Videokanál klubu

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Milý kolega Štefan Kuffa, samozrejme, že každý máme právo hlasovať tak, ako uznáme za vhodné. A tak je to aj správne. Len ty tu často zdôrazňuješ a pri tomto zákone si to povedal viackrát, že stromy sú pre teba menej dôležité ako človek. A ja s tebou súhlasím. Človek je naozaj dôležitejší ako stromy. Len bude veľmi dobré, keď si uvedomíme a pripomenieme, že práve len vďaka stromom a lesu je život človeka v podstate možný. Možno sa ti to zdá neuveriteľné, ale bez stromov by nebol možný život človeka. Takže táto súvislosť ti možno uniká, možno ju nechceš vidieť, ale naozaj je to tak.
Ďakujem.

Po tomto príhovore budem hlasovať proti návrhu tohto zákona a ešte vyzývam kolegov z MOST-u – HÍD, aby stiahli tento návrh zákona. Nebudem viac ťahať čas.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, vážené plénum, myslím si, že treba naozaj poďakovať, že tento zákon máme možnosť prerokovať s nádejou na schválenie. Nebýva to zvykom. Ja dokonca ešte v tejto chvíli by som možno stále tak mierne zdvihol taký malý výkričník, lebo moja skúsenosť hovorí, že už boli tu opozičné návrhy, ktoré sa dostali do druhého čítania, dokonca sme si mysleli, že už sme za vodou, a stala sa taká divná vec, že zrazu sa to neschválilo. Takže verím, že nestojíme momentálne pred tým rizikom. Nechcem pripomínať tie zákony, boli možno rovnako dôležité, ak ešte nie dôležitejšie ako tento. Takže aj keď som neporozumel tej hre, ktorá vtedy sa rozpútala, zrejme je to súčasť toho politického iskrenia, pevne verím, že tentokrát si takýto nezmyselný postup ušetríme, pretože všetky tieto reči by mohli už po niekoľkýkrát vyznieť do prázdna. A to asi si nikto z nás neželá.
Ono skutočne ambrózia palinolistá priniesla úrodu, tak ako to vtipne naznačil pán poslanec Hlina, a je to úroda celkom pozitívna. Ja si dovolím povedať, že to nie je jediná rastlina, ktorá ohrozuje našu krajinu. Máme ich oveľa viacej. A keď zablúdime do tej krátkej histórie, ako sme bojovali s týmito inváznymi rastlinami, tak si spomeňme aj na to, že prvý návrh kolegov zo strany MOST - HÍD neprešiel. Vtedy sme si dovolili zájsť pred tu nie veľmi vzdialený obytný komplex Bonaparte a pánovi premiérovi tam tak symbolicky visí aj niekoľko inváznych rastlín, pretože nás trápilo, že práve poslanci, kolegovia z MOST-u boli neúspešní. Oni to vtedy tak trocha zobrali, ako keby sme my im chceli brať agendu. Nie, my sme len chceli pripomenúť možno spôsobom, ktorý bol snahou o istý vtip, že ozaj invázne rastliny ohrozujú nás všetkých, nerozlišujú žiadne rôzne koaličné alebo opozičné nosy a pľúca, ale sú rovnakou hrozbou.
Takže celkom fajn, pretože to, čo tu zaznelo aj od pána predkladateľa, aj to, čo je napísané v zákone a dôvodovej správe, naozaj je to riziková rastlina. Nie je sama. Oni si vybrali túto jednu, ale zároveň potvrdzujú, že voči všetkým rastlinám treba bojovať spôsobom, ktorý nemôžme nechať v rukách ochrany prírody. Je to síce krásne, že sme ich tým pôvodným zákonom, ktorý sa ukázal, správne to tu bolo konštatované, ako bezzubý, poverili teda, že majú možnosť nariadiť, aby to vlastník alebo správca pozemku zlikvidoval na vlastné náklady. Ale predsi už len z podstaty veci vyplýva, že aby ŠOP-ka a vôbec orgány ochrany prírody na 2600 katastrálnych územiach boli schopní postrehnúť kdesi, že nám práve začala vyrastať prudko invázna rastlina. To nie je v ich silách. A preto je veľmi dobrý návrh, ktorý je tu, že to môžu urobiť obce, pretože predsi len obec vie, kde čo má, v ktorom kúte, na ktorom záhone a môže oveľa účinnejšie si to všimnúť, upozorniť. A keď to bude nedostatočné, tak aj na náklady správcu, majiteľa pozemku zlikvidovať.
Naozaj je to, možnože vy nemáte s tým skúsenosti až také, že to pôsobí tak, že: čo to je nejaká ambrózia? No ako, a názov celkom zvukomalebný. Ono sú to fakt prevíty tie rastliny, teraz som použil neslovenský výraz. Je to, je to zlo. Ja mám veľkú skúsenosť, zlú s pohánkovcom japonským, ktorý nekonečne, je to cyklus boja, zosekáte, zničíte, nechcete použiť chémiu, za chvíľočku je z rastliny, ktorú ste odstránili až po koreň a vytrhli ste aj koreň, opäť ďalšia metrová rastlina. A to, čo tu nebolo pred rokmi, tu je. A to, čo je tu dneska, keby sme nebojovali, bude oveľa širšie na pozemkoch. Takže ten boj, aj keď neviem si predstaviť, ako bude účinný, ale viem jasne potvrdiť, že je nevyhnutný. Takže návrh je to správny, čo sa týka inváznych rastlín. A aj keď tá postupnosť bola možno od nesúhlasu cez súhlas čiastočný až po ten nádejný dnešný, možno zbytočne dlhá, niektoré veci proste potrebujú čas.
Možno poďakovať kolegom z MOST-u, že sa toho ujali a že v tejto veci ich... (Vystupujúcemu sa šeptom prihovára poslanec A. Hlina.) Lojzko, dneska tu dosť často dávate tieto na mňa otázky, ale ja, ja mám úctu k tejto snemovni, ja sa snažím povedať, možno nie krátko, no dobre. Pozmeňovák? No dobre. Dostal som jednu kolegiálnu úlohu, ale ja sa budem snažiť napriek tomu možno ani nezneužívať vašu trpezlivosť, pretože to, čo chcem povedať ešte, je v druhej časti možnože rovnako dôležité, ako toto v tej prvej časti.
Takže dobre, poďakovanie je na mieste, nádej je tu veľká. Verím, že už druhé čítanie nebude zároveň posledným čítaním a že teda úspešne schválime tento zákon aj v čítaní treťom.
To, čo sa dostalo do zákona, už to bolo viackrát pomenované, a to je pozmeňovací návrh, ktorý bol schválený na našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A je to pozmeňovací návrh, ktorý už nesúvisí s ambróziou, ale súvisí s témou, ktorá za posledné mesiace, nemám to spočítané, ale zaznievala vďaka iniciatíve viacerých poslancov štyrikrát, tak plus-mínus, nie je to dôležité. Podstatné je to, že tu snaha bola. Bola tu snaha upozorniť na to, že máme prijatý v zákone o životnom prostredí a ochrane krajiny nezmysel. Ak si pamätáte, keď pán minister Žiga s tým prišiel, ja som ozaj celkom úprimne to povedal tu z tohto miesta, že neverím, že to myslí vážne. Ja som pána ministra tak úprimne zapodozrieval, že predsi syn lesníka nepríde s takýmto návrhom a že zrejme je v tom vyššia politická špekulácia, že pán minister má v tom rozsiahlom návrhu zákona o ochrane prírody isté zámery, že tam má skryté nástrahy, ktoré by veľmi rád bol, aby boli schválené, aby neboli postrehnuté. A preto nám podhodil takú priezračnú udicu s háčikom, aby sme sa toho chytili, aby sme sa vyšantili na niečom, čo on veľkoryso uzná, stiahne a takpovediac čas, ktorý sme mali venovať vážnejšej veci, budeme venovať práve tomu, že navrhol v tomto zákone naozaj nepochopiteľné zmenenie tej časti, ktorá hovorí o možnosti rúbať stromy v krajine voľnej, to znamená stromy, ktoré rastú mimo les, ktoré nespadajú pod kuratelu ministra pôdohospodárstva, ale pod kuratelu ministra životného prostredia. Že my sa teda vyšantíme a bude to určite ešte na tom samotnom rokovaní, keď táto novela bola predložená, stiahnuté. A my si možno nevšimneme niečo, niečo dôležitejšie.
Na prekvapenie nebola to žiadna vyššia politická špekulácia pána ministra Žigu, ale bola to realita, táto snemovňa nezmysel schválila. No nezmysel? Možnože slovo nie celkom férové, schválila niečo, čo poškodilo všetkých občanov Slovenska. Takmer všetkých. Niektorým pomohlo, pretože dostali sa k zisku, ktorý im nepatril. A to je možno to, na čo ste tu správne poukázali, aj poslanec Fecko, aj pán poslanec Hlina, že chyba sa stala, ale to nie je akademická chyba. To nie je akási záležitosť, ktorú sme v rozprave nadhodili a teraz tu niekto povedal: to nie je pravda, musíme hľadať iné riešenie. To je chyba, ktorá vstúpila do tejto krajiny a ktorá túto krajinu v istom rozsahu zdecimovala. Nikto nehovorí, že neprežijú ďalšie stromy, ale je jednoznačné, že stala sa chyba, ktorá stála nás všetkých. Čo že tie peniaze s tým pošli! Koľko tých iných výhod a funkcií lesa a stromov, ktoré rastú mimo les vďaka takémuto zneniu, ktoré trvalo. Keď tak rátame, bude to do konca septembra, tak je to, takže deväť mesiacov? Osem. Takže... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nevyrušujte, prosím z pléna!
Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
To je úplne presne konštatovanie toho, že som tu z tohto miesta viackrát zdôraznil a som vám to aj premietol na tú obrazovku, že len v takej obci Jasenie, kde práve vďaka tomuto zákonu enkláva, ktorá bola porastená stromami, ktoré boli plnohodnotné, ale mali tú jedinú nevýhodu, že to nebola kultúra lesný pozemok, ale bol to pozemok lúka, to znamená, že bola to takzvaná biela plocha, že sa tisíce kubíkov len v katastrálnom území obce Jasenie vyrúbali na základe tohto zákona, ktorý to umožnil. Ak by sme chceli rozprávať o škodách, ktoré boli tu spôsobené, tak len v tomto prípade môžme hovoriť o tom, že hodnota dreva, ktorá v obci Jasenie bola vďaka tomuto zákonu vyťažená, je niekoľko sto tisíc eur. Otázka je asi tá, že keby sme takéto znenie nemali, tak enkláva v poraste nad týmto stromovím by bola zachovaná. To znamená, spôsobili sme minimálne tú skutočnosť, že takýto les prestáva byť lesom. Preto sa úplne jasne treba spýtať a pridať, ak sa teda niektorí poslanci vyjadrili, že kto nahradí túto škodu, tak naozaj v tejto sieni by mala zaznieť otázka, že takéto škody buď by mali byť hradené, alebo potom sa zhodnime na tom, že rozhodnutia štátnych orgánov, rozhodnutia poslancov, nech spôsobia čokoľvek, sú automaticky dopredu vždy považované za správne a že nemôžeme svojimi rozhodnutiami žiadne škody spôsobiť.
Škoda sa spôsobila a z toho dôvodu ja ako spravodajca považujem za svoju povinnosť upozorniť na to, že takéto veci by sme mali pre budúcnosť úplne jasne si odpustiť. A ak sa poukáže na skutočnosť, že v zákone je chyba, ktorá ohrozuje krajinu, tak by sme sa mali vrátiť z krátkej cesty. My sme sa z tej krátkej cesty nevrátili. A to považujem v tomto prípade za na jednej strane veľmi dobré, že ste sa rozhodli to opraviť, a na druhej strane za nepochopiteľné, že to trvalo tak dlho a že sme to museli žiadať z tohto miesta viackrát. Takže na jednej strane poďakovanie, na druhej strane oprávnená legitímna otázka: kto škody spôsobené týmto zákonom je ochotný uhradiť?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne kolegovia, že ste na mňa reagovali, ktorí ste reagovali. Takže iba krátko. Kolega Hlina, myslím, že dobrý nápad, to ma nenapadlo, super. Takže pokiaľ tá náhrada bude nejakým spôsobom, to je tá hmotná zodpovednosť a osobná, takže myslím, že dobre, keď sa to podarí, tak klobúk dolu a SMER môže ukázať, ako to myslí vážne s tými stromami, ktoré chce chrániť v prírode.
Števo Kuffa, k tebe. Tak poviem, že chránené vtáčie územie, áno, bol som, boli sme v Levočských vrchoch, vieme, ako to tam vyzerá, všetko, čo tam je. Zase nerobme z toho strašiaka! Lebo keď tam máme piatich bocianov čiernych, ktorých, urobíme ochranné pásmo 150 m kruhového hniezda, to znamená, vo vegetačnom období sa tam neťaží. Vegetačné obdobie predsa není časom ťažby. Nech to povedia lesáci, ktorých tu máme. To znamená, prakticky vtedy sa nemôže ťažiť. Ale pokiaľ tam bude normálna debata, tak to nieže budeme, celé územie nemôže tam ten hospodár alebo ten vlastník nejakým spôsobom ťažiť, keď tam bude mať les, ktorý je na ťažbu určený. Není s tým problém. Takže myslím, Števo, tu treba možno debatovať viacej a dá sa aj v tých chránených vtáčích územiach, v lesných, lebo máme aj iné, nie sú iba na lesných pozemkoch, dá sa tam normálne klasicky lesne hospodáriť s určitými obmedzeniami. Ale jak sme sami videli, myslím, že dôvod ochrany v mnohých prípadoch, na mnohých hektároch tam už odpadol. Videl si, je tam kopa vyrúbaného, to znamená, proste tam už ten bocian nezahniezdi, alebo ďalší, tam je o tom prehodnotení, aký asi bude tam ten rozsah tohto. Lebo viac-menej tie kritériové druhy sú na niečo viazané a niektoré tam už aj padli, to je pravda. Takže je to tak, ako hovoríš. Ale myslím si, že chránené vtáčie územie nebráni, aby sa pri normálnych hospodárskych úkonoch, ktoré tam majú byť robené, dali robiť v čase, kedy je to potrebné. Takže není s tým problém podľa mňa, Števo, len treba debatovať s tými ľuďmi a vlastníkmi. Lebo kolegovia nie sú strašiaci. My sme takisto normálni ľudia ako každý iný a chceme, aby sme spoločne pre vtákov a pre ľudí, a nie iba pre vtákov a nie iba pre ľudí. Takže asi tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja aj keď som tento návrh zákona v tom prvom čítaní aj podporil, som ho aj spravodajcoval, tentokrát ho nepodporím. Nepodporím ho práve kvôli tomu, čo sa tuná teraz naťahujeme. Ja sa, naopak, tiež stretávam s požiadavkami občanov, ktorí majú a majú veľké problémy pri výrube stromov. A dokonca tak, že až sú to súdne spory. No myslím si, že veľakrát to skončilo až tragicky v mnohých tých rodinách.
A mne sa nepáči tá skutočnosť, a poviem si ten svoj názor, že vzdávame väčšiu úctu stromom ako človeku. Na prvom mieste u mňa je vždycky človek. Aj vždy bude. A ja nepodriadim nič tomu, ani tieto stromy.
Ja keď sa na túto našu krajinu pozerám, ja mám takisto pohľad a tiež idem tým istým vlakom, ktorým Martin chodí domov, ja idem po Poprad, on ide ďalej do Kysaku, alebo neviem, kde tam ide, a tiež vidím, ako tá krajina vyzerá. Ale tá naša krajina, tam, kde boli niekedy lúky, pasienky, tam, kde boli niekedy role, sú tam stromy, rastú tam stromy, kriaky, invazívne rastliny. Aj toto sú invazívne rastliny. A ja si myslím, že máme čo robiť, aby sme to dali do pôvodného stavu. Vyhlásime chránené vtáčie územie v regióne, ktoré je chudobné, ktoré je chudobné, a obmedzíme ich vo vlastníckych právach. A teraz ani žiadnu náhradu štát nedáva. Ako majú títo ľudia žiť na vidieku? Ako im vytvárame my tuná tieto podmienky?
Je mi to ľúto, za ambróziu som zahlasoval, ale za tento návrh zákona, tak ako sa to teraz tuná prepašovalo, je mi to ľúto, kolegovia, ale ja budem ten, ktorý za tento návrh zákona nezahlasuje.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, aj ja pridám trošku do rozpravy k tomuto zákonu a ďakujem paline, že nám ambrózia palinolistá, pán minister, že nám umožnila urobiť krok nápravy. Nebudem sa vracať k tomu, čo kolega Alojz Hlina povedal. Takže berte na vedomie, že bod 2 spoločnej správy rieši tento nápravný krok, ktorý sa urobil. Takže verím, že bod 2 spoločnej správy 100-percentne bude odsúhlasený. Takže som rád.
Ale pýtam sa, kto vráti tie stromy naspäť do prírody? Kto, na čiu hlavu to má teraz spadnúť? A to je o tej zodpovednosti, to je o tej zodpovednosti, vážení, či politická alebo osobná a hmotná. Som to pred chvíľou hovoril, to je o tej zodpovednosti, o ničom inom. Rastlina nás nepotrebuje, ešte raz hovorím. Už sa nebudem opakovať. My rastliny potrebujeme, bez nich život na zemi človeka nemá význam a nebude. Bolo povedané Muž, ktorý sadil stromy. Mal som tú česť od našej kolegyne Táni Kratochvílovej túto knihu dostať darom. Prečítal som si ju, už som tu raz rozoberal v rozprave. Tam si môže každý, aj ten technokrat, ktorý v tom dreve vidí iba kubík hmoty a peniaze, si môže uvedomiť, čo sa stane, ak "nejaký fanatik", volajú ich niekedy aj cvoci, začnú sadiť stromy do bezútešnej krajiny, ktorá nemá vodu, nemá podmienky pre bytie človeka, a čo sa môže urobiť, keď takýto fanatik začne sadiť stromy. A následné generácie si asi ani neuvedomujú, že bolo to práve jeho rukou, že môžu aj toto územie osídliť, lebo tam ten strom rastie. Tie stromy rastú a to podnebie je také, aké je.
Takže vážení, som veľmi rád a aby som upresnil pre kolegu Hlinu, že bolo to cez pozmeňujúci návrh kolegu Puciho z parlamentu, teda z nášho výboru, a kolegu Lebockého. Okrem toho, že vraciame ten obvod vo výške 1,30 m z 80 cm na 40. Som rád, že už nerozlišujeme intravilán, extravilán. Znovu to dávame tam, že je to en bloc, či v tom alebo v tom.
Ak mám ešte rozobrať, čo bolo v tom pozmeňujúcom návrhu a ktorý sa aj v tejto spoločnej správe nachádza, tak chcem vás upozorniť ešte na jednu vec, a síce, že ten obvod 80, do 80 centimetrov stromy s obvodom kmeňa vo výške 1,30 m sa nevyžaduje, ak rastú v záhradách a záhradkových osadách. Teraz to bolo paušálne, že to bolo, na všetky sa nevyžadovalo v tých záhradkárskych osadách. Takže teraz dávame tam predsa len ešte väčšie obmedzenie, som rád, že záhradkárske osady trošku toho výrubu, teda obmedzujeme. Myslím si, že je to dobrý počin a česť a chvála.
Keď sme sa pýtali prečo, odpoveď, ktorá bola mi daná, že národ ešte nevyspel, nedospel na túto novelu. Neviem, čo si mám o tom myslieť, ale dobre, nebudem to viacej rozoberať. To znamená, my potom nevieme, na čo národ dospel? Potom z čoho to vychádzalo? Aké tu boli odborné alebo neodborné, alebo čí hlas bol vlastne vypočutý? Tých lobistov? Alebo toho ľudu? A teraz my povieme, že ľud na to ešte nevyspel,. národ na to ešte nevyspel, to u mňa to nehrá nijako. Nehnevajte sa, kolegovia, nehrá to.
Poďme trošku ďalej, aby sme sa posunuli, lebo nerád trepem prázdnu slamu. Som rád, že v § 48 ods. 1 kolegovia upresnili, že tá finančná náhrada, ktorú môže obec teda dostať, a za ten výrub, že sa môže použiť výhradne na náklady spojené so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území. A, samozrejme, musí to byť tá obec, nie iná obec. To znamená, som rád, že aj toto precizujete, lebo asi toto bolo, asi to teda v praxi bolo zneužívané.
Chcem sa ale opýtať k jednému bodu tohto pozmeňujúceho návrhu, musím povedať, že na výbore som to nestihol, pretože sme ho mali predložený a za päť minút sa zorientovať aspoň v mojom prípade není možné v odbornej problematike, ktorú nemáte 100-percentne naštudovanú. Chcel som sa opýtať aj predkladateľa, prípadne aj kolegov, ktorí predkladali pozmeňujúci návrh, zdôvodnenie, ktoré máme v bode teda pozmeňujúceho návrhu 8, ak chceme, v akom to je, správe, tak hovoríme o bode 5 v spoločnej správe, kde hovoríme, že kedy môže pôsobnosť, niektorú pôsobnosť obec na seba ešte vziať pri tomto výrube. Hovoríme, to je tam nejaké písmeno h), že môže si vyhradiť pôsobnosť obce vo veciach § 13 ods. 2 písm. a) § 47 a § 48, ak sú to závažné dôvody, najmä ak sa má činnosť vykonávať na pozemkoch vo vlastníctve obcí v územiach s druhým alebo tretím stupňom ochrany.
Odôvodnenie je: "Navrhuje sa širšie vymedzenie pôsobnosti okresného úradu vybrať si pôsobnosť pri výrube drevín. " Keď sa pozrieme do pôvodného znenia, tak v pôvodnom znení teraz zákona, čo je platný, máme tam ešte § 9 ods. 1 písm. l), čo hovorí, že môže si v prípade ešte ďalšiu kompetenciu obec, a to je na výrub drevín podľa osobitného predpisu, a je tam zákon o pozemkových komunikáciách, teda pozemných komunikáciách. Pýtam sa, prečo sme ho vyhodili, prečo sme ho nenechali? A tu hovoríme, že ešte rozširujeme ako možnosť pôsobnosti úradu si nejakým spôsobom ten výrub drevín vyžiadať. To znamená, že, neviem, nejak mi to logicky nesedí, keď v pôvodnom bolo rozšírené, a teraz sme to zúžili. Keď mi to vysvetlíte, budem rád, lebo ja som si v mojej hlave toto nevedel dať dokopy.
Som rád, že samozrejme pokiaľ je tá istá obec aj žiadateľom o výrub a má dať aj súhlas, tak samozrejme to nehraje. Tam musíme povedať, kto to vlastne bude ten výrub tej možno lobistickej obce riešiť. Takže toto myslím, že je to o. k., že toto je v poriadku, takže to tiež samozrejme, že kvitujem.
Záverom by som povedal, že znovu sa dostávame do štádia, kde nám život hovorí, že robíme chyby. Keď sa z nich poučíme v čo najkratšom čase, som rád. Tak ako povedal kolega Hlina, či reťazami do toho 1. septembra ako tie stromy – nestromy udržať. No bude to asi ťažké, hovorím otvorene. Mojou cestou domov do Prešova, keď idem "icečkom" a som si pozeral po tom 1. januári 2014, ako sa mi tá krajina mení, tak, žiaľ, musím konštatovať, že aj z "obyčajnej cesty" vlakom som zisťoval, že aj dreviny, ktoré dovtedy robili určitú scenériu v danom území a nie sú nevyhnutné pri trati, aby teda nejakým spôsobom neobmedzovali bezpečnosť, žiaľ, padli za vlasť. Ja tomu hovorím proste: padli za vlasť. Ani nie za vlasť, proste padli na určité komerčné účely, ktoré tu už boli spomínané. A to mi teda veľmi vadí a som nerád, že takto musíme opravovať a robiť krok späť. Ale pokiaľ by to malo byť s tými najmenšími stratami, tak česť a chvála vám a robte to častejšie, aby sme tie naše apely nemuseli tu hodiny a hodiny predkladať. A myslím si, že aj vy ste možno mali nervy, aj ostatní mali nervy, že čo tu vlastne tá opozícia v tomto zákone sa snaží presadiť, nepresadiť, a vidíte, že nakoniec ten život predsa len beží, takže asi nám tu za pravdu dal.
Ešte sa vrátim k tej ambrózii palinolistej, čo bol pôvodný zámer tohto, kde sa mi veľmi páči, že v dôvodovej správe sa konštatuje, ako je na tom štátna ochrana prírody. Ako je finančne poddimenzovaná aj v súčasnosti. Pán kolega Nagy bol samozrejme ministrom, to znamená, máme to z prvej ruky, takže som rád, že viac-menej je stále tým, by som povedal, ministrom životného prostredia bez postu. A tu je vlastne asi možnože aj ten zmysel tej ochrany, že pokiaľ tá ŠOP-ka alebo to ministerstvo to nestíha, dajme to tej obci. Veď ona je tá najbližšia, ona chodí dennodenne, jej občania chodia, alebo starosta, oni vedia, čo v tej obci máme, čo nemáme. Ja keď si to porovnám, ako napríklad u nás v Prešove Štátna ochrana prírody proste, nehnevajte sa, oni nestíhajú nieže to ísť do terénu a niečo tam ešte ochraňovať, nestíhajú ešte ani napísať to, čo od nich žiada ministerstvo. To znamená, oni sa stali úradníkmi, nie sú výkonnými pracovníkmi v reálnom živote. Ja samozrejme dávam pomocnú ruku, čo môžem ako ornitológ, keď potrebujú nejaké údaje, ale samozrejme takýchto nadšencov my tam nemáme tisíce, ani desaťtisíce. To znamená, oni nemôžu vychádzať z reálnych podkladov? Nemajú na každej strane, alebo v každej obci nejakého botanika, ktorý by tam povedal, že toto je tu, tuto to není, viete ako.
Chcel by som apelovať aj z tohto na ministra a na vládu, aby dali zadosť aj rozpočtu Štátnej ochrany prírody a ministerstva životného prostredia, pretože keď tu nebudeme robiť prevenciu, kolegyňa Košútová môže hovoriť o tých inváznych rastlinách, však bolo to aj v jej portfóliu v minulom volebnom období, hovorilo sa o tom, keď nebudeme robiť prevenciu, o to viac budeme musieť vynakladať v iných rezortoch, na zdravotnícke a na iné, ktoré budeme musieť prakticky riešiť, už ten stav, ktorý tam je. A tu sa v tejto správe dôvodovej cituje, že prakticky 80 % alergikov, ktorých máme, sú vlastne z tejto rastliny alergickí. Takže uvedomme si, vážení, že pokiaľ to nebude robiť prevenčne, a každý zákon by mal takúto prevenciu robiť, tak tým pádom proste tu budeme znovu iba šliapať vedľa. A financie, tu ich akože držíme a tu ich ešte druhýkrát musíme rozpustiť, lebo toto sme tu trošku to uškrtili a tým pádom nám to ušlo.
Takže ďakujem pekne ešte raz, pán kolega, a chcem veriť, že napriek politickému spektru sa tento zákon schváli aj s týmto pozmeňujúcim návrhom. A chcem veriť, že tak to bude aj v budúcnosti, aby sme nemuseli robiť nápravy. A česť a chvála takýmto, ja za to zdvihnem ruku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, ctené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1183 z 29. mája 2014 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (tlač 983) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 266 z 11. júna 2014 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 172 z 12. júna 2014 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 274 z 24. júna 2014. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, ako aj § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani podpredsedníčka, toľko moja spravodajská informácia, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, chcem zareagovať na niektoré tvoje veci, ktoré si uviedla v rozprave. Áno, tie eurofondy, s nimi bude asi stály problém. A chcem sa tiež opýtať, ako sa tie nožnice rozdielnosti medzi regiónmi u nás otvárajú, alebo zatvárajú? Vyzerá, že sa otvárajú. A nemôže tu nikto povedať a dať dobrý odpočet, keď si porovnáme Prešovský, Košický a Bratislavský kraj. Proste nikto nemôže povedať, že sa tie nožnice neotvárajú, že ich zatvárame.
Samozrejme, povedala si, že plytváme ľudským kapitálom. Áno, ľudským kapitálom. A ešte ja hovorím jedno, že Slovensko plytvá tým najcennejším kapitálom, ktorý má, a ten kapitál sa volá čas. Keď kapitálom času národa preplytváme, možnože aj zlými rozhodnutiami alebo zlými krokmi, tak to je ten najväčšia, u mňa to je najväčšia strata pre národ, ak sa nepochopí, kam sa malo ísť.
Viete, čo mi tu chýba? Mne tu chýba v našom národe, aby sme mali cieľ. Ale nie krátkodobý, ja hovorím o dlhodobom cieli v jednotlivých rezortoch. A tento by nemal sa meniť ani po akýchkoľvek voľbách. A ako k tomu strana, k tomuto cieľu sa bude blížiť, to nech už povedia občania, že ktorá strana bude mať najlepší programový cieľ, čo dosiahol. Ale my tie ciele nemáme. A tu je problém. A poďme po jednotlivých rezortoch a dajme si, čistého vína nalejme, ako to máme. Nemáme ten cieľ podľa môjho názoru.
Záverom si pekne povedala, že účasť v eurovoľbách, konkrétne poukázala, ako sa konkrétne u ľudí na vstup do Európy, tej našej veľkej EÚ, preukázal. Áno, tak to vnímam aj ja, keď chodím na tie moje mítingy. A ľudia hovoria, že, pán poslanec, makroekonomické čísla výborne, ale mikro, to, čo ja mám v peňaženke, to ma veľmi trápi.
Takže ďakujem, že si aj na to poukázala. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi hneď v úvode vám poďakovať za to, že som nemohla dobehnúť tú rozpravu dopoludnia, pretože spolu s tým, ako vyšiel čas na moje vystúpenie sme odchádzali na rokovanie so zástupcami slovenských elektrární, kde sa práve mala rozobrať otázka možno aj budúcej predpokladanej, predpokladaného predaja podielu súkromného akcionára v tejto spoločnosti. Takže vám chcem veľmi pekne poďakovať za to, že ste oddialili túto moju možnosť vystúpiť.
A teraz mi dovoľte v tejto zlúčenej rozprave, ktorá sa týka vyhodnotenia členstva Slovenska v Európskej únii aj zahraničnopolitickej orientácie, vyjadriť sa k niektorým otázkam vlastným postojom z perspektívy a vyhodnocujúc to z hľadiska postojov a poznania bežných obyčajných ľudí.
K právu na takéto vystúpenie a na uvedenie takéhoto postoja ma v podstate legitimizuje moje členstvo alebo také zastúpenie práve v hnutí Obyčajných ľudí, kde sa snažíme k mnohým otázkam vnútropolitického vývoja, zahraničnopolitického vývoja dávať svoje hľadisko, aspoň ja sa teda usilujem dávať svoje hľadiská z pohľadu reálneho života, reálnych dopadov na život bežných občanov. A tak si dovolím v mojom vystúpení predniesť niekoľko pripomienok alebo postojov, ktoré hneď na začiatku, a v úvode to takto vyjadrím, nebudú takým veľkodušným, veľkolepou, veľkodušnou, veľkolepou oslavou, glorifikáciou nášho členstva v Európskej únii, ale skôr budú mať taký kritický podtón.
Z pohľadu vyhodnocovania rôznych ukazovateľov a boli tu spomenuté rôzne ideologické pohľady, hodnotové pohľady, konfrontovali sme si tuná na tejto pôde aj pojmy alebo také hodnoty, ako sloboda, suverenita, bezpečnosť, kde som sa ja snažila v krátkych faktických pripomienkach počas rozpravy alebo diskusných príspevkov iných kolegov poukázať na to, ako vnímajú mnohí občania možnú slobodu pohybu v rámci krajín Európskej únie, občania, ktorí žijú z nízkych príjmov, ktoré ich vlastne v tejto slobode pohybu nejakým spôsobom ohraničujú.
Chcem k tomu povedať to, že vlastne základným takým leitmotívom alebo cieľom, zmyslom vstupu Slovenska do Európskej únie, tak ako si to ja pamätám ešte pred tými desiatimi rokmi, bola snaha a aj taká vedená kampaň v zmysle zabezpečenia a dosiahnutia vyrovnania kompenzácie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi v rámci Európskej únie, ale týkalo sa to aj záväzkov a dosahovania cieľov harmonizácie sociálno-ekonomickej rovnosti v rámci regiónov, v rámci našej krajiny medzi jednotlivými regiónmi.
Z tohto pohľadu mi nedá, aby som naozaj v snahe o také úplne zhodnotenie, komplexný obraz o význame nášho členstva v Európskej únii neprezentovala svoj postoj, že ja zásadný rozdiel medzi tým, ako sa rozvíjali povedzme západoslovenské regióny Slovenska, ako sa vyvíjajú, rozvíjajú východoslovenské regióny Slovenskej republiky, ja v tomto zásadný rozdiel v posune, čo sa týka sociálno-ekonomických hľadísk, naozaj nevidím. Tento rozdiel nevidím ale ani v životnej úrovni občanov našej krajiny, povedzme to, aj v ich kúpnej sile. Ak som si pozrela štatistiku a urobila takú komparáciu skladby, ale aj výšky minimálnych miezd v jednotlivých krajinách, jednoznačne sa nám nepodarilo priblížiť úrovni, ktorá je dosiahnutá, čo sa týka minimálnych miezd v povedzme, poviem to tak metaforicky, v starých členských krajinách. Pokiaľ v takých krajinách, ako je Írsko, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Holandsko a ďalšie, je táto minimálna mzda bežných ľudí nad úrovňou 1 000 eur, 1 200 eur, až do 1 600 eur, u nás, žiaľbohu, táto minimálna mzda je niekoľkonásobne nižšia. Mnohí občania z reálneho života v kontakte so mnou, a verím, že nielen so mnou, ale aj s ďalšími poslancami predovšetkým z tých stredných a stredoslovenského a východoslovenského regiónu, poukazujú veľmi často na to, akým sú skresľované, akým spôsobom sú skresľované objektívne informácie o ich životnej úrovni. Poukazujú na to, že naozaj mzdy sú oproti iným krajinám, európskym krajinám ďaleko nižšie. Pritom samozrejme, že tie náklady na základné životné potreby sú s krajinami Európskej únie s vyššími príjmami skoro porovnateľné.
O takejto disproporcii svedčí aj ďalší ukazovateľ, ktorý chcem dať pri hodnotení nášho členstva do pozornosti, je konštatovanie ekonómov, erudovaných ekonómov, ktorí upozorňujú na to, že napriek tomu, že sme krajinou s najvyšším rastom produktivity práce, na tempe rastu miezd sa to nijakým spôsobom neodzrkadľuje. Sú to veľmi vážne upozornenia a signály, ktoré by mali byť preberané aj na pôde parlamentu a ktorým by mala byť venovaná dostatočná pozornosť, pretože ak k týmto nízkym príjmom, cez ktoré majú právo občania merať význam nielen vnútropolitickej, ale aj zahranično-politickej orientácie, pridružíme ešte aj zvyšované daňové zaťaženie, zvyšované odvody a poplatky, naozaj ja sa vôbec nečudujem a v tomto smere som veľmi empatická a súladná s postojom mnohých ľudí, ktorí sa nemali záujem ani vnútornú motiváciu zúčastniť európskych volieb. Ja za seba viem vyhodnotiť, že čo sa týka naplnenia toho základného cieľa, tej základnej misie odstraňovania sociálno-ekonomických disparít medzi regiónmi Európskej únie, ale aj v rámci regiónov našej krajiny, voči tomu naplneniu cieľa ja nemôžem byť iná ako kritická.
Naozaj za desať rokov my si už môžme dovoliť hodnotiť. Sme oprávnení hodnotiť, nakoľko sa naplnili ciele integrácie a nakoľko je pre nás konkrétne prínosná naša integračná snaha, naše integračné snaženie. Z pohľadu naplnenia tohto zásadného cieľa ja si dovolím povedať, nedošlo k žiadnemu výraznému posunu. Ba práve naopak, sledujúc rozvoj alebo teda život jednotlivých menších miest, obcí, dedín, môžem povedať, že čelia výraznej stagnácii, výraznému regresu. A priznávam sa, že veľmi ťažko znášam to, akým spôsobom sa plytvá potenciálom nielen vidieka, ale aj prírodným potenciálom, potenciálom ľudským ako takým.
Nedá mi, aby som pri tejto príležitosti nespomenula aj to, že výrazné rezervy vnímam pri zastupovaní našich hospodárskych a ekonomických, sociálnych záujmov našej reprezentácie, našich europoslancov alebo vyšších európskych úradníkov v tom, že odkedy sme vstúpili do Európskej únie, je evidentné, že sa podarilo zahraničným akcionárom vstúpiť dominanciou na naše trhy. Mám predovšetkým samozrejme na mysli strategické trhy, energetické odvetvia, kde už aj v priebehu toho, ako som vystupovala k rôznym návrhom zákonov, ktoré sa týkali privatizačných snáh, vidím enormné úsilie vyvíjané zo strany západných alebo zahraničných investorov o ovládnutie našich energetických trhov. Nedá sa toto prehliadnuť hlavne aj teraz, keď aktuálne, ako sme mali možnosť vidieť na rokovaní so zástupcami Slovenských elektrární Enelu, pokiaľ vidia, že je tu snaha udržiavať ceny tak, aby boli pre spotrebiteľov prijateľné, pokiaľ je tu snaha zo strany štátu uplatniť si v rámci dividendovej politiky svoj podiel na takto získaných príjmoch do štátneho rozpočtu, nedá sa nevidieť snahy týchto zahraničných akcionárov, ktoré si zabezpečili majoritu a dominanciu na našom trhu, z týchto podnikov ustúpiť. Ja si vôbec nemyslím, že môžeme Slovensko za tohto stavu, ako je ovládnutý energetický trh, ako sme potravinovo závislí, predtým krajina, ktorá bola potravinovo sebestačná, ja si vôbec nemôžem dovoliť povedať, a to ma veľmi mrzí, že Slovensko je slobodným, nezávislým, suverénnym štátom.
Čo je väčším dôkazom pre tú-ktorú krajinu, že je slobodná, suverénna, že je plnohodnotným partnerom, rovnocenným partnerom v akýchkoľvek integračných zväzkoch a zoskupeniach, ak nie je energeticky, surovinovo a potravinovo závislá?
A v tomto smere, v týchto dvoch pilierových častiach ja vidím, že Slovensko sa, samozrejme, nieže len dopredu nepohlo, ale práve naopak, vidím opačný trend. Slovensko sa v diapazóne desiatich rokov, ktoré dnes hodnotíme, stalo čoraz viac závislé. Iní, radikálnejšie orientovaní ľudia, ktorí otvorene prezentujú svoje názory, dokonca tvrdia, že Slovensko sa stalo jednou z kolónií silných európskych štátov. Mnohé podnety, ktoré som tu aj ja predniesla, naozaj svedčia o tom, že ako keby sme boli občanmi, rukojemníkmi, vazalmi vo vlastnom štáte. Nemáme možnosť rozhodovať o tom, ako sa budeme správať, akú víziu nastavíme v energetickej politike, v potravinovej politike, v poľnohospodárskej politike, v hospodárskej politike. Nie sme slobodní ani v tom, ako rozhodovať vlastne o financiách, disponibilných zdrojoch. Samozrejme nedá sa obísť ani to, čo tu kriticky predniesli aj mnohí iní kolegovia, a včera to, vlastne k tomuto sa vyjadril samotný premiér, kde poukázal na to, kriticky poukázal na to, že objem peňazí štrukturálnych fondov, európskych fondov je stále otázny a je, s veľkými problémami sa vyjednávajú práve potrebné objemy európskych podporných prostriedkov pre rozvoj hospodárstva.
Ďalším takýmto dôkazom, že to s naším integračným úsilím a vôbec s významom integrácie nevyzerá dobre, je práve oblasť poľnohospodárstva. A ja si dovolím siahnuť práve do správy, ktorá nám bola predložená, budem aj z nej citovať. Je tu uvedené, že "úroveň podpory členských štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie po roku 2004 vrátane Slovenska, je stále nižšia ako v členských krajinách, ktoré vstúpili do EÚ skôr. A slovenskí poľnohospodári sú tak vystavení oveľa väčšiemu tlaku a konkurencii z dôvodu spoločného trhu s poľnohospodárskymi produktami a potravinami. V rámci rozvoja vidieka bolo snahou Slovenskej republiky prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, k zlepšeniu stavu životného prostredia a krajiny, k skvalitneniu života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácii vidieckeho hospodárstva". Toto vo formálnej úrovni, v úrovni reči naozaj znie, že teda snaha bola vyvinutá.
Ale ak som si pozrela konkrétne čísla, ako to vyzerá s podporou v eurách na jeden hektár poľnohospodársky využívanej pôdy, tak ma, priznám sa, napriek tomu, že nie som členkou pôdohospodárskeho výboru, veľmi zarazila tá komparácia, koľko prostriedkov je venovaných na podporu poľnohospodárov na jeden hektár v Malte vo výške 1364 eur, povedzme Slovinsko, to má podporu nastavenú na 498 eur a Slovensko sa nachádza na chvoste v rebríčku európskych krajín a to je s podporou 252 eur na jeden hektár.
Ja naozaj neviem, pán minister, už keď mám príležitosť, že ste aj tuná, včera kolegovia nemali túto možnosť osloviť priamo ministra, čo nás brzdí? Čo našu reprezentáciu v zahraničí brzdí uplatniť oprávnené nároky našich súkromných roľníkov, malých agrárnikov, poľnohospodárov v tom, aby táto podpora pre poľnohospodárov a tým aj pre rozvoj vidieka, ktorý nevyhnutne potrebuje oživenie, čo nás brzdí v tom, aby sme tieto nároky ako plnohodnotní a rovnocenní členovia Európskej únie presadili?
V tomto smere, ak hodnotíme desať rokov členstva v Únii, a nie je to tak dávno, čo sme zvolili nových zástupcov našej krajiny v Európskom parlamente, touto formou vyzývam všetkých, ktorí chodia na tieto rokovania, aby sa zastali našich oprávnených nárokov na rozvoj poľnohospodárstva, tým aj hospodárstva, na oživenie vidieka. Je to veľmi dôležité, lebo sami dobre viete, že rozvoj poľnohospodárstva, rozvoj vidieka súvisí s ďalšími veľmi významnými pozitívnymi dopadmi, akými sú rozvoj agroturistiky, produkcia vlastných potravín. Viete dobre, že Slovensko malo tradíciu a je tu ten potenciál na to, aby sme my dokázali produkovať zdravé, bezpečné a kvalitné potraviny. Mnohí ľudia sa mi naozaj sťažujú, že ak by mali možnosť nakupovať na vidieku povedzme z voľného dvora – ako sa to? –, predaj, voľného predaja z dvora, tak by to preferovali oproti tomu, ako majú teraz možnosť, v podstate mestské obyvateľstvo, nakupovať len v supermarketoch. Takže ja som presvedčená o tom, že integrovanou snahou a snažením, kde sa budeme zastávať našich oprávnených nárokov a zrovnoprávnenia našich poľnohospodárov v Bruseli, v Európskej únii, môžeme dosiahnuť ďaleko vyššiu podporu. Máme na ňu právo, obzvlášť ak teda mnohí tuná tvrdíte, že sme suverénni, rovnocenní a plnohodnotní partneri v Únii. Chceme to cítiť nielen cez rovinu rečí a nejakých prísľubov, prípadne takýchto hodnotiacich správ, ale bolo by dobré, ak by to reálne v praxi aj tí poľnohospodári cítili.
Dotknem sa aj nedostatkov a takej disproporcie, možno až diskriminácie našich občanov v porovnaní s európskymi občanmi z tých starých členských krajín na pracovnom trhu. Mnohí poukazujú na to, že v zamestnaní v nadnárodných korporáciách alebo v nadnárodných spoločnostiach pracujú v podmienkach, ktoré sú na hrane nielenže porušovania ich pracovných práv, ale dokonca aj ľudských práv. Kolegyňa, ktorá niekedy vystupovala k tomu, aké sťažnosti pri agende mobbingu zbiera, by sa vedela k tomu podrobnejšie vyjadriť. Mnohí pracovníci práve z týchto priemyselných parkov poukazujú na to, že za prácu, ktorú vykonávajú tí istí pracovníci v iných krajinách v Nemecku, Rakúsku, sú ďaleko lepšie platení. A ja neviem, kto má na starosti túto pracovnoprávnu agendu spomedzi zástupcov a reprezentantov v Bruseli, ale ak mám túto možnosť, tak okrem apelu na zrovnoprávnenie podmienok v prideľovaných dotáciách pre poľnohospodárov sa zastávam a snažím vyzvať všetkých dotknutých a kompetentných, aby sa zastali v Bruseli politiky zlepšenia pracovných podmienok našich občanov. Obzvlášť v priemyselných parkoch. Nie je to žiadne tajomstvo. Všetci, ako tu sedíme, verím tomu, že máte o tom vedomosť, máte s týmto skúsenosti. Verím, že aj na vás sa občania v kontakte s vami obracajú a poukazujú na to, že za rovnako vykonanú prácu v tej istej spoločnosti len preto, že ju vykonávajú na Slovensku, sú niekoľkonásobne menej zaplatení. A ak teda naozaj to myslíme s zrovnoprávňovaním a vyvažovaním rozdielov v kontexte celého európskeho regiónu vážne, dajme to do poriadku. Toto nie je nová skutočnosť. Toto tu pretrváva niekoľko rokov.
Rovnako pri tom, ako tu odzneli rôzne pripomienky a názory k možnostiam využívania eurofondov, tiež by som chcela poukázať na to, aby sa naša reprezentácia v Bruseli postavila zodpovedne a účinne k efektívnej ochrane čo najplynulejšieho a najmenej byrokratického využívania eurofondov. Ja osobne mám skúsenosť s implementáciou európskeho projektu. Projektu, ktorý vlastne mal spĺňať všetky štandardy používania a využívania európskych podporných prostriedkov, a viem naozaj aj z tohto miesta zodpovedne prehlásiť, že implementácia, realizácia projektu podporeného z európskych zdrojov je veľmi komplikovaná, zbyrokratizovaná, ťažkopádna. Takže ak naozaj je tu snaha podporiť regióny v rámci eurofondovej politiky, naozaj sa hlásim spolu s ďalšími k tomu, aby sa zľahčili, zmäkčili pravidlá, lebo v mnohých prípadoch naozaj boli zbytočné, zbytočne preadministrované a formalizácia celého prístupu a realizácie projektu v mnohých prípadoch išla na úkor vecnej podstaty realizovaného diela.
Ja si myslím, že v rámci tohto môjho vystúpenia sa mi podarilo zhrnúť všetky také tie podstatné veci, že som teda na nič nezabudla. Verím, že aj táto rozprava, tento môj diskusný príspevok prispeje k tomu, že naozaj budeme prejavovať, či už z národnej úrovne alebo z úrovne práce a zastupovania európskych poslancov, maximálne úsilie na to, aby sa naši občania necítili byť občanmi druhej alebo tretej kategórie, Európanmi druhej, tretej kategórie, lebo, poznajúc reálne podmienky a reálne skutočné dopady, sociálno-ekonomické dopady na životy ľudí, ja sa s týmto plne stotožňujem. Naozaj Slovensko je niekde v druhej, tretej kategórii europanstva.
Verím, že teda sa v tomto smere udejú konkrétne kroky, ktoré nás presvedčia o zmysluplnosti členstva v Európskej únii, a potom naozaj som presvedčená o tom, že aj k voľbám budú pristupovať občania ďaleko vážnejšie a budú v týchto voľbách aktívnejšie zapojení. Nech je pre nás tá nízka volebná účasť signálom, že to, čo doteraz sa podarilo cestou členstva Slovenskej republiky v Európskej únii dosiahnuť a vybaviť väčšinovému obyvateľstvu, väčšine obyčajných, bežných ľudí až tak veľa nehovorí. Nie je to pre nich uchopiteľná konkrétna agenda, ktorej by mohli do budúcna venovať nejakú pozornosť a v ktorej by mohli vidieť svetlé vyhliadky na zlepšenie ich života, na zlepšenie ich životnej úrovne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ďakujem aj obidvom kolegom za reakcie. Som rád, že postrehli, že to bolo od srdca a možno nie až tak fundované, ako boli mnohí moji predrečníci.
A naozaj využijem túto chvíľu len na to, vážený pán minister, že sa teším na vaše posledné slovo alebo na akékoľvek vystúpenie, úprimne ma to zaujíma. Vážim si vašu osobnosť a som veľmi rád, že možno aj vďaka tomu, že máte túto možnosť reprezentovať nás na svetovom poli, že sa dozvieme niečo iné ako to, čo nás zarážalo na reakciách pána premiéra Fica.
Ďakujem pekne.