Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. No pekne si to, kolega, povedal, že naozaj som sa aj ja nad tým zamyslel, že by sme nemuseli pracovať na ten plný pracovný úväzok a päť dní v týždni. A v tej súvislosti chcem povedať, že v podstate k životnej úrovni patrí aj ten rozmer šťastia. To nie je len to, že mám peniaze, som bohatý a ma to napĺňa tým sa uspokojením. To nie je všetko. Ale ak ty peniaze máš, bohatstvo, všetko máš a šťastie ti chýba, tak v podstate tá tvoja životná úroveň je veľmi nízka. Áno, aj ten pohľad tvoj na to, že ak by sa nedokázala táto snemovňa zhodnúť na tom, aby tie nedele sme nejako rešpektovali, tak aby aspoň tých 12 dní tých štátom uznaných sviatkov bolo takých, keď v podstate sa nepracuje. Ja tiež mám na mysli presne práve tých zamestnancov, ktorí vtedy musia ísť do práce.
Nesúhlasím celkom s tými argumentmi, ktoré tuná odznievajú, že tie ženy sa bijú a v nedeľu chcú ísť do práce, do zamestnania. Ja mám zas inú skúsenosť. A to sú zdravotníci. Jednoducho u nich je prevádzka nonstop. Neviem si to predstaviť, že by v nedeľu nefungovala nemocnica alebo možno prevádzky zdravotnícke, ktoré majú prevádzku nonstop. Ale sú už vyčerpaní, unavení tí zdravotnícki zamestnanci, ako zdravotné sestry, tak aj lekári a je naozaj ten problém, koľkokrát aj z ich strany. A by boli veľmi radi, keby v nedeľu mali zastúpenie a išiel namiesto nich do tej služby niekto iný. Vo Francúzsku, tak ako si to spomenul, v nedeľu ak teda chceš pracovať, tak rob, ak si živnostník, no tak nevykorisťuješ nikoho, seba samého zamestnávaš. Mohlo by to byť aj tu, ak chceš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Chcel som podobne reagovať, lebo včera som si to rovnako všimol, včera boli tie slová dokonca ostrejšie ohľadom odstránenia otrockej práce, ako treba bojovať proti triednemu nepriateľovi, vykorisťovateľovi. Ja by som si naozaj dal pozor na tú terminológiu, lebo tak ako keby možno latentne alebo aj nechtiac ste vytvárali nepriateľov a chceli bojovať proti otrockej práci. Tak keď vyjdem aj z tohto konštruktu, tak ak tu máme otrockú prácu a musia ju vykonávať mamičky s malými deťmi a podobne, tak použime iné nástroje a naozaj sa zamerajme na to, že je to problém. Spomínali to niektorí predrečníci, že u nás je problém so 400-tisícovou nezamestnanosťou, že na jedno pracovné miesto, ktoré je vytvorené, stojí dlhý rad, tým pádom nemáme ani prirodzený tlak zvyšovania miezd a ak naozaj sa chceme s týmto problémom popasovať, tak nedeformujme podnikateľské prostredie, nech sa budeme na to pozerať z akéhokoľvek pohľadu, tak proste táto regulácia ho deformovať bude.
Ten váš návrh je jednoduchý (Je to v postate jedna veta alebo dve vety.) a mám s ním aj vecný problém, pretože vy ako keby ste vychádzali z definície živnostenských oprávnení čiže predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác, ďalej maloobchodného predaja. A ja som sa v predchádzajúcej faktickej poznámke snažil povedať, že veľmi ľahko a veľmi jednoducho toto, čo chcete urobiť, sa dá obísť a máte len nejaký ideový zámer.
A ešte raz spomeniem, poďme na to od gruntu a skúsme naozaj urobiť toto cez výhradu vo svedomí.

Ďakujem. Ďakujem za tie čísla. A podľa mňa by sme mali tých čísiel priniesť do tejto debaty omnoho viacej. Ja som včera dal taký prísľub, že si urobím takú minianketu. Keďže pán poslanec Zajac hovoril o tom, že naňho niekde žmurkal ktosi, nejaká pani v nejakých potravinách, že teda aby presadil zákon, no tak ja som sa vybral do toho nákupného centra. A tie čísla by mohli byť zaujímavé, lebo my máme tradíciu, ako vznikali nákupné centrá. A v nákupnom centre som išiel prevádzka za prevádzkou a to bol detský kútik, kvetinárstvo, zmrzlináreň, stávková kancelária, predaj kníh, kino. A teraz rád by som povedal predkladateľom, keď tu tak plamenne hovoria o tom, aby sme zavreli hypermarkety a podobne v nedeľu, vám sa to, páni, nepodarí, lebo ani v tom návrhu zákona to nie je. Čiže je prvý argument, o ktorom som včera hovoril, že je falošný, že ľudia v nedeľu nebudú chodiť do hypercentier a nákupných centier. No budú tam vtedy chodiť, lebo to ani v tom zákone neriešite, lebo tieto prevádzky týmto zákonom, našťastie, zakázať nemôžete.
To, čo ste si tu vybrali, je malopredaj. Čiže v tých prevádzkach v nedeľu pravdepodobne je vaším úmyslom zavrieť potraviny, nákup topánok a elektroniky. Čiže hypercentrá v nedeľu otvorené zostanú, len ja by som chcel vedieť od vás, páni predkladatelia, keďže ľudí z tých nákupných centier vyhnať nechcete, aby ste aspoň doložili alebo niekto z vás aby doložil, koľko tých prevádzok chcete vlastne nechať zatvorených v akých pomeroch v nedeľu. Mne to vyšlo z dvoch, ktoré som včera navštívil, že na 60 až 70% tí ľudia v nedeľu zostanú v tej práci, či v kinách, v detských kútikoch, v stávkových kanceláriách a u poskytovateľov služieb. Čiže nehovorme si o tom, že chcete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Tak ako si to, kolega, povedal, ľahšie je čosi povoliť ako zakázať. A problém celý je tuná, keby sme sa bavili možno o voľnom pondelku alebo utorku, bolo by to oveľa menej dramatickejšie a možno skôr by sa toto plénum tu na tom dohodlo, ale presne, ako si to spomenul, akonáhle má to konfesný nádych, tak hneď je tu vlna odporu liberálov, ktorí hľadajú všelijaké argumenty. Áno, aj keď to vyznelo úsmevne, ja som sa tiež zamyslel nad tými štatistikami, že tri a pol tisíc zamestnancov príde o prácu. No ja si to nemyslím. A ani táto ekonomika nestojí práve na tom, aby v nedeľu sa u nás pracovalo. Keď dokážu oveľa vyspelejšie krajiny nedeľu v podstate mať voľnú, tak myslím si, že aj naša krajina by to dokázala. Naozaj treba vychádzať aj z toho historického kontextu Európy. A tak ako bola pred stovkami rokov zavedená táto nedeľa v našom kontexte európskom, myslím si, že len sa treba vrátiť k tej tradícii. Áno, ja som tiež vnútorne presvedčený o tom, že raz ľudia budú unakupovaní k smrti. Oni sú unudení. A tie vychádzky sú naozaj. Deti, matky, mladé mamičky vyberú sa na nákup a idú do hypermarketov. Máte tam aj lavičky, oddychové zóny. Ja sa tiež nad tým toľkokrát zamýšľam, aký to je dnešný, novodobý spôsob trávenia voľného času. Človek je náchylný na to, možnože vás pozvú aj priatelia a známi, ale ja vyzývam všetky rodiny aj tých ľudí, aby ten voľný čas trávili naozaj vychádzkou vonku, do prírody a mali reálny kontakt so životom.

No, ja ten problém vidím tak, že naozaj sme, že sme otrokmi umelo vyvolaných potrieb. Skutočne sme otrokmi a nevieme sa toho zbaviť. Ja si viem aj predstaviť, že by boli aj tri dni zatvorené obchody. Za komunizmu to hocikedy sa stalo a dnes deti by nezomreli od hladu. Naopak, dnešné deti, chýba im prirodzený pohyb a trpia nadváhou, sú obézne. Presne pravý opak. Aj keď, samozrejme, aj som aj za tú výhradu vo svedomí, ak by sa to aj takto dalo ako riešiť, ale naozaj hľadieť tuná na tých zamestnancov, ktorí musia ísť do tej práce, ktorí musia pracovať v nedeľu a nemôžu tráviť tú nedeľu spolu so svojimi rodinami. Toto vnímam ako vážny problém.
Práca v nedeľu je naozaj znakom chudoby a nie blahobytu, pretože ak by tí zamestnanci, a to, čo tu odznieva a čo počúvam tuná tie argumenty, že tí ľudia chcú ísť v nedeľu, lebo majú príplatky za nedele a podobne, práve kvôli tomu ako chcú ísť do tej práce, tak to je práve znakom chudoby, že nevedia zarobiť si za tých päť dní, kde je ten pracovný týždeň, tak potrebuje ešte aj tú nedeľu.
Ale všetci tí kolegovia, ktorí ste rozprávali, tak mi to tak prepáčte, tak zareagujem na všetkých, ale všetci tí, ktorí tak obhajujete to, že by sa pracovalo v nedeľu a aby ste mohli chodiť ako do práce ako v nedeľu, príďte k nám na hospic, my máme prevádzku nonstop, Martin, ja neviem, Jofo (reakcia z pléna) alebo ktokoľvek, tuná ďalší Martin, príďte k nám, my potrebujeme sa starať o zomierajúcich ľudí aj vo sviatky, aj v nedeľu. Paradoxne, najviac ľudí nám práve zomiera okolo veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a my máme nonstop prevádzku. My nehovoríme tuná o týchto prevádzkach, ktoré, kde sa vyžaduje ako nonstop tá prevádzka. Ale my tu, prevažne sa tu naozaj hovorí o tých hypermarketoch, kde sú, títo ľudia sú zotročovaní. Ale aj my sme skrze tie hypermarkety zotročovaní, lebo sme otrokmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Čiže, to budem v tom pokračovať. Áno, druhú Dzurindovu vládu ste položili kvôli výhrade vo svedomí, ktorá znamená; a presne sme na pôde toho, kde by sa mohla uplatniť, a to je pri Zákonníku práce, kde by sme mali konštrukt pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov tak, že napríklad po uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu by bola uplatnená výhrada vo svedomí a tým pádom rozširujeme aj mieru slobody a dávame celú ideologickú rovinu z toho preč. Toto je reálnym riešením, pretože neviem, kto a odkiaľ beriete dve veci, ktoré sú falošné v tejto debate, a to prvé je, že niekto tu ochraňuje slobodu nakupovania.
Nie, sú tu aj ľudia, ktorí, predpokladám, že budú a chcú pracovať; a keď vy si robíte, ja si dám tú prácu a urobím si takú istú minianketu; ktorí chcú pracovať v nedeľu z rôznych dôvodov a prečo by sme na nich nemali myslieť, a to elegantne rieši výhrada vo svedomí.
A druhú vec, ktorú tam stále podsúvate, je ochrana nejakého rodinného blaha. Ja mám mladú rodinu a chcel by som vás, vážení páni politici, poprosiť, dajte ruky preč od mojej silnej rodiny. Ako ja si myslím, že tieto politické, politologické a ideologické nánosy na téme, ktorá môže viac ublížiť, ako priniesť, nemajú čo v Národnej rade, orgáne, ktorý naozaj prijíma normy pre všetkých nie v miere, kto chce kedy nakupovať a napĺňať svoje domáce špajzy a chladničky, ale to, akým spôsobom sa stavia k životu, akým spôsobom živí svoje rodiny. Čiže keď niekto chce pracovať a musí pracovať aj v tú nedeľu, lebo taká je sociálna situácia, tak mu to nezakazujme z pléna Národnej rady. Toto je podstata, ktorú som hovoril aj predtým vo faktickej poznámke.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja hneď v úvode poviem, že ja tento návrh zákona podporím, a vôbec ho nevnímam ako nejaký ideologický a toto, kolegovia, čo tu rozprávate, no tak sa usmievam, že aké sú to protiargumentácie. Tu treba hľadieť naozaj aj na tých zamestnancov, ktorí musia a nechcú ísť v nedeľu do práce, ale jednoducho sú nútení, hej? Nútení sú svojím zamestnávateľom a v tom je zásadne ten problém, keď už odmyslíme to náboženské hľadisko, áno, súvisí to, samozrejme, aj s tým náboženstvom, Boh sa nepomýlil vo svojom stvoriteľskom pláne, to jednoducho Veľká francúzska revolúcia má to osvedčenie, zaviedli dekády a to bolo, každý desiaty deň sa, Martin, odpočívalo, neosvedčilo sa to. Jednoducho potrebuješ ten siedmy deň odpočívať. To je, tak si nastavený, ten ľudský rozmer, ten organizmus je jednoducho takto nastavený. A keď nemôžu, keď nemusia pracovať ľudia v Nemecku, kde je naozaj na vysokej životnej úrovni, prečo by museli pracovať u nás ľudia? Prečo by u nás museli pracovať? Ani v susednom Rakúsku a majú zatvorené obchody a dokážu si urobiť nákup, ja donedávna takisto som s tým nemal problém. Je síce pravda, to je ako, odzneli tuná niektoré možno tie argumentácie, áno, keby nikto v nedeľu nešiel do obchodu, tak neni ani čo predávať, teda by tie hypermarkety boli zatvorené. Ale, žiaľ, no tak sme takíto ľudia. Na cigaretovej škatuli máš napísané "fajčenie zabíja" a cez to všetko fajčíme. Museli sme prijať tiež zákon na ochranu nefajčiarov tuná v Národnej rade, aby sme ich, týchto nefajčiarov, chránili a Národná rada je tuná na to. A ja takisto chcem chrániť práve aj týchto zamestnancov a tým pádom aj rodiny. A to sú vážne argumenty, áno, zmenil sa spôsob života aj zmenil sa spôsob trávenia voľného času, ale dovolím si povedať, že je nezdravý, my už nevieme reálne vyjsť do prírody. My žijeme imaginárny svet pri počítačoch, pri televízoroch, v hypermarketoch ide, ide rodina na hypermarket na nákup... (Ukončenie vystúpenia časomerom, reakcia z pléna.)

Pri všetkej úcte k tvojim šedinám a skúsenostiam ja mám obrovskú výhradu a možno nevôľu a taký až zdvihnutý prst, keď všeobecný zákonodarca, čiže ten človek, ktorý má v popise svojej práce určovať normy, ktoré platia pre všetkých, si teraz osobuje právo zaoberať sa čím, a to si teda pomenujme, otváracími hodinami maloobchodných prevádzok. Ja si myslím, že v našom štáte otváracie hodiny má robiť ten, kto si urobil nejaký biznisplán a kto chce predávať. Musí nájsť zákazníkov. Ak tých zákazníkov má, no tak pravdepodobne jeho zámer je asi úspešný a do tohoto motať tvoje hodnotové rámce je podľa mňa ad jedna falošné, ad dva nebezpečné. Sú iné možnosti ako niekomu, kto otváracie hodiny určuje, a to by si nemal byť ty, poslanec Národnej rady, ale niekto úplne iný, sa chceš vlastne do tejto práce motať. A to sa, preto ten zdvihnutý prst. Sú iné riešenia. Vy alebo vaše hnutie malo vo svojej agende, keď ju tu spomínate ako konzistentnú agendu, aj agendu výhrady vo svedomí, kde je predložený návrh na to, pretože toto by to aj práve pri tejto norme, pracovnoprávnej norme, vedelo vyriešiť. Rozšírilo by to mieru slobody a mohli by sme v pracovných zmluvách mať presne to, aby si ľudia mohli uplatniť výhradu vo svedomí aj na tej druhej strane. To je, to znamená, že zamestnanec by si mohol rozhodnuť, či ten deň aj tú nedeľu pracovať bude z rôznych dôvodov, možno aj z konfesných alebo náboženských, a nikto by s tým nemohol mať žiadny problém. Toto, čo riešite vy, je falošné a nebezpečné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. No ja stále mám vnútorný problém, je mi to veľmi ľúto, kolegovia, aj ste sa dali traja dohromady, nazvali ste to malou rómskou reformou. Viete, ale ja keď tak počúvam takéto vyhlásenia, ktoré tuná zazneli, že plodenie detí aby nebolo výrobnou činnosťou. Je to skoro až také, no je to dehonestujúce, ale až také perverzné. Vilo, prosím ťa pekne, ty budeš takým výrobcom, aby si si urobil na tom biznis? Tak prijmi desať detí svojich vlastných, skús to. Skús prijať desať detí alebo pätnásť detí, že by si mal a urob si to ako výrobný prostriedok. Odpusť mi to, že to tak ako hovorím. Ale aspoň to tu tak nespomínajte, už ste to tu x-krát hovorili. A ja vám na to budem stále reagovať. Dosť ma to ako hnevá, že tak dehonestujúco tak hovoríme. Deti sa nevyrábajú a nie sú nejakým výrobným prostriedkom. Buďte takí láskaví, tak nerozprávajte to!
Čo sa týka čiernych stavieb. Na tie čierne stavby, ktoré vznikajú v tých rómskych osadách, prosím ťa pekne, aký buldozér? O to sa oprieš, že sa to rozsype. Chudobu závidíme tým ľuďom! Treba zdvihnúť ľudskú dôstojnosť týchto ľudí. Ja nemôžem s tým ako súhlasiť. Ja som jeden návrh taký konkrétny ako dal tuná. Štát má dostatok vlastných štátnych ako pozemkov. Tie rómske osady, všade kde sú, vyčleňme to aj na koľaje pre tie potenciálne ďalšie jednoduché stavby a príbytky, ktoré tam sú. Mne, ako keby sme ešte týmto ľuďom závideli chudobu, čo je čosi úplne absurdné. Aké podmienky im chceme vytvoriť na to bývanie, ako, ako, keď tí ľudia si jednoducho to, jednoduchými príbytkami, tak my im ešte to v tom bránime. Normálne vyčleniť tie pozemky, aby mali kde sa rozrastať tie rómske osady. Majorita nechce prijať týchto ľudí do svojich obcí. Sám spomínaš, koľko problémov je tam s tým. Štát má takéto možnosti. Touto cestou vedel by som sa na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Komora sociálnych pracovníkov, myslím si, že v tomto smere, teda že bude to dobrovoľné členstvo, tak to je to pozitívne, čo sa tuná mení, ale naozaj, vydávanie tých povolení za 66 eur, sú tuná celé roky ľudia, ktorí robia túto sociálnu prácu, naozaj majú dobré praktické skúsenosti, zručnosti a teraz to bude podmienené nejakým befelom, nejakým papierom, komora, ktorá bude musieť na to vydávať. Myslím si, že toto je jednoducho pre týchto ľudí, zaťaží to v podstate ich peňaženku, konkrétne ich rozpočet. Pán minister, možno by ste sa mohli nad tým zamyslieť, ako to znížiť, alebo (reakcia ministra), alebo, vyjadríte sa k tomu, ďakujem veľmi pekne.
Ale faktom je to, že pribúdajú nám ľudia v celej Európe, nielen u nás, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc. Ak to bude naozaj podmienené aj tým vzdelaním a tá lehota do roku 2020, ja si dovolím povedať, že naozaj je veľmi, veľmi krátka a veľmi malá, potom budú tu ľudia v stredne dospelom veku, ktorí už jednoducho budú mať aj problém doplniť si tú sociálnu službu. Celkom by som to neporovnával možno s komorou sestier, respektíve s komorou lekárov. Predsa je tam oveľa vyššia odborná činnosť, ktorá je tuná potrebná. Hrozí poškodenie zdravia. Aj tu sa to síce môže stať, ale zas aby to sme len nechrlili ako na takom mlynčeku sociálnych pracovníkov na vysokých školách. Častokrát aj to vzdelávanie tých sociálnych pracovníkov nie je na tej požadovanej úrovni. Tie praktické zručnosti, ktoré majú za tých 20 rokov, oveľa viac prevyšujú ako možno nejaký ten papier z vysokej školy, či už bakalárske vzdelanie alebo to magisterské vzdelanie. Nechcem tým povedať to, no, nestihnem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)