Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec Novotný, za váš príspevok. Ako sme zvyknutí, bol to komplexný pohľad na danú problematiku, čo ja veľmi oceňujem. Aj sa mi váš príspevok páčil, aj chápem hlavné veci, ktoré ste pomenovali, obzvlášť tú s možnosťou pracovnej zdravotnej služby pre prvú kategóriu. Presne ste pomenovali odborne a vecne to, čo hrozí, to, čo pán Hlina povedal svojím spôsobom, ale na rozdiel od pána Hlinu vy ste reagovali aj na tú odbornú časť a na to, že sa, ak som to dobre pochopila, zhodneme sa na tom, že ten dohľad nad pracovnými podmienkami smernica vyžaduje pre všetky kategórie prác. Len ako to spraviť, hej? Toto by som zdôraznila, že vyžaduje to.
Nezhodneme sa v tom, že vy si myslíte, že však ustojí to aj bezpečnostný technik. Podľa mňa, samozrejme, ustojí, všetko sa dneska dá urobiť. Môžu si nejakého pomocníka zobrať na to alebo podobne. Ale nepáči sa mi, že to dávame ako štandard do zákona a jedným dychom hovoríme o zdravotnom dohľade a druhým dychom povieme, že môže to nezdravotník. To mne najviac prekáža.
A čo sa týka tých preventívnych prehliadok. Hovoríte, že nedošli ste s pozmeňujúcim návrhom a že sa to dalo riešiť inak. Ja by som veľmi ocenila, keby ste prišli s tým pozmeňujúcim návrhom napriek tomu, že nebude prijatý, a pomenovali by ste dajme pre 1. a 2. kategóriu, dajme tam len iných zdravotníkov, nedajme tam PZS. To by sa mi páčilo. Vy ste prišli s konkrétnym riešením a povedali by ste, áno, takto sa to dá a pokuta nebude ani ďalšie penále z toho, keď sa neupraví tento, tento zákon, lebo o tom tu nikto doteraz nehovoril. Vy si myslíte, že nebude. Pani ministerka si myslí, že bude. Ja si takto myslím, že ten dohľad tam musí byť. A to už ako to spravila, to je vec na diskusiu. Čiže to by som ocenila.
Čo sa týka povinnosti preventívnych prehliadok, vy nikoho nemôžte donútiť, aby na tie preventívne prehliadky išiel. To je problém. Nemôžte dať do zákona, že vy musíte ísť a vy, nemôžete toho človeka, mu zasahovať do tej individuality. Vy mu môžte odporučiť a dať mu možnosť, že to bude preplatené z verejného poistenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcem vás, pán Hlina, podporiť vo vašej argumentácii, pretože denne v kontakte so zamestnávateľmi malých, stredných podnikov čelím kritike aj podnetom, žiadostiam, aby boli zbavení prílišnej rôznorodej administratívnej - či už odvodovej, alebo aj daňovej - záťaži, a teraz vlastne, ako vidím, aj tento návrh zákona sprísňuje podmienky zabezpečenia zdravotníckych technických opatrení.
Chcem apelovať na vládu a to je jedno, s akým ministrom budem hovoriť, aby, ak naozaj to myslíme s odstraňovaním a elimináciou, s krízou vážne a chceme pomôcť podporiť malé a stredné podniky zamestnávateľov, tak ich viac nejakým spôsobom nezaťažujme. Toto naozaj podľa tej argumentácie, ako predniesol pán Hlina, vyzerá na ďalšiu, poviem to tak, šikanu. A veľmi ma znepokojilo na tom príspevku pána poslanca to, že naozaj sa stáva asi štandardnou metódou také zastrašovanie, kedy vlastne v prípade, že pranieruje praktiky niektorých vybraných členov, politikov alebo zodpovedných zástupcov, čelí súdnym žalobám. Naozaj ma to veľmi znepokojuje, že som súčasťou parlamentu a štátu, kde môže dochádzať k zneužívaniu vládnej moci, ak niekto otvorene prejaví svoj názor a pomenuje alebo otvára oči ľuďom alebo aj poslancom v parlamente vážnymi zisteniami a odhaleniami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela venovať tým preventívnym prehliadkam. Preventívne prehliadky majú svoj vlastný režim. Sú povinné v tretej a štvrtej kategórii a majú presne stanovené podmienky, za akých sú vykonávané a v akej frekvencii sú vykonávané. Čiže nie je celkom, pán poslanec, možné to, čo ste vy hovorili, že keď... Áno, sú, je možné, že sa nariadia mimoriadne preventívne prehliadky aj pre druhú kategóriu, keď je to potrebné. Ale tam sú presne špecifikované stavy, kedy sa to môže urobiť, a obávam sa, že nie je pravda to, čo tvrdíte, že tak, tak ľahko sa dá nahovoriť, odborári s PZS a takéto konšpirácie, ktoré ste, ktoré ste predstavili, nie je to celkom, nie je to celkom tak.
Čo sa týka tej frekvencie pravidelných zdravotníckych auditov, navrhovala som vo všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch, aby sa znížila tá frekvencia z jedenkrát za rok na jedenkrát za tri roky pre prvú kategóriu. Ale záleží mi na tom, aby to hodnotenie, do ktorej kategórie daní zamestnanci patria, robil prvýkrát zdravotník, aby to vedel posúdiť zodpovedne, aby boli zaradení tam, kde majú byť zaradení. Pokiaľ, máte pravdu v tom, že pokiaľ nedôjde k závažnej zmene v počte zamestnancov, v dĺžke pracovnej doby, v rizikových faktoroch, ktoré sú v tej práci, tak tá frekvencia tých pravidelných auditov a pravidelné platby každý rok sú podľa môjho názoru ani nie zbytočné, ale možno nadbytočné, čo sa týka prevencie a ochrany prvej kategórie zamestnancov.
Naopak, aj preto, čo som možno nestihla povedať v tej rozprave alebo zabudla pre tú druhú kategóriu, kde sú aj práce, ktoré sú ozaj rizikové, tam si myslíme, že nie je akceptovateľné, aby kontrolu nad zdravím a návrhy prevencie a ochrany zdravia zamestnancov robil nezdravotník.

Ďakujem pekne za slovo. Dobré ráno všetkým prajem. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ešte pár slov k predkladanému návrhu zákona v druhom čítaní.
Dovolila som si predložiť 5 pozmeňujúcich návrhov. Nie sú rozsahom veľké tie pozmeňujúce návrhy. Poprosím vás o trpezlivosť pri ich čítaní, pretože musím prečítať aspoň znenie toho pozmeňujúceho návrhu.
Prvé tri pozmeňujúce návrhy, aby ste sa v tom vyznali, sa týkajú zmien v tom, kto má poskytovať služby ochrany zdravia pri práci v jednotlivých kategóriách zamestnancov, a ďalšie dva pozmeňujúce návrhy sa týkajú regionálnych hygienikov a ich predpokladov vzdelanostných na vykonávanie svojej funkcie a posledný sa týka záchrannej zdravotnej služby. Takže bližšie poviem pred každým z nich.
Na úvod by som povedala možno pár poznámok k tomu, čo tu bolo včera povedané, keďže to, čo sa tu prednieslo, bolo veľmi jedným smerom orientované, dovolím si povedať aj trošku iný názor, zopakovať hlavné fakty, ktoré, si myslím, že pri tejto problematike sú dôležité, aby odzneli. Všetky práce, ktoré na Slovensku sú, sa delia do štyroch kategórií. Na základe kritérií, ktoré sú presne určené, sú vo vyhláške ministerstva zdravotníctva, sčasti aj v zákone, sa tie práce rozdeľujú podľa určitých rizikových faktorov, ktoré sa vyskytujú v pracovnom prostredí do štyroch kategórií, pričom ako rizikové sú práce len v tretej a štvrtej kategórii.
Čo to znamená? Znamená to, že sa prekračujú určité limity a je vysoké, vysoká pravdepodobnosť ohrozenia zdravia týchto zamestnancov. Spadá sem asi 90-tisíc zamestnancov zo všetkých, ktorých je vyše teda milióna, pričom spadajú do osobitného režimu, sú osobitne chránení. V súčasnosti sa o ich zdravie v súvislosti s prácou stará pracovná zdravotná služba, ktorá má presné zákonom stanovené podmienky, kto, aký špecialista v tej pracovnej zdravotnej službe musí byť, a čo všetko sa musí pre zamestnancov, ktorí sú v týchto kategóriách, spraviť. Pokiaľ je zamestnanec, keď určité rizikové faktory neprekračujú limity, tento zamestnanec, tento typ práce je zaradený do druhej kategórie. Neznamená to, že tá práca nie je riziková. To včera tu odznelo, že jednotky, dvojky žiadne riziko, nemusí sa nič robiť, žiadna kontrola. S týmto, proti tomuto sa teda ohradzujem, nie je tomu tak. Všetky práce, ktoré sú, ktoré čo i len napríklad vo vzťahu k hluku, ak len o jeden decibel je nižšie, nižšia tá hranica, ktorou je exponovaný zamestnanec, spadá do druhej kategórie. V súčasnosti je tomu tak, že takýto zamestnanec, aj keď je na hranici toho rizika, nikto ho nekontroluje, nikto mu nehovorí, čo treba spraviť, aké opatrenia treba urobiť, či náhodou nemá ísť na preventívnu prehliadku a tak ďalej. Tie pracovné činnosti, ktoré, ktoré sa majú všetky vykonať v súvislosti s ochranou zdravia pri práci, majú široký rozsah a to, ako sa majú robiť, vyžaduje vysokú odbornú znalosť.
Ako iste viete aj z prvého čítania z môjho vystúpenia, to, čo mne najviac vadí, a dovolím si tvrdiť, že lekárom, odborníkom, ktorí sa o túto problematiku roky zaujímajú a vlastne ju vybudovali počas možno 20 posledných rokov, je to, že všetky tieto vysoko odborné činnosti, ktoré, aj v zákone sa píše, že majú za úlohu zdravotný dohľad nad zamestnancami, by mal vykonávať človek, ktorý nemá zdravotnícke vzdelanie a nikdy takéto činnosti nerobil. A teda hovorím o bezpečnostnom technikovi alebo autorizovanom bezpečnostnom technikovi. V rovine teda tohto predkladaného návrhu zákona vidím dva problémy teda. Prvý, ktorý namieta teda opozícia a pár rečníkov, ktorí boli v rozprave, teda taký, že netreba dohľad nad prvou a druhou kategóriou. S týmto sa nezhodneme, je to otázka, vec názoru, možno nejakých skúseností alebo presvedčenia, čo je dôležitejšie. Uznávam a hovorím to tu verejne, máte veľmi veľkú pravdu, že sú pracovné zdravotné služby, ktoré tú svoju prácu nerobili poriadne. Robili ju povrchne, ale argumentáciu typu, že sami si za to môžte, robili ste to zle, tunelovali sa peniaze, tak nepoďme sa starať o zdravie zamestnancov vôbec a hlavne tých, ktorí sú možno najviac ohrození, v tej druhej kategórii, pretože nie sú pod dohľadom a rizikové faktory pôsobia na nich, aj keď nie nadlimitne, ale možno tesne pod limitom, tak argumentácia typu, že teda nerobme to, lebo však aj tak sa to robí zle, pre mňa neobstojí.
Keď zavádzame zdravotný dohľad, nech ho robí človek, ktorý tomu rozumie a ktorý ho vie a ktorý aj reálne niečo pre tých zamestnancov môže urobiť. Bezpečnostný technik, s úctou k nim, takým človekom nie je, nevie posúdiť, ani nevie povedať, aké faktory napríklad sú v danom pracovnom prostredí, ako to môže pôsobiť na toho človeka. Či keď pôsobí pod vplyvom určitého rizikového faktora 6 hodín alebo 8 hodín, lebo má 12-hodinové zmeny, ako sa to môže na tom zdraví toho zamestnanca prejaviť, a čo treba hlavne urobiť, aby, aby sa minimalizovali tieto rizikové faktory a vplyv na zdravie. Možno sa vám to zdá, že však o čom rozprávam, že však, že o nič nejde, však to si vie každý sedliackym rozumom. Sú tam, sú tam zamestnania v druhej kategórie, v podstate spomenula som, že len 90-tisíc zamestnancov je v tretej a štvrtej kategórii. A v tej druhej kategórii sú široké spektrum prác, ktoré, ktoré sú skutočne rizikové, nie sú to len administratívne sily, sú tam, ja neviem, automechanici, šičky, zvárači, rôzne, hlavne teda remeselné a robotnícke profesie, ktoré, kde ľudia skutočne v tom riziku pracujú. V súčasnosti je situácia, kedy človek je rád, že tú prácu má, robí to, čo sa mu povie, aby prácu nestratil, hlavne v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť. Zamestnávateľ, optimálne by bolo, keby sa staral o zdravie tých zamestnancov, keby vytváral optimálne podmienky, a tí zodpovední to aj robia. Tí zodpovední si zo spektra, ktoré teraz ministerstvo v tomto vládnom návrhu pripravilo, zo spektra ľudí, ktorí môžu robiť dohľad nad zdravotnými, nad zdravím a nad pracovnými podmienkami ľudí, môžu si vybrať toho, kto to urobí zodpovedne a kto..., a budú mať záruku, že ozaj o tých zamestnancov je postarané tak, ako sa má. Ale tí nezodpovední to neurobia, hej. Čiže v reáli to môže kľudne dopadnúť tak, že prvej, druhej kategórii sa budú osobitne venovať bezpečnostní technici, lebo budú mať na to právo a budú, budú možno tlačení aj zamestnávateľmi niektorých súkromných firiem, aby to robili oni, a tá tretia, štvrtá kategória bude rezervovaná výsostne pre PZS. Ani jedna z týchto skupín nebude mať záujem o to, aby niektorí zamestnanci prešli možno do menšieho rizika, alebo ak sú vo vyššom riziku, do vyššieho rizika, pretože každý si bude držať tých svojich ľudí, ktorých v podstate má na starosti a ktorí mu prinášajú zisky, tak si bude držať v tej svojej skupine, čo podľa mňa nie je žiaduci stav. Malo by sa aj hodnotiť tie zdravotné riziká, potom manažovať týchto, týchto ľudí, malo by to byť na rovnakej úrovni pre všetky kategórie. Aj z tých dôvodov, ktoré som spomenula predtým. Aby som dlho nerozprávala, možno bude niečo ďalšie v rozprave prejdem k pozmeňovacím návrhom.
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka toho, teda ešte raz opakujem, že ja som za to stopercentne, aby sa robil zdravotný dohľad nad všetkými kategóriami a, samozrejme, podľa stupňa rizika sa odstupňovali povinnosti a to, čo sa má robiť. V prvom pozmeňujúcom návrhu sa snažíme vyjsť zamestnávateľom v ústrety, že znižujeme frekvenciu pravidelných zdravotníckych auditov pre prvú kategóriu prác. V súčasnosti sa navrhuje v zákone, že by to malo byť jedenkrát za rok. My hovoríme, že pokiaľ zdravotnícky pracovník, teda človek, ktorý má vzdelanie na to, aby to vedel posúdiť, povie, že tieto práce patria do prvej kategórie, stačí, keď sa bude robiť zdravotnícky audit, pokiaľ nedôjde k väčšej zmene, raz za tri roky. To je náš ústupok, ale zato si myslíme, že takýto zdravotný dohľad by mal robiť zdravotník, a nie bezpečnostný technik. To znamená, že bezpečnostného technika dávame vlastne z tohto zákona von a nebude môcť vykonávať tieto vysoko odborné činnosti.
Dovoľte mi teda prečítať pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 9 v § 5 ods. 4 písm. s) sa slová "až d)" nahrádzajú slovami "a c)".
2. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 5 písm. a) sa za slovo "ktorí" vkladajú slová "sú zdravotníckymi pracovníkmi a".
3. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 5 sa písm. c) sa slová "až d)" nahrádzajú slovami "a c)".
Odôvodnenie k bodom 1 až 3:
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
4. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 1 písmeno h) znie:
"h) zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika pre
1. zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík;
2. zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,".
Odôvodnenie k bodu 4:
Vzhľadom na skutočnosť, že do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia, ako aj na sprísnenie navrhovanej právnej úpravy uvedené v bode 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, sa znižuje interval hodnotenia zdravotného rizika pre zamestnancov vykonávajúcich tieto práce z každého roka na tri roky. Táto zmena neznižuje ochranu zdravia zamestnancov a má pozitívny finančný vplyv na zamestnávateľov.
5. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Činnosť pracovnej zdravotnej služby vykonávajú zdravotnícki pracovníci, ktorí sú kvalifikovaní podľa osobitného predpisu 34d".
Poznámky pod čiarou k odkazom 34c a 34d znejú:
"34c § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
34d Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov."
Doterajšie odkazy 34c až 34i a poznámky pod čiarou k odkazom 34c až 34i sa označujú ako odkazy 34e až 34k a poznámky pod čiarou k odkazom 34e až 34k.
6. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 2 prvá veta znie:
"Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi."
7. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 3 písm. a) sa za slová "vlastných zamestnancov" vkladajú čiarka a slová "ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi," a slová "až d)" sa nahrádzajú slovami "a c)".
8. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 úvodnej vete sa za slová "vlastných zamestnancov" vkladajú čiarka a slová "ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi,".
9. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 písm. b) sa na konci pripája slovo "alebo".
10. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 písm. c) sa vypúšťa slovo "alebo".
Odôvodnenie k bodom 5 až 10:
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
11. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 sa vypúšťa písmeno d).
Odôvodnenie k bodu 11:
S navrhovaným doplnením bezpečnostného technika medzi osoby oprávnené vykonávať samostatne činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i) vládneho návrhu zákona podľa nášho názoru nemožno súhlasiť, keďže po jeho schválení by nebola zaručená ochrana verejného zdravia v dostatočnej miere. Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, v rámci neho ide o dohľad nad pracovnými podmienkami a o posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok. Bezpečnostný technik podľa vládneho návrhu zákona nemôže vykonávať pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, vypracúvať návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a zúčastňovať sa na ďalších činnostiach vymenovaných v § 30d ods. 1 písm. h) druhom bode až šiestom bode.
Bezpečnostný technik však podľa vládneho návrhu zákona vykonáva pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, samostatne činnosti pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i), napríklad hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov, zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia, hodnotí zdravotné riziká, vypracováva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík, zúčastňovanie sa na vypracovávaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska.
Iste mi dáte za pravdu, že to sú činnosti, to som citovala zo zákona, ktoré musí robiť človek, ktorý robí pracovnú zdravotnú službu. Bezpečnostný technik toto robiť nevie a sami, ktorí sa mi ozvali, to ani robiť nechcú. Preto v záujme čo najúčinnejšej ochrany zdravia zamestnancov pri práci a vzhľadom na obsah a odborný charakter činností, ktoré som vymenovala, nepovažujeme za prípustné, aby predmetné činnosti mohla realizovať iná osoba ako zdravotnícky pracovník. Bezpečnostný technik pôvodne v § 30a ods. 4 návrhu zákona predloženom na medzirezortné pripomienkové konanie nebol uvedený. Podľa vyhodnotenia pripomienok uplatnených v rámci medzirezortného pripomienkového konania bol bezpečnostný technik do návrhu zákona doplnený až na základe zásadnej pripomienky AZZZ SR. Podľa smernice sa hovorí teda len o osobe, teda ktorú máme implementovať, ktorá má potrebné schopnosti, vedomosti a materiálne vybavenie, pričom tento pojem nie je ďalej špecifikovaný ani definovaný tak, ako je to v predloženom návrhu. Napriek tomu, že smernica Rady 89/391/EHS, ktorú tu sa snažíme vlastne implementovať, výslovne nevyžaduje, aby činnosti súvisiace s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci v podniku alebo v prevádzke vykonávali výlučne zdravotnícki pracovníci, nepochybne prísnejšiemu návrhu v rámci národnej legislatívy nebráni, dokonca ho výslovne pripúšťa. Predmetná smernica v preambule zdôrazňuje nevyhnutnosť zavedenia alebo zlepšenia preventívnych opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a zaistenie vyššieho stupňa ochrany.
Táto smernica rešpektuje existujúce a budúce ustanovenia vnútroštátneho práva a spoločenstva, ktoré sú priaznivejšie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody vyžadujeme vypustenie bezpečnostného technika z okruhu osôb oprávnených samostatne vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f, g), h) prvého bodu a písm. i) vládneho návrhu zákona.
12. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 5 sa slová "b) až d)" nahrádzajú slovami "b) až c)".
13. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 9 prvej vete sa slová "b) až d)" nahrádzajú slovami "b) a c)".
14. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 9 druhej vete sa vypúšťajú slová "a d)".
Odôvodnenie k bodom 12 až 14:
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodom 11.
15. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písmeno h) znie:
"h) nezabezpečí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu prác z hľadiska zdravotných rizík alebo nezabezpečí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík.
Odôvodnenie k tomuto bodu:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
16. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písm. o) sa za slová "vlastnými zamestnancami" vkladajú čiarka a slová "ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi".
Odôvodnenie k tomuto bodu:
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
17. V čl. I bode 86 v prílohe č. 3b Minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác u zamestnávateľa v názve v časti B sa slová "lekára, verejného zdravotníka alebo bezpečnostného technika" nahrádzajú slovami "lekára alebo verejného zdravotníka".
18. V čl. I bode 86 v prílohe č. 3b Minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prácu zamestnávateľa v časti B v tabuľke sa slová "Lekár, verejný zdravotník alebo bezpečnostný technik" nahrádzajú slovami "Lekár alebo verejný zdravotník".
19. V čl. III bode 4 v prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine č. 214 Ostatné živnosti v živnosti s poradovým číslom 92 v časti Preukaz spôsobilosti sa vypúšťajú slová "bezpečnostný technik".
20. V čl. III bode 4 v prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine č. 214 Ostatné živnosti v živnosti s poradovým číslom 92 v časti Poznámka sa slová "b až d)" nahrádzajú slovami "b) a c)".
Odôvodnenie k týmto bodom:
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
To by bol prvý pozmeňujúci návrh, ktorý je z nášho hľadiska najprijateľnejší, čo sa týka odborného posúdenia zdravotných rizík a pracovných podmienok pre zamestnancov.
Druhý pozmeňujúci návrh je variant, ktorý by mohla byť aj vzhľadom na tlak zamestnávateľov prijateľnejší pre nich, a vieme sa stotožniť aj s miernym ústupkom, kedy v podstate určujeme, aby bezpečnostný technik sa mohol, teda mohol kontrolovať všetky tieto faktúry, avšak len pre prvú kategóriu prác, kde ozaj to riziko síce je, ale je minimálne.
Ďalej v tomto návrhu takisto znižujeme frekvenciu povinných zdravotných auditov pre prvú kategóriu z frekvencie jedenkrát za rok na trikrát, jedenkrát za 3 roky a zároveň v tomto návrhu ustanovujeme, že pokiaľ ide o prvý audit, teda o prvé zaradenie jednotlivých tipov prác do kategórií, mal by to robiť zdravotník. Nehovoríme, zdôrazňujem, nehovoríme, že to musí byť pracovná zdravotná služba v tom najužšom ponímaní. Musia to byť špecialisti, ktorí sú, ktorí sú navrhovaní ako ďalšie možnosti, ktoré by to mali vykonávať. Čiže nehovoríme, že to musia byť konkrétne PZS, ktoré to vykonávajú. Môže to byť verejný zdravotník, ktorý má špecializáciu alebo dokonca všeobecný lekár, hej, čiže môže si zamestnávateľ vybrať, kto tento audit spraví, ale veľmi nám záleží na tom, aby to bol zdravotnícky pracovník, a nie bezpečnostný technik, pretože netuší, aké, aké riziká tam môžu byť, a veľmi ľahko môže toho zamestnanca zaradiť do druhej kategórie. Iste nasleduje kontrola Úradom verejného zdravotníctva, ktorý povie, či tento audit a zaradenie prác do kategórií bolo správne, alebo nie. Ale napriek tomu ďalší dohľad by mal robiť pre rizikové kategórie aj pre kategóriu č. 2 zdravotnícky pracovník.
Takže dovoľte mi prečítať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh s tým, že odôvodnenie, prečo nesúhlasíme s bezpečnostným technikom v druhej kategórii, už nebudem čítať, pretože sa zhoduje s tým, čo bolo v prvom pozmeňujúcom návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 1 písmeno f) znie:
"f) zabezpečiť v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety
1. hodnotenie zdravotného rizika,
2. vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a
3. vypracovanie posudku o riziku."
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
2. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 1 písmeno h) znie:
"h) zabezpečiť v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety hodnotenie zdravotného rizika pre
1. zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,
2. zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska
zdravotných rizík,".
Odôvodnenie je totožné, ako bolo pri prvom pozmeňujúcom návrhu.
3. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 3 písmeno a) znie:
"a) mať'
1. dostatočný počet vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie,
1a. podľa odseku 4 písm. b) až d) a odsek 4 neustanovuje inak,
1b. podľa odseku 4 písm. b) a c), ak ide o činnosť pracovnej zdravotnej služby uvedenú v odseku 5 druhej vete a ak odsek 4 neustanovuje inak,
2. dostatočný počet vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, podľa odseku 4 písm. b) a c), ak odsek 4 neustanovuje inak,
3. minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 7 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, ak odsek 4 neustanovuje inak,".
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodmi 4 a 6 tohto
pozmeňujúceho návrhu.
4. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 písm. d) sa vypúšťajú slová "alebo druhej kategórie" a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 5 druhej vety."
Odôvodnenie je veľmi podobné s prvým pozmeňujúcim návrhom, ide o to, aby bezpečnostný technik nevykonával hodnotenie rizík a vykonávanie ďalších špecializovaných činností pre druhú kategóriu prác.
5. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 5 sa na konci pripájajú čiarka a tieto slová: "ak v druhej vete nie je ustanovené inak".
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
6. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 5 sa na konci pripája táto veta:
"Prvé hodnotenie podľa § 30d ods. 1 písm. a), prvý výkon činností podľa § 30d ods. 1 písm. b) až d) a hodnotenie podľa § 30d ods. 1 písm. a) pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík (§ 30 ods. 1 písm. h), môže uskutočňovať len fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba uvedená v odseku 4 písm. b) a c)."
Odôvodnenie:
Zastávame názor, že prvý výkon nižšie uvedených činností uvedených v § 30d ods. 1 písm. a) až d) vládneho návrhu zákona patriacich do rozsahu zdravotného dohľadu by mal u všetkých kategórií prác spadať výlučne do kompetencie oprávnených zdravotníckych pracovníkov.
7. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písm. f) sa na začiatku vkladajú slová "v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety" a za slovami "zdravotného rizika," sa vypúšťa slovo "nebezpečí".
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí bezprostredne s bodom 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
8. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písmeno h) znie:
"h) nezabezpečí v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík, alebo nezabezpečí v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík podľa § 30 ods. 1 písm. h),".
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodmi 2 a 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
9. V čl. I bode 80 v § 63d ods. 2 sa za slová "je povinný" vkladajú slová "v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety".
Odôvodnenie: legislatívno-technická úprava.
10. V čl. III bode 4 v prílohe č. 2 Viazané živnosti skupine č. 214 Ostatné živnosti, v novej živnosti s poradovým číslom 92 v časti Poznámka sa za slová "§ 30a ods. 4 písm. b) až d)" vkladajú slová "§ 30a ods. 5".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
To bol druhý pozmeňujúci návrh.
Tretí pozmeňujúci návrh je veľmi okresaný a vypracovaný na základe konzultácie, ktorú som mala na ministerstve zdravotníctva, a zdal by sa byť najprijateľnejší aj z hľadiska zamestnávateľov, aj z hľadiska odbornosti, po ktorej voláme my, a ide veľmi jednoducho o to, že na jednej strane vychádzame v ústrety zamestnávateľom tým, že znižujeme už spomínanú frekvenciu pravidelných zdravotníckych auditov a hodnotenia rizík pri práci z frekvencie jedenkrát za rok na jedenkrát za tri roky pre prvú kategóriu prác, čím sa znížia náklady pre zamestnávateľov. Na druhej strane ale chceme, aby rizikové práce zaradené do druhej skupiny nemohol vykonávať bezpečnostný technik bez zdravotníckeho vzdelania. Čiže dovoľte mi prečítať tento posledný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka tejto problematiky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 1 písmeno h) znie:
"h) zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do
1. druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,
2. prvej kategórie raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,".
Odôvodnenie:
Vzhľadom na skutočnosť, že do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia, ako aj na sprísnenie navrhovanej právnej úpravy uvedené v bode 3 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa znižuje frekvencia hodnotenia zdravotného rizika pre zamestnancov vykonávajúcich tieto práce z každého roka na tri roky.
2. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 3 písmeno a) znie:
a) mať dostatočný počet vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do
1. prvej kategórie podľa odseku 4 písm. b) až d), ak odsek 4 neustanovuje inak,
2. druhej kategórie podľa odseku 4 písm. b) a c), ak odsek 4 neustanovuje inak,
3. minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 7 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, ak odsek 4 neustanovuje inak,".
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technické úpravy.
3. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 písm. d) sa vypúšťajú slová "alebo druhej kategórie".
Odôvodnenie je podobné ako v predchádzajúcich pozmeňujúcich návrhoch a ide o to, že chceme, aby druhú kategóriu nemohol vykonávať dohľad nad zdravotnými podmienkami bezpečnostný technik.
4. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písmeno h) znie:
"h) nezabezpečí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by
mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík, alebo nezabezpečí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za tri roky a pri
každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík podľa § 30 ods. 1 písm. h)".
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Ak sa niekto vie stotožniť s tým, čo som hovorila, môže si vybrať z týchto troch pozmeňujúcich návrhoch, ktorý je preňho najprijateľnejší a ktorému ide o to, aby nejaký dohľad bol nad jednotkou a dvojkou, aby bol ten dohľad v súlade so vzdelaním a schopnosťami človeka, ktorý ho má robiť.
Štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka jednej problematiky, ktorá súvisí so vzdelaním a zastávaním vedúcich funkcií na pozícii regionálnych hygienikov. Z praxe mám podnet od ľudí, ktorí sa venujú tejto problematike, že regionálnych hygienikov vykonávajú ľudia, ktorí nemajú už podľa v súčasnosti platného zákona a vyhlášky ministerstva zdravotníctva a platnej poznámke pod čiarou dostatočné vzdelanie. Mali by to byť lekári, ktorí majú špecializáciu, ktorá sa dá urobiť v rámci verejného zdravotníctva nad skončením teda lekárskej fakulty. Nebudem menovať, kde sa takíto ľudia nachádzajú, je to zväčša na východe Slovenska a sú to ľudia, ktorí sú inžinieri alebo, alebo veterinári, alebo verejní zdravotníci. Môžme diskutovať o tom, kto by to mal byť. V súčasnosti ale platí nejaký zákon a podľa tohto mal by sa dodržiavať a mali by to byť odborníci.
Ide o to, že vlastne regionálni hygienici stoja na čele regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré sú, podľa môjho názoru majú nezastupiteľnú úlohu a mali by zohrávať kľúčovú úlohu pri prevencii napríklad aj infekčných ale rôznych chronických ochorení a myslím si, že keby bola táto činnosť na periférii, a teda v regiónoch robená poriadne a robili ju odborníci, ktorí by vedeli koordinovať tieto činnosti tak, ako majú, takže by význam týchto regionálnych úradov verejného zdravotníctva ešte stúpol a bol by robený profesionálne. Čiže týmto sa obraciam aj na pani ministerku, aby zjednala v tomto nápravu a aby regionálne úrady verejného zdravotníctva si zasluhovali takú pozornosť a mali takú, takú náplň a tak vykonávali tú svoju prácu tak, ako majú. Takže tento doplňujúci návrh sa týka zadefinovania čo musí spĺňať regionálny hygienik ako priamy podriadený hlavného hygienika. Dovoľte mi teda ho prečítať.
Ide o doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 77 vkladá nový bod 78, ktorý znie:
"78. § 61 znie:
§ 61
Odborné činnosti pri plnení úloh orgánov verejného zdravotníctva môžu vykonávať len osoby s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu 34f), ďalšie povinné vzdelávanie riadi ministerstvo prostredníctvom akreditovaných inštitúcií. Funkciu hlavného hygienika, vedúceho hygienika rezortu aj regionálneho hygienika môže vykonávať len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore epidemiológia, v špecializačnom odbore hygiena detí a mládeže, v špecializačnom odbore hygiena výživy, v špecializačnom odbore hygiena životného prostredia, v špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo, v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, v špecializačnom odbore výchova k zdraviu alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci, ktorý spĺňa ďalšie požiadavky podľa osobitného predpisu. 73)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 73 znie:
"73) § 4 ods. 6 písm. a), c) a d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 111/2013 Z. z."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. decembra 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie:
Podľa nám dostupných informácií majú byť v súčasnosti regionálnymi hygienikmi aj niektoré osoby, ktoré nie sú lekármi. Takýto stav nemožno považovať vzhľadom na riadiacu funkciu regionálneho hygienika, ako aj na kompetencie regionálnych úradov verejného zdravotníctva vymenované v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za prípustný.
Aj podľa platného § 61 zákona č. 355/2007 Z. z. by vzhľadom na lekárske špecializačné odbory vyplývajúce z platnej poznámky pod čiarou k odkazu 73 mal byť hlavným hygienikom, vedúcim hygienikom rezortu a regionálnym hygienikom len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore epidemiológia, špecializačnom odbore hygiena detí a mládeže a hygiena výživy a hygiena životného prostredia alebo v špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia.
V súčasnosti platná poznámka pod čiarou k odkazu 73 je síce neaktuálna, keďže nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie vlády č. 322/2006 Z. z.) bolo zrušené, ale napriek tomu by sa podľa nášho názoru mali byť do úvahy rovnaké špecializačné odbory ako epidemiológia, hygiena detí a mládeže, hygiena výživy, hygiena životného prostredia, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, ktoré sú toho času uvedené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z.
Rovnako je potrebné uviesť, že v súčasnosti platná, ale neaktuálna poznámka pod čiarou k odkazu 73 odkazuje výlučne na príslušné body kategórie A, ktorej názov je lekár a ktorá obsahuje iba špecializačné odbory lekárov, písm. d) už zrušenej prílohy č. 1 nariadenia vlády.
Vzhľadom na platný § 4 ods. 6 nariadenia vlády č. 296/2010 Z. z. sa v tomto doplňujúcom návrhu dopĺňajú v porovnaní so zákonom č. 355/2007 Z. z. aj ďalšie špecializačné odbory, v ktorých získaná špecializácia by mala byť predpokladom vykonávania funkcie hlavného hygienika, vedúceho hygienika rezortu a regionálneho hygienika.
Kvôli jednoznačnosti znenia zákona č. 355/2007 Z. z. súčasne priamo v paragrafovom znení ustanovujeme, že funkcie týchto spomínaných postov, ktoré som spomínala, môže vykonávať výlučne lekár. Toľko k druhému, teda k štvrtému pozmeňujúcemu návrhu.
A posledný pozmeňujúci návrh. Po štvrtýkrát opäť otváram problematiku záchrannej zdravotnej služby a vypísania výberových konaní na akýkoľvek typ záchrannej zdravotnej služby tak, aby jedno povolenie nadväzovalo priamo na druhé. Je to jeden bod v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý zavádzame do nového článku VIII, a je to pozmeňujúci návrh k zákonu č. 578/2004 Z. z., kde hovoríme o tom, že nové povolanie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby musí nadväzovať plynule na to staré. Takže dovolím si vás poprosiť o podporu k tomuto návrhu a chvíľku strpenia, kým ho prečítam.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 970.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
Za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:
"Čl. VIII
Zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 342/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z. a zákona č. .../2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 15 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
(4) Ak zaniká povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby uplynutím doby jeho platnosti, nové povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v príslušnom sídle stanice záchrannej zdravotnej služby musí nadobudnúť právoplatnosť najneskôr v posledný deň doby platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a doba platnosti nového povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby musí bezprostredne nadväzovať na dobu platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby."
Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Hlavným cieľom tohto doplňujúceho návrhu je v záujme ochrany života a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky precizovať platnú právnu úpravu.
Prijatím doplňujúceho návrhu by sa v prípade uplynutia doby platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby zamedzilo výskytu neobsadeného sídla stanice záchrannej zdravotnej služby, ďalej len sídlo. V uvedenom prípade musia byť podľa doplňujúceho návrhu sídla nepretržito obsadené, čo v platnej právnej úprave absentuje.
Doplňujúci návrh je reakciou na päťdňové neobsadenie sídiel vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Bratislave a Trenčíne v dňoch od 12. do 16. septembra 2013, ktorého príčinou bolo vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby až po zániku platnosti predchádzajúcich povolení. Takýto stav je vo vzťahu k verejnosti zjavne nevyhovujúci a neakceptovateľný, keďže umožňuje, resp. nevylučuje zbytočné oslabenie činnosti záchrannej zdravotnej služby neobsadením jednotlivých sídiel v prípadoch, v ktorých to nie je nevyhnutné. Výskyt neobsadeného sídla nepochybne predstavuje zvýšené riziko pre život a zdravie obyvateľov. Pravdepodobnosť oneskoreného zásahu záchrannej zdravotnej služby v blízkom okolí neobsadeného sídla je vysoká, najmä ak by v tejto oblasti súčasne došlo k viacerým udalostiam vyžadujúcim poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
V právnom štáte nemôže byť prípustné, aby bolo orgánu verejnej moci umožnené zbytočne hazardovať so životom a zdravím obyvateľov. Podanie doplňujúceho návrhu je preto snahou zamedziť v budúcnosti podobnej nežiaducej situácii, a k akej došlo v Slovenskej republike v dňoch od 12. do 16. septembra 2013.
Ďakujem vám za pozornosť.

Veľmi ťažko sa mi to počúva. Aj keď chápem vaše argumenty a viem, že vám sa ťažko počúva nejaká snaha po odbornosti alebo snaha po tom, aby sme nehádzali všetkých, ktorí vykonávajú PZS a ktorí majú svoje špecializácie. Roky študovali, aby sa venovali tomu, aby vedeli správne ohodnotiť riziká, ktoré sú z práce. Viem, že ťažko, ťažko sa vám to absorbuje, keďže hovorili, ako ste hovorili, vyštudovaný, vyštudovali ste Matfyzu. Ja vás v podstate chápem. Tá Slovenská pošta zrejme bol tunel, hej?
Mne sa nepáči jedna vec, že my sa dostávame do polohy, kedy, pretože niekto svoju robotu nerobil poriadne a zlyhal a nabalil sa na tom, tak my teraz sa budeme tváriť, že, že to nie je potrebné, že neexistujú problémy v prácach rôznych kategórií, že tam nie sú riziká a budeme všetko prispôsobovať tomu, aby takýto tunel viac nebol. No nebude, bude znova a podnikavci zneužijú všetko, čo my sem dáme. Mojou snahou je sa na to pozerať skutočne aj po tej odbornej stránke. Ozaj, skúste sa rozprávať, viem, že ste sa aj rozprávali s ľuďmi, ktorí sa tomu venujú a ktorí to chcú robiť a robia to dobre. Určite uznáte aj vy, že sú PZS, ktoré to robia dobre. Ja nemám návod na to, ako spraviť to, aby sa neklamalo, aby sa nekradlo, aby nevzniklo to, čo povedal aj pán poslanec Novotný ráno na výbore, aby súkromné firmy využívali na takúto činnosť bezpečnostných technikov a štátne firmy budú využívať PZS, lebo to budú môcť z tohto zákona. Ono sa to asi stane. Napriek tomu nechcem byť ozaj naivná. Napriek tomu si myslím, že malo by byť naším záujmom a hlavne lekárov, ktorí tu sedia, ozaj starostlivosť aj o zdravie týchto zamestnancov.
A ešte by som chcela k tomu, čo ste hovorili, že kto je v prvej a druhej kategórii. Odpustite mi, ale ozaj aj v prvej kategórii sú ľudia, ktorí majú určité riziká. Sú na to presné postupy, ktoré začleňujú tých ľudí do jednotky, dvojky. Keď to budeme robiť neodborne, tak nebudeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prišiel nám tu nový návrh zákona alebo teda návrh úplne nového zákona, zákon o fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Celkovo sa dá povedať, a debata tu už vlastne o tom odznela, že filozofia tohto návrhu zákona je dobrá. Takýto fond už by som povedal, že je nevyhnutný a bol nevyhnutný už niekoľko rokov. Zo skúseností prideľovania dotácií v rámci dotačného systému ministerstva kultúry boli určité veci, ktoré neboli v tomto systéme dobré a predpokladám, že tento fond na podporu umenia ich vylepší určitým spôsobom.
Bolo tu už spomínané, ja poviem aj z vlastnej skúsenosti, respektíve zo skúsenosti toho, čo som mal možnosť nahliadnuť bližšie, grantový systém ministerstva kultúry rozdeľoval určitý balík peňazí a samozrejme tých žiadostí, ktoré tam prichádzali na ministerstvo kultúry, bol vždycky ďaleko, ďaleko väčší. To znamená, že tie dotácie, ktoré tam boli vyčlenené na podporu projektov, nedosahovali ani tretinu požadovaných dotácií z jednotlivých projektov častokrát. To znamená, že aby sa uspokojila čo najväčšia časť žiadateľov, tak sa prideľovali na niektoré projekty veľmi malé sumy. Stretával som sa však s takou odozvou organizátorov, ktorí mi povedali, no a čo z toho mám urobiť? Áno, je naplánovaný nejaký projekt, povedzme nejaký festival, nejaké podujatie, na ktoré je požadovaná dotácia 7-tis. eur, väčšinou sú do toho zahrnuté náklady na stravovanie, dopravu účinkujúcich prípadne zabezpečenie ubytovania nejakého hosťa, ktorý by mal byť ťahúňom, aby sa časť, povedzme nákladov, aspoň vrátila, keď si návštevníci zaplatia nejaké to symbolické euro za vstup na toto podujatie a potom sú tam, samozrejme, aj ozvučovacia technika, postavenia pódia a tak ďalej, to sú náklady, ktoré sú tam, ktoré sa jednoducho nie vždy dajú okresať.
Keď potrebujete zvukovú techniku a potrebujete javisko, tak tam sa nedá dohodnúť tak, že no, má mi prísť vystupovať 30-členný súbor s hudbou a nemôžem tam postaviť javisko 8 x 8, musím postaviť javisko 4 x 6, lebo mi to na viacej nevydá. No keď bude mať to 4 x 6, no tak ten súbor sa mi tam nezmestí a môžem z toho spraviť figu borovú. Čo sa dá okresať, povedzme, to sú honoráre za vystúpenia a potom ale musím robiť korekcie v rámci podujatia, poviem si, že nemôžem zavolať súbor z druhého kúta Slovenska, ktorý je pre mňa zaujímavý, prípadne je to z družobnej obce, pretože im poviem, že no viete, na honorár mi nevyšlo. A potom im poviem, viete čo, nemôžem vás zobrať, lebo nevyjde mi to ani na cestu, musím zobrať súbor, ktorý je zo susedného okresu maximálne, pretože na toho mám.
Čiže toto boli nedostatky súčasného grantového systému, že aj napriek podanej žiadosti a aj napriek splneniu kritérií a vyhoveniu žiadosti sa dostávali veľmi malé symbolické sumy. A okrem toho tiež som bol v tom rozčarovaný, že niektoré podujatia podobného charakteru s podobným zastúpením, s podobnou veľkosťou obce, s podobným zastúpením účinkujúcich, jedno podujatie dostalo vyššiu dotáciu, druhé podujatie dostalo nižšiu dotáciu. Prečo, keď boli takmer totožné, len v inom kúte Slovenska? To bol ďalší rozpor.
Ďalšie, kolektívy niektoré pracujú na tom, aby zdokumentovávali svoju kultúru v obci. Zozbierajú nejaké pesničky, chcú to vydať na CD. A teraz, keď som si pozrel grantový systém, zistil som, že CD v náklade, ja neviem, tisíc kusov, čo je taký zhruba štandard, sú požadované dotácie zhruba na rovnakej úrovni, ale jeden žiadateľ dostane plnú taxu a ďalších šesť dostanú ani nie štvrtinu z požadovaných dotácií. Potom sa pýtam, že ako sa dá potom vydať to CD? Náklady na vylisovanie a nahratie toho CD s potrebnou technikou sú jasné. Tam sa jednoducho hýbať nedá, pretože keď si obehnete niekoľko firiem, ktoré vám to dokážu natočiť, tak jednoducho tam sa so sumou nepohnete, možno ich ukecáte na nejakú zľavu, ale to je bezvýznamné v porovnaní s tým, čo to teda obnáša. Tak potom ako, že niekto dostane plnú dotáciu požadovanú a niekto dostane len chabú štvrtinu? Tak ideme naozaj podporovať to vydanie toho CD, alebo sa ideme teda hrať na to, že niekto dostane plnú taxu a okrem toho neúmerne vyššiu, ako tie ostatné, ktoré požadovali o čosi menej? Takže toto boli tie rozpory, ktoré sa, ktoré boli v tom dotačnom systéme ministerstva kultúry.
Predpokladám však, že fond na podporu umenia bude naozaj podporovať a bude podporovať plnou sumou, pokiaľ daný žiadateľ splní všetky kritériá. Neviem si totižto predstaviť, že keď bude nejaký umelecký súbor požadovať na choreografiu alebo na nejaký choreografický celok a jeho prezentáciu niekde nejakú sumu a bude tam mať, ja neviem, nákup povedzme hudobného nástroja, ktorý sa doteraz nevyskytoval, zistilo sa, že historicky patrí do daného regiónu, ale je potrebné ho zakúpiť. A keď, povedzme, je len jediný výrobca na Slovensku a ten má proste stanovenú cenu a budem požadovať tú cenu, že naň dostanem len polovicu. No nekúpim polovicu toho nástroja, pretože mi je na nič.
Takže predpokladám, že nový systém v rámci prerozdeľovania alebo prideľovania financií z fondu pre umenie vlastne tento hendikep zmaže. Samozrejme, je tam potom otázka teda, že koho podporiť, koho nepodporiť. Zaskočila ma potom suma, ktorá sa podávala za žiadosti, ale zistil som, že to sú zanedbateľné čiastky, takže s tým môžem úplne súhlasiť.
Poďme však teda ku tým konkrétnym veciam, o ktorých sme sa tu rozprávali. Pán minister, ja som vám teda položil otázku vo faktickej, máte tuná v § 5 zloženie rady a členstvo v rade, že má 9 členov a 5 z nich vymenúvate vy. Chcem sa opýtať, dá sa tento pomer ešte istým spôsobom do druhého čítania upraviť? Povedzme štyroch budete menovať vy a piatich dosadia tie organizácie, ktoré zastupujú istým spôsobom oblasti umenia. A poviem vám hneď aj konkrétne. Povedzme, že jeden člen rady by mohol byť za oblasť kultúrneho dedičstva. Lebo máme tam hudbu, máme tam divadlo, máme tam literatúru, máme tam výtvarné umenie, ale chýba mi tam istým spôsobom zastúpenie kultúrneho dedičstva. A to sa týka hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva.
Nie všetko, lebo keď som si to prebiehal celé, kto môže byť žiadateľom, tak môžu byť žiadatelia aj tí, ktorí žiadali vlastne v pôvodnom grantovom systéme ministerstva kultúry. Pokiaľ sú teda postavené kritériá tak, ako som čítal v jednotlivých bodoch, že kto môže byť teda žiadateľom a načo sa dá žiadať vlastne dotácia, tak si myslím, že by tam čisto teoreticky mohol takýto člen byť.
Pán minister, teraz sa vás opýtam, či by to bolo možné do budúcnosti takto uvažovať, alebo chcete mať naozaj zastúpenie, päť členov vymenujete vy a len štyroch si určia organizácie, lebo je to dosť dôležité, hej? Dobre. V tomto by to v podstate mohlo byť aj s tým vysvetlením, ktoré podal pán minister, keď sa vyjadroval vlastne tu za rečníckym pultom v rozprave. Keďže naozaj sú financie prideľované z rozpočtu ministerstva kultúry, takže potrebuje mať na to určitý dosah. To je v podstate pochopiteľné.
Keď som si prechádzal ďalšie paragrafy, to sú štandardné, bežné veci, s ktorými sa dá súhlasiť. Zaznela tu však aj poznámka z ďalšej časti, čo ešte by som vyzdvihol, tak je § 17, ktorý poníma o odborných komisiách a tam je najmä pre mňa veľmi dôležitý bod č. 3 a tá jeho druhá časť: "Člen odbornej komisie, ani jemu blízka osoba nesmie byť v priamom realizačnom vzťahu k projektu, ktorý je predmetom žiadosti predloženej odbornej komisie na posúdenie a hodnotenie. Priamym realizačným vzťahom sa na účely tohto zákona rozumie najmä autorský alebo iný realizačný podiel na projekte alebo majetkový podiel v rámci právnickej, teda právnickej osobe, ktorá je žiadateľom vo vzťahu k príslušnej žiadosti.".
Stávalo sa totiž to, že člen komisie grantového systému bol súčasne aj realizátorom daného projektu, prípadne vystupoval možno nie ako priamy alebo teda člen vo vedení, ale ako člen združenia, ktoré požadovalo financie a zaujímavé, že dostal plnú výšku podpory a nie na jednu žiadosť, ale na dve žiadosti. Takže vítam tento paragraf a dúfam, že sa naozaj bude dodržiavať, pretože mal by byť zárukou naozaj toho, že si tam niekto klientelisticky nepridelí finančné prostriedky pre svoj vlastný projekt.
Ďalšia poznámka, ktorú by som teda chcel podporiť, ale už to povedala kolegyňa Vášáryová, je v § 18 v časti alebo teda v bode č. 8: "O poskytnutí finančných prostriedkov rozhodne riaditeľ do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti, ktorá je úplná a to na základe hodnotenia odbornej komisie. Finančné prostriedky možno poskytnúť..." atď.
Chcem sa opýtať, ak príde žiadosť, do 60 dní by mala vlastne zasadnúť komisia, ktorá to prehodnotí a predloží riaditeľovi vlastne na podpis. Je to tak? To znamená, že aj komisia vlastne má len 60 dní na to, aby zasadala. Je to zase trošku zvláštne, lebo keď si zoberieme, že termín podávania žiadosti je november, alebo teda bude prvýkrát november 2015, keď prídu všetky žiadosti, tak do 60 dní to máme v podstate, lebo 15. november, 15. december, 15. január a potom ešte v ďalšom bode má rada 30 dní na to, aby teda posunula zmluvu na žiadateľa, to znamená, že to už je 90 dní. Chápem túto 60-dňovú lehotu, pokiaľ v tom čase zasadá komisia a má, alebo teda bude musieť byť stanovené, že naozaj do tých 60 dní musí predložiť riaditeľovi stanovisko a ten rozhodne. Ale chcem sa opýtať, či by sa dala skrátiť tá lehota, tých 30 dní, keď už riaditeľ rozhodne, myslím si, že zmluvy budú štandardizované a nie je problém upraviť drobné detaily v tých zmluvách priamo pre konkrétny projekt, či by sa tá 30-dňová lehota tej rady nedala skrátiť, povedzme na 7 dní, alebo, no, 7 dní, pretože 15 dní to už je vlastne len polovica z toho a zase sa predlžuje, zase sa predlžuje ten čas, kedy sa môže teda žiadateľ rozhodnúť teda, či to akceptuje alebo nie a potom až zahájiť vlastne realizáciu projektu.
To sú také drobné veci, ako som povedal, § 21 administratívny poplatok za spracovanie žiadosti, myslím si, že to je seriózne 0,1 % z požadovaných finančných prostriedkov nie je veľa, minimálne 20, najviac 1 000 eur aj pri veľkých, povedzme podpora kultúry vycestovania do zahraničia, povedzme si, že nejaký súbor, kolektív ide reprezentovať slovenskú kultúru do zahraničia a potrebuje na vycestovanie, ja neviem, 25-tisíc, tak z toho táto čiastka je 25 eur, čo si myslím, že nie je veľa. Samozrejme, mohli by sa potom uraziť tí, ktorí požadujú na svoju umeleckú cestu, ja neviem, 1 000 eur a to je 10 eur zaplatenia, musia doplácať ďalších 10, lebo tam je minimum 20 eur, ale to by sa dalo, zase to nie sú také horibilné sumy. Takže s tým sa tiež dá stotožniť.
To by bola tá prvá časť toho zákona, to znamená, že časť o fonde na podporu umenia. Teraz sa však dostávame k tej druhej časti a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. A tu som bol upozornený na dva body, ktoré sa dostali do návrhu tohto zákona. V čl. 2 bod 5 sa píše, že v § 3 sa za ods. 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú: "Dotáciu na obnovu národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je bytovým domom, možno poskytnúť vlastníkom bytov a nebytových priestorov prostredníctvom žiadateľa, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba vykonávajúca správu bytového domu.". S tým by sa dalo súhlasiť, pretože v mnohých mestách sa v historických zónach nachádzajú kultúrne pamiatky, v ktorých bežne bývajú ľudia, to znamená, že je to bytovým domom, ale väčšina z nich sú povedzme staršieho veku, ktorí už nemajú na to, aby sa poskladali na nejakú nákladnú rekonštrukciu v zmysle ustanovenia pamiatkového zákona, to znamená, že vyjadrením pamiatkarov, pretože sa tam musia dodržať určité veci, ktoré pamiatkari vyžadujú.
Čo je však dôležité a teraz pre mňa sporné, je ten druhý bod, bod 5 alebo ods. 5: "dotáciu na obnovu národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je stavbou dorzálneho charakteru, historickou zeleňou, archeologickou lokalitou alebo národnou kultúrnou pamiatkou technického charakteru, možno poskytnúť žiadateľovi podľa ods. 1 písm. e), f), a h) zabezpečujúcemu obnovu zrúcaniny, aj keď nie je vlastníkom alebo správcom národnej kultúrnej pamiatky". V tomto prípade by som si tak nejako trošku protirečil, pretože som obviňoval premiéra, že rozhadzuje financie na futbalové a zimné štadióny, alebo teda na hokejové štadióny a nepodporuje kultúrne pamiatky. Tu je to priamo zakotvené, že je to určené aj na obnovu kultúrnych pamiatok, aj napriek tomu, že niekto nemusí byť majiteľom kultúrnej pamiatky. Avšak to, na čo som bol upozornený, čiže nie je to z mojej hlavy, špekulanti sa nájdu vždy a jeden špekuloval a povedal, že no, je možné, že ministerstvo v nejakom čase, a to je práve ten čas do roku 2016, môže niektoré kultúrne pamiatky nejakým spôsobom prideliť na ochranu niekomu a tí si potom požiadajú grantový systém o rekonštrukciu. Takže v tomto prípade, nemusí to tak byť, bol by som rád, keby to tak nebolo, ale budem to sledovať, by mohlo ísť o pridelenie kšeftov určitým firmám, ktoré by mohli participovať na rekonštrukcii takýchto národných kultúrnych pamiatok.
Takže toto je jediná taká problematická vec, ktorá by mohla byť dôvodom neprijatia takto sumárne koncipovaného zákona. K tej prvej časti nemám nič výhradného, ako som už povedal, to sú drobné veci, na ktorých sa vieme dohodnúť, pretože o nich vieme diskutovať, avšak druhá časť, novela štyristotridsať štvorky je sporná najmä v tom bode č. 5. Ak mi, pán minister, zagarantujete, že naozaj nejde o pripravené kšefty pre vybrané firmy, ktoré by to mohli robiť, budem spokojný. Ale vidíte, že nájdu sa ľudia, ktorí hneď v tom vidia, no nazvime to konšpiráciu, a tom som, hovorím, neprišiel som na to ja, bolo mi to avizované, že mohlo byť, za tým byť aj toto. Takže budem to pozorne sledovať a uvidíme teda, ako sa k tomu vyjadríte vy, hovorím, nemusí to byť zlý úmysel, ale bol som na to upozornený, že aj takáto alternatíva tu je. Takže treba si dať naozaj na to pozor, aby k takýmto veciam do budúcnosti nedochádzalo.
Takže toľko k predloženému návrhu zákona a ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Z množstva tých tém, ktoré boli otvorené, ma takisto zaujala otázka kultúrnych fondov, pretože sme čakali pri možnej kreácii, ja som to hovoril v tej poznámke predtým, že samotný návrh zákona má ako keby ambíciu hovoriť o časti prostriedkov a mňa by naozaj zaujímalo, podobne ako vás, čo s ostatnými kultúrnymi fondmi, či tie, tá zdrojovosť tých fondov, ktoré myslím, že je to ešte vystavané z roku 1993, kde ako keby si nikto nevšimol, že tu máme fungujúci duálny systém a že nemusí, nie sú na Slovensku používatelia iba média verejnej služby, ale mohli by do fondov vznikať zdroje aj z duálneho systému a z používaní diel napríklad aj z vysielateľov z licencie. Jedna malá poznámka.
Druhá vec, ktorá ma ale zaujala takisto, je možno v tom, že ja som nikdy nezachytil, že niekto tu hovoril o rušení fondov. Bola tu jedna iniciatíva dvojpercentného odvodu, ktorá sa dala riešiť pri téme dennej správy do LITA, a to si pamätám, ale o rušení kultúrnych fondov sa nehovorilo.
Druhá, druhá poznámka smeruje k tomu, že nech budeme hovoriť akokoľvek o tom a či to budeme odsúvať do druhého čítania, kde som teda odkázaný vzhľadom na chybu, že som stlačil iný gombík a veľkorysosti kolegov sa poďakujem, predsa podpisujem aj tú prvú časť, že bavme sa teda tu a teraz, či naozaj tá filozofia nezávislosti a odpojenia aj hlavne zo zdrojovosti, či naozaj ten komerčný svet, lebo ja to tam v tom zákone nevidím, bude mať dôveru nejakým spôsobom vkladať finančné prostriedky pri viaczdrojovosti tohoto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Súhlasím s tým, že rozhodne ten posun alebo idea, myšlienka, filozofia návrhu zákona je dobrá. Na druhej strane, už v samotnej dôvodovej správe je napísané, že navrhovaný systém financovania umeleckých aktivít, kultúry kreatívneho priemyslu by mal nahradiť časť dotačného systému a tu si, v tomto mieste si myslím, že tento návrh je trošička málo ambiciózny a neviem, či potreby druhého čítania niečo v tomto zmenia alebo spôsob v druhom čítaní. A myslím si, že aj tam, kde predrečníci z opozície zadefinovali ten zásadný bod, že akým spôsobom sa budú o verejných zdrojoch rozhodovať pod personálnou politikou ministerstva. Čiže to kreovanie rád je otázka, ktorá patrí priamo na pôdu prvého čítania z hľadiska ideí prerozdeľovania tých prostriedkov a ako a kde a komu a načo budú tieto prostriedky v rámci umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu slúžiť. Čiže ak dôvodová správa chce hovoriť o nezávislej inštitúcii od ústredných orgánov štátnej správy, mali by sme ísť trošička ďalej a nie kreovať orgán, ktorý bude len zásterkou pri rozhodovaní mimo vplyvu ministra. I keď uznávam, že niekedy môže mať, tak ako bol uvádzaný príklad režisérky, minister dobrý vplyv pri rozhodovaní, máme, bohužiaľ, skúsenosti presne opačné pri fungovaní ústredných orgánov štátnej správy. Takže, ak chceme hovoriť o nezávislosti, tak ju aj naozaj urobme.

Ďakujem. Ja sa prikláňam takisto k tomu, že urobenie viaczdrojovosti pri financovaní, alebo v tomto prípade teda, ako je to tak pekne nazývané, podpory kultúry, je fajn, ale okrem tých personálií, resp. tej personálnej politiky pri rozhodovacích procesoch, ktoré mne takisto nechcem, aby to niekto bral ako urážlivé, ale skôr sa mi zdá, že ako keby sme chceli politickú zodpovednosť odsunúť kdesi mimo, mimo ministra. Máme také príklady, že priamo pri výkone personálnej politiky, pri nominovaní iba ministrom, tí ľudia jednoducho budú pod politickým vplyvom, ale koniec koncov na druhej strane minister nebude zodpovedný, pretože nezávislé fungovanie nejakého fondu.
A druhá poznámka, takisto možno v kontinuite, ako hovoril kolega Abrhan, vy do roku alebo na rok 2015 máte rozpočtované ešte len 200-tisíc euro, čiže vy zriadením tohto fondu a zdrojovosť podľa tabuliek v dôvodovej správe nechávate peniaze alebo zdroje až na tú ďalšiu vládu. A to by som tiež možno na to chcel odpoveď, že prečo to posúvame až za horizont roku 2016, ak by sme chceli pri Fonde na podporu umenia vidieť čím skôr, či funguje alebo nie. Lebo toto sa mi zdá tak trošička, nechcem povedať, že úplne zbabelé, ale rozpočtované prostriedky sú až na rok 2016 pri nejakej výkonnosti fondu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán minister, za dovysvetlenie. Mal som takisto otázku práve ohľadne kreovania tohto, tohto orgánu, ale budem tam mať ešte možno jedno také drobné doplnenie, takže to potom v rozprave, do ktorej sa chystám. Ale myslím si, že bolo to relevantne odprezentované, aj teda tých dôvodov s porovnaním teda Audiovizuálneho fondu a tohto Fondu na podporu umenia. Preto teda si myslím, že to bolo aj korektne zdôvodnené. Ale hovorím, že možno ešte môžeme pouvažovať do budúcnosti na nejakých korektúrach, prípadne teda budem vás prosiť, aby ste mi teda povedali, keď vám dám určitý návrh, že či to bude priechodné alebo schodné, alebo teda nie. Ďakujem pekne.