Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám v úvode prečítal jeden veľmi krátky list. On tu už zaznel, ale myslím si, že v tomto prípade nielen opakovanie je matka múdrosti, ale aj opakovanie je veľmi potrebné.
"Vážení páni poslanci Národnej rady, v týchto dňoch bude v Národnej rade predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, ktorí predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba a Ján Mičovský. Chceme vás poprosiť o podporu zákona, ktorý by zaväzoval znečisťovateľov ovzdušia zápachom urobiť opatrenia, ktoré by obmedzili jeho vypúšťanie a zlepšili kvalitu života, pracovného prostredia občanov žijúcich, pracujúcich blízko zdroja vypúšťajúcich takéto látky.
Žiadame o podporu všetky poslanecké kluby, pretože zápach poškodzuje a znepríjemňuje život občanov bez rozdielu politickej príslušnosti.
S pozdravom starostovia obcí pani Marcela Pčolinská, obec Nižný Hrabovec, Štefan Kovaľ, starosta obce Hencovce, pán Tadeáš Malý, starosta obce Poša, a pán Juraj Tomáš, starosta obce Nižný Hrušov."
Priznám sa, tento list nie je práve aktuálny k tomuto predloženiu, pretože on bol vypracovaný alebo zaslaný do Národnej rady ešte pri prvom predkladaní, ktoré spomínal kolega pán Mikuláš Huba, sa udialo pred trištvrte rokom. Napriek tomu sa nič nezmenilo na fakte, že zápachy niektorých obyvateľov v niektorých obciach trápia oveľa viacej, ako sa my môžme domnievať. Ak nám dačo smrdí, no tak zatvoríme nos alebo pobehneme ďalej a problém je vyriešený. Ale takto ho riešiť nemôžu tí, ktorí bývajú v lokalitách, kde dlhodobo, nie dni alebo týždne, ale mesiace a roky existujú v ovzduší silné zápachy, ktoré tých ľudí veľmi, veľmi znepokojujú a majú veľmi rôzne dopady.
Dovolím si pripomenúť ten príbeh, ktorý sme použili už pred tými ôsmimi mesiacmi, keď sme tento zákon prvýkrát predkladali so žiadosťou o jeho nielen prerokovanie, ale aj urgentné schválenie, pretože je naozaj urgentný a aktuálny.
Bol to príbeh o dvojici mladých, šťastných ľudí, ktorí mali už aj svoju rodinu, my sme aj nazvali tú rodinu, že je to rodina Šťastných, ktorá sa presťahovala do obce Nevoňavá. Oni sa tam presťahovali kvôli tomu, že ako mladí ľudia mali to šťastie, že zdedili tam malý domček a to bolo teda také terno, ani veľmi nerozmýšľali, že teda čo je to za prostredie, ale ten domček ich veľmi potešil. Dokonca sa nezamýšľali ani nad tým, že ho zdedili práve kvôli tomu, že ich príbuzní obidvaja zomreli v relatívne mladom veku na choroby, ktoré boli spojené s dýchacími starosťami, a ocenili, že takáto možnosť pre nich bola životom ponúknutá, napriek tomu smutnému pôvodu takto získaného domčeka.
Až keď sa tam presťahovali, tak zistili, že voľajako pričasto začínajú deti chorľavieť, že ich dosť často škriabe aj ich v krku a obyčajne to súviselo s tým, že keď bol zápach z neďalekej továrne, citeľný nadpriemer, tak vtedy to škrabanie prichádzalo. Zrazu im prišla aj taká rada, ktorú predtým nedostali od susedov, že v noci radšej nevetrajte, lebo v noci vypúšťajú toho najviac. Divné, ale takúto skúsenosť mali tí, čo tam bývali v tejto obci už dávno predtým. Alebo že vetrajte veľmi rýchlo a krátko aj cez deň a hlavne iba vtedy, keď je slnečno a tlak vzduchu je vysoký, lebo akonáhle je pod mrakom, tak tie okná netreba mať dlho otvorené. Tá mladá pani tomu ani veľmi neverila, ale po čase zistila, že je to naozaj pravda a že poťahové látky na nábytku a na kobercoch sa veľmi rýchlo napustili niečím, čo je veľmi nevábne z hľadiska pachových skúseností.
A aby som to skrátil.
Tak oni dostali sa pomerne rýchlo k poznaniu a k rozhodnutiu, že sa musia stadiaľ odsťahovať, že tam jednoducho neriskujú, aby boli vystavení oni aj ich malé deti takémuto riziku dlhodobo. No išli do realitky, pretože ten domček sa rozhodli predať, stretli sa s úsmevom ironickým majiteľa realitky: "Vy to chcete predať v Nevoňavej? Na to zabudnite. Tam je dopyt nulový. Tam nikto si nechce ísť kúpiť domček, pretože tam jednoducho ten zápach je známy."
Nuž urobili druhý pokus. Idú skúsiť vybaviť si aspoň pôžičku na to, aby mohli sa presťahovať mimo tejto lokality, zapáchajúcej obci Nevoňavá, a pokúsili sa získať úver. Takisto nepochodili v banke, pretože im povedali, že tam takúto realitu veľmi ako zálohu na hypotekárny úver neprijmú, pretože je známe, že jej bonita je veľmi nízka.
Takže to je ten krátky príbeh, ktorý som zopakoval a ktorý je síce vymyslený, ale zároveň pravdivý. Je naozaj množstvo ľudí na Slovensku, ktorí žijú v lokalitách, kde tento problém reálne existuje. Dosť ťažko to pochopiť nám, ktorí máme to šťastie, že bývame v lokalitách, ktoré takýmto zápachom nie sú zaťažené.
A z toho vyplýva naozaj dôležitá a jednoznačná žiadosť a prosba zároveň, vyberte si, ktoré slovo je vhodnejšie. Už druhýkrát tento zákon je tu predložený a je naozaj veľmi potrebné buď ho schváliť, lebo nikoho nepostihuje takým spôsobom, že by to bolo neakceptovateľné, len rieši to, aby znečisťovatelia využili tú technológiu, ktorá je v súčasnosti alebo v danej dobe na trhu dostupná, a aby nešetrili na tejto technológii. Alebo ak teda takto títo znečisťovatelia neurobia, aby zaplatili v tom prípade pokutu. Nuž ak na to sa logicky pozreme, asi aj z ich pohľadu, ak takýto zákon by bol prijatý, celkom oprávnene je možné očakávať, že sa rozhodnú pre využitie technológií, ktoré sú na trhu dostupné a ktoré by naozaj umožnili ľuďom v takýchto lokalitách prežívať, tak ako my ostatní, ktorí máme šťastie, že nebývame v takýchto obciach, dedinách, mestách, mestečkách.
Spomínal som tu v tom liste niekoľko obcí, ktoré sú v okolí Vranova nad Topľou, ale verte tomu, že to nie je len prípad a problém tejto lokality. Ružomberčania, časť Hrboltová, boli sme tam, tí ľudia sú naozaj znepokojení. A tá otázka je tu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, reálne vo vzduchu. Ona nesmrdí, ale je tu. No alebo, alebo sa ozaj dohodneme, že ten zákon je potrebné schváliť, aby znečisťovatelia využili tú technológiu, ktorú trh ponúka, no alebo potom povedzme tým ľuďom, že nás ich problém netrápi, že to naozaj nie je problém poslancov Národnej rady a že nech urobia, čo vedia a čo môžu, pretože my nemáme záujem takýto zákon funkčný, relatívne jednoduchý, ktorý by im mohol pomôcť, schváliť.
Ak dokážeme túto otázku zodpovedať tak, že naozaj nie je našou úlohou takýto zákon prijať, ak im to dokážeme povedať do očí, ak im to dokážeme povedať v obci Nižný Hrabovec, Hencovce, Poša, Nižný Hrušov, ak to dokážeme povedať obyvateľom miestnej časti Hrboltová v Ružomberku, ak im dokážeme vysvetliť, že to škriabanie v krku nie je naším škriabaním v krku, že ten zápach, pred ktorým treba zatvárať okná, nie je naším problémom, že je to pričasté vyskytovanie sa vážnych onemocnení, keď vám aj miestni na matrike povedia, že tie úmrtné listy voľajako ozaj často, veľmi často obsahujú dôvody úmrtí, ktoré predtým akosi možno v tej lokalite pred tým, než boli takéto zápachy, možno nepoznali, no tak ak im to dokážeme takto do očí povedať, tak ho potom neschváľme. Predložme ho ešte s pánom poslancom Hubom aj tretíkrát, aj štvrtýkrát, možno ešte stihneme, nejaké tie minúty oferujme na diskusiu alebo aspoň na jeho predloženie, a zmierme sa s tým, že nekonáme to, čo sa od nás očakáva, nepomáhajme ľuďom, pretože nepovažujeme takúto pomoc za potrebnú.
Často sa tu stadiaľto ozýva, že ak to považujete len za problém v tom, že sú to politici alebo poslanci, ktorí majú tú smolu, že sú z nesprávneho tábora, tak naozaj ten zákon jednoduchý treba prevziať vládnucou stranou a povedať: Dobre, vložíme doňho naše ešte nejaké myšlienky, ale v zásade rozumieme ľuďom, ktorí majú tento problém. Pretože týka sa to, ja viem, mnohých zákonov, ale v tomto prípade je to možno také uchopiteľné ešte viac ako v mnohých iných, že predsi tu nemožno rozlišovať, kto to predkladá, ale naozaj treba čítať vety, ktoré sú v tom v zákone. Vety, ktoré ani toho znečisťovateľa, veď chápeme, že on je zamestnávateľ, nechceme ho stadiaľ vyhnať, my mu nechceme znemožniť jeho činnosť. Len v záujme ľudských životov a zdravia ho chceme týmto zákonom požiadať, aby vynaložil tie finančné prostriedky, ktoré vynaložiť je možné a potrebné na existujúcu technológiu, pretože nie je možné argumentovať tým, že je to pridrahé, lebo iste sa zhodneme na tom, že pridrahé sú predovšetkým ľudské životy. A preto si myslím, že keby som tú akademickú otázku tu ešte ja raz jasne naformuloval a žiadal vás na ňu o odpoveď, teda že či dokážeme ľuďom vysvetliť, že nám na nich nezáleží a že problém zápachov nie je naším problémom, tak že sa táto 150-ka určite zhodne na tom, že nenájdeme medzi sebou nikoho, kto by to do týchto obcí išiel ľuďom takto povedať. Pretože by to nebola pravda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to naša povinnosť, tento zákon dokáže ľuďom reálne pomôcť. Prosím vás, pomôžme tým ľuďom. Je to skutočne v našich spoločných silách a bude veľmi dobré, ak sa zhodneme, že tento krok urobíme teraz už pri tomto druhom čítaní, resp. pri jeho druhom predložení, tohto zákona, a nebudeme čakať, tak ako sme sa to dozvedeli aj včera, aj keď nešlo priamo o životy ľudí ani o zápachy, ale iba o stromy, že napokon dôjde k poznaniu, že je tu predsi len akýsi záujem a že uzná strana SMER, že je to predsi len dobré, keď sa takýto zákon prijme.
Takže, prosím, nečakajme, vážení kolegovia a kolegyne zo SMER-u, prijmime tento zákon. Ja vám za to dopredu úprimne ďakujem.
