslancov. Ja sa teším tomu, že je tuná teraz táto vôľa na prijatie ústavného zákona a je tu, dovolím si povedať, viac ako 90 poslancov, ktorí, verím, že zajtra zahlasujú za tento ústavný zákon. Ja tiež budem jeden z tých poslancov, ktorí za tento návrh zákona veľmi rád zahlasuje.
Systém previerok u sudcov, tak ako už sa nieslo to v nejakom tom duchu tých slovných prestreliek, ja tiež si neviem predstaviť, že kto by tie previerky iné robil ako Národný bezpečnostný úrad. Neviem si to ani predstaviť, ktorá inštitúcia by tu bola. Samozrejme, nemusí to byť vždy príjemné, ale ak ja chcem vykonávať takúto zodpovednú verejnú funkciu, musím rátať aj s tým, že ma ktosi bude preverovať. A vždycky aj tá prevencia je veľmi dôležitá a to je rovnako aj, aj pri prijímaní ako zákonov, keď, ktoré pôsobia ako preventívne, a rovnako je to aj pri preverovaní tých sudcov, keď v podstate, nech tých sudcov máme naozaj čestných a charakterných ľudí. Ja chcem veriť tomu a aj verím tomu, že v našom súdnictve sú sudcovia, ktorí, ktorým záleží aj na budúcnosti tejto krajiny, aj tom súdnictve, aby bolo spravodlivé, a verím aj predkladateľom zákona tohto ústavného zákona, ktorí predkladajú tento návrh zákona, že tiež im ide o dobro veci, aby aj v tomto systéme sme sa pohli.
Pozmeňujúci návrh zákona, ktorý pred chvíľou zase predniesol podpredseda Národnej rady Ján Figeľ, tak naozaj to zloženie Súdnej rady v počte 18 členov, tak v podstate vraciame sa k tomu modelu, to už teda neviem, ako budeme hlasovať. Ja som ochotný zahlasovať aj za tento návrh zákona, kde sa vracia tá kompetencia aj pánu prezidentovi, že bude mať možnosť vymenovať troch sudcov do Súdnej rady, troch vláda a troch parlament, spolu 18 sudcov. To, čo bolo v podstate vyčítané možno v blízkej minulosti, že pán prezident akosi nebude mať tieto kompetencie, tak ak by sme prijali pozmeňujúci návrh pána podpredsedu, tak myslím si, že tá kompetencia tuná bude.
Áno, niesla sa tuná táto rozprava ešte v tom februári, resp. v marci v tom duchu predvolebnej kampane, v duchu prezidentských volieb a spájali sa tuná tieto témy. Nerátal som s tým, že znova sa bude vyťahovať táto téma prezidentských volieb, teda ešte že sa budeme vracať ako k tejto téme, ale v politike jednoducho je to tak, že treba aj aby dozrel ten, ten správny čas možno na predloženie návrhu zákona, aj prijatie tohto zákona. V spoločnosti, v spoločenskom systéme u nás, v našej krajine veľmi silne to vrie a sú veľké ohlasy v prospech ochrany rodiny. Vidíme to, čo sa deje v západnej Európe. Máme skúsenosť, to, čo sa udialo v Chorvátsku, a vzápätí bol prijatý zákon o registrovanom partnerstve.
Myslím si, že to, že je tu tretia veta navyše: "Práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nie je možné založiť inak," má hlboký význam. Má hlboký význam a to je ten, že jednoducho nebudú môcť tuná manželstvo uzavrieť ľudia rovnakého pohlavia, aby to boli dvaja muži alebo dve ženy. Je veľmi dôležité, aj potrebné, aby my sme vytvorili to zázemie aj skrz legislatívu, a treba myslieť naozaj aj na práva detí, nielen mať na mysli právo, právo možno mužov a žien, ale mať na pamäti právo detí. Veľmi často práve deti naozaj sú predmetom aj vykorisťovania tak, ako to tuná zaznelo. Predmetom vykorisťovania a nútenej prostitúcie. Ako prostitútky veľmi často končia, to nie sú len tie deti, ako kolegyňa Vášáryová tu spomínala, vo veku 12-13 rokov, a že sú predávané do toho zahraničia, ale sú to aj deti v detských domoch, ktorí v podstate končia v detských domovoch vo veku 18 rokov, v devätnástich, keď ten riaditeľ podrží dlhšie toho, to dieťa tam, ale veľakrát naozaj tieto deti nemajú kam ísť. Neviem si to ani dostatočne predstaviť, alebo skúsme sa vžiť do situácie takéhoto dieťaťa, ktoré má 18 rokov, dnes máš 18 rokov a zajtra si odkázaný sám na seba. Končíš na ulici a máš sa o seba samého postarať. Myslím si, že to je naozaj veľký a ťažký ako problém.
Prečo tieto deti končia v týchto, proste v nútenej prostitúcii? Z jednoduchého dôvodu. Ono, ak sa stratí dievča alebo chlapec z normálnej rodiny, okamžite rodičia ho začnú hľadať. Hľadajú toto dieťa a zbadajú to, že toto dieťa chýba. Ale dieťa z detského domova, ktoré odišlo z detského domova a už vlastne aj opustilo aj legálne ten detský domov a sa stratí, kto také dieťa bude hľadať?
Preto aj ten širší kontext rodiny, ktorý sme tuná spomínali, je veľmi dôležitý a veľmi, veľmi významný. Naozaj aj ten širší kontext rodiny má vplyv a pozitívny vplyv na formovanie mladého človeka. V dnešnej dobe a v uponáhľanej dobe, ktorá je, tak v podstate starí rodičia väčšinou sú v aktívne produktívnom veku, dnes situácia je taká a nie sú milionármi času, ako to bolo možno v našich časoch a starí rodičia naozaj boli na dôchodku a dokázali sa aj nám, vnukom, venovať a formovali nášho ducha. Ten kontext širšej rodiny sa dokáže vytvoriť len skrze normálnu rodinu, skrze spoločenstvo, ktoré sa vytvára medzi mužom a ženou, a je to spečatené, je to spečatené významným, veľmi významným papierom a tým je manželstvo. To je sľub vernosti a lásky, ktorý si tuná dávajú títo manželia.
Áno, každý, kto, dovolím si povedať, že každý okrem tých, ktorí zo špekulatívnych dôvodov by vstupovali do manželstva, ale vstupuje do toho manželstva, do trváceho zväzku, že mi tento život, tento život spoločný vydrží do mojej alebo tvojej smrti. Nikto nevstupuje do toho manželstva, nikto normálny z nejakého vypočítavého hľadiska, že by to manželstvo bolo uzatvorené na nejakú dobu určitú a zo zištných a koristníckych spôsobov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujem aj tebe, pán poslanec Pavol Zajac, že si opätovne potvrdil, že je vo vašom programe zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Nesmieš sa mi diviť a prosím aj všetkých tvojich kolegov z klubu KDH, že som s tým prišiel. Ja som netajil, že to je váš text. Ja som si ho nevymyslel. Ja som len sa pridal k tomu, že táto záležitosť je rovnako z etického, morálneho hľadiska ťaživá a dôležitá ako to, čo za ťaživé a dôležité považujete vy. Budem preto veľmi rád, keď túto záležitosť nebudeme bagatelizovať a hovoriť, že sa to nedá, pretože nesmieš sa diviť, že čo iné ma mohlo napadnúť, keď vo chvíli, keď došlo ozaj k zaujímavej a verím, že k úprimnej zhode medzi SMER-om a KDH, že ste našli porozumenie v zásadných otázkach manželstva a právnictva, teda v otázkach, kde bolo treba otvoriť ústavu, že som vám pripomenul, že ste sa o otvorenie tejto ústavy už snažili v minulosti práve z vysokoetického princípu zistenia pravdy o tom, čo sa skrýva za tzv. Mečiarovými amnestiami. Čo viacej? Poďakovať a pripomenúť, že keď nestačilo šesť pokusov, nech príde siedmy, ale musím sa predsa len diviť, že ste túto možnosť ozaj ojedinelú nevyužili už teraz.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by... mňa upútalo na vašom vystúpení, ako ste spomínali, že ak zmenia význam slova, to znamená, čo pod ním rozumieme, že to je veľká, veľké zlo. Náš kolega Braňo Škripek keď prišiel do parlamentu, v prvom svojom vystúpení povedal, že v politike dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov. K vykrádaniu obsahu významu slov. A to je to veľké zlo, ktoré ja tu cítim aj v našej politike možnože slovenskej, a pomenoval to presne.
Samozrejme, pred dvadsiatimi rokmi nebolo, hovorím, že náš národ nebol pripravený na to, aké veľké tlaky z každej strany naňho môžu prísť a, samozrejme, že život ukazuje, že musíme sa aj venovať ústave. Ja som, samozrejme, tiež za rodinu a za manželstvo a myslím si, že na čom inom, ak nie na rodine a manželstve sa má stavať tento náš slovenský národ.
Ďakujem.

Ďakujem, tiež oceňujem dokonca pozmeňujúci návrh v tej druhej časti podľa mňa nespojiteľných vecí a podrobne si ho prečítam a plánujem ešte vystúpiť v rozprave. No a naozaj mňa to až teda troška zdvihlo zo stoličky, tá metafora sa naozaj nepodarila. Podľa mňa by znieslo reakciu, či ak predseda Kresťanskodemokratického hnutia v rozprave si vyberie zo všetkých možných analógii jednu a hovorí o ľuďoch a ideálnom stave, keď niekto má ľavú a pravú nohu a toto je to, čo si predstavuje spoločnosť, a nič ideálnejšie neexistuje, no ale zabúdate, pán kolega, na to, že sú vis major situácie, kedy niekto príde o jednu nohu alebo nemá obidve, alebo sa tak narodí, alebo má len cukrovku, ktorá ho o jednu končatinu pripraví, a my zákonodarci a ústavodarci, ktorí prijímajú všeobecné normy, všeobecné platné normy na celú spoločnosť, by sme mali veľmi opatrne a veľmi uvážlivo hľadať metafory pri tom, akým spôsobom chceme upraviť niečo a upraviť ústavou asi najrigidnejším spôsobom, ako sa v našej legislatíve upraviť dá, práve takú tému, ako je rodinná téma a ako vy si predstavujete ideál. Proste spoločnosť a ľudské osudy sa nedajú zhrnúť do kategórie 01, nemôžme sa pozerať iba na väčšinu a iba na náš nami predstavovaný a projektovaný ideálny stav, ale práve spoločnosť a jej význam sa meria tým, ako sa správame k menšinám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

A tu ja voľne nadviažem, pretože ja sledujem celodennú debatu o tomto. Na začiatku, ráno pri vystúpení vášho spolupredkladateľa tejto ústavnej zmeny sme sa dočkali aj k takému akémusi skoku z jednej dôvodovej správy do druhej dôvodovej správy. Neviem, či ste to zachytili, pán predseda.
Presne by som potom na základe, ja rozumiem konštruktu sociálneho štátu a troška mi tu chýba v tej debate aj Ľubo Blaha, lebo by pravdepodobne veľmi nesúhlasil s tým, čo ste hovorili vy, opreté iba o ten ako keby ekonomický, sociálny rozmer, ale aj tento hodnotový je veľmi výrazným momentom sociálnych demokracií cez celú Európsku úniu, ale potom nerozumiem ani tej motivácii vášho spolupredkladateľa zasúvať dôvodovú správu z iného zákona, ktorý má ako keby len prvú časť do tohto, kde mu, myslím, že to vysvetľoval potom pán poslanec Lipšic, že dôvodová správa nemá v normotvorbe tú, tú úlohu, ktorú jej pripisoval pán poslanec Hrušovský, kde ale on spomínal, že majú úplne iné ambície a motivácie pri predkladaní tohto ústavného konštruktu ako vy. A tam sa aj prihováram za to, že skúsme si teda ako spolupredkladatelia, keď máme tú možnosť, povedať nielen mechanizmus previerok, ale naozaj povedať, že aké dôvody v rámci dôvodovej správy nás viedli alebo vás vedú k tomu, aby mechanizmus ochrany rodiny a mechanizmus plošných previerok bol raz a navždy jasný a nezostávali nám tu otvorené rečnícke otázky, pretože keď tomu nerozumie právnik, ja sa k tomu teda pripájam, pretože tie plošné previerky otvárajú obrovské množstvo otáznikov a zároveň aj motivácia ochrany jedinečného zväzku má iný jeden predkladateľ a iný druhý predkladateľ.
To už potom nehovorím, čo si má o tom myslieť spoločnosť.

Maťo, toto, toto nevyhráš proste. Chcel by som to vrátiť na nejakú normálnu rovinu, že strašne sa tu vždycky, keď sa objaví pojem registrované partnerstvo, objaví strašná smečka až ľudí, ktorí tu ako keby šermujú nejakým statusovým problémom.
Toto plénum doteraz ešte nikdy nerokovalo o statusovom postavení registrovaného partnerstva a len tu, kolegovia, strašíte. Proste je tu jedna veta v ústave, ktorá by mohla aspoň minimálne vyvážiť to, čo sa snažíte urobiť s rodinou, a veľa kolegov vám tu odkazuje to, že zabúdate na 35% detí, ktoré vyrastajú alebo rodia sa do neúplných rodín. Čiže registrované partnerstvo ako právny konštrukt, nie statusový konštrukt, je jedna vec, ktorú nevieme vysvetliť strašne dlhú dobu.
Druhá vec, čo mi z tejto debaty, a teraz aj ako na teba reagovali, je ako keby motivácia vstupu do manželstva. Totižto ono to nie je tak, že ako sa snaží vyvolať, že idú niečo chrániť, ale ako keby ich chceli, my nebudeme ochraňovať iný spôsob ľudského spolunažívania, či hetero-, alebo homosexuálneho, lebo chceme donútiť do nejakého inštitútu, kde ľudia prirodzene nechcú vstupovať, ako keby negatívne ich motivovať do toho vstupu do manželstva.
A myslím si, že nevyhráš, tak ako som hovoril na začiatku, pretože mám obavu, že hlasovanie za tento konkrétny návrh, neviem, či tam máš 15 alebo koľko podpisov bude niekde okolo množstva týchto podpisov aj pri hlasovaní o tomto pozmeňovacom návrhu.

Presne tak. Je tu ten návrh na registrované partnerstvá. To je to, čo si v piatok rozprával, pán kolega, že aký bezvýznamný papier, a odrazu tuná za nejakú menšinovú skupinu bojuješ vehementne aj predkladáš tuná pozmeňujúci návrh. Tá tvoja rozprava bola plná demagógie.
A dovolím si, pán predseda, keď ste tuná, aj možno zhodnotíte to, ale ja si dovolím povedať, že tuná nebol dodržaný rokovací poriadok. V zmysle § 29 poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a riadne sformulované. Dovolím si povedať, že to nebolo riadne sformulované. O čom my budeme hlasovať? O tvojom pozmeňováku alebo o tvojich demagogických názoroch, ktoré si tu odprezentoval? O čom my budeme hlasovať? Buď taký láskavý, mi to potom povedz, lebo ja si myslím, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý si tuná ako predniesol so svojimi demagógiami, ktoré si tuná ako do toho vnášal. Ako my máme o tom hlasovať? Ak máš teda iný názor, môžeš ho tu odprezentovať, ale to nemotaj tuná. Si dosť dlho v tej Národnej rade, aby si vedel, jak máš tuná vystupovať a jak predkladať pozmeňujúce návrhy. To je presne to, ja hovorím, prepáčte mi za výraz, ale ty si si kopol sám sebe do zadku. Sám sebe si si kopol do zadku, lebo pred chvíľou alebo pred pár dňami, keď si tuná rozprával, že komu o aký papier ide. A tebe ide o aký papier? Pre koho tuná teraz bojuješ? O aký papier ti tu ide? O aký papier? Buď taký dobrý, vysvetli to. O aký papier ti tu ide? (Reakcia z pléna.)
Presadzuješ tuná demagógiu, znova to zopakujem, demagógiu, mýliš tuná mladých ľudí. Ak to sledujú nejakí mladí ľudia, neverte tomuto, tuná tomuto demagógovi, ktorý tuná prezentuje takéto bludy.